O pinových skialpových viazaniach sme sa rozprávali s Borisom Mládekom z outdoor predajne YakRysy

O výbere a starostlivosti o skialpové lyže sme sa rozprávali s Viktorom Devečkom a Broňou Brtáňovou, ktorí navrhujú a vyrábajú lyže pod značkou Forestskis.

V treťom a záverečnom dieli minisérie o Continental Divide Trail (CDT) sa rozprávame s Ivkou Smolkovou o strave, zásobovaní, vode a návrate do bežného života po ukončení trailu. Pridávame aj odporúčania pre ľudí, ktorí by sa chceli vybrať na CDT.

V druhom dieli minisérie o Continental Divide Trail (CDT) pokračujeme s Ivkou Smolkovou rozprávaním o vybavení, samote a zveri na trase.

Legendárny Trail Biely Kríž nad Bratislavou oslavuje 10 rokov svojej existencie. Za tento čas sa pre trailbuilderov výrazne zlepšili podmienky, no v komunite kleslo nadšenie. Bikeri radšej jazdia, ako by pomohli na brigádach.

S enviro-reportérom Tomášom Grečkom z Denníka N hľadáme odpoveď na otázku, prečo by mali ísť voliť aj turisti a outdooroví nadšenci, ktorých politika nezaujíma.

Hoci je Zamkovského chata vo Vysokých Tatrách v postupnej rekonštrukcii už roky, až do tohtoročnej letnej turistickej sezóny si bežný návštevník mohol nič nevšimúť. Polovica novej chaty totiž vznikala za starou chatou. Až tento rok zbúrali pôvodný objekt a na jeho mieste teraz vzniká druhá polovica nového. S chatárkou Jankou Kalinčíkovou sme sa rozprávali o tom, aké etapy mala reknštrukcia a prečo pristúpili k zbúraniu pôvodnej namiesto jej rekonštrukcie.

Horolezec Tomáš Fedorko hovorí, že strach musí ostať na úpätí hory. Jeho vášňou je voľné lezenie bez istenia, tzv. free sólo, ktoré vykonáva vo Vysokých Tatrách. Vždy, keď začne liezť, musí cítiť, že prežíva prítomný okamih, strach ho neparalyzuje a dostáva sa do stavu dokonalého splynutia s prostredím, vraví v rozhovore.

Riaditeľ NP Slovenský kras Milan Olekšák si myslí, že jaskyne na území parku by mal spravovať park a nie centralizovaná organizácia Správa slovenských jaskýň. Takto sa odčerpáva zisk mimo regiónu, čo je svetovou raritou.

Gabriela Kalašová je novou riaditeľkou národného parku Malá Fatra. Novú zonáciu, ktorá ráta so 43 percentami územia v bezzásahovej zóne, má pripravenú na odbornom základe. Aktuálne o nej vyjednáva s neštátnymi vlastníkmi, ktorých podiel na území národného parku dosahuje asi 90 percent, čo je najviac spomedzi slovenských národných parkov. Tí s návrhom otvorene nesúhlasia, hoci im navrhuje zachovanie práva poľovníctva. Za hlavné ohrozenie národného parku ale považuje vysokú návštevnosť. Osobitne uvádza skialpinizmus ako príčinu úbytku kurovitých vtákov, najmä tetrova hoľniaka. Zástupcu skialpinistov alebo horolezcov v rade národného parku nemá. Ich funkciu podľa jej slov "supľuje zástupca oblastnej organizácie cestovného ruchu", pritom táto organizácia združuje podnikateľov v cestovnom ruchu a okolité samosprávy, nie outdoorovú verejnosť.

Juraj Koreň známy pod prezývkou Ďurifuk je extrémny paraglajdista, horolezec a dobrodruh. Kombinuje horolezectvo s lietaním. Na Antarktíde liezol s Mišom Sabovčíkom tisícmetrovú stenu vyše 8 hodín a dolu zleteli za 8 minút. Jeho kráľovskou disciplínou sú bivakové lety, pri ktorých preletí stovky kilometrov. Je to niečo ako diaľková turistika s padákom. 

Nový riaditeľ národného parku Nízke Tatry Marek Kuchta hodnotí svojich prvých sto dní vo funkcii. Hovorí, že by chcel zóny voľného pohybu a prírodné kempy vo východnej časti pohoria, no teraz je prioritou zonácia parku. Jej prijatie je podmienkou na presun všetkých štátnych pozemkov pod jeho správu. V rozhovore vysvetľuje, prečo správa nechce povoliť nové cyklotrasy a obhajuje postup strážnej služby. 

Viktória Michalčíková vymenila referentskú prácu na úrade za chatárčenie na Chate pod Hrbom na pomedzí Poľany a Veporských vrchov. Najviac si cení, že na chatu chodia dobre naladení srdeční ľudia, ktorí sa veľa usmievajú a nikdy nemajú s ničím problém. 

