Erika Matwij je majiteľkou Inštitútu Rodinného Businessu, v ktorom pomáhajú rodinným podnikom. V podcaste sa rozprávame o svete rodinných podnikov, pretože u nich je podnikanie iné, ako pri nerodinných podnikoch. Rozprávame sa aj o nástupníctve a o marketingu, ktoré je podľa Eriky výbušninou v rodinných firmách. Vypočujte si rozhovor a zistite, ako zvládnuť prechod na novú generáciu, keď tradíciu a hodnoty nahrádza moderný pohľad a nové ambície. V podcaste sa dozviete: prečo Erika neodporúča rozdeľovať majetok firmy na 50% čím je spôsobené to, že až polovica slovenských firiem sú rodinné podniky aké sú špecifiká vo vnímaní marketingu zakladateľmi a ich nástupcami ako by mali deti vysvetliť svojim rodičom - zakladateľom, že marketing je dôležitý Erika na záver odporúča v súvislosti s marketingom, že obchod a marketing by mali ísť ruka v ruke. Väčšina firiem sa však sústreďuje hlavne na obchod, pretože to prináša peniaze. Mali by však rovnako veľa času a peňazí investovať aj do marketingu, pretože bez neho to už nepôjde. Marketing je nesmierne dôležitý a dá sa v ňom krásne vyhrať aj s tým, že sme rodinná firma.

Tatiana Ondrejková je CEO značky Pelikán, ktorá sa stala lídrom vo svojom segmente. Na to boli potrebné strategické kroky, ktoré nám Táňa prezrádza v podcaste. Popisuje cestu Pelikánu od neistých začiatkov až na samotný vrchol, počas ktorých ju stretli vážnejšie, strategicky náročné rozhodnutia, ale aj úsmevné príhody. Táňu okrem toho môžete poznať aj zo známej show Jama Levova, ktorej bola investorkou. Rozpráva nám o jej investičných skúsenostiach z tejto show a tiež dáva odporúčania pre dravých a mladých zakladateľov značiek a startupov.   V podcaste sa dozviete: ako sa jej podarilo otvoriť a vybudovať segment online predaja leteniek čo musí mať podnikateľ v sebe, ak chce úspešne dostať svoj nápad na trh kľúčové momenty, ktoré vyšplhali Pelikán hore čo Táňa odporúča budúcim zakladateľom značiek aj tým, ktorí by chceli prísť odprezentovať svoj projekt do Jamy levovej, ako majú rozmýšľať a na čo si majú dať pozor

Súrodenci Martin Mikuš a Iveta Zimková Mikušová spoločne vedú rodinný biznis Mikuš Diamonds. Avšak ich cesta k prebratiu kormidla nebola od začiatku jednoznačná, zvedavosť ich prirodzene vtiahla do biznisu rodičov. Nezaobíde sa to však bez hádok, tie do rodinného biznisu podľa nich patria, dôležité je, ako sa s nimi vysporiadate. Ako teda dokážu robiť odvážne marketingové kroky v spleti emócií, s ktorými sa pri spoločnom vedení potýkajú? V podcaste sa dozviete: čo je základným pilierom úspešného vedenia ich rodinného biznisu prečo cítili potrebu rebrandovať značku a ako sa im to podarilo radu pre rodičov, ktorí chcú, aby ich deti časom prevzali kormidlo biznisu

Veronika Barabášová pôsobí ako senior stratég v Levosphere. Jej vášňou sú však čísla, konkrétne financie v biznise. Niekto má z čísiel obavy, pretože im nerozumie. Veríme, že táto epizóda vám bude nápomocná v porozumení číslam a ich interpretácii. A zároveň vám bude odpoveďou, na čo všetko treba myslieť pri cenotvorbe a tvorbe biznis plánu, ale aj na čo netreba zabúdať pri položke náklady. V podcaste sa dozviete: s čím nám pomáha biznis plán a ako ho tvoriť  čo všetko zohľadniť pri cenotvorbe a prečo je kľúčové sledovať dáta vtedy, keď sa biznis deje

Ciest k zvýšeniu zisku je viacero. Ideálne je sa na ceste k nemu na chvíľu zastaviť. Veľa vecí totiž robíme automaticky a nemáme čas biznis "poupratovať". Pod upratovaním nemyslíme utieranie prachu, ale upratanie si v číslach a rozhliadnutie sa, kam sa ešte môžeme posunúť, alebo kde dokážeme skresať náklady. V podcaste sa dozviete: akými spôsobmi dokážeme zvýšiť zisk akým spôsobom rozšíriť portfólio a kam smerovať biznis a prečo nestačí pre zvýšenie zisku posilniť reklamu Podnikatelia často riešia vyšší obrat. Vyšší obrat však automaticky neznamená aj vyšší zisk. Vypočujte si, prečo je to tak a ako vám v otázke zvýšenia zisku môžeme pomôcť my. V sérii Laik v praxi odpovedáme na laické otázky v marketingu aj biznise. Spovedá nás Vivian. Vypočujte si aj predchádzajúce epizódy.

Andrej Csino je Strategy Director v agentúre Core4 Advertising. Keďže ako majster slova vie, že texty predávajú, ale nie len také hocijaké, robí osvetu o téme brandwritingu. O tom, prečo je dôležité venovať sa slovu v marketingu a prečo nepísať texty len intuitívne, sme sa spoločne rozprávali v novej epizóde. V podcaste sa dozviete: čo je to brandwriting, prečo je dôležitý, ako ho uplatňovať aj pri vašej značke, ako vám môže pomôcť v boji s konkurenciou, ale aj to, čo potrebujete k tomu, aby ste sa stali brandwriterom. 80 % značiek má zadefinovanú vizuálnu identitu, no čo s textovou identitou? Mnohé, aj veľké značky silu slova podceňujú. Dokážete sa vďaka textom odlíšiť od konkurencie v segmente? Je pri tom brandwiritng nevyhnutný? Využite aj vy plný potenciál pre odlíšenie vašej značky. Ako na to? To sa dozviete v podcaste. Andrej na záver odkazuje, aby sme si robili revidovanie jednotlivých zložiek marketingu a inovovali značku.

Máte v hlave zafixované to, že do reklamy treba dávať veľa peňazí? Nemusí to tak nutne byť. Závisí to od vášho cieľa a od toho, ako efektívne vynaložíte peniaze investované do reklamy. Práve o tejto efektivite sa rozprávame s Vivivan v ďalej epizóde zábavnej série Laik v praxi.  V podcaste sa dozviete: aké formáty reklamy existujú reklama v online vs. offline či existuje strop, kedy už nemá zmysel dávať viac peňazí do reklamy Dôležité je si uvedomiť, že inak sa správame v online a inak v offline svete. Odporúčame preto kombinovať cielené reklamu na cieľovú skupinu v obidvoch svetoch.

Možno si ani neuvedomujete, čo všetko v živote si vyžaduje stratégiu. Vedeli ste, že napríklad aj 🎄vianočné sviatky si vyžadujú svoju dávku stratégie? Napríklad také strategické ukrytie 🎁 darčekov, strategické upratovanie a rozdelenie úloh v domácnosti, ale aj strategické rozplánovanie si ❄️ dovolenky, aby ste mohli stráviť čo najviac času počas týchto čarovných sviatkov so svojou rodinou. Strategicky rozmýšľať treba aj nad oddychom, aby ste načerpali sily do ďalšieho roka, nech sa môžete znova naplno pustiť do rozvíjania biznisu. A na to je tiež potrebná stratégia. Tej sa bohužiaľ nevyhnete nikde. Prajeme vám, nech sú vaše Vianoce strategicky ✨ čarovné a nech sa s plným strategickým dychom pustíte aj do začiatku nového roka.

V epizóde sa rozprávame o mladých marketéroch, ako ich vzdelávať v oblasti marketingu a hlavne motivovať, aby v tomto odbore ostali aj po vyštudovaní vysokej školy. Na túto tému nám prišiel porozprávať Jakub Horváth, ktorý je doktorom marketingu na Fakulte manažmentu, ekonomiky a obchodu na Prešovskej univerzite, kde vyučuje predmety v oblasti digitálneho marketingu. V podcaste sa dozviete: či počet záujemcov o štúdium marketingu klesá čo dokáže dnešný vzdelávací systém ponúknuť mladým na čo absolventi narážajú v praxi a v akej profesii sa absolventi chcú uchytiť To že marketing je vedná disciplína, ktorá má svoje teoretické základy, nemusíme opakovať. Považujú teóriu v marketingu študenti za dôležitú? Dozviete sa v rozhovore. Jakub nám na záver v súvislosti s marketingom odporúča networkovať a stretávať sa, pretože nikdy neviete, či nespoznáte napríklad aj svojho budúceho zamestnávateľa. 

Značku nevieme chytiť do ruky, žije v hlavách ľudí. Napriek tomu, má veľkú silu. Značka je to, čo nám ostane, keď sa vypne internet, alebo nám zhorí továreň. Je to všetko, čo nám vyskočí v hlave, keď sa povie názov nejakého produktu, služby alebo aj firmy. Budovanie značky nie je jednoduchý proces, no ak chceme tvoriť dlhodobú hodnotu, nevyhneme sa mu. Ako vytvoriť takú značku, na ktorú si spomenú ľudia? Dozviete sa v rozhovore. V podcaste sa dozviete: ako si vybudovať značku v 4 krokoch či sa dá si vybudovať značku za rok aký je rozdiel medzi mentálnou a fyzickou dostupnosťou či má zmysel si budovať značku aj pre menšie firmy na čo si treba dať pozor pri budovaní značky V podcaste sa rozprávame aj o známych kauzách so značkami Bubo a Dráčik. Myslíte, že môže negatívna skúsenosť so značkou, zničiť roky práce na budovaní značky, ktoré za tým sú?

Zuzana Mikulášová je výkonnou riaditeľkou občianskeho združenia Brand Slovensko, s ktorou sme sa rozprávali o budovaní reputácie krajiny. V bonusovej otázke nám odpovedá na to, ako funguje ich občianske združenie, čo je ich cieľom a čo môžeme od nich očakávať. Vypočujte si aj celý rozhovor. Pozreli sme sa na to, ako sa darí Slovensku v medzinárodných rebríčkoch, ale aj na skutočnosť, že Slovensko nie je schopné nasledovať stanovenú víziu. Prečo je to tak? Dozviete sa v podcaste.

Zuzana Mikulášová je výkonnou riaditeľkou občianskeho združenia Brand Slovensko, s ktorou sme sa rozprávali o budovaní reputácie krajiny. Zamysleli ste sa už nad tým, že aj krajina by si mala budovať svoju značku? Pozreli sme sa na to, ako sa darí Slovensku v medzinárodných rebríčkoch, ale aj na skutočnosť, že Slovensko nie je schopné nasledovať stanovenú víziu. Prečo je to tak? Dozviete sa v podcaste. V podcaste sa dozviete odpovede na otázky: prečo sa Slovensku z hľadiska krajín V4 darí najhoršie od koho by mala vychádzať stratégia krajiny, kto ju definuje ako by mali krajiny pristupovať k tvorbe reputácie a imidžu čo robia iné krajiny inak a lepšie? Na budovanie reputácie krajiny nepostačuje len marketing. Je to súhra verejných politík a interných rozhodnutí krajiny. To, čo Slovensko musí zmeniť, je percepcia k samotnej krajine. Mali by sme sa snažiť zmeniť to, ako našu krajinu vnímajú zahraničné krajiny. Avšak len s marketingovou koncepciou tu nepochodíme. Na konci dňa sa im budeme javiť iba takí, akí naozaj sme.

Neviete, čo si predstaviť pod pojmom Biznis Marketingová Stratégia™? Ako sme prišli na to, že na trhu niečo takéto chýba? Vo štvrtej epizóde vám prinášame vhľad do našej metodológie Biznis Marketingová Stratégia™ a odhaľujeme, čo vás čaká, ak sa s nami pustíte do jej tvorby. V podcaste sa tiež dozviete: príbehy značiek, ktorým sme už pomohli a ich viditeľné výsledky či sú rozdiely pri tvorbe stratégie pre produkt vs. službu či sa môže stať, že stratégia nefunguje a či niekto ďalší ponúka na trhu podobnú službu Pri tvorbe stratégie sa nedá pomýliť, stratégia totiž vychádza z vás a vašich cieľov. Je to dokument, ktorý obsahuje kroky ako ich dosiahnuť. V sérii Laik v praxi odpovedáme na laické otázky v marketingu aj biznise. Spovedá nás Vivian. Vypočujte si aj predchádzajúce tri epizódy.

Ivona Zurynková Hladíková je advokátka v advokátskej kancelárii HAVEL & PARTNERS, v ktorej posledné mesiace pracovali na štúdii NextŽeny. Skúmali v nej to, ako sa postupne presúva bohatstvo do rúk žien. Práve o tom sme sa rozprávali aj v podcaste. V podcaste sa dozviete: ako sa vyvíja trend presunu bohatstva medzi pohlaviami na svete a na Slovensku vďaka čomu ženy začínajú byť úspešnejšie ako sa dnešné ženy dostávajú k bohatstvu aké sú najväčšie rozdiely v prístupe k podnikaniu medzi mužmi a ženami či sa dá mať z majetku niečo, no nebyť v ňom aktívny prečo dosiahnutie rodovej parity v podnikaní môže globálnej ekonomike pridať 2 bilióny dolárov Podľa štúdie ženy ovládajú tretinu bohatstva na svete. V posledných rokoch navyšujú hodnotu svojho majetku dokonca rýchlejšie ako muži. Podľa prognóz bude tento trend pokračovať a až 70% majetku sa presunie do rúk žien, ktorý teraz vlastnia muži. Prečo je to tak, sa dozviete v rozhovore. Čo nám Ivona odkazuje na záver? Reagujte na nové trendy na trhu, na potreby zákazníkov a prispôsobujte sa svojej cieľovej skupine. Dôležité je aj uvedomenie, že v budúcnosti bude viac žien ako mužov, ako tomu bolo v minulosti.

Podľa čoho vieme jasne určiť a povedať, že je značka úspešná? Možno by ste si mysleli, že táto otázka je vhodná len pre veľké mená ako Barbie, či Coca-Cola, no je to výborná otázka aj pre malé biznisy, ktoré svoju značku doteraz nebudovali a nevnímali ju ako hodnotu. V tretej epizóde série Laik v praxi sme preto priniesli tému budovania značky a úspechu, ktorý s ňou priamo úmerne súvisí. V podcaste sa dozviete: ako súvisí značka s úspechom podnikania kritériá, kedy vieme hovoriť o značke ako o úspešnej čo definuje značku z pohľadu zákazníkov a akú rolu v budovaní značky hrá marketing Ako však začať s budovaním značky a kedy môžem očakávať viditeľné výsledky? A čo ak už svoju značku budujem a nemá to efekt? Budovanie značky je proces na 3-5 rokov, pretože zázraky sa cez noc neudejú. Ak svoju značku budujete a nevidíte výsledky je dôležité ju revitalizovať. Ako však ostať konzistentný v budovaní značky a dotiahnuť ju k úspešnosti? Dozviete sa v rozhovore. V sérii Laik v praxi odpovedáme na laické otázky v marketingu aj biznise. Spovedá nás Vivian. Vypočujte si aj prvú a druhú epizódu.

Peter Marton je Associate Director v prieskumnej agentúre Kantar. Orientuje sa na dáta, ktoré sú dôležité aj vtedy, keď sa rozprávame o značke a jej hodnote. Peter vás v rozhovore presvedčí, že budovanie značky má zmysel. Témou rozhovoru je brand equity, teda hodnota značky. Tiež nám prezrádza zistenia zo štúdie Brand Z, v ktorej skúmali to, čo odlišuje úspešnejšie značky od menej úspešných. V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi brand value a brand equity koľko percent z finančnej hodnoty najsilnejších značiek tvorí samotný brand aké 3 dimenzie sa skúmajú hodnotu značky či musí značka budovať všetky 3 dimenzie, ak chce byť úspešná či sú tieto dimenzie relevantné aj pre menšie, lokálne značky výsledky sily značiek v segmente stávkovania a elektra na Slovensku Zmysluplné značky, ktoré plnia potreby ľudí, ktorí ich majú radi, ktoré sú zároveň odlišné od konkurencie a prichádzajú na um človeku, keď má nejakú potrebu, majú väčšiu predispozíciu, že si ju ľudia aj skôr kúpia. Práve o to ide pri budovaní hodnoty značky. Nie je to však iba teória. Peter hovorí, že majú podložené dátami, že budovanie značiek má zmysel. Peter na záver odkazuje: “Mám pocit, že na Slovensku silne funguje intuícia a to, že sa robia veci kvôli zvyku. Odporúčal by som, riadiť sa viac podľa dát. Aj marketing ide čím ďalej, tým viac k tomu, že nie je to umenie, ale je to veda na základe dát. Kedysi to bolo viac o pekných obrázkoch, ale dnes je to o tom, že by sme sa mali rozhodovať podľa poznania trhu, toho ako je vnímaná moja značka a podľa toho, čo sa skrýva ľuďom v hlavách. Druhá dôležitá vec, ktorú si marketéri často neuvedomujú, je to, že na jednej strane máme rozpočet na marketing, no na druhej strane by sme mali časť rozpočtu venovať aj na overenie, či investujeme peniaze do správnych aktivít. To platí aj o testovaní reklám. Mali by sme sa viac rozhodovať kvalifikovane na základe dát.”

Anka a Naďa boli hostkami v podcaste OK 360º, ktorý tvorí magazín Stratégie. O čom inom by sa mali rozprávať v podcaste o komunikácii, ak nie práve o nej. Rozprávali sa tiež o marketingovej stratégie a o tom, ako vie pomôcť v krízových situáciách, ktoré nám svet v poslednej dobre častejšie prináša. V rozhovore vysvetľujú, ako dokáže dobrá marketingová stratégia podporená inovatívnou komunikáciou urobiť zo značky lovebrand. V podcaste sa dozviete: čo najviac škrípe v spoločnostiach z pohľadu biznisu na čo značky najčastejšie zabúdajú pri spustení komunikácie veľké značky, ktoré si robia komunikáciu inhouse - výhody a nevýhody kľúčové atribúty komunikácie V rozhovore ďalej prezrádzajú, že aj výborná marketingová komunikácia môže zlyhať, pokiaľ je robená na zlý produkt. A prečo hovoríme o "zlom produkte"? Odpoveď sa dozviete v podcaste.

Dáva zmysel predávať všetko všetkým? Ak máte dostatok peňazí, môžete to skúsiť. Efektívnejšie pre vaše peniaze aj čas je však osloviť vybranú cieľovú skupinu. Veľa podnikateľov však stále triafa do neznáma. V druhej epizóde zo sérii Laik v praxi sa preto rozprávame o tom, ako si nájsť svoju cieľovú skupinu a ako ju osloviť. V rozhovore sa dozviete: či je možné mojim produktom uspokojiť celý trh či je možné začať s biznisom a osloviť pri tom masy kde a ako mám propagovať svoj produkt, aby som zasiahla čo najširšiu cieľovú skupinu či stačia sociálne siete a influenceri na to, aby som oslovila svoju cieľovú skupinu a predala im svoj produkt či je možné z každého produktu spraviť masový produkt Pri cieľovej skupine rozlišujeme massmarketing a target marketing. Prvý prípad je vhodný pre značky, ktoré majú veľký rozpočet, najčastejšie ide o veľké korporáty. Pokiaľ však firma nemá veľké rozpočty, je veľmi náročné zacieliť na masu a efektívnejšie je sa sústrediť na cielený marketing. Ako a kde však nájsť svoju cieľovú skupinu? Dozviete sa v rozhovore.

Michal Novota sa venuje poradenstvu a koučingu v oblasti politického marketingu a je tiež radcom prezidentky Slovenskej republiky. Rozhovor s Michalom je špeciálny, pretože sme ho robili deň pred parlamentnými voľbami.  Michal nám prezrádza zaujímavosti zo sveta politického marketingu a hodnotí kampane politických strán. Dodávame, že všetky názory, ktoré Michal v rozhovore prezentuje, sú čisto jeho názory, nie prezidentskej kancelárie. V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi politickým a komerčným marketingom či majú politické strany svojich konzultantov, ktorí im radia s marketingom a stratégiou či je manipulácia súčasťou politického marketingu či stratégia slovenských politikoch korešponduje so stratégiou ich politickej strany do akej miery dokážu prieskumy ovplyvniť rozhodnutie voliča čo je to fenomén “príbehový trojuholník”, ktorý veľmi dobre funguje v politickom marketingu ako sa podarilo strane Smer - SD, ktorá takmer skončila, dostať až na líderske pozície prieskumov Michal hovorí, že politické strany by mali mať svoju stratégiu. Niektoré strany však často menia svoje témy a reagujú skôr na to, čo prinesie verejná mienka. Môže to byť dobré na taktickej úrovni, nie však na tej strategickej. U niektorých politických strán to dokonca vyzerá tak, že svoju stratégiu ani nemajú definovanú. Bežní ľudia nemajú čas vnímať politiku v bežný deň. Úlohou politického marketéra je preto nájsť správne výrazové prostriedky, ako ľuďom predstaviť hodnoty strany tak, aby im boli blízke a vedeli sa na nich emocionálne napojiť.  Čo nám Michal odkazuje na záver? 1. Nebuďte otrokmi prieskumov, aj keď je vzrušujúce ich sledovať. Prieskumy nám skresľujú realitu. Skúste sa na to pozrieť viac - aké motivácie majú politické strany, či majú konzistentné smerovanie a či sú naozaj verní hodnotám, ktoré hlásajú. 2. Pre tých, ktorých zaujíma téma politického marketingu viac, odporúčam si pozrieť film No. Je to film z roku 2012, ktorý vtipným až komediálnym spôsobom mapuje skutočný príbeh z politického prostredia v Chile. Film ilustruje vznik úžasnej kampane z roku 1988 o tom, či má Augusto Pinochet (miestny autokratický líder) pokračovať v mandáte ďalších 8 rokov. Pri tejto príležitosti vznikla kampaň, ktorá sa snažila Pinocheta poraziť a urobila to tak, že otočila štandardný akademický spôsob robenia kampaní na formu vtipnej a ľahko podanej kampane.

Anka a Naďa boli hostkami v rozhovore Diagnóza podnikateľ, ktorý má v réžii Edita Angyalová. Spoločne sa v ňom rozprávajú o Biznis Marketingovej Stratégii™ a prečo ju každá firma potrebuje. Ilustrujú tiež prípady klientov, ktorí prišli za Levosphere  pre pomoc a odchádzali s kompletne nastaveným biznisom. V podcaste sa dozviete: ako vzniklo Levosphere a metodológia Biznis Marketingová Stratégia™ vtipné príbehy Anky a Nadi z profesijného života biznis marketingové tipy, ktoré pomôžu nielen začínajúcim podnikateľom a či naozaj každá firma potrebuje svoje prečo Anka s Naďou v rozhovore radia, ako sa vysporiadať s registráciou názvu alebo metodológie, pokiaľ obsahuje veľmi všeobecné slová. Tiež hovoria o svojich začiatkoch a ako vedeli, že raz z nich budú podnikateľky.

V marketingu a biznise je veľmi veľa otázok, ktorým často ani sami marketéri a podnikatelia nerozumejú. Potrebujeme sa preto vrátiť k základom a tomu, o čom je marketing, ako funguje a ako nám vie pomôcť v biznise.  Keďže my vieme o marketingu veľa a niekedy nás nenapadnú základné otázky, ktoré by mohli zaujímať (nie len) začínajúcich podnikateľov a marketérov, otočili sme si moderátorské gardé. Spovedať nás bude Veronika Macková známa aj ako Vivian, ktorá o marketingu toho až tak veľa nevie. V prvej epizóde sa dozviete, na čo všetko treba myslieť pred spustením biznisu. Pre mnohých podnikateľov je to strašidelný čas, pretože do biznisu ide okrem ich know-how, aj ich emócia, čas a peniaze. Anka a Naďa nám radia, ako sa vyhnúť chybám, ktoré podnikatelia často robia. V rozhovore sa dozviete: či je nevyhnutné mať marketingovú stratégiu hneď od začiatku podnikania čo je najdôležitejšie pre začínajúci biznis ako zistiť, či bude náš produkt alebo služba fungovať či je nutné mať za produktom, biznisom aj príbeh Anka a Naďa nám na záver odporúčajú jednu radu, čo je potrebné spraviť pred spustením biznisu. Potrebné je sa pripraviť na biznis - buď sám, alebo si nechať poradiť. Zákazníkov sa opýtajte na spätnú väzbu na produkt a nezabudnite si spočítať financie, podnikanie sa totiž bez investícii nedá urobiť.

Vladimír Paštinský, vedúci oddelenia contentu v spoločnosti Wavemaker a Petra Molnárová content specialist v rovnakej spoločnosti pomáhajú biznisom uspieť na platforme TikTok. My sme ich vyspovedali, ako by biznisy mali pristupovať k TikToku, tak, aby im to prinieslo želaný úspech. V podcaste sa dozviete: kvôli čomu ľudia chodia na TikTok ako funguje algoritmus TikToku ktoré ukazovatele treba sledovať, aby ste si odmerali vašu úspešnosť a čo môže priniesť TikTok vašej značke TikTok má na Slovensku vyše milión užívateľov. Veľmi úspešne dobieha Instagram. Dokážete na ňom využiť len organický zásah, pretože reklamy na slovenskom trhu nie sú k dispozícii. Ako zaujať publikum tak, aby sme si organicky vybudovali followerov, sa dozviete v podcaste. Vladimír nám na záver odporúča: "Nebáť sa skúšať, byť odvážny a hlavne to nevzdať. Aj keď to nefunguje, vždy sa dá nejaká cesta nájsť."

Michal Sleziak pracuje v GoodRequest na pozícii Head of product, kde pomáha biznisom v digitále budovať dlhodobo udržateľné produkty a služby. Denne sa pri tom stretáva s témami UX, UI a CX, v ktorých má bohaté skúsenosti. V podcaste nám prakticky vysvetľuje to, ako k nim pristupovať. Ak si myslíte, že je to hlavne o technických nastaveniach, budete prekvapení.  V podcaste sa dozviete: čo znamenajú pojmy UX, UI a CX a ako spolu súvisia aké nástroje nám môžu pomôcť vylepšiť UX čo sú to vireframy? koľko trvá proces UX? či môže UX urobiť aj dobrý programátor V poslednej dobe sa častokrát skloňuje pojem UX. Každý ho chce mať, no málokto vie, čo to znamená a aký prínos môže mať pre biznis. Firmy preto častokrát UX robia od stola a zabúdajú pri tom na zákazníka. Validácia je práve jednou z najčastejších chýb, ktorá sa pri tom robí.  Michal na záver odporúča: “Niekedy klienti využívajú marketing a myslia si, že je to skratka k tomu, aby vystrelili. Marketing je síce dôležitý, ale na úspech biznisu nestačí. Produkt, služba musí mať pridanú hodnotu, prečo existujú. Ak ju nemajú, tak aj marketing bude mať ťažkú prácu a bude drahý. Preto by podstata v tom riešení mala byť o tom, aby to bolo prozákaznícke a aby tom zákazníci chápali a videli v tom hodnotu. Potom sa aj marketing robí jednoduchšie.”

Anka a Naďa boli hostkami v rozhovore Marketingové digiTALKy, ktoré zastrešuje Digitálna Univerzita. Spoločne sa rozprávali o princípoch úspešnej marketingovej stratégie. V rozhovore padli zaujímavé otázky od poslucháčov, preto sme sa ho rozhodli uverejniť aj medzi naše podcasty Marketing v praxi. V podcaste sa dozviete: kto je to stratég aký by stratég mal byť prečo sa komunikačná stratégia nedá považovať za marketingovú stratégiu aké sú základné princípy marketingovej stratégie a prečo je cieľ jedným z najdôležitejších faktorov pri stratégii Anka s Naďou v rozhovore prezrádzajú, že marketingové oddelenie je srdcom spoločnosti a čokoľvek, čo vytvorí, ovplyvňuje celú spoločnosť. Tiež hovoria o tom, že marketingová stratégia nemusí byť len o číslach. Všetci vo firme smerujú k jednému cieľu a pracujú na rovnakej veci. Ak pracujú s rovnakým poslaním a víziou, vtedy naberá spoločnosť na svojej hybnej sile.

Peter Kontra je CEO v kreatívnej agentúre Wiktor Leo Burnett, v ktorej pre klientov pripravujú kreatívu od malých BTL kampaní až po veľké ATL kampane. Pracujú s kreativitou pre účely biznisu tak, aby biznisu pomáhala. V podcaste sa rozprávame o tom, čo robí dobrú kampaň dobrou a čo je v kreatíve a komunikačnej stratégii podstatné. V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi marketingovou, brandovou a komunikačnou stratégiou čo by mala obsahovať komunikačná stratégia či je skôr mediálna alebo komunikačná stratégia prečo dnes sa cela komunikácia posunula k purpose driven marketingu ako často je vhodné robiť zmenu v kreatíve, či posune značky Keď začíname stavať niečo nové, východiskom by pri tom mala byť brandová stratégia. Ideálne je pri nej vychádzať z rešpektovania biznis modelu a nejakej filozofie, s ktorou spoločnosť rezonuje. Peter radí, že až keď máme brandovú stratégiu, mali by sme sa pustiť do brandovej kampane. Za posledné roky sa zmenil pohľad na marketing a budovanie značky. Pozornosť prešla od produktovo orientovaného princípu ku hodnotovej orientácii firiem. Čo to znamená pre spoločnosti, sa dozviete v rozhovore. Peter nám odporúča na záver v súvislosti s marketingom: “Treba akceptovať pridanú hodnotu kreativity pre biznis. Keď si povieme, že kreativita vie byť tým najsilenejším biznis nástrojom, a to bez ohľadu na to, či je to kreativita v reklame, alebo kreativita v produktovej inovácii, či cenovej, distribučnej časti. Treba pustiť kreativitu do firmy, pretože práve ona je podľa mňa tou skutočnou pridanou hodnotou a odlišovacím prvkom, ktorý dokáže posunúť biznis. Navyše netreba zabúdať, že marketing by mal ľuďom prinášať hodnotu a užitočnosť.”

Miroslav Ecker umeleckým menom DJ EKG je jedným z najznámejších DJ-ov na Slovensku. Miroslav síce marketing neštudoval, no veľmi prirodzene si uvedomoval jeho potrebu pri budovaní svojej osobne značky. To mu pomohlo vybudovať si svoju pozíciu na hudobnej scéne. V podcaste nám prezrádza, ako sa mu podarilo z detského sna vytvoriť realitu úspešného umelca. V podcaste sa tiež dozviete: ako si DJ EKG vybudoval svoju osobnú značku v čom pomohol značke marketing a budovanie brandu ako zavážila na ceste k brandu práve vysoká škola čo na slovenskom trhu chýbalo z hľadiska hudobnej scény DJ-ov a prečo má DJ EKG nastavené štandardy na eventoch, ktoré nikdy nepodlezie. Miroslavova láska k marketingu sa pretavila k úspešnému budovaniu brandu. Na tejto ceste zavážil aj storytelling, ktorý v začiatkoch kariéry na Slovensku chýbal. Vďaka nemu sa DJ EKG odlíšil od konkurencie, pretože marketing je pre neho spôsob ako vyjadriť sám seba. “Marketing posúva značku tam, kde si značka myslí, že sa ani nedokáže dostať.” Miroslav dodáva, že marketing je kontinuálna a konzistentná vec, ktorú treba stále študovať a stále má nejaké nové stimuly, ktoré sa objavujú. Je veľa marketérov, ktorí vidia, kam ešte sa dá vaša značka posunúť, aj keď vy možno máte pocit, že tam už nie je priestor na posun. Marketing je pre Miroslava láska a spôsob, ako vyjadriť sám seba. Zároveň zosobňuje všetko to, čo dokážete spraviť, aby sa o vašom brande, ktorý budujete a ktorý chcete niekam dostať, vedelo. Miroslav nám na záver odporúča neustále sa vzdelávať a pýtať sa ľudí z iných sfér, ako dokázali uspieť na svojej ceste. Sú tam ukryté tipy a triky, ktoré vás nasmerujú k tomu, čo chcete vy.

Martin Fenčák je spoluzakladateľ a producent produkčnej spoločnosti ZAPO a Hana Koblíšková v nej pôsobí ako zástupkyňa obchodného oddelenia. Vznik ZAPO - Zábava v podcaste pramení z nadšenia pre podcasty. Ich nadšenie pretrváva aj do dnešného dňa, pretože ZAPO je na trhu už vyše 4 rokov, počas ktorých neustále naberá na svojom raste. Martin a Hana nám v podcaste hovoria o monetizácii a natívnej reklame v podcastoch. Tiež prezrádzajú, ako sa dá využiť reklama v podcastoch lepšie, než ju robiť ako reklamné spoty, ktoré musia zhrnúť všetky výhody a detaily v tridsiatich sekundách. V podcaste sa dovziete: ako sa zo sna o matke podcastov stala realita prečo ZAPO muselo prejsť do strategicky plánovaného biznis modelu aké vyhliadky majú podcasty do budúcna aké parametre definujú úspešný podcast a prečo podcastová komunita víta každý dobrý podcast ZAPO začínalo ako obývačkový startup na dvoch hlavných podcastoch, vďaka ktorým sa im podarilo dosiahnuť prvé 2 milióny vypočutí. Následne sa ich rodina podcastov začala rozrastať.  V podcaste odhaľujeme prečo komunita podcastov neustále rastie a teší sa z dobrých nových podcastov. Nie každý podcast je však aj úspešný. Čo všetko preto musíme zvážiť, pokiaľ chceme porovnať úspešnosť podcastov? Na záver nám v súvislosti s marketingom Hana a Martin odporúčajú, aby klienti dôverovali kreatíve. Pretože každý si zo svojej profesie nesie nejaké klapky na očiach a je v danej veci príliš hlboko. Hana a Martin nás preto povzbudzujú, aby sme boli otvorení návrhom. A pokiaľ človek robí čokoľvek, ale s vášňou, tak si to svojho fanúšika nájde.

Martin Fenčák je spoluzakladateľ a producent produkčnej spoločnosti ZAPO a Hana Koblíšková v nej pôsobí ako zástupkyňa obchodného oddelenia. Vznik ZAPO - Zábava v podcaste pramení z nadšenia pre podcasty. Ich nadšenie pretrváva aj do dnešného dňa, pretože ZAPO je na trhu už vyše 4 rokov, počas ktorých neustále naberá na svojom raste. Martin a Hana nám v podcaste hovoria o monetizácii a natívnej reklame v podcastoch. Tiež prezrádzajú, ako sa dá využiť reklama v podcastoch lepšie, než ju robiť ako reklamné spoty, ktoré musia zhrnúť všetky výhody a detaily v tridsiatich sekundách. V podcaste sa dovziete: ako sa zo sna o matke podcastov stala realita prečo ZAPO muselo prejsť do strategicky plánovaného biznis modelu aké vyhliadky majú podcasty do budúcna aké parametre definujú úspešný podcast a prečo podcastová komunita víta každý dobrý podcast. ZAPO začínalo ako obývačkový startup na dvoch hlavných podcastoch, vďaka ktorým sa im podarilo dosiahnuť prvé 2 milióny vypočutí. Následne sa ich rodina podcastov začala rozrastať.  V podcaste odhaľujeme prečo komunita podcastov neustále rastie a teší sa z dobrých nových podcastov. Nie každý podcast je však aj úspešný. Čo všetko preto musíme zvážiť, pokiaľ chceme porovnať úspešnosť podcastov? Na záver nám v súvislosti s marketingom Hana a Martin odporúčajú, aby klienti dôverovali kreatíve. Pretože každý si zo svojej profesie nesie nejaké klapky na očiach a je v danej veci príliš hlboko. Hana a Martin nás preto povzbudzujú, aby sme boli otvorení návrhom. A pokiaľ človek robí čokoľvek, ale s vášňou, tak si to svojho fanúšika nájde.

Naša 200. epizóda je na svete! A s tým aj 4. narodeniny nášho podcastu Marketing v praxi. Pri tejto špeciálnej príležitosti sme sa rozhodli mať opačné gardé - vymenili sme moderátorsku rolu za hosťovskú a prizvali si Andreja Csina, ktorý nás vyspovedal. V podcaste sa dozviete: prečo sme sa rozhodli vkladať energiu do tvorby podcastov vďaka čomu tvoríme podcast už 4 roky ktoré podcasty, sú naše obľúbené ale aj pozadie Levosphere  a ako vysvetľujeme klientom, čo je to Biznis Marketingová Stratégia Vypočujte si naše úprimné aj vtipné príhody a skúsenosti, ktoré sme počas 4 rokoch nahrávania podcastu nazbierali.  Ak by ste sa chceli dovzdelať v kreatíve, vypočujte si aj podcast #142 Ďalší nápad prosím! Okej. Kreatíva však nie je len o nápadoch, ktorý sme s Andrejom nahrávali.

Tatiana a Miroslav Dubovskí okrem toho, že sú manželia, sa spolu podieľajú aj na budovaní značiek Ambisio a Metalinox - tieniaca technika. Na trhu sú už 10 rokov a za ten čas prešli veľkým vývojom. Posledný rok sa venovali rebrandingu značky Ambisio. Rebranding pôvodne nebol plánovaný, no vyplynul zo stratégie. Prečo sa rozhodli nakoniec ponechať aj pôvodnú značku Metalinox - tieniaca technika?  V podcaste sa dozviete: prečo bol potrebný rebranding značky prečo sa rozhodli osloviť Levosphere na tvorbu Biznis Marketingovej Stratégie z čoho plynie rozhodnutie ponechať aj pôvodnú značku Metalinox - tieniaca technika prečo sa rozhodli predávať emóciu a nie len produkty ako prínos mala vizuálna identita pre ich značku ako pristúpiť ku rebrandingu značky Miroslav začal sám dizajnovať a vyrábať produkty. Keď ich uviedol na trh, boli odlišné od konkurencie. Nedarilo sa mu však s nimi dosiahnuť to, čo by odrážalo energiu, ktorú do nich Miroslav vložil. Nevedeli ukázať a vysvetliť zákazníkom hodnotu produktov a opodstatnenosť vyššej ceny. Uvedomili si, že zákazníci tomu nerozumejú a zistili, že nesprávne oslovovali zákazníkov v mainstream segmente. Ako sa s tým vysporiadali, nám prezrádzajú Tatiana a Miroslav vo videopodcaste. Tatiana nám na záver odporúča, či sme jednoosobovka, stredná, ale aj väčšia firma, je potrebné sa spájať s profesionálmi. Človek nevie všetko a keď má obsiahnuť všetko, môže sa z toho trochu zblázniť. Keď chceme robiť niečo poriadne, je potrebné sa obrátiť na odborníkov.  Miroslav nám radí, aby sme občas vyšli zo svojej bubliny, pretože niekedy sme až príliš ponorený dovnútra. Je preto dôležitý odstup a navnímanie značky aj zvonku.

Gabriela Berdisová je v prvom rade manželka a mama, no popri svojich troch ratolestiach sa dokáže venovať aj vlastnej značke ActiveKids, ktorú založila spolu so svojim manželom Richardom. Gabriela v podcaste hovorí o rodinnom podniku a zámere značky, ktorým je oslobodenie rodičov, ale aj ich detí. Prečo hovoríme o oslobodení a od čoho ich oslobodzuje? Vypočujte si v podcaste. V podcaste sa dozviete: prečo vznikla značka ActiveKids a čo prináša na trh prečo cítili potrebu vytvoriť spolu s Levosphere Biznis Marketingovú Stratégiu™ čo im stratégia priniesla a kde vidia najväčší prínos a ako sa im darí s implementáciou stratégie do života  ActiveKids je mladá značka, ktorá sa na začiatku nevyhla pár chybám, ale v súčasnosti sa je zakladateľom darí úspešne pacovať na značke a posúvať ju dopredu.  Gabriela nám na záver podcastu hovorí, že značku môže zachrániť jedine príprava. Odporúča nám už na začiatku stanoviť si plán a stratégiu. Aj napriek vyššej investícii v začiatkoch, dokážete stratégia na ceste značky ušetriť značné finančné prostriedky.

Marek Koštrna pôsobí ako vedúci oddelenia marketingu a vzťahov s verejnosťou pre spoločnosť Terno, ktorá zastrešuje dve značky Terno a Kraj. Marek v podcaste hovorí neľahký príbeh značky Terno, ktorá dodnes bojuje s predsudkami a s negatívnym vnímaním prevádzok značky jej zákazníkmi. Otvára nám aj príbeh vzniku značky Kraj a jej konceptuálne zasadenie na trhu. Prečo bolo nevyhnutné vytvorenie 2 značiek, nám Marek prezrádza v rozhovore. V podcaste sa dozviete: ako dokáže spoločnosť budovať dve odlišné značky pod jednou strechou prečo ľudia negatívne vnímajú značku a ako proti tomu bojuje samotná značka čo značke funguje najviac z pohľadu marketingovej komunikácie a prečo Slováci nedokážu oceniť slovenské výrobky Terno a Kraj sú dva odlišné koncepty a oba si vyžadujú samostatný prístup. Ako sa im darí budovanie značiek, komunikácie a expanzia po Slovensku, keď zákazníci sú veľmi cenovo senzitívni? Dozviete sa v podcaste. Na záver nám Marek v súvislosti s marketingom odporúča vzdelávať sa nie len na vysokej škole z kníh, ktoré sú zastaralé, ale inšpirovať sa zahraničím a dostupnými prípadovými štúdiami, ktoré sa vymykajú štandardnej marketingovej komunikácii. 

Peter Šutarík sa venuje webovej analytike viac ako 6 rokov. V Google si získal svoju dôveru, pretože sa stal Google Certified Trainer pre oblasť Google Analytics a práve o ňom sa aj vo videopodcaste rozprávame. Peter nás sprevádza tým, ako si ho nastaviť a ako s ním pracovať tak, aby bol prínosný pre náš biznis. Vo videopodcaste prinášame aj vizuálneho sprievodcu celým procesom. V rozhovore sa dozviete: aké chyby sa často robia pri práci s Google Analytics 4 či si ho dokážu sami spravovať aj ľudia, ktorí nie sú odborníkmi na analytiku ako sa nastavujú reporty priamo podľa našich požiadaviek čo všetko vieme v Google Analytics zistiť Veľké percento e-shopov o Google Analytics stále nevie a ďalšia veľká časť nevie, čo s ním má robiť. Peter nám vysvetľuje, že jeho náplňou je zbieranie dát. Vďaka nemu môžeme zistiť, ako sa správajú používatelia na našom webe alebo v mobilnej aplikácii. Nie je dôležité však len zbierať dáta, ale vedieť sa na základe nich rozhodovať. Ako nám v tom pomáha funel, sa dozviete v rozhovore. Peter na záver odkazuje, že ak ešte nemáme nastavenú novú verziu Google Analytics 4, môže byť neskoro. Netreba však robiť paniku, ak ho ešte nemáte, stále je na to trochu času. Ak teda nemáte ešte novú verziu, odporúča, aby sme si nastavili základnú verziu a zamerali sa na hlavné konverzie, a potom časom postupne nastavovali ďalšie veci. Môže to byť dlhodobý proces a analytiku si môžeme budovať postupne. Nemusíme mať hneď všetko, čo ani nie je dobré, pretože ak budeme merať všetko, môžeme mať paralýzu v rozhodovaní.

Michal Kompan pôsobí ako vedúci výskumný pracovník v Kempelenovom Inštitúte Informačných Technológií. Michal sa venuje umelej inteligencii, strojovému učeniu a vyhľadávaniu informácií. V podcaste nám do hĺbky predstavuje nástroj umelej inteligencie Chat GPT a prezrádza nám, ako funguje. Tiež nám Michal vysvetľuje, čo všetko robí výskumník v oblasti umelej inteligencie. V podcaste sa dozviete: na akom princípe funguje Chat GPT odkiaľ čerpá svoje odpovede či sú tieto odpovede dôveryhodné na čo by ste si mali dať pozor nie len z pohľadu bezpečnosti, ale aj etiky Vďaka Chat GPT si množstvo ľudí uľahčuje svoj každodenný život. Do akej hĺbky by sme mali dôverovať tomuto nástroju? Michal v podcaste hovorí: "Reálne nevieme zaručiť, že odpoveď, ktorú uviedol, bola niekedy niekde napísaná." Znamená to, že niekedy si Chat GPT vymýšľa? Na záver nám Michal v súvislosti s marketingom, z jeho pohľadu výskumníka, odporúča: ”treba vychádzať z dát, spoliehajme sa a využívajme vedecké poznatky v našom živote”.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Jana Tomas je v módnom priemysle už 27 rokov, počas týchto rokov si prešla cestou od influencingu k vlastnej značke oblečenia janatini. Celý tento brand vystavala na emócii pohodlia, ktoré však nie je na úkor štýlu. Jej cesta nebola jednoduchá. Svoj prvý kúsok si ušila sama, pretože jej predstavy nevedel nikto zhmotniť. Aktuálne Jana nestíha ani vyrábať, pretože všetko, čo sa vyrobí, sa aj hneď predá. Čo stojí za týmto úspechom, nám prezrádza v rozhovore. V podcaste sa tiež dozviete: ako vznikol názov značky, keď ešte nebolo jasné, aké široké portfólio bude obsahovať na akých procesoch viazne rast značky janatini akú emóciu má jej oblečenie vzbudiť u žien a ako sa jej podarilo preklopiť biznis z influencerstva do značky Nápad založiť túto značku vznikol počas covidu, kedy sa aj ona sama chcela cítiť doma dobre. Všetci vieme, že keď sme pohodlne, no napriek tomu pekne oblečení, cítime sa lepšie. Detaily vďaka čomu môžeme označiť janatini za značku a nie za rýchloobrátkový merch, nám Jana prezrádza v podcaste. Na záver nám Jana v súvislosti s marketingom odporúča nezakladať značku len s cieľom veľkého zisku, pretože to nebude dlhodobo fungovať. My v Levosphere sme sa s tým tiež absolútne stotožnili.

Viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Tereza Pažinová je prezidentkou a Rebeka Hubková je viceprezidentkou marketingu v študentskej firme Fluf. Sú to dve zanietené študentky, ktoré spolu so svojim tímom vytvorili inovatívny produkt ekologické brikety z biomasy. Ich motiváciou k tomu bola práve energetická kríza. Vďaka ich zanietenosti sa im podarilo vyhrať 5x súťaž podnikateľských talentov. V podcaste nám prezrádzajú, ako sa im to podarilo. Verte, že sa od nich môže inšpirovať každý. V podcaste sa dozviete: akú cestu museli prejsť, aby sa im podarilo vyhrať súťaže čo všetko sa naučili z vlastných chýb čo môžu dosiahnuť ambiciózni mladí ľudia vďaka čomu sa študentom podarilo vyhrať Veľtrh podnikateľských talentov a ako prišli práve na nápad, za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna firma Fluf chce svojimi produktami pomôcť ľuďom zasiahnutým energetickou krízou, ale v neposlednom rade má byť projektom svojich tvorcov. To, akým úspešným sa stala spoločnosť, je v rukách jeho zakladateľov, ktorí napriek tomu, že sú študenti, to poňali vážne, s nápadom a s chuťou dosiahnuť niečo viac. Ako sa im poradilo rozbehnúť firmu s kapitálom vo výške 500€, sa dozviete v rozhovore. Na záver nám Tereza s Rebekou v súvislosti s marketingom hovoria, aby sme sa nebáli učiť sa na vlastných chybách. Rovnako máme brať vážne aj to, čo robíme,  pretoťe vtedy sa dostavia aj výsledky.

Viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Nina Weisslechner je brand dizajnérka a výtvarníčka. Založila brandingové štúdio Brandevous Studio, kde budujú značky pre lajfstajlové biznisy na Slovensku aj v zahraničí. V rozhovore nám Nina vysvetľuje, ako by mala vyzerať a čo všetko obsahovať dobrá vizuálna identita značky. Vo videopodcaste sa dozviete: či musí byť pred tým, než sa urobí vizuálna identita, urobená aj stratégia značky čo všetko by mala obsahovať dobrá vizuálna identita či je vhodné v prípade zastaralého loga urobiť úplný redizajn loga čo je to kľúčový vizuál a čo by mal obsahovať aký je rozdiel medzi kampaňovým a imidžovým kľúčovým vizuálom značky Nina hovorí, že vizuálna identita je stvárnenie toho, čo by mala značka predstavovať. Je to jej najuchopiteľnejšia manifestácia, pretože práve vo vizuálnej identite sa dá zhmotniť to, o čom je značka, komu sa prihovára či to, akú má na trhu pozíciu.  “Robila sa štúdia, ako mozog vyhodnocuje vizuálne vnemy v porovnaní so zvukovými a textovými. Zistilo sa, že mozog vyhodnocuje vizuálno 60-tisíckrát rýchlejšie než čokoľvek iné. My ľudia sme totiž vizuálne bytosti a v realite sa orientujeme vďaka vizuálnym vnemom. Aj preto má zmysel využiť silu vizuálnej identity pri budovaní značky.” Často sa však na trhu stretávame s tým, že investícia do dobrého vizuálneho systému sa zdá byť finančne náročná. Nina nám preto vysvetľuje, aký je rozdiel medzi lacnejšou a prepracovanejšou vizuálnou identitou. Ilustruje nám aj vizuálne príklady, ktoré jednoznačne hovoria o tom, že vizuálno je maximálne dôležité aj pri vnímaní produktu.  Nina na záver odkazuje: “Nepodceňujte silu vizuálnej identity”.

Viac informácií: ⁠⁠⁠https://www.levosphere.sk/  Monika Kľusková, marketingová riaditeľka spoločnosti Muziker, nám v podcaste odkrýva príbeh postupného rebrandingu ich spoločnosti. Ako sa im na ceste k novej značke s rozšíreným portfóliom darilo a bol rebranding naozaj nevyhnutný? Dozviete sa v podcaste. V podcaste sa tiež dozviete: prečo došlo k veľkokapacitnému rozširovaniu portfólia čo všetko predchádzalo rebrandingu značky Muziker ako prebiehal samotný rebranding značky či existuje správna cesta k rebrandingu na čo sa značka Muziker zameriava po rebrandingu a ako by sa to dalo urobiť podľa Moniky ešte lepšie Muziker sa stal expertom na voľnočasové aktivity, ako však tento fakt prijali zákazníci, keď názov ostal rovnaký? Ako sa vysporiadali s tým, že názov neustále indikuje v očiach zákazníkov hudobniny? Rebranding je beh na dlhú trať, no je nevyhnutné vedieť, kam bežíte. Na záver nám Monika v súvislosti s marketingom hovorí, že brandová stratégia je základným pilierom komunikácie. Na slabých základoch ťažko postavíte niečo stabilné a trvácne, preto je potrebné jej venovať čas a priestor.

Viac informácií: ⁠⁠⁠https://www.levosphere.sk/  Martin Marko z agentúry Silwer nám v podcaste odhaľuje trhový potenciál vekovej skupiny 50+aj to, ako a prečo by ho aj vaša značka mala využiť. V rozhovore nám Martin ozrejmuje pojem strieborná ekonomika a prečo sa tak volá. To, čo sa za týmto názvom ukrýva, vás prekvapí a pravdepodobne aj pobaví. V podcaste sa tiež dozviete: prečo sa až 50 % ľudí cíti byť na trhu ignorovanými aké majú nákupné správanie ľudia 50+ tipy, čo by ste mali ľuďom v silver economy komunikovať akým spôsobom by ste ich mali oslovovať a rady ako predísť najväčšej diskriminácii Agentúra Silwer sa zameriava na prieskumy, ktoré poskytujú informácie o meniacej sa silver economy. Ľudia v súčasnosti starnú neskôr. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo dieťa dostane vždy väčšie lego od svojej babky ako od rodiča? Dôvod, prečo o tom hovoríme, sa dozviete v pocaste. Na záver nám Martin v súvislosti s marketingom odporúča, aby sme v živote boli paacovití, aby sme dokázali byť dlhodobo úspešnými. Na to je potrebné stanovovať si racionálne ciele, mať otvorené oči, inšpirovať sa a v neposlednom rade nenechať sa stiahnuť každým trendom, ktorý sa na trhu objaví.

Viac informácií: ⁠⁠⁠https://www.levosphere.sk/ Ján Müller je väčšinovým majiteľom a partnerom v spoločnosti Partners Group, ktorý nám v podcaste hovorí príbeh, ako sa od nápadu dostali k veľkej holdingovej spoločnosti. Spoločnosť Partners Group je postavená na hodnote, nie na objeme. Čo si pod tým predstaviť? Prezrádzame v podcaste. V podcaste sa tiež dozviete: kam vás dostanú ambície a silná motivácia urobiť niečo inak a lepšie prečo je pri marketingu spoločnosti dôležitá práca 1 na 1 z čoho vyplýva nedôvera v biznise a ako sa im podarilo predbehnúť svoju víziu v podnikaní Partners Group sa venuje vzdelávaniu v oblasti finančnej gramotnosti. Častokrát sa stretávajú s postojmi ľudí, ktorí nechcú vedieť viac. Je postoj, ktorý zmeníte len veľmi ťažko. Ako sa rozhodli si s tým poradiť, vám odhaľujeme v rozhovore. Ďalším problémom, ktorý Ján Müller pociťuje z našej spoločnosti je to, že ľudia neplánujú zlyhávať, ale zlyhávajú pri plánovaní. Ako to máte vy? Na záver nám Ján odporúča, aby sme rozvíjali samých seba. Rozvoj nás môže doviesť k úspechu aj v marketingu. V konečnom dôsledku sa nemôžeme spoliehať na to, čo za nás spraví inštitúcia a ani na to, čo spraví niekto iný.”

