Exminister vnútra Roman Mikulec tvrdí, že účelom zmien v trestnom práve je, aby už nikto ďalší nikdy nezačal rozprávať o biznisoch nominantov Smeru. Odídencov z hnutia označil za klamárov a chystá sa kandidovať v eurovoľbách. V podcaste s Romanom Mikulcom sa dozviete: – či aj hnutie Slovensko chystá podanie na Ústavný súd;– že bývalé OĽaNO v opozícii nie je izolované a spolupracuje s ostatnými stranami;– čo čaká od Ústavného súdu;– či vôbec ÚS bude môcť zasiahnuť, ak Peter Pellegrini zdržiava publikovanie Trestného zákona v Zbierke zákonov;– či vysoké tresty naozaj znížili kriminalitu;– že na korupciu to neplatilo, lebo sa ju Ficove a Pellegriniho vlády rozhodli nevidieť;– či to policajti za jeho ministrovania naozaj neprehnali s vykopávaním dverí;– či sa nezneužívala väzba na získavanie výpovedí;– prečo odišla časť bývalého OĽaNO na čele s Petrom Kremským a Máriou Šofranko;– či podporuje prezidentskú kandidatúru Igora Matoviča a či neuškodí Ivanovi Korčokovi;– že bude kandidovať do Európskeho parlamentu;– ako číta vývoj vojny na Ukrajine;– či je Smer aktérom hybridnej vojny.

Ľubica Karvašová je nová tvár PS do eurovolieb. Pôsobila ako poradkyňa pre európske záležitosti pre premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Podľa nej je vstup Ukrajiny do EÚ plánom na rozvoj východného Slovenska a Únia môže mať časom až 36 členov. Farmári sa budú musieť pripraviť na budúcnosť tak, že nebudú konkurovať lacným ukrajinským produktom, ale budú zrejme pestovať niečo iné.V podcaste s Ľubicou Karvašovou sa dozviete:– od 1. min. – či sa nebojí, že ju úplne zatieni kandidatúra Veroniky Cifrovej-Ostrihoňovej;– po 2:00 – čo si myslí o protestoch farmárov, okrem iného aj proti EÚ;– od 4:00 – či majú slovenskí farmári chovať a pestovať niečo iné ako doteraz;– po 7:00 – že po vstupe Ukrajiny do EÚ sa bude naše poľnohospodárstvo prispôsobiť novej realite;– od 9:00 – či nemajú farmári priveľa dotácií z EÚ;– od 11:00 – že Robert Fico nie je nový Orbán, lebo zatiaľ v EÚ nič neblokuje, ani sa tým nevyhráža;– po 15:00 – že sa odkláňame od európskych hodnôt;– od 16:00 - čo hrozí Slovensku, ak sa súčasný vývoj nepodarí zastaviť;– po 19:00 – že komisia nám nemôže okamžite zastaviť eurofondy, ale môže tlačiť na dodatočné zmeny v Trestnom zákone;– od 24:00 – aké témy by mali dominovať kampani pred eurovoľbami;– od 27:00 – že budúci vstup Ukrajiny by mohol priniesť rozvoj východného Slovenska už dnes;– okolo 30:00 – na aké zmeny sa počas transformácie priemyslu majú pripraviť robotníci v slovenských automobilkách;– po 34:00 – či je dobrý nápad prijať Srbsko do EÚ;– od 35:00 – že Európska únia sa musí pripraviť na to, že bude mať časom 36 členov a upraviť hlasovanie tak, aby nás to neparalyzovalo;– po 38:00 – že migrácia a LGBTIQ+ nie sú témy, ktoré by definovali európsku politiku.

Predseda Demokratov bude viesť ich kandidátku do eurovolieb. Podľa neho SIS pod vedením Pavla Gašpara nedostane informácie, lebo sa naši zahraniční partneri budú báť, že uniknú ruskej ambasáde. Naď tvrdí, že Slovensko reálne neminulo na obranu vyčlenené dve percentá HDP, a tak neplníme požiadavku NATO. Čo si myslí o Trumpových rečiach, že by nás v prípade vojny USA nebránili? Robert Kaliňák podľa neho nakoniec nemení zmluvu DCA.V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – že Robert Fico si v Pavlovi Gašparovi našiel svojho Lexu;– po 1:30 – že Pavol Gašpar je proruský konšpirátor, ktorý hovoril o zabití Daniela Lipšica;– po 2:00 – aké informácie by nám spojenci neposkytli;– po 3:00 – že existujú spravodajské informácie o prepojení strany Smer na ruskú ambasádu;– od 7:00 – že prezidentka by nemala Gašpara vymenovať, inak ohrozí funkčnosť SIS;– po 8:40 – že súčasná vláda nedala celé dve percentá na obranu, a preto zrejme opäť nesplníme kritériá NATO;– od 10:00 – čo si myslí o výrokoch Donalda Trumpa, že USA by nemali brániť štáty, ktoré nedávajú na obranu aspoň dve percentá HDP;– po 13:00 – že ak chceme v Európe mier, musíme sa pripravovať na vojnu;– od 14:50 – že Putin je blázon, ktorému neprekáža poslať na smrť 350-tisíc mladých mužov;– po 18:30 – že NATO zatiaľ Ukrajine nedalo ani dve percentá nášho potenciálu;– od 19:00 – aké najväčšie nezmysly šíri slovenská vláda o Ukrajine;– po 20:30 – že vláda nejde meniť zmluvu DCA so Spojenými štátmi a iba sa tak tvári;– od 22:00 – že minister zahraničných vecí podľa neho nie je šťuka, ale lenivý kapor;– po 23:50 – či sa Orbánovi vracia investícia do Fica;– od 26:00 – prečo Demokrati nie sú súčasťou protestov proti Trestnému zákonu;– po 27:00 – že by bolo treba urobiť generálny štrajk alebo blokádu dopravy;– od 28:00 – na čo je vôbec potrebná strana Demokrati;– po 30:00 – či posun PS do stredu s Ľudovítom Ódorom neznamená zmenšenie priestoru pre Demokratov;– od 32:00 – prečo sa Eduard Heger fotil s kontrovezným konšpirátorom a ideovým otcom incelov Jordanom Petersonom;– okolo 40:00 – aký je postoj Demokratov k prezidentským voľbám.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Trestný zákon leží na stole u Roberta Fica, ktorý tým naťahuje čas, tvrdí líder opozície a predseda PS Michal Šimečka. Od pozastavenia eurofondov sme podľa neho ešte ďaleko, no vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách. Pritvrdia vtedy aj protestujúci? Kedy bude ďalší protest?V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– v 1. až 3. minúte – či budú ďalšie protesty a či majú tento týždeň prestávku;– od 3. minúty – že Robert Fico naťahuje čas pri podpisovaní Trestného zákona a môže sa stať, že ho Ústavný súd nestihne pozastaviť;– po 8:30 – že vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách;– od 10:40 – čo bude opozícia na trestnom zákone napádať na Ústavnom súde;– od 13:00 – či budú napádať aj konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní;– po 14:00 – kedy budú odvolávať ministerku kultúry;– od 16:00 – že Peter Pellegrini sa v prezidentskej kampani skrýva a nechce diskutovať s Ivanom Korčokom;– po 19:00 – prečo Ivan Korčok nie je na pódiu opozičných protestov;– od 21:00 – čo sa píše v listoch Európskej komisie Slovensku a či jej minister Susko neustúpil dostatočne;– okolo 22:00 - či nám hrozí, že prídeme o eurofondy;– po 24:00 – že Francúzi, Nemci a Holanďania chcú mať istotu, že eurofondy sa u nás nerozkradnú;– od 26:00 – či si Fico s Orbánom v tomto budú držať chrbát navzájom a či to Slovensku pomôže;– po 28:30 – akú úlohu v otázke eurofondov zohráva PS;– od 30:00 – ako reaguje na výhrady SNS voči hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi;– po 33:00 – že na kandidátke PS do eurovolieb budú aj ďalšie nové tváre a budú to ženy;– od 34:00 – či je Ľudovít Ódor pre PS stranícky káder v zálohe.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Exminister spravodlivosti a expert KDH na tento rezort Viliam Karas by odporučil prezidentke Zuzane Čaputovej, aby podpísala trestný zákon a dala tak sudcom šancu včas zasiahnuť. Podľa neho sa premlčacie doby znižujú úplne bezdôvodne a tento zákon najviac poškodí obete trestných činov. Hrozí, že väznice prepustia 900 väzňov, väčšinou zlodejov. Otvoria sa tiež nové možnosti pre ekonomických podvodníkov.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková hovorí, že ak by prezidentka podpísala Trestný zákon, dala by Ústavnému súdu dostatok času na pozastavenie účinnosti. Dala by sa tak aspoň dočasne zachrániť špeciálna prokuratúra a predišlo by sa aj premlčaniu veľkých káuz. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Jediný kandidát na predsedu SaS navrhne ostatným opozičným stranám, aby v protestoch pritvrdili a skúsili generálny štrajk. Igora Matoviča považuje za stand-up komika. Vláda podľa neho určite nevydrží celé štyri roky. Ak sa stane predsedom, do strany prinesie nové tváre a to aj v ekonomickej oblasti.V podcaste s Branislavom Gröhlingom sa dozviete:– od 1. min. – dokedy budú pokračovať protesty v uliciach;– od 3. min. – že Matovičovskú formu určite nenaberú, lebo ho považuje za stand-up komika;– od 4:30 – že SaS navrhne generálny štrajk;– po 7:30 – že všetko smeruje k tomu, aby bola premlčaná kauza Miroslava Výboha, ktorá sa má pojednávať už 4. marca;– od 14:00 – že každý v koalícii fackuje Hlas;– po 15:00 – že táto vláda nevydrží plné štyri roky;– od 16:00 – že väčšine prezidentských kandidátov ide len o sebaprezentáciu;– po 18:00 – či zostane jediným kandidátom na predsedu SaS;– po 23:00 – či ich nepochová rast PS a či sa nespoja;– od 25:00 – či by ponúkol Ivanovi Korčokovi stranu, ak prehrá prezidentské voľby;– po 27:00 – či SaS nie je ekonomicky pozadu vo Friedmanovských dogmách zo 70. rokov;– po 30:00 – kto môže za zlé výsledky slovenských žiakov v testoch PISA a či sme už na ceste k zlepšeniu.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Podľa Igora Matoviča by sa patrilo, aby sa mu Ivan Korčok ozval. Chce len zvýšiť účasť, reálne pomôcť opozičnému kandidátovi, alebo mu môže aj ublížiť? Námestia podľa neho nič nedosiahli, pozmeňováky považuje za naplánovanú stratégiu koalície a podporil by generálny štrajk. Tvrdí, že vláda si ide zlegalizovať kradnutie. V podcaste s predsedom hnutia Slovensko sa dozviete:– od 1. min. – či sa pýtal Ivana Korčoka, či vôbec stojí o takúto formu podpory;– okolo 2:00 – či naozaj aspoň trošku netúži byť prezidentom;– od 3:00 – aké otázky bude klásť Ivanovi Korčokovi o páde vlády a SaS;– po 6:00 – či politik môže hodnotiť novinárov;– po 6:30 – či nemôže Ivanovi Korčokovi skôr ublížiť;– od 7:30 – či paradoxne nepomôže Pellegrinimu, ak bude na neho útočiť;– od 9:50 – že po prípadnom Pellegriniho víťazstve hrozí prezidentská amnestia pre spriaznených ľudí;– po 10:40 – že Andrej Danko ešte pokojne môže vyobchodovať zmenu volebného systému za iný mocenský zisk;– od 12:00 – či nemôže Ivanovi Korčokovi hroziť osud Eduarda Kukana, ktorý sa nedostal do druhého kola, lebo mal veľa protikandidátov;– po 12:50 – že nie je silný kandidát;– 14:00 – že postavenie dvoch kandidátov je dôkaz, že nechcú stavať súpera Ivanovi Korčokovi;– od 15:00 – či si ľudia nevedeli spraviť názor jeho vládu priamo a bez novinárov;– od 16:00 – ako médiá Penty pomáhali stranám súčasnej koalície;– po 18:50 – koho myslel múdrosráčmi;– od 20:00 – prečo sa nepoučí z kritiky, keď ho kritizovalo 90 percent Slovenska;– po 21:00 – či nie je problém, že všetko stále mení;– po 22:00 – že v polovici médií má Fico ustlané na ružiach;– po 23:30 – či ktokoľvek, kto spolupracoval s Matovičom, skončil zle;– od 27:00 – že bez neho by bol v politike pokoj;– po 28:00 – že námestia nedosiahli takmer nič, ústupky boli od začiatku vládna stratégia a pokojne by podporil generálny štrajk;– od 30:00 – že ostrakizácia jeho hnutia je cesta k Orbánovi, lebo bez Matoviča túto vládu nikto neporazí;– po 31:30 – či neľutuje, že uľahčil vláde výmenu policajného prezidenta a úradníkov pravidlami, ktoré zaviedla jeho vláda;– po 32:00 – že vláda si ide zlegalizovať kradnutie;– po 33:00 – aký má plán s eurovoľbami;– od 34:00 – že v europarlamente by zomrel;– po 34:30 – či do eurovolieb postaví Jozefa Pročka.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie

Ak prejde vládna trestná novela, vyšetrovanie extrémizmu sa vráti do regiónov. Tam to vyzeralo tak, že ani hajlovanie nevyhodnotili ako extrém, hovorí podpredsedníčka PS Irena Bihariová. Robert Fico v Davose podľa nej prispel k diskriminácii Rómov na Slovensku, ktorá je taká silná, že ešte aj jej vzdelaný brat mal problém zamestnať sa v IT sektore. Návrat Zuzany Čaputovej do PS sa nechystá.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1 min. – aký zmysel majú protesty a či v parlamente rečnia do tmy;– od 5:00 – že v Nemecku chodia páchatelia na tvrdo do väzenia podľa závažnosti skutku, nie na podmienku von, ako navrhuje vláda;– po 8:30 – že vláda myslí len na práva páchateľov a zabúda na práva poškodených;– po 9:50 – či kriminálnici naozaj ujdú spravodlivosti a či by to bolo v rozpore s ústavou;– po 13:00 – ako vyzerá artikulácia a symptómy únavy Andreja Danka pri vedení schôdze;– po 14:00 – čo sa stane s vyšetrovaním extrémizmu, ak prejdú zmeny v trestnom práve;– okolo 16:00 – že v minulosti okresní policajti ani hajlovanie nad obeťou nevyhodnotili ako extrémizmus a teraz to hrozí znova;– po 19:00 – že po zániku NAKA policajti nebudú vedieť stíhať online kriminalitu;– po 23:50 – ako sa Robert Fico vo Švajčiarsku sťažoval na slovenských Rómov a ako vyzerá diskriminácia v praxi;– od 28:00 – koľko by zostalo z rečí Roberta Fica o suverenite, keby sme nemali za chrbtom spojencov z USA;– po 30:00 – či by do PS prijali naspäť Zuzanu Čaputovú;– do 35:00 – či sa organizátori protestov rozhádajú na podpore Ivana Korčoka.

Peter Pellegrini už ľutuje, že koalícia chcela zmeny presadiť rýchlo a môže mu to prehrať prezidentské voľby, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho sa na odpor proti únosu štátu správne postavila aj prezidentka. Kedysi predpovedal útok Ruska na Ukrajinu, dnes tvrdí, že Rusko sa pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami. V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete: – že občania aj vďaka prejavu prezidentky a slovám ako „generálna amnestia“ pochopia, že ide o pokus o ohrozenie liberálnej demokracie; – že takýto prejav prezidenta Slovensko ešte nezažilo; – aký zmysel majú protesty; – že zmeny zasahujú do podstaty demokratického systému; – ako protesty poškodia prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho; – či Andrej Danko môže Pellegriniho ohroziť; – čo by mal robiť Ivan Korčok; – že hlasovanie v Európskom parlamente číta ako varovanie; – že aj za Mečiara bolo ministerstvo zahraničných vecí vo svojich vyjadreniach opatrnejšie ako dnes; – či nám tu vzniká tandem Fico Orbán a aké to bude mať dôsledky; – že Rusko sa teraz pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami a chce zasiahnuť do suverenity niektorej krajiny NATO; – že Rusku treba ukázať zuby, lebo kompromisy považujú za slabosť;– či v zahraničí berú Roberta Fica vážne; – či padne vláda, ak by Peter Pellegrini vyhral voľby a či zaberie tlak EÚ; – ako sa skončí vojna na Ukrajine; – či Ukrajina niekedy dobyje naspäť Krym; – že pravdepodobnosť vojny na území Slovenska nie je nulová; – čo by sa stalo s Európou, keby sa Donald Trump stal opäť americkým prezidentom a či sa to naozaj môže stať.

Predseda KDH od prezidentky čaká, že bude zajtra v parlamente tvrdá. Jeho strana môže vycúvať z protestov, ak by sa zmenili na prezidentskú kampaň Ivana Korčoka. V prezidentských voľbách zatiaľ čakajú na konzervatívneho kandidáta. S Korčokom sa stretnú, no bude ich musieť presviedčať.V podcaste s Milanom Majerským sa dozviete:– že nepodporuje kritiku Slovenska na pôde Európskeho parlamentu;– že od Poľska a Maďarska sa máme čo učiť pri čerpaní eurofondov;– že návrhy trestných noviel sa nepáčia už ani generálnemu prokurátorovi;– či hrozí odchod KDH z protivládnych protestov;– že Viliam Karas za KDH predstaví pozmeňujúce návrhy k trestnému právu pripravené 200 odborníkmi;– že podľa neho je rozdiel medzi Dankovou nehodou a smrťou študentov na Zochovej iba to, že pri semafore nikto nestál;– prečo opozícia neodvoláva Petra Žigu;– čo si myslí o zisteniach GP v polepšovniach;– prečo KDH zmenilo názor a nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta;– že stále čakajú, či sa prihlási konzervatívny kandidát;– že meno Erika Jurinová z Matovičovho hnutia Slovensko ho prekvapilo;– že Ivan Korčok ich zatiaľ nepresvedčil, ale majú na pláne stretnutie;– či prípadné zvolenie Petra Pellegriniho ohrozí vládu;– či bude jedného dňa potrebné zrušiť aj generálnu prokuratúru a či je štátne zastupiteľstvo lepší model;– či bude mať vo voľbe predsedu KDH len jedného protikandidáta;– kto by mal byť novým členom predsedníctva KDH.

Ladislav Masár zo špeciálnej prokuratúry hovorí, že ak prejdú navrhované zmeny trestného práva, verejnému funkcionárovi bude hroziť menší trest ako bežnému človeku za krádež. Naše väznice však plnia práve drobní zlodeji, ktorí opakovane kradnú z núdze. Vlády budú kradnúť v prvom roku vládnutia, lebo ich činy sa do troch rokov premlčia a ďalšia vláda ich už nebude môcť vyšetriť. Zmeny pomôžu aj priamo Marianovi Kočnerovi v kauze Báč, aj exsmeráčke Ľubici Roškovej, ktorej prípad za začne od začiatku na okrese.V podcaste s prokurátorom Ladislavom Masárom sa dozviete:– či majú protesty zmysel;– čo hovorí na reči Roberta Fica o prokurátoroch;– že už dnes sa väčšina prípadov korupcie končí podmienkou, no po novom bude za prvý úplatok podmienka takmer naisto;– že naše väznice plnia ľudia, ktorí kradnú zo sociálnej núdze;– že kradnúť sa bude v prvom roku vlády, lebo s trojročnou premlčacou dobou ich ďalšia vláda už nebude môcť vyšetriť a potrestať;– ako chce vláda menej trestať krádeže funkcionárov než bežných ľudí;– že okrem Haščáka v Gorile a Výboha v Mýtnikovi 3 bude premlčaná aj kauza Emisie;– či nové zákony pomôžu aj priamo Marianovi Kočnerovi;– že sa bude oplácať páchať trestnú činnosť vo veľkom;– že kauza exsmeráčky Ľubice Roškovej sa zrejme presunie na okresný súd a bude sa musieť začať odznova;– ako ide kauza Vata, kde sa ľudia priznali, že nosili v igelitkách úplatky na ministerstvo vnútra.

Poslanec Marián Viskupič chce kandidovať za predsedu opozičnej strany SaS. Považuje sa za dosť výrazného? Koalícia podľa neho zmenami motivuje zlodejov, aby viac kradli. Roberta Fica vidí ako politika, ktorý prejedá peniaze budúcich generácií. Je pripravený modernizovať ekonomickú politiku SaS? V podcaste s Mariánom Viskupičom sa dozviete:– aký zmysel má v parlamente naťahovať rušenie špeciálnej prokuratúry a protesty v mraze;– že vládna koalícia podľa neho znižuje slobodu ľuďom a zvyšuje slobodu gaunerom;– či zmeny v trestnom práve povzbudia zlodejov telefónov a áut;– či budete musieť investovať viac do ochrany vlastného majetku, ak ho štát bude chrániť menej;– že termín prezidentských volieb vyhovuje Petrovi Pellegrinimu;– či má Ivan Korčok šancu poraziť šéfa Hlasu-SD;– že kandidatúra Andreja Danka je dobrý nápad;– prečo chce byť predsedom SaS a či sa považuje za dosť výrazného;– že Richard Sulík neodchádza z politiky ani z SaS, ale zostane čestným predsedom;– ako bude vyzerať čiastočné právo veta čestného predsedu SaS;– či je lepší kandidát ako Branislav Gröhling a či exministra školstva preferuje súčasný predseda;– čo by vo funkcii predsedu urobil inak ako Richard Sulík;– či by ponúkal stranu externistom ako Andrejovi Kiskovi alebo Robertovi Mistríkovi;– či by menil ekonomickú politiku SaS podľa najnovších poznatkov ekonómie;– čo hovorí na to, že najšťastnejší ľudia žijú v krajinách so silným sociálnym štátom;– čo hovorí na argumenty držiteľky Nobelovej ceny za ekonómiu, že niektoré štátne výdavky (ako napr. na lieky zadarmo) treba zvýšiť;– že Robert Fico prejedá časť druhého piliera a je to medzigeneračné vyjedanie.

Poslanci škrtli verejnoprávnemu telerozhlasu štvrtinu rozpočtu a poslali ho do rozpočtového provizória. Podľa riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja to možno bude znamenať zlúčenie televízneho :Športu so stanicou :24. Plánované rozdelenie RTVS je podľa neho hlúposť a systém rozdeľuj a panuj. Sám navrhuje kompromis – aby RTVS zostala zachovaná ako holding, pod ktorým by boli nezávislejšie rozhlas a televízia s vlastnými riaditeľmi. Politických nominantov v inštitúcii odmieta.V podcaste s generálnym riaditeľom RTVS Ľubošom Machajom sa dozviete:– čo znamená pre RTVS konsolidačný škrt v rozpočte na budúci rok o 26 percent;– že sa uvažuje o zrušení jedného televízneho programu a môže sa zlúčiť :Šport so spravodajskou stanicou :24;– aký zmysel má platiť z verejných peňazí vysielanie športu, keď to robia komerčné televízie;– že plán ministerky kultúry dofinancovať RTVS cez zmluvu so štátom nie je zákonne možný;– či pri vyjednávaní o peniazoch niekedy politici od neho chceli službičky;– na čo sú nám vôbec v dnešnej dobe verejnoprávne médiá;– či história politického ovplyvňovania RTVS nie je argumentom na jej zrušenie;– že rozdelenie RTVS na dve samostatné inštitúcie je podľa neho hlúposť a systém rozdeľuj a panuj;– že on sám navrhuje holdingový spôsob riadenia – aby nezávislejší rozhlas a televízia existovali pod spoločnou značkou RTVS, no každá značka s vlastným riaditeľom;– čo hovorí na to, že by SNS chcela riadiť rozhlas a Smer televíziu;– či by sa vzdal funkcie riaditeľa výmenou za zachovanie existencie inštitúcie;– akú úlohu má mať RTVS v boji proti dezinformáciám;– prečo má v RTVS reláciu Do kríža šéf média zaradeného v zozname Konšpirátori.sk;– či sa v RTVS niekedy kradlo;– aké biznisy má v RTVS kontroverzný režisér Ňuňéz, ktorý stojí aj za spomínaným médiom zaradeným na zoznam problematických webov;– že Marek Ťapák, ktorý recitoval na tlačovke Roberta Fica s Martinou Šimkovičovou, je hlas Rádia Regina a neplánuje sa na tom nič meniť.

Šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová hovorí, že smerácky návrh na zmeny ublíži nielen chráneným policajtom, ale každému, kto by chcel oznámiť napríklad korupciu. Ak by zmeny prešli tak, ako sú navrhované, štát takýchto ľudí prakticky prestane chrániť. Práve naopak, môže im ublížiť a prekaziť trestné stíhanie korupcie. Bude komunikovať s Petrom Pellegrinim, aby sa návrh zmenil. Celý problém môže skončiť na Ústavnom súde SR.V podcaste so šéfkou Úradu na ochranu oznamovateľov sa dozviete:– čo je najväčší problém v návrhoch Smeru;– že úradu sa nepýtali ani na názor na navrhované zmeny;– že aj Smerom obhajovaná nepravá retroaktivita zmien je obrovský problém a celý zákon aj kauzy policajtov zrejme skončia na Ústavnom súde;– či navrhované zmeny zasiahnu aj bežných oznamovateľov korupcie, možné budúce Biele vrany a whistleblowerov;– že chrániť oznamovateľov musíme podľa európskych smerníc;– či nie je legitímne, že nová vláda sa na týchto ľudí pozerá smeráckym slovníkom ako na "udavačov";– či sa ochrana nezneužíva na zabetónovanie policajných funkcionárov;– či nie je absurdné, aby úrad držal vo funkcii policajného viceprezidenta;– kedy by Matúš Šutaj Eštok mohol dostať pokutu za porušenie zákona a či ju zaplatí on alebo my všetci z rozpočtu ministerstva;– že preventívnu ochranu oznamovateľov zaviedli R. Fico a P. Pellegrini;– prečo môže návrh Smeru zmariť vyšetrovania a ohroziť oznamovateľov;– že navrhovaný model ochrany oznamovateľov vôbec nie je ich ochranou;– aký zásah Európskej komisie sa dá očakávať;– ako by mohol zasiahnuť Ústavný súd SR.

Exministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková hovorí, že ak sa bude vláda takto správať celé štyri roky, ľudia budú v uliciach. Zmeny v trestnom práve podľa nej písali advokáti trestne stíhaných osôb. Bohatí zaplatia finančné tresty a nebudú musieť ísť do väzenia a podmienku bude možné dostať aj pri praní špinavých peňazí v hodnote 750-tisíc eur.V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– čo nás čaká na dnešných protestoch;– že nápad zorganizovať protesty dostala ona po tom, čo ju vydesil návrh zákona;– že ide o nevídanú hrubosť a bude tým ohrozená bezpečnosť občanov;– či je pointou protestov presvedčiť voličov Smeru o nesprávnosti návrhov;– či budú protestovať celé štyri roky;– prečo z protestov vylúčili Demokratov a Igora Matoviča;– čo ju presviedča, že návrhy zákonov písali advokáti trestne stíhaných osôb;– že ju šokuje, ako Maroš Žilinka mlčí o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry;– akí zločinci dostanú podmienky a dohody;– či zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastaví Ústavný súd;– že sa zníži ochrana niektorých zvierat;– či je v návrhoch Smeru aj niečo dobré;– že aj za pranie špinavých peňazí v hodnote 750-tisíc eur bude možné dostať podmienku;– či bude kandidovať za predsedníčku SaS.

Exministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková hovorí, že ak sa bude vláda takto správať celé štyri roky, ľudia budú v uliciach. Zmeny v trestnom práve podľa nej písali advokáti trestne stíhaných osôb. Bohatí zaplatia finančné tresty a nebudú musieť ísť do väzenia a podmienku bude možné dostať aj pri praní špinavých peňazí v hodnote 750-tisíc eur.Vo podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– čo nás čaká na dnešných protestoch;– že nápad zorganizovať protesty dostala ona po tom, čo ju vydesil návrh zákona;– že ide o nevídanú hrubosť a bude tým ohrozená bezpečnosť občanov;– či je pointou protestov presvedčiť voličov Smeru o nesprávnosti návrhov;– či budú protestovať celé štyri roky;– prečo z protestov vylúčili Demokratov a Igora Matoviča;– čo ju presviedča, že návrhy zákonov písali advokáti trestne stíhaných osôb;– že ju šokuje, ako Maroš Žilinka mlčí o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry;– akí zločinci dostanú podmienky a dohody;– či zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastaví Ústavný súd;– že sa zníži ochrana niektorých zvierat;– či je v návrhoch Smeru aj niečo dobré;– že aj za pranie špinavých peňazí v hodnote 750-tisíc eur bude možné dostať podmienku;– či bude kandidovať za predsedníčku SaS.

Michal Štofko je štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva pod Zuzanou Dolinkovou (Hlas-SD), predtým bol rešpektovaným analytikom. Reforma nemocníc podľa neho bude pokračovať, lebo je na ňu naviazaný Plán obnovy. Na otázku, či sa nebojí, že ju Robert Fico potopí tak ako v minulosti, odpovedal, že sa bojí. Nemocnice sú podľa neho nebezpečné miesta. Ak by sa v zdravotníctve opäť kradlo, je pripravený odstúpiť.V podcaste s Michalom Štofkom sa dozviete:– čo bude s nemocnicami od nového roka a či sa budú rušiť oddelenia;– prečo niektoré pôrodnice organicky zanikajú;– či môže Robert Fico opäť ohroziť reformu nemocníc tak, ako to urobil ministerke Kalavskej;– či už vie v ktorých regiónoch čo skončí alebo sa zlúči;– prečo neexistuje iné riešenie problémov v zdravotníctve ako práve zlučovanie nemocničných oddelení;– že nemocnica je podľa neho nebezpečným miestom, kam ľudia nemajú chodiť denne;– že úradníci na ministerstve vedia lepšie, kto kde potrebuje zdravotnú starostlivosť ako ľudia v regiónoch;– čo dostanú pacienti za 200 miliónov eur, ktoré na budúci rok dostane zdravotníctvo navyše za naše zvýšené odvody;– ako chcú riešiť situáciu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni;– či má riešenie na nedostatok lekárov a sestier a prepracovanosť pediatrov;– komu pomohlo zrušenie usmernenia o zmene pohlavia;– či sa do zdravotníctva vracajú kriminálne živly, namočené napríklad do kauzy piešťanského CT;– ako bude reagovať, ak by sa v zdravotníctve opäť kradlo.

Poslanec za PS Štefan Kišš bol kedysi šéfom Útvaru hodnoty za peniaze MFSR. Podľa jeho výpočtov Ficovo zníženie odvodu do druhého piliera zníži budúce dôchodky dnešných štyridsiatnikov a vláda tak zvyšuje príjmy súčasných dôchodcov na úkor tých budúcich. Takáto konsolidácia pritom nestačí a zrejme bude potrebné ešte aj ďalšie škrtanie. Sme na gréckej ceste k štátnemu bankrotu?V podcaste s poslancom na PS Štefanom Kiššom sa dozviete:– či sa vláda Roberta Fica inšpirovala lego kockami Ľudovíta Ódora;– že vláda je agresívnejšia, než sa čakalo, no benefit pre občanov bude nulový;– ako a komu zníženie odvodu do druhého piliera zníži budúci dôchodok o 130 eur mesačne;– že pre zvýšenie odvodov do zdravotnej poisťovne vám možno nezvýšia plat;– či by PS navrhlo radikálne zvýšiť účty za energie väčšine domácností;– čo je zlé na tom, že vláda na výjazdových rokovaniach rozdáva peniaze na chodníky v malých obciach;– či by PS riešilo situáciu aj posilnením migrácie, napríklad prijatím zdravotných sestier zo zahraničia;– ako prilákať naspäť migrujúcich Slovákov;– že napriek Ficovmu balíčku nám bude stúpať dlh;– ako nezodpovedným hospodárením Slovensko každý rok príde o peniaze, za ktoré by sa dala postaviť jedna nemocnica;– prečo zrejme bude musieť prísť ďalšie škrtanie;– či sme na gréckej ceste a či nám naozaj do 10-tich rokov hrozí štátny bankrot;– čo si máme všímať na návrhu rozpočtu;– či investícia do zdravotníctva nie je čistý výdavok bez návratnosti;– kto spôsobil súčasnú situáciu drahým predvolebným balíčkom;– či viac peňazí rozhádzali Peter Pellegrini s Robertom Ficom ako Igor Matovič s Eduardom Hegerom;– či opozícia predstaví vlastné návrhy a tieňový rozpočet.

Poslankyňa za SaS Vladimíra Marcinková tvrdí, že vicepremiér Tomáš Taraba nemá hodnoty a odpovedá podľa toho, kto sa pýta. Robert Fico sa podľa nej vyjadruje ako žiak Vladimira Putina.V podcaste s Vladimírou Marcinkovou sa dozviete:– čo je najväčší problém novej vlády;– že ak vláda nezačne radikálne šetriť, Slovensko čaká krach;– či bude politicky obchodovať s podporou svojich zákonov výmenou za podporu vládnych;– že opozícia chce využívať každú chybu vlády;– aký zmysel má politika z opozičných lavíc;– že poslanci Vašečka a Záborská nechápu, čo je to sexuálna výchova a nechcú pomáhať deťom;– že v parlamente vidno ultrakonzervatívnu ideológiu;– že podľa nej Tomáš Taraba nemá hodnoty a odpovedá podľa publika;– ako vníma správu NKÚ o údajných neefektívnych výdavkoch Sulíkových podriadených na Expo v Dubaji;– či bude alebo nebude kandidovať do európskeho parlamentu;– čo reprezentuje SaS na európskej úrovni;– či sa dá diskutovať s tvrdohlavým Richardom Sulíkom;– že Orbán s Ficom sabotujú úniu a Fico sa vyjadruje ako Putinov žiak;– ako nás Fico oslabuje oproti našim protivníkom.

Exminister zahraničných vecí z prvej vlády Smeru Ján Kubiš zatiaľ nemá dosť podpisov, peňazí a ani politickú podporu na svoju prezidentskú kandidatúru. Napriek tomu sa nenechá odradiť. Na otázku, kto bol doteraz najlepší prezident, reagoval chválou Ivana Gašparoviča. Mier za každú cenu podľa neho nie je riešenie pre Ukrajinu.Vo podcaste s Jánom Kubišom sa dozviete:– koľko má už vyzbieraných podpisov a či nie je sklamaný, že to ide pomaly;– voličov, ktorých strán chce osloviť;– ako by sa cítil na kampaňovej tlačovke s biskupmi;– že zatiaľ nemá peniaze na kampaň;– v čom by bol lepší kandidát ako Peter Pellegrini;– že po otázke, kto bol doteraz najlepší prezident, ako prvého spomenul Ivana Gašparoviča;– čo by robil inak ako Zuzana Čaputová;– že prezident nemá byť ani s vládou ani proti vláde, ale skôr mediátor medzi koalíciou a opozíciou;– ako číta návštevu Roberta Fica v Česku;– že Robert Fico podľa neho našiel pri otázke Ukrajiny zlatú strednú cestu;– čo si myslí o vstupe Ukrajiny do EÚ;– či má byť Viktor Orbán vzorom pre slovenskú vládu;– že boj proti médiám sa nedá vyhrať;– čo si myslí o označovaní mimovládok za zahraničných agentov a obmedzovaniu ich financovania z 2 percent daní;– či Rusko proti nám vedie hybridnú vojnu a či je strana Smer jej aktérom;– že mier za každú cenu podľa neho nie je stabilné riešenie situácie na Ukrajine;– na ktorej strane izraelsko-palestínskeho konfliktu stojí a aké je riešenie.

Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková hovorí, že KDH so Smerom nebude obchodovať, ale podporí dobré návrhy bez ohľadu na ich pôvod. Napríklad zmenu volebného systému. Prečo si myslia, že kandidáti z regiónov by boli lepší? V prezidentských voľbách môžu postaviť jedno z dvojice vlastných mien, ale v hre je aj podpora Ivana Korčoka, ak o ňu on sám požiada.V podcaste s Martinou Holečkovou sa dozviete:– či bude KDH obchodovať so Smerom;– čo hovoria na prvé kroky vlády;– či máme čakať, že zo Slovenska bude Orbánistan;– či sa KDH chytí na smerácky zákaz adopcií LGBTI+ pármi;– či KDH vôbec niečo presadí zo svojho programu;– že kresťanskí demokrati budú navrhovať pozmeňovací návrh k trinástym dôchodkom;– či bude KDH lákať k sebe kresťanských politikov z vládnej koalície;– ako chcú zmeniť volebný systém;– že návrh na voľby po okresoch nepodporujú, ale pripúšťajú diskusiu;– prečo si myslia, že v parlamente nie je dostatok politikov z regiónov;– či aj bratislavskí poslanci nie sú de facto z regiónov;– či by zmena volebného systému nezabetónovala Smer;– prečo sú za, keď väčšinový volebný systém vyhovuje veľkým stranám;– aký je rozdiel medzi kvótami na ženy a menšiny a kvótami na regióny;– ako kresťanisti zneužívajú náboženstvo v politike;– či budú podporovať návrhy Anny Záborskej;– či sú kresťania, cirkev a KDH rozdelení na viacero prúdov;– či vie pomenovať, čo reprezentuje Štefan Kuffa a arcibiskup Ján Orosch;– že za prezidenta môže kandidovať aj Viliam Karas;– že predsedníctvo KDH by chcelo za prezidentku Miriam Lexmann, ale stojí to na jej osobnom rozhodnutí;– či by podporili Ivana Korčoka, ak by ich oslovil a ak by si vypýtal aj peniaze na kampaň.

Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák čelí odvolávaniu. Nominanti vlády sa totiž už pred nástupom do rady pridali k jeho kritikom a podpísali návrh na jeho odvolanie. Podarí sa im zvrátiť očistu justície a hrozí opakovanie harabinizácie súdnictva s postihovaním oponentov? Ján Mazák odmieta navrhované zníženie trestov za korupciu. Podľa neho by sme sa mali porovnávať so štátmi, kde je korupcia tak ako u nás na všetkých poschodiach moci – napríklad s Rumunskom či Bulharskom.V podcaste s Jánom Mazákom sa dozviete:– v akom štádiu je očista justície;– čo sa stane, ak nová koalícia vymení všetkých nominantov v Súdnej rade SR;– či môže nastať návrat do harabinovských čias a postihovanie slušných sudcov;– či sa počas výkonu funkcie stretával s politikmi;– ako vníma nového ministra spravodlivosti Borisa Suska;– či by nám v prípade oslabovania nezávislosti súdnej moci hrozilo zastavenie eurofondov tak ako v Poľsku;– čo hovorí na obvinenia svojich kolegov, že mal porušiť zákon v 20 rôznych prípadoch;– v koľkých bodoch naozaj pochybil;– prečo ho chcú dostať z funkcie a či sa bude súdiť;– čo hovorí na reformu trestania, ktorú sľubuje vláda;– či treba znížiť tresty za korupciu, ako to sľubuje vláda;– že by sme sa nemali porovnávať s Rakúskom či Dánskom, kde takmer nie je korupcia, ale s krajinami ako Bulharsko a Rumunsko.

Podal trestné oznámenie na Ľuboša Blahu za vyvesenie obrazu Che Guevaru v poslaneckej kancelárii a dnes za to čelí vyhrážkam. Jedného dňa šiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie. Venuje sa zločinom komunizmu. Historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský.V podcaste s historikom Patrikom Dubovským sa dozviete:– či sa bojí Blahových vyhrážok voči ÚPN;– že ÚPN prekážal len ľuďom ako Mečiar a Slota;– že mu po trestnom oznámení na Blahu píšu hejteri;– že máme podpredsedu parlamentu, ktorý sympatizuje s antidemokratickým a totalitným režimom;– že Che Guevara mal na svedomí popravy, vraždy, mučenie obyčajných ľudí a svoje zločiny si zvrhlo užíval;– aký je rozdiel medzi symbolmi fašizmu a komunizmu;– že Ľuboš Blaha by si mal všímať obete komunizmu;– či generálna prokuratúra niekedy vyšetrila nejaké zločiny komunizmu;– že by sme mali konečne prestať hovoriť o dvojizbových bytoch v Petržalke ako o vymoženosti komunizmu;– či boli zločincami aj obyčajní členovia komunistickej strany;– že v novembri 1989 išiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie;– že keby Blaha vedel niečo o revolúciách, zavesil by si Ghándího a nie Che Guevaru;– že sloboda a demokracia nezvíťazila natrvalo, ale ide o nekonečnú prácu;– čo by mal urobiť minister školstva Tomáš Drucker namiesto vyplakávania nad nedostatkom financií;– čo môžeme všetci urobiť za slobodu a demokraciu.

Ivan Korčok kandiduje na prezidenta s predstavou, že ľudia nechcú koncentráciu moci, ale rovnováhu. Slovensko sa podľa neho nestane Orbánistanom, lebo máme silnejšiu občiansku spoločnosť. S Putinom by sa nestretol, lebo je to vrah.V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– že vláda by nemala vymieňať kvalifikovaných úradníkov na ministerstvách;– kto ženie ľudí na barikády;– že Andrej Danko sa z tragickej postavy stal karikatúrou;– prečo zo Slovenska nebude Orbánistan, aj keď sa o to bude Robert Fico snažiť;– že výber medzi 2 percentami mimovládkam a rodičom je fejkové riešenie a najviac potrestá ľudí, napríklad deti s Downovým syndrómom;– ako hodnotí výkon Roberta Fica v Bruseli;– že v zahraničí sledujú aj spôsob komunikácie;– prečo nemáme právo hovoriť Ukrajincom, že majú prestať bojovať;– či by mier skončil tak isto ako v roku 2014, že Rusi počkali a znova zaútočili;– aký má názor na izraelsko-palestínsky konflikt;– čo je jeho prezidentský program;– na čom by sa dokázal zhodnúť s vládnou koalíciou;– že ľudia nechcú vidieť koncentráciu moci v rukách súčasnej vlády, ale rovnováhu;– či by ako prezident bojoval proti vláde;– či by sa stretol s Putinom a niektorými balkánskymi prezidentmi;– čo hovorí na možného protikandidáta Petra Pellegriniho.

Peter Kubina je obhajcom viacerých policajtov, ktorých nová vláda odstavila od funkcií alebo postavila mimo služby, vrátane tzv. čurillovcov. Súd rozhodol, že viceprezident PZ Branko Kišš sa môže vrátiť do funkcie. Koľkí ďalší sa vrátia a ako dlho ich môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkciách napriek vôli novej vlády?V podcaste s advokátom Petrom Kubinom sa dozviete:– či je Branko Kišš v tejto chvíli policajným viceprezidentom, aj keď ho tam nový minister nechce;– dokedy môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkcii policajných funkcionárov proti vôli vedenia rezortu a polície;– či sa vrátia do práce aj tzv. čurillovci;– čo vlastne oznámila skupina policajtov a prečo je ich úloha oznamovať a nie vyšetrovať;– ako je to so zaujatosťou vyšetrovateľa inšpekcie, ktorý stíhal práve čurillovcov;– či bol zaujatý aj nadriadený tohto vyšetrovateľa, ktorý rozhodol o zaujatosti;– aký výsledok sa dá očakávať od toho, keď prípad bude preverovať námestník generálneho prokurátora Kandera;– prečo vlastne niekto 2 roky bez riadneho súdu stíha policajtov Čurillu a spol.;– či sa všetci policajti budú súdiť so štátom a či majú šancu vyhrať;– či im potom budeme musieť platiť zo štátneho rozpočtu náhradu mzdy a odškodné;– že pri šikane vyšetrovateľa z inšpekcie za auto po nástupe jej nového šéfa Zuriana ide o bizarnú demonštráciu silu;– že minister vnútra cituje len polovicu paragrafu a policajti, ktorých postaví mimo služby, sa budú môcť súdiť.

Poslanec za SNS a nový predseda mediálneho a kultúrneho výboru Roman Michelko potvrdil, že koalícia bude chcieť rozdeliť RTVS na rozhlas a televíziu. O Andrejovi Dankovi si už nemyslí, že je smiešny. Naopak tvrdí, že má sociálnu inteligenciu a zlepšuje sa. SNS na kultúre sľubuje zmeny v prerozdeľovaní dotácií na umenie.V podcaste s Romanom Michelkom z SNS sa dozviete:– či okrem klubu vstúpi aj do politickej strany SNS;– že národniari majú podľa neho väčší vplyv ako by zodpovedal ich volebnému výsledku a trúfajú si aj korigovať ministrov za iné strany;– prečo vláda nezruší obrannú zmluvu s USA, keď to jej strany sľubovali;– že Andrej Danko bude kandidovať do europarlamentu, ale nevie, či chce byť europoslancom;– či trvá na svojom niekdajšom výroku, že SNS musí zmeniť lídra a Andrej Danko je smiešny;– že výmena lídra SNS za Tomáša Tarabu je len špekulácia;– že SNS chce ústavou chrániť aj konšpiračné médiá pred vypínaním bez súdu;– či je definitívne rozhodnuté o rozdelení RTVS a prečo to chcú urobiť;– že nominanti v radách rozhlasu a televízie môžu byť hodnotovo orientovaní podobne ako strany vládnej koalície;– čo chce SNS presadiť v kultúre a čo pre nich znamená, že kultúra má byť slovenská;– aké zmeny nastanú v prerozdeľovaní dotácií na umenie;– že na ministerstve kultúry sa robia audity podriadených inštitúcii ako napríklad Slovenské národné divadlo, podľa ktorých sa rozhodne o riaditeľoch.

Za návrat Roberta Fica podľa neho môžu na 90 percent médiá a iba na 10 percent on sám svojimi chybami. Tvrdí, že médiá čistili Petra Pellegriniho, ale nespomenul si ani na jeden konkrétny príklad, kedy by to robili Aktuality. Zmeny v polícii nazval čistkami, ktoré majú zastrašiť slušných policajtov. Ako sa vlastne teraz volá jeho hnutie a súhlasí s hodnotením, že zanechal verejné financie v najhoršej kondícii od vzniku Slovenska?V podcaste s Igorom Matovičom sa dozviete:– že nečestní ľudia by sa podľa neho mali odsťahovať zo Slovenska;– či s 500-eurovkou za voľby nezavádzal rovnako, ako zavádzajú Hlas so Smerom s dôchodkami a migráciou;– že čistky v polícii sú podľa neho mafiánske, a majú zastrašiť slušných policajtov;– že nominácia Branislava Zuriana za šéfa policajnej inšpekcie je výsmech, lebo bol podozrivý z toho, čo má inšpekcia vyšetrovať;– či vie podložiť obvinenia, že by Aktuality čistili meno Petra Pellegriniho, aspoň jedným jediným príkladom;– ako sa bude správať v opozícii a či bude robiť dohody s Robertom Ficom na zmenách ústavy;– ako sa bude v tomto volebnom období správať Anna Záborská;– či bude kandidovať v eurovoľbách proti Richardovi Sulíkovi;– či jeho homofóbny prejav v parlamente znížil úroveň politickej kultúry a či sa kritizovať vládu nedá aj kultivovane;– čo hovorí na tvrdenia novej vlády, že zanechal verejné financie v katastrofálnom stave;– prečo teda aj úradnícka vláda konštatovala, že musíme konsolidovať;– že k Ivanovi Korčokovi treba do prezidentských volieb postaviť ešte jedného protikandidáta.

Predseda SaS Richard Sulík po 15-tich rokoch končí na čele strany. Chce zostať čestným predsedom s čiastočným právom veta na niektoré rozhodnutia. Do europarlamentu bude zrejme kandidovať aj Jana Bittó Cigániková či Marián Viskupič, len aby zvýšili volebný zisk SaS. Robert Fico bol podľa neho kedysi eurohujer. V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– prečo končí vo funkcii a či máme turné s podpredsedami vnímať ako podporu Branislava Gröhlinga;– že Mária Kolíková je podľa neho v SaS krátko na to, aby bola predsedníčkou;– či sa ešte externista môže stať predsedom SaS;– aké právomoci bude mať ako čestný predseda;– že Matoviča by v europarlamente vyviedli z pléna, ak by mal taký prejav ako včera v NRSR;– že Robert Fico bol v roku 2017 eurohujer;– či bude v europarlamente aj niečo pozitívne presadzovať, alebo len blokovať;– že na kandidátke do europarlamentu budú aj ďalší významní straníci SaS, ktorých úlohou je len zvýšiť volebný zisk;– či nie je dezorientovaný v zahraničnej politike a špeciálne vo vzťahu k Rusku;– že Martin Klus a Lucia Nicholsonová podľa neho robili a hovorili hlúposti;– či bude môcť nová vláda cez ministerku hospodárstva blokovať pomoc Západu Ukrajine;– že Štefan Kuffa ako štátny tajomník rezortu kultúry je nominácia namierená proti kultúrnej obci;– že Boris Kollár robil zákulisné dohody so Smerom, podľa Sulíka bez hodnôt;– či sa nebojí, že Smer s pomocou KDH zmení volebný systém po vzore Maďarska.

Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti hovorí, že Fico šíri bludy a burcuje svojich fanúšikov, ktorí sa následne vyhrážajú konkrétnym ľuďom. Má obavy, aby táto demagógia neprerástla do tragédie. Podľa neho tu ide o útok na slabších – mimovládky a napríklad aj LGBTI+ ľudia sú ľahký terč.V podcaste s Fedorom Blaščákom sa dozviete:– ako vníma útoky Roberta Fica na mimovládky;– že politici spúšťajú vyhrážky svojich fanúšikov na mimovládky a ľudia im hrozia samopalmi;– či doteraz na Slovensku vládli mimovládky;– prečo sú mimovládky terčom pre autoritárskych politikov;– že Robert Fico písal články o ľudských právach do publikácií financovaných Nadáciou otvorenej spoločnosti;– čo sa stane, ak by Robert Fico presadil zákon označujúci mimovládky za zahraničných agentov;– aké aktivity má na Slovensku Nadácia otvorenej spoločnosti;– že učia deti finančnú gramotnosť a nie žiadne ideológie;– že odchod Sorosa mladšieho z Európy takmer neovplyvní fungovanie slovenskej Nadácie otvorenej spoločnosti;– prečo by mal George Soros dostať na Slovensku štátnu cenu, a že v Česku ho už navrhli;– či bolo 100 miliónov od Sorosa investovaných správne a efektívne;– čo môže bežný človek robiť na ochranu demokracie a občianskej spoločnosti;– že sa treba rozprávať so susedou, ktorá volila Smer;– či by naši starí otcovia boli hrdí na dnešné Slovensko;– kto položil život za slobodu a demokraciu na Slovensku;– či máme utekať do Londýna;– že mu prekáža negativizmus a prečo je optimista;– že s politikmi, ktorí nastupujú do vlády, sa vysporiadame s humorom a nie s hlavou v smútku.