Okrem kamzíka vrchovského, svišťa vrchovského, hraboša tatranského, orla skalného, medveďa hnedého, žiabronôžky arktickej a iných chránených tatranských tvorov žije v oblasti Vysokých Tatier aj osobitný druh milých, prítulných, všežravých cicavcov - sú to horolezci tatranskí a osobitný druh odpudzujúcich, nemilých netvorov ceprov obyčajných malomeštiackych. O nich sa mi žiada prehovoriť, opierajúc sa o vlastné pozorovania i ústne podania starých horských vlkov. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na eshope Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Ako strávil Ivan Bajo prezenčnú vojenskú službu vo Vysokých Tatrách ako vojak-horolezec. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na eshope Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Spojiť Štedrý večer s pekným horolezeckým výstupom patrí akosi k prirodzeným tendenciám horolezcov. Ak sa všetko dobre vydarí, je výstup i Štedrý večer na chate krajší, slávnostnejší, nezabudnuteľnejší. Ale chatári na tatranských horných chatách a chlapci z horskej služby sú z týchto prirodzených tendencií horolezcov neštastní – a ak môžu, všemožne v nich horolezcov brzdia.  Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na eshope Slovenského horolezeckého spolku JAMES. 

"Negatívne vnímam požičiavanie elektrických kolobežiek v Gaderskej doline. Sú veľmi tiché, rýchlo jazdia a ohrozujú peších turistov a rodiny. Stretávam sa s množstvom sťažností. Bude nutné násjť pravidlá fungovania," hovorí v podcaste nový riaditeľ Národného parku Veľká Fatra Eudard Apfel. Regulácii turizmu v parku sa chce širšie venovať, no najprv chce získať dáta o pohybe ľudí v parku. Nové turistické chodníky neplánuje, no chce, aby vznikla sieť chodníkov pre prírodný turizmus, ktoré budú určené na sprevádzanie. Vo Veľkej Fatre bolo totiž zmapovaných množstvo pralesov.

Miroslav Buraľ je čerstvo vymenovaným riaditeľom NP Poloniny. Po reforme národných parkov uspel vo výberovom konaní. V podcaste sme sa s ním rozprávali o jeho prvých krokoch, zonácii, zastavení ťažby v doline Zbojského potoka, či o mäkkom turizme, ktorý chce v parku rozvíjať hlavne formou cykloturistiky. V príprave je takmer stokilometrový Poloniny trail. 

Karpatská vandrovka je filatropický turistický pochod vo Volovských vrchoch s cieľom v Košiciach. So Zuzanou Suchovou z Karpatskej nadácie sa o jej trinástom ročníku rozprával Ľubo Mäkký.

Mišo Diviak je autor knihy poviedok Bujón v šumienke, ktorá v týchto dňoch vychádza už v treťom vydaní. Rozprávali sme sa s ním o vzťahu k prírode, horským športom, dobrodružstvu a tiež rozoberáme ako došlo k tomu, že jeho kniha nesmie na prvý pohľad bizarný názov. 

Kaľamárka na Poľane je lezcami veľmi vyhľadávaná oblasť. V okolí ale nie je žiadne zázemie a lokalita preto vysokým záujmom ľudí trpí. Architektka Diana Šajdová to chce zmeniť a v tesnom dotyku postaviť kemp. Bude sa volať Štand a má byť postavený na pricípe minimálnych zásahov do prírodného prostredia. 

S riaditeľom Pieninského národného parku sa rozprávala Soňa Mäkká

Hiking.sk oslavuje 20 rokov od svojho založenia. Pri tejto príležitosti sme zorganizovali diskusiu s ministrom životného prostredia Jánom Budajom v horskej osade Železnô v Nízkych Tatrách. Hovorili sme o reforme národných parkov a o ďalších aktuálnych udalostiach v ochrane prírody. Moderuje Soňa Mäkká.

Najlepšie sa cíti na českých pieskovcových skalách. Horolezecké ciele si vyberá podľa krásy hory a je mu úplne jedno kde na planéte sa nachádzajú, aké sú vysoké a náročné. Krásu hory pritom prirovnáva ku kráse ženy a úvodný kontakt s flirtom. Everest ho neláka, pretože je lezený z každej strany a nemal by na ňom kľud hôr. Zaujímavých kopcov s nevyriešenými problémami je na svete stále dosť.

Má fenomén českého turistu, ako archetyp nezodpovedného návštevníka hôr, oporu v dátach? Ako zmenila korona návštevnosť hôr a čo to znamenalo pre horskú službu? Aký je záujem o prácu horského záchranára a čo musí človek spĺňať, aby sa ním mohol stať? Nie sú záchranári v konflikte záujov, keď si zároveň mnohí z nich privyrábajú ako horskí vodcovia alebo horskí sprievodcovia? Soňa Mäkká sa o týchto a mnohých ďalších témach rozprávala s riaditeľom Horskej záchrannej služby Marekom Biskupičom, ktorý na tomto poste v januári nahradil Jozefa Janigu. 