Viac informácií: ⁠⁠https://www.levosphere.sk/ Ján Stareček je marketingovým riaditeľom vo firme Data on Steroids, v ktorej pomáhajú firmám mať lepší marketing a predaj vďaka dátam. Práve dáta sú témou rozhovoru. Sú veľmi dôležité na to, aby sme vedeli riadiť marketing a aj obchod vo všetkých rozhodovacích fázach spotrebiteľa. V rozhovore sa dozviete: prečo by firmy mali riadiť svoje rozhodnutia aj cez dáta s akými všetkými dátami je možné pracovať v akých fázach rozhodovania zákazníka by sme mali sledovať dáta        ako vedia dáta pomôcť pri nastavení cieľovej skupiny ako pomáhajú dáta v nájdení isightu Intuícia nám pomáha sa správne rozhodovať v bežnom živote. V marketingu je komplexita problému, dát, zdrojov informácií, s ktorými pracujeme, väčšia. Je preto vhodné naše rozhodnutia robiť aj na základe dát a nie len na základe intuícií. Práve vtedy dokážeme robiť marketing efektívnejšie a následne mať aj vyššie predaje. Firmy chcú predávať, byť úspešné, chcú mať obrat, zisk. Základná chyba marketérov, podnikateľov je to, že by chceli hneď predávať, urobiť nejakú akciu a myslia si, že to bude znamenať väčší predaj. Avšak na to, aby ste boli úspešní, musíte marketing poňať komplexne. Treba komunikovať vo všetkých fázach zákazníckeho rozhodovania. V prípade novej značky je potrebné v prvom rade vybudovať jej znalosť,  pretože keď ju ľudia nepoznajú, ťažko u nej budú nakupovať. Pred niekoľkými rokmi sme zaznamenali veľký boom ohľadom výkonnostného marketingu, z ktorého sa pomerne efektívne dalo generovať tržby, ale vždy boli dlhodobejšie úspešné značky, ktoré okrem výkonnostného marketingu mali aj dobre vybudovanú značku. Ján nám na záver odporúča v súvislosti s marketingom: „Pracujte s dátami. Častokrát si pod zberom dát predstavujeme niečo veľmi sofistikované. Keď ste malá firma, vybehnite za zákazníkom a spýtajte sa ho, čo si myslí o vašom produkte. Aj toto je zber dát a vyhodnocovanie."

Viac informácií: ⁠⁠https://www.levosphere.sk/⁠⁠ Ľubica Jurišová je riaditeľkou nákupu a Daniela Dinžíková je marketingovou manažérkou značky Bepon. Obidve spája nie len práca, ale aj priateľstvo, a tak sa spoločne podieľajú na rozvoji značky Bepon. Túto značku poznáte určite všetci. Prečo je to tak a ako sa to značke podarilo? Je to vďaka 30 ročnej tradícii, ktorú má za sebou? Odpoveď nájdete v podcaste.   V podcaste sa dozviete: začiatky značky Bepon, ktorá v úvode vôbec nepôsobila v textilnom priemysle významný míľník značky, ktorý ju priviedol k súčasnému stavu aká značka Bepon je a či má definovanú svoju cieľovú skupinu ako pristupuje k jednotlivým P marketingového mixu a čo sa ukrýva za týmto celoslovenským lovebrandom Značka si počas 30 rokov prešla rôznymi významnými udalosťami, no tie posledné poriadne vyskúšali jej odolnosť a dokázali jej obľúbenosť medzi Slovákmi. Čo značku ochránilo počas pandémie, kedy maloobchodné prevádzky museli byť zatvorené? A ako ustála trend veselých ponožiek? Odpoveď sa dozviete v podcaste. Na záver nám Ľubica s Danielou v súvislosti s marketingom odporúčajú: “Robte to s láskou. Nie vždy je dôležité komunikovať masívne, ale skôr správne so správnym cítením a s rozumom.”

Viac informácií: ⁠https://www.levosphere.sk/⁠ Michal Feik je riaditeľom odboru komunikácie pre Bratislavský samosprávny kraj a v podcaste nám odkrýva tajomstvá marketingu inštitúcií vo verejnej správe. Možno budete prekvapení, koľko rozdielnosti je medzi marketingom vo verejnom sektore a v komerčnom marketingu. V podcaste sa dozviete: prečo musí mať aj inštitúcia vo verejnej správe stanovené komunikačné ciele aké ciele majú stanovené vo svojej marketingovej stratégii aké komunikačné kanály (ne)využívajú pre svoju komunikáciu a prečo aké sú rozdiely medzi komerčným marketingom a marketingom inštitúcií vo verejnej správe ktoré inštitúcie patria pod správu Bratislavského samosprávneho kraja a či sa dá Bratislavský samosprávny kraj nazvať značkou Všetky subjetky potrebujú marketing a samosprávy nie sú výnimkou. Ako však prebieha komunikácia zo strany samospráv, ktorých cieľom nie je predaj? Michal v podcaste prezrádza, ako funguje komunikácia v inštitúcii vo verejnej správe a ako prekonávajú prekážky a nástrahy, s ktorými sa pri marketingu potýkajú aj iné samosprávy. Odpovedá nám aj na otázku či sa Bratislavský samosprávny kraj dá považovať za značku. Michal nám na záver v súvislosti s marketingom odporúča: “Vyjdite zo svojej bubliny.” Pokiaľ sa chcete dozvedieť, čo sa za tým ukrýva, vypočujte si náš podcast.

Viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Dušan Plichta je zakladateľom a CIO značky Powerlogy, ktorá tvorí inovatívne potraviny. Značka a jej produkty spájajú lásku k jedlu a biohacking, teda optimalizovanú výživu mozgu, ktorá môže byť chutná! Potvrdzuje to aj 11 Great Test ocenení, ktoré každoročne udeľuje Britská asociácia Guild of Fine Food najkvalitnejším a najchutnejším potravinám. Je to niečo ako ocenenie Oscar vo svete gurmánov. Prečo však v súvislosti s potravinami spomíname mozog? Odpoveď nájdete v podcaste. V podcaste sa dozviete: prečo značka Powerlogy vznikla a z čoho vychádza jej filozofia ako sa Dušan v začiatkoch so značkou pretĺkal bez marketingu ako prichádzajú na trh s novými produktmi kde má značka aj po 10 rokoch fungovania priestor na zlepšovanie (možno sa to týka aj vás) rady a tipy ako sa vysporiadať s kopírovaním produktov konkurentmi Kľúčové rozhodnutie v histórii značky bola práve definícia značky, názvu, ale aj toho, že značka nebude len o káve, ale stane sa konceptom, pod ktorý dokážu zaradiť viacero produktov. “Môžeš mať najlepší produkt a filozofiu, ale keď to nemáš v koncepte a v marketingu, tak to nebude fungovať", hovorí Dušan v podcaste. Pokiaľ si stále úplne neviete predstaviť, čím značka Powerlogy je, vypočujte si náš podcast. Na záver nám Dušan v súvislosti s marketingom odporúča: “Odporučil by som vám napísať si biznis plán, ktorý je o dvoch najdôležitejších veciach. Jedna stránka je excel a financie. Druhou stránkou je mať víziu a mať ju skonkretizovanú do stratégie.”

 viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Katarína Šimková je spoluzakladateľkou a výkonnou riaditeľkou firmy Deal Factory, ktorá sa zameriava na prenajímanie obchodných zástupcov, a tak pomáha svojim klientom rásť. V podcaste odhaľujeme, o čom je samotné obchodovanie a prečo je dobré mať v tíme vzdelaného (externého) obchodného zástupcu.  V podcaste sa dozviete: čo je kľúčové pri odvozdávaní know-how obchodným zástupcom čo je najväčšou chybou v procese obchodovania ako sa obchodníci vyrovnávajú s odmietaním tipy na lepšie zvládanie námieok výhody externých obchodných zástupcov súčasné trendy v obchode čo znamená pojem spin-off Katarína prezrádza, ako v spoločnosti pristupujú ku vzdelávaniu obchodných zástupcov a taktiež hovorí o procese, akým prebieha samotné obchodovanie. Otvorene vysvetľuje, prečo je obrovskou chybou, ak obchodník spĺňa ciele intuitívne. Prečo je to chybou nám Katarína prezrádza v podcaste. Rovnako nám v ňom predstavuje aj kľúčové prvky úspechu procesu obchodovania. Na záver nám Katarína hovorí o tom, že marketing je gro úspechu a ona sama neustále stretáva veľa klientov, ktorí neinvestujú do marketingu vôbec. V súvislosti s marketingom nám odporúča: “Minimálne 10% tržieb by sa malo dávať do marketingu. Je to minimum, čo je dobré investovať na to, aby firmy rástli a udržali si zákazníkov. Pamätajte, že dnešné výsledky sú výsledkami predošlých marketingových kampaní.”

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Edita Angyalová je krízovou manažérkou a mentorkou pre malé a stredné podniky. Má bohaté zručnosti v oblasti krízového manažmentu, vyjednávania, marketingového manažmentu, obchodného plánovania aj komunikácie. V rozhovore sa s nami delí o svoje cenné poznatky v tom, ako riadiť cashflow podniku a ako dostať firmu zo straty, ak sa do nej dostane. V rozhovore sa dozviete: v akej situácii sa najčastejšie nachádzajú firmy, keď za tebou prídu čo sú hlavné znaky toho, že sa firma ocitla v kríze aké nejaké nástroje pomáhajú predvídať problémy s cashflow aké kroky má firma urobiť, keď sa dostala do problému s financiám kedy je dobré sa rozhodnúť pre krízového manažéra 3 situácie, kedy je firmu náročné zachrániť prečo je dôležité si všetko plánovať Edita hovorí, že treba mať rovnováhu medzi kreativitou a plánovaním. Plánovanie súvisí s číslami, ktoré mnoho podnikateľov neobľubuje. Tie však odrážajú to, že sa firma ocitla v kríze. To vedie k tomu, že častokrát si podnikatelia neskoro všimli, že sú v kríze. Edita preto radí, aby si podnikatelia obľúbili čísla natoľko, aby pochopili, že sú odrazom toho, čo sa v skutočnosti deje vo firme. Kto tomu ešte nepochopil, nepochopil ešte ani podnikaniu. Navyše čísla si treba obľúbiť čím skôr, pretože ak k tomu príde až v kríze, je neskoro. Vo videopodcaste nám Edita ukazuje praktické návody, ako si poradiť v kríze tak, aby firma dokázala napredovať. Ako nám v tom všetko dokáže pomôcť účtovníčka, sa dozviete v rozhovore. Edita nám na záver odkazuje v súvislosti s marketingom: "Henry Ford má perfektný výrok, že keby mal vo vrecku posledný dolár, minul by ho na reklamu. Ja mám miernu adaptáciu, pretože Henry žil v nejakej dobe. Teraz je všetko preplnené a je veľmi náročné urobiť dobrú reklamu. Keby som na to nemala, lebo mám na to posledný dolár, by som sa poradila s odborníkmi. Potom by som hľadala konkurenta, ktorý má dobré predaje. Nie konkurenta, ktorého marketing sa mi páči, ale takého, ktorý má dobré predaje. Dala by som si tú námahu, aby som vypozorovala, ako im ide marketing, a potom by som posledné euro dala na reklamu."

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Khairieh Naserová je marketingovou manažérkou a spoluzakladateľkou arabského bistra Arabeska. V podcaste nám odkrýva cestu, ktorou prešlo nie len bistro, ale aj jeho samotná zakladateľka. Khairieh nám prezrádza, ako sa bistro Arabeska zmenilo v čase - od prevádzky zameranej na rozvoz až po značku s konceptom, z ktorej sa stal lovebrand. V podcaste sa dozviete: ako myšlienku podnikať Khairieh pretavila v skutočnosť aj napriek prekážkam ako sa vysporiadali s pandémiou a obmedzeným rozpočtom ako využila svoje predchádzajúce marketingové skúsenosti vďaka čomu vznikol koncept, ktorý si podmanil niche segment v gastre a nejedno srdce zákazníkov tipy a triky pre gastro segment Khairieh hovorí, že kľúčovým prvkom pre podmanenie si niche segmentu v gastre, bolo práve aplikovanie základov marketingovej stratégie a samotné vyvolanie zážitku z návštevy bistra. Ďalšie tipy a triky pre prevádzky v gastro segmente nám Krairieh prezrádza v podcaste. Na záver nám Khairieh v súvislosti s marketingom odporúča: “Mali by sme sa neustále vzdelávať. Netreba sa však len hnať za novými trendami, ale pripomínať si aj to, prečo sme začali, teda základy marketingu a prečo to robíme.” Nechajte sa preniesť do príbehu arabského bistra v našom podcaste.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Anka Sabolová a Naďa Kacera nám v podcaste odhaľujú cestu k namingu. Vedeli ste, že k tvorbe názvu značky existujú rôzne prístupy? Nie je jednoduché prísť na trh s niečím unikátnym, pretože faktom je, že trh je preplnený rôznymi názvami značiek. Úspešnými aj tými menej úspešnými. Ako však prísť s niečím, čo tu ešte nebolo? V podcaste sa dozviete: ako rôzne sa dá pristupovať k namingu čo všetko vás postretne pri tvorbe názvu značky na čo všetko by ste si mali dať obzvlášť pozor najpodstatnejšiu vec, ktorú je nevyhnutné zohľadniť pri každom názve značky a vysvetlíme vám, prečo je aj láska na druhý pohľad láskou Viete, aký príbeh a princíp sa ukrýva za vznikom názvov značiek ako sú Volkswagen, Apple, či Durex? Možno vás prekvapí, že niektoré príbehy, ako prišli značky k svojmu menu, sú nudné až klišé. No jedno im nemôžeme odoprieť - fungujú a sú zapamätateľné. Pri vašom výbere názvu značky nezabudnite na to najpodstatnejšie. Pýtate sa, čo to je? Viete, čo máte robiť ;).

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Slavomíra Nováková, majiteľka cestovnej kancelárie Travego Tour, nám v podcaste odhaľuje cestu jej značky počas neistých pandemických rokov a rokov skúšaných kolísaním ekonomických ukazovateľov vo svete. Ocitla sa v situácii, kedy mala v rukách “mapu”, ale nemala príležitosť sa ňou riadiť od začiatku. V podcaste sa dozviete: aké všetky opatrenia museli v spoločnosti prijať počas krízy, ako toto turbulentné obdobie značka Travego Tour ustála, prečo pociťovali potrebu riešiť stratégiu, ako reagoval trh na zvyšovanie cien v čase inflácie, čo bolo najväčšou zmenou, ktorú priniesla stratégia, a ako sa príbeh značky Travego Tour odohráva ďalej. Slavomíra hovorí, že kľúčovým prínosom pre značku Travego Tour po implementácii stratégie bolo to, že práve ona im pomohla prepojiť a zjednotiť značku a spoločnosť tak, aby medzi nimi nastala súhra. Stratégia udala smer nie len značke, ale aj vedeniu spoločnosti. Práve to im chýbalo najviac. Slavomíra nám na záver v súvislosti s marketingom odkazuje, že podnikatelia by mali prijať 2 fakty. Prvým je to, že nevedia robiť všetko najlepšie. Druhým je fakt, že marketing nie je ani zďaleka len o reklame. Nakoniec dodáva, že by sme zákazníkom mali dať možnosť stretnúť nás.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Michal Bužek, právnik z právnickej kancelárie BUŽEK & TEREM, nám v podcaste vysvetľuje nie celkom sexi, no dôležitú tému, ktorou je novela zákona o online marketingu. Keďže zákony bývajú nezrozumiteľné, Michal nám jasne vysvetľuje dopady tohto zákona a čo to znamená pre firmy, ktoré pracujú s elektronickým marketingom. Ak ste ešte nepostrehli novú novelu zákona v online marketingu, je najvyšší čas, pretože prišla do platnosti v novembri 2022. V podcaste sa dozviete: nástrahy v elektronickom priamom marketingu a na čo si dať pozor, aké všetky aktivity spadajú pod pojem priamy marketing, zmeny, ktoré vyplývajú zo zákona o elektronickej komunikácii, či je stále v poriadku telefonicky kontaktovať zákazníkov, akým spôsobom je vhodné s nimi komunikovať, a ako by mali telemarketingové spoločnosti rozvíjať svoj biznis. Najväčšou zmenou zákona je Robinsonov zoznam, do ktorého môže každá osoba zaregistrovať číslo, na ktoré si neželá prijímať hovory od telemarketingových spoločností. Čo to znamená pre firmy, nám Michal prezrádza v rozhovore. Michal nám na záver odkazuje: Ak si neželáte byť kontaktovaní telemarketingovými firmami, zapíšte za do Robinsonovho zoznamu a overte si, ako funguje táto novinka. Ak ste na druhej strane a ste telemarketér, tak pred tým ako začnete niekoho oslovovať, si overte, či viete preukázať, že máte od nich súhlas. Nastavte si postup, aby ste v prípade nepríjemného podnetu voči vašej činnosti, boli pripravení na kontrolu z úradu a vedeli im dokázať, že ste postupovali správne.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Martin Procházka má s marketingom vyše 20 ročné bohaté skúsenosti. Najviac času strávil v Coca-Cole, kde bol marketingovým riaditeľom pre Rakúsko a aktuálne pôsobí v neziskovej organizácii LEAF. Vo videopodcaste sa s nami delí o svoje unikátne know-how z praxe. Témou rozhovoru sú marketingové 4P a ich prepojenie na značku. Martin nám vysvetľuje, prečo sú dôležité a čo dokážu značke priniesť. V rozhovore sa dozviete: aký je rozdiel medzi stratégiou, značkou a marketingovým mixom 4P prečo je dôležité oddeliť produkt od značky aké atribúty sa sledujú pri značke vs. produkte či môže existovať značka bez 4P a opačne príklady z praxe, kde Martin realizoval prepojenie 4P so značkou aké hmotné a nehmotné atribúty si môžu zákazníci asociovať so značkou v hlave aké 2 ciele môže mať značka, keď ide robiť marketing čo je to cenový bod a cenová elasticita Jednou z najčastejších chýb, ktorú firmy robia, je to, že nemajú ujasnené, čo je cieľom ich marketingu. Buď nemajú definované to, čo chcú dosiahnuť, alebo riešia príliš veľa tém, ktoré nie sú sprioritizované. Výsledkom toho je veľká frustrácia a neefektívne vynaložené prostriedky. Martin hovorí, že „cieľ je základ a bez neho sa nedá posunúť ďalej“. Ďalšou častou chybou je to, keď sa firmy nepozerajú na marketing komplexne. Veľká časť podnikateľov aj marketérov vidí v marketingu iba sociálne médiá. Paradoxne je to však častokrát niečo, čo nie je najnevyhnutnejšie a sú tam ďaleko podstatnejšie veci. Marketingové 4P sú klišé, no sú stále aktuálne. Musia byť navzájom prepojené a konzistentné, pretože spolu tvoria integrovaný systém nástrojov. Ako sú 4P prepojené so značkou, nám Martin vysvetľuje v rozhovore. Prezrádza nám aj to, či je novodobý marketing viac o značke alebo o produkte. Samostatnými témami rozhovoru sú aj produkt, cena a komunikácia. Martin nám otvorene rozpráva o ich najdôležitejších častiach a na príklade Coca-Coly vysvetľuje, ako k ním treba pristupovať. Martin nám na záver odporúča v súvislosti s marketingom: Majte jasný cieľ skôr, ako sa pustite do marketingu a majte jasno v tom, čo chcete robiť. Nevnímajte marketing ako izolovanú časť marketingových 4P, pod ktorý patria iba sociálne siete. Marketing berte ako komplexný súbor. Pokúste sa budovať si vlastné zručnosti a skúsenosti, ktoré vám v organizácii pomôžu. Pokiaľ také možnosti nemáte, tak lepšie, ako skúšať je osloviť ľudí, ktorí vám s tým vedia pomôcť.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Lucia Rabatinová, výkonná riaditeľka a Petra Papajová, vedúca marketingu stoja za úspešnou značkou Curaprox na slovenskom trhu. V podcaste sa rozprávame o tom, ako sa im darí držať silnú pozíciu na trhu. Venujeme sa aj téme strategického PREČO a o tom, akú dôležitosť hrá v budovaní značky. V podcaste sa dozviete: aké príležitosti na trhu využila značka Curaprox, významné medzníky značky, ktoré pomohli jej rastu, akým spôsobom pomáha slovenská značka Curaprox napredovať značke na domácom trhu prečo ich produkty môžeme nájsť v slovenských lekárňach, no v zahraničí v tomto distribučnom kanáli nie sú dostupné Ak ste si doposiaľ mysleli, že Curaprox je slovenská značka, nie ste sami - nie je to však pravda. Petra nám v rozhovore prezrádza, ako Curaprox vznikol a kto stojí za jej vznikom. V rozhovore nám prezrádzajú príbeh, ako sa im podarilo zo slovenského trhu vybudovať tretí najsilnejší trh pre značku Curaprox v medzinárodnom trhovom porovnávaní. Na záver nám naše hostky v súvislosti s marketingom dávajú cenné odporúčania. Lucia Rabatinová hovorí, že „práca a celá filozofia, ktorú ponúkate, musí byť v prvom rade odskúšaná na vás. Musí vám dávať zmysel a musí byť uveriteľná.” Petra Papajová dodáva, že „ak nemáte purpose - zmysel, tak si ho určite nájdite, je to veľká vec, ktorá dokáže drajvovať nie len značku, ale aj ľudí, ktorí za ňou stoja a ktorí sú presvedčení, že to, čo robia, dáva zmysel.”

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Zakladateľ spoločnosti BioRuža Radovan Conev a marketingová manažérka Eliška Šušková nám v podcaste dosvedčia, že distribúciu nesmieme podceňovať a je potrebné jej venovať dostatok času. Distribúcia je neoddeliteľnou súčasťou každej firmy, avšak často sa jej nekladie dostatočný dôraz. V podcaste sa dozviete: kto stojí za vznikom spoločnosti BioRuža a ako vznikol jej názov, ako postupovať pri expanzii v distribúcii pri B2B a B2C segmente, na čo všetko sa pripraviť pri vytváraní a budovaní vzťahov so svojimi obchodnými partnermi, či sa dá udržať konzistentnosť marketingovej stratégie aj na Amazone. Radoslav nám v rozhovore predstavuje spoločnosť BioRuža a jej vznik. Rozpráva nám o distribúcii v B2B a B2C segmente. O marketingu v spoločnosti nám prezrádza marketingová manažérka Eliška Šušková. Ďalej hovoria o špecifikách marketingovej komunikácie v B2B a B2C segmente a ako sa dá udržať konzistentnosť komunikácie v oboch segmentoch. Prezradia nám aj to, či pôsobenie v B2B segmente dokáže podporiť predaj v e-shope. Na záver nám naši hostia odporúčajú v marketingu plánovať, vyhodnocovať, skúšať a zároveň si urobiť systém, ktorý nám samotným bude dávať zmysel.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Ivan Milý mal len 26 rokov, keď v r. 1991 založil firmu Herba Drug v Smižanoch. O tri roky na to import a distribúciu vystriedalo spustenie vlastného výrobného závodu. Následne v roku 2010 odkúpil viacero značiek a ich receptúr. Boli to značky ako Nubian, Barbus a medzi nimi aj hlavný pilier biznisu – značka DiXi . V podcaste sa rozprávame o tom, ako sa im práve z tejto značky podarilo urobiť najpredávanejšiu značku roka medzi šampónmi. V podcaste sa dozviete: •    čo p. Ivana presvedčilo ku kúpe jednotlivých značiek a ich receptúr, a čo bolo potrebné urobiť, aby ich efektívne uviedli do života •    aká bola cesta značky DiXi •    ako sa im podarilo až šesťnásobne zvýšiť predaj značky DiXi •    ako pristupujú k vývoju nového produktu •    a tiež akú rolu zohráva pre značku uveriteľnosť a čo si pod ňou predstaviť Značku DiXi poznajú ešte naše staré mamy, avšak je veľmi zložité spojiť dlhoročnú tradíciu s inováciami. Značke DiXi sa to šikovne podarilo, pretože sa stala najpredávanejšou značkou šampónov na slovenskom trhu. Čo však stojí za jej príbehom úspechu? Je to príbeh o kúpe “zaprášených” značiek, v ktorých p. Ivan Milý videl “rodinné striebro”, ktoré potrebovalo len oprášiť prach a preleštiť. Aj v tomto príbehu marketing zohrával dôležitú úlohu, ale ako zabezpečiť predaj produktov, keď nemáte dostatok finančných prostriedkov na jeho začlenenie do procesu? Odpoveď nájdete v podcaste. Na záver nám p. Ivan dáva odporúčanie s marketingom. Hovorí, že nie je marketér, ale emotívny človek. V marketingu nám odporúča odpovedať si na dve základné otázky, ktoré dajú výrobku zmysel. Prvou je to, prečo ideme produkt vyrábať a druhou je to, prečo by si ho mal zákazník kúpiť. Ak si vieme odpovedať na tieto 2 otázky, potom má výrobok zmysel. Zároveň nám radí, aby sme boli uveriteľnými, pretože faloš zákazník časom rozozná. Mali by sme vyrábať len produkty, ktoré zákazníkovi robia dobro, nie ho zotročujú.

Posledný rok sme často išli na autopilot, teraz to už nepôjde. Každá firma, značka by preto mala prehodnotiť svoje smerovanie aj priority a nastaviť si ciele na rast na ďalší rok. Ak chcete, aby vaše značky boli stále lepšie a dokonalejšie, zoberte si od nás 3 rady, ktoré spomíname v podcaste. Nebojte sa zastaviť a dopriať si stráviť kvalitný čas so svojím podnikaním, stratégiou a značkou. Je to rovnako dôležité, ako stráviť kvalitný čas so sebou samým. Ak ho do seba investujete, vráti sa vám to. A to isté platí aj o značke. Prajeme vám, nech vás tento kvalitný čas sprevádza počas celých sviatkov.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Mário Glos je certifikovaným realitným špecialistom, no okrem toho vlastní aj poradensko-konzultačnú spoločnosť 4 SALE marketing, ktorá sa špecializuje na komplexný marketing a manažment predaja výlučne developerských projektov. Mário nám v rozhovore prezrádza úskalia developerských projektov na Slovensku. V podcaste sa dozviete: v akom stave sa nachádza realitný trh čo bude v nasledujúcom období kľúčové pre úspech, nie len developerských projektov v čom je špecifický marketing pre developerov ako v praxi komunikovať na vybrané cieľové skupiny ako motivovať ľudí k nákupu nehnuteľnosti ako sa im podarilo uspieť na slovenskom trhu Marketing sa využíva v každom jednom segmente, no v každom má svoje špecifiká. Mário nám v rozhovore prezrádza, čím je špecifický marketing v segmente realitných developerov a kde by sa malo začínať pri developerských projektoch. Mário čerpá zo svojich dlhoročných skúseností z amerického trhu a častokrát sa stretáva s nesprávnou postupnosťou krokov v celom procese developerských projektov. Akú chybu robia slovenskí developeri úplne najčastejšie, odhaľujeme v podcaste. V závere nám Mário odporúča stanoviť si na začiatku akéhokoľvek projektu, či biznisu svoje smerovanie. A pokiaľ tápame, je vhodné sa obrátiť na špecialistov, ktorí nám dokážu pomôcť ušetriť finančné prostriedky v budúcnosti.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Anka a Naďa boli hostkami v podcaste Marketing k obedu s Jánom Laurenčíkom. Rozprávali sa spolu o marketingovej stratégií a o tom, či sa dá bez nej žiť a ak áno, ako dlho. V rozhovore zazneli zaujímavé otázky, preto sme sa ho rozhodli zazdieľať aj medzi naše podcasty. V podcaste sa dozviete: na aký dlhý čas sa stratégia pripravuje ako sme vytvorili našu metodológiu Biznis Marketingová Stratégia ako je biznis stratégia prepojená s marketingovou stratégiou prečo sa stratégia pre našich klientov nedá vytvoriť bez súčinnosti klienta aké veci by mal v stratégii zohľadniť podnikateľ, ak si ju chce vytvoriť sám v čom je najväčší rozdiel v marketingovej stratégii, keď sa robí pre B2B a pre B2C Ako to, že sú firmy, ktoré dokážu existovať bez marketingovej stratégie? Faktom je, že každý, kto podniká a má za niečo zodpovednosť, má biznis marketingovú stratégiu v hlave, inak by nevedel postupovať. Otázka je, na ako dlho a ako veľmi to má premyslené, do akej hĺbky a či ostatní o tom vedia. Ján Laurenčík je senior konzultantom v agentúre Basta Digital. Za svoju 15 ročnú kariéru veľa marketingových stratégií od klientov nevidel, čo ho veľmi zaráža. Veľa firiem totiž funguje tak, že ďalší rok robia približne to isté, čo robili pred tým s malými zmenami. Často počúvame o tom, že tradičný marketing je mŕtvy. Čo je to však tradičný marketing? To sú tie základy – marketingové 4P a značka, nad ktorými by mal každý podnikateľ myslieť. Všetko ostatné, čo je moderné, sú nástroje, ktoré sa menia. Vždy prichádzajú nové nástroje a je dobré ich spoznať a vyskúšať, pretože to je to, čo posúva celý biznis dopredu. Avšak pokiaľ nemáme dobre urobené základy a nevieme, čo chceme, potom sa ani nevieme rozhodnúť, ktorý z nástrojov je pre nás vhodný. Aj v tomto rozhodnutí pomáha stratégia. Vypočujte si rozhovor a dozviete sa, prečo na Slovensku nie je zvykom mať marketingovú stratégiu aj keď v západnej Európe to je bežným zvykom.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ František Kozáček je YouTube špecialistom. Spolupracuje s veľkými značkami, akými sú napríklad Kuchyňa Lidla, či Spievankovo. Je zakladateľom VIDEO ACADEMY, pretože chce, aby čo najviac lídrov na Slovensku aj v Česku už nemuselo ísť na YouTube cestou pokus-omyl. Zároveň buduje aj niekoľko vlastných globálnych YouTube kanálov v angličtine, kde zatiaľ najúspešnejší má aktuálne 166-tisíc odberateľov a výkon v priemere 800-tisíc pozretí mesačne. František má obrovské skúsenosti s YouTubom, o ktoré sa s nami podelil. V rozhovore nám prezrádza, aké zázraky sa dajú robiť na YouTube, aby nám fungoval náš kanál. Rozprávame sa o jeho nastavení, tvorbe obsahu, organickom aj platenom budovaní YouTube, ale napríklad aj to, ako vytvoriť názov. Odhaľuje nám aj štatistiky o Slovensku, ktoré nie sú bežne dostupné. V rozhovore sa dozviete: ako sa YouTube vyvíja a či je stále zaujímavý pre ľudí aj firmy koľko je na Slovensku mesačných používateľov a koľko videí je vzhliadnutých za mesiac aká cieľová skupina z hľadiska demografie sa na YouTube nachádza aké 3 priority, čo chce dosiahnuť, má YouTube podľa čoho sa meria a vyhodnocuje úspešnosť videí na YouTube aký obsah ľudia najviac sledujú na YouTube čo všetko by sme mali vedieť a urobiť pred založením YouTube kanála čo je potrebné na to, aby sme mohli začať tvoriť obsah na YouTube ako vytvoriť názov na YouTube, ktorý bude vyhľadateľný YouTube je druhým najväčším vyhľadávačom na svete a s prvým Googlom sú navzájom prepojení, vďaka čomu sa vieme ľahšie so svojimi videami dostávať aj do výsledkov vyhľadávaní v Google. Navyše keď budeme tvoriť zaujímavý a hodnotný obsah, zvyšujeme si pravdepodobnosť, že sa na YouTube budeme aj viac zobrazovať. Nemali by sme však robiť akékoľvek videá, ale dôležité je k tomu pristupovať strategicky a tvoriť také videá, ktoré majú potenciál priniesť čo najväčší výkon. Dôležitou vecou, ktorá vychádza aj zo štatistík, je to, že ľudia používajú YouTube na to, aby sa rozhodovali o nákupe. Keďže ľudia stále chodia na YouTube a je pre nich zaujímavý, má zmysel, aby tam boli prítomné aj firmy. František odkazuje na záver: „Jedna dôležitá vec, ktorou sa riadim nie len v marketingu, ale aj v živote je to, aby vyhrával každý. Platí to aj pre YouTube. YouTube kanál je úspešný vtedy, keď vyhráva divák, YouTube ako platforma a aj my ako firma. Prajem nám, nech sa nám darí hľadať také riešenia, pri ktorých vyhrávame všetci a robme veci tak, aby bol náš svet lepší.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Adam Lazar je marketingovým manažérom značky Wolt, ktorej sa za niekoľko rokov podarilo si aj na Slovensku vybudovať svoju pozíciu trendsettera v delivery segmente. Adam nám v rozhovore prezrádza, ako sa im podarilo na našom trhu vybudovať značku, ktorá udáva trendy. V podcaste sa dozviete: aké je pozadie vzniku a rastu značky Wolt v akých krajinách sa Wolt nachádza a ako pristupuje k expanzii akú víziu má Wolt čo bolo kľúčom úspechu k tomu, že sa Wolt dokázal presadiť na našom trhu a stať sa trendsettrom akú budúcnosť má podľa Adama delivery segment na Slovensku, v ktorom sú u nás až 4 globálni hráči ako menia správanie a zvyklosti spotrebiteľov čo je to quick commerce a prečo sa stáva novým trendom ako motivujú ľudi, aby nemali bariéry a nakúpili u nich potraviny Wolt je miesto, ktoré spája 3 hlavné piliere. Prvým sú zákazníci, ktorí si chcú niečo objednať, druhým sú partneri, medzi ktorých patria napríklad reštaurácie a tretím pilierom sú partnerskí kuriéri, kde sú prevažne živnostníci, ktorí si chcú zarobiť. Komunikovať na všetky tri strany s rôznymi insightami je náročné. Adam nám prezrádza, ako sa im darí skĺbiť tieto 3 piliere vo svojej komunikácii. Wolt začal s foodcourtom, no postupne pridával do svojho portfólia ďalšie oblasti. Adam hovorí, že chcú byť virtuálnym obchodným domom, nejdú do toho však nepremyslene. V rozhovore sa dozviete, ako rozmýšľajú nad rozširovaním svojich služieb a čo znamená virtuálny obchodný dom. Adam nám na záver odporúča, aby sme sa zamerali na vzdelávanie. „Marketingoví začiatočníci by mali začať čo najskôr experimentovať. Skúsenejší marketéri, ktorí robia v marketingu dlhšie, si častokrát myslia, že už o marketingu vedia všetko. Na marketingu sa mi páči, ako extréme rýchlo sa mení a neustále sa treba niečo učiť. Napriek tomu marketing vo svojej úplnej podstate zostáva bez zmeny.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Insight je pojem, o ktorom sa v marketingu veľa rozpráva, ale málokto vie vysvetliť, čo to je a ako ho správne nájsť. My v Levosphere sa s ním aktívne stretávame, pretože je jedným z ôsmych krokov, ktorými prechádzame pri tvorbe Signifikantnej stratégie značky. Keďže insight je dôležitým pilierom pri tvorbe stratégie, rozhodli sme sa mu venovať celú epizódu. V podcaste sa dozviete: čo je to insight a ako sa prekladá aké 3 typy insightov poznáme čo musíme vedieť na to, aby sme vedeli definovať správny insight akým 3 oblastiam, ktorých prienikom vznikne insight, potrebujeme pochopiť pri tvorbe insightu či sa insight rovná potrebe aké 3 techniky využívame v Levosphere na nájdenie insightu príklad insightov z praxe na značke Omo, JANKIV a Inspio Pri hľadaní insightu sa používa paralela človeka s ľadovcom. Na človeku vieme odčítať to, aký je, len v 10%. Zvyšných 90% je ukrytých pod hladinou, teda vo vnútri človeka. Dobrý marketér by mal ísť do vnútra človeka čím hlbšie, aby dokázal dobre pochopiť, čo sa v ňom dohráva. Pretože my ľudia sme už raz takí, že niečo hovoríme, ale niečo iné robíme. :) V podcaste nám Naďa vysvetľuje celú paralelu ľadovca ku človeku. Po vypočutí podcastu si prečítajte aj náš blog Čo je to spotrebiteľský insight a ako ho nájsť?, v ktorom si môžete ešte viac prehĺbiť svoje vedomosti. Keďže sa v každom podcaste na záver pýtame našich hostí, čo nám odporúčajú v súvislosti s marketingom, nevynechali sme túto otázku ani v tomto podcaste. Vypočujte si, akú radu dáva Anka s Naďou podnikateľom a marketérom.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Martin Knut je spoluzakladateľom a dlhé roky bol aj riaditeľom v Lige za duševné zdravie, kde je aktuálne predsedom správnej rady. Okrem toho je komunikačný stratég. Ako komunikačný konzultant v agentúre Knut&Knut pomáhal množstvu klientov ako sú YEME, Klinika duševného zdravia Calma, či Schill Dental Clinic. Martin začal s marketingom ešte v 90. rokoch, preto má bohaté skúsenosti z celého prierezu vývoja marketingu. V podcaste sa s nami delí o svoj pohľad na marketing z pohľadu komunikácie. V druhá časti rozhovoru sa venujeme Lige za duševné zdravie. V podcaste sa dozviete: aký bol marketing v 90. rokoch vs. aký je marketing dnes ako sa posunul komunikačný odkaz, obsah komunikácie v čase ako sa mení reklama a s ňou aj populácia aký je rozdiel medzi stratégom a kreatívom, čo robia a aké vlastnosti by mali mať prečo je spojenie stratéga a kreatívca také dôležité či existuje nejaký štandard, ako rozpoznať, komu máme zveriť komunikáciou svojej značky čomu sa venujú v Lige za duševné zdravie ako pristúpili k osvete o duševnom zdraví a ktoré kľúčové momenty im k osvete pomohli Martin verí tomu, že dobrá komunikácia značky je stelesnením hlbokého vzťahu medzi stratégom a lídrom značky. Je nevyhnutné, aby stratég pochopil, čo chce líder so svojou značkou dosiahnuť. Nie len v tom, o koľko viac chce predať, ale aj v tom, ako to chce urobiť, akú kultúru chce tomu celému dať, či ako chce pôsobiť. Nedá sa to dosiahnuť bez stratéga, pretože on je dnes kľúčovou postavou. Veľmi dôležitý je vzťah aj medzi stratégom a kreatívcom. Ak medzi nimi nastane iskra, vtedy nastáva magické fluidum, ktoré je pre značku nesmierne dôležité. Prečo je práve tento vzťah kľúčový, nám Martin prezrádza v rozhovore. Zaujímavé je počúvať to, ako Martin opisuje rozdiely v marketingu v 90. rokoch a v súčasnosti. Jedno z týchto období bolo, či je viac o kreativite. Uhádnete ktoré? Martin prezrádza, že za vznikom Ligy za duševné zdravie sa spojilo na jednej strane poznanie problému a na druhej strane schopnosť, ako to tlmočiť verejnosti. Vždy sa snažili ísť ťažšou cestou, ktorá má zmysel. Spolupracujú s kvalitnými odborníkmi, ktorí dávajú kvalitné informácie a snažia sa ich preklápať do zrozumiteľných posolstiev tak, aby to spoločnosť naozaj chytila. Hovorí, že to robia systémovou zmenou, no na to je nevyhnutný stabilný tím. Prečo nemáme robiť príliš veľa prudkých pohybov, nám zo svojich skúseností Martin prezrádza v rozhovore. Čo nám Martin odporúča v súvislosti s marketingom: „Dobrý marketér je človek, ktorý by mal mať veľmi široký rozhľad v kultúre. Nie však v tej, čo sa deje v divadle, ale v tej, ktorá hovorí o kvalite jazyka, o kvalite správania, o tom, aká je doba a o jemných chémiách tohto sveta. Práve tam sa skrývajú vlny, na ktorých sa dá ťahať dobré posolstvo, ku ktorému sa vedia pripojiť ľudia, na ktorých komunikujete. Marketér by nemal byť politický buldozér, ale mal by byť veľmi jemný vizionár. Práve preto je tu veľmi dôležitý kultúrny rozmer. Marketéri primárne nie len predávajú, ale primárne dávajú značke, produktu atmosféru, s ktorou ju posielajú von do sveta. Keď si kupujeme vodu, nekupujeme si bublinky vo vode, ale kupujeme si celú auru okolo toho. A to vedia robiť len ľudia, ktorí majú pre to cit.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Júlia Micháleková je spoluzakladateľkou a CEO v agentúre DASE. V nej sa ako prvá agentúra na Slovensku zameriavajú výlučne a webovú analytiku. Aktuálne sa v nej dejú veľké zmeny, o ktorých by mali vedieť všetci, ktorí ju aspoň trochu riešia, alebo majú Google Analytics. V rozhovore nám Júlia prezrádza, čo by sme o webovej analytike mali vedieť a aké zmeny sa dejú v Google Analytics. V podcaste sa dozviete: čo je to webová analytika a prečo je pre firmu dôležitá či sa webová analytika zužuje len na digitál, alebo to zohľadňuje aj oblasti ako sú vnútorné procesy, obchodné ciele, či marketing ako pristupujú k tvorbe analytickej stratégie v DASE aké základné nástroje by sme mali pri analytike používať v čom je iná nová verzia Google Analytics 4 od pôvodnej verzie, ktorá sa používala roky kedy by sme mali prejsť do novej verzie Google Analytics 4 a kedy zruší Google účty v pôvodnom Google Analytics či sa prekonvertujú dáta z pôvodnej verzie do novej verzie Data-driven marketing je pojem, s ktorým sa určite aspoň raz stretol každý marketér či podnikateľ. Viete však, aký je jeho skutočný význam? Júlia hovorí, že o data-driven marketing ide vtedy, ak si vieme na základe dát odpovedať na otázku, ako dosiahneme to, čo chceme. Ľudia totiž často niečo analyzujú, no nič sa nedeje. Efektívna analytika však nie je o minulosti, ale o budúcnosti, pretože na základe nich by ste sa mali vedieť rozhodovať do budúcna. Myslíte, že je lepšie sledovať viac alebo menej dát? Odpoveď vás prekvapí. Aktuálne Google Analytics prechádza veľkou zmenou, ktorá bude mať na analytiku zásadný vplyv. Z pôvodnej verzie prechádzame na Google Analytics 4. Jednou zo zmien je to, že táto nová verzia nerozpoznáva používateľa len podľa cookies, ale aj podľa toho, či je prihlásený v gmaile. Ďalšie zmeny sa dozviete v podcaste. Stihli ste si už nastaviť novú verziu Google Analytics 4? Júlia hovorí, že už včera na to bolo neskoro. Vypočujte si podcast a dozviete sa, ako na to. Júlia nám odporúča v súvislosti s marketingom: „V dnešnom svete máme pretlak informácií a dobre mienených rád aj nástrojov. V reálnom aj praktickom živote by sme sa však mali naučiť vycítiť, čo s nami naozaj rezonuje, pretože rád ako čo robiť, je strašne veľa. Dôležité je študovať, rozhliadať sa, ale aj nájsť veci, ktoré vám dávajú zmysel. Tie potom používajte. Nepočúvajte rady, že každý musí niečo robiť. Robte to, čo vás baví a na čo máte talent. Dobre mienené rady si vypočujte, ale počúvajte aj samého seba.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Jankiv je značka, ktorá popularizuje ručne vyrábaného plissé na Slovensku. Za svoje 6-ročné pôsobenie stihli získať cenné ocenenia, ktoré sú dôkazom toho, že na Slovensku máme mladých a úspešných ľudí, od ktorých sa môžeme inšpirovať. V podcaste nám prezrádzajú príbeh, ako sa im ešte len zo zárodku myšlienky podarilo vybudovať stabilnú značku, ktorej obrat každým dňom rastie. V podcaste sa dozviete: prečo sa začali venovať práve plissé a ako sa k nemu dostali ako začali predávať svoje prvé produkty prečo sa rozhodli úplne prebudovať portfólio a začať predávať niečo iné v čom všetkom im pomohlo to, že majú marketingovú stratégiu značky prečo e-shop nie je ich primárny distribučný kanál a cez aký kanál predávajú najviac ako sa im podarilo zastabilizovať predaj a začať predávať aj bez zliav ako získali PR výstupy zadarmo Ešte keď ani značka Jankiv nebola na svete, Karolína s Michalom vedeli, že chcú mať vlastnú módnu značku. Nechceli to však robiť tak, ako to robil každý. Išli preto študovať na vysokú školu v Liberci. Škola im však nedala to, čo očakávali a keďže presne vedeli, za čím si idú, prestúpili na odborné učilište. Tam sa vyštudovali za dámskych krajčírov. Potom sa pustili do vlastnej značky a začali tvoriť módu, ktorá je autentická a s vlastným rukopisom. Všetko sa učili sami systémom pokus, omyl. Karolína spomína, že mali za sebou dve neúspešné spolupráce s agentúrami, ktoré ich vyžmýkali z peňazí. Mysleli si, že keď nastavia reklamy, že im bude firma aj lepšie fungovať. Vtedy ešte nevedeli, že toto nie je gro toho, čo značka potrebuje na to, aby fungovala, pretože reklamu mať nestačí. Siahli si na úplne dno a uvedomili si, že takto to ďalej nemôže ísť. To, čomu sa venovali však naplno verili a cítili, že o ich produkty bude záujem, len to musia dostať medzi ľudí. V tomto období sa obrátili na nás v Levosphere, aby sme im vypracovali biznis marketingovú stratégiu. Tá ich nakopla a vrátila im vášeň. Michal hovorí, že hlavným momentom z toho celého bolo to, že prešli od predaja produktu na predaj emócie, pretože dovtedy to mali veľmi technické. Na webe majú motto „Join the iconic feelings!“, ktoré odráža myšlienku ich značky. Karolína prezrádza, že od kedy si začali budovať značku, zákazníci ani raz nepovedali, že by ich produkty boli drahé, čo sa im pred tým stávalo. Dokonca sa im podarilo dostať zo zliav a dosiahnuť stabilný objem predaja. Ako im v tom pomohla stratégia značky, nám prezrádzajú v rozhovore. Čo nám na záver odkazujú v súvislosti s marketingom? Karolína odporúča: „Nepredávajte len produkt, ale prezentujte pridanú hodnotu toho, čo má človeku dávať zmysel to, aby nakúpil od vás. Zachovajte si v marketingu autentickosť a nastavte si, kto ste, čo vás baví, ako chcete komunikovať a choďte si za tým. Mne veľmi pomohlo to, že to ako komunikujem, odráža mňa, a preto je to autentické a aj mne mňa prirodzené.“ Michal hovorí: „Nechajte si odporučiť od dobrých ľudí. Je náročné si nájsť v marketingu firmu, ktorá zastreší presne to, čo potrebujete. My sme to našli vďaka Levosphere.“