Užívame si na úkor budúcich generácií, hovorí odchádzajúci minister financií úrandíckej vlády Michal Horváth.V podcaste s ministrom financií Michalom Horváthom sa dozviete:– či sú verejné financie naozaj v najhoršom stave v celých našich dejinách;– kto alebo čo to spôsobilo;– že doterajšie vlády pri rozdávaní nemysleli na to, odkiaľ vezmú peniaze;– čo sa stane, ak bude Ficova vláda šetriť len tempom pol percenta ročne;– ako voliči Smeru doplatia na Ficovu politiku;– či nás čaká grécka cesta a štátny bankrot, alebo nás finančné trhy prinútia šetriť viac;– či bude nevyhnutné zdvihnúť dane;– že znárodnenie druhého piliera by z dlhodobého hľadiska zhoršilo náš problém;– že aktuálne žijeme na účet budúcej generácie;– ktoré dane bude musieť vláda zvýšiť;– že vláda bude musieť zapracovať opatrenia z "lega" - a škrtať úradníkov, zdaňovať majetok a rušiť daňové úľavy;– že reforma dôchodkov nás nezachráni;– či potrebujeme reformu zdravotníctva a škrtanie nemocničných oddelení;– že Slovensko má rezervy v zamestnanosti žien a marginalizovaných komunít;– že na ekonomický rastu budeme potrebovať aj migrantov, najmä tých šikovnejších;– či sa o nás v starobe budú starať Sýrčania;– ako by vláda mala dotovať energie a či by väčšine populácie mali zdražieť.

Na Rudolfa Huliaka ako ministra by sme doplatili všetci, lebo by nám Brusel mohol zastaviť eurofondy na životné prostredie, tvrdí podpredseda SaS. Liberáli vyzývajú prezidentku, aby takýchto ministrov nevymenovala. Tomáš Drucker podľa exministra školstva nemá skúsenosti na riadenie tohto rezortu a Slovensko nepotrebuje ministerstvo športu.V podcaste s Branislavom Gröhlingom sa dozviete:– že Slovensku bude vládnuť koalícia hanby;– ako bude Európa reagovať na ministra R. Huliaka, keď bude na zasadaní ministrov životného prostredia EÚ šíriť konšpirácie;– či nám hrozí zastavenie eurofondov;– prečo by podľa neho M. Šimkovičová nemala viesť ani kultúrny dom, nie ešte ministerstvo kultúry;– či debata o Huliakovi a Šimkovičovej nie je len prekrytie nominácie Roberta Kaliňáka a iných toxických ľudí zo Smeru;– čo hovorí na nomináciu Tomáša Druckera na ministra školstva;– či potrebujeme ministerstvo športu;– čo sa v športe dá pokaziť alebo rozkradnúť;– prečo zlyhali rokovania o štvorkoalícii a či s Hlasom rokovala aj SaS;– či sa Richard Sulík chystá skončiť na čele SaS;– kedy sa o tom rozhodne a či bude B. Gröhling jeho nástupcom;– ako sa bude SaS správať v opozícii a či budú stačiť štandardné opozičné metódy;– že SaS podporí Michala Šimečku za podpredsedu parlamentu.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že Peter Pellegrini na ponuku na premiéra nereagoval a PS sa až z tlačovky dozvedelo, že si vybral Smer. Pellegriniho dôvody považuje len za výhovorky. Progresívci boli vraj na dobrej ceste dohodnúť sa s KDH aj na kultúrno-etických otázkach. Slovensko teraz podľa neho bude mať zlú vládu, ale nie je to koniec sveta.V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– či mal Peter Pellegrini reálny záujem rokovať alebo nie;– že výsledok určite nebol jasný vopred;– či hrozilo, že časť strany Hlas odíde do Smeru, ak by sa Hlas rozhodol ísť s PS;– či Peter Pellegrini sľuboval ďalšie rokovania, no nedodržal to;– do akej miery je realita, že sa PS nechalo zneužiť na zlepšenie vyjednávacej pozície Hlasu v koalícii so Smerom;– do akej miery bolo PS už dohodnuté s KDH aj na kultúrno-etických otázkach;– čo hovorí na konšpirácie, ktoré o PS šíria konzervatívci, napríklad o údajných 72 pohlaviach;– ako bude vyzerať spolupráca opozície;– či stačí garancia trojkoalície, že Slovensko zostane v EÚ a NATO;– čo nás čaká s Robertom Ficom;– či je v ohrození právny štát;– že podľa neho nejde o koniec sveta, lebo máme nezávislé inštitúcie, médiá a mimovládky;– či ešte verí Petrovi Pellegrinimu a či s ním bude ochotný rokovať, keby chcel Hlas jedného dňa opustiť vládu so Smerom.

Čurillovci sú podľa neho hrdinovia. Policajný prezident Štefan Hamran predpokladá, že nová vláda bude chcieť účelovo stíhať slušných policajtov, niektorých postaví mimo služby. Vyšetrovanie ktorých káuz to môže ešte ovplyvniť, a kde sa už nemôže nič zmeniť?V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete:– za akých okolností odstúpi alebo zostane vo funkcii;– čo je najčiernejší scenár povolebného vývoja v policajnom zbore;– že polícií aj spoločnosti hrozí katastrofa, prenasledovanie slušných policajtov a opäť aj korupcia na najvyšších miestach;– že Čurillovci sú stíhaní účelovo a dôkazy hovoria v ich prospech;– ktoré kauzy už nový policajný prezident nezastaví a ktoré naopak ešte ovplyvniť môže;– že ľudia podpísaní pod špinavosťami sú podľa neho stále nervózni;– koľko policajných funkcionárov s ním skončí a že slušní policajti budú musieť vzdorovať tlakom;– aké chyby urobil vo funkcii;– že najviac dverí policajti vykopávali za Smeru;– prečo tvrdil, že hranicu nie je možné strážiť a o tri týždne je zrazu strážená;– že strážiť hraničné priechody pred migráciou je podľa neho zbytočné;– že nemohol odstaviť obvinených vyšetrovateľov, lebo takto by mu vykonštruovaním obvinením odstavili každého;– ako pokročila ochrana novinárov a či sa nezopakuje niečo ako vražda novinára.

KDH by mohlo dať Robertovi Ficovi nohu medzi dvere pri všetkých dôležitých témach, ak by s ním išlo do koalície, hovorí bývalý predseda strany Most-Híd Béla Bugár, ktorý vládol so Smerom a SNS. Orbanizácie slovenských médií sa nebojí, tie sú podľa neho dosť silné, aby zvládli aj ďalšiu Ficovu vládu.V podcaste s Bélom Bugárom sa dozviete:˗ prečo by podľa neho KDH malo ísť do vlády so Smerom;˗ čo by tým kresťanskí demokrati mohli získať;˗ že KDH čelí dileme, či pomôcť sebe alebo Slovensku;˗ ako Most-Híd brzdil Roberta Fica v konšpiráciách o Sorosovi;˗ že Mostu podľa neho neublížila vláda so Smerom, ale vražda Jána Kuciaka;˗ že Hlas bude ešte drahšia nevesta ako Boris Kollár;˗ či vôbec môže Šimečka ponúknuť Hlasu viac ako Fico;˗ na čo sa máme všetci pripraviť, keď bude opäť vládnuť Smer;˗ že orbanizácia slovenských médií nehrozí, lebo sú dosť silné;˗ prečo nechal Danka v minulosti ovládnuť RTVS;˗ že Matovičova koalícia otvorila dvere pre vplyv Fica na RTVS cez zrušenie koncesionárskych poplatkov;˗ či sa vôbec dá vládnuť s takými poslancami, akých má teraz SNS;˗ či to neskončí tak, že Tarabovi budú musieť dať napríklad SIS;˗ že s Andrejom Dankom sa podľa neho vládnuť dá;˗ či Smer naozaj zničí každého svojho koaličného partnera;˗ prečo je podľa neho vláda Smeru oveľa pravdepodobnejšia ako PS;˗ či sú kultúrno-etické témy vôbec dôležité a či sa na niečom zhodne KDH a PS;˗ či je pre Hlas najväčším strašiakom Richard Sulík.

Riaditeľ migračného úradu je podľa Roberta Fica ďalší v poradí na odvolanie. Slovensko dnes zavádza kontroly na hraniciach s Maďarskom, no Ján Orlovský spochybňuje efektívnosť takéhoto rozhodnutia. „Aj keby sa všetci policajti postavili do radu na hranicu, vždy niekto prenikne." Migrantov podľa neho Slovensko potrebuje, problémy s nimi nie sú a strach z migrácie šíria len politici.V podcaste s Jánom Orlovským sa dozviete:– ako reaguje na slová Roberta Fica, že musí odísť z čela Migračného úradu Ministerstva vnútra SR;– či odíde sám ako Štefan Hamran alebo bude bojovať ako Daniel Lipšic;– že Robert Fico je podľa neho proti mimovládkam preto, že reprezentujú slobodu;– že za bojom proti mimovládkam sú dezinformácie a Orbánova kampaň;– či je George Soros dobrý človek, ktorého nadácie robia dobré veci;– že Soros zachránil ruskú vedu;– že pohyb na maďarskej hranici sa spomalí, ale kontrolovať sa budú hlavne dodávky;– prečo k nám práve teraz chodia migranti a či sú naozaj zo Sýrie a Afganistanu;– že k nám týždenne príde toľko migrantov, ako predtým za celý rok;– či je kontrola hraníc efektívne riešenie;– že zo 40-tisíc migrantov chce u nás zostať len 300;– že priemerný migrant verí, že v Nemecku dostane veci zadarmo a nie je to pravda;– že na Slovensku vzrástol počet migrantov z Indie a bez problémov ich zvládame;– či v malých počtoch zvládneme migrantov z akejkoľvek krajiny;– s koľkými migrantami sú na západe problémy a koľkí sú naopak plne integrovaní;– že migráciu aj migrantov potrebujeme, lebo nemáme kým obsadiť mnohé pracovné pozície;– či slovenskú xenofóbiu vytvárajú iba politici;– či neplánuje vstup do politiky.

Šanca, že by KDH vládlo so Smerom, je menej ako 0,1 percenta, hovorí v rozhovore kandidát František Mikloško. Smer a SNS totiž podľa neho reprezentujú návrat ku korupcii, ktorá je najhoršia v zdravotníctve. Ako sa bude vedieť KDH dohodnúť na prípadnej novej vláde s Progresívnym Slovenskom?V podcaste s Františkom Mikloškom z kandidátky KDH sa dozviete:– čo je najdôležitejšia otázka týchto volieb;– prečo aj od KDH počúvame iné témy;– či je „gender ideológia“ konšpiračnou teóriou a prečo na ňu naletela cirkev a aj KDH;– prečo v katolíckom Rakúsku kresťanom neprekážajú registrované partnerstvá;– či nie je príliš polarizujúce, keď šéf KDH označuje program PS za blízky k extrému, aj keď realita je iná;– že podľa neho malé strany môžu väčším klásť podmienky, ak by boli v koalícii nenahraditeľné;– ako bude KDH skladať vládu s PS;– aký kompromis na životných partnerstvách si vie predstaviť;– kto je pre KDH ideálny koaličný partner;– aký je rozdiel medzi spoluprácou s Borisom Kollárom a Robertom Ficom;– či mafiu, korupciu a systém našich ľudí nesymbolizuje najviac práve strana Sme rodina;– že podľa neho nie je ani 0,1 percentná šanca, že by KDH išlo do vlády s Ficom;– že KDH chce zlepšiť najmä zdravotníctvo, lebo to sa od roku 1989 nepohlo;– že v zdravotníctve je najväčšia korupcia;– prečo by podľa neho kresťania mali voliť KDH a nie Annu Záborskú;– či bude mať KDH ženskú kandidátku na prezidentku;– prečo by Ivan Šimko nemal byť predsedom KDH.Mentioned in this episode:11.9. - 27.9.2023 - Fico posadnuty mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Čo si bude môcť vláda dovoliť po voľbách? Kto chce rozdávať a kto bude šetriť? Ktorým rezortom chcú strany pridať a ktorým naopak zoberú? Niektoré strany jasne pomenovali, že viac peňazí má ísť do zdravotníctva, jeden z kandidátov by šetril v rezorte obrany, ďalší by prepúšťali úradníkov či spájali obecné úrady. Do diskusie o ekonomike sme pozývali aj zástupcov Smeru a SNS, tí však diskutovať odmietli. Pozvanie prijali Igor Matovič z OĽaNO, Eduard Heger z Demokratov, Tomáš Drucker z Hlasu, Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska, dvojka kandidátky KDH Jozef Hajko a Marián Viskupič z SaS.Pýtali sme sa, aké reformy je potrebné urobiť, aby sa zvýšil ekonomický rast Slovenska a aby sa zvýšila životná úroveň. S ohľadom na varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sme tiež od kandidátov vyžadovali, aby jasne pomenovali, kde konkrétne chcú šetriť, a kde presne zoberú peniaze na sľubované rozdávanie alebo dotácie.V čom sa zhodli Progresívne Slovensko a KDH, a kto je naozajstný konzervatívec z pohľadu rozpočtu?

Do prvej zo série predvolebných debát Aktualít sme pozývali aj Hlas, Smer a SNS, účasť odmietli. Pozvanie prijali Branislav Vančo (PS), Roman Mikulec (OĽaNO), Viliam Karas (KDH), Mária Kolíková (SaS), Juraj Šeliga (Demokrati) a Milan Krajniak (Sme rodina).Chcú strany pokračovať vo vyšetrovaní korupcie káuz na vysokých miestach? Mal by Štefan Hamran zostať aj po voľbách v kresle šéfa polície? Politické strany majú rôznu predstavu o fungovaní prokuratúry, či stíhaní exšéfov SIS. Pýtali sme sa aj na kauzu Rozuzlenie - ako je možné, že nikým nevolení ľudia s politickými spojeniami ako Peter Košč mali vplyv v SIS?Prečo sa stranám nepodarilo splniť niektoré predvolebné sľuby z roku 2020?Prečo máme práve pred voľbami prílev migrantov z Maďarska? A ako sa táto situácia dá riešiť?Pýtal sa Peter Hanák.Pripravili sme aj ďalšie diskusie: – 12. 9. o ekonomike, 14. septembra o zahraničnej a obrannej politike, a 21. septembra nás čaká debata lídrov politických strán.

Dvojka kandidátky a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková v reakcii na výroky Milana Majerského hovorí, že KDH si musí vybrať, či budú Europánia, alebo pôjdu smerom k Ficovi. Čo sú priority PS a z čoho sú ochotní urobiť kompromis? A na akom ministerstve sa vidí?V podcaste s Luciou Plavákovou sa dozviete:– čo hovorí na výroky predsedu KDH o „pliage“ v súvislosti s LGBTI+ témami;– že v katolíckom Rakúsku by jej dcéra mohla mať legálne dve mamy;– či je „gender ideológia“ naozaj len konšpiračná teória;– že manželstvo pre všetkých je podľa nej konzervatívna hodnota;– s kým budú vládnuť, ak sa do parlamentu nedostane SaS a Demokrati;– či sú pripravení urobiť kompromis v téme životných partnerstiev;– či by boli ochotní vládnuť so Sme rodina;– čo ponúkajú v programe;– ako si predstavujú príspevok na bývanie a či by štát mal dotovať drahé hypotéky;– o koľko chcú znížiť daň z príjmu;– prečo nemajú v programe konkrétne čísla;– či sa nebude zneužívať ich návrh na mikropodnikanie s minimálnym zaťažením odvodmi a daňou;– odkiaľ vezmú peniaze na zvyšovanie platov učiteľov a investície do školstva a vedy;– či nie je problémom jej práca pre advokátsku kanceláriu spoluvlastnenú Oskarom Villágim.

Jednotka kandidátky OĽaNO, Za ľudí a KÚ Erika Jurinová je vyzývateľkou Igora Matoviča v súťaži o pozíciu predsedu hnutia. Žilinská županka ho vymení, ak získa viac krúžkov. Ak sa však trojkoalícia cez sedempercentnú hranicu nedostane do parlamentu, podľa nej Igor Matovič skončí v politike. V podcaste s Erikou Jurinovou sa dozviete: – či by bola škoda, keby Igor Matovič odišiel z politiky;– ako majú v hnutí dohodnutú výmenu na predsedníckej stoličke podľa výsledku volieb;– čím by bolo OĽaNO pod vedením Eriky Jurinovej iné a či je niečo také reálne;– či by OĽaNO bez Igora Matoviča malo väčší koaličný potenciál;– že by išli do vlády s Progresívnym Slovenskom;– čo sa vládam OĽaNO podarilo presadiť;– prečo nesplnili sľuby ako odpolitizovanie prokuratúry, odmeny pre oznamovateľov korupcie a mnohé ďalšie body straníckeho programu z roku 2020;– či v rozpore so sľubom odpolitizovať prokuratúru ju odovzdali do rúk strane Sme rodina;– či je náhoda, že obaja nominanti Sme rodina na čele SIS sú trestne stíhaní;– prečo nesplnili sľuby v oblasti zdravotníctva;– čo ponúka OĽaNO v týchto voľbách a prečo ešte nemajú zverejnený program;– odkiaľ by vzali peniaze na rozdávanie dotácií pre rodiny s deťmi a na odpúšťanie daní matkám s deťmi;– komu by zvýšili alebo zaviedli nové dane;– čo si myslí o Orbánovi a či je OĽaNO proeurópska strana.

Bývalý predseda KDH dnes kandiduje za SaS. Niektorých kresťanských demokratov si neváži a hovorí, že mnohí slovenskí konzervatívci sú stredovekí tmári. Názorové rozdiely s Richardom Sulíkom mu neprekážajú. Ak sa malé strany nevzdajú, podľa neho pomáhajú Robertovi Ficovi. Ako chce zabezpečiť ekonomický rast?V rozhovore s Alojzom Hlinom sa dozviete:– ako manželia Majerskí mocensky uchopili KDH a prečo ich správanie vníma ako krivdu;– či sa ako konzervatívec hodí na kandidátku liberálnej SaS;– že jeho vzorom je Angela Merkelová a strana CDU a ako vníma názory Richarda Sulíka na migráciu, ktoré sú opačné ako má CDU;– ako by hlasoval ako poslanec SaS o interrupciách alebo odluke cirkví od štátu;– v čom sú slovenskí konzervatívci iní ako tí západní;– prečo sa niektorí ľudia pozerajú s nostalgiou utopicky do minulosti,– že vo voľbách sľubuje zázrak – ekonomický rast a ako ho chce dosiahnuť;– že sa všetci skladáme na vyhrievanie Bašternákovho bazéna;– že tlačovky niektorých strán vyzerajú ako kŕč pred úradom práce;– či by mali Eduard Heger a Mikuláš Dzurinda vzdať tieto voľby.

Exminister vnútra Ivan Šimko tvrdí, že jeho konflikt s políciou bol zdramatizovaný a v skutočnosti bol s prácou Štefana Hamrana spokojný. Naučil sa, že sociálne siete minister nemôže používať na literárnu činnosť. Migranti podľa neho pre Slovákov nepredstavujú žiadne riziko. Politiku Viktora Orbána označil za dlhodobo expanzívnu. Dnes je opäť členom KDH.V podcaste s Ivanom Šimkom sa dozviete:– o čom bol jeho konflikt s vedením polície;– že mal do vedenia polície pripravené nové mená a dal šancu Štefanovi Hamranovi, aby si vybral nástupcu;– či naozaj povedal, že bude nomináciu stíhaného policajta Pavla Ďurku do vedenia inšpekcie konzultovať s Marošom Žilinkom;– že policajní funkcionári boli zvyknutí, že minister im všetko schváli;– ako to bolo s ministrom Jozefom Bírešom a sporným plánovaným stretnutím;– či sú pravdivé tvrdenia Jozefa Bíreša o údajných tajných informáciách z SIS, ktoré mu mal priniesť;– že s prácou Štefana Hamrana bol spokojný;– čo hovorí na to, že jeho meno používa Robert Fico vo svoj prospech;– že plánoval kandidovať za KDH a či je dnes opäť členom;– či by ešte šiel do vlády, keby KDH bolo v koalícii;– že migranti na Slovensku nie sú riziko, nepáchajú tu trestnú činnosť a zväčša sa u nás zdržia len pár hodín;– či je na odmietaní migrácie niečo konzervatívne alebo kresťanské;– že Viktor Orbán ničím neprekvapil, ale o revíziu Trianonu sa snaží dlhodobo a jeho politika je expanzívna.

Po tom, čo Rusko zbombardovalo Odeský prístav obilím a zablokovalo vývoz potravín z Ukrajiny, bude ukrajinské obilie opäť problém. Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš tvrdí, že medvede ohrozujú chovy zvierat a tak ich bude treba regulovať - aj strieľaním. Prečo neodvolal šéfa PPA Jozefa Kišša, keď ho zadržala NAKA?V podcaste s ministrom pôdohospodárstva Jozefom Bírešom sa dozviete:– ako vidí koniec ministra vnútra Ivana Šimka vo funkcii a ako by sa vysporiadal s podriadenými v podobnej situácii;– prečo neodvolal riaditeľa PPA Jozefa Kissa, keď ho zadržala NAKA;– že ruské bombardovanie ukrajinského prístavu s obilím spôsobí problémy aj nám;– do akej miery sú naše kapacity na prevoz ukrajinského obilia obmedzené;– že aj na Slovensku vzrástla úroda obilia a aj my ho vyvážame;– prečo v tejto situácii Slovensko žiada o predĺženie zákazu dovozu ukrajinských surovín;– či bude následkom zlacnenia obilia lacnejší chlieb;– do akej miery sú opodstatnené debaty o bezpečnosti ukrajinských potravín a do akej miery je to len panika;– že všetky ukrajinské potraviny, ktoré sa dostanú na náš trh, sú kontrolované a teda bezpečné;– že zablokovanie Čierneho mora ruským námorníctvom prinesie hlad miliónov ľudí a najlepšou cestou by bolo zabezpečiť túto trasu;– či sa máme pripraviť na každoročné odškodňovanie pôdohospodárov za zmeny klímy;– že Európska únia plánuje odškodňovať pôdohospodárov na poistnom princípe;– že medvede likvidujú chovy zvierat a pastieri pre obavy o život odmietajú pásť;– že Fínsko či Švédsko majú na medvede recept;– či sedí štatistika, podľa ktorej psy ublížia ročne desaťnásobne vyššiemu počtu ľudí ako medvede.

Zlyhaní v prípade vraždy v Dubnici bolo viac, no nie vždy na strane polície, hovorí premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor. V spore ministra vnútra Ivana Šimka a policajného prezidenta Štefana Hamrana sa snaží byť mediátorom. Kompetencie riešiť ho má prezidentka. Podľa premiéra politici pred voľbami sľubujú veci, na ktoré Slovensko objektívne nemá a ďalšia vláda bude musieť škrtať. Napríklad bude musieť zvýšiť ceny energií pre domácnosti, šetriť v zdravotníctve alebo zvýšiť dane.   V podcaste s premiérom Ľudovítom Ódorom sa dozviete: – či je spor medzi ministrom vnútra a policajným prezidentom o statuse, alebo ide o hlbší problém; – že nie sú vylúčené ani personálne zmeny, ale tak ďaleko ešte nie sme; – že budúci týždeň sa v otázke ministra vnútra a policajného prezidenta niečo stane; – či chcel minister Šimko zasahovať do vyšetrovania alebo si pýtal informácie; – či už hľadá nových policajných funkcionárov; – že ďalšia vláda bude musieť šetriť a to bude znamenať zvyšovanie daní alebo škrtanie výdavkov; – že škrtať treba aj v zdravotníctve, medzi úradníkmi, na daňových výnimkách aj v sociálnej oblasti; – že väčšine obyvateľov budú musieť zdražieť energie a že podľa premiéra je to aj dobrá správa; – že politici pred voľbami sľubujú veci, na ktoré Slovensko jednoducho nemá; – prečo máme najvyšší deficit v celej EÚ a kto môže za to, že sa oproti minulému roku strojnásobil; – aké reformy Slovensko potrebuje a ktoré by sme teda mali hľadať v programoch politických strán; – ako ide záchrana eurofondov; – či sa dá rozkradnúť Plán obnovy. e

Strana Za ľudí sa chystá do predvolebnej koalície s OĽaNO, čo by znamenalo, že na vstup do parlamentu budú potrebovať až 7 percent hlasov. Tento postup však musí schváliť víkendový snem strany. Podľa Veroniky Remišovej sa z eurofondov platilo 400 eur za likvidáciu jednej kartónovej krabice, no NAKA si pre Richarda Rašiho nikdy nepríde, lebo sa pod nič nepodpisoval.  V podcaste s Veronikou Remišovou sa dozviete: –⁠ že poslanci si odhlasovali ničnerobenie; –⁠ prečo za tri a pol roka nepresadila splnenie predvolebných sľubov; –⁠ že zmeny týkajúce sa spravodlivosti blokoval Boris Kollár; –⁠ že v sobotu bude strana Za ľudí na sneme hlasovať o predvolebnej koalícii s OĽaNO; –⁠ či postoj strany Za ľudí k Igorovi Matovičovi nie je schizofrenický, ak tvrdí, že sú proti rozoštvávaniu; –⁠ či budú mať oddelené financie od OĽaNO a ako bude vyzerať kampaň; –⁠ že témou volieb bude Robert Fico a jeho útok na právny štát aj proruská orientácia; –⁠ že podľa nej sa Boris Kollár dohodol so Smerom, aby ho neodvolali; –⁠ že násilie na ženách by sa Borisovi Kollárovi rozhodne nemalo prepiecť; –⁠ prečo nevieme čerpať eurofondy a prečo ich nedočerpala ani koaličná vláda; –⁠ že najväčšie problémy s eurofondami boli na ministerstvách životného prostredia, pôdohospodárstva a hospodárstva; –⁠ že NAKA vyšetruje eurofondy zo Smeráckych čias, ale Richard Raši je z obliga, lebo sa pod nič nepodpísal; –⁠ že z eurofondov sa platilo 400 eur za likvidáciu kartónovej krabice.