Útulňa Ďurková pod Chabencom je na polceste medzi útulňou a horskou chatou. Nachádza sa asi na polceste medzi Chopkom a Donovalmi, tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier. S chatárom Tomášom Luptákom sme sa rozprávali o histórii chaty, súčasných možnostiach a tiež o tom, ako sa za posledných 12 rokov postupne menia jej návštevníci. 

Po dlhoročnom chatárovi Stanovi nastúpil na Chatu pod Borišovom po výberovom konaní na jeseň 2021 nový chatár Michal Brun, známy najmä z Tatier pod prezývkou Fredy. Pôsobil na Zamkovského chate, Chate pri Zelenom plese a na Zbojníckej chate. Rozprávali sme sa s ním o jeho prvých mesiacoch pod Borišovom, o zimnej sezóne, stave chaty, čo sa na nej už podarilo a čo plánuje. 

V jarnom období je väčšie riziko stretnutia vodiacich medvedíc, turisti sa však podľa Jaroslava Slašťana nemusia obávať. Podľa skúseností zásahového tímu pre medveda hnedého nebezpečné strety s medveďom hrozia skôr poľovníkom, lesným robotníkom a hubárom. 

Najjednodušou možnosťou pre snowboardistov ako sa dostať do voľného terénu je vyšliapať si kopec na snežniciach. Prečo to nie je optimálne a prečo radšej skúsiť splitboarding, pri ktorom sa šliape podobne ako na skialpoch, sme sa rozprávali s Mišom Rusinom. Okrem potrebného vybavenia preberáme zaujímavé lokality ako Japonsko, Sachalin či Krétu.

Lyžovanie s voľnou pätou je tradičná lyžiarska disciplína, ktorá má pôvod v nórskej oblasti Telemark. Podľa nej je aj pomenovaná. O telemarkových oblúkoch, potrebnom vybavaní, terénoch, no aj o špecifickej telemarkovej komunite sme sa rozprávali s Jakubom Demáčkom. 

Backcountry lyžovanie stojí medzi bežkovaním a skialpom. Kam je vhodné, aké treba mať naň predpoklady a akú výbavu potrebujete rozoberáme s Milanom Schnorrerom. 

CHKO Záhorie tvoria dve výrazne odlišné časti – lužné lesy pri rieke Morava a borovicové lesy na pieskoch Záhorskej nížiny. Správa CHKO sa  stará aj o rezervácie mimo svojho hlavného územia. Napríklad o tok poslednej divokej nížinnej rieky Rudava. O týchto prírodných hodnotách aj rizikách, ktoré ich ohrozujú, sa rozprávala Soňa Mäkká s riaditeľom Tomášom Olšovským. 

Soňa Mäkká sa rozprávala s poslankyňou Annou Zemanovou (SaS), ktorá je spolupredkladateľkou zákona

Silvester v roku 1978 na Chate pod Suchým bol ako vždy vydarený. Lyžiarsky zájazd z nemocnice Brno tvorila dobre zohratá partia dospelých ľudí, ktorí na našu chatu chodievali už takmer pravidelne. Oceňovali romantiku chaty bez elektriny, jej krásnu polohu na samote pod fatranským hrebeňom, interiér s typickým malofatranským vybavením a ich lyžiarskym nárokom vyhovoval aj malý vlek, na ktorom boli vlastne sami.

Je 22. decembra a ja sa chystám na posledný nákup pred Vianocami. Chatu už síce máme nabitú potravinami na celú zimu, avšak ešte je treba priviezť údeniny a mäso, ovocie a zeleninu a poslednú dávku posteľného prádla. No a samozrejme mám aj zoznam vecí od manželky, ktoré musím nakúpiť. 

Profesionálny vodič Ondrej Sokol je autorom kníh z prostredia autobusovej dopravy v Nórsku. V podcaste bude reč o jeho knihách Ako som vozil Nórov, o turistike v Nórsku a aj o súčasnej situácii s dopravou v Bratislavskom samosprávnom kraji, po tom, čo Slovak Lines nahradila Arriva.

Čo si treba kúpiť na zimnú turistiku a čo z letného vybavenia sa dá používať aj v zime? Aké turistické topánky, spodné prádlo, či bundu treba mať? Je špeciálne vybavanie, ktoré je nevyhnutné na zimu? Ako ostať aj v treskúcej zime celý deň v pohode? Aj na tieto otázky hľadáme odpoveď v ďalšom dieli série o vybavení s Mišom a Ľubom. 