Juraj Fehervari je spoluzakladateľom spoločnosti Be Lenka, ktorá sa venuje vývoju, výskumu, výrobe a predaju barefoot obuvi. Podarilo sa im preraziť na európskom a americkom trhu a aktuálne ich značku nájdeme vo viac ako 60 krajinách sveta. Juraj nám prezrádza, ako sa im podaril tento úspech. Prinášame vám bonusovú otázku na Juraja Fehervariho, v ktorej nám prezrádza, čo sú najväčšie learningy, ktoré sa za posledných 5 rokov v rámci Be Lenky naučil.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Juraj Fehervari je spoluzakladateľom spoločnosti Be Lenka, ktorá sa venuje vývoju, výskumu, výrobe a predaju barefoot obuvi. Podarilo sa im preraziť na európskom a americkom trhu a aktuálne ich značku nájdeme vo viac ako 60 krajinách sveta. Juraj nám prezrádza, ako sa im podaril tento úspech. V podcaste sa dozviete: čo sú to barefoot topánky a prečo by ich mal mať v botníku každý ako sa dostal k barefoot topánkam a prečo sa ich rozhodol vyrábať ako si poradili s tým, že vstupovali do segmentu, ktorý nebol známy ako pristupujú k budovaniu znalosti a osvete o barefoot topánkach aké prvé kroky spravili, keď vstupovali na trh, aby mohli začať rásť ako pracujú s tým, že ich zákazník má dlhšiu cestu k nákupu ich produktov ako dôležité bolo začať spolupracovať s B2B distribútormi a ako tento distribučný kanál vyvinul v čase Juraj hovorí, že máme zlé návyky v obúvaní a ľudia si vyberajú topánky podľa toho, len aby dobre vyzerali. Aj výrobcovia topánok a značky sa zaoberajú skôr tým, aký dizajn budú mať ich topánky a nemyslia na to, aký benefit budú mať pre nohu, pretože v prvom rade by topánky mali nohu chrániť. Práve preto je cieľom a víziou značky Be Lenka zmeniť obúvacie návyky ľudí. Mnoho ľudí však môže barefoot topánky vnímať ako neatraktívne. Ako si s tým poradili v značke Be Lenka, nám Juraj prezrádza v podcaste. Be Lenka pôsobí v desiatkach krajín, a to nesie so sebou aj „vlak povinností“. Nie je to totiž len o vytvorení e-shopu a logistike. Navyše treba prihliadať aj na to, že každá krajina je iná. Juraj vysvetľuje, ako im dáta a analytika pomáhajú nie len pri riadení produktu ale aj komunikácie. „Treba si zvoliť cestu odvahy, ale v mnohých veciach aj konzervatívnu. Nemíňali sme zdroje tam, kde to nebolo potrebné.“ Juraj si uvedomuje, že komunikácia značky je dôležitá. Hovorí, že robia viac ako len „povinnú jazdu“, pod ktorou má na mysli affiliate marketing, sociálne siete, ppc, remarketing, mailing a podobne. Robia to cielene a v každej krajine majú iné scenáre. Čo robia nad rámec povinnej jazdy a prečo majú v každej krajine iný komunikačný scenár, sa dozviete v podcaste. Čo na záver odkazuje v súvislosti s marketingom? „Buďte autentickí. Robte marketing aj riadenie firmy tak, ako to cítite. Nefejkujte to, ukážte samých seba a dovoľte si byť autentickí. Nelimitujte sa cudzími strachmi a nebojte sa robiť zmeny. Najhoršie čo sa vám môže stať je to, že to nevyjde, ale aspoň ste to skúsili.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Juraj Sasko je zakladateľom digitálnej agentúry Visibility, v ktorej sa denno-denne stretávajú s výkonnostným marketingom. Práve na túto tému sme sa zamerali v rozhovore s Jurajom. Podcast je nabitý dôležitými poznatkami, ktoré by mal ovládať každý, kto sa dostáva do kontaktu s výkonnostným marketingom, ktorý poznáme aj pod pojmom performance marketing. Rozhovor je užitočný pre tých, ktorí s ním pracujú, ale pre tých, ktorí s ním chcú ešte len začať. V podcaste sa dozviete: ako začať s výkonnostným marketingom a ako ho správne nastaviť aké marketingové aktivity patria pod výkonnostný marketing pre koho nie je výkonnostný marketing vhodný na čo si dávať pozor pri výkonnostnom marketingu čo všetko musí klient ovládať vo výkonnostnom marketingu, aj keď má agentúru, ktorá mu ho spravuje kedy už neplatí to, že čím viac investujeme do výkonnostného marketingu, tým viac klientov/objednávok dostaneme ktorých základných 7 metrík by si mal e-shop sledovať či by mal rozpočet stanoviť klient, alebo agentúra Každá firma nejakým spôsobom rieši výkon svojho marketingu. Je to niečo, s čím chce začať každý, pretože výkon prináša biznisové výsledky. Juraj hovorí, že problémom je skôr firmy presvedčiť o tom, že by mali robiť aj brandové aktivity, kde výkon nie je cieľom. Dôvod je jednoduchý – budovanie značky silne asistuje výkonu. Faktom je, že ľudia viac dôverujú značkám, ktoré vidia a poznajú ich. Na začiatku nastavovania výkonnostného marketingu je potrebné si zadefinovať cieľovú skupinu, zmapovať si trh, urobiť analýzu kľúčových slov a ďalšie aktivity, ktoré nám Juraj prezrádza v podcaste. Zároveň hovorí aj o tom, že je dobré si testovať veci a optimalizovať ich. Juraj v rozhovore spomína nástroje, ktoré vedia e-shopom pomôcť na začiatku pri výkonnostnom marketingu: Google adsv Reklamný systém Business manager pre Facebook Reklamný systém pre Heureku Marketing minner Ahrefs Screamingfrog Juraj na záver odporúča: Majiteľ, alebo človek, ktorý rozbieha nejaký projekt, by mal mať k danej veci aj vzťah. Počas pandémie bolo vidieť, ako e-commerce stúpa, a to veľa ľudí motivovalo k tomu, aby si spravili svoj e-shop. Chceli ho rozbehnúť popri práci a mysleli si, že budú druhá Alza. Veľakrát to je však o tom, že o biznise nič nevedia a plánujú to krátkodobo. Nie sú pripravení a to, že to budú budovať ďalšie 3 až 4 roky, pričom stále z toho nemusia nič mať. Práve preto treba mať k tomu vzťah a vyznať sa v tom.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Dajana Rodriguez je úspešná slovenská značka, ktorej inšpiráciou sú slovenské tradície. Špecializujú sa na dizajn, navrhovanie, výrobu a predaj dámskych kožených kabeliek. Raul Rodriguez, spoluzakladateľ značky a Dávid Varga, šéf marketingu, nám v podcaste prezrádzajú, ako sa im podarilo svojou značkou získať srdcia Slovákov. V podcaste sa dozviete: ako prišli k tomu, že budú vyrábať a vyšívať kabelky ako pristupujú k distribúcii ako si zabezpečili dopyt po produktoch čo považujú za kľúčový moment, kedy sa dokázali na vysoko saturovanom trhu presadiť napriek vyššej cene prečo sa rozhodli z intuície prejsť na rozhodovanie na základe dát a v čom všetkom im to pomáha prečo si vytvorili vlastné externé marketingovo, IT, foto, video oddelenie aký postoj majú k príbehu, ktorý zafungoval na Slovensku a k jeho fungovaniu v zahraničí Nakúpili by ste prémiové produkty od firmy, o ktorej neviete nič? V Dajana Rodriguez si to uvedomujú: „Ťažko sa niekto stotožní s príbehom značky, firmy, o ktorej nevie nič, prípadne ktorá sa prezentuje len marketingovými claimami.“ Tvárou ich značky sa stala hlavná dizajnérka Dajana. Otvorene priznávajú, že im to pomáha, pretože príbeh je o to silnejší, keď za ním stojí konkrétna osoba. Na druhej strane sa aj zákazníčky vedia lepšie stotožniť s príbehom. Avšak neukazujú ideál, ale realitu. Aké všetky výhody vidia v tom, keď je značka postavená na konkrétnej osobe, nám prezrádzajú v podcaste. „Každý e-shop, ktorý chce byť úspešný, musí mať pekné fotky a spustené reklamy. Je to povinná jazda, ktorú treba stále vylepšovať.“ Raul hovorí, že ešte minulý rok robili vo firme všetci všetko. Mali konzultácie, vďaka ktorým pochopili, že si to musia vo firme upratať. Všetko si rozdelili a teraz má každý svoje zodpovednosti. Zároveň si uvedomujú, že nemôžu expandovať do zahraničia, pokiaľ ich výroba nie je schopná vyrábať stabilný počet produktov každý deň. Radšej preto na to idú pomalšie a stabilnejšie. Na záver nám odkazujú v súvislosti s marketingom: „Treba skúšať a netreba sa báť ísť do rizika, pretože často práve riziko tvorí efekt. Niekedy netreba zanedbávať aj detaily, lebo tie tvoria celok. Keď vám niečo funguje dobre, neznamená to, že to tak bude fungovať navždy. Práve preto treba vylepšovať všetko, čo robíte.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Miroslava Sabolová je zakladateľkou mladej slovenskej značky Vely, ktorá prináša na trh komplexy šťavnatých vitamínov. Okrem toho, že majú výborné produkty, ktoré nie len skvelo chutia a pomáhajú nášmu zdraviu, mali sme s Miroslavou možnosť spolupracovať na biznis marketingovej stratégií pre ich značku Vely. Miroslava nám v podcaste hovorí o tom, ako sa im podarilo uviesť ich značku na trh a ako im v tom pomohla stratégia. V podcaste sa dozviete: prečo sa rozhodli vstúpiť do segmentu so suplementami a vitamínmi napriek tomu, že je saturovaný v čom je značka Vely iná a v čom obohacuje segment prečo sa rozhodli hneď od začiatku budovať značku prečo je ich portfólio vyskladané podľa životného obdobia žien a ako im toto rozčlenenie pomáha v komunikácii a distribúcii ako pristupovali ku tvorbe obalov, ktoré sú skutočne odlišné a dotiahli to zatiaľ do posledného kola v Národnej cene za dizajn v čom všetkom im pomohlo to, že mali pripravenú marketingovú stratégiu aké marketingové aktivity robia a ako sa im bez rozpočtu podarilo dostať do televízie a PR ako sa im podarilo zalistovať svoje produkty do DM napriek niekoľkým odmietnutiam Značka Vely prišla na náš trh v decembri 2021. Miroslava hovorí, že príprava na jej uvedenie bola veľmi náročná a trvala skoro rok a pol. Napriek tomu, že tento trh už aj v tom čase bol vysoko saturovaný, rozhodli sa do neho vstúpiť a nájsť si na ňom svoje miesto. Práve v tom im pomohla analýza makroprostredia a konkurencie. Výsledkom bolo to, že za značkou Vely stojí túžba podporovať ženy v každom období života a pomôcť im rásť a napredovať vo všetkých smeroch prostredníctvom šťavnatých gumených vitamínov. Vely nie je značka, ktorá chce len predávať, ale uvedomuje si potreby žien a snaží sa im pomôcť. Práve preto prinášajú rôzne nástroje, ktoré pomáhajú ženám v budovaní si nádherného života a v sebazdokonaľovaní. Ak značka komunikuje viac ako len produkty, má to množstvo výhod. Nie len že sa lepšie spojíte so svojimi zákazníkmi, ale dokáže vám to pomôcť aj napríklad pri zalistovaní do „nedosiahnuteľných“ predajní, alebo pri získaní proma v televízii bez rozpočtu. V rozhovore nám Miroslava prezrádza viac. „Vďaka tomu, že sme mali marketingovú stratégiu, som mala pocit, že máme pevný základ pre úspešné budovanie značky. Je to ako pri dome – ak máte pevné základy, môžete stavať ďalšie múry. Stratégia nám dala stabilitu, oporu a pevné základy, od ktorých sme sa odrazili.“ Miroslava na záver odkazuje: „Pri akýchkoľvek marketingových aktivitách, ktoré robíte, by ste mali myslieť na to, že na druhej strane je človek, ktorý má svoje záväzky a kalendár plný termínov. Nemá preto pre vašu značku 24 hodín 7 dni v týždni, hoci by sme mu to priali. Práve preto je veľmi dôležité nastaviť si správne marketingovú stratégiu a rovnako aj hodnoty, ktoré prinášate do životov ľudí, zákazníkov.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Anka a Naďa boli hostkami v rozhovore s Tomášom Vrtíkom z Expandeco, v ktorom sa rozprávali o tom, ako využiť marketingovú stratégiu pre rast e-shopu. Keďže máme na rozhovor veľmi pozitívne ohlasy, rozhodli sme sa ho zaradiť aj do našich podcastov. V rozhovore sa dozviete: príklad z praxe, kedy z klišé komunikácie vznikol konkrétny odlišný positioning ako prebieha brainstorming a tvorba stratégie od myšlienky až ku claimu ako si poradiť s prípadom, keď značka len reselluje, nemá brand a veľkú konkurenciu prečo je nevyhnutné mať len 1 stratégiu, aj keď sa expanduje na zahraničné odlišné trhy a ako si s tým poradiť ako sa vyhnúť budovaniu znalosti značky cez zľavy ako vystúpiť z cenovej špirály, keď sú zákazníci zvyknutí na zľavy prečo sledovať konkurenciu a ako pristúpiť k jej analyzovaniu Väčšina marketérov e-shopov sa zaoberá výkonnostným marketingom, ktorý podľa modelu STDC niekedy presahuje do značky prostredníctvom fázy SEE. Ak však nemáme definovanú stratégiu značky, tak tam nemáme čo dať. Potom začneme byť uponáhľaní, pretože nepredávame. Na Slovensku sa množstvo marketérov a majiteľov nezaoberá marketingovou stratégiou, avšak práve tá dokáže e-shop posunúť ďalej. Chybou e-commercu je to, že je zameraný na krátkodobé výsledky. E-shop by sa však mal na to pozerať z dlhodobého hľadiska, a teda nie len na to, čo predá zajtra, ale čo mu prinesie dlhodobý rast bez toho, aby musel neustále liať peniaze do výkonnostného marketingu. Každý e-shop, firma by si mala odpovedať na otázku, čo sa stane u jeho zákazníka, keď by sme z dňa na deň prestali predávať produkty, poskytovať služby? Som pre neho na toľko dôležitý, že si to všimne? Prečo by mal zákazník nakupovať práve u nás a nie u konkurencie? Zabudnite však na odpovede typu pretože sme najlepší, profesionáli, najrýchlejší a kvalitní. To hovorí každý, preto sú to tzv. hygienické parametre a bez nich by sme biznis ani robiť nemali. Musí to tam síce zaznieť, ale na tom sa značka, biznis nedá postaviť. Tým, že je trh stále viac saturovaný, ponuka sa zväčšuje, no dopyt ostáva rovnaký, jediné, čo nám ostáva je odlíšiť sa a budovať si vlastnú značku. Navyše na to, aby sme mali zdravý biznis, nám musia perfektne fungovať aj marketingové 4P, teda produkt, cena komunikácia a distribúcia.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Jaroslav Vojtechovský je vysokoškolský učiteľ na Fakulte Manažmentu UK. Založil Digital Marketing Club so zámerom pripravovať študentov na prax v oblasti online marketingu. Neskôr vznikla Digitálna Univerzita, ktorá spraví aj z úplného začiatočníka experta na digitálny marketing. V podcaste sa rozprávame o vzdelávaní, s ktorým je prepojená práve Digitálna Univerzita. Aj keď je témou vzdelávanie, pri počúvaní sa zaručene nudiť nebudete. Vypočujte si podcast a dozviete sa, ako sa Jarovi podarilo z Digitálnej Univerzity vybudovať silnú značku. V podcaste sa dozviete: prečo sa rozhodol založiť Digitálnu Univerzitu ako pristupujú k teoretickej a praktickej výučbe čo pomohlo k tomu, aby Digitálna Univerzita nadobudla na hodnote z pohľadu značky či je ešte nejaká nadstavba nad štúdiom Digitálnej Univerzity aký prvý krok by mali urobiť všetci, ktorí začínajú s marketingom čo bolo zámerom na založenie klubu Digital Marketing Club a aký prínos má pre študentov čo by urobil inak pri riadení značky Digitálna Univerzita Jaro hovorí, že často vidí u začínajúcich, malých podnikateľov alebo u junior marketérov to, že si spravia e-shop, spustia si bannery a nad budovaním značky vôbec nerozmýšľajú. Potom narazia na to, že pokiaľ nemajú banner spustený, tak nákupy nejdú. Avšak túto problematiku si neuvedomuje človek, ktorý v tomto obore nie je doma. Je to téma, ktorá je podľa Jara veľmi dôležitá. V digitále je obrovská konkurencia a bez budovania brandu to nejde. Na to, aby sme sa dopracovali k tomu, aby sme veci robili správne, je dôležité sa vzdelávať. Aj sám Jaro hovorí: „vzdelávanie by mala byť neustála súčasť života.“ Práve preto prišli na náš trh s kurzom Digitálna Univerzita, ktorá prináša komplexné a praktické vzdelanie v online marketingu. Za 5-ročné fungovanie si stihli vybudovať silnú pozíciu. Jaro dodáva, že prostredníctvom nej sa snažia pomáhať ľuďom, ktorí sa chcú v digitále rozvíjať, napĺňať ich ciele a vízie. Práve preto doslova študenta nútia, aby si po každej prednáške spravil domácu úlohu a pochopil všetkému. Digitálna Univerzita ponúka komplexné vzdelanie. Avšak jeden človek nedokáže byť špecialistom na každú oblasť. Ako to vníma Jaro v nadväznosti na komplexnosť kurzu, nám prezrádza v rozhovore. Čo nám odporúča na záver? „Ľuďom, ktorí začínajú s marketingom, by som odporúčal, aby sa nebáli. Veľká časť našej práce pri nábore začiatočníkov, juniorov do vzdelávania v marketingu je uisťovanie, že sa nemajú báť a zvládnu to. Digitál je síce komplexný a sú tu aj technické veci, avšak nie každý bude programovať vo Wordpresse a pracovať s dátami. Marketing ponúka pestré spektrum aktivít, preto je možné si v ňom nájsť to, čo vás bude baviť a v čom budete dobrý. Pokiaľ máte niečo, v čom chcete byť dobrý, niečo dosiahnuť, alebo máte v niečom problémy, nájdite si mentora a poraďte sa. Keď ideme na internet, je tam toho kvantum a človek e stratený. Práve preto sa potrebuje mentorovať.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Michal Drobník pôsobí v prieskumnej agentúre Ipsos ako client service director. V podcaste rozoberáme tému insight, s ktorou má Michal bohaté a dlhoročné skúsenosti. Faktom je, že často ľudia hovoria niečo, čo chcú, ale vnútri si myslia niečo iné. Značky si s tým však musia poradiť a práve toto riešia insighty. Michal nám prakticky vysvetľuje, čo to je a ako ich využiť v prospech spoločnosti. V podcaste sa dozviete: čo je to insight aký je rozdiel medzi informáciou, potrebou a insightom aké typy insightov môžeme riešiť konkrétne príklady insightov z praxe či sa insight hľadá len v cieľovej skupine značky, alebo v celej populácii ako dlho trvá nájdenie dobrého insightu Michal hovorí, že v rámci insightu by sme sa mali pozrieť na minimálne 1 z 3 oblastí tzv. RED – relevancia, cena, odlišnosť. Ak chceme vybudovať úspešný produkt, mali by sme spĺňať všetky tri veci. Ako sa hľadá insight tak, aby sme vedeli pokryť všetky tieto 3 oblasti, nám Michal prezrádza v rozhovore. Pri hľadaní insightu by sme nemali mať žiadne predpoklady, hypotézy, ale naopak musíme pristupovať k spotrebiteľovi úplne od základov. Michal to doslova prirovnáva k šúpaniu cibule. Navyše dôležité je nerozprávať, ale počúvať. Čo Michal odporúča na záver v súvislosti s marketingom: „Marketing je kamarát a zábava. Nie je to niečo, čo sa od vás snaží dostať peniaze a predať vám drahšiu vec. Marketing je strašne zaujímavá vec a moje odporúčanie je, aby sa ľudia na marketing nepozerali cez prsty, ale užívali si ho.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Štefan Polgári je spoluzakladateľom affiliate siete Dognet, ktorú začal rozbiehať v roku 2013. V podcaste sa spolu rozprávame o affiliate marketingu. Vysvetľuje nám, čo to znamená, ako to celé funguje a ako dokáže pomôcť biznisu. V podcaste sa dozviete: aký je rozdiel medzi pojmami affiliate marketing a affiliate network a čo znamenajú akú formu môže mať reklama cez affiliate marketing ako funguje princíp affiliate marketingu aké dve možnosti existujú na spustenie affiliate programu cez e-shop čo je cieľom affiliate marketingu kedy je vhodný affiliate marketing či sa dá cez affiliate marketing budovať aj znalosť značky Štefan hovorí, že v Dognete spájajú na jednej strane stovky inzerentov a na druhej strane médiá, ktoré propagujú tieto e-shopy. Odmenu získavajú však až vtedy, keď prinesú zákazníka, ktorý reálne na e-shope nekúpi. Štefan vysvetľuje, že affiliate marketing nie je vhodný pre každého. V podcaste sa dozviete, či je skôr pre menšie, stredné, alebo veľké e-shopy. Na záver Štefan odporúča v súvislosti s marketingom: „Marketing sa nerovná reklama. Veľa ľudí si myslí, že marketing je o ppc reklame na Google, ale marketing je možno o všetkom ostatnom okrem toho. Základy marketingu sú stále platné a fungujú rovnako. Marketing je všetko, čo je v kontakte so zákazníkom.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Tomáš Nagy je spoluzakladateľom pracovného portálu Pretlak, kde sú najaktuálnejšie pracovné ponuky zo sveta marketingu, dizajnu či IT. Pôvodne to všetko začalo ako facebooková skupina. Tomáš nám prezrádza, ako tento portál uviedli na trh a odkiaľ prišiel impulz na jeho založenie. V rozhovore sa dozviete: prečo sa zameriavajú práve na marketing, dizajn a IT ako zistili, že je tu potreba vytvoriť takýto portál aký positioning si Pretlak buduje v mysliach spotrebiteľov ako prebiehal prechod z facebookovej skupiny na web cez aký kanál sa im podarilo vybudovať si najlepšie povedomie ako sa im podarilo dostať ku inzerentom a k ľuďom, ktorí si hľadajú prácu ako prebiehala monetizácia portálu V dobe, kedy začínal Pretlak, tu už boli silné kariérne portály, ktoré združovali pracovné ponuky z akejkoľvek oblasti. V Pretlaku si snažili na trhu vytvoriť miesto a relevanciu tak, aby dokázali konkurovať ostatým portálom. V rozhovore Tomáš prezrádza, ako sa im podarilo nájsť si to svoje miesto. Pretlak chce priniesť do HR čerstvý vietor, pretože by to stále malo byť o ľuďom a ľudskom prístupe. Preto im záleží na tom, aby posúvali kultúru personalistiky dopredu. Od ľudí dostávali spätné väzby, že im na inzeráty nikto neodpisuje. Tento poznatok využili vo svoj prospech a priniesli inováciu, ktorá prispieva k posunu personalistiky. Tomáš na záver odkazuje: „Väčšina mojich rovesníkov hovorí, že im škola nič nedala. Mne naopak dala veľmi veľa. Počas školy som pracoval a aktívne naberal skúsenosti. Každému by som poradil, aby sa snažil svoj čas zúžitkovať čo najefektívnejšie a každodenne sa vzdelával. Ak niekoho baví nejaký odbor a chce v ňom napredovať, mal by robiť zo začiatku veľa vecí hoci aj zadarmo, pretože neskôr to vie zúžitkovať.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Ján Gordulič priniesol na Slovensko stand-up commedy show pod názvom Silné reči. V podcaste ho spovedáme o tom, ako to prebiehalo a ako sa mu zo Silných rečí podarilo vybudovať tak silný brand. V podcaste sa dozviete: aký humor majú radi Slováci a čo je pre Slovákov cez čiarku či je humor v rôznych krajinách rozdielny aké hranice v humore má stand-up a či vôbec nejaké hranice sú ako Ján priniesol na Slovensko tento nový koncept ako riešia svoj marketing a budovanie značky či sú vystúpenia ťahané silou značky, alebo konkrétnymi komikmi či sú vystúpenia 100% pripravené, alebo je tam priestor aj na improvizáciu Začiatky Silných rečí siahajú ešte do roku 2008, kedy si Ján povedal, že na Slovensku vyskúša robiť stand-up. Začiatky však bývajú ťažké a inak to nebolo ani v ich prípade. Prvé vystúpenia boli podľa Jána hrozné. Ľudia sa chceli smiať, ale nebolo na čom. Postupne to však sprofesionalizovali a začali si budovať svoju značku. „Keby mi niekto povedal, že mám dávať 2000€ mesačne na marketing, tak mu poviem, že určite nie. Zistil som však, že to bohužiaľ toľko stojí. Je to vec, ktorej sa nevyhneme a musíme to robiť.“ Silné reči sa dostali dokonca aj na televízne obrazovky, kde natočili 26 dielov. Aký zmysel mala pre Jána účasť v televízií a ako to vidí s odstupom času, nám prezrádza v rozhovore. Ján nám odkazuje, aby sme boli vo všetkom vrátane komunikácie úprimní, pretože veľa značiek to nerobí. Nemáme sa na nič hrať, pretože sa na to príde.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Tea Kerla má na starosti manažment a PR značky Malinna, ktorej cieľom je „zdravá bunka“.  Je to značka organickej kozmetiky a výživových doplnkov, ktoré sú vyrobené na základe unikátnych formúl so zameraním na posilnenie imunity a autoregeneračných procesov v organizme. V podcaste sa dozviete: aký je príbeh za značkou Malinna či bola skôr značka, alebo produkty ako pristupujú k unikátnosti ich produktov ako napĺňajú motto „krása prichádza z vnútra“ prečo začali organizovať offline stretnutia a ako im pomohli prečo sa rozhodli nebyť v klasických drogériách ako pristupujú ku komunikácii svojej značky a aké všetky nástroje využívajú Mohlo by sa zdať, že segment kozmetiky je vysoko saturovaný a je ťažké v ňom preraziť. A aj to tak je. Pokiaľ značka nepríde s niečím zaujímavým, odlišným, je vysoko pravdepodobné, že sa na trhu dlho neudrží. Značka Malinna je presne tým príkladom, že keď sa dá značke jedinečný odtlačok, tak vynikne z davu. Tea nám v rozhovore prezrádza, ako prišli k svojej jedinečnosti a ako pristupujú k budovaniu svojej značky. Rozhovor je zaujímavý určite nie len pre milovníkov kozmetiky, ale aj pre tých, ktorí sa radi inšpirujú nekonvenčnými značkami. Tea hovorí, že značka a jej identita začali vznikať spontánne. Nikdy nešli do toho s tým, že idú vymýšľať stratégiu a predávať produkty. Išlo tam skôr o nadšenie z produktov a z ich unikátnosti. Cítili to doslova ako ich povinnosť, aby ich dostali do sveta. V čom je ich unikátnosť a ako k nej prišli, sa dozviete v rozhovore. Tea odkazuje v súvislosti s marketingom: „Ak niečo predávate, alebo ponúkate, tak dávajte maximálnu kvalitu. Na dnešnom marketingu sa mi nepáči prvoplánové pretláčanie predaja. Odporučila by som skôr hľadať si cesty, ako dať pridanú hodnotu človeku ku produktu, alebo službe a nekonvenčnejšie rozmýšľať.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Mikina Dimunová sa venuje tvorbe identít pre rôzne značky. Zameriava sa na ambiciózne prémiové značky, ktoré chcú mať globálny prienik. V podcaste sa rozprávame o identite vo fashion biznise, ktorý je pestrý, no preplnený. Nájdeme tu takmer všetko, avšak stále je dôležité sa vedieť odlíšiť. To je pre mnohé značky veľkou výzvou. Mikina nám rozpráva o tom, ako to vyzerá s vizuálnou identitou vo fashion biznise, ako sa vyvíja a dá nám aj tipy ako na tvorbu úspešnej vizuálnej identity. V rozhovore sa dozviete: čo rozumieme pod pojmom vizuálna identita čo špecifické v rámci identity môže mať značka ako Mikina pristupuje k tvorbe identity ako je identita naviazaná na budovanie značky aké praktické využitie má identita pre spoločnosť čo môže byť akcentom značky, čo ju odlíši spomedzi konkurencie ako dôležité sú trendy vo fashion biznise Mikina hovorí, že na identite ju baví to, že ju môžeme hľadať kdekoľvek. Vôbec to nemusí byť logo, ako si to väčšinou ľudia predstavujú. Môže to byť len niečo verbálne. Už len to, že nám rezonuje nejaké meno, je identita. Bez vizuálnej identity sa však nezaobídu veľké firmy, ktoré potrebujú, aby ich ľudia vnímali cez nejaké prvky. Dôležité je, aby tieto prvky vyjadrovali koncepciu značky. Zaujímavým prvkom identity môže byť napríklad vôňa značky. Tá je podľa Mikiny rovnako dôležitá ako je jej spôsob prejavu. V podcaste sa rozprávame aj o identite vo fashion biznise. V top fashion biznise funguje nekonečná kreativita a nespútanosť, v mainstreame je to však viac ohraničené. Mikina prezrádza, že vo fashion brandoch sa nemusíme báť prinášať nové elementy počas trvania života značky. O tom, ako pristupovať ku identite vo fashion biznise a čo v nej najviac funguje, nám Mikina prezrádza v podcaste. Mikina nám na záver odporúča: „Viac sa riadim intuíciou a kontextom ako tým, čo si prečítam v knihách. Knihy nám slúžia na to, aby sme si povedali, čo u nás funguje a čo zase nie.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ 365 je banka, ktorá komunikuje úplne inak, ako zvyšné slovenské banky. Buduje si značku konzistentne a má svoj vlastný názor. V podcaste sa rozprávame o 365 banke so Silviou Žuffa, ktorá je head of marketing pre 365 banku a Poštovú banku a s Lindou Valko Gálikovou, ktorá je head of PR pre 365 banku. Silvia a Linda nám dovolili nazrieť do zákulisia značky 365 a rozprávajú nám o tom, ako značku 365 profilovali a uvádzali na trh. V rozhovore sa dozviete: prečo 365 vymenila pozíciu Poštovej banky ako prišli k rozhodnutiu, že je potrebné zmeniť pozície Poštovej banky a 365 ako zistili, či je slovenský spotrebiteľ pripravený na mobilnú banku a či bude 365 banka fungovať na akú cieľovú skupinu cieli značka aký je rozdiel medzi 365 ako mobilnou bankou a inými bankami, ktoré tiež môžu byť prístupné v mobile aké 3 hodnoty sú kľúčové pre 365 banku ako uvádzali značku na trh prečo sa rozhodli otvárať kontroverznejšie celospoločenské témy, ktoré prinášajú „hejty“ Positioning 365 banky je byť priateľskou bankou. Inšpiratívne a poučné je to, ako tento positioning napĺňajú, pretože to nekomunikujú sami o sebe, ale správajú sa tak. V rozhovore nám prezrádzajú, že 365 banka sa stala hlavnou a materskou bankou ich bankovej skupiny. Cieľom transformácie Poštovej banky a 365 bolo vyťažiť viac potenciálu z oboch značiek. O aký potenciál išlo, sa dozviete v podcaste. Linda nám odkazuje v súvislosti s marketingom, že by sme mali robiť pre značku, ktorá je moderná a nebojí sa ísť do odvážnych vecí, pretože nám to umožňuje popustiť mieru kreativity a robiť pekné veci. Netreba sa báť robiť vyhranenejšie projekty, vymýšľať a byť kreatívny. Potom človeka práca aj viac napĺňa a baví. Silvia nám odkazuje 3 slová. Prvým je odvaha. Nemáme sa báť robiť neprebádané veci a postaviť sa za ne. Druhým je inšpiratívnosť. Máme chodiť s otvorenými očami a inšpirovať sa odkiaľkoľvek a rozmýšľať, ako to vieme využiť pre svoju značkou. Treťou vecou je robiť prácu s radosťou a od srdca, pretože je to potom vidieť.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Juraj Szeghy pracuje v oblasti prieskumov už viac ako 20 rokov a v súčasnosti vediete tím zameraný na projekty mystery shopping. V podcaste sa rozprávame na tému emócií. Emócie sú dôležitou časťou, ktorou by sa mali spoločnosti zaoberať, pretože v dnešnom rýchlom svete sa občas zabúda na to, že za každou objednávkou stojí reálny človek s potrebami a emóciami. V podcaste sa dozviete: akú úlohu majú emócie v prieskumoch aký je vzťah medzi emóciami a ráciom ktoré 3 elementy spoločnosti dokážu najvýraznejšie ovplyvniť emócie zákazníkov rola značky v emóciách zákazníkov akú úlohu má personál spoločnosti v emóciách zákazníkov akými nástrojmi sa dajú merať emócie či sa dajú emócie vytvoriť aj v digitále či je dôležité skúmať emócie aj v B2B Pri nakupovaní sa rozhodujeme podľa racionálnych aspektov, no v tom celom procese hrá veľmi dôležitú úlohu práve emócia. Spoločnosť môže mať krásnu predajňu, výborný produkt aj cenu, ale keď mu tam niečo vyvolá negatívnu emóciu, nenakúpi. Juraj hovorí, že ideálnym modelom je, keď si značka na strategickej úrovni povie, ako chce byť vnímaná a ako sa chce pozicionovať na trhu. Na základe tejto stratégie to musí prepadnúť celou štruktúrou firmy až do frontovej línie, s ktorou sa zákazník stretne. Práve zamestnanci firmy hrajú dôležitú úlohu v emóciách zákazníkov. Čo to pre spoločnosti znamená, nám prezrádza Juraj v podcaste. Juraj na záver odkazuje: Najdôležitejšie je, aby si značka povedala, kto je jej zákazník. Mala by ho pochopiť a svoj biznis robiť naozaj pre nich. V prvom rade je to síce vždy o biznise, ale iba spokojný zákazník vie spoločnosti dlhodobo prinášať prospech. Zákazník by mal byť spokojný so službami, ale nie len s nimi. V dnešnej dobe je potrebné mať aj nejaký diferenciátor, pretože veľa značiek z rovnakého sektoru poskytuje zákazníkom rovnakú službu za rovnaké peniaze. Práve jej diferenciátor môže byť tým, čo môže urobiť spoločnosť navyše, aby si získala srdce zákazníka. Tento podcast je súčasťou série 4 podcastov Prieskum v praxi. S Jurajom sme nahrávali už jeden rozhovor Online nakupovanie – štatistiky, rady a fakty. Juraj nám tam prezradil zaujímavé dáta o našom lokálnom slovenskom trhu v súvislosti s online nakupovaním.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Filip Jančík je profesionálny huslista a hudobný producent. Svojou tvorbou sa snaží priblížiť mladým ľuďom. Filip je navyše aj marketingový nadšenec a veľkú časť svojej práce venuje práve marketingu. V podcaste sa rozprávame o tom, ako si buduje svoju osobnú značku a prezrádza aj to, ako vypredal 9 koncertov bez toho, aby bol masovo známy. V rozhovore sa dozviete: ako využíva marketing vo svojom umeleckom presadení sa ako vníma marketing hudobného priemyslu na Slovensku akú úlohu má jeho značka čo z marketingu mu pomohlo najviac k tomu, aby vypredal 9 koncertov prečo dáva zákazníkom vždy viac ako očakávajú ako sa dostal k spolupráci s menami ako Avril Lavigne a Karel Gott prečo je podľa neho v hudbe dôležitejšia emócia ako technika Filip sa v rozhovore vrátil do svojich začiatkov a hovorí, že vedel, že pokiaľ chce predať svoje vystúpenia, musí si dlhodobo budovať svoju značku. Práve to je podľa Filipa to najdôležitejšie spolu s konzistentnosťou. Navyše treba veľa testovať a nebáť sa skúšať, čo funguje na cieľovú skupinu. „Brand si treba budovať postupne a netreba sa báť zlyhaní. Tie treba analyzovať, prečo to nefunguje a zisťovať, ako sa to dá zlepšiť. Je potrebné si nastaviť krátkodobé aj dlhodobé ciele a postupne sa k ním dopracovať.“ Čo odkazuje Filip na záver? Komunikácia všeobecne je základom akéhokoľvek biznisu, podnikania – či marketingová, alebo medziľudská. 90% problémov, ktoré sú vo firmách medzi zamestnancami a šéfom pramení v komunikácii. Treba mať lepšiu a otvorenú komunikáciu, a to nie len vo firmách, ale aj od značiek smerom k zákazníkom.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Marianna Czúdorová má v rukách marketing značky Slovíno, ktorá na náš trh prišla s vínnym predplatným. Každý mesiac zasielajú predplatiteľom vybrané selekcie vín od malých slovenských vinárov. Či už máte radi víno, alebo nekonvenčné myšlienky, rozhovor vás zaručene inšpiruje. V rozhovore sa dozviete: o čom je značka Slovíno ako majú vyskladaný biznis model ako vyťažili z konkurenčnej analýzy čo znamená, že sa snažia demystifikovať vínny zážitok prečo sa rozhodli pristúpiť k vínnym balíkom, kedy si zákazníci nevyberajú vína, ale je to postavené na prekvapení akú pridanú hodnotu prinášajú na trh ako uviedli značku na trh Je iné, keď si kúpime fľašu vína z retailu, kde si na etikete prečítame druh vína a odkiaľ pochádza a je iné, keď nám niekto povie, aký vinár za vínom stojí, prečo pochádza práve odtiaľ, prečo to začali robiť, čím pochopíme hlbšie súvislosti. Slovíno si práve preto zakladá na príbehu. Marianna hovorí, že je to ten najstráviteľnejší a najjednoduchšie zapamätateľný spôsob a zároveň je to niečo osobné. Marianna dodáva, že Slováci svoje hodnoty za posledné roky zmenili a je pre nich dôležitejší zážitok, no mnoho ľudí ma pri výbere správneho produktu paralýzu. Ako sa s tým vysporiadali a ako tieto 2 poznatky premenili vo svoj prospech, nám prezrádza Marianna v rozhovore. Na záver nám Marianna odporúča: „Uvedomte si, čo dokáže v danej situácii ovplyvniť a čo nie. To, čo nedokážete ovplyvniť, nechajte tak a svoju silu dávajte tam, čo ovplyvniť môžete. Je dôležité si uvedomiť, čo chcete s marketingom robiť a či sa mu chcete venovať vo svojom biznise. Ak áno, tak plávajte s profesionálmi a ak nie, tak buďte k sebe úprimný a delegujte to na 100%.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Bohuš Pokštefl je šéfom a spolumajiteľom Kontentina. Je to nástroj, vďaka ktorému je práca so sociálnymi sieťami jednoduchšia a efektívnejšia. V rozhovore nám Bohuš prezrádza, ako nám pomáha Kontentino, ako s ním pracovať, ale dostaneme sa aj k tomu, ako Kontentino využilo svoj problém a insight trhu vo svoj prospech. V rozhovore sa dozviete: · Čomu všetkému sa venuje Kontentino · Aké všetky sociálne siete je možné cez Kontentino riešiť · Aké pridané funkcionality má Kontentino na uľahčenie práce · Z akého insightu vzniklo Kontentino · Ako sa im podarilo rozbehnúť startup aj bez investora · Čo odlišuje Kontentino od ostatných toolov a aký je ich positioning · Čo urobili na to, aby si vybudovali znalosť svojej značky Keď sa tvorí obsah na sociálne siete, tak to väčšinou nerobí iba 1 človek, ale je tam skupina kreatívcov, dizajnérov a ďalších ľudí, ktorí pôsobia v agentúre. Na druhej strane je klient, ktorý musí všetko schváliť. Práve tam vzniká veľa komunikačných problémov, ktoré sa v Kontentine snažia vyriešiť prostredníctvom svojho nástroja. Toto však neplatí len na komunikáciu medzi agentúrou a klientom, ale aj pre značky, ktoré ich používajú interne. Bohuš hovorí, že na začiatku vedeli, že ich produkt funguje, ale nevedeli pomenovať, prečo to tak je. Snažili sa pochopiť, aký problém vlastne riešia, aby na tom mohli stavať marketingovú komunikáciu. To, čo im to prinieslo a ako ukážkovo využili insight vo svojich kampaniach, sa dozviete v rozhovore. Bohuš nám na záver odkazuje: "Marketing je zábava. Marketing by nás mal všetkých baviť. Je to kreatívna vec, ktorá má impakt aj na biznis. Nemuseli by sme sa báť experimentovať, robiť viac „bold“, „on the edge“, či už komunikačné alebo technické riešenia. Byť „bold“ je vždy lepšie, ako byť šedá myš a byť niekde v úzadí a robiť veci priemerne. Platí, že pokiaľ ste v živote aspoň raz neskrachovali, tak ste nikdy nepodnikali. To isté platí aj v marketingu. Pokiaľ vám vyšli všetky kampane, tak ste nikdy neurobili nič výborné."

viac informácii: https://www.levosphere.sk/ Michal Vašečka sa ako sociológ zaoberá otázkami populizmu, extrémizmu a občianskej spoločnosti. S Michalom sme nahrávali rozhovor koncom roku 2020 o tom, ako nás Slovákov ovplyvnili technológie aj pandémia. Tento podcast nájdete pod názvom Michal Vašečka - Slováci pohľadom sociológa. Zdá sa, že rok je krátka doba, no vzhľadom na rapídny vývoj už nie len s koronavírusom, ale aj s vojnou na Ukrajine a rastúcou infláciou, sa u nás udiali viaceré zmeny. Práve preto sme pozvali p. Vašečku opäť, aby nám porozprával, čo sa u nás zmenilo. V rozhovore rozoberáme témy ako pandémia, vojna na Ukrajine, vývoj spoločnosti a dostaneme sa aj k inflácii. V podcaste sa dozviete: ako sa zmenili Slováci od začiatku roku 2021 až po prebiehajúcu vojnu čo sa bude so Slovákmi diať ďalšie roky čo máme my Slováci, spotrebitelia teraz v hlavách ako vnímajú Slováci celú situáciu s vojnou na Ukrajine či Slováci reagovali na vojnu na Ukrajine inak ako zvyšok Európy či je polarizácia niečo, čo je pre nás normálne prečo sme my Slováci v niektorých veciach nevyspelí a nevnímame problémy, ktoré sa okolo nás dejú ako vnímajú Slováci zvyšujúcu sa infláciu Pandémia nám priniesla ontologickú neistotu, čo znamená, že naše bytie bolo otrasené od základov a celkom sme sa z toho nedostali. Na oddýchnutie sme však nedostali priestor vôbec, pretože hneď na to prišla vojna. Ako nás to ovplyvnilo a čo to pre nás znamená, nám Michal prezrádza v rozhovore. Neskôr dodáva, že naša spoločnosť sa začala rozpadať. V minulosti v takejto situácii vždy vznikali občianske vojny. Myslíte, že to čaká aj nás? Odpoveď sa dozviete od Michala. Čo nám Michal odporúča na záver v súvislosti s marketingom? „Ľudia, ktorí sú z biznisu a budú z biznisu, tak vidia veci nepomerne širšie ako v minulosti. Mali by však vnímať to, čo sa deje z hľadiska CSR, corporate social responsibility celého sociálneho marketingu v zahraničí v najvyspelejších krajinách, aby nezmrzli v tom, čo je dnes typické pre Slovensko. Kedysi bolo pre firmu dôležité mať zisk a dodržiavať zákon. Nič iné nemuseli spoločnosti robiť. Postupne prišli pokusy vtiahnuť ľudí a nenechať ich byť obyčajnými konzumentami, ale vtiahnuť ich do „hry“. Teraz sa svet dostal do ďalšej fázy, kde už ani toto nestačí robiť. Biznis bude musieť vojsť ďalej do tvorby verejných politik. Vidíme to už aj v zahraničí, že sa to deje.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Roman Pudmarčík sa v prieskumnej agentúre IPSOS venuje skúmaniu zákazníckej skúsenosti, spokojnosti a prieskumom verejnej mienky. V podcaste sa rozprávame práve o prieskumoch, dotazníkoch a prieskumoch zákazníckej skúsenosti. My v Levosphere veríme, že dáta sú v marketingu veľmi podstatné a dokážu smerovať naše rozhodnutia. Skvelým zdrojom dát sú práve prieskumy. Často sa totiž stáva, že majitelia sú zo zistení samí prekvapení. Výsledky prieskumu im otvoria oči, a tak sa dokážu pozrieť na veci inak. Tento podcast je súčasťou série 4 podcastov PRIESKUM V PRAXI, ktoré nám prináša práve IPSOS. Prvú epizódu už máme za sebou. Rozoberali sme tam zistenia zo štúdie Global trends report. V rozhovore sa dozviete: čo môže priniesť prieskum pri akých signáloch by mala firma spraviť prieskum aké metódy prieskumov poznáme a v akých situáciách ich používať aká veľkosť vzorky je pri prieskumoch ideálna odkiaľ je možné získavať respondentov a ako ich motivovať akú najzásadnejšiu chybu robia ľudia, ktorí si robia dotazník sami ako pristupovať k prieskum zákazníckej skúsenosti Často sa stáva, že si majitelia myslia, že vedia, čo sa deje, no mýlia sa. Keď však máme dáta, vieme z čoho vychádzame a ako vyzerá situácia, tak dokážeme urobiť v biznise lepšie rozhodnutia. Čo odkazuje Roman na záver? „Odporúčam prieskumy, pretože pri marketingu máte často koncepty, ktoré chcete komunikovať a potrebujete vedieť, ktorý bude najefektívnejší, pretože často sa do mediálneho priestoru dávajú nemalé podiely budgetu klienta. Navyše aktuálne cena mediálneho priestoru výrazne stúpla oproti minulosti. Pokiaľ chceme investovať do marketingu, mali by sme si byť istí, že pôjde tým správnym smerom, alebo že zvolíme najefektívnejšiu formu.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Stano Merc sa B2B biznisu venuje od roku 2012. Je spoluzakladateľom spoločnosti Diametro, ktorá pomáha B2B spoločnostiam generovať potenciálnych zákazníkov pomocou stratégií, obchodu a marketingu. V podcaste sa rozprávame o tom, ako dosiahnuť, aby obchod a marketing efektívne spolupracovali. Dostaneme sa aj k tomu, ako pristúpiť k tvorbe kvalitného obsahu v B2B segmente. V rozhovore sa dozviete: aké je prepojenie medzi obchodom a marketingom a ako sa navzájom ovplyvňujú či je skôr obchod, alebo marketing aké ďalšie nástroje okrem LinkedIn vieme v B2B využívať čo sú to outreach aktivity ako si pomôcť v situácii, keď klientovi voláte ako 20. obchodník s rovnakou ponukou v jeden týždeň ako vieme zistiť klientove problémy, na ktoré máme komunikovať čo je to LinkedIn automatizácia a ako nám vie pomôcť Často sa stáva, že majiteľ je zahľadený do svojho produktu, no trh to vníma trochu inak. Stano nám v rozhovore radí, ako sa na to pozrieť z pohľadu obchodu, aby nedošlo k tomu, že majiteľ dostane od trhu facku. „Marketing má svoju rolu v celkovom obchodnom lieviku a pracuje na niektorých fázach obchodného procesu.“ Čo nám Stano odkazuje na záver v súvislosti s marketingom? B2B marketing násobí to, čo funguje v obchode. Keď násobíme 0, dostaneme 0. Treba si odkrútiť obchodné stretnutia, aby sme zistili, čo funguje v obchode, a potom by sme mali spolupracovať s marketingom. Keď budeme komunikovať tak, že im vieme pomôcť vyriešiť ich problém, potom vieme uspieť.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Michal Král je zakladateľom jedného z najväčších vyhľadávačov tovaru na slovenskom trhu Pricemania.sk a má tak bohaté skúsenosti s e-shopami. V podcaste sa rozprávame o tom, aké najčastejšie chyby robia e-shopy. Faktom je, že e-shopy začali počas pandémie rásť ako huby po daždi, avšak nie vždy to je s nimi ideálne a často robia chyby, ktoré si možno ani neuvedomujú. V rozhovore sa dozviete: prečo nestačí na rozbehnutie e-shopu byť „len“ nadšenec do svojho segmentu či treba mať nejaký plán ešte pred rozbehnutím e-shopu či sú potrebné nejaké peniaze na založenie e-shopu podľa čoho sa rozhodnúť, cez akú platformu máme vytvoriť e-shop ako pracovať s UX aké chyby robia e-shopy pri platobných a dopravných možnostiach či sa dá na e-shope dosiahnuť emócia a zážitok, ako by bol zákazník v kamennej predajni či je dôležité budovať značku aj v rámci e-shopového biznisu Slovenské prostredie e-shopov je zjavné v tom, že sa tu veľa kopíruje. Vo výsledku sa dostávame k tomu, že veľa e-shopov je podobných a na nerozoznanie. Navyše sú to častokrát len suché katalógy bez emócie a duše. Keďže všetko smeruje k tomu, že už aj v rámci e-commerce potrebujeme začať budovať hodnotu, nie je čas váhať nad tým, či je potrebné svojmu e-shopu budovať značku. Veď aj samotní zákazníci očakávajú od e-shopu podobný zážitok, ako to je v kamennej predajni. Čo nám Michal odporúča na záver? Treba sa vzdelávať. Predpokladom úspechu je to, že majiteľ by mal rozumieť aspoň do nejakej hĺbky témam v e-commerce, aby to celé bol schopný riadiť. Okrem toho by sme si mali hľadať partnerov, ktorí nám vedia pomôcť a posunúť nás.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Tomáš Bezák vedie komunikáciu Lidla v úseku, ktorý zastrešuje PR, CSR, Public affairs a internú komunikáciu. V podcaste sa rozprávame o tom, ako sa Lidl profiluje v našom vysoko konkurenčnom prostredí FMCG reťazcov. Prezrádza nám, ako dokázali v Lidli otočiť nevýhody vo svoj prospech. To sa nepodarí každému, preto nás tešia hinty a inšpirácie, ktoré nám Tomáš v rozhovore prezrádza. V podcaste sa dozviete: či sa Lidl budoval ako economy, meainstream alebo prémiová značka a ako to je teraz kto je ich cieľovou skupinou do akej miery majú voľnosť v tom, že si lokálne prispôsobujú marketing potrebám trhu a do akej miery majú guidliny z centrály či majú motto rovnaké vo všetkých krajinách akú ma Lidl víziu prečo sa rozhodli vyradiť zo sortimentu šunkové peny ako pristupujú k jednotýždňovým akciám a prečo ich ešte nikto neokopíroval aké parametre si v súvislosti so značkou sledujú Tomáš nám v podcaste poodkrýva stratégiu Lidla. Hovorí, že si neustále zohľadňujú pomer cena a výkon, no dávajú si záležať aj na tom, aby si zákazníci vedeli u nich rýchlo nakúpiť. Kedysi ich prvým claimom bolo „Lidl je lacný“, no postupom času sa museli posunúť aj v komunikácii. Spomeniete si, aké je ich aktuálne motto? Tomáš nám vysvetľuje, že kedysi bol celý trh orientovaný na cenu, no časom sa to muselo presunúť aj k iným atribútom. Faktom je, že ak si zákazník môže kúpiť produkt všade za približne rovnakú cenu, tak potom prichádzajú na rad ďalšie kritériá, podľa ktorých sa rozhoduje. Práve to zohľadňovali aj vo svojich kampaniach naprieč rokmi. V podcaste sa dozviete, akú logiku a nadväznosť mali na seba kampane. Lidl je ukážkou toho, ako sa dá krásne pracovať s insightom. A vyšlo im to, nemyslíte? :) Na záver nám Tomáš odkazuje: „Treba mať kritické myslenie. Ľudia by sa nemali strhnúť len peknou exekúciou, pôsobivými claimami a pekným copywritingom. Mali by sa naozaj pozrieť pod pozlátko brandu, firmy, či to, čo komunikuje, si za tým aj reálne stojí. Ak by sme šli do väčšej hĺbky, tak by sa mali pozrieť aj na to, ako bol daný produkt vyprodukovaný a ako sa správa firma v širšom meradle - či si napríklad uvedomuje svoju spoločenskú zodpovednosť.“

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ IPSOS je prieskumná agentúra, ktorá pravidelne prichádza so zaujímavými prieskumami, štúdiami. Keďže cítime, že potrebujeme dať viac vedieť o dátach a prieskumoch, rozhodli sme sa v spolupráci s IPSOS-om priniesť sériu 4 podcastov, ktoré budú práve na tieto témy. Najbližšie 4 mesiace sa preto môžete tešiť na zaujímavé rozhovory v sérií PRIESKUM V PRAXI. Barbora Ostrožovičová pracuje ako PR manager v IPSOS-e, kde sa taktiež podieľa na manažmente mystery shopping projektov. IPSOS už niekoľko rokov po sebe realizuje štúdiu Global trends report, ktorá zohľadňuje výsledky z 29 krajín z celého sveta. V podcaste nám Barbora prezrádza niektoré zo zistení v štúdii, ktoré sú dôležité pre strategické rozhodnutia spoločností, pretože reflektujú témy, ktoré nás sprevádzajú počas každodenného života. V rozhovore sa dozviete: akí sme my Slováci a čo máme rovnaké, rozdielne s ostatnými krajinami či sú Slováci citliví na cenu, alebo si radšej priplatia za prémiovejšie značky ako vnímajú Slováci svoje zdravie a životný štýl či sa naozaj viac rieši ekológia, alebo sa o nej iba hovorí akým odvetviam v biznise praje táto doba ako vnímajú Slováci autentické značky a čo to vôbec znamená v čom je generácia Z špecifická pre koho je štúdia určená a čo mu prinesie Žijeme vo svete, kedy každý baží po informáciách a chceme byť informovaní. Na druhej strane ak máme príliš veľa informácií, tak nám to nevyhovuje. Barbora dodáva, že zo zistení zo štúdie ju najviac prekvapilo to, ako sa my Slováci bojíme technologického pokroku. Prečo to tak je a čo ju naopak pozitívne prekvapilo, sa dozviete v rozhovore. Barbora nám na záver odporúča, aby každý podnikateľ vedel  tom, že má svoje rozhodnutia postaviť na niečom, čo si pred tým „checkol“. Mal by mať relevantné zdroje dát, pretože keď má niekto dobrý informačný zdroj a dobré dáta, tak sa aj v rámci developmentu postupuje a napreduje oveľa lepšie. Často podnikatelia nevedia, čo presne potrebujú, čo by mali zmeniť, čo by mali nakopnúť, aby všetko fungovalo. Namiesto toho, aby sami tápali v dátach, je dobré sa poradiť s odborníkmi.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Simona Kubán, výkonná riaditeľka SCR interactive, pôsobí v oblasti digitálneho marketingu cez 15 rokov. V SCR interactive prišli s novým prístupom k úprave webových stránok tak, aby boli predajné. Tento prístup pomenovali ako logika predajnej stránky. E-commerce prostredie sa rozrastá každým dňom, no nie všetky weby sú v predaji rovnako úspešné. Prečo je tomu tak? Jednoducho nestačí mať iba nahodené produkty, dobrú cenu a rýchle doručenie. Treba ísť ďalej. Rozhovor so Simonou vám možno trochu pootvorí očami a ukáže, ako sa dá rozmýšľať tak, aby ste získali viac objednávok. Možno vás prekvapí, že až tak veľa úsilia vás to nebude stáť. V rozhovore sa dozviete: čo je to logika predajnej podstránky prečo robia firmy chybu, keď dávajú do popredia len produktové informácie a čo to spôsobuje s ich predajom aký je rozdiel medzi predajnou stránkou a UX pre aké biznisy je určená logika predajnej podstránky čo všetko je potrebné pre vytvorenie dobrej predajnej podstránky čo je to AIDA model a ako súvisí s logikou predajnej podstránky ako pristúpiť ku predajnej podstránke, keď ide o začínajúci e-shop, alebo e-shop so širokým portfóliom produktov či je rozdiel, keď sa predajná stránka robí na produkt vs. službu a B2C vs. B2B Faktom je, že zákazníci webové stránky nečítajú, iba ich skenujú. Často sa dokonca stáva to, že odídu z webu, nenakúpia a možno ani netušia prečo. Jednoducho preto, lebo stránka nie je dostatočne predajná. Simona hovorí, že z jej skúseností nemá 90% klientov spravené svoje stránky tak, aby mali schopnosť predávať. Práve tento problém im môže vyriešiť logika predajnej stránky, ktorú možno prirovnať ku obchodnej nohe spoločnosti. Simona nám v rozhovore objasňuje, ako vďaka tejto predajnej podstránke dosiahnuť viac objednávok. Čo nám odkazuje Simona na záver? Máme byť hrdí na svoje úspechy a na to, čo sme dosiahli a čo sa nám podarilo. A mali by sme vedieť to aj odkomunikovať.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Andrej Csino pracuje v reklame už takmer 20 rokov a od roku 2010 pôsobí ako creative & strategy director v agentúre Core4 Advertising. Andrej nám poodhaľuje oblasť kreativity a prezrádza, ako to funguje vo veľkých značkách. V rozhovore nám odpovie aj na to, či je pravda to, čo sa traduje – že s kreativitou sa človek musí narodiť. V rozhovore sa dozviete: čo je to pre Andreja kreativita či sa dá kreativita naučiť ako prebieha proces kreatívy v agentúre a aká je tam úloha kreatívca a stratéga ako prichádza Andrej na nápady či má kreativita v reklame nejaké pravidla, ktorých sa je potrebné držať aký je recept na úspech dobrej kreatívy Andrej hovorí, že ľudia si často o sebe myslia, že nie sú kreatívni. Hovorí o tom ako o sebapodceňovaní. Ďalej dodáva, že kreatívnu prácu v marketingu nie je vždy ideálna pre ich tvorivosť. To, či naozaj každý môže robiť kreatívca a prečo nie je vždy ideálna pre tvorivosť, sa dozvedáme v rozhovore. „To, že dnes majú mladí k dispozícii mobily, v ničom tú cestu neuľahčuje. Pokiaľ nemáte naučenú teóriu, metódy ako s vecami pracovať, tak online je len nástroj, s ktorým neviete pracovať.“ Kreatívna práca má to totiž tiež svoje pravidlá, svoju teóriu a každá idea musí mať skúšku správnosti. Čo nám odkazuje na záver: Ľudia, ktorí majú vlastné firmy, by si mali uvedomiť, že treba investovať do kvalitných ľudí, lebo sa im to vráti. Ľudia, ktorí robia marketing, by si mali nájsť agentúru, s ktorou sa im hlavne bude robiť dobre. V spokojnej a dobrej spolupráci vznikajú väčšinu dobré veci. Kreatívcom a ľuďom z agentúr odporúča, že sa majú snažiť nepadnúť príliš hlboko do roboty a uvedomiť si, že kreativita a marketing sa dá aplikovať v živote v rôznych oblastiach.