Zuzana Šubová je predsedníčka Pirátskej strany Slovensko. Upozorňovala na údajnú korupčnú činnosť v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorej predstaviteľov minulý týždeň zadržala a následne bez obvinení prepustila NAKA. Pôjdu Piráti do volieb samostatne a ku ktorej strane majú najbližšie?   V podcaste so Zuzanou Šubovou sa dozviete: –⁠ že podľa nej aj za protikorupčnej vlády v pôdohospodárstve pokračovali korupčné schémy; –⁠ že na poradách v PPA oproti nej sedela pravá ruka oligarchu Kvietika, ktorý je stíhaný za úplatky v kauze Dobytkár; –⁠ či išlo o konflikt záujmov a či vedenie agentúry ovplyvňovalo akreditačné kritériá; –⁠ že za pôsobenia človeka zo Slavie Capital z PPA zmizli spisy; –⁠ čím sa jej mal vyhrážať vtedy ešte minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan; –⁠ aký kšeft jej mal údajne ponúknuť; –⁠ že poslanec za OĽaNO Tomáš Šudík inicioval stretnutie na túto tému s Eduardom Hegerom, –⁠ či premiér Heger sľúbil vyvodiť zodpovednosť a či sa to reálne stalo; –⁠ že aj poslankyňa za SaS J. Halgašová mala pravidelne chodiť na PPA; –⁠ či ide Pirátska strana Slovensko do volieb sama, alebo sa k niekomu pridá na kandidátku; –⁠ že najbližšie majú k Progresívnemu Slovensku; –⁠ že pirátske strany sú na Slovensku dve; –⁠ čo sú priority Pirátov vo voľbách a aký majú program.

Pavol Demeš bol poradcom prezidenta Michala Kováča, ktorý kandidoval, aj keď mu uniesli syna. Zuzana Čaputová bola podľa neho doteraz jediný stabilný prvok na našej rozbitej politickej scéne. Tvrdí, že na Slovensku sme vo vzťahu k našim prezidentom mimoriadne nekultúrni a koniec Zuzany Čaputovej vypovedá niečo o našom štáte. Aj keď prezidentka nekonkretizovala svoje osobné dôvody, na Slovensku sa neutaja.   V podcaste s Pavlom Demešom sa dozviete: – že je smutný, že prezidentka nekandiduje; – že prezidentka bola stabilná a predvídateľná, ale tentoraz prekvapila; – že nikdy sme nemali takú rozbitú politickú scénu ako teraz; – či to teraz bude iná prezidentka, ak nebude musieť kalkulovať so znovuzvolením; – že sme mimoriadne nekultúrni, ak máme tradíciu útokov na prezidentov; – že hlava štátu musí vedieť niečo ustáť a tejto funkcii treba prispôsobiť aj rodinný život; – že aj keď prezidentka nekonkretizovala všetky svoje osobné dôvody, na Slovensku sa to neutají; – či takéto rozhodnutie prezidentky vypovedá niečo o našom štáte; – že Zuzana Čaputová bola odpoveďou na politikov typu Fico, ktorí zlyhali; – ako parlamentné voľby ovplyvnia súťaž o prezidentské kreslo; – čo hovorí na možných prezidentských kandidátov Ivana Korčoka, Róberta Mistríka, Jána Kubiša a Petra Weissa; – že alternatívne médiá vytvárajú alternatívnu realitu a naši lídri neboli schopní zrozumiteľne vysvetliť zahraničnú politiku; – že Slováci sú najzraniteľnejší voči bludom; – že by sme nemali žiť v predstavách, že realita v našom regióne je daná a že výroky Rastislava Káčera treba brať vážne.

Do Hegerovho autobusu nenastúpim, ale on do môjho môže, odkazuje Mikuláš Dzurinda. A chystá sa spojenie Modrých a Mosta-Híd aj so Zsoltom Simonom? Expremiéra sme sa pýtali, ako si spomína na stretnutia s Vladimirom Putinom a či neboli chybami vojenské zásahy proti Iraku, Srbsku či Afganistanu.   V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete: – že Ľudovít Ódor je mu blízky; – že Zuzana Čaputová podľa neho rezignovala na rokovania o podpore vláde; – či je prezidentka dostatočná autorita a či by mala znova kandidovať; – či sa nechystá kandidovať na prezidenta; – či sa chystá spojenie Modrých a Mosta-Híd s Demokratmi a Maďarským fórom; – že do Hegerovho autobusu nenastúpi, ale Heger k nemu môže; – či mu neprekáža, že Most-Híd vládol s Robertom Ficom; – ako si spomína na svoje početné stretnutia s Vladimirom Putinom a návštevu v Kremli; – že Putin rozumie iba sile a preto sa mu treba ubrániť silou; – že mier s Putinom by mal vyrokovať Nemec, ale až keď bude Rusko na kolenách; – prečo by sme sa nemali báť federalizácie Európskej únie; – že Robert Fico je spojencom tých, ktorí zabíjajú; – že ak Ukrajina prehrá, agresívna ruská čižma bude na našich hraniciach; – či boli chybou vojenské zásahy v Srbsku, Iraku a Afganistane.

Hybridná vojna je jediná, v ktorej sa Rusom darí a preto teraz s ich vojenskými neúspechmi príde stupňovanie pokusov o rozvrat, hovorí generál vo výslužbe a predseda malej strany ODS Pavel Macko. Spájaniu pravice pred voľbami je otvorený, ale Demokrati podľa neho idú dole a bude ťažké to zastaviť.   V podcaste s Pavlom Mackom sa dozviete: – že na Ukrajine hlavná bitka ešte len príde; – či je reálne, že ofenzívu chystá aj Putin; – že teraz budeme sledovať vysoké straty na ukrajinskej strane, ale výsledok bude stáť za to; – že Ukrajinci potrebujú dlhodobo odradiť Rusov od akýchkoľvek ďalších útokov v budúcnosti; – že od použitia jadrových zbraní Rusov odrádza Čína; – že práve teraz je správny čas na čo najväčšiu podporu Ukrajiny; – či má zmysel, aby sa Slováci po desiatkach eur zbierali na jeden tank; – ako Rusi chcú zlomiť našu ochotu podporovať Ukrajinu a preto teraz ešte zintenzívnia hybridnú vojnu proti nám; – či sa malé pravicové strany ešte chystajú spájať a či rokujú s Demokratmi a Modrými; – ako sa pozerá na Eduarda Hegera.

Otázka lídra kandidátky Demokratov pre najbližšie voľby je otvorená, hovorí jej čerstvá posila Lucia Ďuriš Nicholsonová. Jej strana Jablko bude existovať ďalej. Vie si predstaviť ešte spojenie so stranami Zsolta Simona a Pavla Macka. Richarda Sulíka kritizuje pre strašenie migráciou - podľa nej je to téma, v ktorej môže uspieť iba Robert Fico.   V podcaste s Luciou Ďuriš Nicholsonovou sa dozviete: – či strana Jablko nebola len marketing; – ako budú fungovať liberáli a konzervatívci na kandidátke Demokratov a prípadne po voľbách; – čo hovorí na názor Bélu Bugára, že Eduard Heger by nemal byť lídrom žiadnej strany; – že s Jozefom Mihálom sa zaujímali, či je otvorená otázka lídra a odpoveď bola, že áno; – či môže byť líder kandidátky Demokratov aj niekto zvonka, napríklad nestraník; – čo si myslí o Róbertovi Mistríkovi a Mikulášovi Dzurindovi; – že si vie predstaviť spojenie so stranami Zsolta Simona a Pavla Macka; – že Eduard Heger sa mal ako premiér rozhodovať rýchlejšie; – či stále platí jej sľub, že ak nebudú mať pred voľbami dosť percent, vzdá sa kandidatúry; – čo si myslí o súčasnom dianí v SaS; – že strašenie migrantami je parketa pre Roberta Fica a nie pre Richarda Sulíka; – čo to znamená, keď navrhuje reformu regiónov a či chce rušiť obce.

Robert Fico sa zmenil, ale jeho ďalšej vlády sa netreba až tak báť, hovorí bývalý politik a dnes dôchodca Béla Bugár. Dnes podporuje stranu Modrí - Most-Híd. Eduarda Hegera považuje za neschopného byť lídrom čohokoľvek.   V podcaste s Bélom Bugárom sa dozviete: – čo prežíva, keď sa pozerá na prieskumy a nespájanie strán; – prečo podporuje Dzurindu a jeho ministranu a či bude aj na bilboardoch; – či existujú dva Mosty Híd; – či prežívame éru návratu starých politikov a či sú ešte vhodní do dnešnej doby; – že Igor Matovič vyrástol na vražde Jána Kuciaka; – že exposlanec Gyimesi podľa neho vyvoláva len nenávisť; – prečo mnohí slovenskí Maďari podporujú Viktora Orbána; – či sa maďarská menšina pozerá na maďarskú vládu cez chlebové témy a palacinky na Balatone; – že Robert Fico sa zmenil, ale strašiť ním nie je na mieste; – ako sa bude predseda Smeru správať, ak bude znova vo vláde; – že Eduard Heger by mal spojiť malé strany a odísť z kandidátky.

Podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Truban hovorí, že oproti minulým voľbám sú dospelejší a poučení. Spájanie podľa neho stranám skôr škodí ako pomáha. Čo budú sľubovať pred voľbami a vedeli by vládnuť s konzervatívcami?   V podcaste s Michalom Trubanom sa dozviete: – ako sa pozná s Ľudovítom Ódorom a čo čaká od úradníckej vlády; – či má PS vo vláde svojich nominantov; – kto a prečo financuje Progresívne Slovensko; – že témou volieb bude ukončenie chaosu; – na čo sa budú sústrediť vo volebnom programe; – že PS chce presadiť, aby začínajúci malí podnikatelia neplatili žiadnu daň; – či chcú naozaj založiť novú vysokú školu a zároveň rušiť tie existujúce; – v čom je PS iná strana ako vo voľbách v roku 2020; – že spájanie strán podľa neho nikomu nepomáha a všetkým škodí; – s kým by vládli, ak sa strany nespoja a nikto z ich spojencov sa nedostane do NRSR; – či by liberáli vedeli vládnuť s konzervatívcami, alebo by z toho bol ďalší chaos.

Expremiér Eduard Heger je dnes radovým poslancom. Priznáva, že precenil svoje schopnosti zmanažovať Matoviča so Sulíkom. Dnes tvrdí, že sa to nedá. Chváli sa pomocou v energetickej kríze a podľa neho to stojí aj za trojnásobný deficit štátneho rozpočtu. Kto zastavil protikorupčné opatrenia ako napríklad hmotná zodpovednosť politikov?   V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete: – či sú dôkazy, že predstavitelia strany Smer dostali peniaze z Ruska; – prečo sa s Demokratmi nechce spojiť nikto zo strán, ktoré sú v prieskumoch; – či je ešte spájanie otvorená otázka, alebo už sa nikto s nikým nespojí; – ako to bolo s rokovaním s Mikulášom Dzurindom; – či bude strana Demokrati ešte zvažovať, že sa vzdá účasti vo voľbách, ak bude mať nízke preferencie; – ako neodhadol svoje vlastné schopnosti zmanažovať koaličné vzťahy a či sa mu to nestane znova; – prečo by ešte mal byť v politike, ak to doteraz nezvládol; – že svoju vlastnú vládu bilancuje ako najreformnejšiu; – či trojnásobný deficit v tomto roku stál za rozdávanie pomoci v energetickej kríze; – čo považuje za tri najdôležitejšie reformy svojej vlády; – kto zastavil protikorupčné opatrenia ako napríklad hmotnú zodpovednosť politikov; – či podporí úradnícku vládu; – že nebude úradníckej vláde robiť naschvály ako Milan Krajniak cez návrh na vyrovnaný rozpočet; – či má plán B, ak neuspeje vo voľbách.

Súd v prípade vraždy pochybil, hovorí právny zástupca rodiny Kuciakovcov, advokát Peter Kubina.   V podcaste s advokátom Petrom Kubinom sa dozviete: – či verí v nezaujatosť sudcov v tomto prípade; – či naozaj nebolo dosť dôkazov, alebo pochybil niekto v justičnom systéme; – kto konkrétne pochybil a či si prokuratúra urobila svoju prácu dobre; – v čom podľa neho pochybili sudcovia; – že Alena Zsuzsová nemala iné peniaze ako od Kočnera; – či teda podľa súdu Kočner za vraždu zaplatil, ale neúmyselne; – že rozsudok je podľa neho „domotaný“; – či súd v ústnom odôvodnení rozsudku urobil nadprácu v prospech obhajoby; – ako sa súd vysporiadal so správami v Threeme; – že Kočner si so Zsuzsovou v čase pred nájdením tiel písali o skapatí; – že jediným priamym dôkazom na Kočnera by mohlo byť svedectvo Aleny Zsuzsovej; – že odsúdenie Kočnera je možné aj bez jej svedectva; – ako dlho sa ešte môže ťahať tento prípad; – či na Zsuzsovej motiváciu vypovedať môže vplývať, že jej stále na Najvyššom súde SR hrozí doživotie.  

Čo sa zmení v slovenskej zahraničnej politike? Kedy uznáme Kosovo a ako ešte vieme pomôcť Ukrajine? Pýtali sme sa nového ministra zahraničných vecí v úradníckej vláde Miroslava Wlachovského. Hoci kedysi pôsobil ako šéf strategickej komunikácie MZV, teraz priznáva, že Slovensko podcenilo hybridnú hrozbu z Ruska.   V podcaste s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským sa dozviete: – ako sa stal ministrom a či sa pozná s prezidentkou; – že žiada viac peňazí pre diplomatov, lebo sú podfinancovaní; – že do slovenských ambasád zateká; – či a kedy Slovensko uzná Kosovo; – čo ešte môžeme dať Ukrajine; – prečo Rusko vyhráva hybridnú hrozbu; – či ruskí diplomati zostanú v Bratislave; – ako sa stavia k V4 a že už aj Poľsko a Česko majú problém s Orbánom a jeho postojom k Ukrajine; – či zoskupenie S3 s Českom a Rakúskom nahradí V4; – ako vníma aktivity maďarskej vlády na juhu Slovenska; – či naozaj chceme Srbsko v EÚ a či to nebude trójsky kôň v únii, ako Maďarsko; – či sa Ukrajina stane členom EÚ skôr ako Srbsko.

Róbert Ondrejcsák je slovenský diplomat v Londýne a expert na medzinárodnú bezpečnosť. Maďarsko podľa neho protieurópskou politikou nič nedosiahlo. Ak by sme nepomáhali Ukrajine, hrozí jej genocída. Rusi sa podľa neho nevzdali imperiálnych ambícií, lebo ruská spoločnosť neprešla takými zmenami ako napríklad britská či francúzska - teda zmierením s tým, že už nie sú veľmocou.   V podcaste s Róbertom Ondrejcsákom sa dozviete: – akého má Slovensko momentálne ministra zahraničných vecí a či sa dajú čakať zmeny; – čo by sa dalo pokaziť v zahraničnej politike, keby voľby vyhral Smer; – že si môžeme vybrať len medzi prozápadnou a proruskou politikou, pričom proruská by znamenala izoláciu; – že lavírovať sa nedá a keď to Maďarsko robí, škodí tým sebe; – akým najväčším mýtom o Ukrajine a Rusku veria Slováci a ako ich vyvrátiť; – že nikdy neexistoval žiadny plán útoku NATO na Rusko; – že Rusi sa nevzdali imperiálnych ambícií, hoci ich armáda je teraz slabšia; – či by narýchlo uzavretý dočasný mier bol horší ako vojna; – čo hrozí Ukrajine, ak by sme jej prestali dodávať zbrane; – že vojna na Ukrajine bude ešte dlhá; – že bývalé koloniálne veľmoci ako Veľká Británia, Francúzsko či Holandsko prešli mentálnou zmenou a zmierili sa s tým, že už nie sú veľmoci; – ako sa takáto zmena dá dosiahnuť v Rusku.

Bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová sa stala ministerkou spravodlivosti v úradníckej vláde. Pripúšťa, že poslanci v parlamente znížia tresty za korupciu a ona napriek tomu nestiahne trestný zákon. Podľa nej totiž zmeny trestného práva vyriešia množstvo prípadov nespravodlivo trestaných ľudí, napríklad za malé množstvo marihuany. Práva LGBTI+ ľudí má riešiť Ústavný súd SR.   V podcaste s ministerkou spravodlivosti Janou Dubovcovou sa dozviete: – či je súčasná politická kríza aj krízou spravodlivosti; – že dlhé roky sa ťahajúce kauzy ako Očistec sú verným obrazom slovenskej justície; – že v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej očakáva odvolania, a teda opätovné konanie Najvyššieho súdu SR; – či je to na prospech občanov, že sa kauzy môžu rozhodovať opakovane na rôznych súdoch; – či stiahne celú reformu trestného práva, ak by ju poslanci pokazili pozmeňovacími návrhmi; – čo sa stane, ak poslanci znížia tresty za korupciu a čo ak za ňu zavedú len pokuty; – či sa budú prepúšťať väzni; – ako vyzerá súdna reforma; – či bude meniť predsedov súdov; – prečo zrušila návrh na tzv. fiduciárne vyhlásenie a či teda LGBTI+ ľudia nebudú mať ľahší život; – čo sa zmení vo väzniciach a či vymení šéfa bacharov.

Politológ Jozef Lenč si myslí, že vlády by sa mohli chopiť skúsení politici ako napríklad Béla Bugár alebo Ivan Mikloš. SaS je podľa neho xenofóbna strana a Sulíka označil za "Mazureka pre päťdesiatnikov". Akú politickú budúcnosť predpovedá Eduardovi Hegerovi?   V podcaste s politológom Jozefom Lenčom sa dozviete: – či sa vláda rozpadá a čo by mala urobiť prezidentka Zuzana Čaputová; – že nová vláda by nemusela byť nevyhnutne úradnícka – že napríklad Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská či Béla Bugár by boli schopní riadiť dočasnú vládu hneď a nepotrebovali by čas na zorientovanie; – prečo by poverenie na vládnutie nemal opäť dostať Eduard Heger; – že aj strane Sme rodina by vyhovovalo byť chvíľu pred voľbami v opozícii; – či by prezidentkina vláda neuškodila najmä prezidentke; – v čom by bol rozdiel, keby bola nová vláda oproti tej súčasnej; – či by nová vláda mohla vôbec o niečom rozhodovať; – že za svoje preferencie si môže Eduard Heger sám; – že zo štvrtkového televízneho prejavu premiéra vidno zúfalstvo; – či má Eduard Heger s Demokratmi vôbec ešte šancu na akúkoľvek politickú budúcnosť; – že podľa neho Sulík je Mazurek pre päťdesiatnikov a SaS xenofóbna strana; – že ak by boli moslimovia problematickí, nestal by sa Humza Yousaf škótskym premiérom; – čo by mali byť témy volieb; – že Hlas pomáha Smeru a ak nebude mať vlastné témy, hrozí mu porážka zo strany Smeru.

Samuel Vlčan mi ako môj štátny tajomník robil veci poza chrbát a odstúpením sa zbavil zodpovednosti a prihlásil k láske k peniazom, hovorí exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Úradnícka vláda by podľa neho bola zlým riešením. Odišiel z OĽaNO a kandidovať už nechce, ale plánuje podporiť Eduarda Hegera, ak sa mu podarí spojiť viac strán.   V podcaste s nezaradeným poslancom Jánom Mičovským sa dozviete: – čo si myslí o kauze ministra Vlčana jeho predchodca; – ako zastavil nomináciu svojho syna za riaditeľa štátneho podniku; – že Samuela Vlčana pozná už dlhšie ako problematického človeka trpiaceho láskou k peniazom; – prečo musel Samuel Vlčan odísť z ministerstvo prvý krát; – či pochybil aj minister Budaj a či by peniaze naozaj mali skončiť u Vlčanovcov; – prečo by podľa neho prezidentka nemala menovať úradnícku vládu; – že Slovensku hrozí červeno-hnedý návrat do minulosti; – či za Ficove preferencie môže Igor Matovič; – že OĽaNO aj on sám, boli absolútne nepripravení na vládnutie; – že si želá spojenie Demokratov s KDH, Jablkom a ďalšími stranami; – či bola kauza ukrajinského obilia reálna alebo len nafúknutá; – či treba obilie spáliť, alebo ho poslať hladujúcim.

František Šebej je bývalý šéf Zahraničného výboru NR SR, pôvodným povolaním psychológ. Igor Matovič má podľa neho celý zoznam porúch osobnosti, Fico inklinuje k fašizoidnému mysleniu a vopred kolaboruje s Ruskom, Hlas zanikne, ak sa voči Ficovi viac nevymedzí. Kedy sa skončí vojna a prečo by Ukrajinci nemali dostať stíhačky F-16?   V podcaste s exposlancom Františkom Šebejom sa dozviete: – či ho nevolajú naspäť do politiky; – ktoré strany sú podľa neho voliteľné; – čo si myslí o Demokratoch; – ako Fica počul hovoriť, že Slovensko musí byť v jadre EÚ aj za cenu straty časti suverenity; – že sa nemáme chlácholiť tým, že Fico pri moci nezničil demokraciu, lebo teraz to bude inak; – že vedenie Hlasu nemá intelektuálnu výbavu na zahraničnú politiku, ale spojenie so stranou Tomáša Druckera tomu môže pomôcť; – ako hodnotí zahraničnú politiku ostatných strán, napríklad PS; – čo by znamenala Republika vo vláde; – kto všetko je výsadok Ruska na Slovensku; – prečo je mu trápne za voličov Sme rodina; – že Richard Sulík má veľký problém so zahraničnou politikou; – či je KDH čitateľná strana; – prečo by podľa neho bolo najlepšie, aby OĽaNO úplne zmizlo z politiky; – že strana Aliancia je podľa neho len filiálka Orbánovho Fideszu; – čo by bol spravodlivý koniec vojny na Ukrajine a čo je realistické; – že ruská základňa na Kryme robí zle vo svete; – dokedy budú Rusi nasledovať Putina; – prečo Ukrajinci nepotrebujú stíhačky F-16.

Matej Drlička sa od mája opäť stane riaditeľom Slovenského národného divadla. Priemerný plat herca SND je 1600 eur plus bonusy, približne 20 eur za predstavenie. Akú úlohu má plniť národná scéna a čo si treba pozrieť v divadle pred voľbami? Stav Slovenska podľa neho odráža Kocúrkovo, treba vidieť aj hry o fašizme či predstavenie Špina.   V podcaste s riaditeľom Slovenského národného divadla Matejom Drličkom sa dozviete: – že jeho vyjadrenie, za ktoré bol odvolaný, bolo vytrhnuté z kontextu; – či ho výrok mrzel, či ho považuje za chybu a ako dlho mal pykať; – čo je Drličkova reforma SND; – či bolo SND vypredané aj pred Drličkom; – čo bol problém v prípade opery a prečo v nej prepúšťal; – že historickú budovu SND jeho predchodcovia používali v rozpore so zákonom; – že operným sólistom ponúkol externé zmluvy, tak ako je to bežné v divadlách po celom svete; – či sa po zmenách zvýšila návštevnosť opery; – koľko zarábajú herci, aký podiel má tzv. rolovné za hlavné postavy; – že národné divadlo dnes už nie je o potvrdzovaní suverenity krajiny a národnej identity; – do akej miery je potrebné v SND prezentovať slovenské divadelné hry; – že dobré divadlo kritizuje diváka; – čo si treba pozrieť pred voľbami a na akú hru treba zobrať rodičov; – či má byť divadlo angažované; – že v historickej budove SND sa nebude hrať divadlo ešte minimálne 6 rokov; – či bude električka pred národným divadlom; – prečo dvakrát nepodal včas majetkové priznanie; – či si už spomenul na kauzu okolo slovenského predsedníctva; – že Zuzana Hlávková podľa neho klame.

Richard Sulík bude opäť viesť Sasku do volieb. Bojuje proti povinným migračným kvótam a zákazu spaľovacích motorov. Napriek tomu svoju stranu považuje za proeurópsku.   V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete: – prečo sa nedohodli s Ivanom Korčokom a či ho nechcel len ako tvár bez kompetencií meniť politiku strany; – či je SaS euroskeptická alebo proeurópska strana; – prečo kampaňuje s témou o migračných kvótach a či tým nepomáha extrémistom; – či je v poriadku, ak hovorí to isté ako Robert Fico v rokoch 2015 až 2016; – že migrantov podľa neho zachraňujú len pomýlení nemeckí mládežníci; – či nie je fašistické zatvárať hranice a hrať sa na európsku pevnosť, ktorá sa má brániť migrácii; – či by prijal legálnu migráciu z moslimských krajín a či by našej ekonomike nepomohla migrácia tak, ako Turci Nemecku; – čo je podľa neho problém na migrácii moslimov; – či by nebol za povinné kvóty, keby na Slovensko prišlo 5 miliónov Ukrajincov; – že nie je proti elektroautám, ale k pokroku sa nedá dostať príkazmi a zákazmi; – že aj elektrické autá majú uhlíkovú stopu a veľa ďalších problémov; – že najviac CO2 na Slovensku vypúšťa U.S. Steel v Košiciach; – či sa do roku 2035 nestihneme technologicky pripraviť na zákaz spaľovacích motorov; – že tento rok sa odstaví uhoľná elektráreň Nováky; – v čom chce byť rovnaký a v čom iný ako Andrej Babiš; – či súhlasí s výrokom, že štát treba riadiť ako firmu; – aký má Sulík postoj voči Orbánovi, a či by EÚ mala trestať Orbána za porušovanie princípov demokracie.