Odstup 1,5 metra pri predchádzaní cyklistov nie je nová povinnosť pre vodičov, je len spresnením existujúceho pravidla. V novele zákona o cestnej premávke sú podľa Dana Kollára z Cyklokoalície dôležitejšie novinky. Novej epizóde Hiking podcastu sa s ním rozprával Ľubo Mäkký.

Okrem delobuchov riaditeľ Michal Kalaš nevidí v prevádzke súčasných vysokohorských chát výraznejší dopad na prírodu. Je ale proti budovaniu nových chát. Tlak je napríklad na znovupostavenie chaty pod Rozsutcom na Medziholí. Súčasnú hustotu chát považuje za dostatočnú, pretože národný park by mal mať oblasti, kde má príroda prednosť pred ľudskou činnosťou.

Začína neďaleko čílskeho Santiaga a končí v Patagónii. Meria vyše 3000 kilometrov a v teréne nie je vôbec značená. Ide viac o expedíciu ako diaľkovú turistiku. V Hiking podcaste sme privítali cestovateľa, diaľkového turistu a fotografa Matúša Lašana, ktorý ju spolu s manželkou vyskúšal. 

"Na Slovensku nie je lesnícky subjekt s celkovo nižšou ťažbou dreva ako majú Mestské lesy v Bratislave," hovorí zástupca riaditeľa Marek Páva a dodáva, že aj keby ťažili maximálne množstvo, výnos z dreva by zďaleka nepokryl náklady na prevádzku lesoparku. To, že postavili rekreačnú funkciu lesa nad všetky ostatné, je podľa neho spoločenská objednávka a pre mesto sú to dobre vynaložené prostriedky. O bratislavský model zonácie lesov registruje obrovský záujem aj z iných miest. 

Neštátni vlastníci lesov nesúhlasia s pripravovanou reformou národných parkov, hoci sa ich priamo netýka. Navrhujú, aby sa transformovali na prírodné parky, čo by znamenalo ich faktické zrušenie. V diskusii Hiking.sk diskutujú Milan Ovseník z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov a Marián Jasík z občianskeho združenia Prales a bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízky Tatry. 

"Sadí sa len to, čo sa má vyrúbať. Pri sadení umelo vnášame stromčeky do prostredia, ktorému vôbec nerozumieme. Len sa spoliehame, že takto to robili generácie pred nami. Takto vytvorené smrekové monokultúry sú zjednodušenou atrapou lesa, kde stromy žijú v strese," hovorí europoslanec PS/SPOLU Michal Wiezik. V národných parkoch by sa podľa neho mala výsadba nechať na prírodu. Aby to dobre fungovalo, je potrebná dostatočná jadrová zóna, v ktorej by sa človek mal prírodným procesom len prizerať a nesnažiť sa ich riadiť.  Čo si myslí Wiezik o pripravovanej reforme národných parkov, najnovšom memorande o porozumení, či vzťahu Borisa Kollára k ochrane prírody si môžete vypočuť v rozhovore so Soňou Mäkkou. Titulná foto: Denník N / Ján Krošlák

Vyrúbané lesy, environmentálne záťaže, dymiace komíny, nekonečné repkové monokultúry, zdevastované kaštiele, marginalizované komunity. Aj také je Slovensko, ktoré zachytáva dokumentarista a environmentalista Tomáš Hulík vo svojom projekte Odvrátená strana Slovenska. Predstavil ho vo forme filmu, výstavy a teraz pripravuje knihu. Rozprávali sme sa s ním o nápade aj realizácii tohto projektu ale aj o fotografovaní divej prírorody, či jeho novom angažmáne ako riaditeľa bratislaveskej ZOO.  Titulná fotografia: N / Vladimír Šimíček

CHKO Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Sú tu zachovalé rašeliniská, chladnomilné rastliny aj mnohé postglaciálne relikty, čiže druhy, ktoré sa zachovali od poslednej doby ľadovej. S krajinárom Mariánom Hablákom zo správy CHKO Horná Orava sme sa rozprávali o týchto druhoch, o zonácii, ktorá tu platí od roku 2003 a tiež o problémoch, medzi ktoré patrí najmä nelegálna výstavba vo voľnej krajine a na brehoch Oravskej priehrady. 

Sandra Popelářová si nemyslí, že doháňajú deficit právomocí neprimeraným postihovaním turistov a cyklistov. Hovorí, že aktívne bojujú s výstavbou aj spracúvaním kalamity v národnom parku. Nevidí problém v pokutovaní návštevníkov za spanie vedľa vysielača ci bicyklovanie po účelovej komunikácii.