Lukáš Franko sa špecializuje na mapovanie a dizanovanie cesty zákazníka. Cestu zákazníka, ktorú poznáme aj pod pojmom customer journey, sa dá prirovnať ku príbehu, s ktorým sa ľudia stretávajú bežne každý deň. Cesta zákazníka jednoducho hovorí o krokoch zákazníka ku nákupu. V podcaste sa dozviete: čo je to cesta zákazníka, teda customer journey čo je mapovanie a dizajnovanie cesty zákazníka ako prebieha mapovanie a dizajnovanie cesty zákazníka aké všetky dáta sa používajú pri mapovaní v procese cesty zákazníka prepojenie cesty zákazníka s modelom STDC či to je vhodné aj pre podnikateľov, ktorí ešte len začínajú Keď zákazník príde na náš web, alebo do obchodu, je zo začiatku zmätený. Ešte nás možno nepozná a ani nám nedôveruje. Práve preto musíme zákazníka viesť po jeho ceste a pomôcť mu s nákupom. Je to ako príbeh, kde náš hlavný hrdina je zákazník a prostredie je náš web, alebo obchod. V príbehu musíme hlavného hrdinu spoznať, pretože až tak budeme vedieť vedome ovplyvňovať a meniť jeho rozhodovanie s cieľom získať ho v prospech našej značky. Na to potrebujeme skĺbiť to, čo si myslí podnikateľ, čo ukazujú dáta, ale aj to, čo zákazník reálne robí, cíti, mysli a ako funguje. Čo nám Lukáš odporúča v súvislosti s marketingom? Podnikateľ si musí zadefinovať to, čo pre neho a jeho biznis znamená spokojný zákazník. Keď to bude mať, tak si musí odpovedať na to, čo mu bráni v tom, aby mal viac spokojných zákazníkov.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Peter Štarchoň je profesorom a vedúcim katedry marketingu na Fakulte manažmentu UK. Venuje sa novým trendom v marketingovom manažmente s dôrazom na značku, postoje spotrebiteľov a zmeny v ich správaní. V podcaste nám odovzdáva svoj pohľad aj skúsenosti s marketingom v akademickom prostredí. Na svoje si prídu nie len študenti, ale veríme, že všetci, ktorí chcú robiť marketing správne, pretože si priblížime aj prepojenie teórie a praxe. Prezradí nám nie len to, ako vidí súčasný marketing, ale aj to, aké je jeho prepojenie s teóriou a pozrieme sa na to, ako sa vyučuje na školách. V podcaste sa dozviete: čo je to marketing z pohľadu p. profesora ako vníma p. profesor súčasný marketing aké 3 kampane zaujali v poslednom období p. profesora a prečo či môže marketing robiť každý prečo by mali ísť dnešní mladí ľudia študovať marketing či sú súčasné univerzity pripravené učiť študentov súčasný marketing a prispôsobovať sa trendom akých 8 učiteľov, marketérov, ktorí nás môžu inšpirovať a veľa toho naučiť, by nám p. profesor odporučil sledovať P. profesor nám v podcaste objasňuje klasické definície marketingu, ktoré kladú dôraz na skutočnú podstatu marketingu. Zdôrazňuje, že marketing nie je iba o reklame, ako sa často zvykne vnímať. Definície marketingu sa posúvajú, no ich kľúčová podstata ostáva. Tou podstatou je uspokojovanie potrieb zákazníka. Súčasný marketing stojí na prepojení dvoch vecí. Jednou z nich je marketing riadený dátami. O akú druhú vec ide, vám prezrádzame v rozhovore. Podstatou každej spoločnosti je síce zisk, no ako p. profesor dodáva, marketing je o úplne niečom inom. To sa ukazuje aj v trende, ku ktorému smeruje marketing. Jedným trendom je zmysluplnosť. Druhý trend vám objasňujeme v rozhovore. V druhej časti rozhovoru nám p. profesor hovorí, prečo by mali ísť dnešní mladí ľudia študovať marketing. Jednoducho - marketing nám pomáha pozerať sa za obzory. Je to interdisciplinárny nástroj, ktorý v sebe spája kúsok psychológie, sociológie, etnografie, ekonómie, ale aj matematiky a štatistiky. Marketing nám napomáha k tomu, aby sme boli vždy o pomyselný krok dopredu nie len pred konkurenciou, ale aj pred zákazníkmi. Akú všeobecnú radu odovzdáva p. profesor študentom marketingu na Slovensku? Aby boli marketingovo pozitívni a verili tomu, čo robia. Pretože keď človek je presvedčený o tom, že to, čo robí je správne a je stotožnený s tým, čo vytvára, tak raz musí prísť úspech. Čo nám na záver odporúča s súvislosti s marketingom? „Buďte si vedomý toho, aký je marketing silný manažérsky nástroj. Treba veľmi dobre rozmýšľať nad tým, ako ho využijete, pretože marketing sa dá aj zneužiť. Zodpovednosť, ktorú majú marketéri v rukách, je neskutočne vysoká.“

Petra Ševčíková je šéfredaktorkou mesačníka Stratégie, ktorý je moderným evergreenom v marketingovom svete. Petra nám prezrádza informácie z jeho pozadia aj to, akou cestou si Stratégie počas svojho pôsobenia prešli. V druhej časti sa dostávame k tomu, ako sa vyvíja marketing z pohľadu šéfredaktorky marketingového magazínu. V podcaste sa dozviete: pozadie marketingovej stratégie magazínu Stratégie či sú ich redaktori zároveň aj marketérmi čo je zdrojom úspechu ich značky ako ich ovplyvnil rozmach onlinu čo môžu urobiť ľudia pre to, aby sa dostali do tlačenej verzii magazínu ako pristupujú k bulvárnosti a komerčnosti ako sa vyvíja marketing a ako ho ovplyvnila pandémia Začiatkom 90. rokov sa trh kultivoval, a to sa týkalo aj marketingovej komunikácie. Vznikla tak potreba priniesť informácie, ktoré budú obohacovať túto oblasť. Túto príležitosť využili Stratégie. Postupne však museli prejsť vývojovými zmenami. O nich nám rozpráva Petra v podcaste a prezrádza, ako sa museli špecializovať. Petra hovorí, že Stratégie nemajú primeranú konkurenciu, pretože je to jediný magazín, ktorý komplexne mapuje marketingovú komunikáciu. Aj preto sú Stratégie pre 87% marketérov najrelevantnejším biznisovým médiom. Petra nám prezrádza, kto každý je ich cieľovou skupinou, nejde totiž iba o marketérov. V druhej časti sa rozprávame o vývoji marketingu. Petra sumarizuje, že tak, ako sa vyvíjajú spotrebitelia, tak sa vyvíja aj komunikácia značiek. Čo je tým najväčším poháňačom, že značky musia komunikovať inak, sa dozvedáme v rozhovore. Petra nám na záver odkazuje v súvislosti s marketingom: „Mám rada komunikáciu, ktorá je dlhodobá, kontinuálna, má zmysel a nepodlieha trendom, len preto, lebo je niečo moderné. Vnímam stratégiu, ktorá je za značkou. Práve tá bude v budúcnosti najdôležitejšia v kombinácií so zdravým sedliackym rozumom.“

Anka Sabolová a Naďa Kacera boli pred časom hostkami v rozhovore s Michalom Králom z Pricemanie. Keďže mal rozhovor úspech, rozhodli sme sa o neho podeliť aj v našich podcastových aplikáciách. Rozprávame sa o tom, ako nastaviť stratégiu e-shopu, 4P (produkt, cena, komunikácia, distribúcia), čo všetko zobrať do úvahy a ako sa na trhu odlíšiť od konkurencie. V rozhovore sa dozviete: aký je optimálny postup tvorby marketingovej stratégie ako by mohol mať e-shop nastavenú stratégiu v ktorom zo 4P sa dnes dá najviac odlíšiť čo silné značky ako Dedoles, Alza, Gym beam robia v online lepšie ako tí ostatní čo robiť na udržanie obratu a ziskovosti aké sú najčastejšie chyby pri budovaní značky čo je to insight a ako ho využila značka Omo vo svojej stratégii čo by sme odporučili majiteľom v rámci marketingovej stratégii a ako by ju mali uchopiť V úvode sa rozprávame o tom, čo je to stratégia. Na jej pochopenie sme začali vysvetľovanie tým, čo to stratégia nie je. Nie je to kampaň, jednorazové zníženie cien, spolupráca s influencerom, aktuálne rozhodnutie, a podobne. Konkrétne vymedzenie pojmu stratégia sa dozviete v rozhovore. Na vytvorenie marketingovej stratégie značky je potrebných niekoľko veľmi podstatných krokov. V prvom rade je dôležité poznať prostredie, v ktorom sa spoločnosť nachádza, v druhom kroku je dôležité poznať aj svojho konkurenta či konkurenčnú výhodu spoločnosti. Ďalšie kroky vám prezrádzame v rozhovore. V podcaste sa rozprávame aj o 4P, teda produkte, cene, distribúcii a komunikácii. Faktom je, že mnoho spoločností vedie produktový monológ, nemá základne pochopenie finančného riadenia spoločnosti ani základný manažment portfólia na manažovanie zásob a s komunikáciou začínajú ešte pred pochopením toho, kým vlastne sú. Dnešným e-shopom na tomto vysokosaturovanom trhu navyše chýbajú 2 základné parametre, ktorými sú odlišnosť a zmysluplnosť. Prečo tomu je tak, vám vysvetľujeme v rozhovore.

viac informácií: https://www.levosphere.sk/ Dominik Hamaj, spoluzakladateľ SAIDE, má ako mladý človek bohaté skúsenosti s uplatňovaním sa na trhu práce a stojí za konferenciami Be Ready, ktoré pomáhajú stredoškolákom pripraviť sa na budúci svet práce. Dominik nám v rozhovore hovorí nie len o tom, aká je budúcnosť na trhu práce, ale prezrádza aj to, aké skúsenosti by nám nemali chýbať a ako by mali zamestnávatelia zaujať mladých ľudí. V druhej časti rozhovoru sa dostávame aj k tomu, ako pristupovať k získavaniu sponzorov a partnerstiev. Dominik nám počas rozhovoru spomína, že na trh prichádzajú častokrát absolventi, ktorí nemajú potrebné zručnosti a často nevedia, čo chcú robiť. Mnohým z nich chýba jedna zásadná zručnosť. V podcaste nám Dominik prezrádza, o akú zručnosť ide. Faktom je, že pre staršiu generáciu je ťažšie zaujať tú mladšiu generáciu. V mnohých veciach máme zmýšľanie ešte o 20 rokov dozadu, no doba sa zmenila a s tým aj hodnoty a potreby mladých ľudí. Ako sa s tým vysporiadať a aká jedna vec je pre súčasných mladých ľudí najdôležitejšia, nám prezrádza Dominik v rozhovore. V podcaste sa ďalej dozviete: aká je situácia na trhu práce z hľadiska mladých ľudí a ako sa bude trh vyvíjať čo majú robiť zamestnávatelia, ktorí nevedia obsadiť pozície vhodnými ľuďmi ktoré skúsenosti by mali mladí ľudia naberať čo je najväčšou hnacou silou mladých ľudí kde a ako sa hľadajú sponzori, partneri a na čo počúvajú ako sa pristupuje k faktu, že už dnes máme pozície, ktoré sa nedajú študovať, ale sú žiadané čo Dominik odporúča mladému človeku, ktorý je zapálený pre myšlienku robiť konferenciu, osvetu, alebo OZ

Tomáš Vrtík, e-commerce špecialista a CEO v spoločnosti Expandeco, je hosťom podcastu, v ktorom sa rozprávame o expanzii e-shopu do zahraničia. Práve expanzia patrí do povinnej výbavy e-shopárov, pretože je to jedna z mála možností, ako škálovať svoj biznis. Tomáš hovorí, že nie je dobrým signálom na expanziu to, keď sa e-shopu nedarí na jednom trhu, a tak chce vyskúšať druhý. E-shop na to musí byť pripravený a musí mať predpoklady na to, aby mohol byť v inej krajine úspešný. Čo je úplne to najdôležitejšie pri expanzii, sa dozviete v rozhovore. Možno vás Tomášova odpoveď prekvapí. „E-shopy by mali byť najprv úspešné a etablované na lokálnom trhu, a potom ísť do expanzie.“ Tomáš nám trochu prihral do karát a potvrdil to, že e-shop by mal mať stratégiu, pretože ak ju nemá, skôr či neskôr ho to dobehne. Ďalej nám Tomáš odpovedá na otázku, čo robiť v prípade, keď e-shop predáva produkty, na ktoré nie je náš lokálny trh ešte zrelý, ale potenciál vidíme práve v zahraničí. V rozhovore nám ďalej Tomáš prezrádza: ako sa ku expanzii postavili značky Gym Beam a Lelosi ako vnímajú slovenské e-shopy zahraniční spotrebitelia koľko peňazí stoji expandovanie e-shopu do zahraničia prečo majú e-shopy tendenciu expandovať na juhovýchod Európy ako pristúpiť k prekladaniu textov, aby nebolo cítiť, že značka pochádza z inej krajiny či je lepšie expandovať do krajín postupne, alebo ísť naraz aj do viacerých krajín či si dokážu e-shopy na Slovensku zarobiť dostatočne veľa peňazí na to, aby expandovali, alebo si berú úver čo sú najväčšie chyby, na ktoré si treba dať pozor, keď ide e-shop expandovať Čo nám Tomáš odkazuje na záver v súvislosti s marketingom? "Buďte sami sebou – autentickí v bytí, podnikaní, marketingu... Nie je väčší dar, pokiaľ robíte to, čo vás baví. Obklopujte sa ľuďmi v marketingu, ktorí dokážu navnímať vašu víziu a vedia to preniesť do komunikácia. Potom to je cítiť aj v komunikácií značky."

Veronika Šustrová je koučka a zaoberá sa neurovedami a evolučnou psychológiou. Spolu sa rozprávame o neuromarketingu, ktorý je stále tak trochu skrytý pod rúškom tajomstva. Veronika nám prakticky vysvetľuje, ako mu správne porozumieť, prečo je dôležité vedieť, čo sa odohráva v hlavách zákazníkov a ako to vôbec zistiť. Táto téma sa týka azda každého, no najviac by mala zaujímať marketérov, obchodníkov, či podnikateľov, pretože práve tí musia pochopiť svojich zákazníkov. „Neuromarketing je neuroveda prenesená do marketingu za účelom zmeniť, alebo nasmerovať spotrebiteľské správanie.“ V rozhovore sa dostávame k tomu, že existujú 3 faktory, ktorých sa my ľudia bojíme. Jedným z nich je strach, že nám niekto iný, alebo aj my sami, spôsobí bolesť. Ďalšie 2 faktory spomíname v podcaste. Je potrebné poznať tieto faktory a rovnako aj to, kto je naša cieľová skupina, aké je ich prirodzené prostredie a prirodzené správanie. Keď toto spoznáme, potom môžeme nasmerovať ich prirodzené správanie takým smerom, akým chceme my. Veronika v rozhovore spomína, že značka je nejaký obraz, ktorému ľudia veria. Mozgu je úplne jedno, či verí človeku, alebo veci. On len verí. Z toho pramení tendencia, že ak niečomu veríme, budeme podvedome vyhľadávať informácie, ktoré nám potvrdia to, v čo veríme, a teda sa v tom budeme utvrdzovať. V podcaste sa ďalej dozviete: či je neuromarketing viac o emócií alebo ráciu ako si máme predstaviť neuromarketing v praxi aký je rozdiel medzi neuromarketingom a behaviorálnou ekonómiou ako vieme získať a využiť poznatky neuromarketingu čo je to kognitívne skreslenie čo znamenajú kognitívne skreslenia priming, averzia k strate a haló efekt Veronika spolu s Filipom Kunom vytvorili karty Neuromarketing v praxi, ktorých primárnou myšlienkou je to, aby sme sa na veci pozreli z iného pohľadu. Dokážu pomôcť zistiť, ako vylepšiť biznis. Nájdete ich na našom e-shope: https://www.levosphere.sk/eshop/neuromarketing-v-praxi/  Pre tých, ktorých táto téma zaujala, Veronika odporúča na prehĺbenie vedomosti ďalších autorov, osobností, ktorí sa jej venujú: Robert Sapolsky Steven Pinker František Koukolík biografia Leonarda da Vinciho biografia Angely Merkelovej Ďalšie zaujímavé a cenné informácie nájdete aj na Veronikinej webstránke, či LinkedIn. Veronika nám na záver odporúča, aby sme skúsili používať menej reportov v exceli a menej powerpointových prezentácií. Namiesto toho by sme to mali dorovnať pozorovaním ľudí okolo seba.

Róbert Lelkes, ktorý pôsobí v Adscademy, sa zaoberá automatizáciou procesov, kampaní, personalizáciou a inováciami. V podcaste sa spolu rozprávame o tom, čo je to výkonnostný marketing, ako ho nastaviť a aký je jeho prínos. Mnoho podnikateľov si myslí, že po tom, čo spustili svoj e-shop, ich práca skončila a ľudia sa im na neho nahrnú. Avšak potom musia robiť aktivity na to, aby naňho pritiahli ľudí, ktorí u nich nakúpia. A práve tu začína výkonnostný marketing. „Pri výkonnostnom marketingu ide o to, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky z investície, akú dáme do kampaní. Hľadíme tam na návratnosť investície, akú dávame do kampaní. Cieľom je maximalizovať nie len výnosy, ale aj zisky.“ V rozhovore nám Róbert na praktických ukážkach vysvetľuje logiku STDC modelu. Je dôležité mu správne porozumieť, pretože cez neho získame odpoveď na to, akým spôsobom máme do výkonnostného marketingu investovať. Róbert dodáva, že „dôležité je mať nastavenú stratégiu STDC modelu, aby to dávalo zmysel, pretože taktika bez stratégie je zbytočná.“ V rozhovore sa ďalej dozviete: čo znamená pojem výkonnostný marketing aké všetky aktivity patria pod výkonnostný marketing čo znamená life time value zákazníka a ako je prepojená s výkonnostným marketingom aké 2 formáty sú vo výkonnostnom marketingu najefektívnejšie aké je prepojenie medzi cieľmi výkonnostného marketingu a biznisovými cieľmi čo je potrebné mať dobre vyriešené pred nastavovaním výkonnostného marketingu aké metriky by sa mali sledovať či sa dá v dnešnej dobe preraziť v e-commerce prostredí aj bez výkonnostného marketingu či sa dá vybudovať silná značka iba v online prostredí Róbert nám na záver odkazuje, aby sme sa nebáli veci skúšať a testovať. Pokiaľ si nie sme niečím istí, mali by sme osloviť ľudí, ktorí sa v tom vyznajú.

Róbert Sedlák je generálnym riaditeľom mediálneho domu Dobré médiá, v rámci ktorého sa zameriavajú na dobré správy. Pod ním vznikli portály Dobré média, To je nápad, či Dobré rádio. V podcaste sa rozprávame práve o tom, ako táto značka prišla na mediálny trh s novým insightom a dostaneme aj aj k ich marketingovému mixu, teda ako majú nastavený produkt, cenu, komunikáciu a distribúciu. Róbert hovorí, že Dobré médiá je mediálny domček, ktorý sa snaží ľudí potešiť, inšpirovať, motivovať, nestresovať zbytočne, skrátka zlepšiť im deň. V rozhovore nám prezrádza, ako vôbec prišli na myšlienku siahnuť po dobrých správach. „Ak už do toho investujeme peniaze, nikdy nie je zlé zainvestovať ešte o tých 5 až 10% viac a urobiť to poriadne. Sú veci, do ktorých treba investovať.“ Pandémia ich toho naučila veľa. Jednou z veci bolo uvedomenie si, že potrebujú svoje riziko diverzifikovať do viacerých zdrojov, produktov. Ako k tomu pristúpili, sa dozviete v rozhovore. V rozhovore sa ďalej dozviete: aké typy pozitívnych správ hľadajú a kde ich hľadajú aké je ich poslanie ako pristúpili k pandemickej situácii či majú nejakú konkurenciu ako strategicky pristúpili k tvorbe portálu To je nápad ako majú definovanú stratégiu značky aké bolo ich ponaučenie s offline marketingom Róbert nám na záver odkazuje v súvislosti s marketingom: Marketing nie je jedna izolovaná činnosť, ale deje sa neustále. Treba byť užitočný pre iných a treba si sledovať ROI, teda návratnosť svojich investícií.

Kedy naposledy vás presvedčil obal produktu o tom, aby ste si daný produkt kúpili? Často to možno vnímame nepodvedome, ale obal produktu hrá dôležitú úlohu najmä pri impulzívnom nakupovaní. Martin Kušpál, dizajnér a zakladateľ agentúry MAISON D’IDÉE, nám v rozhovore hovorí o tom, aká je úloha obalového dizajnu pri predaji produktu a ako na obal, ktorý predáva. Vytvoriť dobrý obal je cesta, ktorá trvá a počas ktorej sa môžu spraviť aj nesprávne rozhodnutia. Martin nám v podcaste prezrádza, aká vec je na obalovom dizajne najpodstatnejšia. Napriek tomu, že ide o tak dôležitú vec, mnoho výrobcov v nej robí častokrát chyby. „Obal vás musí odnavigovať k produktu a musí vám správne povedať, či ide o drahý, alebo lacný produkt, prípadne či je bio, eko, ... a to všetko cez jemné grafické prvky.“ Martin hovorí, že by sme mali tvoriť originálne značky, pri obaloch však musíme rešpektovať spotrebiteľskú kultúru. Zaujíma vás to, či je lepšie ísť pri obale cestou originality a vyčnievať z davu, alebo imitovať to, čo je funkčné? Odpoveď sa dozviete v podcaste. Nás celkom prekvapila. :) V rozhovore sa ďalej dozviete: Či hrá obal pri presvedčovaní o kúpe naozaj dôležitú úlohu Čo rozhoduje na obale najviac Čo funguje na obaloch Či môže dobrý obal predať zlý produkt Ako prebieha a ako dlho trvá proces tvorby obalového dizajnu Či sa dá registrovať obalový dizajn, alebo len časť obalového dizajnu, ako nápad Aké trendy sú v obalovom dizajne Martin nám na záver radí: „Ak máte vlastnú značku a chcete, aby bola úspešná, ale nie ste dizajnér, mali by ste si nájsť vhodného partnera, ktorý to pre vás urobí. Ak máte niekoho, koho musíte viesť za ruku a musíte s ním to dielo tvoriť, pravdepodobne to netvoríte dobre.“

V ďalšej epizóde Marketing v praxi sme vyspovedali predstaviteľov značky Kávoholik – riaditeľa Jána Hoľka a marketingovú riaditeľku Danku Capákovú. Tento rozhovor bol pre nás špeciálny, pretože Kávoholik prešiel našimi rukami a pred vyše rokom a pol sme im nastavovali marketingovú stratégiu. V rozhovore sme sa ich pýtali na to, ako sa im podarilo stratégiu uviesť do života a ako vnímajú s odstupom času to, že hneď od začiatku mali vyskladanú značku, ktorej bolo potrebné sa konzistentne držať. V podcaste sa dozviete to, akí sme my Slováci v pití kávy, ale aj to, aká je konkurencia na trhu. Kávoholik sa snaží vymaniť spomedzi konkurencie, ktorá hovorí o ceste kávy. Kávoholik si však na trhu našiel vlastné odlíšenie a hovorí o ceste k zážitku z kávy. Silný dôraz dávajú na pochopenie potrieb svojich zákazníkov. U nich to však nie je len klišé, ale podnikajú k tomu aktívne kroky. „Prestali sme počúvať samých seba a veriť tomu, že my to vieme najlepšie a naučili sme sa počúvať ľudí. Veľmi reagujeme na to, čo chcú práve oni.“ Za povšimnutie stoja aj názvy ich káv, ktoré sú pomenované podľa slovenských velikánoch ako Jánošík, či Bátorička. V podcaste sa dozviete, prečo sa vybrali touto cestou a v čom spočíva tajomstvo tohto pomenovania. V podcaste nájdete aj odpovede na to: Či bolo nutné počas obdobia pandémie prehodnotiť stratégiu Ako im v taktike, teda v uvedení značky do života v rámci rôznych marketingových aktivít, pomohla stratégia Aký jedinečný názov dali svoju blogu Aké všetky aktivity robia na to, aby bola značka rozpoznávaná Ako sa im podarilo prepojiť kávu s muzikálom a módnou prehliadkou Čo nám na záver odporúčajú v súvislosti s marketingom? Danka hovorí, že si máme nechať poradiť od profesionálov. „V počiatku sme išli na to nejako, ale to, čo z toho dokázali urobiť profesionáli, je diametrálny rozdiel.“ Ján dodáva, že pokiaľ to niekto myslí so značkou úprimne vážne a chce ju do budúcna budovať a dať niečo svetu, tak bez profesionálnej pomoci v marketingu sa nezaobíde. Na jednej strane je to, čo chce človek robiť, ale na druhej strane to musí mať kultúru, musí to byť upratané a musí sa toho značka držať.

Prinášame vám špeciálnu epizódu z našej dielne. V podcaste sa rozprávame o tom, čo je to biznis marketingová stratégia a okrem toho vám prezrádzame 10 najčastejších chýb, ktoré sme si počas našej vyše 18 ročnej praxe všimli, že ich robia podnikatelia – či tí začínajúci, rozbehnutí, alebo dokonca aj tí najväčší. V podcaste sa dostávame ku pojmom ako stratégia, marketingová stratégia, či biznis marketingová stratégia, ktoré si zrozumiteľne a prakticky vysvetľujeme. Dostávame sa k tomu, čo je obsahom marketingovej stratégie a aká je jej postupnosť, pretože tá tvorí jednu tretinu z celej marketingovej činnosti. Stratégia je dokument, ku ktorému sa viete vrátiť vždy, keď sa neviete rozhodnúť. V praxi sa stretávame aj s pojmami ako podniková stratégia, stratégia značky, komunikačná stratégia, trade marketingová stratégia, či digitálna stratégia. V podcaste si vysvetľujeme, aké majú prepojenie práve s marketingovou stratégiou. Medzi najčastejšie chyby, ktoré robia podnikatelia patrí to, že nemajú analýzu situácie, alebo to, že chcú cieliť na každého. Ďalšie chyby, ktorým by sa každá spoločnosť, značka mala vyvarovať, vám prezrádzame v podcaste. Dávate si pozor na všetky chyby?

Eva Tiko Rajčáková, výkonná riaditeľka Rady pre reklamu, sa venuje problematike etickej samoregulácie reklamy a novým trendom v marketingovej komunikácii. V podcaste sa rozprávame o reklame z etického aspektu. V prvej časti rozhovoru sa na to pozeráme z praktického hľadiska – čo to znamená, čo v reklame nesmie byť, čomu sa vyhýbať a aké najčastejšie chyby robia zadávatelia reklám. V druhej časti sa rozprávame o procese kontroly reklám a ako to celé vôbec funguje. V podcaste sa dozviete: ako by mala vyzerať etická reklama kto vytvára Etický kódex prečo sa Etický kódex nevzťahuje na politickú reklamu aké základné etické pravidlá by mal každý jeden, kto tvorí reklamu, dodržať na čo sú spotrebitelia najviac citliví a či aj oni môžu posielať podnety na neetickú reklamu ako pristupovať k využívaniu superlatív ako najlepší, najlacnejší tak, aby to bolo etické ako vyzerá etická porovnávacia reklama kto preberá zodpovednosť za dodržiavanie kódexu ako prebieha posudzovanie reklamy či je, alebo nie je etická čo robiť v prípade, že si firma ktorá robí reklamu, nie je istá, či je eticky v poriadku, alebo nie Eva nám na záver dáva radu v súvislosti s marketingom: „Byť etickým je normálne. Etika by mala byť prirodzenou súčasťou reklamného bontónu.“

2021 ďakujeme ti za posilnenie, 2022 vitaj a buď ešte lepší! Zo 💗 vám všetkým prajeme, aby bol ďalší rok taký, ako si prajete. Prajeme vám zdravie – to fyzické, aj biznisové, pretože je dôležité. Na posledný štvrtok tohto roka sme si pre vás pripravili špeciálny podcast, kde vám prezradíme naše 3 odporúčania, learningy, zaujímavých klientov, ale zoberieme vás aj do „zákulisia“ Levosphere, aby sme sa potešili s našimi novinkami.

Levosphere praje všetkým krásne a pokojné Vianoce.💗 Ďakujeme všetkým poslucháčom nášho podcastu Marketing v praxi, ktorí boli s nami ďalší rok. Veľmi nás teší vaša podpora, pozitívne spätné väzby a ceníme si, že ste našimi poslucháčmi. Veríme, že budeme mať vašu priazeň aj ďalší rok.

Roman Krajniak sa špecializuje na športový marketing, v rámci ktorého vedie aj poradenstvo. Práve tejto téme sa venuje v podcaste pozornosť. Roman nám v rozhovore vysvetľuje, čo znamená športový marketing, ako funguje a aký je jeho význam a prínos. Športový marketing je oproti iným oblastiam marketingu špecifický v emóciách, ktoré môže značkám priniesť. Sú obrovským benefitom, ktoré v online marketingu nedokážeme inde získať. Športový marketing má 3 časti. Prvou sú športové podujatia, športovci, ligy a kluby, ktoré prezentujú aj sami seba a robia svoj marketing. Druhou časťou sú značky, ktoré využívajú podujatia, alebo partnerstvá so športovými podujatiami, alebo jednotlivcami športovcami na prezentáciu svojich produktov a služieb. Treťou časťou je šport ako taký. Roman hovorí, že špecifikum športového marketingu je v tom, že vy si kupujete právo spojiť sa s niekým. Na to, aby ste toto partnerstvo dokázali zužitkovať a naplno ho využiť a otvoriť jeho potenciál, musíte do aktivácie sponzoringu investovať ešte raz toľko peňazí. Toto si mnoho značiek neuvedomuje. Šport nie je len najvyššia hokejová a futbalová súťaž, reprezentácia, či olympijskí víťazi... stačí mať otvorené oči a nájsť si ten priestor, ktorý je vhodný pre vašu značku. Ak budete posúvať stále len to, že „kúpte si ma“, tak ľudia budú rezistentní. Keď sa však spojíte s niečím, čo je príjemné, čo má za sebou emóciu, príbeh, tak viete omnoho lepšie predať svoje produkty, alebo služby. Roman nám odkazuje na záver: Treba mať pozitívny vzťah k športu a využiť šport a športovcov na to, aby ste dosiahli svoje komerčné ciele.

Adam Brocka, spoluzakladateľ Kiuub a Peter Marcely, business dizajnér v Kiuub, sú hosťami nášho podcastu. V ňom sa rozprávame na veľmi zaujímavú tému – validácia. Práve validácia odpovedá na to, ako zistiť, či nápad stojí za to a či sa oplatí pustiť do jeho realizácie. V rozhovore sa postupne dostávame k témam prieskum, prototypovanie a validácia nového nápadu. Z podcastu by ste si mali odniesť určite týchto 5 myšlienok: Ročne vzniknú 10-tisíce nových produktov a konceptov a až 70% z nich neuspeje. Buď ich robia od stola, alebo z nejakého presvedčenia, že sa zamilujú do svojho nápadu, a potom zistia, že to buď zákazník vôbec nepotrebuje, nerieši to žiaden jeho problém, alebo to nevytvára konkrétnu pridanú hodnotu. Validácia je konkrétny proces, ktorým si overíme to, či náš nápad, produkt dáva zmysel a mali by sme ho spúšťať na trh. Validácia by mala zabrániť tomu, aby sa minula zbytočná časová a finančná kapacita na niečo, čo by nemuselo fungovať. Validácia má presné kroky. Najprv sa opýtame zákazníka, čo si o danom riešení myslí. Následne vytvoríme prototyp, ktorý simuluje produkt, službu a ten testujeme na reálnom trhu, zákazníkovi. Zozbierame dáta, ktoré zanalyzujeme. Na konci je výsledok validácie, ktorý povie o tom, či to dáva zmysel, alebo nám dokonca môže ukázať aj inú cestu. Validácia je vhodným nástrojom vtedy, keď máme v pláne spustiť produkt, alebo službu, ale tak isto aj vtedy, keď v nich chceme robiť zmeny a potrebujeme si overiť, či plánovaná zmena je správna a bude prínosná. Je dôležité pochopiť, čo je „prečo“ podnikateľa. Je super, že chceme nejaký nový produkt, ale je dôležité vedieť, prečo ho chceme? V rámci validácie sa v Kiuub snažia „vyotázkovať“ tím, aby pochopili, prečo to chcú podnikatelia robiť. Čo nám Peter a Adam odkazujú na záver v súvislosti s marketingom? Peter odkazuje: Skúste sa vždy zamyslieť nad tým, čo si myslí zákazník a v ideálnom prípade sa ho na to aj opýtajte. Nerobte veci len podľa seba, alebo od stola, ale komunikujte aj so zákazníkom a potenciálnym zákazníkom. Nemusí to byť dokonca ani veľká validácia. Adam odkazuje: Vždy sa nám ukazuje, že keď sa idete pýtať zákazníka, tak to funguje. Vyjdete tak zo svojej bubliny a zabehnutých koľají, pretože nám potom často unikajú veci, ktoré sú možno samozrejme a práve vďaka zákazníckemu insightu a pohľadu sa nám ukazujú nové príležitosti aj riešenia, ktoré nemusia byť finančne náročné na zrealizovanie. Netreba sa báť ísť porozprávať so zákazníkom, pretože potom aj lepšie porozumieme tomu, akým štýlom a jazykom mu to máme odkomunikovať. Na základe toho sa dá „kreovať“ úspešný marketing.

Michal Král je zakladateľom jedného z najväčších vyhľadávačov tovaru na slovenskom trhu Pricemania.sk, ktorý od roku 2007 pomáha e-shopom zvyšovať návštevnosť a obrat. Dnes sú už cenové porovnávače pre väčšinu e-shopov štandardným, marketingovým nástrojom. Faktom je aj to, že ich mesačná návštevnosť na Slovensku je viac ako 2,2 miliónov reálnych užívateľov. O tom, ako z porovnávačov cien vyťažiť maximum, sa rozprávame s Michalom v podcaste. Medzi výhody porovnávačov patrí to, že k nim má prístup masa konzumentov a majú vysokú mieru konverzie aj návratnosť investície. Majiteľom e-shopov tak pomáhajú zvyšovať návštevnosť ich e-shopu aj obrat. Porovnávače sú o cene, ale nie len o nej, pretože kritérií rozhodovania je viacero. Okrem ceny sú rovnako dôležité aj recenzie e-shopu, skladová dostupnosť, či to, na akom poradí detailu produktu sa zobrazí e-shop. Tu rozhodujú prvé pozície podobne ako aj na Google. Porovnávače sú pre mnohé e-shopy najprofitabilnejším kanálom. Je to pre nich rentabilné a zároveň tam je publikum, ktoré chcú osloviť. Väčšina porovnávačov funguje na systéme pay-per-click, čo znamená, že e-shop platí za každý preklik, ktorý sa zrealizuje z porovnávača na ich stránku. Cena klikov je závislá od cenníka konkrétneho porovnávača. Michal hovorí, že keď sa e-shop vidí medzi množstvo e-shopov, ktoré sú možno lacnejšie, nemusí to automaticky na nich vytvárať tlak na zníženie ceny. Keď je to dobrá značka, ktorá má dobrý brand a vie si cenu obhájiť, môže byť aj cenovo vyššie. Čo by odporučil Michal v súvislosti s marketingom? Bez akéhokoľvek marketingu sa e-shop nerozbehne. Veľa e-shopov má pocit, že spustením e-shopu sa skončila ich práca a ľudia sa tam odniekiaľ nahrnú. Avšak bez toho, aby o nás ľudia vedeli, u nás nemôžu nakúpiť. Treba dať preto o sebe vedieť a využiť v prvej fáze, hlavne ak máme obmedzený rozpočet, cenovo efektívne kanály. Už vôbec nie je také jednoduché ako kedysi osloviť prvých 1000 zákazníkov. Treba využívať všetky možnosti na spolupráce, PR a prepájať sa s inými e-shopmi, ktoré maj rovnakú cieľovku, ale nekonkurujú si. Treba sa vzdelávať v rámci SEO, pretože toto je oblasť, v ktorej majú e-shopy najväčšie nedostatky a zároveň aj najväčší potenciál na zlepšenie. Mali by sme rozmýšľať nad všetkými možnými kanálmi a ovládať základnú matematiku v marketingu – cena za klik, miera konverzie, PNO, hodnota objednávky, marža... a musíme vedieť, pri akej hodnote týchto metrík nám to začne celé vychádzať, lebo inak sa môže stať, že budeme pol roka do marketingu nalievať peniaze, ale neuvidíme žiadnu návratnosť a nebudeme vedieť, kam sa chceme dostať.

Jana Malaga je zakladateľkou ankety BLOGER ROKA, projektu Asociácia blogerov a influencerov a agentúry Content agency, ktorá sa zameriava na nastavenie obsahovej stratégie, tvorbu obsahu, PR a na spolupráce s influencermi. Práve téma influencer marketing rozdeľuje ľudí na 2 skupiny – jední jej fandia a druhí ju kritizujú. Spoločné však je to, že si u nás získala popularitu. Influencer marketing tu je a či chceme, alebo nie, je to efektívny nástroj, ako sa môžu firmy priblížiť k zákazníkom a ako im môžu dať vedieť o tom, že existujú. V rozhovore sa pozeráme na to, ako sa influencer marketing vyvíja, aký má význam a ako s ním pracovať, a to najmä z pohľadu zadávateľov reklamy. Jana hovorí, že pri výbere influencera by sme mali staviť na takých, ktorí majú blízko k téme, ktorú značka rieši, pretože tak to bude aj autentické. Na jednej strane teda vnímame to, aká je to persóna, aké má záujmy, ale na druhej strane sa musíme pozerať aj na jeho publikum. Práve preto aj mikro influenceri majú svoj zmysel, pretože nejde len o počet followerov, ale aj o kvalitu ich publika. Z influencera sa môže stať aj ambasádor značky. Toto pomenovanie sa spája najčastejšie s tým, keď už pre danú značku spolupracuje častejšie, pretože v praxi to funguje tak, že značka si dohodne jednorazovú spoluprácu a v prípade, že tam nastane vzájomná chémia, tak sa môže pretaviť táto spoluprácu až na ambasádorstvo. Blogovanie, influencer marketing sú na vzostupe a tie persony, ktoré pracujú so svojim osobným brandom veľmi dobre, tak ich čaká zaujímavá budúcnosť. Jana odporúča, ako pracovať s influencer marketingom. Na začiatok by si mala značka vytipovať maximálne 5 persón, s ktorými by chcela ísť do spolupráce, potom spraviť hrubú čiaru a opýtať sa sám seba, či to má pre jeho značku význam. Nie len z finančného hľadiska, ale aj z viditeľného – či to zvýšilo povedomie o značke, či sa im páči to, ako pracujú influenceri s ich brandom a či vôbec našli správne persóny. Najčastejšie to býva o tom, že keď to zafunguje, sú tam 2 roviny – buď zvýšený predaj, alebo povedomie o značke. My Slováci máme radi novinky, limitované akcie, sme hraví a máme radi súťaže... a s týmto treba pracovať aj pri influencer marketingu. Čo nám Jana odporúča v súvislosti s marketingom? Mali by ste zvyšovať leady. Často sa urobí nejaký obsah, na ktorý napokon zabudneme. Hovorí sa však, že keď vytvoríme nejaký obsah, tak toľko času, čo sme mu venovali, by sme mali venovať aj jeho šíreniu. Ak dáte nejaký honorár do influencer marketingu, mali by ste ho boostovať na margo leadovania a to, čo dobre funguje organicky, tak to by ste mali ešte viac organicky potlačiť. Pýtajte si od influencerov spätnú väzbu a budujte si online reputačný manažment. Používajte sedliacky rozum.

Peter Dendis, ktorý pôsobí vo FinTech platforme Salus Populi, sa špecializuje na blockchain a kryptomeny. Práve týmto témam venujeme tento rozhovor. Na prvý pohľad to nie je téma, ktorá sa spája s marketingom, no po vypočutí rozhovoru s Petrom zistíte, že kryptomeny nie sú len o investovaní, ale majú v biznise aj iné výhody. V úvode si prakticky vysvetľujeme základné pojmy a témy, ktoré sa pri kryptomenách a blockchaine objavujú a v druhej časti sa rozprávame o ich prepojení s marketingom. Keďže je to téma, ktorej mnoho ľudí nerozumie, rozhodli sme sa ju poňať prakticky a zrozumiteľne, preto veríme, že sa nám podarilo túto tému priblížiť tak, aby vás to bavilo a aby ste jej porozumeli. Blockchain predstavuje databázu, ktorú si vieme prirovnať ku excelovskej tabuľke na Google drive. Je verejný a decentralizovaný, preto neexistuje možnosť, aby bol manipulovaný. Kryptomena je digitálna obdoba meny. Blockchain má 3 základné funkcionality: currency (určovanie, presúvanie a udržiavanie hodnoty peňazí), utility (vykonanie nejakej funkcionality ako napríklad overenie dodávateľov) a security (kontrola nad transakciami). Sú odhady, že 10% celého HDP sveta pôjde nejakým spôsobom cez blockchain. Peter hovorí, že blockchain môže pomôcť nášmu biznisu – pomôcť ho updatnúť, urobiť ho lepším, rýchlejším, či decentrilovanejším. Blockchain jednoducho znamená prinesenie slobody vďaka technológiám do bežného sveta. Čo je pri kryptomenách zaujímavé z marketingového pohľadu je to, že to, akú cenu bude mať bitcoin, a to, že je volatilný, je spôsobené ľuďmi, ktorí sú „panikári“. Ako povedal Warren Buffet: na trhoch prechádzajú peniaze od netrpezlivých ľudí k trpezlivým, čo v kryptomenách platí špeciálne. Jedným prepojením kryptomien s marketingom je FOMO (strach, že prídete o príležitosť), ktorý je tvorený word of mouth. Tým, že bitcoin nemá firmu, ktorá je za ňou, nemá svojich ľudí, a vlastne ani nikto nevie, kto za ním je, preto sa to šíri iba ústne. Peter dáva radu tým, ktorí by chceli začať s investovaním do kryptomien. V prvom rade je potrebné sa snažiť tomu pochopiť, skúsiť to v menšom a pozerať sa na to z pohľadu 4-8 rokov. Dať do toho toľko, čo nás nebude bolieť, dávať to tam dlhodobo a ísť tam vtedy, keď to nerastie. Na záver nám Peter necháva svoju radu v súvislosti s marketingom: Money making, money taking. Nerobte marketing pre marketing. Vždy za tým musí byť produkt, biznis a produkt sa rovná riešenie problému. Čiže ak niekto robí biznis, tak biznis by mal riešiť niekomu problém. A ak robíte marketing, musí byť v súlade s biznisom. Čiže robiť marketing pre marketing je neprirodzenosť, ktorá vám skôr či neskôr dá feedback a skrachujete. Ak robíte marketing, tak ho robte s pohľadom na komplexnosť biznisu.

Michaela Fuleková má bohaté skúsenosti v oblasti zákazníckej skúsenosti a špecializuje sa na oblasť design thinking. Práve on môže byť tým nástrojom, cez ktorý si spoločnosť môže vytvoriť konkurenčnú výhodu, preto by sme mu mali venovať pozornosť. V rozhovore si približujeme čo znamená design thinking a aké je jeho využitie. Design thinking je dizajnové myslenie. Je to spôsob, akým sa pozerajú dizajnéri na riešenie vecí, tvorbu produktov, či služieb. Je to kreatívny spôsob riešenia problémov. Proces design thinkingu sa začína tým, že si definujeme cieľovú skupinu, ktorá má nejaký problém. Snažíme sa pochopiť ich správanie a potreby. Následne urobíme prieskum a zozbierame všetky dáta, ktoré ku danej situácii máme, ktoré nám pomôžu pochopiť danú situáciu. Vytvoríme tak množstvo ideí, ktoré vyhodnotíme a následne urobíme prototyp, ktorý otestujeme. Z toho nám vypadne správne riešenie, ktoré sa realizuje. Základom design thinkingu je to, že všetky techniky, ktoré dizajnéri používajú, sa točia okolo zákazníka. Snažia sa ho pochopiť a zistiť, ako on vidí daný problém a čo potrebuje. Pri design thinkingu si treba dať pozor na to, aby sme nešli hneď do riešenia. V prvom rade je potrebné dobre pochopiť problém, pretože sa môže stať to, že budeme pretláčať niečo, čo sa bude páčiť nám a nie zákazníkovi. Čo nám Michaela odkazuje na záver? Marketéri si vedia uľahčiť prácu, ak sa naozaj zaujímajú o to, prečo vznikol nejaký produkt, na základe čoho vznikol a ako sa k nemu dostal celý tím. Ak nemajú možnosť byť priamo pri jeho tvorbe, mali by si zisťovať, akú potrebu rieši daný produkt zákazníkovi a zisťovať, čo trápi zákazníka. Treba sa pozerať okolo seba a sledovať, čo robí konkurencia. Nemáme sa báť kradnúť nápady. Všetci sa snažíme byť originálni, ale je naozaj len málo vecí, ktoré ešte neboli vymyslené. Nemali by sme sa preto báť inšpirovať sa, pretvoriť si to na to svoje a urobiť to lepšie.

Filip Škultéty je riaditeľom online marketingovej agentúry Glidy. Jeho hlavnou špecializáciou je marketing vo vyhľadávačoch, čiže SEO a PPC kampane. Práve SEO je témou rozhovoru. Je to pojem, ktorý počúvame často, ale málokto mu naozaj rozumie. V podcaste si preto vysvetľujeme, čo znamená SEO, aká je jeho úloha, ako k nemu pristupovať a či má význam mu venovať čas. Prezradíme vám však, že SEO má v marketingu svoje čestné miesto – a budete si to myslieť aj vy po vypočutí rozhovoru s Filipom. SEO je optimalizácia faktorov na webovej stránke a mimo webovej stránky, ktoré vplývajú na pozície vo vyhľadávačoch, ako napríklad Google. Našim cieľom je zobrazovať našu webovú stránku na popredných pozíciách na relevantné kľúčové slová, z ktorých máme potenciálnu šancu získať budúceho zákazníka. V podcaste sa dozviete týchto top 5 myšlienok: Pri SEO rozlišujeme on-page a off-page faktory. On-page faktory sú tie, ktoré máme možnosť ovplyvniť priamo na webovej stránke. Delíme ich na technické SEO, obsahové SEO a požívateľskú skúsenosť, na ktorú sa v najbližšom období bude Google zameriavať. Off-page sa delí na brand, teda organické vyhľadanie značky, linkbuilding a social signals. Keď raz začnete so SEO, mali by ste v tom pokračovať stále, pretože stratiť pozície je veľmi jednoduché. V SEO dosiahnete prvé výsledky po 4-6 mesiacoch. Nie preto, že by to toľko trvalo, ale keď niečo spravíte, má to 2 mesačný efekt, kým sa to do niečoho pretaví. Treba myslieť však aj na to, že návratnosť za prvých 4-6 mesiacov býva zhruba po 12 mesiacoch. SEO je preto naozaj dlhodobá záležitosť. Najlepšie je chyby v SEO odfiltrovať hneď na začiatku, keď sa stránka ešte len pripravuje. Tri hodiny práce SEO špecialistu vám dokážu v budúcnosti ušetriť čas, peniaze a chyby, ktoré sa budú musieť v Google riešiť, keď sa stránka zaindexuje. Oplatí sa preto počítať s ním hneď od začiatku. SEO sa často nesprávne považuje za bezplatný marketingový kanál, pretože neplatíte priamo Google. Prvú zložku ceny tvorí práca SEO špecialistu, druhá zložka práce je mediálny rozpočet na linkbuilding a tretia zložka práce je cena programátorskej firmy. Keď budete nasledovať pravidlá Google, spravíte pre užívateľov naozaj dobrý web po obsahovej a technickej stránke a aj z pohľadu užívateľskej skúsenosti, pretože vás bude do toho Google tlačiť. Pokiaľ sa vám to podarí, Google vás za to odmení. Čo nám odporúča Filip v súvislosti s marketingom? Keď ste ešte nezačali robiť obsah, tak ho začnite robiť - viete ho zrecyklovať enormným spôsobom. Vymyslite obsah inteligentne, aby ste tvorili jeden obsah a dokázali ho rozstrihať na všetky sociálne siete tak, aby tam pasoval. Nerobte pre každý marketingový kanál úplne špecifický obsah, pretože vás to bude stáť veľa času aj peňazí. Pomôže vám to v SEO, brand buildingu, awareness, budovaní vzťahu, PR, získavaní mena, dôveryhodnosti, odbornosti, ... Obsah je niečo, čo dnešní podnikatelia dokážu začať robiť a je to jedna z najlacnejších vecí, pretože tvorba obsahu predstavuje najlepší pomer cena a výkon.

V podcaste si približujeme posledné P z Kotlerového marketingového mixu, ktorým je promotion, teda komunikácia. Zoznamujeme sa so 4 nástrojmi komunikačného mixu, vysvetľujeme si, aké kroky by mali predchádzať tvorbe marketingovej komunikácie a približujeme si metódy zostavovania komunikačného rozpočtu. V podcaste sa venujeme aj k tomu, aké faktory ovplyvňujú tvorbu komunikačného mixu. Vybrali sme pre vás 5 najdôležitejších myšlienok, ktoré by ste si mali z podcastu zapamätať. Firmy využívajú na presadenie svojich marketingových a komunikačných cieľov tzv. promotion mix, ktorý je súčasťou celkového marketingového mixu. Patria doňho štyri hlavné nástroje - reklama, podpora predaja, public relations a osobný predaj. Ak chceme vytvoriť efektívnu komunikáciu, je nevyhnutné si jasne zadefinovať, kto je naším cieľovým publikom, akú reakciu od neho očakávame, akú správu mu chceme komunikovať, kto bude zdrojom tejto správy a cez aké médiá sa k cieľovému publiku správa dostane. Nakoniec je dôležité zabezpečiť, aby sa k nám dostala spätná väzba, aby sme vedeli posúdiť efektívnosť. Pri tvorbe správy musíme premyslieť, aký má byť jej obsah, akú jej dáme logickú štruktúru a formát. Pri tvorbe si môžeme vybrať z 3 druhov apelov - morálny, emocionálny a racionálny. Poznáme 4 metódy, ktoré firmy využívajú pri tvorbe rozpočtu na reklamu. Prvou je metóda zostatkového rozpočtu, druhou je metóda percentuálneho podielu z obratu a treťou je metóda konkurenčnej parity. Štvrtou, podľa Kotlera aj najlogickejšou metódou, je metóda cieľov a úloh. Výhodou tejto metódy je, že zohľadňuje vzťah medzi výdavkami a výsledkami promotion, zároveň je to však najťažšia metóda pre praktické použitie. Pri zostavovaní promotion mixu musí firma zvažovať viaceré faktory. Medzi ne patrí to, o aký druh výrobku ide, či sa firma rozhodne pre stratégiu pretlačovania, alebo priťahovania, ale aj to, v akom štádiu nákupnej pripravenosti sa nachádza. Svoju úlohu v účinnosti nástrojov promotion mixu zohrávajú aj štádiá životného cyklu výrobku. Touto epizódou sme ukončili sériu Kotler v praxi, v ktorej sme sa vám snažili lepšie priblížiť vybrané kapitoly z kultovej knihy od profesora marketingu, Philipa Kotlera. Pevne dúfame, že ste sa v tejto sérii niečo nové naučili a že vám pomohla pri riadení vašej firmy. Hoci táto séria končí, nezúfajte, stále pokračujeme v nahrávaní našich pravidelných podcastov s inšpiratívnymi hosťami, na ktoré sa môžete tešiť každý štvrtok.

Ivo Mrena je produktový a marketingový manažér spoločnosti Shoptet, ktorá ponúka e-commerce riešenie, na ktorom si podnikateľ môže postaviť svoj vlastný e-shop. V podcaste sa rozprávame práve na tému tvorba e-sohopu. Faktom je, že na Slovensku funguje viac ako 11-tisíc internetových obchodov a toto číslo neustále narastá. Odhaduje sa však, že viac ako 50% e-shopov neprežije svoj prvý rok fungovania. Ako na to, aby e-shop nebol jedným z mnohých, ktoré skončia skôr ako začnú, si prezrádzame v rozhovore. Ivo nám v podcaste prezrádza: Možnosti na to, ako si vytvoriť e-shop, sú 3: e-shop na mieru, open source riešenie, alebo tvorba e-shopu cez Shoptet. Ešte pred vytvorením e-shopu by sme si mali spraviť podnikateľský plán, finančný plán, prípadne stratégiu a zamyslieť sa nad konkurenčnou výhodou, pretože to je niečo, na čom budeme stavať roky. Keď e-shop vytvoríme, otestujeme a všetko je v poriadku, môžeme to spustiť. Ako však docieliť, aby naňho aj niekto prišiel? Ivo hovorí, že tu prichádza na rad marketing. Radí nám, že máme skúsiť porovnávače, kde si môžeme svoj e-shop zaregistrovať a dať zákazníkom o sebe vedieť. Základom sú však najmä ppc reklamy, ale mali by sme staviť aj na sociálne siete a SEO. Je dobré, keď v nákupnom košíku dáme zákazníkovi na výber viac spôsobov platby, dopravy a uvedieme, kedy mu približne príde produkt. Optimálny počet spôsobov dopravy sú 4 – slovenská pošta, prepravca (napríklad dpd, gls), pick up point (napr. zásielkovňa), a potom osobný odber. Tieto 4 spôsoby dopravy by mali na e-shope byť. Najčastejším faktorom, prečo e-shopy končia, je to, že podnikatelia chcú strašne rýchlo zbohatnúť. Nie je to však len o tom, že si založíme e-shop, ale musíme na ňom aj pracovať. Čo nám Ivo odporúča v súvislosti s marketingom? „Zamerajte sa na meranie, pretože v e-commerce sú dáta veľmi dôležité. Merajte, všetko analyzujte a na základe toho upravujte svoje podnikanie, alebo e-shop. Nerobte chybu, že všetko si robíte sami, ale nechajte si poradiť a spýtajte sa ľudí okolo, alebo nejakých odborníkov, pretože nikto nespadol učený. Vzdelávajte sa a budujte si brand, pretože vo svete je trend, že krátkodobé kampane nie sú udržateľné. Avšak, hlavne nech vás to baví a nech máte z toho radosť, pretože to je potom cítiť.“

Mária Plačková, spolumajiteľka agentúry ARYS Media, sa špecializuje na online marketing a YouTube. V rozhovore sa rozprávame práve o YouTube, ktorý patrí medzi najvyužívanejšie sociálne médiá v digitále. V rozhovore sa naňho pozeráme z praktického hľadiska - ako ho nastavovať organicky a ako pristupovať k tvorbe platených reklám. V podcaste sa dozvedáme: YouTube je na Slovensku využívanou platformou, čo potvrdzuje fakt, že je tam spolu približne 3 milióny Slovákov a z nich 61% ho navštívi minimálne raz za mesiac. YouTube uprednostňuje videá, ktoré sú dlhšie – niekoľkominútové, pretože chce diváka pritiahnuť a udržať si ho čo najdlhšie. Preto, čím dlhšie video máme, tým to je lepšie pre algoritmus na YouTube, čo znamená, že bude pre neho hodnotnejšie. Pri videu na YouTube je dôležitých niekoľko parametrov, medzi ktoré patrí titulok - to znamená, ako sa video bude volať. Titulok by mal obsahovať kľúčové slovo, byť šťavnatý, no nemal by zavádzať. Ďalej je dôležitý aj popis videa, štítky a miniatúra (obrázok videa), ktorá by mala byť pútavá. Na YouTube môžeme využiť viacero foriem reklamy. Delia sa na in-stream a out-stream. V prípade in-stream máme možnosť mať preskočiteľnú, alebo nepreskočiteľnú reklamu. Nepreskočiteľná reklama je drahšia a môže byť maximálne 15 sekundová. Preskočiteľná reklama musí v sebe obsahovať posolstvo v prvých 5 sekundách a byť natoľko zaujímavá, aby ju chcel sledovateľ dopozerať. Často sa stáva, že značky dávajú rovnakú reklamu do televízie aj na YouTube. Je to však veľká chyba, pretože si neuvedomujú, že zasahujú iného diváka a v inom prostredí. Čo nám Mária odkazuje na záver v súvislosti s marketingom? Ľudia sú reklamou doslova zavalení, preto nečakajte od svojich divákov, zákazníkov, že sami pochopia, čo od nich chcete. Rovno im povedzte, čo majú urobiť.

Slávka Kollárová je spolumajiteľka slovenskej dizajnovej značky INSPIO, ktorá pôsobí vo viac ako 11 krajinách, a tak má bohaté skúsenosti s expanziou e-shopu do európskych krajín. V podcaste sa s nami delí o svoje skúsenosti a vedomosti. Z rozhovoru sa dozvedáme, že nás expanzia do zahraničia nemusí bolieť, ak sme na ňu pripravení. V podcaste sa dozvedáme napríklad tieto praktické informácie: Pri expanzii si musíte veľa veci pripraviť dopredu, no veľa z toho viete robiť zo Slovenska. Najprv si musíte pripraviť celú stratégiu, zorganizovať preklady, spraviť klon webu, potom viete nahodiť produkty, články, fotky, urobiť seo a tak ďalej. Pre Slovákov je pri expanzii častokrát prvou voľbou Česko. Nie len že máme nevnímaný ich jazyk, ale Česi nám častokrát odpustia drobné chyby. Rozhodnúť sa pre expanziu však môžete až vtedy, ak viete, že vám to na Slovensku funguje. Väčšia krajina neznamená vždy to, že je lepšia. Niekedy môže byť lepšia stratégia etablovať sa v menšej krajine, pretože záleží aj na tom, aký máte na to rozpočet. Ak je v danej krajine iná mena, vtedy je výhodnejšie mať u nich aj bankový účet. Zo Slávkinej skúsenosti je najlepšie spraviť preklad textov do angličtiny, a potom z angličtiny do iných jazykov. Čo nám odporúča na záver Slávka v súvislosti s marketingom? Najväčším nepriateľom vo všetkom, hlavne v marketingu, je predpoklad, že niekto niečo bude vedieť. Túto chybu robíme na dennej báze. Ten predpoklad sa prenáša do všetkého. „Veď ľudia budú vedieť, že tu v nákupnom košíku budú mať zadať 10 čísel“, ale nebudú vedieť. Ak veci nedopoviete a nepoviete ich dosť detailne, tak potom vzniká to, že sú ľudia nespokojní s výkonom, alebo že sa nepochopia a nakoniec to nefunguje.