Marcel Klimek aktuálne z pozície štátneho tajomníka riadi ministerstvo financií. Aký bol Igor Matovič ako minister a robil aj chyby? Podľa Klimeka iba v komunikácii. Pripúšťa, že počas kríz táto vláda neriešila dlhodobé vízie, ale iba ako prežiť dnešok. Vláda sa chváli nízkym deficitom za minulý rok. Tento rok zrejme bude trojnásobný.   V podcaste so štátnym tajomníkom rezortu financií Marcelom Klimekom sa dozviete: – ktorá strana má aktuálne vplyv na ministerstvo financií; – či bude kandidovať za OĽaNO; – či vidí chyby, ktoré urobil Igor Matovič a aký bol minister; – že Slovensko čakajú aj dobré správy; – že sme síce mali v roku 2022 nižší deficit ako sa čakalo, ale v roku 2023 môže byť až trojnásobne vyšší; – o koľko rýchlejšie budú tento rok rásť platy v porovnaní s cenami; – či nižší deficit za minulý rok vznikol len prepísaním výdavkov do iných rokov; – ako predvolebná poslanecká aktivita v parlamente ohrozuje stabilitu verejných financií; – či diskutoval s Igorom Matovičom o jeho návrhu znížiť dane o 500 miliónov; – prečo Slovensko po troch rokoch tejto vlády nie je lídrom v inováciách.

Pred rokom 2019 sme jedli rovnaké obilie, aké teraz zakazujeme. Sprísnila sa európska regulácia a ukrajinské obilie sa do nej zrazu nezmestí. Prečo toto obilie môžu jesť obyvatelia Afriky a my nie? Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan hovorí, že Slovensko zákazom neporušuje európske pravidlá. Čo urobí s cenami potravín a ako sa postaví k návrhu na zákaz klietkového chovu sliepok?   V podcaste s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom sa dozviete: – či je za ním nejaká politická strana a či naozaj odchádza z politiky; – že ukrajinské obilie nás zaplavilo aj preto, že Ukrajinci stratili odberateľov v Egypte; – či by nám ukrajinské obilie znížilo ceny potravín a prečo sme ho teda zakázali; – že do roku 2019 sme jedli také isté obilie, aké nám teraz prišlo z Ukrajiny; – prečo je takáto pšenica pre Afričanov dosť dobrá a pre nás nie; – či nejde o zbytočnú paniku a výsledok lobingu niekoľkých slovenských firiem; – že podľa neho Slovensko zákazom neporušuje európske pravidlá; – ako Slovensko plombuje a cez GPS monitoruje ukrajinské vagóny prechádzajúce cez naše územie; – že minister Vlčan chce presadiť celoeurópsky zákaz dovozu niektorých ukrajinských potravín; – že skutočným riešením by bolo, keby EÚ zaplatila ukrajinskej vláde výkup ukrajinského obilia priamo na území Ukrajiny; – čo sa dá urobiť s vysokými cenami potravín; – že opatrenia ako Orbánovo stropovanie cien a poľské zníženie daní nefungujú a nepriniesli zlacnenie potravín; – či je ako minister potravinový nacionalista; – čím sú slovenské potraviny lepšie než napríklad španielske; – že o rok by mohli byť slovenské potraviny lacnejšie; – či stále platí, že agrárne krajiny sú tie zaostalejšie; – ako po revitalizácii maštalí slovenské kravy údajne žijú v luxuse; – že Slovensko malo kedysi viac kôz ako obyvateľov; – že sliepka v klietke je podľa neho vo väčšom bezpečí a dokonca sliepky vo výbehu môžu trpieť viac.

Nezaradený poslanec Martin Čepček (pôvodne OĽaNO) navrhuje reguláciu pornografie. Tvrdí, že jeho návrh je nepochopený a overeným podpisom chce podmieniť iba porno v televíziách či na streamovacích službách. Okrem toho navrhuje aj čiastočné zatvorenie obchodov v nedeľu. Odmieta, že by tým zobral prácu a príplatky predavačkám.   V podcastes poslancom Martinom Čepčekom sa dozviete: – či bude kandidovať v najbližších voľbách a ktoré strany zvažuje alebo vylučuje; – prečo chce obmedzovať pornografiu; – či sám niekedy pozerá pornografický obsah a či mu to neublížilo; – prečo musí ísť na reguláciu cez notársky overený podpis; – že jeho návrh je nepochopený a nejde regulovať Pornhub, ale len televízie a streamovacie platformy; – prečo by mali tínedžeri pozerať porno až od 18 rokov, keď reálny pohlavný styk majú obvykle skôr; – prečo sa cíti kompetentný hovoriť mladým ľuďom do ich sexuálneho života; – či nie je lepším riešením reforma sexuálnej výchovy; – čo hovorí na argumenty odborníkov, že jeho reguláciu bude ľahké obísť; – že podľa neho deti na pozeranie tvrdej pornografie navádza už aj ľahká erotika; – že takýto obsah je aj vo filmoch Juraja Jakubiska; – či chce dospelým ľuďom zakazovať konzumáciu pornografie na verejných sieťach; – prečo chce zatvoriť obchody v nedeľu; – čo s ľuďmi, ktorí v nedeľu chcú nakupovať aj pracovať.

Poradca premiéra Alexander Duleba bol cez víkend s Eduardom Hegerom na Ukrajine. Ukrajinská ofenzíva sa podľa neho začne o mesiac a po nej budeme vedieť, ako môže skončiť vojna. Bude krvavá a s množstvom obetí aj na ukrajinskej strane. Rusi sa totiž poučili z doterajšieho vývoja vojny. Slováci si podľa neho vysnívali vlastné ružové Rusko, ktoré neexistuje.   V podcaste s expertom na Rusko a Ukrajinu Alexandrom Dulebom sa dozviete: – ako sa zmenila za rok Buča a ako Ukrajina obnovuje zničené mestá; – ako vyzerá odhodlanie Ukrajincov a či nie sú už unavení z vojny; – aké výsledky dosiahla ruská zimná ofenzíva a prečo ju vôbec začali; – prečo si myslí, že ukrajinská ofenzíva príde až o mesiac; – že koniec vojny budeme vedieť predvídať podľa výsledku ukrajinskej ofenzívy; – prečo táto ofenzíva vojnu ešte neukončí; – čo znamená ukrajinské zohrievanie panvíc; – že Rusi ešte neukázali žiadny vojenský kumšt, iba bitky o malé mestá s veľkými stratami; – koľko tankov a bojových vozidiel dostane Ukrajina pred letom; – že dodávky zbrane Ukrajine vyrovnávajú sily na bojisku a či majú dosť zbraní na ofenzívu; – koľko vojakov majú Rusi aktuálne na Ukrajine a o koľkých už prišli; – že vojna vyvrcholí v lete; – že nie je pravda, že by všetci skúsení ukrajinskí vojaci už padli; – ako dlho budú môcť Rusi financovať vojnu; – že Rusko predáva Číne oveľa menej plynu ako predávalo Európe a najbližšie desaťročia sa to nezlepší; – že ruský deficit je obrovský a financie im vyjdú maximálne do konca roka; – či môže predĺžiť vojnu Čína; – aké záujmy má Čína v Rusku a či jej ide aj o územia; – že sme sa stále nezmierili s tým, že Rusko prakticky prestalo existovať; – že ak niekedy budeme spolupracovať s Ruskom, bude to úplne iné Rusko ako dnes; – že Slováci v skutočnosti nie sú za Putina, ale proti vysokým cenám vajec; – či sú slovenskí politici autenticky proruskí, alebo ide len o protest; – že aj Fico podpisoval protiruské sankcie; – či sa vôbec dá orientovať sa na Rusko; – že Slováci si vysnívali vlastné ružové Rusko, ktoré neexistuje.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že Sme rodina je krajná pravica, no sú témy, na ktorých sa PS s touto stranou zhodne. Matovičove balíčky by nahradil inými opatreniami. Po voľbách podľa neho bude treba šetriť.   V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete: – či sa PS stotožňuje s politikou ministra vnútra Romana Mikulca, keď angažovali jeho poradcu Jaroslava Spišiaka; – čím by bol Jaroslav Spišiak iný ako minister Mikulec; – do akej miery by PS pokračovalo vo vyšetrovaní káuz Smeru; – či Progresívne Slovensko predstaví ďalšie posily; – prečo majú kampaň o nehádaní sa a či politika nie je o tom, čo si vyhádate; – v čom je iná kultúra Európskeho parlamentu a slovenskej politiky; – či sa dá nepohádať s Richardom Sulíkom napríklad o daniach; – či by PS zvyšovalo dane; – na čom sa PS dokáže zhodnúť s potenciálnymi partnermi, ako je napríklad Boris Kollár; – že Igor Matovič sa sám vylučuje z budúcich koalícií a nikto s ním nechce vládnuť; – či je Progresívne Slovensko pravicová alebo ľavicová strana; – že po voľbách sa bude musieť škrtať, šetriť a konsolidovať; – či by PS vo vláde zrušilo Matovičove balíčky; – kde by v rozpočte šetril a hľadal peniaze napríklad na školstvo; – že témou volieb bude chaos po Matovičovi a zachovanie demokracie verzus voľba proruských autoritárov; – prečo progresívcov ľudia vnímajú len cez témy ako LGBTI+.

Poslanec za OĽaNO a splnomocnenec vlády pre šport Karol Kučera súhlasí s rozhodnutím nepustiť hokejistov z KHL na majstrovstvá sveta. Podľa neho majú títo hráči aj iné možnosti ako v Rusku propagovať vojnu. Presadzuje hodinu telesnej navyše a iniciatíva Sme rodina na zriadenie ministerstva športu ho zaskočila. Igor Matovič má podľa neho unikátne nápady, podporil aj 500 eur za voľby.   V podcaste s Karolom Kučerom sa dozviete: – či je zriadenie ministerstva športu na konci volebného obdobia iniciatíva oligarchu Siekela; – prečo dostali stopku hokejoví reprezentanti hrajúci v Rusku; – že títo hráči majú na výber aj iné kvalitné a dobre platené ligy a nemuseli by nosiť maskáčové dresy propagujúce ruskú agresiu; – či by mali ruskí a bieloruskí športovci súťažiť na olympiáde; – že žiaci majú nedostatočné a zlé hodiny telesnej výchovy; – že v parlamente je neprehľadná situácia, no podľa neho prechádzajú zmysluplné veci; – či bol lepší premiér Matovič alebo Heger; – či bude ďalej kandidovať za OĽaNO; – prečo hlasuje za drahé nápady Igora Matoviča; – že plošné testovanie bolo podľa neho dobré riešenie; – čo si myslí o analýze, podľa ktorej na Slovensku zomrelo následkom covidu 20 tisíc ľudí, ktorí mohli žiť.

Peniaze z Plánu obnovy prídu, aj keď neskôr. Neschválené zákony Slovensko rieši aj rokovaním s Európskou komisiou - je možné, že niektoré podmienky sa upravia. Voľby by čerpanie ani použitie peňazí nemali priamo ovplyvniť. Zrealizovať všetky plány sa nám nepodarí. Nemocnice by sa mali stihnúť, Rázsochy však nevie garantovať nik, hovorí šéfka sekcie Plánu obnovy na úrade vlády Lívia Vašáková.   V podcaste so šéfkou slovenskej časti Plánu obnovy Líviou Vašákovou sa dozviete: – že niektoré zákony potrebné pre Plán obnovy sa podarí prijať včas; – čo bude s ostatnými podmienkami vyplatenia peňazí; – že peňazí z Plánu obnovy máme aktuálne dosť, ale niektoré dostaneme neskôr ako bolo v pláne; – prečo sú peniaze na obnovu po pandémii podmienené schvaľovaním zákonov; – že to, čo minister školstva nesplní, sa zrejme modifikuje a splní v inej podobe; – že vysoké školy sa zrejme predsa v nejakej podobne spájať budú; – či nám akademickí funkcionári nebránia v čerpaní európskych peňazí; – prečo musel odísť minister zdravotníctva Lengvarský a do akej miery v tom mala prsty práve Lívia Vašáková; – že minister tvrdil, že všetko plní, aj keď to tak nebolo; – či stihneme postaviť nemocnice do roku 2026; – že nikto nevie garantovať, kedy a či vôbec bude naozaj postavená nemocnica Rázsochy; – či sa nechystá do politiky a kandidovať do volieb.

Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor hovorí, že zdražovanie bude pokračovať, ale pomalšie ako doteraz. Niečo môže aj zlacnieť, ale energie a hypotéky budú ešte drahšie. Teraz je správna chvíľa pýtať si vyšší plat. Hrozí nám banková kríza? A ako sa v NBS pozerajú na to, že ich šéf Peter Kažimír je obžalovaný z korupcie?   V podcaste s Ľudovítom Ódorom sa dozviete: – či a dokedy bude pokračovať zdražovanie; – že niektoré potraviny zlacnejú; – že mzdy pôjdu hore, a ak vám nezvýšia, mali by ste si pýtať; – či rozdávanie peňazí počas kríz zhoršuje infláciu; – do akej miery sa máme báť problémov bánk v USA a v niektorých krajinách Európy a či nehrozí banková kríza; – či sme sa poučili z roku 2008 a bankový trh je pripravenejší; – že opakovanie gréckeho scenára v niektorej ďalšej krajine ako Španielsko alebo Taliansko nie je vylúčené; – že aj Slovensko má vysoký dlh a nasledujúca vláda s tým bude mať problém; – že hypotéky ešte zdražejú; – či sa ľudia, ktorí nevlastnia nehnuteľnosť, majú pripraviť na zníženie životného štandardu v porovnaní so svojimi rodičmi; – prečo Slovensko ekonomicky zaostáva nielen za Západom, ale už aj za ostatnými postsocialistickými krajinami; – že školská reforma ministra Horeckého zďaleka nestačí na vyriešenie problému s nedostatkom inovácií; – že potrebujeme klastre najlepších univerzít a firiem, lebo mozgy najlepšie fungujú, ak sú spolu; – či je "právo na hotovosť" iba pseudoproblém a či je jedno, či niečo takéto prejde parlamentom; – čo v NBS hovoria na svojho šéfa Petra Kažimíra obžalovaného z korupcie; – čo na tento problém hovorí sám Kažimír.

Ján Jurkemík je zubár z Rimavskej Soboty, ktorý bol tri týždne na ukrajinskom fronte pomáhať ako paramedik. Prišiel o troch kolegov, lebo Rusi cielene ostreľujú zdravotníkov. Hovorí, že Ukrajinci sú na rozdiel od Slovákov zjednotení. Ako vyzerá naše zdravotníctvo v regiónoch v porovnaní s tým ukrajinským? A čo si Ukrajinci myslia o našich „pochodoch za mier“?   V podcaste s Jánom Jurkemíkom sa dozviete: – ako bol ošetrovať ľudí zranených následkom vojny; – či môže zubár riešiť iné zdravotné problémy ako tie zubné; – že Rusi úmyselne ostreľujú zdravotníkov mínometmi; – o koľko kolegov prišiel v priebehu troch týždňov; – že Rusi cielene ničia aj zásoby vody pre civilistov; – že Bachmut je momentálne najhoršie miesto na svete; – či na Ukrajine stretol nejakého fašistu alebo nacistu; – že Ukrajinci v sebe nenosia nenávisť, ale hnev; – kedy sa skončí vojna; – či Ukrajinci pripúšťajú aj iný koniec vojny ako absolútne vyhnanie všetkých okupantov z celého územia Ukrajiny; – čo hovoria Ukrajinci na Slovensku na „mierové pochody“ našich extrémistov; – v akom stave je slovenské zdravotníctvo v regiónoch; – že zubárov na Slovensku ešte ubudne; – či je ukrajinské zdravotníctvo na tom lepšie ako slovenské; – že najväčším nepriateľom Slováka je Slovák, lebo keď máme problém, odpoveďou nie je riešenie, ale hádka.

Poslankyňa parlamentu za stranu Za ľudí Jana Žitňanská hovorí, že by rada spojila KDH s Demokratmi Eduarda Hegera. Podľa nej je čas na politickú svadbu z rozumu. V politike chce pomáhať ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ale od ministerstva financií na to dostala limit. Do Hegerovej strany podľa nej ešte môžu pribudnúť ľudia, ktorí zatiaľ neboli v politike.   V podcaste s poslankyňou Janou Žitňanskou sa dozviete: – či už vie, za koho pôjde do nasledujúcich volieb; – že by chcela spojiť KDH s Hegerovými Demokratmi; – do akej miery je realistické, že sa strana Za ľudí opäť rozdelí a Veronika Remišová si vyberie OĽaNO; – kto brzdí zlepšovanie života pre ľudí so zdravotným postihnutím; – prečo prorodinní politici hovoria o transrodových ľuďoch namiesto pomoci zdravotne znevýhodneným; – čo sa dá zlepšiť jednoducho a lacno a prečo sa to ešte nestalo; – prečo dôchodcovia volia Smer; – čo bude témou volieb; – že orientácia Slovenska na Rusko by bola katastrofou aj pre ľudí s ozdravotným postihnutím; – prečo pociťuje frustráciu z tejto vládnej koalície; – čo sa stane ak sa Fico znovu dostane k moci; – či môže byť premiér Heger ešte pre niekoho nositeľ nádeje na zmenu.

Poverený minister školstva Ján Horecký prináša do parlamentu najväčšiu reformu škôl za ostatné roky. Výsledkom majú byť o 14 rokov samostatnejší a kriticky mysliaci deviataci. Znevýhodneným deťom hrozí, že od septembra prídu o asistentov. Minister sľubuje, že peniaze sa nájdu. Ako prinúti učiteľov vyučovať sexuálnu výchovu založenú na vede?   V podcasgte s ministrom školstva Jánom Horeckým sa dozviete: – koho je vlastne nominantom; – či bude kandidovať v parlamentných voľbách a aké strany by zvažoval; – či má odvolaná vláda legitimitu na najväčšiu reformu školstva od roku 2008; – že žiak má spoznávať, nielen opakovať poučky; – kto naučí učiteľov inak učiť; – že prvý stupeň ZŠ bude až do piateho ročníka, a dva stupne môžu byť nahradená tromi cyklami; – čo má byť výsledkom takejto reformy; – či má na reformu politickú podporu; – ako majú učitelia učiť žiakov kriticky myslieť, keď niektorí sú sami konšpirátori; – ako sa zmení sexuálna výchova a ako prinúti učiteľov učiť ju vedecky; – že vysoké školy sa nechcú zlučovať, preto si vymysleli „mäkké zlúčenie“, aby mohli čerpať peniaze z Plánu obnovy; – prečo školstvo najviac mešká s Plánom obnovy; – že peniaze na asistentov učiteľov sa podľa ministra nakoniec nájdu, asistenti by nemali prísť o prácu, ani znevýhodnené deti o asistentov.

Premiér Eduard Heger zmenil stranícke tričko. Jeho strana Demokrati bude rokovať o predvolebnej koalícii s KDH. S Pellegrinim vládnuť nebude, radšej bude sedieť v parlamente ako opozičný poslanec.   V podcaste s Eduardom Hegerom sa dozviete: – či sú Demokrati koaličnou alebo opozičnou stranou; – koľko poslancov NRSR ho podporuje; – či bola táto strana nápadom Igora Matoviča; – čo hovorí na nálepku od Matoviča, že ide o stranu pre mestských liberálov; – s kým plánuje spolupracovať pred voľbami; – že plánuje rokovať o predvolebnej koalícii s KDH; – či bude ešte ponúkať spojenie Mikulášovi Dzurindovi; – že buduje stranu na dlhé roky a radšej bude v opozícii ako vo vláde s Hlasom; – či nepôjde do vlády s Pellegrinim ani keby hrozil návrat Fica; – či vylučuje aj Tarabovcov-Kuffovcov ako extrémistov z kandidátky ĽSNS; – akú veľkú víziu do budúcna Slovensku ponúka; – prečo svoje vízie už nenaplnil z premiérskeho kresla; – do akej miery sa cíti spoluzodpovedným za stav Slovenska; – prečo sú ľudia nespokojní s cenami energií, keď vláda tvrdí, že im pomohla.

Rokovania o spájaní medzi Petrom Pellegrinim a stranou Dobrá voľba vedie jej predseda Tomáš Drucker, potvrdil podpredseda Dobrej voľby Rado Baťo. Podľa neho je Pellegrini úplne iný ako Fico a rokovania s Dzurindom a Miroslavom Kollárom boli smiešne. Prečo Dobrá voľba nechce spolupracovať s Eduardom Hegerom?   V podcaste s Radom Baťom sa dozviete: – či sa strana Dobrá voľba zlúči s Hlasom; – či sa zo zahraničnej školy naspäť do slovenskej politiky vráti Tomáš Drucker; – v čom je Peter Pellegrini iný ako Robert Fico; – že ak si v politike nakreslíte priveľa červených čiar, zostanete sám; – či Hlas vie, čo chce, keď lavíruje v zahraničnej politike; – či pri hesle „nekradnúť nestačí“ nie je „nekradnúť“ základnou podmienkou; – čo by prinieslo rozdelenie politiky na dva bloky – prozápadný a provýchodný; – prečo boli rokovania s Mikulášom Dzurindom a Miroslavom Kollárom smiešne; – v čom zlyhal Eduard Heger; – či v politike chceme pragmatikov alebo idealistov; – kto by mal určiť tému volieb; – do akej miery je v poriadku opisovať v knihe súkromné rozhovory.

Peter Chudý je známy aj pod svojím spisovateľským menom Peter Šloser. Píše o policajnej mafii. Spoluzakladal NAKA a videl, ako sa správali policajti okolo Tibora Gašpara. Hovorí aj o konkrétnom prípade, keď minister vnútra Robert Kaliňák neumožnil stíhanie vysokopostaveného policajta, ktorý mal spolupracovať s mafiánskou skupinou.   V podcaste s Petrom Chudým (Šloserom) sa dozviete: – prečo neprijal Hamranovu ponuku na návrat do vedenia polície; – aké klany vládli policajnému zboru; – že zo začiatku vychádzal s Tiborom Gašparom; – ako mu Gašpar hovoril o svojom vzťahu s Bödörom; – ako sa nitriansky policajt bez kvalifikácie a skúseností, no za to s fotkou s Bödörom v Zlatom kľúčiku, stal funkcionárom; – čo to boli „nitrianske šumy" a či sa policajti sami seba pýtali, či slúžia mafii; – ako minister vnútra Kaliňák nepodpísal dokument umožňujúci trestne stíhať policajného funkcionára, ktorý spolupracoval so sýkorovcami; – aký bol vzťah medzi Gašparom a Lučanským a prečo Lučanský na čele inšpekcie neodhalil Gašparovu kriminalitu; – či o nomináciách v polícii rozhodoval Kaliňák alebo Bödör, alebo či mali rozdelený vplyv; – že kauza Súmrak mohla byť oddelená od súvisiaceho prípadu Očistec, len aby sa podarilo odstíhať aspoň Očistec; – že policajti okolo vyšetrovateľa Čurillu sú čestní a nenechajú sa nikým ovplyvňovať; – že taký počet káuz, ako má Smer, ani nie je možné vykonštruovať; – že komunikácia policajtov na odposluchoch je normálna a bežná a policajti sa v súkromí bežne bavia vo vulgarizmoch.

Celá pravica je už niekoľko týždňov paralyzovaná nerozhodnosťou Eduarda Hegera, hovorí v rozhovore dvojnásobný exminister a dnes predseda malej strany Maďarské fórum Zsolt Simon. Orbánova propaganda podľa robí reklamu Ficovi a dokonca už aj Dankovi. Orbán je totiž v EÚ sám, preto hľadá spojenca a našiel vo vo Ficovi.   V podcaste so Zsoltom Simonom sa dozviete: – prečo sa Maďarské fórum nespojilo s maďarskou Alianciou; – či verí Aliancii, že sa nespoja s Ficom; – že Aliancia a najmä jej časť z bývalého SMK čaká na pokyny z Maďarska a ich rétorika je len kópiou Fideszu; – že pod Rusmi za totality slovenskí Maďari nemohli voľne cestovať do Maďarska; – prečo maďarská televízia propaguje Roberta Fica a dokonca už aj Andreja Danka; – že časť Maďarov na Slovensku si neželá návrat Ficovho mafiánskeho štátu; – že po útoku Ruska na Ukrajinu Orbán prišiel o antibruselské spojenectvo s Poľskom a preto teraz propaguje Fica; – s kým rokuje Maďarské fórum o spájaní; – ako vyzerajú rokovania o spájaní pravice; – že Heger a Dzurinda teraz vyzerajú ako dva odlišné politické projekty; – prečo sa Eduard Heger podľa Zsolta Simona nehodí za lídra a či je Dzurinda lepší.