Plánovaná reforma národných parkov je kľúčová pre ich ďalšie smerovanie, myslí si riaditeľ Tatranského národného parku Pavol Majko. Ak by prišlo k jednotnej správe štátnych pozemkov v parku, eliminuje to názorové vojny so štátnymi lesníkmi, ktoré minulý rok obmedzili turistov. Vzniknúť by mohli aj nové turistické chodníky.

Ťažká priechodnosť krajiny a pytliactvo sú hlavnými príčinami úhynov rysa, vlka a medveďa na Kysuciach. Priechodnosti majú pomôcť plánované ekodukty, no na zamedzenie pytliactva je nedostatok strážcov. Sú len dvaja. Tí mausia okrem pytliactva riešiť aj množstvo nelegálnych vjazdov terénnych motoriek a štvorkoliek. V najnovšej epizóde Hiking podcastu sa o tom zhovárala Soňa Mäkká s Petrom Drengubiakom, zoológom z chránenej krajinnej oblasti Kysuce.

Strmé zrázy, rovinky a prepady v hustom lese. To sú prírodné podmienky, ktoré definujú Handlovské traily. Tento terén nevznikol prirodzene. Je dôsledkom masívneho zosuvu pôdy, ktorý tu bol v 60-rokoch. O stavbe týchto trailov, údržbe a plánoch do budúcnosti ale aj širšie o bikovaní na hornej Nitre sme sa rozprávali so staviteľom Handlovských trailov Lubošom Vičíkom. Dotkli sme sa aj témy, či elektrobikeri patria na traily a v čom je najväčšie riziko horských elektrobikov.

Liehové, benzínové, plynové variče, či dokonca variče na drevo. Aký si vybrať na aký účel a prečo si nekupovať plynový varič s piezozapaľovaním. V novom dieli špeciálu o turistickom vybavení diskutujú Mišo Rusina a Ľubo Mäkký. 

Klub slovenských turistov chcel postaviť atraktívnu vzdušnú ferratu z Mlynickej doliny na Predné Solisko. Po rokoch príprav sa nakoniec realizuje krátka zaistená cesta do Priečneho sedla. Zrejme nahradí jednu líniu reťazí, ktorá teraz vedie do sedla. Ferrata bude mať náročnosť A a nebude na ňu potrebný špeciálny ferratový výstroj. 

Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej skalnej kvetene. Riaditeľ národného parku Peter Vantara je za to, aby sa reguloval počet zveri.

V dávnej minulosti sa v riedkych lesoch panónskej oblasti pásli pratury a zubry. Po kolonizácii človekom ich nahradili hospodárske zvieratá.V 50-tych rokoch 20. storočia ich však z krajiny do maštalí vytlačilo socialistické poľnohospodárstvo. Prečo je dôležité vrátiť kozy, ovce a kravy do krajiny a čo to má s biodiverzitou, sme sa rozprávali s environmentalistkou Katarínou Mikulovou z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Začíname podcastovú sériu o turistickom vybavení. V prvej epizóde sme si posvietili na spacáky a karimatky. Treba ich na každej viacdňovej túre, či už spíte pod širákom, celtou, stanom alebo v útulni. Pri nocľahu na horskej chate sa spacák tiež hodí, nemusíte sa nespoliehať na erárnu deku. V podcaste diskutujú Ľubo s Mišom. Ľubo je zakladateľ Hikingu a Mišo je jeho kolega z Denníka N. Kým sa začal profesionálne venovať IT, roky pracoval v outdoorovom obchode Trekland. 

Slovenský raj nie sú iba rokliny, kaňony a vodopády. Sú to aj lúky so svetovo najväčšou doposiaľ zdokumentovanou biodiverziotou na malej ploche. Tiež je to jediný národný park so zonáciou. Kladie veľký dôraz na symbiózu s miestnymi ľuďmi. Riaditeľ Tomáš Dražil argumentuje, že ak nepresvedčí ľudí, ktorí v okolí žijú, že národný park je príležitosťou pre ich živobytie, ochrana prírody v ňom nemá dlhodobo šancu na úspech.  Okrem tém súvisiacich s ochranou prírody sme sa bližie pozreli aj na ferratu Kyseľ, splavovaniu prielomu Hornádu, rekonštrukciu lanovky na Geravy, či vplyvu koronavírusu na návštevnosť národného parku v minulom roku. 

“Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí riaditeľ Národného parku Muránska planina, s ktorým sa v podcaste rozprávala Soňa Mäkká. Okrem endemických druhov a biodiverzity bola reč aj o tom, akú má na Gemeri perspektívu lesníctvo, ako sa rozvíja turizmus a či by sa sysle mohli rozšíriť aj na ďalšie lokality. 