Tamara Rogožníková Gončarová je marketérka a konzultantka pre komunikáciu na sociálnych sieťach. Je autorkou kníh, kurzov a e-bookov, prostredníctvom ktorých vzdeláva podnikateľov a tvorcov, ako efektívne robiť marketing cez Instagram a TikTok. V podcaste sa spolu rozprávame o sociálnych sieťach – o tom, ako sa vyvíjajú a ako s nimi pracovať. Tami nám svojimi vedomosťami a skúsenosťami ukazuje, ako sa vymaniť zo stereotypov, ktoré nefungujú a prezrádza nám aj to, aké mýty na sociálnych sieťach neplatia. Sociálne siete sa dostali do našich životov a stali sa ich prirodzenou súčasťou. Tento trend ešte viac podporila pandémia, pretože sme sociálne siete začali využívať viac. Toto potvrdzuje aj fakt, že na sociálnych sieťach sa nachádza 86% slovenského obyvateľstva a priemerný Slovák strávi na sociálnych sieťach 3 hodiny denne. V podcaste sa ďalej dozviete aj týchto 5 faktov: Môžeme zovšeobecniť to, že na Instagrame je silne zastúpená veková kategória od 25 do 35 rokov, na Facebooku je to veková kategória nad 45 rokov a na TikToku je to veková kategória 18 až 26 rokov. Avšak, viac ako na vek, by sme mali prihliadať na to, akú mentalitu majú ľudia. Ľudia si vyberajú sociálne siete podľa svojej chuti, absorbcii, vlastnej situácie a podľa toho, či mentálne pochopia danú sociálnu sieť. Na Instagrame sa dostávajú do popredia krátke videá. Preto ak chceme predávať, musíme robiť videá a robiť ich predajne, zaujímavo, z pohľadu klienta a s výhodou pre klienta. Ak ich budeme robiť, budeme mať vyššie dosahy a viac predávať. Ak je našim cieľom vytvárať komunitu, komunikovať obojstranne, vytvárať eventy, tak je na to vhodný Facebook. Ak sa chceme viac profilovať ako experti, ako osobná značka, tak v tom prípade sa odporúča LinkedIn. Ak chceme objavovať veci, ktoré budú trendy, tak vtedy by sme mali byť na Pintereste. Ak našou silnou stránkou nie je video, ale komunikácia, tak by sme mali staviť na podcasty, alebo využiť Clubhouse. Rozpočet do reklamy na sociálnych sieťach vieme ušetriť buď skvelým zdrojom vo forme kontaktov, čiže bartrovanie, alebo neskutočnou kreatívou a odvahou experimentovať. Rozšíreným mýtom je to, že potrebujeme na sociálnej sieti primárne získavať followerov, aby sme ich potom konvertovali na klientov. To však nie je pravda. Tami nám na záver odkazuje, aby sme vystúpili zo svojej bublinky. Máme prezentovať klientovi tie výhody, ktoré má zo spolupráce s nami práve teraz a v tomto kontexte. Nemáme sa báť hovoriť na kameru aj mimo kamery o tom, prečo robíme to, čo robíme, kto sme a kam smerujeme. Mali by sme si vnútorne vysporiadali vlastnú stratégiu, čo chceme. Nemáme robiť to, čo ostatní, lebo práve tam je ten priestor, aby sme robili niečo inak. Hlavne máme milovať to, čo robíme a milovať ľudí, ktorým slúžime a zároveň by sme si od nich mali pýtať aj spätnú väzbu. A ak to už nemáme radi, tak si máme nájsť človeka, ktorý to bude robiť naozaj z lásky, pretože to je veľmi cítiť.

Sarah Weiss, zakladateľka prvej Pinterest agentúry Soapbox na Slovensku, nám v podcaste rozpráva na doslova krásnu a kreatívnu tému, akou je Pinterest. V podcaste sa dozvedáme základné informácie o fungovaní Pinterestu, no Sarah nám spomína aj praktické informácie, ako by sa malo pracovať s touto platformou. Z rozhovoru vás prekvapí to, akú má Pinterest silu a to, že je to momentálne druhá najrýchlejšie rastúca sociálna sieť hneď po TikToku. Sarah v podcaste spomína napríklad tieto zaujímavé fakty: Pinterest sa často nesprávne zaraďuje k sociálnym sieťam, pretože sa skôr profiluje ako personálna sieť. Od sociálnych sieti sa odlišuje hlavne tým, že sa zameriava na budúcnosť používateľov, a tak im dáva obsah na to, čo budú robiť v budúcnosti. Momentálne sa mesačný počet aktívnych užívateľov Pinterestu na Slovensku pohybuje medzi 0,8-1 miliónom na Slovensku. Existuje však veľmi málo obsahu v slovenčine, a tak majú firmy skvelú príležitosť na to, aby tu začali tvoriť obsah aj v slovenčine. Pinterest je vhodný najmä pre e-shopy, ktoré majú väčší počet produktov, pretože to tam treba kŕmiť obsahom viac ako iné sociálne siete. Používatelia Pinterestu míňajú v maloobchodnom predaji o 80% viac než ľudia, ktorí nie sú na Pintereste. To znamená, že sú ľahko ovplyvniteľní a ak tam chodia, tak s tým nastavením, že si chcú ísť niečo kúpiť. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré musí firma spraviť, je prepojenie Pinterestu so svojim webom. Je to kvôli tomu, že Pinterest si ťahá všetky metadáta z príspevkov, alebo z URL a navyše je to pre neho informácia o firme a jej dôveryhodnosti. Sarah nám v podcaste spomína aj úspešné príbehy značiek Samsung a Haagen Dasz, ktoré dokázali vďaka Pinterestu rásť. Ďalšie informácie o tom, ako pracovať s Pinterestom nájdete na stránke https://business.pinterest.com/sk/. Sarah nám na záver odkazuje, že máme tvoriť obsah, ktorý bude hodnotný a bude pre ľudí a nie pre algoritmy.

Vízia je dôležitá. O tom vás presvedčí rozhovor s Ankou a Naďou, ktoré boli hostkami v livestreame s Otvorenou hrou, ktorých poslaním je zlepšovať to, ako sa cítia ľudia v práci a vďaka tomu posunúť svet ďalej. Hlavnou témou rozhovoru bola vízia, ale dostali sa aj k témam ako sú poslanie a stratégia. Naďa a Anka otvorene rozprávajú o vízií a zrozumiteľne vysvetľujú jej podstatu. V rozhovore sa dozvedáme aj týchto 5 faktov: Na to, aby sme pochopili, čo je to vízia, musíme pochopiť, kde sa to celé začína. Celý proces, ako sa dostaneme k vízii, začína tým, že definujeme, prečo podnikateľ, alebo značka robí to, čo robí, a teda prečo sa venuje danému odvetviu, značke, či produktu. Potom sa ide cez poslanie a až tak sa definuje vízia. Rozdiel medzi víziou a poslaním je v tom, že poslanie vychádza z minulosti, alebo súčasnosti a hovorí o tom, prečo firma existuje a čo je zmyslom jej podnikania. Vízia hovorí o budúcnosti a o tom, kam sa chce firma dostať za 5 až 10 rokov a čo chce zmeniť v spoločnosti. Vízia by mala byť špecifická, zrozumiteľná, ambiciózna a pozitívna. Vízia má v prvom rade vychádzať zo srdca. Treba pri nej vynechať rozum, ten je súčasťou stratégie a cieľov. Vízia má byť niečo, po čom túžime - po nejakej zmene v spoločnosti, alebo po niečom, čomu veríme, že keď sa stane, tak to vie motivovať aj druhých. Tí nás potom podporia, pretože tiež chcú, aby sa to udialo. Vízia nám slúži na to, aby sme motivovali interne vlastných ľudí a externe spotrebiteľa, aby si s nami vedel vytvoriť vzťah. Od prírody sme radi súčasťou nejakého názoru a spoločenstva, a preto keď sa nájde spojenie názorov medzi spotrebiteľom a značkou, nastáva dlhodobosť, zmysluplnosť a udržateľnosť. Je dôležité, aby firma mala svoju víziu a vedela, kam smeruje. Občas sa však stáva to, že ju ľudia začnú rozoberať až príliš a hľadajú v tom sofistikovanosť a prepojenie, aby na nič nezabudli, až sa vízia stáva vzdialenou. Netreba však zabúdať na to, že to nie je jadrová fyzika. Stačí sa ponoriť do svojho vnútra, povŕtať sa v sebe a nájsť tú podstatu a esenciu, a potom ju pretaviť do života. Naďa nám na záver odkazuje, aby sme sa vyhýbali veciam, ktoré sú všeobecné, klišé a hľadali to svoje, vďaka čomu sa dosiahne autentickosť a originalita. To by sa malo pretaviť vo všetkom, čo budeme robiť – od slov, cez činy, výstupy až po procesy. Svoju radu na záver nám necháva aj Anka. Nemali by sme sa báť ponoriť sa do vnútra – osobného a firemného a hľadať tam svoju podstatu a zmysluplnosť. Nemali by sme sa báť, keď ju nájdeme a keď ju uvidíme, ale mali by sme sa v nej znova porýpať. Potom keď ju pochopíme, mali by sme ju vytiahnuť von a začať ju žiť.

Denisa Pernicová, marketingová manažérka Billy, nám v podcaste vecne a zrozumiteľne rozpráva o téme marketingu značky a prakticky nám to vysvetľuje na tom, ako to funguje v retailovej sieti Billa. Hovorí, že brand marketing, teda budovanie značky, má v súčasnosti trochu iný význam, ako v minulosti. Je to oveľa komplexnejšie, zložitejšie a aj zákazník je iný ako kedysi, pretože kedysi stačilo na vybudovanie značky umiestniť logo na reklamný materiál, no dnes už to tak nie je. Denisa sa s nami podelila o tieto hodnotné myšlienky: Brand marketing nie je len o značke, ale aj spoločnosti. Nehovoríme teda len o produktoch, ale aj o kultúre firmy, ľuďoch, zamestnancoch, či hodnotách firmy. Komunikácia Billy je smerovaná na primárnu cieľovú skupinu, ktorou sú vyzretejšie ženy s rodinami, ale keďže zvyšných ľudí tiež nechcú vylúčiť, tak zvyšné 3P (produkt, cena, distribúcia) sú smerované aj na nich. Billa robí identitu celej spoločnosti a sila jej značky je najdôležitejšia, pretože dodáva dôveryhodnosť a silu ostatným značkám, subbrandom, ktoré pod ňu patria. Mnoho ľudí z oblasti marketingu robí chybu, že nedrží konzistenciu a majú tendenciu stále niečo meniť, alebo niečo komunikujú v televízii, niečo iné v online a niečo iné zase v predajni. No práve najdôležitejšie je zotrvať v konzistencii a dávať zákazníkovi rovnaký odkaz jednoduchým spôsobom. Pri brand marketingu ide o uspokojovanie emočných potrieb a pri trade marketingu ide o uspokojovanie racionálnych potrieb. Vzájomne sa však dopĺňajú a vo výsledky im ide o predaj. Denisa nám na záver odkazuje: "Marketing je v súčasnosti komplexný, zákazník je veľmi náročný a máme veľa ciest, ako sa dá marketing robiť. Každý dobrý marketér by mal mať však cieľ a víziu, ktorú chce dosiahnuť a mal by si za tým stať. Dôležitá je trpezlivosť a konzistentnosť, pretože všetky dobré veci si vyžadujú čas."

Lukáš Písecký, ktorý vedie spoločnosť DIW print, nám v podcaste rozpráva o praktickom prepojení tlače a marketingu. Rozprávame sa o tom, aký je prínos tlače pre marketingové aktivity a aké možnosti v tlači nám ponúka súčasná doba. Podcast by si mali vypočuť najmä všetci tí, ktorí tlačia marketingové materiály. Lukáš nám okrem iného spomína aj týchto 5 zaujímavých poznatkov: Hlavnou úlohou polygrafie bolo kedysi množenie informácií na komunikačné účely, kedy sme jednu informáciu potrebovali odovzdať veľkému množstvu ľudí. Keďže v súčasnosti funguje prenos informácií cez internet, tak sa táto hlavná funkcia vytráca a ide skôr už o reklamno-marketingovo-estetické účely. Papier je síce obnoviteľná surovina, ale bude ho stále menej a nebude sa už tlačiť toľko, koľko kedysi. To znamená, že to, čo sa bude tlačiť, bude mať skôr luxusnú hodnotu. Práve preto sa DIW print špecializuje na zušľachťovanie (ako napríklad ražba metalickou, alebo farebnou fóliou). Ak už niečo budeme tlačiť, budeme chcieť, aby to malo pridanú hodnotu, aby sme si to chceli nechať, či dokonca pohladkať. Čo sa týka ekologickej tlače, tak na Slovensku to ide pomalšie ako v zahraničí, kde je to už štandardom. Pre zákazníkov je cena stále na prvom mieste. V DIW printe sa však v tom snažia robiť osvetu. Firmy by si mali pred tlačou najprv rozmyslieť aké sú ich ciele, kam sa chcú dostať a ako sa tam chcú dostať. Mali by si k tomu prizvať niekoho, kto sa v tom vyzná, či už skúseného grafického dizajnéra, alebo priamo tlačiareň. Častou chybou je, že grafický dizajnér si myslí, že to je len o grafike, ale nevníma to ako celok. Ak začne grafikou, tak potom už nemôže rozmýšľať nad papierom. Ale keď začne od materiálu papiera a od toho, čo s ním vie urobiť, zrazu má viac možností a môže sa stať z toho zážitok a nemusí to byť len niečo, čo je vytlačené. Čo nám Lukáš odkazuje na záver v súvislosti s marketingom? Nie je nutné, aby vec, ktorú chcete urobiť, bola dokonalá. Je dobré to pustiť do sveta, a potom „pimpovať“. Neznamená to, že máte ísť na zlú kvalitu, ale radšej pomaly dávkovať veci, nápady, produkty von a učiť sa na tom za behu.

V ďalšej epizóde zo série Kotler v praxi si približujeme podstatu, význam a úlohy maloobchodu a veľkoobchodu v distribučnom kanáli. V podcaste spomíname aj hlavné typy maloobchodníkov a veľkoobchodníkov a to, ako sa v biznise rozhodujú. Kotler definuje malooobchod ako súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom výrobkov, alebo služieb konečným spotrebiteľom na ich osobné, nie podnikateľské použitie. Maloobchodné predajne sa vyskytujú vo všetkých veľkostných kategóriách a formách. Môžu sa klasifikovať podľa: rozsahu služieb, predávaného produktového sortimentu, cenovej úrovne, stupňa podriadenosti a územnej koncentrácie. Posledných 30 rokov sme mohli na Slovensku sledovať prudký nárast tzv. moderného trhu, teda hypermarketov. Ten sa už zastavil a rastie skôr segment stredne veľkých supermarketov, a to hlavne v segmente potravín. Na to, aby boli maloobchodníci úspešní, musia urobiť niekoľko rozhodnutí. V prvom rade sa potrebujú rozhodnúť, kto je ich cieľový trh a akú pozíciu na tomto trhu chcú zaujať. Sortiment, služby, cenová politika, zariadenie predajne a všetky ostatné rozhodnutia musia podporovať zvolenú trhovú pozíciu maloobchodu. Veľkoobchod podľa definície obsahuje všetky činnosti súvisiace s predajom výrobkov a služieb zákazníkom, ktorí nakupujú na ďalší predaj, alebo na podnikateľské účely. Či už ide o B2B, alebo B2C, v každom prípade ide o obchod a marketing, a to sa deje medzi ľuďmi. Preto tam platia rovnaké princípy, ale rozdielne pravidlá, a práve tým je potrebné sa podľa jednotlivého prípadu prispôsobiť.

Jožko Kozák je majiteľom úspešného e-shopu top-nechty.sk, ktorý je teraz už známy pod značkou Noezon. V podcaste sa spolu rozprávame na tému email marketing. Dozvedáme sa, prečo má stále svoje čestné zastúpenie v komunikačnom mixe a ako s ním správne pracovať, aby bol efektívny. V podcaste sa dozvedáme veľa praktických informácií na uvedomenie si toho, že email marketing nie je len vyklikávanie a vytvorenie rýchleho obsahu, aby sme odberateľom len niečo rýchlo odoslali. Veľkou chybou pri email marketingu je to, že väčšina podnikateľov hovorí to, čo chce povedať a nie to, čo chce zákazník počúvať. Práve preto ho treba využívať vtedy, keď má značka čo povedať. Stratégia email marketingu je veľmi podstatná a mala by byť dlhodobo udržateľná. Netreba však ísť na ňu prvoplánovo a hovoriť o sebe, že sme najlepší. To nikoho nezaujíma. Naopak, treba sa pozrieť na cieľovú skupinu, zistiť čo ich zaujíma a pohladiť im ich potreby. Dôvodmi, prečo končia maily v spame, môže byť to, že máme nezdravú emailovú databázu, alebo nesprávne nastavenie domény. V email marketingu je najčastejšou metrikou miera otvorenia mailu. Jožko však hovorí, že to je najväčšia chyba, čo môžeme urobiť. Open rate závisí napríklad aj od technického nastavenia, a tak to, že máme veľký open rate neznamená ešte úspech. Skôr by sme sa mali zamerať na to, či nám to prinieslo ciele, ktoré sme si stanovili na začiatku kampane. Pri výbere vhodnej databázy by sme sa mali pozerať na to, aby tam bola možnosť importovať kontakty s parametrami a zároveň aby tam bolo možné použitie šablón, ktoré sú predvytvorené. Ďalším rozhodujúcim faktorom môže byť aj to, či chceme cez systém posielať aj transakčné emaily, alebo len tie marketingové. Email marketing je efektívny nástroj, ale treba vedieť, ako s ním správne pracovať. Patrí do komunikačného mixu, prostredníctvom ktorého sa môžeme zákazníkovi pripomínať. Značka by mala byť videná, pretože na to, aby zákazník nakúpil, potrebuje so značkou priemerne 11 interakcií. Aj na to slúži email marketing. Čo nám Jožko odkazuje na záver v súvislosti s marketingom? „Skúste sa ako firma pozrieť do zrkadla a opýtajte sa kto som, prečo tu som, pre koho tu som a prečo ma majú mať radi. Menej sa chváľte a nechávajte sa chváliť, pretože pochvala príde vtedy, kedy má prísť. Nemusíte presadzovať svoj názor, ale majte ho, pretože značky s názorom tu v dnešnej dobe majú svoje miesto. Odlíšenie značky nie je vo farbe loga, alebo názve, ale odlíšením je práve značka s názorom.“

Martina Králová si počas svojej kariéry prešla viacerými pracovnými skúsenosťami, ktoré presahujú výrazne aj do marketingu. Tie aktuálne využíva ako spolumajiteľka v kaviarni SVÄG TO GO. Práve tá je témou rozhovoru. Vďaka Martininým bohatým skúsenostiam sa v rozhovore dozvedáme cenné rady o podnikaní v lokálnom biznise. V podcaste sa dozviete, že gastro biznis nie je len o založení prevádzky a nalievaní kávy do pohárov, ale naopak je potrebné si premyslieť svoje kroky. V podcaste sa dozviete aj týchto 5 myšlienok: Od začiatku sa vo SVÄG TO GO zameriavali na kávu so sebou. Vychádzalo to zo zámeru, že značiek, ktoré sa venujú práve tomuto segmentu, až tak veľa na Slovensku nie je a zároveň vnímali vzostup kávovej kultúry. Preto v tom videli potenciál. Na začiatku museli riešiť veľmi praktické, legislatívne nutné veci – založenie firmy ako takej, založenie bankového účtu, nájdenie účtovníka, vybavovanie registračných pokladní a súhlas od hygieny. V názve kaviarne hľadali paralelu. Svag znamená po švédsky cesta, čo evokuje kávu so sebou, kávu na cestu. Zároveň však mysleli aj na Google search. Biznis plán je veľmi dôležitý. Na začiatku si spravili biznis plán, očakávania tržieb vzhľadom na veľkosť priestoru, jeho umiestnenie a doladili si to s nákladmi. Martina nám vysvetľuje, ako pristupujú k zákazníkom. Chcú sa stať súčasťou rituálu dňa zákazníka. Ide teda o kombináciu zákazníkov, ktorí žijú v danej rezidenčnej zóne, alebo tam prichádzajú za prácou. Na začiatku nevylučovali žiaden segment a snažili sa svoje fungovanie prispôsobiť segmentom zákazníkov, ktorí k nim chodia. Martina v rozhovore dodáva, že na začiatku, bez ohľadu na to, aký biznis začínate robiť, začínate s okruhom svojich známych, a teda ide o organické šírenie. Okrem toho je hneď na začiatku online nutnou podmienkou. Vo SVÄG TO GO riešili Google maps a sponzorovali reklamu na Facebooku. Netreba sa teda spoľahnúť na to, že ak máte lokálny biznis, tak stačí vyvesiť tabuľu nad predajňu. Čo nám Martina odkazuje v súvislosti s marketingom? „Ľudia, ktorí majú vlastné produkty, niekedy skĺzavajú do toho, že rozprávajú o sebe - čo sme, čo chceme byť, aké sú vlastnosti nášho produktu a aké sú naše predajné argumenty. Je to však o príbehu zákazníka, pre ktorého chcete fungovať. V prvom rade všetko, čo robíte, by malo prinášať pridanú hodnotu zákazníkovi. Netreba myslieť na seba čo chcete vy, ale pozerať sa na to, pre koho je to určené a aký jeho problém riešite.“ „Druhá dôležitá, postpandemická, vec je, aby ste dali o sebe vedieť a boli ste pripravení, keď sa čokoľvek udeje, aby ste vedeli fungovať v online.“

Juraj Szeghy pôsobí v agentúre Ipsos, kde vedie tím zameraný na projekty mystery shopping. V podcaste sa spolu rozprávame na tému online nakupovanie. Juraj nám prezrádza zaujímavé dáta o našom lokálnom slovenskom trhu v súvislosti s online nakupovaním a v druhej časti sa rozprávame o tom, čo je to mystery delivery. V podcaste sa okrem iného dozviete aj týchto 5 informácií: Online nákupy sú stále čoraz častejšie a začína to byť prirodzená súčasť nakupovania. Ak sa čokoľvek vymyká zo šedého priemeru, tak je to vnímané veľmi pozitívne. To sa týka aj balenia produktu. Pre generáciu Z je online úplne prirodzený. Chceli by tam nakupovať, ale ešte na to nemajú prostriedky, sú preto ešte zväčša ekonomicky neaktívni. Najviac nakupujú staršie ročníky, od 26 do 44 rokov, pretože už majú vlastné finančné prostriedky a ešte sú generačne dostatočne flexibilní na to, aby sa vedeli tomuto trendu prispôsobiť. Najväčšou nevýhodou pri nakupovaní cez e-shop je absencia možnosti si produkt vyskúšať, ohmatať, alebo očuchať, z čoho sa nám tvorí zážitok. Nejde len o to, že potrebujeme danú vec, ktorou si chceme zabezpečiť nejakú potrebu, ale je okolo toho celý ten zážitok, ktorý e-shop nedoručuje. Postupne však všetko to, čo očakávame od kamenných obchodov, presakuje aj do elektronického obchodu. Základnými výhodami pri online nakupovaní sú komfort, relatívne rýchle doručenie a porovnanie cien. Naopak medzi nevýhody, ktoré vnímajú spotrebitelia, patria neprehľadnosť, zlá orientácia a nedostatok informácií. Spotrebitelia najviac nemajú radi oneskorenie zásielky. Čo nám Juraj odporúča v súvislosti s marketingom? „Podnikateľskému sektoru by som odporučil, aby sa nebáli prieskumov. Stretávame sa u klientov s tým, že si myslia, že je to zbytočne drahé a nevedia, čo im to prinesie. Nie je to pravda a nie všetky prieskumy musia byť drahé. Až keď máte zdroje a informácie, viete robiť správne rozhodnutia a viete svoje podnikanie niekam posunúť.“

Zuzana Štelbaská, šéfredaktorka magazínu Reflex, Počasia aj Telerána a Michal Borec, riaditeľ PR a marketingu v televízii Markíza, sú hosťami zaujímavého rozhovoru. V podcaste sa rozprávame o 2 velikánoch z televíznych obrazoviek -  o samotnej Markíze a o relácií Teleráno. Zuzana a Michal nám v rozhovore vysvetľujú, vďaka čomu je Markíza najsledovanejšou a najvplyvnejšou televíziou na Slovensku a prezradili nám aj to, ako je možné dostať sa do Telerána. Markíza je na trhu už 25 rokov, počas ktorých si prešla mnohými obdobiami, z ktorých plynú cenné skúsenosti. My sme pre vás vybrali top 5 myšlienok, ktoré by ste si mali z podcastu odniesť: V prieskumoch bol pozorovateľný trend, že ľudia si nevyberali program podľa televízie, ale podľa samotného programu. Pre nich ako marketérov to znamenalo, že museli tlačiť viac samotné programy, než značku televízie. Po príchode pandémie, keď ľudia začali pred obrazovkou tráviť viac času, si diváci začali všímať rozdiely medzi brandami televízií. Pre Markízu to znamenalo návrat späť k budovaniu značky. Markíza pracuje s cieľovými skupinami, medzi ktoré patria samotní diváci a zadávatelia reklamy. Faktom však je, že zadávatelia reklamy, sú tiež aj divákmi. Kvôli obchodným záležitostiam si však museli obchodnú skupinu vekovo vyčleniť. V Markíze robia všetko in-house, teda interne. Je to z dôvodu, že ľudia musia žiť so značkou od rána do večera, aby vedeli vytiahnuť z toho tú podstatu. Rozmach digitálu ovplyvňuje aj televízie, ktoré si v posledných rokoch budujú digitálne oddelenia. V Markíze sa snažia televízny obsah dostať aj do digitálneho sveta, ale tvoriť aj obsah, ktorý je exkluzívny pre digitál. Momentálne nastavujú synergiu tak, aby im to fungovalo obojstranne, aby to nebolo len o tom, že vysielanie dajú na sociálne siete, ale aj obsah, ktorý sa robí prednostne pre sociálnu sieť, aby bol odvysielateľný napríklad v Teleráne. Teleráno je na obrazovkách už 25 rokov. Jeho úspech spočíva v tom, že je veľmi komunikatívne, prináša široké spektrum tém, interakciu s divákmi a veľmi poctivo a dlhodobo sleduje to, čo diváci chcú pozerať, kedy to chcú pozerať a čo ich na obrazovke baví. Práve divácky názor je to, na čo dávajú veľký dôraz. Čo nám Zuzana a Michal odkazujú na záver v súvislosti s marketingom? „Pri tvorbe marketingu, ktorý má smerovať ku pozdvihnutiu vášho produktu, si vyberte dobrého marketéra. Vyberte si takého, ktorému budete veriť a ktorý bude vedieť nie len vidieť a počítať, ale aj cítiť.“ „Mladí marketéri by sa nemali nechať zmanipulovať neoverenými zdrojmi, pretože akonáhle je to na sociálnych sieťach, tak majú tendenciu tomu veriť viac ako tradičným médiám. Mali by si overovať to, čomu veria.“ „Nemali by ste sa báť televízie. Televízia neumiera, ale sa transformuje a bude tu ešte veľmi dlho.“

Rozhodovanie o marketingových kanáloch patrí medzi najdôležitejšie rozhodnutia, pred ktorými stojí manažment každej spoločnosti, pretože to má vplyv na všetky ostatné marketingové rozhodnutia. Jeho dôležitosť sa odráža aj v nastavení cenovej politiky, pretože je rozdiel v tom, ako sa nastavuje cena pre predaj cez veľkoobchod, alebo maloobochod, alebo či do distribúcie vstupuje aj napríklad e-commerce. Realita je však taká, že tejto téme venujú firmy málo pozornosti, a tak je bežnou praxou, že majú perfektne pripravený produkt, realizujú výbornú komunikáciu, ale ich produkt nie je kde kúpiť. V tomto podcaste si vysvetľujeme, čo je to odbytový kanál, aké druhy poznáme a aké funkcie plnia jednotliví členovia odbytových kanálov. Philip Kotler definoval odbytový kanál ako súhrn všetkých podnikov a jednotlivých osôb, ktoré sa stanú vlastníkmi, alebo sú nápomocní pri prevode vlastníctva produktov a služieb v prípadoch, keď sa produkt dostáva od výrobcu ku konečnému spotrebiteľovi, alebo na priemyselné spracovanie. Zjednodušene povedané, prostredníctvom odbytového kanála prichádza tovar od výrobcov k spotrebiteľom, pričom môžu ísť priamo, alebo cez rôznych členov, ktorí sa v odbytovom kanáli nachádzajú. Členovia odbytového kanála plnia 8 základných funkcií, ktoré si popisujeme v podcaste. Patria medzi nich realizácia výskumu, promotion odbytu, získavanie kontaktov, transformácia, sprostredkovanie, fyzická distribúcia, financovanie a preberanie rizík. Prvých 5 funkcií prispieva k tomu, aby sa uskutočnili obchodné transakcie a posledné tri funkcie napomáhajú plniť uzatvorenie zmluvy. Odbytový kanál, alebo inak povedaná distribučná cesta, môže mať niekoľko úrovní. Každý sprostredkovateľ, ktorý prispeje k tomu, aby sa produkt dostal ku konečnému kupujúcemu, predstavuje jednu úroveň odbytu. Počet odbytových úrovní, čiže počet členov odbytového kanála, tvorí dĺžku odbytovej cesty. V minulosti bolo bežné, že odbytové cesty boli voľným združením finančne nezávislých a samostatne riadených firiem a neprejavovali záujem o celkový výkon odbytového kanálu. Dnes už však existujú vertikálne marketingové systémy, ktoré pôsobia ako zjednotený systém a majú jednotné a vopred dohodnuté správanie, ako aj riešenie konfliktov v kanáli. V horizontálnom marketingovom systéme sa zlučujú dve, alebo viaceré firmy na rovnakej úrovni s cieľom využiť nové trhové príležitosti. Profilovaním nových spotrebiteľských segmentov a nových možností na trhu sa začal rozvoj multikanálových systémov, tzv multimarketing. Multimarketing nastáva vtedy, keď firma vybuduje dva, alebo viac odbytových kanálov, aby získala jeden, alebo viaceré spotrebiteľské segmenty. Na záver je potrebné si uvedomiť, že každému budovaniu distribučného kanála by mala predchádzať analýza potrieb v oblasti služieb zákazníkom, stanovenie cieľov a limitujúcich podmienok odbytového kanálu a samozrejme poznanie a posúdenie hlavných alternatív distribučných kanálov.

Peter Krišťák pôsobí v spoločnosti Pricewise, v ktorej pomáhajú klientom zvyšovať ich výnosy. V podcaste sa rozprávame na tému cena a jej tvorba. Táto téma môže na prvý pohľad znieť nudne, no jej dôležitosť v marketingovej stratégii je nespochybniteľná. Koniec koncov, práve toto P zo 4P marketingového mixu nás živí. Cenotvorba je rozhodovanie o cene a všetkom, čo s tým súvisí, ale je zamontovaná aj do úplne všetkého, čo sa na strane výnosov deje. Dôležité je uvedomenie si, že cenotvorba je zo strategického pohľadu priamo v produkte. Ľudia zabúdajú, že toto P je súčasťou úvodného rozhodnutia. Nejde o to, čo budeme robiť, ale čo za koľko budeme robiť, aby v tom bola požadovaná hodnota a aby sme mohli byť úspešní. Pri cenotvorbe sa stále musíme pozerať na svoju konkurenciu a kontrolovať nie len svoje náklady, ale aj to, čo sa deje na trhu. To najdôležitejšie však je pozrieť sa zákazníkom do očí. Musíme chápať s kým máme dočinenia a či je to jeden segment zákazníkov, alebo viaceré, prečo a ako často sú moji zákazníci ochotní mi prinášať tržbu. Práve tejto oblasti by mal pricing líder venovať 70% energie. Podnikateľ by mal vedieť, že zákazníci sú rôznorodí a nemal by tlačiť jednu cenu všetkým. Faktom však je, že nemá šancu ísť na individualizovanú cenotvorbu s každou transakciou, preto by sa mal snažiť s cenou pracovať a rozmýšľať nad kľúčovými rozdielmi v hodnote toho, čo im odovzdáva. Cenový imidž je súčasťou toho, ako chce firma pôsobiť navonok. Firma komunikuje to, ako je drahá nie len cenovkami, ale častokrát ešte viac tým, ako vyzerá všetko to, čo prijíma druhá strana. Patrí tam napríklad vzhľad predajne, emailu, alebo spôsob oblečenia zástupcu. Cenový imidž je to, čo ostane zákazníkovi v mysli a to, čo si myslí, že stojíte. Riešením toho, keď sa firma dostane do cenovej vojny, cenovej špirály môže byť to, keď prinesie inováciu. To znamená nový produkt, nové nastavenie ceny a obnovenie portfólia. Jednoducho je potrebné odísť preč od produktu, kvôli ktorému sa price point znížil. Základom vernostných programov je to, že nie každému dávame toho rovnako, ale za odmenu. Najlepšie vernostné programy sú také, ktoré nedávajú len zľavu, ale zlepšujú zákazníkom život. Vďaka digitalizácií začne byť vernostný program súčasťou toho, ako značka funguje, čo komu a kedy komunikuje. Peter nám na záver odkazuje, na čo si pri cenotvorbe máme dávať pozor. Netreba sa báť experimentovať a treba sa snažiť načúvať. Sú rôzne prieskumy, ale nič nenahradí one to one rozhovor so zákazníkom. Treba sa ho snažiť pochopiť, prečo tak rozmýšľa, čo sa mu páči, čo nepáči, čo bolo zlé a prečo. Netreba si myslieť si, že cena je len jedna, a to aj keď máme jednoduchý produkt. Ceny sú rôzne. Nemusí to byť ideálne, ale stačí, aby sme aspoň kľúčové segmenty uspokojili trochu inak a prípadne nemali len jednu možnosť, ale aspoň 2, či 3. Tá prvá najlacnejšia láka zákazníkov do obchodu, tá druhá a tretia je určená na upsell. Máme byť presní, najmä v nákladoch, počítať konzervatívne a skúsiť pochopiť, či nemrháme energiu na niečo, čo nemusíme robiť.

Ivana Zelizňáková je riaditeľkou odboru marketingu v SPP. Energetika je segment, ktorý je pre naše životy úplný „must have“, ale z hľadiska atraktivity nie je na prvom mieste v hľadáčiku ako napríklad kozmetika, alebo obuv. Je to segment, ktorý je náročný na komunikáciu, pretože sa ťažšie približuje ľuďom. O tom, ako si s tým poradilo SPP, sa rozprávame v podcaste. Energetika je pomerne krutý biznis. Je to obrovské konkurenčné prostredie, pretože dodávateľov na Slovensku je v jednej chvíli od 25 do 30. Keďže rozdiely sú v centoch, musia dať zákazníkom aj nejakú pridanú hodnotu, a tak v SPP rozširujú ponuku o dodatočné služby. Keď už majú mať ľudia doma plyn a elektrinu, ktoré sú pre nich nevyhnutné, tak si možno vyberú takú značku, ktorá niečo robí aj pre regionálnu komunitu. V kampani môžeme odkomunikovať iba jediné posolstvo, aby sa človek vedel na to koncentrovať a zobrať si z toho podstatu. Ivana hovorí, že v SPP chcú byť nejako vnímaní, ale nechcú, aby to boli len prázdne marketingové reči. Dnes ľudia hľadajú nejaký problém za tým, keď im chcete niečo predať. Oni chcú byť uveriteľní, aj preto majú popri core činnostiach rozsiahle množstvo aktivít, aby ľudia naozaj pochopili, že to myslia vážne. Práve preto robia tieto aktivity kontinuálne od roku 2008 a zároveň ich aj rozvíjajú. Ivana hovorí, že keď majú spustenú kampaň, vyhodnocujú ju na týždennej báze. Majú vytvorené vety, bannery, komunikáciu a merajú to, čo sa ľuďom páčilo, na čo reagujú, kam chodia a ako sa správajú v online priestore. Cieľovou skupinou SPP sú domácnosti, malé a stredné podniky, ale aj živnostníci a veľkí zákazníci. Využívajú na nich odlišnú komunikáciu, ale snažia sa využiť aj synergiu veľkého efektu, že aj v domácnosti žijú majitelia veľkých firiem. Ivana nám na záver odkazuje: Do marketingu treba investovať kontinuálne. Zároveň treba mať priestor aj na rast, lebo dnes nevieme, kedy nás stretne aká kríza a akého charakteru. Marketing je most medzi firmou a zákazníkmi. Bez toho aby ste nevedeli, kde tých zákazníkov máte a ako sa s nimi rozprávať, nepredáte. Bez viditeľnosti na trhu, čo vám robí práve marketingová obchodná komunikácia, opäť nepredáte nič. Určite neodporúčam skracovať rozpočty v marketingu. Pokiaľ sa firmy dostanú do zlej situácie, tak na marketingový budget by mali siahať na ako posledný a snažiť sa ho čo najdlhšie udržať. Je to mimoriadne dôležitá zložka podnikania.

Aleš Mlátilík je generálnym riaditeľom spoločnosti Zľavomat. Kedysi bola táto spoločnosť zľavovým portálom, neskôr sa však rozhodli značku budovať, potom ju aj predali a dnes je to úspešná spoločnosť. V podcaste sa rozprávame práve o tom, ako sa im podarilo previesť značku úspešným rebrandingom. Budovanie značky znamená súbor stratégií, ktoré vedú k tomu, aby sa značka dostala do povedomia zákazníka. Zjednodušene to môžeme prirovnať k človeku. Každý človek si celý život buduje brand, či už vedome, alebo nevedome. Brand človeka nezahŕňa však len to, čo je možné vidieť, teda fotku a jeho meno, ale aj to, čo nie je možné vidieť na prvý pohľad. V analógií firmy to znamená, že okrem loga a názvu firmy je dôležitý aj jej charakter, ako sa chová, aké má hodnoty, aký má štýl komunikácie, aký produkt predáva a podobne. Tento celý súbor tvorí budovanie brandu, ktorého cieľom je dosiahnutie lojality zákazníkov, aby sa k firme vracali. Zlom, kedy v Zľavomate zistili, že musia budovať značku, nastal vo chvíli, keď si uvedomili, že Slovensko má obrovský potenciál. Nie však v zľavách, ale v zážitkoch. Chceli naučiť Slovákov spoznať svoju vlastnú krajinu, pretože je nádherná. Zároveň si uvedomovali, že Slovensko je veľmi malý trh na to, aby ich biznis model bol založený na „skús a už nepríď“. Aleš v podcaste spomína aj konkrétne kroky, ktoré museli počas rebrandingu značky urobiť – museli zmeniť pohľad na produkt, prestali dávať dôraz na agresívnu zľavu, museli prekopať zdroj ich návštev,  zbavili sa obchodných partnerov, ktorí nemali dostatočnú kvalitu, začali budovať aj svoje tímy a navyše komunikovali, že ich produkt nie je komodita, ale je to zážitok. Aleš hovorí, že nestačí ľuďom len povedať, že sa niečo mení, ale potrebujete to ľuďom dokázať, že sa to naozaj deje. Rebranding je proces, počas ktorého firma nevidí dopad hneď, možno ani za rok, ale naopak, vidí najprv negatívny efekt. Robí to však s vidinou toho, že sa im to mnohonásobne vráti. V Zľavomate s rebrandingom začali v roku 2015 a prvé ovocie začali zbierať až v roku 2017 a neskôr. Človek, ktorý sa púšťa do rebrandingu musí mať chuť riskovať a mať v povahe to, že sa jednoducho nebojí. Dôležité je vydržať a nevrátiť sa späť. Čo nám Aleš odkazuje na záver? Marketing je remeslo, ako každé iné. Marketing nie je to, čo vidíme v americkom filme, kde maľujeme storyboardy, chodíme v obleku a kravate a sme v telke. Marketing je o hrabaní sa v dátach a už aj o experimentovaní s umelou inteligenciou. Navyše marketing je jedno z odvetví, ktoré sa strašne rýchlo vyvíja. To, čo funguje dnes, už za týždeň nemusí fungovať, takže je dôležité sledovať trendy v marketingu, či už u nás doma, alebo vo svete. Ak to firma myslí so svojou existenciou naozaj vážne a chce prekročiť svoj tieň – malej, lokálnej, neznámej firmy, tak si musí budovať svoj brand. Aleš odporúča premýšľať možno aj o televízií, pretože je to obrovské médium, ktoré dokáže dať firme razítko dôveryhodnosti. Netreba sa toho báť a nemusí to byť ani budget, ktorý by zruinoval celú firmu.

Milan Markovič je lídrom slovenského Effectixu a certifikovaným Google trénerom. Jeho doménou je digitálna stratégia v marketingu. Práve o nej a o tom, ako si ju správne nastaviť, sa spolu s Milanom rozprávame v podcaste. Digitálna stratégia znamená nastavenie procesu komunikácie spoločnosti podľa hierarchizácie, v čase a na základe toho, aká tá spoločnosť je a ku komu komunikuje. V podstate ide o princíp toho, ako by mala spoločnosť v online komunikovať. Značka by mala mať víziu, misiu, pozicioning a mala by mať zadefinované hodnoty. Práve z toho sa v digitálnej stratégií vychádza. Hodnoty a vízia sú dlhodobé veci, ktoré by značku mali sprevádzať celým jej životom. Klienti častokrát nemajú hneď obrovský rozpočet na marketing. Práve stratégia im povie, k čomu musí smerovať ďalší krok, čo by mali komunikovať, aký ďalší kanál využiť a ako osloviť zákazníkov. Stratégia pomáha schopnosti vedieť sa rozhodnúť, keď sa niečo zmení. Držať fokus je niekedy veľmi ťažké. Pokiaľ máme dobre zadefinované to, kam má značka smerovať, ako má pôsobiť, akú má mať tonalitu, ako chceme, aby bola charakterizovaná, tak nás to ženie k cieľu. Výber komunikačných kanálov sa odvíja od cieľovej skupiny, pretože tá sa niekde nachádza. To, čo na ňu komunikujeme, závisí od toho, aký obsah dokážeme tvoriť. Hierarchizácia kanálov závisí od toho, či je značka vyhľadávaná a či má klient rozpočet na budovanie značky. Častou chybou je to, že firmy idú čisto na predaj a nemajú vyčlenený rozpočet na to, aby investovali do brandu, ktorý tak zaostáva. Každý chce hneď predávať, no Milan hovorí, že ich snahou v Effectixe je firmám pripomínať to, že sú aj značkami. Investícia do značky neprinesie peniaze síce hneď, ale z dlhodobého hľadiska je to možno práve ten rozhodujúci argument na to, aby keď zákazník uvidí 3 rovnaké inzeráty, tak si vyberie značku, o ktorej už počul a ktorá mu je sympatická. Je preto potrebné, aby firma dala zákazníkovi okrem zľavy a toho, že má tovar hneď na sklade, aj príbeh. Čo nám Milan odkazuje na záver v súvislosti s marketingom? Vytvárajte čo najväčšiu hodnotu, aby po firme, značke niečo zostalo. 2:43 Čo to je digitálna stratégia? 4:23 Prečo je dôležité mať digitálnu stratégiu?

V 13. epizóde zo série Kotler v praxi si približujeme tému tvorby cien produktov a cenové stratégie podľa teórie Kotlera. Viete, ako sa správne stanovuje cena? Častým prekvapením je fakt, že cenotvorba nie je len určovanie cien jednotlivých produktov. Základom je stanovenie cenovej úrovne, ktorá obsiahne rôzne produkty, či služby konkrétnej firmy. V podcaste vás zoznamujeme s hlavnými stratégiami tvorby cien nových produktov a s maticou kvalita/cena 9 cenových stratégií pre imitujúce produkty. Okrem toho vysvetľujeme aj to, čo je to cenový bod, aké zľavy sa dajú zvažovať a prečo je lepšie rozmýšľať nad odmenou ako nad zľavou. Cenová úroveň je dynamická a mení sa podľa toho, v akej fáze životného cyklu sa produkt nachádza, aký je po ňom dopyt, aká je ponuka, ako sa správa konkurencia, či kupujúci. Ak stojíme pred cenotvorbou imitujúceho produktu, teda produktu, ktorý je na trhu bežný, potom máme možnosť využiť maticu cena/kvalita produktu, ktorá nám ponúka 9 možností ako sa na cenu pozrieť. Na jednej strane máme kvalitu produktu, ktorá môže byť nízka/stredná/vysoká a na druhej strane máme cenu produktu, ktorá môže byť tiež nízka/stredná/vysoká. Pri tomto rozmýšľaní sa riadime tým, akú stratégiu má vodca na trhu. Keď si už zvolíme konkrétnu cenovú stratégiu, potom si pre cenu vytvárame tzv. cenový rámec, v ktorom sa budeme pohybovať pri zmene ceny. Spotrebiteľa potrebujeme vždy naučiť, aký cenový bod má náš produkt, alebo služba. Toto sa v angličtine nazýva price point. V tomto cenovom bode je treba počas roka čo najdlhšie zotrvať, aby si spotrebiteľ doslova zvykol na náš cenový bod. Ďalším uvedomením pre zmenu cien je fakt, že cena sa dvíha veľmi ťažko. Po každej masívnej zľave prichádza boj, pretože zľava plodí zľavu. Oveľa viac sa v praxi osvedčuje odmena namiesto zľavy. Na zľavu sa rýchlo zabúda, ale na zážitok, ktorý sme dostali ako odmenu nie, a tak sa buduje vzťah so spotrebiteľom… nie cez zľavu. Častou chybou pri cenotvorbe je to, že pri spočítavaní nákladov sa zabúda na investície do marketingu. Netreba zabúdať na to, že z marže nestačí len vyžiť, ale treba byť schopný si zarobiť na investíciu napríklad práve do marketingu, ale aj napríklad na vývoj inovácií.

A je to tu! Sme nesmierne vďačné, že vám, všetkým poslucháčom, môžeme oznámiť našu veľkú novinku. Niekoľko mesiacov sme pracovali na otvorení našej LEVOSPHERE MARKETINGOVEJ ŠKOLY. V nej pre vás budeme postupne produkovať online kurzy na rôzne marketingové témy. Témy, ktoré plánujeme spracovať majú spoločnú vlastnosť, že na ne len ťažko nájdete online kurz v slovenčine. Začíname témou budovania značky v online kurze "Aby značka ožila". Svojim charakterom je to prvý online kurz na Slovensku, v ktorom sa dozviete ako krok za krokom vytvoriť stratégiu značky, ktorá bude magnetická a bude priťahovať úspech. V tomto podcaste vám prezradíme niečo z pozadia nahrávania kurzu, prečo sme sa ho rozhodli spraviť a zodpovieme vám na všetko, na čo by ste sa chceli aj vy sami spýtať.

Juraj Málik je spoluzakladateľom a súčasným majiteľom firmy Poradca podnikateľa, v ktorej pôsobí už vyše 30 rokov. V nej poskytujú spoľahlivé, odborné informácie a služby z oblasti ekonomiky, práva, daní a miezd. V podcaste sa spolu rozprávame o tom, ako je možné vybudovať stabilnú a prosperujúcu značku na našom trhu, ktorá funguje desaťročia. Okrem toho sa rozprávame aj na tému leadership, ku ktorej má Juraj veľmi blízko. Juraj nám v podcaste prezrádza aj princíp ruka, ktorý nazýva aj ako „ťahák na úspech máš vo svojej ruke“. Vypočujte si podcast a zistite, o čo ide. Dozviete sa v ňom aj to, že zariskovať sa niekedy vyplatí. Vybrali sme pre vás 6 zaujímavých myšlienok, o ktoré sa s nami Juraj podelil. Pri vzniku Poradca podnikateľa netušili, čo je to poslanie. Sledovali však jednu vec – aby pomáhali, boli zrozumiteľní a expertní. To im vydržalo až doteraz. Ich poslaním preto je to, že tvoria najlepšie riešenia, vzdelávajú, a tak dávajú ľuďom šťastie. Juraj hovorí, že vedel, že ak chce predávať, musí sa Poradca podnikateľa stať značkou. Keď sa firma musela stať značkou, tak museli dokázať, aby o nej ľudia vedeli. Jednou časťou bolo teda dostať značku do pozornosti. Druhým ťahom bolo vytvorenie podobných spoločností, čím si sami sebe spravili konkurenciu. Ak sa pýtate prečo, tak odpoveď je jednoduchá - aby im ju nevytvoril niekto iný. Za tým, že značka Poradca podnikateľa je na našom trhu už 30 rokov a je stále silná a úspešná, je niekoľko poznaní a míľnikov. Jedným z nich bolo poznanie, že značka je tým základom. Druhým poznaním bolo to, že sa Juraj musel obklopiť ľuďmi, ktorí vykompenzujú to, v čom on až tak dobrý nie je. Juraj časom zistil, že sa musí vysporiadať s tým, že firma je živý organizmus a ten, kto ju riadi, musí žiť ozajstný život. Musel sa preto prestať obávať, že ho oklamú a podvedú. Naučil sa tak ľuďom dať slobodu a dôveru. Toto 90% podnikateľov nezvládne. V podcaste sa rozprávame aj o leadershipe a o tom, aký je rozdiel medzi manažérom a lídrom. Manažér ľudí tlačí, no za lídrom ľudia idú. Líder navyše mení osudy druhých k lepšiemu. Ostatní sú s ním radi a často, pretože je im s ním dobre. Líder má svoju víziu, cestu a cieľ a má odvahu tam dôjsť. Vízia je absolútnym základom toho, aby sa vec podarila. V mozgu máme asi 300 miliárd neurónov a každý z nich má asi 100 synapsií, a tak je náš mozog ako vesmír. Pokiaľ my do tohto obrovského systému v mozgu vnesieme myšlienku, čo chceme a ukotvíme ju tam, všetky neuróny a synapsie budú pracovať na tom, aby sme to dosiahli. Pokiaľ víziu udržíme v hlave, tak náš mozog bude automaticky na ňom pracovať celou svojou kapacitou a schopnosťou. Čo nám Juraj odkazuje na záver? „Keby som mal posledných 5 dolárov, tak by som ich dal na marketing. Aj keď polovica z tých peňazí vyjde na zmar, bohužiaľ nebudeme vedieť, že ktorá.“ Je to veta, ktorú povedal Henry Ford a ktorá funguje. Pokiaľ by sa vám zdalo, že nefunguje, tak vedzte, že stojí za to, aby ste porozmýšľali, čo ste urobili zle.

A je to tu! Prinášame vám už 100. epizódu nášho podcastu Levosphere – Marketing v praxi. Za 99 častí sa v podcastoch vystriedalo mnoho zaujímavých hostí a odznelo v nich naozaj veľa hodnotných odporúčaní. Pri príležitosti takýchto pekných okrúhlin nášho podcastu sme si pre vás pripravili špeciálnu epizódu, v ktorej odznejú inšpiratívne rady zo sŕdc marketérov a podnikateľov. Dozviete sa, čo naši hostia odporúčajú v začiatkoch podnikania, aj ako pristupovať k produktu, či značke. Padne tu aj zopár dobrých tipov k vzdelávaniu a reklame. Na záver vám prezradíme aj naše odporúčanie. Vypočujte si celý podcast a nechajte sa inšpirovať.

Petra Polnišová je uznávaná a obľúbená herečka, ktorú poznáme nie len z televíznych obrazoviek, ale aj z divadla. Okrem toho má aj ďalšie roly, medzi ktoré patrí to, že je komička, moderátorka, biznismanka a dokonca robí aj podcasty. V rozhovore sa spolu rozprávame o jej osobnej značke, ktorá je rukou spätá aj s humorom. A taký je aj rozhovor. :) V podcaste sa s nami Petra delí o veľmi zaujímavé myšlienky, s ktorými sa aj my častokrát stotožňujeme. Človek, ktorý si buduje svoju značku, musí byť výnimočný a poznateľný. Nedá sa to však vykalkulovať. Výnimočnosť si človek musí v sebe nájsť a nejako s ňou pracovať. Petra hovorí, že je rozdiel medzi tým, kto je Petra ako osobnosť a kto je Petra ako značka. Prioritné je práve to, kto je Petra ako osobnosť, pretože nikdy nerobí veci len kvôli tomu, že sú dobré pre jej meno. Veci, ktoré robí, ju v prvom rade musia baviť, napĺňať a až potom je okolo toho marketing, aby sa to dostalo k čo najviac ľuďom. Petra si svoju značku nevedomky vybudovala na jedinečnosti. Väčšina herečiek je krásnych, štíhlych a dokonalých, no Petra stavila na prirodzenosť a nedokonalosť. V jej profesii je dôležité priniesť svoju osobnosť. A aj v marketingu je najdôležitejšie, aby ten produkt – v tomto prípade Petra, bol poznateľný. A to Petra je. Spolupráca s VUB je pre ňu jednou z najpríjemnejších spoluprác. Vybrali si práve ju na základe prieskumov. Postavili to na tom, že značka chcela osloviť práve takú skupinu ľudí, ktorú oslovuje aj Petra. Petra si je vedomá toho, že reklamný spot nie je seriál, film, ani divadlo. Vie, že to, či sa to páči jej, nezohráva úlohu. Podstatné je to, aby ten spot oslovil klienta, aby to bolo zrozumiteľné a aby tam bol jasný odkaz. Situácia sa postupom času mení aj v profesii, ktorú Petra robí. Kedysi na to, aby sa pre značky stali osobnosti zaujímavými, museli mať výrazné meno, ktoré boli rokmi odpracované. Dnes to už tak nie je a aj vďaka sociálnym sieťam sa už za 3 mesiace môžete stať hviezdou. Petra si však svoj úspech odmakala a jej pohľad na osobnú značku je poučný a inšpiratívny, preto stojí za vypočutie. Čo nám Petra odkazuje? Snažte sa robiť niečo, čo vás baví a ak to bude mať v sebe aj tie hodnoty a kvality, ktoré to má mať, úspech zaručene príde.