Peter Juhás viedol tím vyšetrovateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a dnes je zástupcom riaditeľa NAKA Západ. Podľa neho na Kočnera aj Zsuzsovú sú aj priame dôkazy a  Lučanský brzdil zverejňovanie citlivých informácií o kontaktoch politikov s podozrivými osobami. Majú Ficove vyhrážky vplyv na prácu polície a čo prežívajú vyšetrovatelia, keď im prokuratúra zastaví kauzu cez paragraf 363?  V podcaste s Petrom Juhásom sa dozviete: – či bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej poriadne vyšetrená; – aké priame dôkazy sú proti Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej; – ako prišli na vrahov cez kamerové záznamy; – či je v dnešnej dobe ťažké spáchať vraždu tak, aby na vás neprišli; – že konanie vrahov je zdokumentované na sekundy presne; – že Milan Lučanský ako šéf polície chcel utajovať „citlivé informácie“ o komunikácii politikov s podozrivými; – ako Marian Kočner ťahal informácie z polície a ktoré z nich sa dostali až k vrahom; – či policajným vyšetrovateľom pomôže termín volieb v septembri, aby došetrili kauzy; – čo by sa mohlo stať s políciou, keby voľby znovu vyhral Robert Fico; – či majú Ficove vyhrážky vplyv na náladu a prácu policajtov; – že generálny prokurátor Žilinka sa prikláňa k argumentom obhajoby obvinených; – čo prežívajú policajti, keď im prokuratúra zastaví kauzu cez paragraf 363; – či sa chystá kandidovať vo voľbách.

Politici nemôžu novinárom určovať, čo budú písať, hovorí podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová v rozhovore pre Aktuality.sk. Podľa nej je neprijateľné, aby politici útočili na novinárov, lebo vytváranie obrazu verejného nepriateľa z novinárov je extrémne nebezpečné. Chce to riešiť európskym nariadením. Kšefty s Putinom sú podľa nej minulosť, riešením dezinformácií nie je cenzúra, ale viac Slovákov zamestnaných vo Facebooku.  V podcaste s Věrou Jourovou sa dozviete: – že očista spoločnosti od korupcie mala priniesť dôveru ľudí v štát; – či sme sa poučili z vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej; – ako vníma útoky politikov na novinárov; – ako konkrétne chce Európska komisia prinútiť slovenských politikov, aby začali rešpektovať nezávislosť verejnoprávnych médií; – prečo je podľa nej Orbán a jeho model cestou do pekla; – že „kšefty s Putinom a kľud" sú minulosť; – prečo je na Západe úplne opačná debata ako u nás – kritizuje sa, že Ukrajine dodávame zbrane málo a neskoro; – že riešením dezinformácií by bola cenzúra, ale tú rozhodne nikto zavádzať nebude; – ako teda chce Európska komisia riešiť dezinformácie a vojnovú propagandu; – či donútia Facebook, aby najal viac ľudí na fact-checking slovenského obsahu; – že lož a nenávisť majú komerčný úspech; – ako regulovať mediálne prostredie tak, aby to nemohol Fico v prípadnej budúcej vláde zneužiť proti novinárom.

Irena Brežná je slovenská spisovateľka a novinárka, ktorá žije vo Švajčiarsku. Zaoberá sa bývalými krajinami ZSSR, vyštudovala rusistiku, bola v čečenských vojnách a napísala viacero kníh o Rusku, ale aj o Ukrajine. Dostojevského vyhodila už pred 20-timi rokmi.  Podľa nej ak by na Ukrajine Rusko vyhralo, nepríde mier, ale ďalšia vojna. Ako sa pozerá na proruských Slovákov? V podcaste s Irenou Brežnou sa dozviete:  – že Rusi sa stavajú do pozície obete a veria, že ak prehrajú, nastane koniec sveta; – že Putin je vojnový zločinec a masový vrah minimálne od čečenskej vojny v roku 2000; – ako ruský pravoslávny patriarcha vyzýva na mučeníctvo a Putin na položenie života za ruské imperiálne záujmy; – prečo ruskí občania chcú veriť propagande; – že neverila vlastným ušiam, keď počula, že na Slovensku niekto podporuje Putina; – že ak Ukrajina prehrá, nenastane mier, ale ďalšia vojna; – že ruskú propagandu treba vedieť dešifrovať; – ako sa Rusi na západe pozerajú na svoju krajinu a či sa hanbia; – že Dostojevského vyhodila už pred rokmi a aj Puškin bol imperialista; – ktorí autori z ruskej kultúry sú tí naozaj hodnotní a treba ich čítať; – že na Slovensku vníma „kultúru monológov“ - všetci sa chcú len vyrozprávať, ale nikto nechce viesť dialóg.

Minister spravodlivosti Viliam Karas navrhol rozsiahle zmeny v trestnom práve. Chce trestať menej, no rýchlejšie, viac používať alternatívne tresty. Ak zákon prejde, bude to znamenať prepúšťanie desiatok až stoviek väzňov, najmä drobných zlodejov. Tresty za marihuanu a aj ekonomickú trestnú činnosť budú miernejšie. Nedopadne ako odsúdený Bašternák, ktorý si po dva a pol roku za mrežami užíva bohatstvo?   V podcaste s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom sa dozviete: – či má odvolaná vláda legitimitu na prijímanie takýchto zmien; – že na Slovensku máme priveľa väzňov, aj keď nemáme horších ľudí; – že niektorí Slováci kradnú, aby sa na zimu dostali do väznice; – že po novom bude súd prihliadať na to, či páchateľ zaplatil obeti škodu - ak zaplatí, môže dostať nižší trest; – prečo sú dohody o vine a treste dobrá vec; – že ak zákon prejde, Slovensko bude prepúšťať desiatky až stovky väzňov; – že zločincov najviac zabolí, ak prídu o majetok a preto podľa ministra netreba privysoké tresty za ekonomickú trestnú činnosť; – či zníženie trestných sadzieb neprinesie viac podvodníkov typu Kočner a Bašternák; – či je naozaj potrebné znižovať tresty za pranie špinavých peňazí.

Lucia Yar je politologička, ktorá sa zaoberá Tureckom aj Sýriou. V Turecku zažila viacero zemetrasení. Podľa nej za katastrofu môžu aj zle postavené budovy. Tie mala vláda opraviť už po veľkom zemetrasení v roku 1999, ale časť peňazí sa niekam stratila. Ohrozí to teraz tesne pred voľbami tureckého prezidenta Erdogana? A čo by pre nás znamenala zmena vlády v Ankare?   V podcaste so zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko Luciou Yar sa dozviete: – že územie postihnuté zemetrasením je veľké asi ako Slovensko a žije tam asi 13 miliónov ľudí; – či je situácia v Sýrii podstatne horšia a či má sýrska vláda vôbec pod kontrolou záchranné práce; – že do opozičného regiónu Turecka prišla pomoc neskôr; – že v oblasti sú milióny utečencov, ktorí už doteraz žili v provizórnych podmienkach; – že 90 percent územia Turecka je náchylných na zemetrasenia; – prečo sú v Turecku nekvalitné budovy a či sa to podpisuje na počte mŕtvych; – ako v Turecku už zažila viacero zemetrasení a čo počas nich robia bežní Turci; – či môže za zlý stav budov aj vláda prezidenta Erdogana; – že Turecko má druhú najväčšiu infláciu na svete a mnohí Turci sú nespokojní s vládou; – či je možné, že Erdogan po dvoch desaťročiach prehrá voľby; – kto je turecká opozícia a čo by znamenala zmena vlády pre Európu; – ako môžeme Turecku pomôcť - či tam pomáhajú aj dôveryhodné organizácie.

Minister obrany (OĽaNO) Jaroslav Naď rokuje o ďalších dodávkach zbraní Ukrajine, napríklad aj o systéme protivzdušnej obrany Kub. Témami volieb podľa neho budú zahraničná politika a spravodlivosť. Za koho bude spolu s Eduardom Hegerom kandidovať? Nad ponukou KDH sa zasmial, Dzurindovu stranu nevylúčil, no bol by radšej, keby Mikuláš Dzurinda ani Ján Budaj už nekandidovali.   V podcate s Jaroslavom Naďom sa dozviete: – čo si myslí o stretnutí Roberta Fica s veľvyslancami; – že Fico klamal, keď hovoril, že stiahol slovenských vojakov z Iraku; – že témou volieb nebudú transrodoví ľudia, ako tvrdí Igor Matovič; – či máme brať vážne vyhrážky Slovensku v ruskej televízii; – že tlačivá o odopretí vojenskej služby a hoaxy o mobilizácii sú operáciou ruskej spravodajskej služby na našom území; – že na Slovensko už prišlo niekoľko talianskych vojakov, ktorí majú nahradiť Američanov a ich protivzdušný systém Patriot; – do ktorého slovenského mesta prídu talianski vojaci; – že Slovensko rokuje o dodávke stíhačiek MiG-29 a častí protilietadlového systému Kub na Ukrajinu; – či prezidentka už v niečom obmedzila túto vládu; – či sa chystá zmena ústavy, ktorá by upravila kompetencie odvolanej vlády; – či s Eduardom Hegerom tvoria nerozlučnú dvojičku; – že je takmer vylúčená kandidatúra premiéra Hegera za KDH; – či rokujú aj s niekým iným ako s Modrou koalíciou; – či má Mikuláš Dzurinda morálne právo vrátiť sa do politiky.

Ministerstvo zahraničných vecí aktívne bojuje proti dezinformáciám cez svoje oddelenie strategickej komunikácie. Katarína Králiková má na MZV na starosti komunikáciu. Podľa nej majú naše ministerstvá málo ľudí, ktorí by sa venovali boju proti konšpiráciám. A ako sa dá diskutovať s konšpiračným naratívom, ktorý vám povie niekto v rodine?   V podcaste s Katarínou Králikovou sa dozviete: – či prehrávame hybridnú vojnu a čo robíme zle; – že 50 úradníkov, ktorí bojujú proti dezinformáciám, stojí oproti dvom tisícom dezinformátorov; – čo sa dá robiť, keď konšpirácie šíria politici; – že starší ľudia si posielajú hoaxy reťazovými mailami alebo na Whatsappe; – ako treba diskutovať so svojimi najbližšími, ktorí šíria konšpiračný naratív; – či treba vysvetliť vlastným rodičom, že „teta Helena" nie je expert na globálnu politiku; – či starším ľuďom pomôže, keď im predplatíme seriózne noviny; – ako realita prefackala proruských konšpirátorov, ktorí tvrdili, že Rusko nikdy nezaútočí; – že problém je v školách a v nedostatku kritického myslenia; – že sú aj úspešné krajiny, ako napríklad Estónsko, kde sú ľudia odolnejší voči konšpiráciám; – čo robia Estónci lepšie; – ako chce ministerstvo zlepšiť svoju komunikáciu o dôležitých témach.

Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tvrdí, že už v minulosti dokázal spojiť ľudí s protichodnými názormi. Verí si, že teraz spojí do Modrej koalície ľudí z opačných strán barikád, najmä konzervatívcov a liberálov. Vo vláde by chcel šetriť. Priznáva, že nedokázal ustrážiť svojich nominantov – podľa neho to nedokáže nikto. Môže sa teda zopakovať Gorila a kauza financovania SDKÚ?   V podcaste s Mikulášom Dzurindom sa dozviete: – či v politike nie sú ľudia lepší ako on; – či ponúkne víziu podobnú ako v roku 1998; – akú má víziu pre ekonomiku a či máme očakávať tú istú politiku, akú robil kedysi; – že neujde po voľbách zo strany, ako to urobil prezident Andrej Kiska; – že jeho politikou bude šetrenie, aj keď mu ľudia budú za to nadávať; – či Annu Záborskú považuje za dostatočne konzervatívnu, aby s ňou bol na jednej kandidátke; – či by jeho predstava o jednej kandidátke s PS, SaS a Záborskou nebola politický guláš; – že KDH je už iné ako bolo, keď odišlo z jeho druhej vlády pre spor o implementáciu vatikánskych zmlúv; – čo si myslí o Viktorovi Orbánovi, jeho politike a Maďarsku; – ako chce financovať vlastnú stranu; – že nedokázal dohliadnuť na všetko, a kauzy vždy boli aj budú; – že líder, ktorý tvrdí, že jeho nominanti nebudú kradnúť, dáva nerealistický sľub; – či sa môže zopakovať kauza Gorila za jeho chrbtom, a on o tom opäť nebude vedieť.

O predčasných voľbách sa bude hlasovať zrejme až v posledný deň prezidentkinho ultimáta, hovorí predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Premiér Heger sa má o odchode z OĽaNO rozhodnúť do dvoch alebo troch týždňov a je otvorená možnosť, že s ním z hnutia odíde viacero ľudí. Nevylúčil ani seba. V podcaste s Michalom Šipošom sa dozviete: – či má bývalá koalícia dosť hlasov na termín volieb a kedy sa bude hlasovať; – prečo chcú do poslednej minúty riskovať úradnícku vládu; – či si poslanci dávajú podmienky; – že odchod Eduarda Hegera z OĽaNO by mohol byť ako odchod Pellegriniho zo Smeru: prínosný pre obe strany; – kedy bude jasné, či Heger zostáva alebo odchádza a kto odíde s ním; – že nevylučuje ani svoj vlastný odchod, ani odchod ďalších ľudí z OĽaNO; – či by nebolo absurdné, keby sme mali premiéra kandidujúceho za opozičnú stranu; – či je z OĽaNO na odchode aj Anna Záborská a Kresťanská únia; – či Igor Matovič nenasmeruje stranu mimo parlamentu; – ako sa ľudsky cíti, keď vidí statusy Igora Matoviča útočiace na menšiny; – prečo sú podľa neho v poriadku funkcie pre poslancov Ňarjaša a Šofranko.

Naša krajina upadá, chudobnieme a sme už horší ako Rumunsko, hovorí minister hospodárstva Karel Hirman.   V podcaste s ministrom hospodárstva Karolom Hirmanom sa dozviete: – dokedy bude ministrom; – že vysoké zálohové faktúry dostala len malá časť podnikateľov; – či by situácia bola rovnaká, ak by minister nebol na Havaji; – že štát podľa ministra nevie zabrániť vysokým cenám energií; – na čo potom máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví; – že Karel Hirman sa nechce nechať zavrieť za nehospodárnu pomoc s cenami energií; – či za vysoké ceny naozaj môžu Richard Sulík, Karol Galek a ich byrokratické rozhodnutie; – že ceny by boli iné, keby Sulík nebol urobil nič; – že Slovensko je podľa dát vo vývoji za Rumunskom a že sme prejedli svoje bohaté roky; – či sa s ním Eduard Heger rozpráva o politike a či ho máme vnímať ako člena Hegerovej skupiny.

SaS nepodporila novú vládu Eduarda Hegera aj preto, že je na odchode z OĽaNO. Ako by mohol byť premiérom zo strany, ktorá neprešla voľbami, pýta sa poslanec Ondrej Dostál. Predčasné voľby podľa neho v septembri by mohli zabezpečiť, aby sa stihli dotiahnuť niektoré kauzy.   V podcaste s Ondrejom Dostálom sa dozviete: – prečo SaS nepodporila novú väčšinu Eduarda Hegera; – že podľa SaS je úradnícka vláda lepšia ako Heger; – prečo SaS tak často mení názory a čo vlastne chcú; – že septembrový termín predčasných volieb by umožnil doriešenie niektorých káuz; – či prejdú ústavné zmeny tak, aby predčasné voľby mohli schváliť len poslanci, alebo aj občania v referende; – že sobotné referendum je podľa neho len mobilizačná akcia Roberta Fica; – čo bude znamenať, ak na referendum nepríde dosť ľudí; – čo je to konzervativizmus a prečo je konzervatívna OKS na kandidátke liberálnej SaS; – ako sa pozerá na novovznikajúce zoskupenia pravicových strán; – či Mikuláš Dzurinda nepošle SaS mimo parlamentu a či sa s ním nechcú spojiť; – že Ukrajine musíme pomáhať, lebo jej prehra by nás vyšla oveľa drahšie; – že prípadná Putinova výhra na Ukrajine by nám mohla priniesť orbanizáciu; – ako sa pozerá na ministra spravodlivosti Viliama Karasa, – čo sa dá pokaziť v rezort spravodlivosti.

Ľuboš Kukliš je expert na reguláciu médií, a o aj tých internetových. Dlhé roky pracoval v Rade pre vysielanie a retransmisiu, ktorá sa teraz zmenila na Radu pre mediálne služby. Tento štátny orgán teraz dostal kompetencie zasiahnuť proti nelegálnemu obsahu na internete, vrátane Facebooku. Čo reálne štát dokáže riešiť? V rozhovore s Ľubošom Kuklišom sa dozviete: – či môže štát po novom prikázať odstrániť obsah z internetu; – kam sa treba obrátiť, keď Facebook neodstránil nezákonný obsah, na ktorý ste upozornili; – proti čomu môže zasiahnuť slovenský štátny orgán - Rada pre mediálne služby; – aký je rozdiel medzi škodlivým a nelegálnym obsahom; – či majú politici väčšiu slobodu prejavu ako bežný občan; – ako to vyzerá s blokovaním konšpiračných webov; – že aj Francúzsko zrušilo koncesionárske poplatky; – do akej miery bude RTVS nezávislá od politikov, ak politici rozhodujú o jej rozpočte; – že niektorí redaktori RTVS nemali problém šíriť dezinformácie; – či by ako úradník išiel do úradníckej vlády.

Maďarsko nie je demokraciou západného typu a V4 funguje len ako V3 plus 1, hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore pre reláciu NA ROVINU nevylúčil svoju budúcnosť v straníckej politike. Dzurindova strana je však pre neho záhadou. Ukrajina podľa neho môže vyhrať a Rusko sa musí zmeniť. Čo treba robiť proti konšpiráciám? – že úradnícka vláda by bola problém; – že nevylučuje stranícku politiku; – či Igor Matovič vytlačí z hnutia Eduarda Hegera aj Jaroslava Naďa svojim príklonom k radikálne pravicovej a extrémne konzervatívnej rétorike; – či konfrontoval Igora Matoviča aj priamo do očí, alebo len v médiách; – že politický projekt Mikuláša Dzurindu je zatiaľ najväčšou záhadou slovenskej politiky; – či by Rastislav Káčer chcel byť súčasťou politickej strany; – že Slováci prejavujú nedostatok empatie voči Ukrajincom; – či Ukrajina vyhrá vojnu a čo by to znamenalo; – že argument, že pomoc Ukrajine predlžuje vojnu, je cynický a hulvátsky; – ako sa Slovenska týka ruská domáca politika a čo môžeme urobiť, aby sa Rusko zmenilo; – že ruská propaganda na Slovensku zaberá len vďaka tomu, že jej slúžia slovenskí politici; – že konšpirácie sú problém celej spoločnosti a bojovať proti nim musíme všetci; – že Eduard Heger sa má stretnúť s predstaviteľmi Facebooku na tému dezinformácie; – či je Maďarsko ešte demokracia; – že V4 je ako platonická láska - nereálne očakávania sa nikdy nenaplnili; – že spolupráca v rámci V4 funguje skôr ako V3 plus 1, lebo s maďarskou vládou to inak nejde; – či nám v dohľadnej dobe zmiznú z hraníc kontroly.

Oskar Dvořák donedávna pracoval na reforme nemocníc na ministerstve zdravotníctva. Dnes vstúpil do Progresívneho Slovenska ako stranícky expert. Podľa neho Igor Matovič zanechal zdravotníctvu nášľapnú mínu v rozpočte. Ako sa PS pozerá na zisk v zdravotníctve a pôsobenie skupiny Penta?  V podcaste s novým expertom Progresívneho Slovenska na zdravotníctvo Oskarom Dvořákom sa dozviete: – prečo podľa neho za čakacie doby u lekára počas chrípkovej epidémie môže Igor Matovič; – ako treba riešiť nedostatok lekárov v ambulanciách; – že boj proti reforme nemocníc je populizmus; – či bude z opozície chváliť ministerstvo zdravotníctva; – že odpor voči reformám je normálny a bol aj v Dánsku; – čo je predstava Progresívneho Slovenska o zdravotníctve; – prečo má Penta podľa neho negatívny vplyv na zdravotníctvo; – či sú politici OĽaNO zodpovední za tisíce obetí pandémie, ako naznačuje nová analýza.

Podpredseda Progresívneho Slovenska a europoslanec Martin Hojsík hovorí, že vláda sklamala nádeje. Z jej pádu sa však neteší. Ako vníma korupčnú kauzu v Európskom parlamente? V rozhovore s Martinom Hojsíkom sa dozviete: – o čom je korupčná kauza v Európskom parlamente; – ako je v Bruseli regulovaný lobing a čo treba zmeniť; – či je korupcia v Bruseli taká bežná ako u nás; – prečo Progresívne Slovensko považuje pád vlády za smutnú udalosť; – či jediný poslanec PS podporí druhú zrekonštruovanú vládu Eduarda Hegera; – či by PS bolo súčasťou prezidentkinej úradníckej vlády; – aké sú vzťahy Progresívneho Slovenska a Zuzany Čaputovej; – že PS pôjde do volieb samostatne alebo ako koalícia s inou stranou; – či sa poučili z volieb v roku 2020 a nespojenia sa s Andrejom Kiskom; – či sa niečo zmení európskym stropom na ceny plynu; – že energetická vojna zo strany Ruska sa začala dávno pred útokom na Ukrajinu.

Predčasné voľby by podľa neho boli červený koberec pre Roberta Fica. Platforma desiatich poslancov okolo Jána Budaja odišla z klubu OĽaNO, no chce podporiť ďalšiu vládu Eduarda Hegera. Je vôbec niečo také možné? A budú chcieť byť novou koaličnou stranou s nárokom na dve ministerstvá? V rozhovore s Jánom Budajom sa dozviete: – či jeho skupina poslancov bude novou koaličnou stranou; – či bude na koaličných rokovaniach žiadať príslušný počet ministrov v novej vláde; – že premiér Heger netrpí sebaľútosťou, ale zachraňuje vládu; – či sa Sulík s Matovičom dohodnú, ak to doteraz nedokázali; – čo zmenil pád vlády na dynamike vzťahov bývalej koalície; – prečo odmieta predčasné voľby, ak ich chcú voliči; – že poslanci jeho platformy nebudú hlasovať ani za zmenu ústavy; – ako strach z vyšetrovaní premenil Smer na krajne pravicovú stranu; – či zakladá stranu; – či bude spolu so svojimi kolegami kandidovať za stranu Mikuláša Dzurindu; – že od Igora Matoviča očakáva sebareflexiu; – že Igor Matovič škodil viac sebe ako iným; – či je Richard Sulík dôveryhodný partner; – či by mal Igor Matovič odísť z politiky.

Podporil vládu, aj keď si želá predčasné voľby. Poslanec Miroslav Kollár považuje aj úradnícku vládu za rozumné riešenie. Obáva sa však tretieho scenára - chaosu až do roku 2024, po ktorom voľby opäť vyhrá Robert Fico. V rozhovore s poslancom Miroslavom Kollárom sa dozviete: – že ak sa nič nezmení, chaos môže pokračovať až do roku 2024; – či je dnešná situácia dláždenie cesty pre Roberta Fica; – že by preferoval voľby až v septembri, aby sa skonsolidovali menšie politické strany do volieb; – že nerozumie, čo chce SaS, lebo ich pokus o nové koaličné rokovanie považuje za absurdné – čo by mohla priniesť úradnícka vláda; – ako aktuálne vyzerá nový politický projekt Mikuláša Dzurindu; – že podľa termínu predčasných volieb sa uvidí, či pôjde o volebnú stranu alebo koalíciu; – ktoré súčasné strany sa zapoja do projektu Mikuláša Dzurindu; – že sa stretol aj s Tomášom Druckerom, ale či bude aj on na rovnakej kandidátke, je neisté; – ako vyzerajú rokovania s KDH, či chce Luciu Nicholsonovú, stranu Za ľudí a Sme rodina; – kedy sa definitívne dozvieme, kto bude v Dzurindovej strane.

Slavěna Vorobelová kandidovala za ĽSNS, ale k extrémistom sa nehlási. Boris Kollár jej ponúkol členstvo v klube, no poslankyňa sa zatiaľ rozhodla nepodporiť vládu. Nevylučuje, že by mohla skončiť u Kollára, ale nevylučuje ani Uhríka či Smer. Najšokujúcejší je však jej postoj k vojne na Ukrajine. Hoci o sebe hovorí, že ja národne orientovaná, ak by Rusko napadlo aj Slovensko, poslankyňa Vorobelová by sa mu bez boja rovno vzdala. V rozhovore s nezaradenou poslankyňou sa dozviete: – ako sa rozhodovala o odvolávaní vlády; – či jej Boris Kollár ponúkal členstvo v Sme rodina; – že si vie predstaviť svoju politickú budúcnosť aj v Smere, aj v Republike, a nevylučuje ani Sme rodina; – že chce hlasovať za pád vlády, aj keď by to mohlo priniesť scenár, ktorý nechce; – že najhoršia vláda by podľa nej bola liberálna; – prečo kandidovala za ĽSNS, aj keď s nimi nesúhlasí; – prečo nie je ani v Republike, ani v ĽSNS; – či by mala Ukrajina odovzdať Rusku časť územia; – koľko Američanov zomrelo vo vojne, ak tvrdí, že ide o konflikt USA a Ruska; – či vie definovať, kto je to liberál a prečo za liberála považuje napríklad ministra Hirmana.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic naznačuje, že návrh na zníženie trestov za ekonomickú trestnú činnosť je ušitý na oligarchov Bödöra a Brhela. V rozhovore s Danielom Lipšicom sa dozviete: – či vyšetrovanie káuz závisí od toho, aká vláda je pri moci; – prečo tvrdí, že politici chcú znížením trestov za ekonomickú trestnú činnosť pomôcť oligarchom; – či tým myslí Jozefa Brhela a Norberta Bödöra; – či naozaj nemáme príliš prísne tresty; – prečo je primeraný trest 19 rokov pre Kočnera za ekonomický trestný čin; – či generálny prokurátor nemá pravdu v kauze Súmrak; – či Ficova údajná organizovaná zločinecká skupina naozaj nemá mať jasne popísanú výkonnú zložku; – že iné podobné prípady sa dostanú až k právoplatnému rozsudku, len Fico je chránený paragrafom 363; – či sa bude Ficova a Kaliňákova kauza Súmrak ešte vyšetrovať; – prečo sa sťažuje na SIS; – či SIS sleduje maily prokurátorom na špeciálnej prokuratúre; – ako pokračuje vyšetrovanie extrémizmu po tom, čo z ÚŠP; – na čom stojí prípad obeseného bývalého príslušníka vojenských tajných, ktorý mal mať blízko k Bödörovcom.