Slovenský horolezecký spolok JAMES tento rok oslavuje 100 rokov od svojho založenia. S jeho súčasným predsedom Tónom Pacekom sa rozprával Ľubo Mäkký o tom ako spolok vznikol, aké najväčšie úspechy dosiahlo slovenské horolezectvo, aké sú aktuálne výzvy ale aj o spolupráci horolezcov a ochranárov či o pripravovanom návštevnom poriadku v Tatranskom národnom parku. 

Akcia OTO24 vrcholov Malých Karpát v BSK privedie turistu na málo známe vrcholy v Malých Karpatoch. Je protipólom komerčných výziev – nemusíte sa nikde registrovať, platiť účastnícke poplatky či zdieľať statusy. Nie je predpísané kedy a v akom poradí vrcholy navštíviť. Hoci sa akcie kvôli pandémii zúčasťňuje veľa ľudí, sú dobre distribuovaní v čase a priestore a preto OTO24 nelikviduje tiché miesta, ktoré propaguje. V podcaste sme sa rozprávali s jej autorom Mirom Svitekom o tom, ako akcia vznikla, ako prebiehali prípravy, aké sú jej podmienky a dokedy bude prebiehať.

V novom Hiking podcaste je hosťom Daniel Piták, chatár z Chaty pod Kľačianskou Magurou v Malej Fatre. Aj na tejto horskej chate bojujú s obmedzeniami, ktoré priniesla pandémia. „V prvej fáze korony nám návštevnosť stúpla. Ľudia utekali do hôr, lebo im nič iné neostávalo." Teraz im však návštevníkov ubudlo, a ak aj prídu, veľa tržieb neurobia. „Ľudia si nosia svoje jedlo, nápoje a my iba vozíme odpadky dole."

Od 17-tich rokov bol horským nosičom. Neskôr sa odsťahoval do Kanady, kde pôsobil v miestnych horách. Potom ako sa stal horským vodcom sa vrátil na Slovensko a do Kanady vodil klientov na heliskiing. Koncom roka 2020 prebral Zbojnícku chatu ako jej nový chatár. V Hiking podcaste sme sa sním rozprávali o tom, ako zladí svoj život horského vodcu s chatárčením a čo chata v blízkej dobe urgetne bude potrebovať. Odporučí aj svoje obľúbené skialpové túry v Malej Studenej doline vhodné pre stredne zdatných skialpinistov.

Turistických útulní je na Slovensku približne 200. Dlhoročný turista a bývalý horolezec Pavol Timko s dobrovoľníkmi minulý rok viaceré opravovali. Najväčšiu rekonštrukciu urobili na salaši Obrubovanec neďaleko Čierneho Balogu vo Veporských vrchoch. Odborný dozor pri oprave šindľovej strechy mal Jakub Huba z ochranárskej rodiny Hubovcov. Zhodou okolností si kolektív okolo ochranára Mikuláša Hubu práve pripomína 40. výročie akcie, kedy začali meniť bývalé salaše a senníky na útulne pre turistov.

Stanislav Poliak pôsobí ako chatár na Žiarskej chate v Západných Tatrách od roku 2006. Predtým chatárčil na Štefáničke v Nízkych Tatrách, po Nežnej revolúcii sa zasadil o prinávratie jej pôvodného názvu. Bol členom slovenskej expedície na Cho Oyu.

V 29. epizóde sme privítali pri mikrofóne chatára z nízkotatranskej chaty M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Rozprávali sme sa o histórii chaty, pôvode jej názvu, o turistoch v minulosti a dnes, o panoramatickej kadibúdke, o Halašovej jame, o plánovanej rekonštrukcii ale aj o vplyve pandémie na chod chaty.

Kamienka je ikonická chata tesne pod vrcholom Chopku, tretieho najvyššieho vrchu Nízkych Tatier. Hoci momentálne sa nachádza vo frekvetovanom lyžiarskom stredisku, nie vždy tomu tak bolo. V 28. epizóde HIKING podcastu sme sa rozprávali s Ankou a Marcelom o tom, akými premenami chata prešla, ako sa počas rokov menili návštevníci, kedy bol zlatý vek Kamienky a čo bude s plagátmi z Pierra Menty. 

V Nízkych Tatrách na Prednom sedle pod Kráľovou hoľou premenili Peťo s Vladom bývalú hospodársku budovu na turistickú chatu. Rozprávali sme sa s nimi o tom, ako sa k tomu dostali, ako prebiehala rekonštrukcia, o sezóne poznačenej koronavírusom, o horskom behu či o skialpinizme na Kráľovej holi. 

V 26. epizóde je našim hosťom predseda občianskeho združenia Horské spoločenstvo Marek Šurina. Rozprávame sa o útulni Andrejcová, o Domčeku horskej služby na Čertovici, o bežkárskych tratiach v tejto lokalite a ďalších aktivitách tohto horehronského združenia.