Zora Puškáčová je majiteľkou značky Kura Harabura. V podcaste sa rozprávame o kontroverzii, vtipe aj satire, ktoré sprevádzajú túto značku. V druhej časti sa rozprávame aj o autorskom dizajne. Zora nám vysvetľuje, prečo je dôležité ho v rámci značky riešiť a ako postupovať, ak chceme, aby náš dizajn bol autorský. V podcaste nám Zora odkazuje: Kura Harabura začínala s vtipným oblečením pre novorodenca. Počúvala však potreby zákazníkov, na základe ktorých prinášala nové produkty do svojho portfólia. Práve vďaka tomu sa jej rozbehol biznis. Zora sa cez svoju značku snaží nastaviť zrkadlo absurdite, ktorá tu je všade okolo a reaguje aj na situácie, ktoré v našej spoločnosti rezonujú, čím sa snaží ľudí aj pobaviť. Keď prišla počas pandémie s produktami, ktoré mali až pejoratívne výrazy, zachránilo jej to biznis. Niekedy sa preto oplatí zariskovať. Zora hovorí, že autorský dizajn je dôležité riešiť, pretože je to to najcennejšie, čo tá značka má. Je to hmotný majetok, teda čo robí tu značku jedinečnou, čo nikto iný nemá. Aj keď sa to nedá fyzicky uchopiť do ruky, treba si to chrániť. O kopírovanie ide vtedy, keď sa osoba, čo kopíruje, snaží vyvolať dojem predlohy. Je tam snaha o to, aby to zákazníkom evokovalo, že ide o niečo iné. Zora hovorí, ako bojovať s tým, keď nás niekto okopíruje. V prvom rade ho treba osloviť a upozorniť, že predáva niečo, čo nie je jeho. Ak to stiahne a nespraví žiadnu škodu, ďalej to nemusíme riešiť. Ak však nereaguje na naše oslovenie a „vyparí sa“, v takom prípade to rieši už právnik. Ak nereaguje ani na predžalobnú výzvu, potom jedinou cestou je súdna cesta. Myslíte, že sa dá autorský dizajn zaregistrovať? Na túto otázku nám odpovedá Zora v podcaste.  A čo nám na odkazuje na záver? Nehrajte sa na niekoho iného, ale choďte do toho svojou autenticitou.

Spomínate si na legendárny mobil značky Nokia? Od jeho uvedenia na trh zaznamenal postupne veľký nárast predaja až do momentu, kedy ho nahradili smartfóny. Postupne sa prestal kupovať až sa z trhu stiahol. Tento priebeh sa volá životný cyklus výrobku. V podcaste si vysvetľujeme, ako Kotler tento cyklus definoval. Na praktických ukážkach si objasňujeme čo sa dá v jednotlivých fázach robiť a ako vlastne trh s produktami funguje. Životný cyklus produktu je charakterizovaný piatimi odlišnými štádiami. Prvé štádium je vývoj výrobku, nasleduje uvedenie výrobku, rast, zrelosť tzv. maturita a posledné štádium je pokles. Produktom v jednotlivých štádiách by sa mala venovať aj rôzna pozornosť, pretože tieto štádiá si vyžadujú rôzne nároky na marketing. Vo firmách sa produktom v štádiu zrelosti venuje najviac pozornosti. Modifikácia trhu, výrobku, či celého marketingového mixu sú najlepšími prostriedkami, ako sa vyrovnať s konkurenciou v štádiu zrelosti produktu. Ak je produkt v štádiu poklesu, je veľmi nákladné pokračovať v jeho predaji. Omnoho rozumnejšie je venovať sa produktom, ktoré majú ešte potenciál a majú aj perspektívnejšiu budúcnosť. Životná krivka produktu, ktorá popisuje všetky štádia životného cyklu výrobku, ma zväčša tvar písmena S. Podrobnejšiemu vysvetleniu prvého štádia, a teda vývoja produktu, sme sa venovali v 11. epizóde Proces vývoja nového produktu. Zvyšným štádiám sa venujeme podrobne v tomto podcaste a v blogu Životný cyklus produktu, v ktorom vám ilustrujeme aj životnú krivku produktu. Nájdete ho na našej webovej stránke www.levopshere.sk v časti blogy.

Filip Vítek je riaditeľom dátového výskumu a analýz pre nemeckú firmu TeamViewer. Okrem toho sa venuje aj analýze vývoja sociálnej sieti Clubhouse. V podcaste sa spolu rozprávame práve o tejto sociálnej sieti, ktorá u nás na Slovensku v januári zaznamenala veľký rozmach. Clubhouse je sociálna sieť, ktorá má veľa spoločných charakteristík s inými sociálnymi sieťami, je však špecifická v tom, že obsah, ktorý sa tam vyskytuje, je len vo forme audia. Možno si ho predstaviť tak, ako keď ste na veľmi príjemnom stretnutí s priateľmi, kde si môžete v priebehu niekoľkých sekúnd presadnúť k inému stolu, kde niekto rozpráva zaujímavé veci. Nikto sa však nebude čudovať prečo to počúvate, prečo pri tom stole sedíte a dokonca vás nebude ani potláčať, aby ste sa do diskusie priamo zapojili. Filip sa s nami podelil o veľmi zaujímavé fakty aj štatistiky. My sme pre vás vytiahli niekoľko z nich. Clubhouse vyvinuli dvaja zakladatelia z Ameriky, ktorým pred touto sociálnou sieťou skrachovalo 9 projektov. Vymysleli ho koncom februára 2020, a tak sa náhodou trafili do začiatku pandémie. Mnoho ľudí si myslí, že práve vďaka nej sa Clubhousu podarilo presadiť. Nie je to však pravda, aj keď do istej miery im k tomu pomohla. Vlna Clubhousu začala výraznejšie stúpať v novembri 2020 v Amerike. Čo však u nás nebýva častým javom, Slovensko bola 5. krajina na svete, ktorá prišla na túto sociálnu sieť. Predbehli sme tak dokonca Francúzsko, či Japonsko. Clubhouse zatiaľ oficiálne funguje iba na iphonoch. Faktom však je, že v komunite ľudí, ktorí sa zaoberajú Clubhousom, vznikli už aj aplikácie, ktoré umožňujú vstúpiť do tejto sociálnej siete aj iným spôsobom ako cez iphone. Tieto neoficiálne verzie sú zatiaľ zo strany Clubhouse ticho tolerované. Väčšina sociálnych sietí, ako napríklad Youtube a TikToku, pri svojom vzniku cielili na najmladšiu časť publika. Clubhouse nešiel touto cestou. Je tak zrejme prvou sociálnou sieťou globálneho charakteru, kde primárnou skupinou boli starší ľudia. Jednou z výhod Clubhousu je to, že nám dokáže vo veľmi kompenzovanom a stlačenom priestoru poskytnúť rozmanitý obsah. Najaktuálnejšími témami sú tam psychológia a osobnostný rozvoj. Veľký nárast však zaznamenali aj roomky s jazykovým vzdelávaním, pre ktoré to môže byť dokonca aj obchodný kanál. Je tam však priestor aj na diskusie o tabu témach, o ktorých sa inde otvorene nerozpráva. V podcaste sa sa Filipom rozprávame o ďalších štatistikách, faktoch a o tom, ako sa Clubhouse vyvíja. Vypočujte si podcast a dozviete sa, prečo už 250000 ľudí na Slovensku navštevuje túto sociálnu sieť. Filip nám na záver odkazuje: Ak máte kvalitný obsah, stále sa môžete presadiť. Musíte ho mať však dobre premyslený. Ak sa chcete angažovať v marketingu, musíte mať nejaký edičný plán, sled vecí. Nerozmýšľajte len nad tým, čo je teraz, ale aj nad tým, čo ďalšie chcete robiť.

Pavol Adamčák je spoluzakladateľom Dexfinity a nástroja MagicScript, ktorý prostredníctvom inteligentného algoritmu zefektívňuje PPC reklamu. A práve o PPC reklame sa v podcaste rozprávame s Pavlom. Vysvetľujeme si to, čo je to ppc reklama, kde všade sa využíva, ale pozeráme sa na ňu aj z pohľadu spolupráce s agentúrou. Pavol nám dokonca odporúča, ako si nastaviť tento vzťah. V dnešnom hardsellovom svete na nás vyskakujú reklamy z každej strany, ktoré sa nám snažia niečo predať. Vidíme reklamu na googli, na facebooku, textovú, či bannerovú reklamu. Aké je však pozadie týchto reklám? To sa dozviete v podcaste. My sme vybrali top 5 myšlienok, ktoré odzneli v podcaste. Google nie je „push advertising“. Nepredáte tam to, čo vy chcete predať, ale to, čo ľudia hľadajú. Je to dopytom orientovaná reklama, kde najprv musí vzniknúť dopyt, ľudia to musia fyzicky hľadať. Cez ppc reklamu sa potom spojí existujúca potreba s konkrétnym eshopom, firmou, alebo ich produktom, službou. Najhlavnejšou formou ppc reklamy je textová reklama na Google. Potom sú to veľké stránky, ako sociálne médiá, alebo mediálne portály, kde každá z týchto stránok si určuje svoje formáty, kde patria obrázkové, bannerové, displayové, pohyblivé, alebo video formáty. Dôležité však je vychádzať z podstaty toho, čo chcete povedať, komu to chcete povedať a tomu prispôsobiť aj formu reklamy. Remarketing je forma reklamy, ktorá sa dá využívať veľmi efektívne. Dokážeme cez ňu pripomínať nedokončený košík, presvedčiť k ďalšiemu nákupu, ale dá sa však aj zneužívať. Je dobré remarketing používať, ale treba brať na zreteľ, aby tým človek nebol nasýtený, ale aby mu to slúžilo ako dobrá pripomienka. Neplatí to, že čím viac peňazí dáte do reklamy, tým viac aj predáte. Každá platforma má nejaký strop, ktorý je definovaný užívateľmi platforiem. Nad určitú hranicu dokážete v platformách minúť neefektívne veľa. Pavol hovorí, že v ich agentúre Dexfinity majú nastavený budget s agentúrou do 2 častí, a to cez kombináciu paušálu a variabilnej odmeny. Práve tá súvisí s dosiahnutým výsledkom. Pavol nám radí, že keď ideme robiť ppc reklamu, máme si dať pozor na niekoľko vecí. V prvom rade treba mať dopredu nastavený cieľ a ak firma spolupracuje s agentúrou, je veľmi dôležité odkomunikovať jej aj svoje očakávania. Keď investujete 1000€ do reklamy, ako sa vám to má vrátiť? Okrem toho je dôležité, aby sa aj klient vzdelával elementárnym spôsobom, aby tam nebol obrovský rozdiel, alebo bariéra medzi tým, čo hovorí špecialista a čomu on rozumie. Treba mať základ, aby sa aj on vedel rozhodovať. A čo nám Pavol odkazuje na záver? Vzdelávajte sa a čítajte. Ak nemáte čas na vzdelávanie, alebo ho máte málo, treba rozmýšľať nad akoukoľvek formou vzdelávania, ktorá sa dá „vtesnať“ do vášho času a aktivít, a tak využívať čas efektívne. Ak napríklad cestujete veľa autom, môžete popri tom počúvať podcast, alebo audioknihu.

Lucia Sládečková je známou vizážistkou, ktorú na Slovensku poznáme pod prezývkou Lucid. V podcaste sa rozprávame o jej značke a osobnosti. Lucid robí vizáž, styling, ponúka kurzy, má vlastné produkty, ktoré predáva a popri tom je aj influencerka. Spomedzi všetkých úloh sa cíti byť najviac obchodníčkou, pretože predáva samú seba, svoje meno aj svoju značku. Vytiahli sme najdôležitejšie myšlienky, o ktoré sa s nami Lucid v podcaste podelila. Televízia je najsilnejšie médium, ktoré Lucid pomohlo dostať sa do povedomia. Nákupnými maniačkami sa jej veľa veci otvorilo. Hovorí však, že dostať sa niekam nie je ťažké, ale udržať sa je naozaj veľmi silné a nikto si možno neuvedomuje, čo všetko za tým je. Lucid hovorí, že je rozdiel medzi tým, kto je Lucka ako osoba a kto je Lucid ako značka. Akonáhle otvorí dvere, je to Lucid. Je profesionálkou, a preto vie, čo má ľuďom odovzdať, čo pre nich chce a čo chce, aby vnímali. Lucid sa počas 9 rokov existencie svojej značky toho naučila veľa. Určite by už nezopakovala to, že by chcela byť najlepšia pre každého, snažila by sa nerobiť chyby a nehovorila by na všetko a každému áno. Postupom času sa naučila bojovať za seba, aby sa cítila dobre v tom, čo miluje. Lucid neplánuje dlhodobo, pretože všetko sa aj tak zmení, a preto plánuje veci pocitovo. Jej krédom je to, aby ženy boli ženami, čo sa prenáša aj do sloganu jej značky „Buďte sama sebou, buďte jedinečná, buďte Lucid. Krása spočíva vo vyžarovaní.“ Čo by Lucid odporučila poslucháčom? Každý nech si robí, čo chce a ako chce. Dôležité však je, aby si ľudia neubližovali, pretože zlo plodí zlo.

Čím všetkým si treba prejsť pri vývoji nového produktu a aké štádia by mal vývoj produktu, alebo služby obsahovať? Týmto a ďalším otázkam sa venujeme v podcaste, ktorého cieľom je vysvetliť, ako Kotler pomenoval vývoj nových výrobkov vo svojej teórii. Na vývoj nových výrobkov musí byť firma dobre pripravená. Je treba, aby dokázala správne odhadnúť a reagovať na všetky zmeny, ktoré sa týkajú spotrebiteľského záujmu, technológie a hlavne konkurencie. Firma nemôže zotrvať pri existujúcom výrobnom nastavení nadlho. Zákazníci si želajú zmenu. Špeciálne nám to potvrdzuje aj aktuálna doba covidová, kde sa väčšina podnikov musela svojou ponukou rýchlo prispôsobiť. Prakticky proces vývoja nových produktov/služieb je neustály a je treba si ho vo firemných procesoch strážiť, pretože je jedným zo základných pilierov udržateľnosti spoločnosti, či značky. Podľa teórie marketingu existujú 2 spôsoby, ktorými sa môžeme dostať k novým produktom, službám – akvizícia, alebo vývoj novej ponuky vlastným výskumom a vývojom. Väčšina nových produktov a služieb, ktoré prichádzajú každoročne na trh sa neudrží, alebo sa udrží len tri roky. Príčiny môžu byť rôzne – od presadenia svojho nápadu, ktorý trh neprijme, až po precenenie kapacity trhu. Proces vývoja nového produktu, alebo služby má 8 fáz – zrod nápadov, predvýber nápadov, koncepcia vývoja, marketingová stratégia, podnikateľská analýza, vývoj produktu, testovanie na trhu a samotná komercionalizácia. Jednotlivé fázy si detailne vysvetľujeme v podcaste. Pravdou však je, že v praxi sa proces vývoja nového produktu, alebo služby zvykne urýchľovať a niektoré časti sa vynechávajú. Častokrát sa to deje hlavne pri startupoch. Je však veľmi dôležité poznať tento postup, a tak dosiahnuť čo najväčšiu úspešnosť uvedenia nového produktu na trh.

Roland Kyška je riaditeľom pre marketing a komunikáciu v dvoch sesterských firmách SWAN a SWAN Mobile, pod ktorú patrí 4ka. S Rolandom sa v podcaste rozprávame práve o 4ke a o tom, ako vstúpila na trh a ako dokázala vytiahnuť maximum z toho, že je to 4-tý mobilný operátor na Slovensku. 4ka vstúpila na trh v dobe, keď existovala na Slovensku konkurencia v mobilných službách, ale neviazané služby boli stále drahé a mobilných dát málo. V októbri 2015 predstavila originálny koncept Moja 4ka, postavený na jednoduchej službe s cenou 4 centy za minútu volania, 1 SMS a 1 MB dát. A tak sa začala doba dátová. Vybrali sme niekoľko zaujímavých myšlienok, o ktoré sa s nami Roland podelil. Hneď na začiatku vedeli, že chcú ísť na trh s jednoduchou propozíciou, preto hľadali aj jednoduchý názov, ktorý by zafungoval. Chceli slovenské slovo a niečo, čo si ľudia jednoducho zapamätajú. 4ka bol ideálny názov, v ktorom bol skrytý aj ich positioning. Na začiatku hľadali svoju pozíciu na trhu, čomu predbiehala analýza konkurencie. Pozreli sa na to kto, za aké ceny a aké produkty ponúka. Na druhej strane si potrebovali zanalyzovať nákladovú stránku a technické možnosti. 4ka je expertom na veľké objemy dát. Ako však prišli na to, že to majú byť práve dáta? Všade okolo nás vo svete sa zvyšovali objemy dát, ceny za dáta išli dole, akurát Slovensko v tom bolo pozadu. Sledovali ľudí, ich správanie a ich hlad po väčších a rozumnejších dátach. Zároveň chceli umožniť ľuďom využívať dáta aj mimo domova a dosahu wifi. Je pekné prísť s niečím ako prvý a mať za to diplom, ocenenie. Dôležitejšie je však prísť s inováciou vtedy, keď je na to trh pripravený. Pekným príkladom je aktuálna inovácia 4ky – eSIM. 4ka nemá kamenné prevádzky, ale spolupracuje s externými partnermi. Bolo to strategické rozhodnutie, vďaka ktorému nemusia investovať náklady do brandovaných pobočiek, a tak môžu ceny ich služieb držať na nižšej úrovni. Roland nám na záver odkazuje: Sledujme svet, lebo je veľmi rýchly.  Kľúčové je sledovať okolitý svet a vnímať, čo sa okolo nás deje. Svet sa dokáže zásadne zmeniť v priebehu krátkej doby. Ľudia menia svoj spôsob konzumácie médií, ale stále s nimi budeme potrebovať komunikovať a nájsť najvhodnejší media mix, ktorým sa k nim dostaneme.  Práve preto je kľúčové neuzatvoriť sa do bubliny, ale sledovať, čo sa deje, a to nie len v marketingu, ale aj v iných oblastiach.

Zuzana Bodnárová je content špecialistka v digitálnej agentúre Basta Digital, v ktorej sa venuje tvorbe obsahu, copywritingu a idea makingu. V podcaste sa spolu rozprávame na tému copywriting, ktorá má v marketingu svoje čestné zastúpenie. V dnešnom svete, kedy na nás číhajú texty, headliny, slogany a motta z každej strany, je dôležité sa vedieť odlíšiť a zaujať. Texty majú silnú moc, no je potrebné s nimi správne pracovať. Pri copywritingu ide o tvorbu reklamných textov. Nezáleží na ich dĺžke, pretože tam spadá všetko od krátkych claimov, až po dlhšie vstupné stránky. Úlohou copywritingu je presvedčiť potenciálneho zákazníka, alebo klienta, aby spravil to, čo od neho chceme. Týchto top 5 myšlienok sa dozvedáme v podcaste: Obsahový marketing (content marketing) je dlhodobejšia stratégia tvorby hodnotného obsahu, pričom tu nie je cieľom priamo predávať, ale vytvárať si vzťah s ľuďmi, pomáhať im a budovať si ich dôveru. Cieľom je tvoriť si z dlhodobého hľadiska pôdu na to, aby sme ich neskôr prostredníctvom copywritingu presvedčili k niečomu, čo od nich chceme. Copywriting je teda súčasťou content marketingu. Copywriting značky by mal vychádzať z jej základov. V dokumente Style guide sú pre copywritera nastavené mantinely, aby vedel, akým spôsobom má značka komunikovať, aký imidž sa snaží vytvoriť, aké atribúty by mala mať a podobne. Treba tvoriť a písať taký obsah a texty, ktoré budú chcieť ľudia naozaj čítať, počuť, dozvedieť sa a zároveň ktoré budú reagovať na ich potreby a túžby. Čím je text jednoduchší, tým je pre ľudí lepšie stráviteľný. Tone of voice a Brand voice sú pojmy, ktoré sa často zamieňajú. Brand voice je tzv. hlas značky, ktorý je konzistentný naprieč celou komunikáciou a je spätý priamo s imidžom a osobnosťou značky. Tone of voice je jeho emočná nadstavba a prispôsobuje sa komunikovanému posolstvu. Úplným základom je preto Brand voice, z ktorého sa tvorí Tone of voice. Nad názvom článku sa treba rovnako dlho zamýšľať, ako nad tvorbou samotného článku. Veľmi dobre v ňom fungujú čísla a emócie, treba tam však odkomunikovať to, čo človek v texte naozaj nájde. Pri texte máme častokrát len zlomky sekúnd na to, aby sme ľudí zaujali. Preto je dobré začať hneď k veci a vyhýbať sa rozvláčeným frázam. Zabudnite však na frázy, v ktorých sa značka snaží pretlačiť to, že niečo je dokonalé, najlepšie, pokiaľ nevyhrala ocenenie. Ľudia sú voči takýmto reklamným textom imúnni a preskakujú ich. Ak značka využíva clickbaity, tzv. zavádzajúce nadpisy na vtiahnutie do textu, ľudia rýchlo odídu, pretože sa cítia byť oklamaní.  Značke sa potom len ťažko podarí obnoviť ich dôveru. Radšej ich treba presvedčiť prirodzeným spôsobom a viesť zmysluplnú komunikáciu. Zuzana nám na záver odkazuje, aby sme robili veci, ktoré sú užitočné pre ľudí a majú pridanú hodnotu. Treba sa zamýšľať nad tým, aký prínos to bude mať pre zákazníka. Netreba sa na marketing pozerať len z perspektívy svojej značky, ale z perspektívy človeka.

Lucia Hronská pôsobí v Unimedia ako media strategy manager. V podcaste sa spolu rozprávame o médiách. Médiá sú akýkoľvek komunikačný nástroj, ktorého cieľom je sprostredkovať informáciu. V prípade marketingovej komunikácie ide o televíziu, časopisy, rozhlas, billboardy, či internet. V dnešnej dobe sociálnych sietí sa však dá povedať, že médiom môže byť takpovediac každý, čiže nie sú to len influenceri, blogeri, ale môže to byť každý jeden človek, ktorý nejakým spôsobom odovzdáva informáciu o značke. Lucia nám v podcaste objasňuje teoretické pozadie médií, ktoré prepája s praktickými informáciami. Stále platí, že najsilnejším mediálnym kanálom je televízia, a to nie len z pohľadu zásahu, ale aj konzumácie. Druhým najsilnejším kanálom je internet, čiže digitálne médiá. Ich konzumácia neustále rastie a rastie po nich aj dopyt. Podľa toho, aké ciele si pre svoju kampaň zvolíte, je nutné prispôsobiť aj výber médií. Pri televízií máme schopnosť najrýchlejšie budovať znalosť značky. Rádio je call to action médium. Out of home je určený na budovanie značky. Printové médiá a online ponúkajú široké možnosti. Dôležité je však nezabúdať aj na cieľovú skupinu. Značka musí poznať svoje atribúty a ciele, čiže vedieť pre koho a kde sa chce profilovať. To sa pretaví do média plánu, ktorý je základom pri kampaniach. Po skončení kampane nasleduje post analýza, v ktorej sa vyhodnocujú jednotlivé KPI a ciele. Funkciou médií je verejnosť informovať, vzdelávať, ale aj zabaviť, aby ich odľahčili z bežného života. Je však potrebné značku odkomunikovať a odpromovať v rámci komunikácie tak, aby verejnosť mala z toho čo najpríjemnejší a najzmysluplnejší zážitok. Mediálna agentúra je pre klienta partnerom. Nejde teda len o nákup mediálneho priestoru, ale je aj konzultantom, ktorý pomáha klientovi v správnom nastavení marketingovej komunikácie so všetkým čo to obnáša. Pridanou hodnotou agentúry je jej komplexný pohľad, kde sa rieši aj výber médií, cieľovej skupiny, obsahu, ale aj načasovanie a následné vyhodnotenie. Lucia nám na záver odkazuje, že v samotnej komunikácií je dôležité popri obchodných cieľoch nezabúdať aj na budovanie značky a tvorbu vzťahu so zákazníkom. Vzťah nekončí len pri úspešnom predaji, ale v tomto bode práve začína. To, ako značka prenáša svoje atribúty do komunikácie, určuje následne vzťah a silu zapamätateľnosti značky u spotrebiteľov. V aktuálnej situácií je dôležité, aby spotrebiteľ u značky cítil atribúty spoľahlivosti, bezpečnosti a to, že je súčasťou komunity a pociťuje spoločenskú zodpovednosť. Spotrebiteľ si najviac zapamätá tie značky, ktoré prinášajú hodnotu a atribúty, a to najmä v dlhodobom horizonte.

Desiatou epizódou série podcastov Kotler v praxi otvárame tému marketingový mix, ktorý poznáme aj pod pojmom 4P. Patria tu produkt, cena, distribúcia a komunikácia. 4P sú v marketingu absolútne kľúčové a umožňujú firme dobre fungovať a riadiť svoju činnosť. Je to ako pri stavbe domu. Najprv vykopete základy, potom ťaháte steny, následne nasadíte strechu a až potom riešte interiér, či exteriér. Tie základy sú vaša stratégia, konkurenčná výhoda, poslanie a vízia. Steny sú práve marketingové 4P, ktoré musia byť rovnako pevné, rovnako hrubé, vysoké, kvalitné, aby uniesli strechu, ktorou je značka. Samotná kreatívna myšlienka a rôzne nástroje na podporu komunikácie a predaja sú už ten interiér a exteriér, ktoré sa realizujú po zvládnutí hrubej stavby. V tomto podcaste začíname témou produkt. Vysvetľujeme si čo je to produkt, aký je rozdiel medzi produktom a značkou a ako sa dá produkt klasifikovať. V podcaste vám objasňujeme teóriu, ktorú ilustrujeme na praktických príkladoch, preto je dobré si vypočuť celý podcast. My sme pre vás vytiahli 3 najdôležitejšie myšlienky, ktoré by ste si mali určite zapamätať: Aký je rozdiel medzi produktom a značkou? Produkt je niečo, čo ponúkame trhu na získanie, používanie, alebo spotrebu a má to schopnosť uspokojiť želanie, alebo potrebu spotrebiteľa. Patria sem fyzické predmety, služby, osoby, miesta, organizácie, zážitky, eventy, informácie a myšlienky. Značka sú všetky asociácie, ktoré naskočia v našej mysli v súvislosti s daným produktom. Sú to všetky obrazce, emócie, skúsenosti, informácie, ktoré si ukladáme, ak daná značka s nami správne komunikuje. Pri vývoji produktu musíte najprv identifikovať jadro produktu - teda úžitok pre spotrebiteľa, ako produkt uspokojí spotrebiteľskú potrebu. Potom navrhnete samotný produkt a následne spôsoby jeho rozšírenia. Aby sme vedeli dobre navrhnúť marketingovú stratégiu pre jednotlivé výrobky, teda ako s produktami ďalej pracovať, potrebujeme si produkty klasifikovať. Prvý systém stojí na životnosti produktov, pod čím máme na mysli tovar krátkodobej, dlhodobej spotreby, alebo služby. Druhou možnosťou je klasifikácia spotrebného tovaru, teda tovar základného, alebo príležitostného dopytu. Treťou možnosťou klasifikácie produktov je tovar na spracovateľské účely, kde patria materiál a polotovary, statky investičného charakteru a pomocný materiál a služby. V ďalšej epizóde podcastu Kotler v praxi sa budeme venovať stratégií vývoja nového produktu, kde si rozoberieme samotný produkt a jeho charakteristické znaky, ktorých môže byť 5: kvalita, vyhotovenie, štýl, značka a obal.

Petra Toth  je na Slovensku známou šperkárkou a dizajnérkou. Už viac ako 15 rokov tvorí krásne šperky pod vlastnou značkou, v ktorých pretvára slovanské ornamenty do modernej podoby. Petra nie je marketérkou, no v mnohých situáciách sa riadi intuíciou, ktorá je podľa nej predpokladom úspechu. Ak po niečom skutočne túžime, máme si ísť za tým, čoho dôkazom je aj Petrin príbeh. V podcaste sa dozvedáme zaujímavé momenty Petrinej cesty k úspešnej značne. My sme vybrali top 5 myšlienok: Každý manažér by mal raz dospieť k tomu, že príde čas, kedy bude musieť veci delegovať. Je veľa šikovnejších ľudí ako on sám, ktorí dokážu konkrétnu pozíciu vykonávať lepšie a manažér by mal ostať už len kormidelníkom toho celého. Keď získa správnych ľudí, potom sa aj veci zefektívnia. Petra hovorí, že na začiatku robila chybu, ktorú robí mnoho umelcov doteraz. Mnoho z nich tvorí vo vlastnej bubline, genialite a nerozumejú, prečo ostatní nechcú kupovať ich produkty a nerozumejú ich umeniu. Netreba však zabúdať, že umenie nerobia pre seba, ale pre iných ľudí. Petra vyrába a predáva šperky, no v konečnom dôsledku nejde len o nich. Niekedy sa ženy tešia z otvárania krabičky viac, ako zo samotného šperku, preto venujú veľa času práve dizajnovaniu krabičky. Dôležitý je celý zážitok a ako Petra hovorí, vďaka šperkom rozdávajú radosť, šťastie aj zážitok. Petra časom prišla na to, že treba pracovať aj s ľuďmi. Rozmýšľala nad tým, ako sa im čo najviac priblížiť, a tak spravila VIP klub. Ľuďom, ktorí sú v ňom, chcela dať nejaké privilégium, a tak im osobne predstavila šperky a sľúbila im, že vždy, keď bude niečo nové, budú vedieť o tom ako prví. Petra svoju značku vždy stavala na nej a aj preto nesie jej meno. Hovorí, že jej to uľahčilo prácu, pretože oveľa ľahšie sa komunikuje veci, keď je to postavené na konkrétnom človeku. Petra sa za 15 rokov budovania značky naučila to, že sa netreba vzdávať, pretože z 10 pokusov môže vyjsť len 1. Musíme si veriť, zotrvať, neustále sa zlepšovať, no netreba zabúdať na pokoru. Na záver sa s nami Petra delí ešte o jednu radu, a to aby sme neklamali a aby to, čo predstavujeme bola pravda. Zákazníci veľmi rýchlo vycítia, čo pravda je a čo nie je. Základom je úprimnosť a transparentnosť.

Emil Fitoš je prezidentom IT Asociácie Slovenska a taktiež členom platformy slovak.AI, v ktorej sa snažia meniť Slovensko na centrum umelej inteligencie. Práve o tejto téme sa rozprávame spolu v podcaste. Umelá inteligencia je téma, o ktorej sa začína čoraz viac hovoriť. Využíva sa v mnohých oblastiach a marketing je jednou z nich, kde v súčasnosti hrá naozaj dôležitú úlohu a dokonca je jedným z nástrojov nového marketingu. Umelá inteligencia je pre mnohých ľudí, ktorí nepôsobia v tejto oblasti, záhadou. Emil nám však približuje, čo to znamená a odhaľuje nám aj jej pozadie. Čo sa dozvedáme v rozhovore? Pôvodne bolo pod umelou inteligenciou myslené vybudovanie takých informačných systémov a nástrojov, ktoré by boli schopné nahradiť ľudský mozog, čiže aby fungovali ako človek. Tento pohľad sa postupne menil a v súčasnosti sa na to pozeráme ako na niečo, čo dokáže byť doplnkom k výkonu človeka a k jeho schopnostiam. V súčasnosti máme k dispozícií množstvo dát, ktoré majú dôležitú ekonomickú aj spoločenskú úlohu. Nie je však v našich ľudských silách to, aby sme ich dokázali spracovať. Práve tu hrá dôležitú úlohu umelá inteligencia, ktorá dokáže v dátach hľadať vzorce, a tak ich plnohodnotne využívať. Ako sa využíva umelá inteligencia v praxi? Na jednej strane je potreba podnikateľa, ktorý potrebuje niečo zmeniť, napríklad vo výrobe. Na druhej strane je dátový analytik, ktorý zanalyzuje dáta, ktoré sú aktuálne prístupné a zistí, čo sa s nimi dá robiť. Potom programátor vytvorí program, ktorý tie dáta spracuje podľa potrieb podnikateľa. Umelá inteligencia má podstatné miesto v marketingu a využíva sa vo všetkých fázach získavania zákazníka – od vyvolania záujmu, cez prvý nákup zákazníka až po budovanie jeho lojality. Využívajú sa na to rôzne postupy, ktoré rozpoznávajú jeho chovanie, sentiment a na základe toho vytvárajú predikcie. Kreatívny rozmer, alebo nápad, ktorý sa odohráva v blízkosti produktu, jeho vlastností a tým, ako je prezentovaný navonok, vždy ostane doménou ľudstva. Toto umelá inteligencia nedokáže. Umelá inteligencia sa pomaly blíži do štádia, že je to niečo bežné. V súčasnosti presahuje aj do bežného života, a tak sa s ňou môžeme stretnúť napríklad v hlasových rozhraniach ako je Siri, Alexa, alebo aj v chatbotoch. A ako to je na sociálnych sieťach? To nám prezrádza Emil v podcaste. Výsledkom však je obchodovanie s časom ľudí. Veď posúďte sami. Na záver nám Emil odkazuje 2 veci: Dáta ľudí, ktorí sa pohybujú na internete a na sociálnych sieťach, sú nesmierne hodnotné. Nemajú sa ich ľahko vzdávať a rozdávať ich na počkanie každému, kto si ich vypýta. Je to hodnota a ak ich dajú nejakej stránke, softvéru, tak len za tých okolností, že budú dostávať nejakú hodnotu, aby sa ich čas a pozornosť nestali komoditou. Marketéri by mali využívať technológie a nástroje umelej inteligencie, pretože konkurencia nespí. Netreba však pri tom všetkom zabúdať na kybernetickú bezpečnosť.

Radoslav Augustín vedie fullservisovú marketingovú agentúru 8P a zároveň je spolutvorcom eventu Kaufland Detský festival spolu s Petrom Pukalovičom. V podcaste sa rozprávame práve o tomto evente a o tom, ako sa im ho podarilo úspešne preniesť z offline do online prostredia. V období, keď mnoho firiem hromadne rušilo kvôli pandémií svoje udalosti a všetky offline aktivity, Detský festival sa to rozhodol otočiť vo svoj prospech. Zorganizoval niekoľko online eventov, pričom najdlhší trval takmer 12 hodín. Ako sa im to podarilo sa dozviete v podcaste. My sme vybrali zaujímavé myšlienky, o ktoré sa s nami Radoslav podelil. Našim cieľom od začiatku bolo priniesť deťom a rodičom niečo viac, ako len plytkú zábavu. Pódium a interpreti sú len lákadlom na to, aby sme im ponúkli viac – zdravie, šport, vzdelanie, vzťah k čistote, hygiene a ďalším aktivitám, ktoré sú určené na ich rozvoj. Zo začiatku nemali generálneho partnera. Tým, že sa podujatie skvelo vyvíjalo, potrebovali niekoho, kto bude dávať zážitky a príbehy deťom zadarmo spolu s nimi. Najprv bol ich partnerom Telekom a v súčasnosti spolupracujú aj s Kauflandom. Bolo to ich strategické rozhodnutie, ktoré im otvorilo dvere v mnohých veciach. Cieľovou skupinou nie sú len deti, ale aj dospelí. Celý program sa snažia rozložiť tak, aby bol pre všetky generácie. Majú umelcov pre najmenšie deti, staršie deti, teenagerov, dospelých, ale aj pre dôchodcov. Radoslav hovorí, že začiatky pandémie boli náročné, no povedali si, že keď nemôžu prísť deti za nimi, tak príde Detský festival za deťmi. Nieslo sa to v claime „letíme k vám domov“. Maskota Zaja Turba dali vo vizuále do lietadla, ktoré ťahalo za sebou tento claim. Prechod do online prostredia si vyžadoval niekoľko zmien, medzi ktorými bola aj zmena obsadenia. Brigádnikov a animátorov museli vymeniť za štáb. Spojili sa s ľuďmi, ktorí nakrúcajú eventy, oslovili zvukárov, filmárov a našli si vhodný priestor. Množstvo vecí však museli zvládnuť aj vo vlastnej réžií. Radoslav hovorí, že človek dokáže urobiť veci veľmi rýchlo, aj tie nemožné. Mali by sme sa preto snažiť aj v tých nepriaznivých situáciách hľadať príležitosti, ako z toho vyťažiť maximum, aj keď to nie je vždy jednoduché. Na záver nám Radoslav odkazuje: "Buďte odvážni a nebojte sa uletieť."

Ján Laurenčík je riaditeľom výkonnostnej marketingovej agentúry Basta Digital. V podcaste sa spolu rozprávame na zaujímavú tému lokálny marketing, ktorá sa v marketingu neomieľa často, no po rozhovore nemáme pochýb o jej dôležitosti. :) Pre tých, ktorý tento pojem počujú prvýkrát, lokálny marketing je súčasťou celkovej marketingovej stratégie firiem, ktorého cieľom je privádzať zákazníkov do predajne. Patria do neho všetky aktivity, ktorými sa propagujú konkrétne prevádzky, alebo predajne. Čo je top 5 informácií, ktoré by ste o ňom mali vedieť? Lokálny marketing je čoraz viac dôležitý, pretože sa zmenilo niekoľko faktov. Každý človek má vo vrecku mobilný telefón a vie si veľmi rýchlo vyhľadať obchod bez toho, aby pred tým poznal danú lokalitu. Ďalším faktom je to, že máme možnosť si tieto informácie vyhľadať a dokonca sme si na to zvykli, preto máme oveľa menšiu toleranciu na prekvapenia, keď napríklad nie je prevádzka otvorená. V lokálnom marketingu sa využíva viacero kanálov v online priestore, medzi ktoré patria vlastný web, Google my business, všetky online platené reklamy, zľavové portály, sociálne siete a rôzne aplikácie, ako je napríklad Waze. Lokálny marketing slúži na získanie nových zákazníkov, ale aj na komunikáciu s lojálnymi, existujúcimi zákazníkmi. Google maps už dávno nie je len o tom, ako sa dostať z bodu A do bodu B. Firmy majú veľa možností, ako svoj profil vedia obohatiť. Nejdete teda len o adresu, mesto, či telefónne číslo, ale najnovšie tam vedia doplniť, či je možné prevádzku navštíviť, alebo si len niečo vyzdvihnúť. Okrem toho tam je možné uviesť špeciálne otváracie hodiny, či využiť vychytávky ako sú posty, alebo aj aktuálne letáky v obchode s preklikom naň. Ján nám radí, ako sa vyvarovať častým chybám v lokálnom marketingu. Majiteľ prevádzky by mal mať prístup k všetkým lokálnym profilom, mal by mať v nich správne informácie, ktoré by mal priebežne kontrolovať. Ďalším častým problémom je to, že značka investuje do veľkých ATL kampaní, ale táto komunikácia sa nepretaví do lokálnych profilov, čo je chybou, pretože sa to nedostane k ľuďom, ktorí nepozerajú napríklad televíziu, kde kampaň beží. Ak ste doposiaľ nevenovali pozornosť téme lokálny marketing, vypočujte si podcast, v ktorom nájdete užitočné informácie o tom, ako s ním pracovať, pretože to nie je len o nastavení telefónneho čísla na Google. Ján nám na záver odporúča, aby sme namiesto hurá systému, volili v marketingu systematický prístup. Pretože to, čo môže aktuálne vyzerať veľmi lákavo, nemusíme vedieť využiť v ďalšej kampani.

V marketingu sa často využíva pojem pozícia na trhu, inak nazývaný brand positioning. V podcaste si vysvetľujeme čo to znamená, aká je jeho definícia, ako sa určuje a čo to vlastne znamená v praxi. Pre lepšie pochopenie si ho ilustrujeme aj na praktických príkladoch. Občas sa stáva, že sa nesprávne zamieňa s pojmom podiel na trhu, preto si vysvetľujeme aj ich rozdiel. Ako je u nás zvykom, vyberáme pre vás top 5 myšlienok z podcastu. Určite si však vypočujte celý podcast. Pri trhovej pozícií ide o to, aké miesto prisudzuje spotrebiteľ danému produktu vo svojej mysli v porovnaní s konkurenčnými výrobkami. Pozícia na trhu určitého výrobku, alebo služby je súbor vnemov, predstáv a pocitov, ktoré si pri produkte pamätáme v porovnaní s konkurenčnou ponukou. Túto pozíciu si v mysli vytvárame tak s ako i bez marketingovej činnosti na danom produkte, službe. Správne to prebieha tak, že si najprv vytvoríme pozíciu produktu, ktorú chceme vytvoriť v mysli spotrebiteľa a až potom na túto pozíciu šijeme celý marketingový mix. Pozícia na trhu sa môže budovať na základe zvláštnych charakteristík produktu, dodatočného úžitku produktu, účelu použitia, určitých skupín používateľov, alebo dokonca priamym porovnaním sa s konkurenciou. Proces tvorby pozície na trhu sa skladá z 3 základných krokov. Prvým je identifikovanie súboru konkurenčných výhod. Druhým krokom je výber optimálnej výhody a tretím krokom je efektívna komunikácia vybranej pozície. Týmto podcastom sme doplnili tému cieľových trhov a v ďalšom podcaste číslo 10 otvoríme kapitolu Tvorby marketingového mixu a postupne si prejdeme časti produkt, cena, distribúcia aj komunikácia.

Michal Vašečka je na Slovensku známy v mnohých oblastiach. My sme si ho do podcastu pozvali ako sociológa. Rozprávame sa o tom, akí sme my Slováci, ako nás ovplyvnili technológie aj pandémia. Tento zaujímavý podcast je plný zamyslenia, uvedomenia si mnohých faktov a zreflektovania toho, akí sme my Slováci. Vybrali sme pre vás dôležité myšlienky, no celý podcast je hodnotný a stojí za vypočutie. Sociológia nie je iba vedná disciplína, ale je to aj určitý uhol pohľadu na svet, ktorý je plný kritičnosti, odstupu, reflexivity, falzifikácie a dokonca aj toho, čo si sám myslíte a čo hovoríte. Sociológiu primárne zaujíma to, čo sa deje vo vzťahu rôznych ľudí. Ak chceme zistiť, akí sú ľudia, nedá sa vždy vychádzať len z výskumov. Častokrát môžeme mať pozorovanie, ktoré je štruktúrovane, alebo si môžeme spraviť experiment. Výsledkom toho nebudú tzv. tvrdé dáta, no napriek tomu to poznanie bude veľmi komplexné. Slovenská spoločnosť je výnimočná. Posledných 30 rokov sa každým rokom niečo zmení spôsobom, ktorý v okolitých štátoch nevidíme. Ostatné spoločnosti sú usporiadané, majú istý typ konsenzu vo svojich dejinách. Slovensko však toto nikdy nemalo. Slovensko je navyše výsledkom experimentu veľmi rýchlej modernizácie. U nás je to zrážka ľudí, ktorí sa preklápajú z predmodernej doby do modernej, ale mladá generácia je už v postmodernej. Sme my Slováci šťastní? Podľa Michala na Slovákoch strašne vidno, že sme nespokojní a nevieme byť šťastní – chceli by sme byť, ale nevieme byť. Je to výsledkom toho, že zmeny sú na nás prirýchle a na druhej strane aj toho, že by sme chceli mať veľmi vysokú úroveň materiálneho života, pričom sa porovnávame s vyspelými krajinami ako je Rakúsko a Nemecko. Svet po covide sa zmenil. Ideme do postcovidovej éry, ktorá bude iná. Ľudia však tento fakt stále neprijali a odmietajú pochopiť, že sa už nikdy nevrátime tam, kde sme boli. Budeme inak cestovať, chodiť do nemocnice, zmení sa spôsob organizovania akcií a virtuálny a fyzický svet sa začnú viac približovať. Sociológia hovorí o tom, ako sa ľudia správajú, akí sú a aj o motiváciách prečo sa takto správajú. Je tu istá paralela aj s marketingom, pretože ak chce marketér správne komunikovať a správne si nastaviť svoju stratégiu, musí sa zaoberať aj týmito témami. A čo nám Michal odporúča na záver? Buďte veľmi reflexívny a falzifikujúci. To, čo vidíte, nemusí byť to, čo tam je. Ako sa hovorí v angličtine „what you see, is not what you get“. Nahliadnite na to z rôznych strán aj za použitia rôznych prostriedkov. Vecí sa veľmi rýchlo menia. To, čo sledujete dnes, nemusí platiť zajtra. Ďalšou vecou je to, že nie je dôležité vzdelanie a inteligencia. Na prežitie je vždy dôležité to, či sa prispôsobíte.

Erika Falťanová je certifikovaná koučka, trénerka a konzultantka pre obchod a leadership a pôsobí aj ako viceprezidetka Rady ICF Slovak Charter Chapter. V podcaste nám prezrádza hodnotné skúsenosti a vedomosti o svetových globálnych trendoch, ktoré ako Erika hovorí, zasahujú každého z nás. Zmena je nevyhnutná a či chceme, alebo nie, je tu. Nemôžeme teda stagnovať, a to aj napriek tomu, či vnímame zmenu ako príležitosť, alebo ako hrozbu. Erika nám prezrádza, že vo svete existuje viacero trendov, no 5 z nich je najdôležitejších a mal by ich poznať každý obchodník. Ak chcete vedieť, o aké trendy a globálne zmeny ide, vypočujte si celý podcast. My vám prinášame top 5 myšlienok, o ktoré sa s nami Erika podelila. 1. Globálne zmeny vznikajú prirodzene a majú niekoľko spúšťačov, ako sú napríklad výskumné procesy, výroba, technológia, správanie sa ľudí, alebo aj meniaca sa klíma. 2. Nič nás neudrží na tom istom mieste, ako sme sa dostali, keď budeme pokračovať rovnakým spôsobom. Aj keď sme sa už niekde dostali ako firma a sme jedničkou na trhu, keď budeme pokračovať tým istým spôsobom, ako sme sa tam dostali, tak je veľká pravdepodobnosť, že tam nezostaneme. Konkurencia je silná a neprežije najsilnejší, ale ten, ktorý sa vie najviac prispôsobiť. 3. Obchodník by mal byť pre zákazníka partnerom, a to aj v tom, že sleduje globálne trendy a to, čo sa deje vo svete. Ekonomika po celom svete je prepojená, takže práve obchodník môže byť dobrým radcom, ktorý zákazníka nasmeruje a povie mu, čo sa na trhu deje a ako sa to prejaví napríklad o 5 rokov. 4. Zákazník je vždy ten, ktorý je o krok vpred. Obchodníci sledujú trendy, ale niekedy akoby boli pozadu, čo sa týka požiadaviek zákazníkov. Snažia sa plniť ich požiadavky na 100% a nechcú ho vyrušiť, ani narušiť s ním vzťahy. Treba však vystúpiť z „ulity“ a ukázať zákazníkovi niečo nové, iné. Obchodníci by teda nemali ostať v pozícií plnenia očakávania zákazníka, ale mali by sa snažiť tieto očakávania predčiť. 5. Obchodník nie je predajca produktov, pretože produkty sú nahraditeľné. Častokrát zaváži osobnosť obchodníka a jeho snahou by malo byť sa dostať do role experta, čiže to, že sa skutočne vyzná nie len v produktovom portfóliu, ale vie aj to, ako najlepšie to môže jeho zákazník využiť. Mal by sa pozerať na produkt očami zákazníka a byť jeho dôveryhodným poradcom. Jedným z trendov, o ktorých Erika rozpráva, sú stierajúce sa hranice medzi jednotlivými sektormi vo výrobe aj obchode, pretože každý kto chce prežiť, hľadá príležitosť. Trendom je to, že keď zákazník vojde do predajne, tak obchod chce to, aby tam nechal čo najviac peňazí, a tak sa ich sortiment začal rozširovať. Skvelým príkladom je Amazon, ktorý tento trend využil a v súčasnosti už konkuruje aj potravinovým reťazcom, aj keď pôvodne začal len s predajom kníh. Erika sa s nami podelila o veľa dôležitých a užitočných rád. Na záver nám odkazuje, aby sme ostali ľudskými. Máme sa pozerať na seba aj na svoje produkty, či služby z hľadiska zákazníka a byť v roly experta, ktorý má prehľad a vie mu ukázať cestu a zároveň aj ďalšie možnosti rozvoja. Pretože zákazník je obchodníkovým partnerom a obaja hrajú na win-win.

Martin Kukoľ takmer štyri roky pôsobí v reklamnej agentúre Socialists so zameraním na sociálne siete a digitálne médiá, kde momentálne riadi celý agentúrny tím. V podcaste sa spolu rozprávame na tému digitálny marketing. Martin nám rozpráva veľa zaujímavých myšlienok a faktov, ktoré sa oplatí vypočuť si. My sme pre vás vybrali top 5 myšlienok: 1. Tri najdôležitejšie ciele, ktoré by si mala značka určiť v rámci digitálneho marketingu: viditeľnosť značky, priraditeľnosť názoru značke a hard čísla ako je napríklad počet ľudí, ktorí si na e-shope niečo kúpili. 2. V digitále nájdeme veľa konkurentov, s ktorými značka musí bojovať. Martin nám radí, že je dôležité robiť dobrú kreatívu, pretože tá prebíja všetko. No zároveň je dôležitý aj výber správnych médií. 3. Na rozdiel od ATL kampaní, kde si značka zaplatí priestor a „natlačí“ ľuďom do hlavy jednu informáciu, tak v digitále majú ľudia možnosť vybrať si, čo budú pozerať. Z toho dôvodu musí byť príbeh, ktorý im tam značka dá, podaná na toľko zaujímavo, aby ho chceli pozerať. 4. Martin hovorí, že netreba sledovať len klasické trendy v digitálnom marketingu, ale v prvom rade treba mať dobrú stratégiu, insight, exekúciu a predať to správnym ľuďom. 5. Ak značka nechce odumrieť so svojimi aktuálnymi zákazníkmi, tak musí vždy oslovovať aj mladšie skupiny, pretože značky nerastú tým, že predávajú viac tým istým ľuďom, ale tým, že oslovujú nových ľudí. Martin nám ako príklad dáva mladú cieľovú skupinu na Tiktoku, ktorá za niekoľko rokov začne zarábať. Martin nám na záver necháva 2 rady: 1. Kreativita a idea stále vyhrávajú. Najdôležitejšie je mať komunikáciu postavenú na silnom insighte, ktorý funguje a je nepopierateľný. Ak toto máme, tak potom to už ide jednoducho. Dôležité je vzdelávanie v marketingu a sledovanie správnych vecí. Netreba ísť však štýlom 10 trendov, ktoré fungujú, ale radšej sledovať veľké a známe mená v marketingu, ako je napríklad Mark Ridson, alebo Byron Sharp.

V minulom podcaste zo série Kotler v praxi sme sa naučili ako segmentovať trh.  V tomto podcaste nadväzujeme na túto tému a rozprávame o tom, ako si vybrať cieľovú skupinu. Segmentácia trhu síce odkrýva marketingové príležitosti, no úlohou firmy je rozhodnúť, koľko segmentov chce obslúžiť a ako tieto najvhodnejšie segmenty identifikovať. Vyberáme najzaujímavejšie myšlienky z podcastu: Existujú 3 stratégie, podľa ktorých si firma môže vybrať trhový segment - nediferencovaný, diferencovaný, alebo koncentrovaný marketing. Firma môže vstúpiť do všetkých segmentov - nediferencovaný marketing, môže si vybrať niektoré segmenty - diferencovaný marketing, alebo môže vstúpiť iba na jeden trh - koncentrovaný marketing. Dnešná doba priniesla novú stratégiu, ktorú nazývame individuálny, resp. customizovaný marketing. Firma v takomto prípade nepotrebuje žiadne predchádzajúce informácie o zákazníkovi. Stačí, keď vie sprostredkovať presne to, čo zákazník potrebuje. To, pre akú stratégiu výberu trhov sa firma rozhodne, ovplyvňujú viaceré faktory. Hlavnými sú určite zdroje firmy, možnosť variability produktu, variabilnosť trhu, alebo to, v akom štádiu životného cyklu sa daný výrobok nachádza. Firma si ako prvé urobí segmentáciu, čiže si definuje všetky možné trhy, na ktoré by mohla vstúpiť. Následne musí zozbierať o nich informácie, ako sú údaje o bežnom predaji, predpokladanom raste predaja, očakávanom zisku, sile konkurencie, ale aj o potrebe distribučnej siete. Na základe zistení sa potom rozhodne, na ktoré z týchto trhov aj vstúpi. Zákazníci zo segmentov, ktoré si firma vyberie sa stávajú ich cieľovou skupinou. Firma by si mala segmenty vyberať tak, aby veľkosť a potenciál segmentu zodpovedal aj schopnostiam firmy. V dnešnej dobe väčšina firiem využíva diferencovaný marketing. Ak sa chcete dozvedieť, prečo prevláda práve táto stratégia, vypočujte si celý podcast. Objasňujeme vám v ňom aj rozdiely medzi spomínanými stratégiami, ktoré vysvetľujeme na praktických príkladoch.