Podpredseda SaS hovorí, že ak padne vláda, dva pravdepodobné scenáre sú úradnícka vláda prezidentky a predčasné voľby. Do úvahy prichádza aj rekonštrukcia vlády. Kto by v nej mal byť? V rozhovore s poslancom SaS Branislavom Gröhlingom sa dozviete: – prečo SaS zmenila názor a ide odvolávať vládu, aj keď ešte v septembri tvrdila, že premiéra Hegera podrží až do riadnych volieb; – čo ak vláda padne - aké sú scenáre a ktorý preferuje SaS; – ako by mala vyzerať úradnícka vláda prezidentky Zuzany Čaputovej; – či SaS pripúšťa aj predčasné voľby a či neprinesú opäť vládu Roberta Fica; – ako by mala vyzerať rekonštrukcia vlády, ktorú spomínal Richard Sulík; – kto by mal vládnuť, ak nie Matovič s Kollárom a ak sa SaS nechystá naspäť do vlády; – aký minister školstva je Ján Horecký; – prečo sa vysoké školy rozhodli neštrajkovať akurát keď z funkcie odišiel on; – ako školstvo nebolo prioritou vlád Igora Matoviča Eduarda Hegera; – že bolo rozbehnuté zlučovanie vysokých škôl a v akom stave je teraz.

Začiatok roka bude ekonomicky ešte ťažší ako doterajšia inflácia. Ak sa chcete mať lepšie, musíte zabojovať za svoje práva, hovorí sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva Silvia Porubänová. Nepreháňa to televízia so zdražovaním a je naša situácia naozaj taká zlá?

Obce a mestá budú musieť zvýšiť dane, poplatky za škôlky, škrtať šport a kultúru, hovorí primátor Dolného Kubína Ján Prílepok. Podľa neho to bude priamy následok rozpočtu Igora Matoviča. Daňový bonus totiž vezme peniaze samosprávam a doplatia na to najchudobnejší ľudia, ktorí si nebudú môcť dovoliť zaplatiť škôlku či deťom klzisko. V rozhovore s primátorom Dolného Kubína Jánom Prílepkom sa dozviete: – prečo bol tento rok rekordný nezáujem kandidátov o funkcie primátorov, starostov a poslancov; – že ak prejde Matovičov rozpočet, ľudia budú mať menej možností na šport a kultúru; – že zdražejú mestské služby, od vstupu na ľadovú plochu až po škôlky; – že na Matovičov rodinný balíček doplatia najchudobnejšie rodiny; – do akej miery štát hazarduje s fungujúcimi mestami a obcami; – že ľudia zaplatia vyššie dane a poplatky; – že deklarovaná pomoc rodinám im môže v skutočnosti uškodiť, ak pôjde z rozpočtov obcií; – či je možné, že mestá a obce budú musieť vyhlásiť energetické prázdniny v školách; – či je rozpočtové provizórium lepšie ako schválenie Matovičovho rozpočtu; – že niektoré obce možno nebudú ani svietiť a kúriť; – že rozpočtové provizóriá hrozia aj mestám a obciam; – že tento týždeň na webe vašej obce zistíte, čo vám zdražie.

Gynekológ a pôrodník Jozef Záhumenský vysvetľuje, čo reálne v zdravotníctve vyrieši splnenie podmienok lekárskych odborárov. Pomôže to nemocniciam? Berú slovenskí pôrodníci úplatky? V rozhovore s Jozefom Záhumenským sa dozviete: – či podal výpoveď; – či požiadavky lekárskych odborárov vyriešia problémy slovenského zdravotníctva; – či potrebujeme reformu zdravotníctva vrátane zlučovania menších pôrodníc; – že za cisársky rez má nemocnica viac peňazí ako za prirodzený pôrod; – že v Česku majú rodičky oveľa lepšie podmienky; – či dôjde k prirodzenému zániku niektorých pôrodníc; – aké ženy chodia na interrupcie; – či môže návrh poslankyne Záborskej zdravotne ublížiť ženám; – že interrupcie sa dajú robiť aj ako telemedicína, ale nie je to ideálne riešenie; – že slovenské ženy sú vystavené zbytočnému riziku predčasných pôrodov tým, že nemáme povolené interrupčné tabletky; – že bezpečnosť slovenských žien pri pôrodoch sa zvýšila; – či slovenskí pôrodníci berú úplatky.

Exminister zdravotníctva a dnes predseda mimoparlamentnej strany Dobrá voľba a Umiernení Tomáš Drucker hovorí, že lekárski odborári správne pomenovali problémy v zdravotníctve, ale nie riešenia. S ktorými oligarchami z pozadia Smeru sa pozná?

Strana Aliancia vznikla spojením troch maďarských strán a v prieskumoch má pravidelne nad 5 percent. S ktorými stranami by vedeli spolupracovať? Predseda strany Krisztián Forró nenašiel na Orbána jediné kritické slovo. Ako sa stavia ku kauze Rudolfa Kusého, ktorého strana podporovala vo voľbách? V rozhovore s Krisztiánom Forróom sa dozviete: – či si vie predstaviť spoluprácu s Uhríkovou a Mazurekovou Republikou, Smerom či Hlasom; – čo si myslí o Igorovi Matovičovi; – čo všetko podľa neho národnostným komunitám sľúbilo a nesplnilo OĽaNO; – aký má názor na politiku G. Gyimesiho; – či je Aliancia pravicová a konzervatívna strana; – prečo má zákaz vstupu na Ukrajinu; – či zdieľa Orbánove pohľady na Rusko, vojnu, sankcie a dodávky zbraní Ukrajine; – čo si myslí o kvalite demokracie v Maďarsku; – či vidí na Viktorovi Orbánovi aspoň jediné negatívum; – čím by sa inšpiroval v Maďarsku u Orbána; – či aj Aliancia poslala peniaze Rudolfovi Kusému a či ľutuje jeho podporu pred voľbami.

Historici Miloslav Szabó a Anton Hruboň s publicistom Michalom Havranom diskutovali o tom, či je ľudáctvo slovenská tradícia a ako odhaliť maskovaných fašistov v súčasnej slovenskej politike. Ako ich identifikovať podľa jazyka? A ktoré motívy zo súčasnej politiky sa objavovali už za Slovakštátu? V diskusii sa dozviete: – či podobne ako neonacizmus existuje aj špecificky slovenské neoľudáctvo; – či je ľudáctvo slovenská tradícia; – že ľudáka definuje kombinácia nacionalizmu s politickým katolicizmom; – že kampane proti potratom tu boli už za vojnového Slovenského štátu; – či je jednotiacim prvkom všetkých týchto prúdov nepriateľstvo voči liberalizmu; – ako odlíšiť demokratického konzervatívca od ľudáka či fašistu; – že ľudáctvo a obdiv k Tisovi sa často dedí po rodičoch; – že kultúrne vojny konzervatívcov proti liberálom vznikli už v 19. storočí; – že Slovensko môže mať krajne pravicovú vládu aj bez toho, aby si to voliči poriadne uvedomili; – kto je ľudák v slovenskej politike, – ako identifikovať pravicový extrém podľa jazyka, ktorý títo ľudia používajú.

Ivan Fiačan v rozhovore vysvetľuje, o čom bude referendum a prečo Ústavný súd SR nepovolil hlasovanie o druhej otázke. Ak by sa poslanci rozhodli, že chcú predčasné voľby, museli by najprv zmeniť ústavu. Podľa tej aktuálnej ich ich nemôže vyvolať referendum ani hlasovanie poslancov.

Eduard Buraš je poradcom premiéra Hegera pre cezhraničnú spoluprácu, zaoberá sa najmä Ukrajinou. Podľa neho nás čaká ďalšia utečenecká vlna, lebo ľudia na Ukrajine nemajú čím kúriť, mnohí žijú v rozbitých domoch a majú obmedzený prístup k elektrine. Sme na to pripravení? A prečo sa pred zimou nerokuje o prímerí? V rozhovore s Eduardom Burašom sa dozviete: – že sirény každý deň znejú aj v Užhorode, ľudia sa skrývajú a musia šetriť elektrinou aj hneď za našou hranicou; – ako ukrajinské mestá vyzývajú svojich obyvateľov, aby sa na zimu nevracali domov; – že mnohí Ukrajinci budú chcieť prežiť zimu mimo Ukrajiny; – že nás čaká ďalšia utečenecká vlna z Ukrajiny, a to hneď ako začne mrznúť; – ako sme pripravení na vojnových utečencov tentoraz, či to nebude znova len na dobrovoľníkoch; – že Ukrajina je preplnená sirotami a ľuďmi, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach; – ako sa dá Ukrajincom pomôcť - bude treba bundy a teplé veci; – že vstup Ukrajiny do EÚ by mohol zachrániť východné Slovensko pred úpadkom; – že Európska únia nám ponúka peniaze na cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou.

Michal Lipták je ľavicový filozof a právnik. Smer-SD sa podľa neho zmenil a je na pomedzí pravicového extrémizmu. Čo vlastne chce dosiahnuť ľavica? Napríklad znárodnenie firiem s fosílnymi palivami. V rozhovore s Michalom Liptákom sa dozviete: – či má Marek Mach pravdu, keď hovorí, že na Slovensku rastie ľavicový radikalizmus; – akí sú slovenskí ľavicoví radikáli; – ako komentuje, že Mach dostáva za rozhovor pre reláciu Na rovinu vyhrážky smrťou; – aké sú ľavicové riešenia, čo je utópia a čo nie; – prečo potrebujeme menej kapitalizmu, uhlíkové dane a znárodnenie biznisu s fosílnymi palivami; – či by mali byť globálne dane a prečo by bohatí Američania mali prispievať chudobným Indom; – že ľavica je proti ekonomickému rastu, čo nám môže priniesť viac chudoby; – či sú Smer-SD, Hlas a Progresívne Slovensko ľavicové strany; – prečo sa podľa neho Ústavný súd SR mýli a malo by byť možné referendum o predčasných voľbách; – ako by mal Ústavný súd SR rozhodnúť o Matovičovom balíčku.

Marek Mach je zakladateľ iniciatívy Mladí proti fašizmu, občianskeho združenia Mladí a sociálnej siete Dúhy.sk. Vyvracia hoaxy a konšpiračné teórie, diskutuje na školách. Naše školstvo podľa neho potrebuje reformu, lebo mladí ľudia nemajú ani základné informácie o fungovaní štátu a nevedia si spojiť súvislosti. V rozhovore s Marekom Machom sa dozviete: – že terorista, konšpirátor a neonacista z útoku na Tepláreň nie je ojedinelý prípad; – čo reálne vedia mladí ľudia o politike a spoločnosti a prečo je ľahké oklamať ich konšpiráciami; – že problémom nie je nedostatok dejepisu alebo občianskej náuky, ale ich zastaraná forma; – že učiteľov limituje systém, ale mnohí sú aj nekvalitní a dokonca aj niektorí učitelia sú konšpirátori; – či má cirkev vplyv aj na mladých ľudí; – že nemalá časť mladšej generácie inklinuje k radikálnej pravici, pritom vôbec nevie prečo; – že rastie aj počet prívržencov radikálnej ľavice, komunizmu a násilnej revolúcie proti kapitalizmu; – ako ľudia v obci Varín reagovali na letáky s pravdou o Tisovi; – čo vyrastie z človeka, ktorý doma počúva rasistické reči; – že dnes už aj starí ľudia opakujú hoaxy, ktoré sú práve trendové na Facebooku; – že málokto sa zradikalizuje na sociálnych sieťach, ale problém býva často v rodine; – či sú rodičia často väčší konšpirátori ako ich deti.

Po teroristickom čine sa premiér Heger správal ako európsky politik a prejavil dokonca aj sebareflexiu, no zatiaľ tomu chýba realizácia, hovorí Martin Macko z iniciatívy Inakosť.  V rozhovore s Martinom Mackom z iniciatívy Inakosť sa dozviete: – že premiér Eduard Heger sa ešte stále nestretol so zástupcami LGBTI+ aktivistov; – čo sú ich požiadavky a ako pokračuje rokovanie s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom; – že transrodoví ľudia na Slovensku čelia nútenej sterilizácii a mnohí sa už preto súdia; – že sľuby o zlepšení situácie počúvajú už 20 rokov, no skutky zatiaľ chýbajú; – že premiér Eduard Heger mal pred teroristickým činom nulovú snahu o riešenie práv LGBTI+ ľudí, po skutku urobil správne gestá, no zatiaľ žiadne činy; – že niektoré zlepšenia pre LGBTI+ ľudí čakajú len na jediný podpis ministra školstva alebo zdravotníctva; – ako poslanci OĽaNO brzdia niektoré snahy; – ako vníma status Igora Matoviča o tom, že je hetero; – že voliči OĽaNO sú druhí najliberálnejší, ich poslanci naopak; – ako sa vyvíjala téma práv LGBTI+ ľudí počas 30 rokov existencie Slovenska; – že dnes politici používajú LGBTI+ ľudí ako nástroje politického boja; – aké dôležité je, aby ľudia poznali vo svojom okolí aspoň jedného geja alebo lesbu; – že zo Smeru sa stala krajná pravica; – ktorá terminológia je správna, prečo hovoríme LGBTI+ a nie homosexuáli.

Občan ohlásil polohu vraha už o polnoci, no policajti ho ďalších päť hodín márne hľadali. Policajt, ktorý prijal hovor, pochybil a polícia ho zrejme prepustí. Zďaleka nešlo o jediné pochybenie tohto policajta. Podľa policajného prezidenta ide o skupinku policajtov, ktorí sa napríklad v práci fotili, ako ležia. Štefana Hamrana sme sa pýtali aj ako dlho budú trvať kontroly na hraniciach s Českom. V rozhovore so Štefanom Hamranom sa dozviete: – ktorý policajt a ako pochybil v prípade teroristického útoku v Bratislave; – že tento konkrétny policajt bol už v minulosti potrestaný za minimálne 11 chýb; – ako funguje systém, keď mohol spraviť aj dvanástu chybu; – ako polícia postihuje možných teroristov podľa ich správania na internete; – ktorý známy konšpirátor má na krku už tri obvinenia; – že polícia bude školiť učiteľov ako odhaľovať mladých radikálov; – prečo je polícia bezmocná voči človeku, ktorý sa vyhrážal smrťou policajnému prezidentovi; – že odbor počítačovej kriminality má len 29 policajtov, a mal by mať ďalších 70; – do akej miery nesú za nenávistné útoky zodpovednosť aj politici a ktorí presne; – dokedy budú na českých a rakúskych hraniciach kontroly; – či nie je ohrozené stíhanie policajnej mafie okolo Tibora Gašpara a kauza Súmrak, v ktorej je obvinený Robert Fico.

Analytik INEKO Matej Tunega hodnotil rozpočtovú zodpovednosť starostov a primátorov. Rozpočtom samospráv najviac uškodili starostovia a primátori podporení Smerom a SNS. Ktoré strany majú lepších? Zuzana Mikulcová založila kampaň Ťahaj domov, aby ľudia prišli voliť do miesta trvalého pobytu.

Sudca Marek Filo nevzal opitého vodiča Dušana Dědečka do väzby, oslobodil Mariana Kočnera v kauze Motáky a zastavil stíhanie Dobroslava Trnku. Za všetkými rozhodnutiami si stojí. Tvrdí, že názor verejnosti ako sudca nemôže brať do úvahy. Pre vyhrážky je pod policajnou ochranou.

Expert na dezinformácie a sociálne siete Jakub Goda z kancelárie prezidentky na základe dát tvrdí, že Slováci sú neznášanliví a slovenskí politici to využívajú vo svoj prospech. Tým ešte posilňujú konšpiračné teórie. 20 až 30 percent Slovákov podľa neho verí úplne uleteným nezmyslom.

Post bratislavského primátora chce obhájiť Matúš Vallo. Pozrite si predvolebnú debatu s ním a jeho súperom – starostom mestskej časti Rudolfom Kusým. Komunálne voľby budú s sobotu 29. októbra spojené so župnými voľbami. O post primátora Bratislavy sa okrem Valla a Kusého uchádzajú Miroslav Heredoš, Martin Jakubec, Martin Mlýnek, Peter Poláček, Andrej Trnovec a Miroslav Vetrík.

Podľa ministra zdravotníctva nemocnice už vedia, do akej kategórie budú spadať v rámci reformy - a kde tak hrozí zánik oddelení. Vladimír Lengvarský sľubuje, že nemocnice z plánu obnovy sa stihnú postaviť aj opraviť. V Martine sa už o dva týždne majú začať práce. V rozhovore s Vladimírom Lengvarským (nominant OĽaNO) sa dozviete: – prečo pozastavil usmernenie o zmene pohlavia a či sa to ešte vráti na stôl; – že súhlasí s požiadavkami lekárskych odborárov, ale nie všetky sa dajú naplniť v požadovanom objeme; – že zdravotníci možno dostanú pridané, len inak ako to chcú lekárske odbory; – že systém platieb v nemocniciach DRG sa bude od januára testovať v 8 nemocniciach a od roku 2024 má platiť všade; – či nám reálne hrozí odchod 2000 lekárov a núdzový stav; – že vyrieši situáciu mladých lekárok, ktoré teraz nemôžu pokračovať v atestácii počas materskej; – že vláda má pripravené riešenie platov zdravotníkov, ak by došlo k rozpočtovému provizóriu; – kedy začne fungovať nemocnica Bory a či nevykradne lekárov zo štátnych nemocníc; – čo hovorí na tvrdenia, že v zdravotníctve je peňazí dosť, akurát odtekajú ako zisk súkromníkov; – prečo meškajú výzvy z plánu obnovy a či sa stihnú za európske peniaze postaviť a opraviť nemocnice; – či príde po voľbách zemetrasenie v podobe oznámenia, ktoré oddelenia nemocníc v regiónoch sa budú zlučovať alebo rušiť.

Štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer tvrdí, že odchod ruských vojsk z Krymu je reálny, otázkou sú len cena a čas. Peter Pellegrini je podľa neho naivný, ak tvrdí, že by v súčasnej situácii šiel rokovať do Moskvy. Ako vyzerá naša obrana proti hybridnej vojne? V rozhovore so štátnym tajomníkom ministerstva obrany Marianom Majerom sa dozviete: – čo môžu Rusi dosiahnuť so starou technikou a mobilizovanými vojakmi; – že odchod Rusov z Krymu je podľa neho dosiahnuteľný, otázkou je len cena a čas; – že slovenská armáda je stále v ťažkom stave, no pracuje sa na zlepšení; – koľko má Slovensko vojakov a koľko bude mať o rok; – či sa po začiatku vojny zvýšil alebo znížil záujem o prácu v armáde; – že zbrane nevieme rýchlo dodať ani vyrobiť preto, že sme sa dlho pripravovali na mier; – či vládu bude zaujímať výsledok referenda na Sliači, kde ľudia hlasujú o „americkej základni“; – že od roku 2014 nás Rusi bombardujú hybridnými zbraňami; – že Slovensko buduje hybridnú armádu; – že od prítomnosti amerických vojakov v slovenských krčmách si rezort obrany sľubuje vyvrátenie dezinformácií.

Hosťami diskusie boli politológ Grigorij Mesežnikov a reportérka Aktuality.sk Stanislava Harkotová. Dianie na Ukrajine sleduje od roku 2015 a niekoľko mesiacov tam strávila aj počas vojny.   Knihu reportérky Stanislavy Harkotovej Ešte sme nezomreli si môžete objednať na obchod.aktuality.sk. Kniha obsahuje reportáže a príbehy ľudí z vojnovej Ukrajiny.   Politológ Grigorij Mesežnikov sa narodil v bývalom Sovietskom zväze na území dnešného Ruska. Reportérka Stanislava Harkotová roky pokrýva dianie na Ukrajine, vrátane vojnových udalostí. Najnovšie o nich napísala knihu.

Bezpečnostný analytik Vladimír Bednár vidí paralely medzi útokom na podnik Tepláreň a konfliktom na Ukrajine. Obe sú podľa neho následkom dlhodobého šírenia obáv a strachu. Vrah totiž vo svojom konšpiračnom manifeste šíril fašistické koncepty, ktoré sú populárne v Rusku.

Šéfka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová hovorí, že v chudobnej spoločnosti si ľudia menej dôverujú. Slováci robia veľa a zarábajú málo, na vine je nastavenie našej ekonomiky. Podľa nej treba bohatým zvýšiť dane. Videla už aj Matovičov rozpočet, je v ňom 3 a pol miliardová rezerva na inflačnú krízu.  V rozhovore s Monikou Uhlerovou sa dozviete: – že každý ôsmy Slovák je chudobný a únik z chudoby vám negarantuje ani stále zamestnanie; – kto je najviac zasiahnutý chudobou a že ľudia najviac minú na bývanie, ktoré dražie; – prečo máme európske ceny a slovenské platy; – ako vyzerá Matovičov rozpočet; – ako sa niektorí členovia odborov bránia voči odpojeniu od Smeru zo strachu pred pomstou; – či sa zmluva KOZ so Smerom ešte nejako napĺňa; – že Slovensko má zlý ekonomický model postavený na nízkych mzdách a množstve práce; – že prechod na vzdelanostnú ekonomiku neznamená masové vysokoškolské vzdelávanie na nekvalitných školách; – či chudobným ľuďom prekáža korupcia alebo sú ochotní ju tolerovať; – že riešenie chudoby je podľa nej aj rozdávanie peňazí; – či by sa preto mali zvýšiť dane pre bohatých; – či sa úradníci, učitelia a zdravotníci majú báť rozpočtového provizória.

Minister životného prostredia Ján Budaj chce, aby sa koalícia dohodla s niekým na trvalej podpore. Ak to však budú tarabovci, hrozí odchodom zo svojej funkcie. Demokraciu podľa neho treba brániť pred orbanizáciou - a v OĽaNO to má zabezpečiť premiér Heger a nová platforma okolo poslanca Čekovského.

Lekársky odborár Peter Visolajský zastupuje približne 2100 lekárov, ktorí podali výpovede. Podľa neho zdravotnícky systém ubližuje pacientom a vláda nemá riešenie. Kritizuje Igora Matoviča a Mareka Krajčiho, že sa síce ukázali pri cyperskom sídle schránkových firiem Penty, ale s odtekaním peňazí zo zdravotníctva nič neurobili. V rozhovore s Petrom Visolajským sa dozviete: – že odkedy dal výpoveď v nemocnici, má už 3 pracovné ponuky, z toho 2 do Česka; – že výpovede sú aktom zúfalstva zo stavu slovenského zdravotníctva a prečo prišli teraz; – ako zdravotníctvo ubližuje svojim pacientom; – že vláda neponúka riešenia problémov; – či im ide najmä o platy a či je pravda, že niektorým lekárom žiadajú zdvojnásobiť plat; – či by mal lekár zarábať viac ako premiér; – že peniaze v zdravotníctve sú, ale benefituje z nich len niekoľko súkromných firiem; – že Igor Matovič, Marek Krajči a Eduard Heger síce boli na Cypre pri schránkach Penty, no odtok zdrojov zo zdravotníctva nezastavili; – za akú cenu sú ochotní z niektorých požiadaviek ustúpiť.

Veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor hovorí, že Putinove jadrové vyhrážky musíme brať vážne. Západ sa na prípadné použitie ruskej jadrovej bomby na Ukrajine pripravuje. Ako v takom prípade zareagujeme? V rozhovore s Petrom Bátorom sa dozviete: – čo videl v septembri na Ukrajine; – či sú Ukrajinci naďalej odhodlaní bojovať, alebo sú už vojnou unavení; – čo zmení mobilizácia a prečo sú Putinove referendá a anexia nelegálne; – že v dnešnej dobe sa nedá štátu vojensky zobrať územie; – prečo nefunguje OSN; – či treba brať vážne Putinove vyhrážky jadrovými zbraňami a ako sa na to pripravujeme; – že taktickú jadrovú zbraň si netreba predstavovať ako Hirošimu; – či má Ukrajina šancu na prijatie do NATO; – že zdanlivo nepopulárne NATO má momentálne na Slovensku rekordnú popularitu; – či NATO urobilo v Juhoslávii chybu alebo naopak pomohlo ukončiť krvavé vojny; – prečo s Rusmi prehrávame hybridnú vojnu a kto na tomto fronte zlyhal; – čo hovoria v NATO na protizápadné protesty slovenskej opozície.