Pôsobí ako chatár na vysokotatranskej Chate pod Rysmi už viac ako 40 rokov. Do hôr prišiel v čase, keď odišiel zo strednej školy, lebo sa odmietal učiť "okupantštinu". Bez školy sa nevedel zamestnať, za čo ho počas socializmu mohli zavrieť ako príživníka. ŠTB ho sledovala ako protisocialistický živel a stať sa chatárom nebolo jednoduché. Viktor Beránek.

V 24. epizóde sme s našim mobilným štúdiom zavítali na Zamkovského chatu. S chatárkou Jankou Kalinčíkovou sme sa rozprávali o pohutnutom osude Štefana Zamkovského, ktorému komunistiti zničili život. Tiež o chate, chatárčení, vysokohorských nosičoch, či o prebiehajúcich rekonštrukčných prácach. 

V 23. epizóde Hiking podcastu je našim hosťom Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les. Karol je filmár a lesník, venuje sa aj ochrane prírody. Niekoľko rokov pracoval v Tatranskom národnom parku a okrem iného pomáhal strážiť kamzíky pred pytliakmi. 

Dnešným hosťom HIKING podcastu je Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Budeme hovoriť o tom, čomu sa Stredisko lavínovej prevencie venuje, teda v čom spočíva tá prevencia, čo robia v lete, ale aj o tom, ako sa lavínam vyhnúť a aký výstroj je dobré so sebou v zime mať.

V 21. epizóde Hiking podcastu sa Soňa Mäkká rozpráva s ekológom Ondrejom Kameniarom o Ceste hrdinov SNP z trochu odlišného pohľadu. Ondrej je totiž vedec pôsobiaci na Fakulte lesníckej a drevárskej Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe. Podieľa sa na projekte mapovania európskych pralesov Remote Primary Forests a pôsobí v Iniciatíve My sme les a v OZ Prales.

V 20. dieli HIKING podcastu sme sa rozprávali s ochranárom Mariánom Jasíkom. Marián Jasík je bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry. Je jedným z hlavných autorov inventarizácie slovenských pralesov, pôsobí v občianskom združení Prales a v Inštitúte pre ochranu prírody. Je aj držiteľom ocenenia Biela vrana.

Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O znížení ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi? Aj tomto sme sa rozprávali s predsedom občianskeho združenia Jakubom Mrvom, ktorý sa medzičasom stal aj mestským a miestnym poslancom. Reč bude aj o pripravovaných rezerváciách v okolí riečky Vydrica a na Devínskej Kobyle, no aj o historickej lanovej dráhe, poslednej svojho druhu na území bývalého Československa.

Matej Vigoda je riaditeľ Lesov SR. Soňa Mäkká sa s ním v 18. epizóde HIKING podcastu rozprávala o prírode blízkom hospodárení v lesoch a súvisiacich témach.

Belo sa rozhodol počas nasledujúceho roka vystúpiť na najvyššie kopce všetkých slovenských pohorí. Čo ho k tomu viedlo a čo to má spoločné s Dobrým Anjelom sa dozviete v 17. epizóde HIKING podcastu.

Kungsleden je diaľková turistická trasa v švédskom Laponsku. V 15. epizóde HIKING podcastu sa rozprávajú Ľubo s Palim o zážitoch z tejto trasy na sklonku tamojšej jesene. Reč bude o tom aká je v severnom Švédsku príroda, ako sa tam turistika líši od nórskych Lofotov, aké sú turistické chodníky, značenie, horské chaty a s akými nástrahami sa museli vysporiadať.  Toto je posledná epizóda HIKING podcastu v tomto roku. Ďakujeme všetkým, čo nás počúvajú a pokiaľ sa vám naše rozhovory v audioformáte páčia, šírte ďalej. Ak máte pripomienky alebo návrhy na vylepšenie, ozvite sa nám na redakcia@hiking.sk.

Aké vtáky u nás zimujú? Môže vám labuť zlomiť ruku? Aký je rozdiel medzi vtáčou búdkou a vtáčim kŕmidlom? Čím vtáčiky v zime kŕmiť? Odpovede nielen na tieto otázky sa dozviete v 14. epizóde HIKING podcastu, v ktorej sa Soňa Mäkká rozprávala s ornitológom Jánom Dobšovičom o zimnom vtáctve.

Či ide o Aljašku alebo Škandináviu, na severských destináciách fasicuje veľkosť krajiny a počas túr odľahlosť od civilizácie v porovnaní so slovenskými horami, či Alpami. V 13. epizóde HIKING podcastu sa rozprávame o Nórsku, ktoré k severskej odľahlosti pridáva ďalší rozmer – more. Reč je konkrétne o trekkingu na Lofotoch a hosťami sú Kika Miholeková s Palim Olejníkom, ktorí boli na týchto ostrovoch začiatkom septembra tohto roka.

Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan.