Marián Hornyák, ktorý je marketingovým manažérom Bory Mall, nám v podcaste približuje marketing nákupných centier. V podcaste sa dozvedáme, ako funguje zákulisie obchodných centier, ich marketing a aj to, ako je možné dostať svoju predajňu do obchodného centra. Top 5 najlepších myšlienok, ktoré zazneli: „Gastro is the new black“ - aj takto pomenoval Marián zmenu spotrebiteľského správania. V poslednej dobe sa práve gastro stalo najviac rozvíjajúcim sa odvetvím v obchodných centrách. Dnes to už nie je len o tom, že ľudia prídu a nakúpia si len to potrebné. Nákupné centrá sa pre nás stali priestorom na trávenie voľného času. Marketing nákupného centra je o zákazníkoch, ale aj nájomcoch. Úlohou marketingového manažéra nie je ani tak zaplniť obchody, ako zaplniť chodby pred obchodmi, a teda doniesť zákazníka do centra. To, ako sa budú medzi sebou značky prekrikovať, kto osloví zákazníka, je už na nich. Nákupné centrum je živý organizmus, ktorý neustále žije.  Preto sa stále treba prispôsobovať jeho potrebám. Marián hovorí o tom, že nákupné centrum musí dať zákazníkom dôvod, prečo by mali prísť práve do ich nákupného centra. To môže byť práve tou ich odlišnosťou. Aj keď na pohľad to môže vyzerať tak, že nákupné centrá riešia to isté, v Bory Mall riešia svoj pozicioning. Majú svoj priestor, ktorý veľmi dobre poznajú, v ktorom sa cítia dobre a sú v ňom najlepší.  Na Slovensku sú nákupné centrá veľmi populárne a stále ich pribúda. Slovensko je preto jednou z krajín s najväčším počtom obchodnej  plochy na obyvateľa. Marián hovorí, že podľa neho je to tak kvôli slovenskej nature. My Slováci máme radi spoločenský status a chceme byť videní. Rýchlo sme sa udomácnili v nákupných centrách, a aj preto boli posmelené projekty na výstavbu ďalších a ďalších nákupných centier. Core biznisom nákupného centra nie je predaj, ako si to väčšinou verejnosť myslí, ale prenájom obchodných priestorov. Na konci dňa je cieľom mať obsadené a výnosne prenajaté obchodné priestory. Aby to vedeli dosiahnuť, musia podporovať aj tých, ktorí v ich priestore fungujú. A čo by Marián poradil všetkým, ktorí sa pohybujú v oblasti marketingu? Podľa Mariána je nevyhnutné vedieť pohotovo reagovať a nebáť sa vystúpiť z naučených rovníc. Dôležitá je kreativita a sloboda v tom, že môžeme skúšať. Dnešná doba ovplyvnila aj to, že z produktových a predajných cieľov sa na stôl dostali aj iné posolstvá a postoje značiek, ktoré oslovujú ľudí na hlbšej úrovni. Toto sú podľa Mariána tie najdôležitejšie esencie rozhodovania ľudí, ktoré ovplyvňujú to, ku ktorej značke sa ľudia rozhodnú prikloniť. Dôvodom je to, že im to ostáva hlbšie v mysli, a tým pádom ich to aj viac ovplyvní. Marián dodáva, že ľudí viac priťahujú značky, ktoré ,,páchnu človečinou“.

Dominika Gaburová pôsobí v Tatra Banke ako brand manažérka na oddelení marketingovej komunikácie a Juraj Kováč je kreatívnym riaditeľom v agentúre This is Locco. V podcaste sa spolu rozprávame o Bejby Blue.  Ak ste doteraz ešte nepočuli o Bejby Blue, tak je to prvá digitálna osobnosť na Slovensku, ktorú stvorila dnešná digitálna doba. Je to digitálna speváčka, gamerka, fashionistka a osobnosť Tatra Banky. Osobne sa s ňou nestretnete, ale Bejby vám ukáže, že online prostredie prináša veľa možností na plnenie si svojich snov. Stačí sa iba nebáť a využiť ich. Bejby sa tento rok stala ambasádorkou Študentského účtu v Tatra banke. Prinášame vám top 5 myšlienok z tohto inšpiratívneho podcastu: V podcaste si vysvetľujeme pojem digitálna osobnosť. Osobnosť značí niečo, čím je výnimočná, čo ju charakterizuje a čím vyniká jej prejav. Digitálna je práve preto, že ju nevieme stretnúť v reálnom svete, ale iba v tom digitálnom. Čiže je výnimočná, má svoj osobitý prejav, ale je dostupná verejnosti iba v digitálnom prostredí. Tvorba Bejby Blue nebola jednoduchá. Na začiatku si určili, že to bude žena. Následne stanovili charakter jej osobnosti. Potom si určili, kam ju chcú pozicionovať a z toho sa začala odvíjať jej tvár. V závere ju bolo potrebné vymodelovať.  Bejby je pekným príkladom toho, ako sa dá vyhrať s brand kódom značky. Bejby si privlastnila modrú farbu, ktorá je nie len korporátnou farbou Tatra Banky, ale aj farbou roku 2020. Jej followeri si privlastnili emoji - modré srdiečka, ktoré jej posielajú v komentároch a správach. Je to symbolom súdržnosti Bejby Blue a jej komunity. Juraj nám rozpráva o tom, ako vznikol nápad vytvoriť digitálnu osobnosť. Tatra Banka vždy veľmi dobre vystihne dobu a náladu vo svete mladých. Pozreli sa na to, čo mladí riešia. Išli do štatistík a zistili, že sú neustále na mobile. Šli však do hĺbky a zistili, že tam nescrolujú a neťukajú len tak bezhlavo. Digitálny svet sa pre nich stal alternatívou k reálnemu svetu. Aj kamarátstva s ľuďmi, s ktorými sa nikdy nestretli, považujú za úplne rovnocenné, ako to je napríklad pri spolužiakoch. V digitálnom svete sa stávajú istými osobnosťami. Je to ten priestor, v ktorom sa môžu prejavovať, ukazovať sa a veľa z nich si vďaka tomuto digitálnemu ja vie plniť svoje sny. Bejby Blue nájdeme vo všetkých komunikačných kanáloch, kde sa nachádza jej cieľová skupina. Najsilnejším kanálom je Instagram, kde každodenne komunikuje. Na youtube je jej celá hudobná produkcia, covery pesničiek, vlastný track, ale aj livestreamy z gamingov. Nájdeme ju aj na spotify, kde robí playlisty a má aj svoj track. Sekundárnym a doplnkovým kanálom je Facebook. Mediálne využívajú aj Snapchat a dokonca bola aj na TikToku. Vypočujte si celý podcast a inšpirujte sa tým, že nič nie je nemožné. Stačí mať len otvorené oči, byť inovatívny a možno sa vám podarí vytvoriť niečo tak špeciálne, ako je Bejby Blue. V závere nám Dominika aj Juraj hovoria svoje rady v súvislosti s marketingom: Dominika hovorí, že sa netreba báť skúšať robiť nové veci. To je to najdôležitejšie. Aj keď fungujú nejaké zaužívané koncepty, stratégie, ale niečo nové môže vždy prekvapiť a dostať iný, dobrý rozmer.  Juraj nám radí, že netreba robiť nudné veci, pretože marketing často skĺzne k overeným postupom. Veľa, hlavne malých, firiem sa bojí urobiť niečo väčšie. Ale treba si uvedomiť, že hlavne teraz, keď je všetko  digitálne, kedy si nikto za 2 dni nespomenie, čo bolo vonku, je ten správny čas. Treba skúšať a urobiť odvážnu vec. Ak to nevyjde, tak opäť môžeme ísť tou nudnou klasickou kampaňou.

Ján Hudák a Alexandra Martináková pôsobia v prieskumnej agentúre Kantar, ktorá od roku 2006 robí prieskum Lifestyle. V prieskume sa skúma spoločnosť – ako vyzerá, ako sa jej darí, a to primárne z pohľadu spotrebiteľov. V podcaste sa dozvedáme množstvo zaujímavých informácií. My sme pre vás vybrali tých 5 najlepších: Spoločnosť sa dá rozdeliť do segmentov, ktoré sú založené na psychologických typológiách ľudí. Zohľadňujú sa tam potreby ľudí, ich základné životné motivácie a orientácie na základe čoho sa správajú a rozhodujú. Rozoznávame 6 segmentov – dráči, rozumní, prostí, srdeční, bezstarostní a nespútaní ľudia. Je dôležité sledovať to, aká je naša spoločnosť a segmenty, aby značky a firmy vedeli oslovovať trh tak, aby to dávalo zmysel. Pomáha to uchopiť komunikáciu značiek, inovácie produktov a ďalšie dôležité faktory. Čo je však veľmi podstatné, pomáha to jasne smerovať stratégiu značiek. Ak sa značka rozhodne komunikovať na 1-2 segmenty, ktoré sú napríklad pri sebe, tak to neznamená, že nemôže byť ašpiratívnou značkou aj pre iné segmenty. Ide tam skôr o konzistentnosť komunikácie značky a toho, čo značka chce spotrebiteľovi povedať. V prieskume sa zistilo, že index spokojnosti Slovákov sa aj napriek aktuálnej situácií zvýšil. Táto spokojnosť, resp. rastúci index spokojnosti, je ťahaný rodinným životom. Dokonca sme spokojnejší aj ako Česi. Na svete existuje 16 až 17 megatrendov, pričom pod nimi rozumieme očakávania zo strany spotrebiteľov, ako majú byť naplnené ich potreby a túžby. Sú o tom, ako sa ľudia správajú a čo chcú, aby aj svet okolo nich robil. Na Slovensku ľudia reagujú najviac na megatrendy local love, ephemeral, betterment a better business. Význam uvedených megatrentov nám prezrádzajú Saša a Janko v podcaste. Vypočujte si ho a zistite, akí my Slováci vlastne sme a čo na nás platí. Na záver sa dozvedáme od Sašky a Janka radu, že je dôležité mať otvorené oči a dokázať sa pozrieť aj za hranice toho, čo normálne vnímame a vidíme. Radšej sa pozrieť na menej skutočností, ale tých relevantných a vytiahnuť z toho to podstatné. Dôležitá je potom aj disciplína a konzistentnosť.

V podcaste sa venujeme pojmu segmentácia. Je to síce často využívaný pojem, ale len málokto ju vie naozaj odlíšiť od tvorby a výberu cieľovej skupiny. A len málokto vie segmentáciu naozaj využiť pre svoje podnikanie. Pričom segmentácia je užitočný nástroj nie len na tvorbu vlastnej trhovej pozície, ale aj na potenciálny rast spoločnosti. Prečítajte si 5 najdôležitejších informácií z podcastu: Je zaujímavé si uvedomiť, že trh znamená niečo iné pre ekonóma a pre marketéra. Pre ekonóma sa trh skladá zo všetkých kupujúcich a predávajúcich, ktorí obchodujú určité tovary a služby. Ale pre marketéra sa trh skladá len z existujúcich a potenciálnych kupujúcich. Marketér vníma trh cez optiku zákazníkov. Kým sme sa dostali k segmentácií, ako ju poznáme dnes, prešlo niekoľko etáp. Začínalo sa masovým marketingom, kedy sa masívne realizovala hromadná výroba a podporovala sa distribúcia a predaj jedného produktu všetkým kupujúcim. Druhou etapou bol marketing hĺbky produktového mixu, kedy sa vyrábali napr. dva výrobky nejakého tovaru, ktoré ale mali rôzne vyhotovenie či štýl, kvalitu, veľkosť a podobne. Potom sa marketing vyvinul do cieleného marketingu, ako ho poznáme dnes. Cielený marketing sa robí v 3 základných krokoch: 1. segmentácia, 2. hľadanie cieľových skupín a 3. vymedzenie trhovej pozície. Dokonalá segmentácia je vysoko náročný prístup, pretože na jedného kupujúceho je presne vypracovaný samostatný marketingový program. Proces samotnej segmentácie sa začína určením kritérií, ktoré sú pre nás dôležité. Keď máme vybraté kritériá segmentácie, tak si podľa nich spracujeme profil jednotlivých segmentov. Najčastejšie sa využívajú kritériá geografické, demografické a psychografické. Vypočujte si celý podcast, v ktorom vám detailne vysvetľujeme segmentáciu. Dozviete sa v ňom aj príklady z praxe, ktoré vám pomôžu celej segmentácií lepšie porozumieť.

Stratégia – slovo, ktorému možno veľa ľudí nerozumie. Dnes to napravíme. Skúsené marketérky, Anka Sabolová a Naďa Kacera, prakticky a jasne ozrejmia v podcaste Poradca Podnikateľa, čo je marketingová stratégia a prečo je pre firmy a podnikateľov dôležitá. Začnime prekvapením: marketing je vedná disciplína. Nie, marketing nie je len logo a reklama, a nie, marketingu nerozumie každý, aj keď to mnohokrát na Slovensku tak vyzerá. Dozviete sa tieto dôležité a praktické veci: Ako si vybrať dobrého marketingového konzultanta a prečo je marketingová stratégia chúlostivá záležitosť.  Aký má marketing dopad na firmu a jej biznis a čo to znamená holistický prístup v marketingu.  Ako v praxi vyzerá tvorba biznis marketing stratégie, kto ju tvorí a koľko času budete potrebovať. Čo je častým kameňom úrazu u nás - kvalita produktu alebo skôr cenotvorba?  Spomenieme aj najnovšie dáta z prieskumu o životnom štýle Slovákov Life style 2020, z ktorého prezradíme 4 hlavné vlastnosti a hodnoty, ktoré sú pre Slovákom najdôležitejšie. A ako to súvisí s cieľovou skupinou a marketingom.  Dozviete sa, či je rozdiel tvoriť marketingovú stratégiu vo veľkej a malej firme a tiež aké sú najčastejšie pohnútky, kedy sa podnikateľ rozhodne požiadať marketingového stratéga o pomoc.  A na záver spomenieme aj to, ako sa slovenské firmy a podnikatelia pozerajú na marketing a budovanie značky z pohľadu posledných rokov.

My v Levosphere máme veľmi rady lokálne biznisy, veľmi rady pomáhame lokálnym firmám s ich marketingom. Ak ste lokálny biznis, vlastníte lokálnu značku, budujete ju, alebo ju len obchodujete, vypočujte si tento podcast, v ktorom odpovieme na otázky, ktoré vás budú zaujímať.

Martin Drahoš je zakladateľom spoločnosti BEEP.world, v ktorej vytvárajú prostredníctvom podujatí prostredie pre budovanie dôvery, rozvoj obchodných vzťahov, ale okrem toho aj osobnostný a firemný rozvoj. S Martinom sa v podcaste rozprávame o téme networking, ktorá je v biznis prostredí veľmi dôležitá, pretože ako Martin hovorí „vzťahy sa budujú dlhodobo, ale miznú veľmi rýchlo“. Vybrali sme 5 najzaujímavejších myšlienok, o ktoré sa Martin s nami podelil. 1. Pri networkingu je dôležité si uvedomiť, že by ste do neho nemali ísť s tým, že chcete niečo získať, ale s tým, že chcete dávať. Musíte byť teda pripravený niečo odovzdať a byť proaktívny v tom, že ste „priestor“ pre to, aby z vás mohli druhí čerpať, a aby aj opačná strana chcela to isté a je zákonité, že jedného dňa to príde. 2. Networking nie je len o tom, ako predať nejaký produkt, ale je to o odovzdávaní know-how a skúseností. 3. Pred tým, ako si vyberiete networking a navštívite ho, by ste mali urobiť ešte jeden krok, a to urobiť si cieľ. Podstatné je zistiť, čo vlastne chcete riešiť, aké máte očakávania, aké kontakty si potrebujete rozširovať. Otázky a ich odpovede si musíte stanoviť vopred a podľa toho si vybrať networking, aby vám sedela jeho atmosféra a ľudia, ktorých tam spoznáte. 4. Networking je určený pre tých, ktorí sú pripravení zdieľať svoje skúsenosti, kontakty, príležitosti, ale zároveň radi komunikujú a majú radi ľudí. Títo ľudia zároveň by mali chcieť byť akýmsi prostredníkom prenosu informácií a vedieť ich správne prepájať. 5. Keď sa už rozhodnete networking navštíviť, nezabudnite si so sebou zobrať fyzické vizitky a zápisník, kde si zaznamenáte potrebné veci, pretože počet informácií bude taký, že sa vám to všetko skreslí. Na sebaprezentovanie budete potrebovať 2 základné veci – emóciu a informáciu, a teda to, čím ste charakteristický a to urobiť tak, aby ste pri tom boli prirodzený. Situácia od začiatku vypuknutia pandémie nepraje osobným networkingom. To však neznamená, že sa kontakty nedajú budovať. Martin nám v podcaste rozpráva, ako si s touto situáciou poradili oni. Nechajte sa inšpirovať Martinovými radami a vypočujte si celý podcast. Martin sa na záver lúči so svojimi radami: 1. Na začiatku treba mať nejakú stratégiu, plán. Ak na začiatku toto nemáme, nevieme, kam ideme, prečo tam ideme, tak si tu cestu nezvolíme správne. Plán, alebo stratégia potom potrebujú neustálu korekciu, pretože sú tu nejaké vplyvy, ktoré treba monitorovať, a potom vyhodnocovať. 2. Dôležitá je tvorba spoločenstva a zdieľanie, a to predovšetkým v tejto dobe. Ekonomická časť bude mať dopady, a keď nebudeme schopní zdieľať a mať spoločenstvá, ktoré sa navzájom podporujú, tak to bude veľký problém. Lepšie na pol plynu spoločne, ako osamotene.

Peter Černák je majiteľom firmy Ihrysko, ktorá prišla na náš trh s jedinečným konceptom, a to spájať správnych ľudí so správnymi hrami. Ich konkurenčnou výhodou a zároveň aj jadrom značky je pomáhať zákazníkom vybrať si tú najlepšiu hru a sprostredkovať im cez to zážitok. Ihrysko dokonale chápe potreby svojich zákazníkov, čo sa im darí využívať v každej svojej aktivite. V podcaste sa spolu rozprávame o ich prístupe a o tom, ako vôbec funguje segment so spoločenskými hrami. Prečítajte si top 5 myšlienok, o ktoré sa s nami Peter podelil: Motivátorom Ihryska nie je len predaj hier, ale rozmer spájania rodiny a zároveň aj rozvíjania sa. Hranie je zázračný prostriedok, pretože hra vytvára priestor, kde sa môže stretnúť rodina, či priatelia. Na druhej strane každá hrá má za účel rozvíjať nejakú schopnosť. Ihrysko absolútne chápe potreby ľudí a ich prístup je výhradne orientovaný na zákazníka. Pracujú s ich potrebami, resp. s potrebami toho, komu je hra kupovaná, a to spájajú so svojimi vedomosťami, aby im dokázali odporučiť hru presne na mieru. Pridanou hodnotou je to, že to robia prirodzene. Peter si uvedomuje aj to, že je dôležité správne komunikovať na cieľovú skupinu. Menšiu skupinu tvoria skúsení hráči, ktorí milujú hry a majú radi novinky. Ide o špecifickú skupinu ľudí, ktorým dodávajú aj špecifické hry. Väčšiu skupinu tvorí mass market. pre ktorú sú vhodnejšie skôr univerzálnejšie hry. Tie sú určené pre oveľa širšie publikum, ktoré sa snažia zacieliť aj inými cestami – od televíznej reklamy až po to, že sú hry vystavené v kľúčových obchodoch. Peter prišiel s jedinečným konceptom Mačka vo vreci, ktorý je obdobou Black Friday. Dokázal v ňom však zachovať mantru Ihryska, a to prozákaznícky prístup. Myšlienkou je to, že zákazníci dodajú informácie o človeku, pre ktorého je hra určená a na základe týchto informácií im pošlú hru v dvojnásobnej hodnote, ako zaplatili. Peter prišiel s jedinečným konceptom Mačka vo vreci, ktorý je obdobou Black Friday. Dokázal v ňom však zachovať mantru Ihryska, a to prozákaznícky prístup. Myšlienkou je to, že zákazníci dodajú informácie o človeku, pre ktorého je hra určená a na základe týchto informácií im pošlú hru v dvojnásobnej hodnote, ako zaplatili. Peter nám na záver odovzdáva svoju radu v súvislosti s marketingom: Nehrajte sa na niečo, a to aj vrátane toho, že viete, kde niečo dokážete a kde naopak nie. Nepredstierajte to ani v marketingu, aj keď chcete niečo sľúbiť a ukázať sa, ale stále to ostaňte vy.

Miroslav Švec pracuje v prieskumnej a neuromarketingovej agentúre DICIO Marketing, ktorá sa zameriava na komplexný marketingový výskum, kvalitatívne výskumné metódy, neuromarketing a mapovanie emócií. V podcaste spolu rozoberáme zaujímavú tému - neuromarketing, o ktorom Mirec hovorí, že to nie je manipulovanie mysle, ale jej ovplyvňovanie a že je to efektívna cesta otvárania dverí do mysle. Prinášame vám 5 najdôležitejších myšlienok, o ktoré sa s nami Mirec podelil. Myseľ nie je len mozog. Okrem mozgu je to všetko to, čo robili naši predkovia v minulosti, ale je to aj naše telo, ale aj prostredie, v ktorom momentálne sme. Správna komunikácia v marketingu by mala byť čo najjednoduchšia, mala by obsahovať najviac jednu informáciu a komunikovať cez emócie. My ľudia máme dvoch riaditeľov - racio a emócie. Emocionálna odpoveď je 3-krát rýchlejšia ako racionálna. Emocionálna odpoveď je nevedomá a sme na ňu schopní reagovať za 13 stotín sekundy, pričom najrýchlejšia racionálna odpoveď príde až po 40 stotinách sekundy. Vždy, keď si niečo kupujeme, tak to, čo si kúpime, buď hovorí ku nám, alebo o nás. V prípade, že to hovorí ku nám, cena nás bude viac ovplyvňovať a v prípade, že to hovorí o nás, budeme schopní zainvestovať do produktu a služby viac peňazí. Naše zmysly sa navzájom ovplyvňujú. Jeden zmysel opravuje a dopĺňa druhý. Je dôležité si uvedomiť, že keď dávame ľuďom informáciu, nikdy ju nemáme dávať len cez jeden zmysel, ale vždy sa máme snažiť osloviť niečo vnútri v tom človeku a zapojiť do toho čo najviac jeho zmyslov. Mirec nám na záver necháva svoju cennú radu: “Robte veci čo najjednoduchšie, komunikujte čo najjednoduchšie a dávajte si jednoduché ciele krok za krokom. Sústreďte sa na emóciu a emocionálne puto, pretože nie sme racionálne, ale cítiace bytosti a robte to tak, aby vaša značka išla cez pocity.” Vypočujte si celý podcast o neuromarketingu a zistite, o čom neuromarketing je a ako môže pomôcť značke.

Poďme späť k podcastu. Viete, čo ovplyvňuje správanie spotrebiteľa na naše marketingové aktivity? Existuje viacero faktorov, ktoré je potrebné sledovať pri jeho správaní, aby sme pochopili, prečo sa správa tak, ako sa správa. To, ako spotrebiteľ zareaguje na naše marketingové aktivity, či ich prijme, alebo odmietne ovplyvňuje 5 faktorov - kultúrne, spoločenské, osobné, psychologické faktory a potom faktor s názvom kupujúci. Prinášame vám 5 najdôležitejších poznatkov z podcastu: Pri príprave marketingových aktivít marketéri nevedia tieto faktory ovplyvniť. Je však potrebné aby o nich vedeli, aby pochopili prečo a ako sa spotrebitelia správajú, na základe čoho sa rozhodujú a túto vedomosť brali do úvahy pri plánovaní svojich aktivít. Nákupný výber ovplyvňujú 4 hlavné psychologické faktory - motivácia, vnímanie, učenie sa, presvedčenie a postoje. Proces rozhodovania spotrebiteľov o nákupe sa skladá z piatich krokov - poznanie problému/potreby, zhromažďovanie informácií, hodnotenie alternatív, nákupné rozhodnutie a správanie po nákupe. Krivka šírenia inovácií ukazuje, ako sa nová myšlienka, alebo inovácia šíri v populácii obyvateľstva. Táto krivka nám hovorí o tom, že ľudia sa odlišujú svojou pripravenosťou vyskúšať nové produkty. Pri každom produkte sú spotrebitelia, ktorí sú pripravení vyskúšať nový produkt okamžite a ľudia, ktorí nový produkt akceptujú oveľa neskôr. Pochopiť vašu cieľovú skupinu vám môže pomôcť aj to, keď vybehnete do terénu a stretnete sa s nimi. Odporúčame vám pozorovať ich pri ich rozhodovaní napríklad aj pri nákupe produktu v predajni, alebo pre nebojácnych odporúčame sa s nimi aj porozprávať priamo pri ich nákupnom rozhodovaní. Veríme, že sa vám našich 5 tipov páčilo a že si pustíte celý podcast, v ktorom vám viac priblížime všetkých 5 faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie spotrebiteľa, ale vysvetlíme vám aj krivku šírenia inovácií.

Juraj Šlesar pôsobí v Martinuse ako marketingový manažér. Vďaka jeho dlhoročnému pôsobeniu v oblasti predaja kníh sa v podcaste dozvedávame množstvo užitočných informácií nie len o tom, ako funguje proces vydania knihy, ale aj o tom, ako sa robí marketing pre, tak špeciálny produkt, ako sú knihy. Vybrali sme pre vás top 5 myšlienok, o ktoré sa Juraj s nami podelil. Prečítajte si ich a navnaďte sa na podcast. Ak autor nie je sám presvedčený o tom, že jeho knihu by si mali prečítať všetci ostatní, tak by mal ešte popracovať na svojom umeleckom hnutí. Ešte na samotnom začiatku písania knihy by si mal každý autor zistiť, aký je potenciálny trh na jeho knihu, a teda asi koľko ľudí na Slovensku si jeho knihu kúpi. To platí predovšetkým pri odborných knihách. Marketing knihy robí zvyčajne vydavateľstvo. Juraj neodporúča robiť marketing knihy ešte pred tým, ako sa vydá. V Martinuse realizujú brandové kampane dvakrát do roka. Sú zamerané na ľudí, ktorí majú radi knihy. Cieľom nie je predaj, ale skôr zabaviť ľudí alebo podporiť ich radosť z čítania. Juraj nám odporúča vytipovať si 2-3 autorov, ktorí naozaj vedia o čom píšu a hovoria. Ďalej nám radí si naštudovať základy marketingu, teóriu a nedať sa strhnúť rôznymi nadšenými článkami a trendami, pretože základy marketingu sa v zásade až tak nemenia. Okrem toho obzvlášť pre začínajúcich marketérov odporúča získať čo najviac praxe, pretože ak niekto chodí len do školy, tak odtiaľ nevyjde úplne pripravený na reálnu prax. Čím skôr sa do nej ponorí, tým to bude pre neho lepšie.

Tony Dúbravec je známym marketérom, ktorého doménou sú sociálne siete. Agentúra, alebo korporát? Jedno aj druhé má svoje výhody, ale aj nevýhody. Tony nám v podcaste rozpráva o tom, aký je rozdiel medzi týmito 2 svetmi. V podcaste sa s Tonym rozprávame aj o téme influencer marketingu.  Prečítajte si 5 top myšlienok z podcastu a navnaďte sa na podcast ;) Spolupráce s influencermi by mali mať podobu dlhodobejších spoluprác, alebo ambasádorstva - niečo, čo je naozaj uveriteľné a dôveryhodné. Spolupráca s influencermi môže byť pre firmy tou správnou cestou, ak si dajú na tom záležať. Problém je to, že vo firmách sa ľudia pozerajú na to, koľko má influencer followerov, aký má reach a tam končia ich vedomosti o tom, čo by si mali všímať. Mali by si všímať hodnoty influencerov, vyberať si ľudí, ktorí majú málo spoluprác.  Najzásadnejší rozdiel medzi agentúrnym a klientskym svetom je ten, že v korporáte sú ľudia oveľa bližšie k rozhodovaniu a je to menej stresujúce. Na druhej v agentúre  je to viac kreatívne a je tam väčšia možnosť sa učiť. Je veľmi dôležité, aby agentúra bola otvorená, priamočiara a dávala klientovi feedback a správala sa ako konzultant a nie dodávateľ.  Na zákazníka sa často zabúda - či u klienta alebo v agentúre. Marketing je o zákazníkovi, a ten má byť v centre diania. Vypočujte si podcast Zákazník v centre pozornosti, v ktorom sme sa rozprávali na túto tému. Tony nám na záver odovzdáva svoju radu: Buďte oveľa flexibilnejší, pripravte sa na to, že nebudete žiť v blahobyte celý život a že ecommerce je niečo, čomu treba venovať pozornosť. Treba si nájsť čo najkratšiu cestu k zákazníkovi a pozerať sa aj na to, čo chcú oni. A samozrejme aj sa vzdelávať, napríklad aj cez naše podcasty. :)

Andrej Terem pôsobí ako partner v právnickej kancelárií Bužek & Terem advokáti. V podcaste nám objasňuje tému ochrany osobných údajov v offline a online marketingu. Podcast je vhodný pre všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom pracujú s osobnými údajmi, a to nielen v marketingu. GDPR a ochrana osobných údajov nie sú veľmi populárnym témami v marketingu, no je nevyhnutné im správne porozumieť. Andrej nás v podcaste vedie touto témou veľmi praktickým a jasným spôsobom. Objasňuje nám, čo znamená ochrana osobných údajov a či sa GDPR rovná pojmu ochrana osobných údajov, alebo je v tom rozdiel. Andreja sa pýtame aj na to, akým spôsobom majú byť dáta, a teda osobné údaje, spracúvané - či ich stačí mať uložené v exceli, alebo je na to potrebný špecifický systém. Andrej nám prezradí aj to, čo robiť v prípade, že máme tieto dáta uložené v papierovej forme. V podcaste rozoberáme dôležitú tému, ktorou je zasielanie direct marketingovej komunikácie zákazníkom. Direct marketing rozlišuje medzi marketingom, ktorý je určený fyzickým osobám a direct marketingom, ktorý je určený právnickým osobám. Andrej nám prezrádza 3 podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby e-shop mohol uskutočniť direct marketingovú komunikáciu so zákazníkom bez toho, aby si vyžiadal od neho súhlas. V podcaste rozoberáme aj spotrebiteľské súťaže. Súťaž musí mať štatút a v rámci neho by tam mali byť aj podmienky ochrany osobných údajov. To, či je možné dáta získané zo súťaže použiť na direct marketingovú komunikáciu, sa dozviete v podcaste. Ďalšou dôležitou témou sú cookies. Andrej nám prezrádza, že cookies majú 2 zásady - transparentnosť a privacy by default. V podcaste nám vysvetľuje tieto zásady. V podcaste sa ďalej dozviete: čo všetko patrí pod osobné údaje koho každého sa GDPR týka a zároveň, kto má výnimku že osobné údaje musia byť spracované legálne a proporcionálne čo sa zmenilo v máji 2018, keď sa do platnosti dostal nový zákon o ochrane osobných údajov či prebiehajú kontroly na to, či sú osobné údaje spracúvané spoločnosťou v súlade so zákonom čo v prípade, že pošlem mail tomu, kto si ho nevyžiadal či sa súhlas na ochranu osobných údajov podpisuje na dobu určitú alebo neurčitú na čo si dať pozor pri vernostných programoch Andrej nám na záver odovzdáva svoju radu: “Tí, ktorí robíte marketing, majte na pamäti, že musíte byť transparentní a nastaviť svoje služby tak, aby ich činnosti čo najviac dbali na ochranu osobných údajov. Služby nastavte tak, aby fakty a osobné údaje boli úplne maximálne. V prípade kontroly treba byť pripravený, mať pripravené dobré argumenty a svoje činnosti vedieť rozumne obhájiť – prečo údaje zbierate, prečo ich chcete a čo s nimi chcete robiť.”

Podcast Levosphere - Kotler v praxi je svojím žánrom originálna novinka, a keďže sa nie je od koho veľmi učiť riadime sa vašou spätnou väzbou. Aj v marketingovom procese je jednou z funkcií marketingu kontrola, o tom sme sa už v tejto sérii podcastov rozprávali. A tak sme kontrolou prešli aj my a na základe výsledkov sme sa rozhodli pozmeniť formu série podcastov Kotler v praxi. Meníme ju tak, aby bola ešte praktickejšia a pre vás poslucháčov uchopiteľnejšia. Tak počúvajte a dajte nám vedieť, či sa nám to podarilo. V minulom podcaste Kotler v praxi sme sa naučili, že zákazník je v centre nášho záujmu. V tomto podcaste nadväzujeme na túto tému a rozprávame sa o samotnom spotrebiteľovi, spotrebiteľskom trhu a o nákupnom správaní spotrebiteľa. Kotler hovorí: “Marketéri by mali osobitne a starostlivo analyzovať spotrebiteľské správanie. Spotrebitelia totiž často pohrdnú tým, čo sa javilo ako sľubná ponuka.” V podcaste rozoberáme príklady na rôzne kategórie produktov a ako zapadajú alebo nezapadajú do spotrebiteľského správania a rozhodovania sa Slovákov. Vysvetľujeme ako veľmi je dôležité spotrebiteľa naučiť príležitosti, teda pri každom novom produkte či službe ho najprv naučiť, kedy, kde a prečo má produkt, či službu spotrebovávať. Prečo je spotrebiteľ podľa Kotlera čierna skrinka a ako sa na to pozeráme v marketingu dnes, aj to si môžete vypočuť v tejto epizóde. Spotrebiteľ je ako čierna skrinka, pretože nie úplne vieme predikovať, ako sa rozhodne a čo urobí. Úlohou marketérov je sa čo najlepšie dostať do mysle spotrebiteľa, pochopiť jeho motiváciu, aby vedeli čo najlepšie predpokladať jeho reakciu. V podcaste si ďalej objasňujeme: čo je to nákupné správanie spotrebiteľa pojem domácností a správanie domácnosti že je dôležité rozlíšiť, kedy sa značka prihovára ku jednotlivcovi a kedy sa prihovára ku domácnostiam čo znamená pojem penetrácia prečo lokálna značka Kofola má v spotrebiteľskom správaní Slovákov unikátne postavenie Ak ste premeškali našu predošlú epizódu zo série Kotler v praxi - Zákazník v centre pozornosti, určite si ju vypočujte. Venujeme sa v nej schéme marketingového manažmentu, segmentácií a cieľovej skupine.

Pavol Minár je majiteľom spoločnosti Inspirations Minar, v ktorej pomáha značkám a firmám v oblasti marketingu. V podcaste sa rozprávame na tému cieľovej skupiny a jej insightu. O cieľovej skupine sa toho hovorí veľa a na jej vysvetlenie existuje veľa poučiek. My sme sa však na ňu pozreli zhora a prinášame vám komplexný pohľad na to, čo je cieľová skupina a napríklad aj na to, či je totožná s pojmom zákazník. Pavol nám to vysvetľuje na známych kampaniach značiek Volvo a Old Spice. Objasňuje nám, na akú cieľovú skupinu a akého zákazníka boli cielené, ale aj to, aký tam bol insight. V podcaste si ďalej vysvetľujeme prepojenie medzi cieľovou skupinou, marketingovou persónou a insightom. Pavol nám objasňuje čo je insight, na čo ho potrebujeme a ako ho nájsť. “Ak máme nejaké informácie o cieľovej skupine, tak sa s nimi neuspokojme a skúsme tie informácie magickým spôsobom premeniť na insight a až potom informácie začnú prúdiť správnym smerom a pretvoria sa na kampaň.” V podcaste sa okrem toho dozviete aj: na čo je dobrá cieľová skupina či je insight to isté ako potreba či nesprávne zvolený insight môže viesť ku zlej kampani či je potrebné robiť výskum na zistenie insightu či môže mať značka viacero cieľových skupín či pomáhajú kreatívcom marketingové persóny ako často treba meniť cieľovú skupinu Pavol nám na záver zanecháva dôležitú myšlienku: “Netreba považovať značku za zbytočnú investíciu, pretože značka naozaj funguje - od loga, identity až po definovaný insight.” Ak máte chuť sa o cieľovej skupine dozvedieť aj trochu teórie, vypočujte si podcast Zákazník v centre pozornosti. S Pavlom sme sa rozprávali aj na tému storytellingu. Ak vás zaujíma táto téma, vypočujte si podcast Reklama postavená na príbehu predáva.

Monja Prole ako koučka a mentorka, pod hlavičkou Vonet GroUp, pomáha rodinným ale aj nerodinným podnikom s ich napredovaním. Téma rodinného podnikania možno na prvý pohľad nebude téma, na akú ste v našich podcastoch zvyknutí, ale keďže sa v praxi stretávame s problémami, ktoré rodinné podniky riešia a vidíme ich dopad na marketing, rozhodli sme sa vám priniesť hodnotné informácie aj z tejto oblasti. Monja nám v podcaste rozpráva o tom, aký je rozdiel medzi koučingom a mentoringom. Častokrát sa v rodinných podnikoch stáva, že vzniká rozdiel medzi tým, čo potrebuje firma a medzi tým, aké sú očakávania od rodinných príslušníkoch, ktorí pracujú vo firme. Monja nám povedala, ako sa dá vyriešiť táto situácia. „Dôležitá je obojsmerná komunikácia, aby sa veľa diskutovalo, a aby aj majiteľ pochopil, že práve vtedy, keď je ten tím súdržný a pracuje na spoločnom cieli, tak produktivita a efektivita je omnoho vyššia, ako keď sa zamestnanci podieľajú na vízií niekoho iného. Pretože položte si otázku, chceli by ste pracovať na snoch niekoho iného?“ Častým problémom v rodinných firmách je nálepka ako napr. „majiteľova dcéra“, ale aj rivalita medzi členmi rodiny. Monja nám hovorí o tom, ako sa to dá riešiť a ako napríklad vyriešiť aj problém nástupníctva. „Majitelia častokrát svoje deti hodia akoby do ohňa, čo je na jednej strane fajn, ale na druhej strane, práve tí iní zamestnanci, ktorí nie sú rodinní príslušníci, im nič nedarujú a za každý chybný krok sú trestané. Rodičia veľmi často kladú na tieto deti oveľa vyššie nároky.“ „Staršia generácia chce vidieť výsledok toho, čo investovali do marketingu, v krátkej dobe. Nechápu dôležitosti budovania značky, ktorá je v dnešnej dobe naozaj nevyhnutná. Ak investujeme do marketingu správne, dokážeme sa týmto spôsobom odlíšiť od konkurencie. Potrebné je do marketingu investovať dlhodobo, nie iba chvíľkovo.“ V podcaste sa okrem toho dozviete aj: v čom je rodinný podnik iný ako nerodinný podnik ako sa vytvára vízia a poslanie v rodinných podnikoch aký osobnostný test nám pomôže odhaliť našu osobnosť aké problémy v oblasti HR riešia rodinné firmy čo treba urobiť pred nástupníctvom člena rodiny na vyššiu pozíciu že rodičia, majitelia, často posudzujú svoje deti podľa seba aké sú najčastejšie chyby v rodinných podnikoch v rámci nastavenia procesov ako to je so vzdelávaním v rodinnej firmy ako sa jej darí presvedčiť rodinné firmy, aby s ňou spolupracovali čo Monja považuje za svoju najväčšiu školu života ako prebieha spolupráca s mentorom v rodinnej firme Monja nám v podcaste zdôrazňuje to, že je veľmi dôležité, aby firmy mali stanovenú jasnú víziu a poslanie. Tie by mal majiteľ ďalej šíriť, a to nie len ku ostatným rodinným príslušníkom, ale všetkým zamestnancom. Ak by ste sa chceli hlbšie ponoriť do pojmov poslanie a vízia, vypočujte si 2. epizódu zo série Kotler v praxi, v ktorej sme ich rozoberali.

Inés Juríková je marketingová manažérka v úspešnej slovenskej firme Biela Perla, ktorá pôsobí v segmente dentálnej hygieny. Je to rodinná firma, ktorej história začala na Slovensku už pred 20 rokmi. Inés nám rozpovedá príbeh o tom, ako vznikol produkt a značka Biela Perla, a teda ako na Slovensko priniesli produkt, ktorý zákazníkom chýbal. „Snažíme sa mať produkt pre každého, pretože každý človek má trošku iné potreby aj problémy týkajúce sa ústnej dutiny. Vnímame, čo nám naši klienti hovoria.“ Rozhovor približuje príbeh rodinnej značky Biela Perla, ktorá vznikla ako zanietený nápad Inésinho deda. Nešlo totiž o import hotového produktu. Pred samotným uvedením produktov na trh museli toho veľa zvládnuť, nakoľko portfólio vyvíjajú a vyrábajú sami priamo na Slovensku. V podcaste sa pýtame aj na to, ako manažujú svoje produktové portfólio a tvoria nové produkty a dozviete sa aj o tom, kto a ako dáva na ich produkty spätnú väzbu. Biela Perla nepôsobí len na slovenskom trhu. Každý trh je špecifický a Bielej Perle sa darí expandovať. Inés prezrádza, ako sa darilo vstupovať na konkrétny trh a čo, v ktorej krajine fungovalo. Značka počas svojho pôsobenia prešla zásadným rebrandingom vrátane názvu a obalov. V podcaste sa dozviete, aké akčné kroky urobili, aby ich rebranding bol úspešný. V podcaste sa ďalej dozviete: · z čoho sa vyrába pasta · ako vznikol názov Biela Perla · či ich neobmedzuje slovenský názov pri vstupe do zahraničných trhov · ako komunikujú so spotrebiteľom a aké komunikačné nástroje pri tom využívajú · odkiaľ čerpajú nápady na nové produkty · na čo sú najviac hrdí v rámci ich firmy Inés nám na záver odkazuje peknú myšlienku. „Treba komunikovať čo najpriamejšie so zákazníkom. Je potrebné ho počúvať a mať s ním vzťah. Keď sme robili reklamu cez televíziu a časopisy, nemali sme žiadny kontakt so zákazníkom. My sme si mysleli, že možno to chcú tak, ako sme to robili. Ale až keď sme s nimi začali komunikovať, vnímať a pýtať sa ich otázky, uvedomili sme si, že to úplne až tak nie je, ako si my myslíme. Treba zákazníkov počúvať a oni sú potom vďační, že ich počúvate. Potom aj ten predaj a celá značka úplne inak vnímaná.“

Marketingový manažment je pre mnohých abstraktný pojem a nerozumejú mu správne. V podcaste sme vysvetlili, aký je jeho proces a z čoho sa skladá. Základom marketingového myslenia je, že zákazník je vždy v centre záujmu. Všetko ostatné, čo sa tam deje, sa deje okolo neho. Zákazník a cieľová skupina nemusia byť totožné osoby, preto sa zvlášť pozrieme aj na cieľovú skupinu a na analýzu, ktorú potrebujeme pred jej definovaním vykonať. Rozoberieme si aj segmentáciu - proces, ktorý nás dovedie ku výberu cieľovej skupiny. „Je veľmi dôležité poznať svoje segmenty a spotrebiteľov v nich a priniesť im na trh to, čo bude fungovať a uspokojovať ich potreby a želania.“ Záverom sa pozrieme na proces marketingového riadenia, jeho časti a podstatu a povieme si, čo všetko musí firma dokonale poznať, aby si bola schopná vymedziť vlastnú pozíciu na trhu. V podcaste sa ďalej dozviete: · kritériá, podľa ktorých môžeme rozdeliť spotrebiteľov · na čo nám slúži marketingová persóna · z akých krokov sa skladá segmentácia · z čoho sa skladá trh · čo je to pozícia na trhu · 4 marketingové funkcie, ktoré podnik musí využiť na to, aby uviedol do praxe marketingový mix · čo sa skúma v marketingovej analýze · na čo slúži marketingová kontrola A nakoniec, nezabúdajte na to, že „celé marketingové snaženie je proces - má začiatok, ale nikdy nekončí a je potrebné ho riadiť“.

... alebo ako si dal Sagan klobásu Ivan Hulík je majiteľom agentúry Hitchhiker Films, ktorá je jednou z najväčších spoločnosti zameraných na reklamnú produkciu na Slovensku. V podcaste nám priblížil svet reklamy pohľadom na reklamnú produkciu. Ivan nám prezradil, že „veľmi dobre fungujú koncepty, ktoré nie sú jednotné, medzinárodné, ale cielia na niečo, čo je našim ľuďom vlastné a čo považujú za svoje.“ Príkladom môže byť dobre známy koncept Coop Jednoty s ľudovým svetom salašníkov. V podcaste sme sa spýtali na to, do akej miery si pri spolupráci s agentúrami uplatňujú právo zasahovať do zadania, ale aj na to, ako funguje spolupráca s agentúrou, ktorá im dodáva brief. Ivan vysvetľuje, že najdôležitejšie je to, ako nabriefovať produkciu a aké sú náležitosti kvalitného briefu. „Ak je brief nepresný, alebo sa dopĺňa v čase, tak to môže ohroziť celú zrealizovateľnosť.“ Produkciu briefujú 2 zložky – kreatívna a accountská. V podcaste nám Ivan vysvetlil, aké sú ich úlohy. Spýtali sme sa aj na to, prečo je cena reklamnej produkcie taká drahá a aký je rozdiel medzi klasickými a animovanými spotmi, ktoré sú v súčasnosti stále viac rozšírené. V podcaste nám ďalej porozprával o tom: · aký je jeho pohľad na reklamu na Slovensku · ako sa vyvíja trh reklamy · ako funguje trh produkcie · čo musí obsahovať kreatívny brief od agentúry · koľko sa nakrúca jedna reklama · aký je recept na úspech ich agentúry, aby vystúpili z radu spomedzi produkčných agentúr · Ivan nám prezradí aj pikošky s Petrom Saganom a Karlom Gottom z nakrúcania reklamných spotov Ivan nám na záver odovzdal svoju radu. Máme byť odvážni a nebáť sa robiť rozhodnutia, ktoré nikdy nemôžu byť úplne na istotu, pretože keď idete úplne na istotu, potom sa stráca možnosť urobiť niečo výnimočné.

Miki Plichta je na Slovensku najznámejším storytellerom na LinkedIn. V podcaste sa s nami podelil o svoje cenné skúsenosti a prezradil nám to, aký obsah tam treba tvoriť a ako by sme tam mali komunikovať.   Prinášame vám bonusové video, ktoré sa do podcastu nezmestilo. Dozviete sa v ňom, či existuje nejaký nástroj na meranie efektivity na LinkedIn a či sa dá na LinkedIn presadiť influencer marketing.

Miki Plichta je na Slovensku najznámejším storytellerom na LinkedIn. V podcaste sa s nami podelil o svoje cenné skúsenosti a prezradil nám to, aký obsah tam treba tvoriť a ako by sme tam mali komunikovať. „Na príbehu záleží, ale na nudnom príbehu nezáleží vôbec.“ Miki hovorí, že skúma sám na sebe to, čo sa mu páči a čo nepáči, všíma si vlastné výstupy, pretože niektoré veci rezonujú viac a niektoré menej. V podcaste sa dozviete, prečo majú ľudia rozprávať príbehy a čo to znamená storytelling na LinkedIn. Cieľom celej aktivity na tejto platforme je okrem prirodzenej komunikácie aj social branding. Miki nám objasní, čo tento pojem znamená. Miki upozorňuje na častý problém, s ktorým sa na LinkedIn stretáva, a to, že ľudia vytvoria nejaký obsah, ktorý častokrát neprináša žiadnu hodnotu pre ostatných ľudí. „Firmy väčšinou komunikujú o sebe, že my sme toto dokázali, mali sme deň otvorených dverí – MY MY MY. Treba si po napísaní statusu sebakriticky povedať - nepovie si na toto človek „no a čo?“.“ Miki nám vysvetlil, ako on „hackuje“ LinkedIn a čo to vlastne znamená. Objasnil nám aj to, aké veci tam  rezonujú najviac, čo nám vysvetlil nevšedným prirovnaním LinkedIn k slnečnej sústave. Miki zdôrazňuje, že vždy sa treba pozrieť na svoju aktivitu z pohľadu motivácie užívateľov, či to tým ľuďom niečo dá. V podcaste ďalej rozoberieme aj: · čo to znamená LinkedIn mindset a aké má vlastnosti · pojem content curation · aké nedokonalosti má LinkedIn · čo je to Hollywoodsky model a ako funguje · aké sú formáty príspevkov na LinkedIn · Miki nám uvedie tri príbehy, ktoré rezonovali najviac - jeden z neho bude priam prezidentský · aký je optimálny počet príspevkov za týždeň · koľko kontaktov potrebujete mať, aby ste pre LinkedIn algoritmus niečo znamenali · kanibalizovanie príspevkov Miki sa s nami na záver podelil o svoje posolstvo, ktoré znie: „Tvorte úprimné a skutočné príbehy“. Pozrite si bonusové video, ktoré sa do podcastu nezmestilo. Dozviete sa v ňom, či existuje nejaký nástroj na meranie efektivity na LinkedIn a či sa dá na LinkedIn presadiť influencer marketing.

Filip Kuna, generálny riaditeľ agentúry Strossle, nám v podcaste porozpráva o zaujímavej téme – natívna reklama. Filip definuje natívnu reklamu ako spôsob distribúcie obsahu, o ktorom používateľ ani nevie, že konzumuje reklamu. Je to všetko, čo sa tvári ako prirodzená súčasť miesta, kde sa nachádza. Natívna reklama je súčasťou content marketingu, no Filip nám objasní, aký je medzi nimi rozdiel. Filip je navyše tvorcom Natívnej príručky, ktorá vysvetľuje všetko, čo treba o natívnej reklame vedieť. Filip v podcaste prezrádza, ako  vysporiadali s tým, že natívna reklama je označená ako reklama. „Content musí byť naozaj hodnotný, nikoho na svete nezaujímam ja, ani moje produkty. Každý sa zaujíma sám o seba. Vidím veľkú chybu v tvorcoch obsahu, že hovorím o sebe a nehovorím o tom, ako môžem byť užitočný pre toho človeka, čo chce on počuť.“ V rozhovore sme sa pristavili aj pri headlinoch článkov. Filip radí, že keď si už firma dá záležať na tom, aby vytvorila kvalitný článok, treba si dať pozor aj na headline. Častokrát sa mu venuje oveľa menej pozornosti ako samotnému obsahu, pričom peáve headline je ten „otvarák“. V podcaste sa ďalej dozviete: · aký je rozdiel medzi product placement a natívnou reklamou · ako funguje spoločnosť Strossle a ako sa dostal na slovenský trh · ako sa dá spolupracovať so Strossle · ako sa dá merať úspešnosť natívnej reklamy · čo musí mať podľa Filipa dobrá natívna reklama · komu každému by Filip odporučil, že by sa mal zaoberať natívnou reklamou · ako Strossle vyberá média, s ktorými spolupracuje Viac k príkladom, ktoré Filip uvádza v podcaste, nájdete tu: · Video s Nesrovnalom  · Rozhovor s Pellegrinim v Slovenke Filip na záver odporúča, že v súvislosti s content marketingom treba robiť evergreenový obsah. To znamená taký, ktorý nie je aktuálny len teraz, ani len tento mesiac. Vytvoriť tzv. hero content a každý rok ho distribuovať.