Zuzana Maďarová je výskumníčka z Univerzity Komenského a pôsobí aj vo feministickej organizácii Aspekt. Skúmala spôsob, akým politici zneužívajú tému ochrany rodín. Tvrdí, že ochrana rodín sa využíva na šírenie nenávisti.  V podcaste Na rovinu sa dozviete: – ako s protirodovým hnutím na Slovensku začala cirkev a konšpirátori; – čo je zlé na podpore rodín; – že vláda pomáha len tým rodinám, ktoré sa jej páčia a iných z pomoci cielene vylučuje; – že ochrana rodiny sa používa na šírenie nenávisti; – či je strašenie genderom konšpiračná teória; – ako rozumie pojmu rod - čo to je ako sa líši od pohlavia; – či sa rodu alebo genderu treba báť; – koho ohrozuje feminizmus; – ako identifikovať, kto z politikov iba zneužíva rodové témy; – čo by sa liberálne strany mali naučiť od konzervatívnych.

Robert Barca overuje informácie pre Facebook. Aby stihol skontrolovať všetky lži, potreboval by aspoň 10 ďalších kolegov. To by však musel Facebook investovať podstatne viac peňazí do boja s dezinformáciami.  V rozhovore s Robertom Barcom sa dozviete: – akú má kvalifikáciu a vzdelanie na overovanie faktov; – že pracuje pre agentúru AFP, ktorú si na kontrolu obsahu zazmluvnil Facebook; – ako sa človek stane overovateľom faktov; – že aktuálne najviac riešia klamstvá o vojne na Ukrajine; – aké konkrétne klamstvá vyvrátil; – akými konkrétnymi dôkazmi sa podarilo vyvrátiť tvrdenie ruskej propagandy, že Ukrajina vraždí vlastných občanov; – že dôsledkom takejto kontroly nie je zmazanie príspevku, ale upozornenie šíriteľov, že šíria nepravdu alebo podvod; – že je pravdepodobne jediným nezávislým fact-checkerom na svete, ktorý kontroluje obsah v slovenskom jazyku; – či je zvyknutý na internetové bizarnosti; – že politikov nekontroluje a Ľuboša Blahu vymazal niekto iný.

Ak skutočné osobnosti nejdú do politiky, nechajú priestor politikom nižšej kvality a tým aj fašizmu. Podľa historika Antona Hruboňa v slovenskej histórii voľby vždy vyhrávali populisti. Konšpirácie a antiliberalizmus nie sú novinky, hojne ich využívali už aj Hlinkovi ľudáci. V rozhovore s historikom Antonom Hruboňom z Univerzity Mateja Bela sa dozviete: – prečo v Taliansku uspeli krajne pravicové strany a do akej miery je ich pozadie naozaj fašistické; – či sa extrémisti uchytia vždy len v krajinách, ktoré majú históriu fašizmu alebo historickú traumu; – že fašizmu pomáha naša súčasná kríza elít – najmä to, ako klesli nároky na politikov; – že maďarskou tradíciou je predstieranie demokracie; – že Slovensko má tradíciu populizmu – takmer vždy u nás voľby vyhrávali len populistické strany; – ako Kotleba inšpiroval ostatných populistov v slovenskej politike; – že populisti ponúkajú nefunkčné riešenia; – prečo sú súčasné politické strany ideologicky vyprázdnené a čo to znamená; – že zrážky a potýčky patrili k československej politike a teraz sa len preniesli na sociálne siete; – ako sa vulgarizuje politika; – že konšpiračné teórie nie sú nič nové a využívala ich už HSĽS; – že konšpiráciám ľudia podliehajú aj napriek tomu, že majú formálne vyššie vzdelanie ako kedysi; – ako vznikla svätá vojna katolíkov proti liberalizmu; – že pod konzervativizmom sa dnes často chápe radikálna pravica, nie kresťanskí demokrati; – že kultúrne vojny sme tu mali už v 19. storočí a neskôr z nich profitovala HSĽS; – že konzervatívcov s fašistami spája práve antiliberalizmus; – prečo zbiera peniaze na ďalšiu knihu o Jozefovi Tisovi.

Ivan Korčok má ponuku byť jednotkou kandidátky v parlamentných voľbách, zatiaľ nie predsedom strany. Tým by sa mohol stať, ak by strana pod jeho vedením vyhrala parlamentné voľby a stal by sa premiérom.  V rozhovore so štátnym tajomníkom rezortu diplomacie Martinom Klusom (SaS) sa dozviete: – prečo je stále na ministerstve, keď SaS je už v opozícií; – ako vníma nového ministra Rastislava Káčera a čím bude iný ako Ivan Korčok; – prečo slovenskí národniari zmenili pohľad na Orbána; – či sa Orbánova politika zmení, keď mu hrozí, že príde o eurofondy a peniaze z Plánu obnovy; – do akej miery vie Európska únia nastaviť členskému štátu hranice a nepustiť Maďarsko ruskou cestou; – že Ivan Korčok má ponuku byť lídrom kandidátky SaS, no zatiaľ nie predsedom; – ako sa môže jeho pozícia posilniť podľa výsledku volieb; – či majú v SaS jednotný pohľad na zahraničnú politiku; – že Richard Sulík prešiel vývojom a jeho pohľad na zahraničnú politiku sa mení; – či bol Sulík naozaj proti dodávke zbraní Ukrajine; – že SaS uvažuje o zmene frakcie v európskom parlamente; – čo je za množstvom zahranično-politických dezinformácií a čo s tým urobila vláda a ministerstvá pod vedením SaS; – že Putinova mobilizácia by mala prebrať Slovákov a priniesť viac ochoty pomáhať Ukrajine; – čo urobí západ, ak Putin použije jadrovú bombu.

Do kín ide nový slovenský film Piargy. Je aj o sexuálnom násilí a podriadenom postavení žien na tradičnej slovenskej dedine. V hlavnej úlohe je herečka Judit Bárdos.  V rozhovore s herečkou Judit Bárdos sa dozviete: – prečo je film Piargy čiernobiely; – či sa bude premietať aj v nákupných centrách; – ako sa v ňom zobrazuje sex, násilie a katastrofická lavína; – čo z tém z klasiky od Františka Švantnera je témou aj dnes; – či sú slovenské dediny stále patriarchálne, alebo sme sa už niekam posunuli; – ako u nás vyzerá debata o sexuálnom násilí; – ako sa film stavia k téme vojnového Slovenského štátu; – či sa mení zobrazovanie žien v slovenskom filme; – či sú slovenské seriály orientované na muža; – ako sa orientuje v slovenskej politike; – či niekedy volila niekoho iného ako svojho otca Gyulu Bárdosa.

V energetike sme 40 rokov za Dánskom, hovorí ekonóm Juraj Melichár. Rusku sme za plyn poslali neuveriteľných 15 miliárd eur. Ak by sme ich investovali napríklad do geotermálnej energie, slovenské regióny za to mohli mať teplo aj pracovné miesta. V Na rovinu s Jurajom Melichárom sa dozviete: – či je opodstatnené panikárenie pred zimou; – že prudko rastie aj cena dreva; – či bude naozaj dosť plynu a tepla; – aké opatrenia vlády by pomohli krátkodobo a aké dlhodobo; – že sa všetci musíme zamyslieť, ako dlhodobo nahradiť kúrenie plynom niečím iným; – že ak máte tri televízory a vykurujete bazén, mali by ste platiť vyššie ceny za elektrinu; – čo vám pomôže ušetriť, čo z odporúčaných opatrení je naozaj veľká zmena a čo len kvapka v mori; – že si treba odvzdušniť radiátor a utesniť okná a dvere; – koľko ušetríte stlmením kúrenia; – prečo v Dánsku a Holandsku chodia do práce bicyklom aj v zime a či sme na Slovensku priveľmi naučení na dopravu autom; – do akej miery za vysoké ceny môže Vladimir Putin a či sa ceny znížia, ak sa vojna skončí; – že ak by Slovensko investovalo do geotermálnych vrtov tie peniaze, ktoré sme poslali Rusku, mohli sme mať kúrenie aj prácu v regiónoch; – prečo sme v energetike 40 rokov za Dánskom.

V podcaste s Milanom Majerským sa dozviete: – ako sa súčasné mimoparlamentné KDH stavia k vládnej kríze, vysokým cenám a vojne na Ukrajine; – či podporujú predčasné voľby a referendum; – s kým hovorí o predvolebnej spolupráci a ako by mohla vyzerať; – ako vyzeralo jeho stretnutie s Mikulášom Dzurindom; – ktorá koaličná strana by ešte mohla skončiť na spoločnej kandidátke prípadnej Dzurindovej strany; – s kým spolupracuje v regióne a kto je mu politicky najbližší; – ako vníma svojich konkurentov v župných voľbách - Michala Kaliňáka a Milana Mazureka; – čo zmenil v KDH ako jeho predseda; – ako sa KDH stavia ku konšpiračnému konzervativizmu, Trumpizu a "gender ideológii"; – či je za tradičné rozdelenie rodových úloh alebo nie; – či by vedel vládnuť so Smerom alebo Republikou.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) je už radovou opozičnou poslankyňou. Hovorí, že jej odchod paradoxne pomôže súdnictvu, lebo Igor Matovič zrejme odblokuje peniaze na súdnu reformu. O novom ministrovi si myslí, že je príliš zľaknutý.  V podcaste Na rovinu s Máriou Kolíkovou sa dozviete: – dokedy bude SaS blokovať schôdze parlamentu; – kde vznikol konflikt medzi ňou a Igorom Matovičom; – ako sa stratili peniaze na súdnu reformu, keď sa Igor Matovič stal ministrom financií; – či sa nájdu po jej odchode; – kto blokuje obsadenie a fungovanie úradu ombudsmana; – že doterajšia koalícia ukázala neschopnosť vládnuť, najmä s Igorom Matovičom; – či dokáže vládnuť a robiť kompromisy Richard Sulík; – či môže Robert Fico zvrátiť trestné stíhanie seba samého a svojich nominantov, ak sa vráti do vlády; – že nový minister spravodlivosti Viliam Karas podľa nej nemá vedomosti o justícií; – ako sa ešte dá pokaziť reforma súdov; – ako navrhla zmeniť trestné právo, tresty za marihuanu či krádeže; – že máme priveľa väzňov; – že Sme rodina lobovala za skrátenie väzby; – ako SaS navrhuje zakázať generálnemu prokurátorovi kandidatúru na prezidenta; – čo bola jej najväčšia chyba vo funkcii; – kto môže za to, že generálnym prokurátorom je Maroš Žilinka.

Advokát Tomáš Kamenec zastupuje Televíziu Markíza aj vysielateľov. Upozorňuje, že osobitná daň pre médiá, ktorú navrhuje OĽaNO, môže dať politikom do rúk nástroj na potláčanie kritiky. Pozná aj nového ministra spravodlivosti.  V podcaste Na rovinu s Tomášom Kamencom sa dozviete: – či verí doterajšiemu šéfovi advokátskej komory Viliamovi Karasovi, že bude dobrý minister spravodlivosti; – či je v ohrození súdna reforma; – prečo protestuje proti novému odvodu pre regulované odvetvia, vrátane televízie; – že osobitnou daňou by sa mali zaťažiť energetické firmy; – že takúto osobitnú daň zaviedol Orbán; – či má Igor Matovič na niečo takéto politické dôvody; – že sa dá takýto zákon ľahko zneužiť proti novinárom; – že slovenské televízie si konkurujú nielen navzájom, ale bojujú o diváka aj s Netflixom alebo HBO; – ako sa pozerá na zmeny v trestnom práve, ktoré navrhla odchádzajúca ministerka spravodlivosti Mária Kolíková; – či sa niektorí odsúdení na dlhé tresty, napríklad za marihuanu, dostanú na slobodu, ak by tento zákon prešiel; – či trestáme korupciu dosť alebo naopak málo.

Koalícia SaS s Hlasom by podľa šéfa agentúry Focus nebola dobrý nápad. Sulík by sa dostal do sporov aj s Pellegrinim - a to najmä o ekonomických otázkach. Pred komunálnymi a župnými voľbami sú mobilizovanejší voliči opozície.  Vo podcaste Na rovinu s Martinom Slosiarikom sa dozviete: – či je dôležité, aby bol nový kráľ Veľkej Británie Karol III. populárny; – či je súčasná slovenská vláda tou najnepopulárnejšou v dejinách; – prečo bol Mikuláš Dzurinda tiež nepopulárny a či by to tentoraz bolo inak, ak by zakladal stranu; – aká časť populácie vníma Mikuláša Dzurindu pozitívne a či sú títo voliči "voľní"; – prečo by bol zlý nápad po voľbách zostavovať koalíciu Hlas a SaS; – že Hlas má v skutočnosti blízko k strane Sme rodina, no Pellegrini čerpá aj sklamaných voličov OĽaNO; – koľko Slovákov naozaj zaujíma boj proti korupcii; – ako sa zmenilo vnímanie problémov zdravotníctva; – prečo Robert Fico spolupracuje s hnutím Republika a či mu to môže pomôcť vyhrať voľby; – že malé strany ako KDH a Za ľudí sa budú musieť spájať; – že OĽaNO má napriek celoštátnej nepopularite šancu obhájiť svoje posty županov; – ktorí voliči sú pred župnými a komunálnymi voľbami mobilizovanejší; – prečo hnutie Republika v regionálnych voľbách neuspeje; – akí chudobní sú reálne Slováci a koľkí vôbec nemajú finančnú rezervu.

Minister obrany za OĽaNO naznačuje, že noví ministri nemusia byť politickí nominanti. Na väčšinu rozhodnutí trojkoalícia nebude potrebovať väčšinu v parlamente. Rokovať o podpore jednotlivých návrhov chcú najprv s SaS.   V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete: – prečo odišla SaS; – aký podiel viny na tom má Igor Matovič; – či je Igor Matovič racionálny politik; – ako bude vláda teraz vládnuť; – s kým bude koalícia rokovať o podpore dôležitých zákonov; – či máme zrazu oveľa konzervatívnejšiu vládu; – že prezidentka vymenuje nových ministrov zrejme až v piatok alebo na budúci týždeň; – akú budúcnosť má hnutie OĽaNO; – či sa v hnutí diskutuje aj o odchode Igora Matoviča z politiky; – či by Jaroslav Naď prijal ponuku od Mikuláša Dzurindu; – kto vyhráva vojnu na Ukrajine; – ako ešte Slovensko môže Ukrajine pomôcť.

Richard Sulík hovorí, že Eduarda Hegera vo funkcii premiéra môže SaS pri hlasovaniach v parlamente držať pokojne až do riadnych volieb v roku 2024. Opozičná SaS chce predstaviť nové tváre, ponuku dala už aj Ivanovi Korčokovi. V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete: – prečo SaS odišla z vlády, ak by Matovič aj po prípadnom odstúpení zostal lídrom OĽaNO; – či požiadavka na odchod Igora Matoviča nebola len zámienka, aby sa SaS dištancovala od nepopulárnej vlády; – akú politickú logiku má vzdať sa moci; – ako sa SaS bude správať v opozícií; – ako budú liberáli hlasovať o dôvere vláde Eduarda Hegera; – či budú robiť politické obchody a za svoje hlasy niečo chcieť; – čo spraví SaS, aby Peter Pellegrini nevyhral voľby; – či sa SaS spojí so stranami Spolu, ODS a s prípadnou novou stranou Mikuláša Dzurindu; – že Ivan Korčok už dostal ponuku do SaS a strana zrejme predstaví aj ďalších nových ľudí; – v akom stave je rezort hospodárstva; – či máme dosť plynu na zimu a či ho aj vieme použiť; – že slovenskí dôchodcovia kúriaci plynom sa majú spoľahnúť na riešenie cenovej krízy zo strany EÚ; – prečo viac peňazí na tepelné čerpadlá, ktoré ponúkala Veronika Remišová z eurofondov, nebolo reálne riešenie.

Kapela Rozpor koncertuje po rómskych osadách. Nahrala tiež skladbu na protest proti ruskej agresii. Klip nahrali pred ruskou ambasádou. Gitarista a autor textov Datra hovorí, že pankáči v tomto prípade nemôžu byť pacifisti. V rozhovore s Datrom sa dozviete: – prečo majú turné v osadách; – ako ich v niektorých osadách nechceli starostovia; – či sa situácia v osadách zlepšuje; – že Rozpor nahral skladbu a aj klip na protest proti ruskej agresii; – čo hovorí na slovenských zástancov Putina; – či by sme mali dodávať zbrane Ukrajine; – kto všetko sú podľa neho fašisti v slovenskom parlamente; – čo hovorí na hnutie Republika, ktoré si tento rok pripomenulo výročie SNP; – či by pankáči mali byť pacifisti alebo naopak vôbec nie; – čo pre neho znamená pozitívne násilie.

Exminister zdravotníctva z druhej Dzurindovej vlády hovorí, že Mikuláš Dzurinda zrejme vážne zvažuje návrat. Lekári podľa neho pokojne môžu podať hromadné výpovede. Oveľa väčší problém máme so sestrami. Na Igora Matoviča nevie nájsť jediné pozitívne slovo. SaS podľa neho nie sú liberáli.  V rozhovore s Rudolfom Zajacom sa dozviete: – či si môžeme dovoliť nechať 3500 lekárov podať výpovede; – koľko by mali zarábať zdravotné sestry a prečo to ako minister nepresadil; – čo si myslí o Igorovi Matovičovi a jeho narábaní s financiami; – aká reforma zdravotníctva je reálne potrebná a čo robí minister Lengvarský zle; – či by zdravotné poisťovne mali mať viac alebo menej moci; – či by sa mali spoplatniť sťažnosti na zdravotníkov; – čo z jeho reforiem zostalo nedotiahnuté; – či by sa mal Mikuláš Dzurinda vrátiť do politiky aj napriek kauzám; – že SaS podľa Rudolfa Zajaca ani nie sú liberáli.

Slováci šíriaci konšpirácie sú vo vojne proti vlastnému štátu, naznačuje expert na dezinformácie Tomáš Kriššák. Konšpirátora však môžeme zmeniť – a mala by to urobiť jeho rodina. V rozhovore s Tomášom Kriššákom sa dozviete: – či štát robí proti dezinformáciám dosť; – či sú dezinformácie vojenská otázka a konšpirátori naši vojenskí nepriatelia; – ako svojimi hádkami posilňujú konšpirátorov aj Richard Sulík a Igor Matovič; – kde sú hranice „vlastného názoru" na pandémiu či vojnu; – či mali ľudia iné názory aj na Adolfa Hitlera a či sa to dá porovnávať s dneškom; – čo je podstata ideológie „russizmu" a či v Rusku vládne v podstate nacistický režim; – ako viete prehovoriť konšpirátora tak, aby sa naozaj zamyslel a zmenil; – ako sa podobá propaganda o invázií do Československa z roku 1968 tej dnešnej o Ukrajine; – z čoho pramení slovenský antiamerikanizmus a že ho reprezentovali napríklad aj Tiso a Mečiar.

Stúpol počet nehôd, obetí a aj opitých vodičov. Len do konca júla policajti chytili viac ako 10-tisíc vodičov pod vplyvom alkoholu. Čo s tým polícia chce robiť? Odpovedá riaditeľ dopravnej polície Tomáš Vrábel.  V rozhovore s plukovníkom Tomášom Vrábelom sa dozviete: – či má Štefan Hamran dôveru obyčajných policajtov; – či je policajný prezident oprávnene zhrozený zo stavu polície; – do akej miery je možno dopravných policajtov nahradiť radarmi a kamerami; – o koľko stúpla nehodovosť a prečo; – koľko ľudí ročne zomrie na našich cestách a prečo je ich teraz viac; – že ľudia si počas pandémie odvykli šoférovať a preto robia viac chýb; – že pribúda cestných pirátov a agresivity na cestách; – ktoré cesty sú najbezpečnejšie; – ktoré dopravné prostriedky sú bezpečné a ktoré naopak nie; – o koľko viac opitých vodičov polícia tento rok chytila; – ako sa bude riešiť problém rastúceho počtu opitých vodičov; – že sa možno zavedie bodový systém podobný Česku a niektorí vodiči pôjdu k psychológovi.

Na Slovensku často zomierajú pacienti, ku ktorým záchranári prídu neskoro. Môžu za to ľudia, ktorí zamestnajú záchranku svojim drobným problémom vhodným skôr pre pohotovosť alebo obvodného lekára. Šéf komory záchranárov František Majerský žiada vyššie platy a lepšie podmienky. V rozhovore s Františkom Majerským sa dozviete: – aké platy majú záchranári a koľko od štátu žiadajú; – ako s nimi štát rokuje alebo nerokuje; – či aj záchranári hrozia výpoveďami; – koľko záchranárov chýba a či nás to stojí ľudské životy; – koľko zarábajú záchranári v Česku a v čom je ešte rozdiel v porovnaní s nami; – ako ľudia zneužívajú záchranky a ako na to doplácajú životmi akútne prípady; – k akým prípadom treba volať záchranku a k akým nie; – či ministerstvo zdravotníctva túto situáciu rieši alebo naopak zhoršuje; – či opäť rastie počet výjazdov ku covidovým prípadom; – že kým prídu záchranári, môže vám odumrieť mozog - ak okolo vás nie je nikto, kto vám poskytne prvú pomoc; – prečo odišiel zo strany Za ľudí.

V opozícii môže mať SaS lepšiu vyjednávaciu pozíciu ako vo vláde, hovorí poslankyňa Jana Bittó Cigániková. Riziká pre Slovensko by podľa nej tiež boli väčšie, keď SaS vo vláde zostane. Tvrdí, že v takom prípade by voľby isto vyhrali Hlas so Smerom.

Podpredseda Sme rodina je naďalej hrdý na spoluprácu s Marine Le Penovou. Vo rozhovore s ministrom práce Milanom Krajniakom sa dozviete: – či znova odstúpi z funkcie; – ako sa vyrieši koaličná kríza; – či poslankyňa Romana Tabak bude, alebo nebude členkou klubu Sme rodina; – prečo strane Sme rodina neprekáža kandidatúra ich nového poslanca Jozefa Šimka za ĽSNS; – prečo Sme rodina opakovane hlasuje s fašistami; – či Sme rodina pôjde v budúcnosti do koalície s fašistami; – ako to vyzerá s rodičovským bonusom – či to schvália s podporou fašistov; – či Slovensko nepotrebuje úplne inú dôchodkovú reformu; – či ním navrhovaný rodičovský bonus diskriminuje napríklad rodičov zdravotne znevýhodnených detí; – ako rozumie rodovej rovnosti; – či je rozdiel medzi pohlavím a rodom; – či je „gender ideológia" konšpiračnou teóriou; – prečo jeho rezort dal zásadnú pripomienku proti novej definícii znásilnenia. Moderuje Peter Hanák.

Zuzana Haladová pracuje ako sestra a je v predsedníctve komory sestier. Tvrdí, že OĽaNO ich s rokovaniami o platoch odkázalo na SaS. Richard Sulík totiž blokuje zvýšenie daní, z ktorého by sa mali zaplatiť platy zdravotníkov.

Blaha roky mazal iných a dnes sa sťažuje, že zmazali jeho. Katarína Klingová z Globsecu analyzuje dezinformácie. Podľa nej ich šíria okrem Smeru a extrémistov aj Boris Kollár a Igor Matovič. V rozhovore s Katarínou Klingovou sa dozviete: – či je správne, že Facebook zablokoval Ľuboša Blahu; – prečo to trvalo celé roky; – koľko ľudí zamestnáva Facebook na blokovanie obsahu na Slovensku; – za čo konkrétne blokli Blahu; – či má zmysel nahlasovať príspevky, aj keď väčšinu Facebook nevymaže; – či nie je problém netransparentnosť Facebooku a to, že sloboda prejavu je v rukách súkromnej firmy; – ako Blaha roky blokoval iných; – ako chce dezinformácie riešiť Európska únia; – či v prípade Blahu zabral tlak zdola alebo skôr politický tlak; – čo hovorí o Slovensku, že Blaha bol najpopulárnejší politik na sociálnej sieti; – či nejde o systematický problém Facebooku, že zvýhodňuje polarizačné príspevky; – ktorí politici na Slovensku si budujú kariéru na šírení dezinformácií; – či je Boris Kollár mediálne negramotný, keď nerozlišuje konšpiračné a seriózne médiá; – že dezinformácie šíri aj Igor Matovič; – ako sa dá rozlíšiť, čo je dezinformácia; – že aj kňazov, ktorí na omši šíria nenávisť, treba nahlásiť policajtom; – prečo je argument Juhosláviou argumentačným faulom.

Poslanec za OĽaNO tvrdí, že ak by neprešiel jeho národnostný zákon, zváži zotrvanie v koalícii. Maďarská strana Aliancia si podľa neho musí najprv ujasniť svoje názory, okrem iného aj na Orbána. Rozumie Györgi Gyimesi pojmu liberálna demokracia? V rozhovore s poslancom Gyimesim sa dozviete: – o čom je nová vládna kríza; – ako sa dá vyriešiť a či smerujeme k predčasným voľbám; – aké chyby má Igor Matovič a či je racionálny; – či bude opäť kandidovať za OĽaNO a čím to podmieňuje; – či vie definovať pojem liberálna demokracia; – čo hovorí na závery vedcov merajúcich demokraciu, že Orbánovo Maďarsko už nie je demokraciou; – ako hodnotí nákupy slovenských pamiatok zo strany maďarskej vlády.