V minulom dieli minisérie o Pacifickej hrebeňovke sme sa s Filipom rozprávali o počasí, o podcastoch, ktoré mu krátili dlhé chvíle samoty a tiež sme podrobnejšie prebrali výstroj a velikánsky, viac ako 100 litrový batoh, ktorý mal so sebou. Dozvedeli sme sa, že variča sa zbavil, kvôli šetreniu hmotnosti. Teraz sa presunieme na tému stravovania, bližšie rozoberieme aj stopovanie, návštevy u miestnych ľudí, medvede, štrkáče a bude aj puma.

V minulom dieli minisérie o Pacifickej hrebeňovke sme sa s Filipom rozprávali o tom, aká je táto diaľková trasa, odkiaľ a kam vedie, ako to funguje s permitom, koľko ľudí stretával, tiež o trail angles, ktorí turistom pomáhajú. Teraz sa presunieme k téme počasia, výbavy a toho, ako si krátil dlhé chvíle samoty na traili.

Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa rozprávali v HIKING podcaste s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Dnes vás vítam v prvom dieli trojdielnej minisérie, v ktorej sa pozrieme do USA na diaľkovú trasu Pacific Crest Trail – tzv. PCT. Je to 4265 kilometrov dlhá trasa z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu. V HIKING podcaste preto vítam psychológa, Filipa Valúcha, ktorý PCT prešiel tento rok za 136 dní, čo je zrejme najrýchlejší slovenský prechod tejto trasy.

Tento rok mestskí poslanci v Bratislave prijali na slovenské pomery revolučnú zonáciu, ktorá ponecháva 54 percent územia mestských lesov bez zásahov a aj vo zvyšku sa bude hospodáriť veľmi citlivo. Dôležitým východiskom pre toto opatrenie bolo v roku 2014 zníženie ťažby v lesoparku z 18 000 m³ ročne na 5 000 m³ ročne. S Matejom Dobšovičom, riaditeľom Mestských lesov v Bratislave, sa sme sa rozprávalii najmä o tejto zonácii, ale aj o iných témach.

Bežkyňa, blogerka, autorka na HIKING.SK, organizátorka ultra trail pretekov Severný Živloplaz a členka Slovak Ultra Trail. Prešla Cestu Hrdinov SNP za 11 dní a 18 hodín! 765 kilometrov, viac ako 31 000 metrov stúpania. Julka Batmendijnová je mojou dnešnou hostkou v podcaste HIKING.SK. Viac o Julkinych zážitkich z Cesty hrdinov SNP si budete môcť prečítať v knihe O čom sníva raketový pes, ktorú si môžete predobjednať v HIKING.SK obchode a tým jej pomôcť na svet. Vychádza začiatkom februára 2020.

Nový ultrabeh a diaľkový pochod vo Veporských a Stolických vrchoch so začiatkom aj koncom v Hriňovej má 124 kilometrov a cez 5000 metrov prevýšenia. S jej organizátorom Radom Harachom sme sa rozprávali o prípravách tejto novej akcie, ako aj o priebehu prvého ročníka, ktorý sa uskutočnil minulý víkend a poznačili ho veľké horúčavy, čo malo za následok, že asi polovica pretekárov odstúpila počas pretekov.

Je to zatiaľ okrajový žáner na Slovensku. Prírodný turizmus však môže ponúknuť úplne odlišný pohľad na túru. Nejde o kilometre, výškové metre, výhľady, či športový výkon. Na relatívne krátkej vzdialenosti strávite dlhší čas a bližšie ho spoznáte. V tomto dieli podcastu HIKING.SK sa s našou šéfredaktorkou rozprávame o jej výletoch v Poloninách a vo Vysokých Tatrách.

Už o pár hodín odštartuje 12. ročník pretekov Lazová stovka. Tesne pred odjazdom do Vrbového sme odchytili Slava Gleska, aby nám ročníku 2019 niečo porozorával.

Dnešný podcast HIKING.SK je o túrach s najmenšími deťmi. Kedy začať, ako na to, akú výbavu treba, aké túry vyberať, čoho sa vyvarovať. S Andreou Morongovou sa rozprával Ľubo Mäkký.

Martin Hojsík študoval biológiu, v minulosti pôsobil v Greenpeace, ActionAid, Four Paws a aktuálne je na voľnej nohe ako konzultant pre enviromentálne kampane. Je spoluzakladateľom strany Progresívne Slovensko a člen jej predsedníctva.

Erik je enviromentalista, tvorca oceňovaných filmov o prírode a aktivista, ktorý sa po 20 rokoch pôsobenia v treťom sektore rozhodol aktívne vstúpiť do politiky. Rozprávali sme sa s ním o dôvodoch jeho vstupu, environmentálnom programe v strane, ale aj o témach súvisiacich s pešou horskou turistikou v chránených územiach.