Chcete udržateľne rásť, však? Aké sú vaše možnosti? V tejto epizóde vám poradíme, ako pracovať s maticou rastu a podielu – BCG maticou a ako sa dá nájsť priestor na to, aby podnik rástol. Vysvetlíme si to v prepojení s tzv. Ansoffovou maticou. Tá rozdeľuje naše rozhodovanie na 4 dimenzie, kde porovnávame existujúce a nové trhy s existujúcimi a novými produktami. Detailne si rozoberieme každú jednu dimenziu, objasníme si, ktorá dimenzia je vhodná v akej fáze rastu a ukážeme si praktické príklady firiem, ktoré spadajú do danej dimenzie. Akú úlohu má v strategickom plánovaní marketing? My zo skúsenosti vieme, že centrálnu a nosnú. O vzťahu oddelenia marketingu s ostatnými oddeleniami spoločnosti hovoríme, že: „Údernosť a kompatibilita všetkých oddelení je v strategickom plánovaní kľúčová.“ „Úsilím podnikania je vytvoriť si zákazníkov. To znamená, že funkciou marketingu je definovať poslanie, výrobky a trhy firmy a usmerňovať ostatné oddelenia firmy k úlohám, ktoré slúžia na uspokojovanie potrieb zákazníka. Firma existuje preto, aby uspokojovala potreby zákazníkov a všetky oddelenia majú tomu napomáhať.“ V podcaste sme spomínali príklady, ktoré detailnejšie nájdete rozbrané v nasledovných epizódach nášho Levosphere podcastu – Marketing v praxi: Ako pristúpiť k značke zamestnávateľa Ako vytvoriť značku pre vašich zamestnancov (Lidl) LEGO - značka, ktorá fascinuje generácie Expanzia do zahraničia a FB skupina Učíme sa podnikať Ako dostať značku na zahraničné trhy? Philip Kotler je vo svete marketingu uznávanou osobnosťou. Jeho schopnosť prepájať teóriu marketingu s praxou sa stalo inšpiratívnou pre celé generácie marketérov. V našom Levosphere podcaste - Kotler v praxi prerozprávavame jeho kultovú knihu – Marketing Management. Teóriu objasňujeme na praktických príkladoch, ktoré obohacujeme našimi skúsenosťami z marketingu, ktoré sme získali počas dlhoročnej praxe. Vypočujte si aj predchádzajúce diely: KOTLER V PRAXI 1.DIEL - 5 koncepcií marketingového riadenia KOTLER V PRAXI 2.DIEL - Marketing a jeho úloha v rozvoji podniku

Martin Prodaj, podnikateľ, kouč, mentor, ale hlavne poradca a predajca na Amazone, nás v podcaste prevedie svetom predaja na Amazone. Odkryje nám pozitívne, ale aj negatívne stránky predaja cez tento distribučný kanál a dá cenné rady podnikateľom, ktorí tu zamýšľajú predávať. Amazon dnes už pozná asi každý, no nie každý vie, ako to tam funguje a čo všetko sa tam predáva. Martin nám ozrejmí pre koho je Amazon zaujímavá forma podnikania a prečo tam začať podnikať. „Keď sa chcete niečo naučiť, tak idete k tým najlepším, ktorí to vedia najlepšie. Keď chcete predávať na internete, tak pôjdete za tými najlepšími, alebo za tými najväčšími, a v tomto je Amazon jednoznačná voľba.“ Martin nás oboznámi s tým, ako začať predávať na Amazone. Nie je to jednoduchý proces a je tam potrebné prejsť určitou previerkou. Ďalej uvádza kroky, ktoré je potrebné urobiť pre vstup a čo je potrebné urobiť, keď ste už prešli schvaľovacím konaním. Martinova rada pre tých, ktorí chcú predávať na Amazone, znie: „Nepredávajte niečo, čo nikto nechce. Pozrite sa na to, čo sa predáva. Na Amazone sa dá veľmi ľahko zistiť, koľko čoho sa predáva.“ Amazon si dáva pozor na recenzie pri produktoch na ich platforme, ktoré sú napriek tomu veľmi dôležité pri uvádzaní produktov. Dlhodobo rieši problém s kupovanými recenziami a ľahko získanými recenziami cez rodinných príslušníkov. Martin nám však prezradí triky, ako sa s tým vysporiadať. Dá radu podnikateľom, ktorí už majú zákaznícku základňu, ale aj tým, ktorí ju ešte nemajú. V podcaste sa okrem toho dozviete aj to, ·  čím sa odlišuje Amazon od iných platforiem a v čom je výnimočný ·  aké podnikateľské modely na Amazone existujú ·  aký je rozdiel medzi FBA a FBM modelom a ktorý je pre koho vhodný ·  ako je to s províziami pre Amazon ·  či je vhodné staviť na Amazon ako jediný distribučný kanál, alebo je lepšie diverzifikovať svoje distribučné kanály ·  či je možné cez Amazon vstúpiť len na jeden trh ·  či je ľahšie predávať v Amerike alebo v Európe ·  či sa dá na Amazone budovať značka ·  či je angličtina nevyhnutá, ak chcete uspieť na Amazone ·  aké sú vstupné náklady pri začatí predaja cez Amazon Martin na záver dodáva, že je potrebné „budovať si vlastnú komunitu, lojálnych zákazníkov, ponúkať im skvelé služby a skvelú zákaznícku skúsenosť na všetkých frontoch.“

Adriana Totiková je slovenská režisérka, dramaturgička, herecká koučka a príležitostná herečka, ktorá nám v podcaste priblíži tému dramaturgie a réžie. Táto téma na prvý pohľad nesúvisí s marketingom. Rozhovor s Adri plný energie, nadšenia a aj humoru vás presvedčí o tom, že sa s dramaturgiou stretávame denno-denne, ale aj to, že má veľa podobností a súvislostí s marketingom. Adri nám objasní, aký je rozdiel, ale aj spojitosť medzi scenáristom, dramaturgom a režisérom. Dozvieme sa to, kto z nich si môže tak trochu uletieť, a naopak, kto musí stáť pevne nohami na zemi. Zistíme, či môže jeden človek vykonávať všetky tieto pozície naraz, alebo naopak, každá z týchto pozícií musí mať vlastné zastúpenie. „Dramaturg je dobrý policajt, ktorý dáva nie len spätnú väzbu, ale aj pripomienky, že nenechajme sa spútať dobrým nápadom. Dobrý nápad odvedie úplne niekam inam a zabudneme na to iné dobré, čo sme mali na začiatku.“ V podcaste sme sa spýtali aj na kontroverznú otázku, aký je rozdiel medzi slovenskou tvorbou v porovnaní s tou americkou. Adri stála pri zrode Hereckého inštitútu. Pýtali sme sa jej, čo je cieľom tohto inštitútu, ako funguje a pre koho je určený. Paradoxom je to, že nie je vhodný len pre budúcich hercov, ale aj pre tých, ktorí sa chcú osobnostne posunúť, napríklad aj v biznise. V podcaste sa ďalej dozvieme: ·  v čom nám dramaturgia môže pomôcť prípadne ublížiť, ·  že dramaturg neposúva vpred len projekt, ale dokáže pomôcť aj osobnostne rásť, ·  prečo je potrebné, aby si scenárista, režisér a dramaturg sadli po osobnostnej aj hodnotovej stránke, ·  či je niektorá z pozícií scenáristu, režiséra alebo dramaturga kľúčová, ·  či môže vzniknúť dobré dielo aj so slabým scenárom, ·  aký bol Adrianin najsilnejší moment, ktorý jej dodáva každý deň impulz. Na koniec Adri dodáva, že potrebujeme „dobre spoznať samých seba, alebo projekt, ktorý riešime. Aj projekt sa dá spoznať ako človek, ako partner, ako priateľ a v tom dokonalom poznaní, keď je priazeň, potom všetky plány musia vyjsť. Skôr či neskôr musia vyjsť. Ale treba sa dramaturgicky tej myšlienky, intuitívneho cítenia, že toto by som mal robiť, toto by som mal vytvoriť alebo dosiahnuť, držať.“

Michal Repík, zakladateľ a majiteľ značky Slowlandia, nám v podcaste odkryl, aké boli začiatky ich značky, čím si v podnikaní prešli a čo s odstupom času považuje za najlepší krok v ich marketingu. Slowlandia je úspešná slovenská firma, ktorá je na trhu 3 roky. Špecializujú sa na prémiové produkty z orechov a kakaa a značka je známa najmä vďaka lahodným orieškovým krémom. Slowlandia vyhrala niekoľko ocenení v tom správnom čase, ktoré jej pomohli odštartovať ich úspech a získať povedomie širokej verejnosti. Priznávajú, že niektoré ocenenia boli naozaj kľúčové a značka vďaka ním dokázala rásť. Michal nám prezradil, že najväčšiu a zároveň najlepšiu investíciu urobili už na začiatku podnikania.  Nemali biznis plán a išli celkom do neznáma. Poháňalo ich však jasné marketingové zmýšľanie. „Vedeli sme, že chceme budovať brand, čo chceme predávať, komu to chceme predávať, ako to má vyzerať, ako to má chutiť a ako to má byť komunikované – to všetko je marketing.“ Spýtali sme sa na to, ako pristupujú k rozširovaniu produktov a podľa čoho sa rozhodujú, čo do portfólia produktov pridajú. V rozhovore sa rozprávame aj o tom, na čo sa v budúcnosti chce Slowlandia sústrediť a aké má plány. Michal sa počas svojho podnikania riadi heslom: „Give the customers, what they want – toto chcú, tak im to poďme dať, skúsme byť inovatívni a nájsť v tom pridanú hodnotu.“. V podcaste sa ďalej dozviete: ·  ako vznikol názov Slowlandia a čo znamená, ·  ako pristupujú k budovaniu značky, ·  prečo je náročné začať v segmente, kde sa vyžaduje edukácia zákazníkov, ·  ako pristupujú k cenotvorbe, ·  ako im koronavírus ovplyvnil biznis model a distribúciu produktov, ·  kde všade distribuujú svoje produkty, ·  aké rozhodnutie v marketingu by Michal spätne zmenil. Na záver nám Michal dodal: „začnite podnikať v niečom, čo milujete a čo vás baví, potom je oveľa väčšia šanca, že tomu budete ochotní dať všetko“.

Philip Kotler je najznámejšia osobnosť marketingu. Cieľom série podcastov Levosphere - Kotler v praxi je prerozprávať jeho kultovú knihu - Marketing Management. Na praktických príkladoch prezentujeme jednotlivé kapitoly a vysvetľujeme všetky dôležité pojmy. Marketing v našej spoločnosti pôsobí snáď na každého človeka a ovplyvňuje tak veľa ľudí toľkými spôsobmi, že je často zatracovaný a obviňovaný ako nástroj na podporu konzumu. Vraj ničí životné prostredie, otravuje ľudí reklamami, vytvára nepotrebné želania, učí mladých nenásytnosti a mnoho iného. Podľa Philipa Kotlera existujú 4 základné ciele marketingového systému: nielen známa maximalizácia spotreby, ale aj maximalizácia spokojnosti spotrebiteľa, maximalizácia výberu a maximalizácia kvality života. Ak nemáme plán, ako vieme vyhodnotiť, či sa nám darí? Ten, kto má pripravený dlhodobý plán, sa vie lepšie prispôsobiť zmenám na trhu. V tejto epizóde si prejdeme ciele marketingového systému a aké existujú potreby a druhy plánov. Vysvetlíme si pojmy ako poslanie a vízia, nie to len teoreticky, ale aj na príkladoch spoločností. V závere sa pozrieme aj na systém ako analyzovať existujúce portfólio. Vypočuli ste si už prvú epizódu? V tej sme si predstavili profesora Philipa Kotlera a porozprávali sme sa, čo to je vlastne marketing, ako funguje marketingový manažment a vysvetlili sme si, ktoré základné koncepcie riadenia marketingu poznáme.

Andrej Gerstner, marketing a trade marketing manažér spoločnosti Fekollini, ktorá je výrobcom obloženého pečiva Pierre Baguette, nám v podcaste porozprával nielen o príbehu značky, ale aj o trade marketingu v praxi. Pierre Baguette je úspešná slovenská značka, ktorá začínala na pultoch bufetov. Dnes je trendsetterom na slovenskom trhu v tomto segmente. Podarilo sa jej prekročiť hranice Slovenska a v súčasnosti má zastúpenie v Česku, Poľsku, Rakúsku aj Slovinsku. Ich najväčšou dominanciou je kvalita, čerstvosť a originalita, čo využívajú aj vo svojej komunikácii. Aktuálne spolupracujú s Petrou Vlhovou. Zaujímavé bolo počúvať, ako ich spolupráca s Petrou posunula ďalej a ako je dôležité nájsť si takého ambasádora značky, ktorý má rovnaké hodnoty ako daná značka. V podcaste sme sa spýtali Andreja na to, ako zisťujú, aký typ produktu majú vyvinúť. Častokrát ide o produkty, ktoré sú úplná novinka na trhu a prekvapilo nás, že vývoj niekedy trvá aj 2 roky.  Zaujímalo nás, ako rozlišujú prístup v rámci trade marketingu ku B2B a B2C. Andrej vysvetľuje, že ,,B2B komunikácia je kľúčom k tomu, aby ste dokázali produkty zalistovať do obchodov.“ V konečnom dôsledku sa však trade marketing orientuje  na koncového zákazníka, tzv shoppera, ktorému pripravujú komunikáciu na mieru, často v spolupráci s B2B klientom. V podcaste sa ďalej dozviete: ·  ako vznikla spolupráca s Petrou Vlhovou, ktorá sa stala tvárou kampane ·  ako pracujú s tým, že v mysliach spotrebiteľov sa bagety a sendviče spájajú s nezdravým riešením ·  či je dôležitejšie – byť najprv dostupný na trhu a potom komunikovať, alebo naopak ·  že práca s dátami je naozaj dôležitá ·  ktorý komunikačný kanál mimo trade marketingu je podľa Andreja najúčinnejší Andrej hovorí: „Nielen pre marketing platí:  Robte veci so srdcom. Keď robíte veci so srdcom, keď robíte to čo vás baví, napĺňa, tak to nemôže byť neúspešné.“

Adriana Jahňáková, generálna manažérka v spoločnosti LEGO pre Slovenskú a Českú republiku hovorí: “Lovebrand musí vychádzať z autentického poznania spotrebiteľa.” Adriana zdôrazňuje, firma chce najmä inšpirovať a rozvíjať tých, ktorí budú budovať zajtrajšok. Chce rozvíjať u detí centrá kreativity a predstavivosť, podporovať ich zmysly pre budúcnosť. LEGO sa snaží pripravovať najmä globálne kampane, ale prispôsobuje sa aj novým trhom lokálnymi kampaňami. Na komunikáciu používajú duálny prístup, zameriavajú sa najmä na deti, ale nezabúdajú aj na to, že deti samotné nenakupujú a tak je potrebné smerovať kampane aj na tzv. shopperov, ktorí tovar reálne kúpia. Na marketing a kampane využívajú vlastnú Internú marketingovú agentúru, aj o nej, ale aj o tom, kedy museli zastaviť marketingové kampane, nám Adriana v podcaste prezradila viac. Adriana o Lovebrande: “Lovebrand nikdy nebude fungovať, keď nemáte dobrý produkt. Keď ten dobrý produkt nerieši skutočnú potrebu, ktorú človek má. Musí to byť niečo, čo je skutočné a čo funguje. Marketing je len to, čo to zaobalí správnym spôsobom, aby z toho vznikol Lovebrand. Aby ste si produkt nekúpili, lebo musíte, ale, aby to bolo niečo, po čom človek túži a chce si to kúpiť.” ” V podcaste Adriana prezradí, že každý správny “markeťák” musí dodržiavať dve pravidlá, poznať spotrebiteľa a každý jeho krok, aby ste vedeli, ako uspokojiť jeho potreby a uvedomiť si, že spotrebiteľ je ten, ktorý rozhoduje. Hovorí, ako sa zmenil jej pohľad na firmu v aktuálnej “novej” dobe, ktorú priniesla pandémia a ako premýšľa: “Keby som tú firmu otvorila zajtra a mala k dispozícii ten počet ľudí a zdrojov, ktoré mám, ako by som ju postavila. Čo je dnes nový problém alebo nové potreby, ktoré ľudia majú a my ich môžeme pomôcť ich vyriešiť.” V tejto súvislosti nám prezradí nový prístup firmy k materiálom, ktoré používajú na výrobu stavebníc. V podcaste sa ďalej dozviete: ako sa stavia Adriana a  firma k inováciam ako rozdeľujú svoje cieľové skupiny že LEGO používa ekosystém vlastných kanálov, napr. sociálna sieť pre deti, ktorá je monitorovaná rodičmi, vlastné obchody, youtube kanál atď. ako funguje ich komunikácia so zákazníkmi a odberateľmi ako pracujú dizajnéri a ako dlho trvá proces zavedenia nového produktu kto sú Afolovia a ako s nimi firma spolupracuje ako sa firma stavia ku kopírovaniu značky a akým spôsobom zistíme, ktorá kocka je originál aké novinky firma chystá. Adriana na záver dopĺňa silné ekologické pozitívum stavebníc: “LEGO sa nevyhadzuje, LEGO sa dedí.” a Anka ju dopĺňa: “Jedna z mála hračiek, ktorá prežije generácie.”

Magdalena Čevelová, charizmatická a svojská marketérka, ktorá sa sa nebála vykročiť vlastnou cestou a tým sa úspešne odlíšiť na trhu marketingových konzultantov. Dnes už úspešná profesionálna konzultantka a lektorka v marketingu, ktorá ako prvá v Česko - Slovensku prepojila marketing, psychológiu a tarot, s nami diskutuje o tom, ako vníma marketing ako taký. A aj keď tvrdí, že pre veľa ľudí sa marketing rovná reklame, Magdalena vysvetľuje, ako ho vnímať širšie a správne. Netradičná osobnosť jej značky spojená doslova s mágiou, ktorú si zvolila ako svoje odlíšenie je autentická a predáva. Magdalena hovorí: “Bola som prvá v ČR, ktorá som začala prepájať marketing, psychológiu a mágiu. Tarot je niečo, čo vie urýchliť proces hľadania správnej cesty. Označenie marketingová čarodejnica funguje veľmi dobre, pretože to na prvú rozdelí ľudí na dva tábory. Tých, čo to nadchne a tých, čo o si marketingovú čarodejnicu neoprú bicykel. Je dobré, že sa to udeje na začiatku a nestráca sa čas.” Rozoberáme spolu tiež marketingový mix a jeho základné nástroje. Sú dobrým modelom, ktorý pomáha sa odraziť a zodpovedať si na základné otázky a smer podnikania. Na marketing sa netreba pozerať len cez učebnice, ale treba sa pozrieť všade okolo seba. Marketingové 4P je všade okolo nás, len ho treba vnímať. Magdalena zdôrazňuje potrebu vedomej práce so 4P mixom a má naň „polopatistický príklad“, na ktorom sa fungovanie marketingového mixu dá ľahko pochopiť. Anka dopĺňa: "Každé P z marketingového mixu je rovnako dôležité a musí byť prispôsobene tým ostatným, aby to fungovalo." V podcaste podrobne rozoberieme každú jednu zložku 4P a zameriame sa aj na konkrétne problémy, s ktorými sa v rámci nich môžeme stretnúť a ako ich správne analyzovať. V podcaste sa ďalej dozviete: ako je dôležité mať nastavený správny mindset ako Magdalena pristupuje k novému 4C, ktoré sa zameriava na zákazníka aké problémy vníma pri nastavovaní ceny práce a na čo ľudia zabúdajú aký je typ jej klientov a čím vzniká ich prirodzená selekcia

Dominika Onofrejová, majiteľka značky Domčine laskonky, vybudovala úspešnú cukrársku značku a nebojíme sa povedať, že až lovebrand. Ako hovorí: "Od začiatku to bolo o tom priniesť ľuďom radosť z koláčika." "Tento biznis je síce sladký, ale je to biznis, ako každý iný.” hovorí Dominika. Vybudovala makronkový biznis postupne, z klasickej kuchyne sa jej podarilo prepracovať k úspešnému a jedinečnému pečeniu. V podcaste prezrádza, že sa snaží k pečeniu pristupovať inak ako konkurencia, cez inovácie, inšpirácie a doručovanie tej najvyššej kvality. Zákazník a jeho chute sú na prvom mieste a niekedy aj na úkor zisku. Okrem rád ako pristupuje ku konkurencii, sme s Dominikou prešli aj jej marketingové 4P: ako pristupuje k cene, aké sú jej predajné kanály, ako robí svoje promo a či jej portfólio je len o makronkach. Dominika je charakteristická na sociálnych sieťach svojou autenticitou: "Nechcem, aby ma ľudia videli ako firmu, ja chcem, aby to bol profil osobný, ako keby taký blog”. Vybudovala tak silnú bázu followerov a objasňuje, prečo na sociálnach sieťach prezrádza viac ako len pozadie svojho biznisu. V podcaste sa ďalej dozviete: ako prirodzene Dominika rozširovala svoje portfólio aká forma podpory/produkt jej dnes prináša pasívny príjem ako sa stavia ku kopírovaniu značiek a konkurenčnému boju v jej odvetví akú formu predaja zvolila a že eshop je jej dôležitý komunikačný nástroj prečo nespolupracuje s kaviarňami a zameriava sa na koncového zákazníka ako ovplyvnila jej biznis aktuálna situácia a ako ju služba rozvozu v čase krízy doslova záchránila. Anka s Naďou v podcaste hovoria, že: "Lovebrand je v očiach toho, kto sa pozerá. Tak ako krása.”  Dominika si svoju rastúcu lovebrand uvedomuje práve cez úprimné reakcie svojich sledovateľov.

Philip Kotler je považovaný za najznámejšiu osobnosť marketingu vo svete. Radil a prednášal mnohým spoločnostiam o tom, ako uplatňovať ekonomické a marketingové princípy s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Tajomstvo jeho úspechu tkvie v jeho schopnostiach ako prepojiť teóriu marketingu s praxou. Cieľom našej série Levosphere Kotler v praxi je prerozprávať jeho kultovú knihu - učebnicu Marketing Management, na ktorej vyrástlo niekoľko generácií marketérov, ekonómov či obchodníkov. Na praktických príkladoch si prejdeme jednotlivé kapitoly a vysvetlíme si všetky dôležité pojmy.

Philip Kotler je považovaný za najznámejšiu osobnosť marketingu vo svete. Radil a prednášal mnohým spoločnostiam o tom, ako uplatňovať ekonomické a marketingové princípy s cieľom zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Tajomstvo jeho úspechu tkvie v jeho schopnostiach ako prepojiť teóriu marketingu s praxou. Cieľom našej série Levosphere Kotler v praxi je prerozprávať jeho kultovú knihu - učebnicu Marketing Management, na ktorej vyrástlo niekoľko generácií marketérov, ekonómov či obchodníkov. Na praktických príkladoch si prejdeme jednotlivé kapitoly a vysvetlíme si všetky dôležité pojmy. Marketing je potrebný skôr ako je vyrobený produkt, založená firma, pripravené logo, schválený úver, stanovený rozpočet, alebo akékoľvek iné rozhodnutie. V prvej epizóde si priblížime aj: čo Kotler považuje za prvý marketing od počiatku ľudstva prečo hovoríme konkrétne o marketingovom riadení a nie len o marketingu čo má spoločné marketingový mix a dobre namiešaný drink, alebo kolesá auta akých 5 princípov prístupu k marketingu poznáme. Marketing nie je aktivita, ale nikdy nekončiaci proces. A musíme zdôrazniť, že je rozdiel,  čo spotrebiteľ chce, čo potrebuje, čo si myslí, že chce a myslí, že potrebuje a čo naozaj nakoniec kúpi. A nájsť správny prístup je už know-how šikovného marketéra. :) V ďalšej epizóde si povieme viac o potrebách a túžbach spotrebiteľa a cieľoch marketingového systému.

Radovan Andrej Grežo, úspešný freelance Creative Director a copywriter, ktorý stojí za aktuálnou kampaňou Dedoles - Škrečky v ponožkách, hovorí: ”Keď je človek kreatívny, tak z toho bude kreatíva." V podcaste rozoberieme nielen kampaň Škrečky v ponožkách, ale hlavne krásnu a obľúbenú tému kreatíva, ale aj schopnosť, ktorá ju podmieňuje - ľudskú kreativitu. Prediskutujeme, aký je medzi nimi rozdiel, čo ich podmieňuje a či sa dá kreativita naučiť a čím ju podporíme. Radovan hovorí: "Kreativita nie je nič iné, ako spájanie, nové spojenie starých prvkov, nič nie je úplne kreatívne. Všetko vychádza z niečoho, čo už sme predtým videli. Kreatíva je výstup kreativity, nápad pre kampaň." Dozviete sa, aké parametre musí spĺňať úspešná a funkčná kampaň a čo by mala dobrá kreatíva obnášať. Opýtali sme sa aj „na telo“, či kreatívec robí kampaň pre seba, aby prípadne získal ocenenie, alebo pre klienta, aby kampaň fungovala. Rovnako, čo najlepšie v reklame funguje, proces vzniku reklamnej kampane a práce jednotlivých zložiek, ktoré na nej pracujú a ich dôležitosť v procese. Radovan zdôrazňuje dôležitosť briefu od klienta, od ktorého sa stratég a neskôr kreatívec odrazí. Radovan v podcaste ďalej priblíži: rozhodovanie o nápade, strategickú a nestrategickú komunikáciu ako zachovať koncept kampane a ako je dôležitá schopnosť zjednodušovania vecí a skupinové označenie ako sa „boduje“ na kreatívnych súťažiach v reklame ako sa posudzuje funkčnosť kreatívy a či sa dá merať či má reklama schopnosť zvyšovať cenovú elasticitu vzťah reklama a vplyv na predaj ako sa dostali ku kampani pre Dedoles, aké bolo zadanie, ako si s ním poradili

Rozprávame sa o marketingu v praxi. Prinášame rôznych hostí, aj takých, ktorí nie sú v médiach až tak viditeľní, ale majú bohaté vedomosti a skúsenosti z marketingu i podnikania. Cieľom je zdieľať ich poznatky, skúsenosti, ale aj úspechy a neúspechy tak, aby vám pomohli. Vysvetlíme si, ako robiť marketing vedome a efektívne a rozoberieme veľa marketingových tém, s ktorými sa bežne nestretávate. Anna Sabolová a Naďa Kacera.

Alica Reháková, Slovenka, ktorá si na svoj biznis nápad našla dodávateľov v Číne a uspela na trhu v Čile. A nie je to preklep :-) “Keď jednoducho tomu veríte, cítite to, vždy to vyjde. Jednoducho je to o tom, čo vy máte v hlave a ako to viete predať.” Ako hľadať dodávateľa v Číne? Čo je pri tom dôležité, na čo si dať pozor a akí vlastne čínski obchodní partneri sú? Na to nám Alica prakticky zodpovedala na príklade svojho biznis príbehu, v ktorom sa jej podarilo dať si vyrobiť prístroj na výrobu rastlinného mlieka v Číne, prepraviť prvý plný kontajner a uviesť na trh v Chile jej dnes už úspešnú značku MioBio. Rozhovor plný optimizmu, ale aj úprimnej radosti z úspechu, či podelenie sa o neúspechy a chyby zaujímavej Slovenky a už známej čilskej podnikateľky si určite treba vypočuť. Takých inšpiratívnych podnikateľov ozaj nie je veľa. :-) Alica v rozhovore zdôrazňuje, o čom vlastne výber dodávateľa v Číne, keď vám príde stovka odpovedí na váš dopyt, je: “Je to v podstate o tom servise. Jednoducho nejde iba o ten produkt ako taký, ale ide aj o ten servis, ktorý vám dodávateľ vie dodať.” V podcaste sa ďalej dozviete: ako začala svoj predaj a aký je jej prístup k marketingu čo všetko využíva na propagáciu jej rozrastajúceho portfólia čo jej dodalo odvahu a ako sa podniká v Čile ako zohnala zdroje na prvú dodávku a ako predala svoje prvé prístroje aký má prístup k personalizovanému marketingu ako sa rozrástlo jej portfólio a ako buduje svoju firmu popri 2 ďeťoch Alica sa drží hesla: “Je veľmi dôležité ľuďom ukázať prirodzenosť, nie je to o tom vždy ukazovať len, ako je všetko úžasné.”

Ľuboš Bednár, spolumajiteľ rodinnej spoločnosti Frutia, ko prvý priniesol na Slovensko nápad tvorby kytíc z čerstvého ovocia a čokolády, ktoré poznáme pod značkou Chutné kytice. Ľuboš hovorí: “Na začiatku bola len motivácia, že sa chceme pustiť do vlastného podnikania. Vždy som si, ako keby predstavoval, že jedného dňa by som chcel mať vlastný podnik, niečo vybudovať, čo po mne zostane.” V tejto epizóde si prezradíme, ako vznikol koncept, ako prebiehala jeho prvotná realizácia. Chutné kytice potvrdzujú, že sa netreba  nechať odradiť kamarátmi, ktorí tvrdia, že váš biznis nemá budúcnosť. Detailne si rozoberieme  ako si Chutné kytice už na začiatku nastavili každé P z marketingového mixu. Prediskutujeme, kde sú dnes a ako sa ich biznis zmenil v priebehu rokov na trhu. Čo sa im podarilo a čo nie. Vysvetlíme si, ako je dôležité stanoviť si  primárnu cieľovú skupinu a ako vám cieľové skupiny pomôžu pri smerovaní marketingu. Ako stavať na emóciách a hodnote produktu a aj na základe toho tvoriť ceny produktu alebo služby. Ukážeme dôležitosť odlíšenia  sa na základe detailov, ale aj to, aké je podstatné si svoju značku “strážiť”. Porozprávame sa o tom, ako ovplyvnila ich podnikanie aktuálna situácia a  aj o ich plánoch do budúcnosti. V podcaste sa ďalej dozviete: prečo si Chutné kytice dali registrovať ochrannú známku a aké riziko pri tom vzniká aké druhy podpory a kampaní v rámci marketingu počas svojho fungovania využívali ako sa rozrástla ich produktová rada či sa naplnili ich obavy, keď na trhu pribúdala konkurencia ako získali titul Najoblúbenejšia donášková služba v rámci ich segmentu Ľuboš zdôrazňuje: “Náš produkt je ucelená darčeková služba.” Aj keď existujú lacnejší konkurenti, “Chutné kytice” vedia, že ponúkajú viac.”

Anka Sabolová a Naďa Kacera sa v LIVE panelovej diskusii pýtali 3 rôznych hostí na otázky týkajúce sa krízy spôsobenej pandémiou. Hosťami boli: Mária Bernáthová, zakladateľka a majiteľka salónu Prolook - Beauty Intelligence Institute Libor Žikla, zakladateľ a majiteľ SUPERSTANY.eu Jaroslav Chrapko, zakladateľ a majiteľ slovenskej značky Dedoles Tri rôzne biznisy - B2C aj B2B segment, služby aj výrobcovia produktov, priniesli tri rôzne skúsenosti. Hostia nám zodpovedali veľmi autenticky: ako prežívali a rozmýšľali v prvom momente nad zmenou, ktorá prišla ako sa rozhodovali a premýšľali nad dôsledkami či a ako zmenili svoj biznis a čo očakávajú do budúcna. Panelovú diskusiu si môžete pozrieť aj na našom kanáli na Youtube.

Zuzana Kovačič Hanzelová hovorí: “Sociálne média umožňujú to, že ľudia dávajú hneď spätnú väzbu. Veľká časť úspechu je autenticita.” Osobná značka je proces komunikácie ľudí a ich kariéry ako značiek. Je to neustály proces rozvoja a udržiavania dobrého mena a dojmu z jednotlivca, skupiny alebo organizácie. Zatiaľ čo sebarozvoj sa realizuje cez osobný rast, pojem osobná značka sa definuje skôr ako forma akéhosi “vlastného balenia”. V novej epizóde podcastu si rozoberieme tému osobnej značky novinárky. Práve u novinárov začína fungovať dobré meno. Zuzana očakáva, že ľudia si nebudú kupovať konkrétnu značku novín, ale obsah od konkrétneho novinára. Novinár bude musieť na svojom mene pracovať, a to nielen dobré písať, ale sa dostať aj medzi ľudí. Rovnako nastavenie by mali mať aj podnikatelia a zviditeľňovať sa. Zuzana na svojom Instagrame popularizuje aj náročné témy. V podcaste nám hovorí jej prístup a návod na to, ako zjednodušiť komplexné a ťažko porozumiteľné témy pre širšie publikum. To sa často deje a využíva aj v marketingu. V epizóde sa ďalej dozviete: ako Zuzana budovala svoj instagramový profil či budovanie osobnej značky prišlo náhodou alebo zámerne čo jej v na instagrams funguje a čo nie prečo majú podnikatelia problém sa medializovať či novinárčina má svoje trendy Zuzanu fascinuje, že aj nepopulárne témy sa dajú pekne prijať: “Keď vieš dobre komunikovať, vie zmeniť nastavenie ľudí.”

Róbert Slovák, zakladateľ a kreatívny riaditeľ v agentúre Róbert Slovák a jeho priatelia, hovorí: “Za značkami stoja reálni ľudia, tí tiež zažívajú a vnímajú túto krízu zo svojho osobného pohľadu.” Vďaka komunikácii žijeme, je to prirodzenosť v našom svete i v prírode. Marketingová komunikácia je tiež komunikácia. Komunikujeme v nej ale niekomu, kto zvyčajne o odkaz nemá záujem, avšak my ho potrebujeme nadchnúť. Situácia počas pandémie scitlivela aj komunikáciu a aj samotnú spoločnosť. Reakcie publika sú emotívnejšie, ako v pozitívnom, tak aj v negatívnom zmysle. Doba praje komunikácii, ktorá je spoločensky zodpovedná a má pridanú hodnotu v zmysle, že neponúka len službu alebo produkt, ale aj pocit istoty, bezpečia a vyššiu kvalitu života. Pre firmy je preto vhodné hľadať cestu ako pomôcť ľuďom svojim vlastným spôsobom. Zaujímavosťou je spolupatričnosť v podnikaní, ktorá sa počas pandémie u nás prejavila. Kľúčová je autenticita snáď viac, ako pred krízou. Každá kríza je príležitosťou práve pre menších hráčov, ktorí sú dynamickejší a rýchlejšie sa vedia prispôsobiť situácii. Róbert v podcaste ďalej prezradil: príklady dobre zvládnutej komunikácie čo sa stane, ak sa komunikácia nezvládne kam sa posunieme z pátosu pandémie, do pôvodného stavu alebo do nového stavu? či spôsob komunikácie závisí na veľkosti firmy ako boli ovplyvnené rozpočty na reklamu trendy súčasnej komunikácie oproti zahraničiu Odkaz na záver: “Dôležité je myslieť na ľudí, na firmy okolo seba a nájsť spôsob pokračovania spolupráce a podporiť tých ľudí, ktorý vám doteraz pomohli. "

Dan Tržil, podcast expert a jeden z prvých, ktorý začal s podcastami v ČR a SR s úspešným podcastom Proti proudu, hovorí: “Kľúčom úspešného podcastu je zaujímavý koncept. Pri podcaste si najprv zodpovedajme, prečo by ho mal niekto počúvať.“ Podcast je jeden z formátov audia. V porovnaní s rádiom je podcast, ako youtube pre televíziu. Výhodou je, že počúvam, čo, kedy, kde a popričom chcem. V Čechách ho počúva už 11% ľudí a existuje 900 podcastov, z ktorých je viac ako polovica aktívnych. Ako bolo v minulosti trendom byť blogerom, teraz je trendom byť podcasterom. Na Slovenku to začalo byť tiež moderné a ponuka podcastov priam explodovala. Podcast sa stáva stále bežnejší a vytvára sa tak možnosť monetizovať ho. Pravidelnosť nie je nutnosťou, ale výhodou. Dan odporúča minimálne mesačné publikovanie. Meranie úspešnosti podcastu je náročné a nejednotné, najjednoduchší a zároveň najkľúčovejší parameter je počúvanosť jednej epizódy. Úspech podcastu neprichádza hneď, naberanie poslucháčov má dynamiku snehovej gule. Treba 8-12 mesiacov, aby sa to rozbehlo. Dan nám v tejto epizóde ďalej prezrádza: aké potrebujete vybavenie a techniku a či sú potrebné nejaké špeciálne zručnosti 3 spôsoby ako zarábať na podcastoch aká je orientačná cena za poslucháča ako sa Dan prispôsobil corona situácii tipy na zaujímavé podcasty zo sveta trendy v podcastovom svete Dan Tržil: "Premýšľam dlhodobo. V marketingu funguje konzistencia a kontinuita."

Anka Sabolová a Naďa Kacera hovoria: “Zamestnanci vás tiež musia kúpiť. Vyberajú si vás tak, ako spotrebiteľ produkty.” Demografická krivka klesá a dopyt po kvalitných zamestnancoch rastie. Rast firiem priamo závisí na kvalitných zamestnancoch a ich nasadení. To platí nielen pre veľkú, ale aj malú firmu. Je všeobecne známe, že budovanie firemnej značky pomáha predaju našich produktov a služieb. Jej súčasťou je práve značka zamestnávateľa nazývaná aj employer branding, ktorá pomáha k získavaniu a udržaniu kvalitných zamestnancov. Základy týchto značiek musia byť rovnaké, lebo značka je len jedna. Anka a Naďa odpovedajú aj na otázky: Kto by mal a ako značku zamestnávateľa tvoriť, HR alebo marketing? Dá sa robiť značka zamestnávateľa aj bez firemnej značky? Aký je rozdiel medzi employer brandingom a HR marketingom? Ako budujú značky employer branding v praxi? To čo vnímame intuitívne, potvrdzujú aj štatistiky. Budovanie značky zamestnávateľa má svoju možno aj nevyčísliteľnú hodnotu. Viac sa viete dočítať aj v blogu: https://www.levosphere.sk/blog/blog-articles/pre-koho-by-ste-chceli-pracovat/ Marketing má tak vybudované nástroje, že je škoda nevyužiť ich na to, aby sme sa stali atraktívnym zamestnávateľom.

Veronika Bátorová, HR Marketing Team Leader v spoločnosti Lidl, hovorí: “Lidl je síce diskont, ale nie je diskontný zamestnávateľ. Cieľom budovania značky zamestnávateľa bolo zmeniť stereotypné zmýšľanie.” Veronika zodpovedá za budovanie zamestnávateľskej značky a vedenie tímu HR marketingu v spoločnosti Lidl. Pracuje na tom, ako Lidl komunikuje svoju kultúru a víziu existujúcim a potenciálnym kolegom a zároveň zastrešuje online aj offline HR marketingovú stratégiu. V podcaste Veronika objasňuje: “Employer branding je image, ako je zamestnávateľ vnímaný všetkými stakeholdermi, ako sú zamestnanec, aktuálny aj budúci, zákazník alebo dodávateľ.” Employer branding je o stratégii budovania značky zamestnávateľa a HR marketing o nastavení a realizácii konkrétnej podpory. Je nevyhnutné, aby spolupracovali na značke zamestnávateľa marketing a HR oddelenia spoločne, aby nedošlo k chaotickej komunikácii. Veronika v podcaste zdôrazňuje, že skúsenosť zamestnanca so zamestnávateľom nie je len o náborovej časti, ale zahŕňa výberový proces, 1. deň zamestnanca, 1. kontakt, rozvoj a vzdelávanie, dokonca odchod zo spoločnosti a prípadne až návrat späť. V podcaste sa ďalej dozviete: ako konkrétne tvoria employer branding (EB) stratégiu koľko to trvá na jednej strane, ale čo to prináša na strane druhej čoho sa vyvarovať a na čo si dávať pri EB pozor kedy je vhodné začať a čo je treba mať pripravené dopredu aký je vplyv medzinárodnej skupiny Lidl na slovenský Lidl ako reagujú v aktuálnej Corona situácii prečo nie je možné robiť employer branding bez súhlasu vedenia Spoločnosť Lidl sa drží hodnôt, ktoré vychádzajú od zamestnancov. Každý z tých skoro 5000 zamestnancov je Lidl employer branding ambasádorom.

Andrea Kmeťová hovorí: “Slogan je prvou bránou klienta k značke. Mal by byť autentický a pravdivý. Klient vás odhalí veľmi rýchlo.” Andrea vyštudovala žurnalistiku v zahraničí a popri svojej práci nad reportážami a článkami tvorila svoju vlastnú poéziu v angličtine. Vrátila sa na Slovensko a začala sa hrať s našou rodnou slovenčinou pri tvorbe marketingových a kreatívnych textov, sloganov a názvov. Vytvorila zároveň úspešný projekt peace_menka. Slogan je krátky slovný útvar zvyčajne z 5 až 8 slov, ktorý má úlohu marketingového nástroja. Nesmie mu chýbať kreativita, originalita, dôvtip a v neposlednom rade by mal odkazovať na posolstvo samotnej značky. Netreba rozhodne podceňovať jeho krátkosť. Slogan pre značku alebo kampaň by mal vychádzať priamo z marketingovej stratégie a môžeme povedať, že je rovnako dôležitý ako kvalitný názov alebo logo. Andrea nám v podcaste prezrádza: aké potrebuje zadanie od klienta či tvorí skôr na papier, alebo do počítača koľko trvá bežne tvorba sloganu aké techniky využíva pri tvorbe a či sú aj v sloganoch a textoch prítomné nejaké trendy “Nepodceňujte silu slova. Slogan je prvé “ahoj” vášmu klientovi.” výstižne zadefinovala slogan Andrea.

Marek Didák, creative director a spoluzakladateľ agentúry Hype “V krízovej situácii je obrovskou chybou prestať komunikovať.” hovorí Marek Didák Stratégia sociálnych sietí udáva smer, ako budeme na sociálnych sieťach komunikovať na klientov alebo sledovateľov. Aby bola úspešná musíme zachovať konzistentnosť a vychádzať z biznis a marketingovej stratégie. Marek v podcaste hovorí: “Najdôležitejšie je urobiť najprv biznis stratégiu, čo chceme napĺňať, následne na to marketingovú stratégiu a na to až nastupuje digitálna stratégia. Ak klient nemá nastavenú biznis stratégiu, my ho posielame domov. Nevieme totiž nastaviť stratégiu tak, aby bola funkčná.” V zásade pri tvorbe digitálnej stratégie agentúra potrebuje 4 základné veci: aký je cieľ detaily cieľovej skupiny konkurenčná výhoda a výšku budgetu. Stretáva sa s tým, že často krát chýba dizajn manuál aj s adaptáciou na sociálne siete. Na úvod agentúra zisťuje, či klient vôbec má ísť na sociálne siete. Znalosť značky by mala byť primárnym cieľom každého biznisu, predaj by mal prísť spolu s ňou. Predaj sa dá dosiahnuť aj cez PPC či zľavy, ale v konečnom dôsledku to klienta môže “zabiť”. Detailne a na príkladoch si v podcaste prechádzame: čo je brief, aký je postup tvorby stratégie, čo všetko berie agentúra do úvahy rôzne typy cieľov, ktoré môžeme chcieť dosiahnúť meranie znalosti značky v online priestore tipy a triky pre vizuál na sociálne siete aký potrebujeme budget a kedy je vhodné prísť za agentúrou čo je content, ako sa vytvára, kde sa využíva Marek Didák: “Najviac vyhrávajú tí, čo špekulujú a testujú.”

Simona radí: “Výsledky sa nedostavujú zo dňa na deň. Ak ľudia chcú hľadať skratky v tom, že urobia boom za dva dni, tak to nejde. Značka musí byť konštantná, konzistentná. Musí to robiť dlhodobo a nesľubovať ľuďom viac, ako dokáže doručiť.” Simona Vargová spolu so Zuzanou Čačkovou boli spolužiačky na strednej škole. Ich kariéry sa ale rozbehli iným smerom. Simona sa venovala marketingu v Orange, O2 a BMW. Zuzka pôsobila v oblasti stavebníctva a realít, posledných 10 rokov v spoločnosti J&T Real Estate. V roku 2013 priniesli na Slovensko MioMat - akýsi “hrnček var”, ktorý zo surovín jednoducho pripraví zvolený pokrm. Chceli pokryť dopyt po zdravom jedle a dopyt zákazníkov so zdravotnými problémami. MioMat príbeh sa začal písať prekvapivo v Čile. Simona prezrádza aké má skúsenosti s produkciou v Číne a ako ich korona kríza ovplyvnila. Predaj na Slovensku je zatiaľ stabilný, pravdepodobne aj vzhľadom na domáce “korona” varenie zákazníkov. Napriek skúsenostiam z korporátu, k zavedeniu pristúpili skôr spontánne. Úspechom je zmes aktivít, v online aj offline. V podcaste Simona  detailne popisuje sériu akčných krokov, ktoré urobili pri zavedení produktu a ktoré priebežne ďalej aplikujú. (eshop, PR, sociálne siete, trhy, predaj v kamenných obchodoch, influenceri…). Simona hovorí: “ MioMat je naozajstný pocit, ktorý vychádza z nás.”

Anka Sabolová a Naďa Kacera, zakladateľky a majiteľky Levosphere,  radia podnikateľom, ako si môžu sami poradiť v novej situácii. Hovoria: “Radšej niečo ako nič.” Všetkých nás nová situácia zasiahla. Spomalila nás, až zastavila. Čo sa práve deje? Ako sa máme zachovať? Čo robiť? Dnes nikto z marketérov ani netuší, pretože podobná situácia nenastala. Môžeme len tipovať. V podcaste si detailne popíšeme, že prvým krokom je aktuálne zhodnotenie stavu a nastavenie nových akčných krokov na najbližšie hodiny, až dni. Až potom môžeme pristúpiť k dlhodobejším plánom. Napriek tomu, že asi nebudú pozitívne, ich znalosť a ich porozumenie nám pomôže lepšie dýchať. Cez marketingové 5P si prejdeme praktické príklady možnej reakcie, zmeny alebo inovácie, ktorú môžete urobiť. Detailne si zhodnotíme zmenu v produkte (product), distribúcii (place), cene (price) a promo (promotion). A nezabúdame aj na piate P - people (ľudia). Značku podržia zákazníci. Aj keď to teraz vyzerá likvidačne, o pár mesiacov všetci budeme stáť pred otázkou, komu to Euro z našej oslabenej peňaženky dáme. Budete to vy? My sa držíme citátu od Davida Ogilvy: “Značka je to, čo vám zostane, keď vám zhorí továreň.”

Ivana Brutenič, majiteľka Exact Recruitment a spoluzakladateľka LinkedIn stratégie, radí: “Je dôležité, aby sa ľudia nebáli budovania svojej osobnej značky. Chceme vedieť, kto stojí za značkami, chceme vedieť ich príbehy a keď budú dostatočne odvážni na to, aby to zdieľali, tak máme overené, že to klientov priťahuje najviac.” LinkedIn stratégie založila Ivana so svojou sestrou Kristínou a pomáhajú B2B partnerom rozbehnúť biznis na profesionálnej sieti Linkedin, zebezpečiť správnu LinkedIn stratégiu a budovať značku zamestnávateľa tzv. employer branding. LinkedIn je profesionálna sociálna sieť s množstvom príležitostí, ktorá má aktuáne na Slovensku 600 tisíc používateľov. Cieľová skupina je skôr 30plus a môže získať pracovné a obchodné príležitosti a zároveň mediálnu pozornosť. Ivana hovorí, že LinkedIn už nie je o životopisoch, príbehy predávajú. Naša aktivita na LinkedIn prešla z jednoduchej prezentácie životopisu do aktívneho predaja. Slovenský LinkedIn je asi 5 rokov pozadu za trendami. Na Slovensku je to o tom, že sa chválime, v čom sme dobrí. V zahraničí je to o tom, čo sa nám nepodarilo. V podcaste ďalej hovoríme: že preraziť vie ktokoľvek, je jedno čo ponúkate aké sú rozdiely: súkromie vs. biznis, Česko vs. Slovensko a osobný vs. firemný profil ako vytvoriť dobrý headline pre koho je vhodná LinkedIn stratégia čo urobiť ako prvé a ako prebieha spolupráca s Ivanou, ako dlho trvá praktické príklady pre úspešný predaj ako motivovať zamestnancov, aby zdieľali firemné informácie Ivana ďalej odporúča: “LinkedIn je ako vlak, ktorý musíte roztlačiť. Cieľ, konzistentnosť, nebáť sa.”

Branislav Príbojský z Freya Corporation s.r.o., má víziu pomáhať podnikateľom budovať a rozvíjať ich biznis vo všetkých fázach. K Braňovi nás priviedla úspešná podporná skupina na Facebooku Učíme sa podnikať s takmer 50 tisíc členmi, kde je adminom. V podcaste odkrývame dve zaujímavé témy: príbeh skupiny Učíme sa podnikať a exotickú, ale neznámu oblasť expanzie na iné trhy. Braňo objasňuje: “Skupina Učíme sa podnikať nám veľa dala a chceme dať aj my jej.” Už dávno podnikateľ nie je ekvivalent zlodeja. Začínajú sa vytvárať zdravé komunity bez ega, ktoré zdieľajú svoje know-how a pomáhajú si tak s biznisom. Nepristúpili k monetizácii skupiny, ale člen si svojimi kvalitnými odpoveďami vie vytvoriť bezplatne selfbrand. Dozvieme sa, že export neznamená automaticky expanziu. Úspešná expanzia vyžaduje znalosti vybraného trhu a dodržanie základných krokov. Tie sa detailne dozviete v podcaste: ako si vybrať správnu krajinu ako nájsť dodávateľa v cudzej krajine ako prebieha spolupráca s Freya Corporation a aká je cena služieb či majú všetci zaručený úspech expandovať a či sú slovenské služby a tovary v zahraničí vítané Branislav Príbojský hovorí: “Celý biznis pozostáva z malých krokov. Keď si ho rozmeníš na tie najdrobnejšie časti, tak vieš identifikovať príčiny problému a nie následky. Čím drobnejšie ideš do detailu, tak o to úspešnejší si.”

Simona Mištíková, majiteľka PR agentúry Divino hovorí: “PR je v 99,9% pozitívna komunikácia. Ale mnoho krát firmy prídu k nám, keď riešia práve krízovú situáciu. V tom prípade odporúčame obyčajné ľudské prepáčte.” Simone sa za 8 rokov podarilo vybudovať renomovanú agentúru, ktorá prináša PR strategické a funkčné riešenia spájajúce online a offline. PR - public relantions - budovanie vzťahu spoločnosti s verejnosťou sa zameriava na komunikáciu hodnôt a príbehu, nie priamo na konkrétny produkt. Doba sa mení. Od vzťahov s novinármi prešiel obsah PR aj na sociálne siete, influencerov, online, obchodným partnerov, video produkciu až do internej komunikácie. Aký je ale rozdiel medzi marketingom a PR? Dozviete sa v novej epizóde podcastu. Detailnejšie sa v podcaste dozviete: kto je vlastne verejnosť, ktorú oslovujeme kedy je správny čas začať pracovať na PR v čom nám vie PR pomôcť kedy hľadať na PR interného človeka a kedy agentúru ako je možné meranie efektívnosť kto je presne influencer aké sú trendy a ako je slovenské PR na tom PR je silný nástroj. Keď komunikujeme dlhodobo pozitívne, potom sú zákazníci náchylnejší prijať aj naše pochybenie.

Eva Schin, majiteľka advokátskej kancelárie Schin&Majdúch, hovorí: “Svet je neuveriteľne rýchly. Dnes vymyslíš, zajtra to ti to ukradnú. Právo patrí bdelým.” Máte nový produkt, logo alebo pracujete s fotkami, toto všetko si môžete a mali by ste si ochrániť. V podcaste si podrobne prejdeme tému duševného vlastníctva a jeho dve základné kategórie ochrany a pomôžeme vám tak zorientovať sa.  Náš hosť Eva Schin z advokátskej kancelárie Schin&Majdúch, spolu s bratom Oliverom Majdúchom, spája tradičné právo s najnovšími technológiami. Zameriavajú sa na IT právo a právo duševného vlastníctva. V 2019 sa stali odporúčanou právnickou firmou roka pre telekomunikácie a právo IT. V podcaste sa dozviete aj: aké práva má fotograf na svoje diela 5 bodov, ktoré sa odporúčajú vyriešiť pred začiatkom tvorby ako funguje kolektívna tvorba, rozdiel medzi spoločným dielom a spoluautrostvom aký rozdiel medzi R v krúžku, TM a C v krúžku čo je potrebné na registráciu ochrannej známky a koľko to stojí a či to registráciou celé končí Právnička Eva Schin radí: “Je potrebné mať všetko dohodnuté skôr ako sa začne čokoľvek robiť. Hasenie problému je dlhšie a drahšie.”

Oliver Jakubík hovorí: “Predávať by sme mali nepredajom. Nemáme radi, keď nás niekto presviedča, znásilňuje k nákupu. Radi sa rozhodujeme. Prestaňme predávať a začnime vytvárať chuť nakupovať. Nechajme zákazníkovi priestor, aby nás začal chcieť.” Osobná značka je proces komunikácie ľudí a ich kariéry ako značiek. Je to neustály proces rozvoja a udržiavania dobrého mena a dojmu z jednotlivca, skupiny alebo organizácie. Zatiaľ čo sebarozvoj sa realizuje cez osobný rast, pojem osobná značka sa definuje skôr ako forma akéhosi “vlastného balenia”. Obchodníci David McNally a Karl Speak, paradoxne nie marketéri, napísali: „Vaša značka je vnímanie alebo emócia udržiavaná niekým iným ako vy, ktorá popisuje celkovú skúsenosť so vzťahom s vami.“ Oliver hovorí, že sa nemusíme páčiť všetkým. Ak sa budeme chcieť páčiť všetkým, tak v konečnom dôsledku budeme nevýrazní. Ako tri kľúčové prvky osobnej značky Oliver zadefinoval: autentickosť, neumelosť a profesionalitu. V podcaste sa ďalej dozviete: či môže z osobnej značky stať obchodná aké sú kroky k budovaniu svojej značky praktické príklady a ako zasahuje osobná značka do súkromia či má zmysel v digitálnej ére offline prezentácia aký je rozdiel v komunikácii produktov a služieb vs osobnej značky čo nás čaká a koľko to stojí, ak chceme budovať osobnú značku

Miroslav Mango, majiteľ reštaurácie Mango restaurant, hovorí: “Snažte sa o to, aby vás konkurencia kopírovala. Poskytnite konkurencii know-how, ale buďte krok vpredu” Prežiť 18 rokov v takom náročnom biznise ako je gastro je umenie. Reštaurácia Mango je podnik na jazerách pri Dunajskej Lužnej v blízkosti Bratislavy s jedinečným konceptom postavenom na zážitku prinášajúcom zákazníkom pocit dovolenky v Karibiku. Marketing v gastre má svoje špecifiká a pán Mango nám prezradí svoje tipy a skúsenosti, ako prežiť v tomto biznise. V podcaste sa ďalej dozviete: celý príbeh tejto exotickej reštaurácie. ako prišiel nápad na takýto tip reštaurácie čo je kľúčové pre úspech v gastro (gastro 5P) čo je autentický marketing či pomáha Tripadvisor návštevnosti aké sú trendy v podávaní a chuti jedla Ak navštívite reštauráciu Mango, pán Mango ponúka milú malú pozornosť, ak poviete heslo “levosphere”. Pán Mango: “Neuspokojte sa a kontinuálne hľadajte nových ľudí. Dobrý kuchár je vlastne dinosaurus, jednoducho vyhynul. Pre mňa je tento biznis investícia, je to gula na nohe. Dôležité je získané finančné prostriedky späť investovať. Ľudia si to všimnú.”

Ivana Hodošiová je zakladateľka spoločnosti Enteris, kde už 6 rokov úspešne radí uchádzačom ako uspieť vo verejnom obstarávaní. Odkrýva nám tému, v ktorej je potrebné zbúrať mýty o verejnom obsarávaní. Rozoberieme si ako sa v ňom uchádzať, a tým si zabezpečiť viac zákazok, využiť nové obchodné príležitosti, či dokonca lepšie pochopiť trh a zvýšiť si zisky. Tento podcast je praktickou príručkou pre všetkých potenciálnych uchádzačov, nie len v segmente marketingu, na ktorý sa teraz zameriame. Netradičná téma verejné obstarávanie môže výrazne súvisieť s budúcnosťou vášho biznisu. Subjekty vo verejnom sektore ako obce, mestá alebo ministerstvá tiež vyhľadávajú mnohé služby. Zvažovali ste niekedy, že verejný sektor by mohol byť vaším zákazníkom? Mimochodom, štát je vraj najlepší platca faktúr a zároveň je výbornou referenciou. Pre poslucháčov Ivana ponúka Enteris monitoring na dva týždne zadarmo, stačí zadať kód enterismonitoring. V podcaste sa ďalej dozviete: aké sú podmienky výberov kde sa o obstarávaní vieme dozvedieť čo môžeme získať verejným obstarávaním čo je zvyčajne hlavným kritériom výberu ako dlho trvá samotný výber aké zmeny sa v tejto téme chystajú koľko ma môže stáť účasť vo výbere a čo odporúča Ivana urobiť ako prvé Ivana radí: “Marketing netreba brať ako nutné zlo. Je to nevyhnutná vec k tomu, aby ľudia o mne vedeli, že existujem a čo robím. Marketing je výborná vec, ale jeho hlavnou časťou je, že moje služby alebo tovary sú kvalitné. Bez toho nemá zmysel sa do marketingu púšťať.”

Anka Sabolová a Naďa Kacera sa budú rozprávať na tému brand equity a brand value. Brand equity, ako pojem, vlastne nie je možné preložiť ekvivalentom do slovenčiny. Brand je značka a equity v preklade znamená majetok, ale jeden z prekladov je aj spravodlivosť. Sumarizuje v sebe a odkazuje na dôležitosť značky v mysli spotrebiteľa. Brand quity a brand value nie je to isté, napriek tomu, že sa to na prvý pohľad zdá. V podcaste sa ďalej dozviete: či je dôležité, čo si myslíte o značke vy ako vieme brand equity merať aké atribúty brand equity pomáhajú merať čo je znalosť, ako definujeme asociácie a čo je lojalita zákazníka ako nám brand equity pomáha v managemente značky či je tento prístup vhodný len pre veľké firmy ako je spojená brand value s brand equity ako sa počíta brand value a ako zľavy cien majú vplyv na brand equity a brand value

Denisa Gindlová je majiteľka značky Color Boom, ktorú založila pred 6 rokmi. Pod svojou značkou na trh prináša jedinečným spôsobom hand made oblečenie pre deti a ich mamy. Vyštudovala obchod a marketing na Ekonomickej Univerzite v Bratislave a v obchode a marketingu aj pracovala. Denisin príbeh so značkou Color Boom začal jednoducho. Hľadala veselú detskú deku pre svojho syna a žiadnu podľa svojich predstáv si nevedela nájsť, tak si si ju dala ušiť. V podcaste Denisa radí: “Nepodceňujte silu konkurencie. Na začiatku čohokoľvek, čo robíte, si spravte detailný podnikateľský plán. Vďaka nemu môžete ušetriť roky času, ktoré by ste investovali nesprávnym spôsobom.” Denisa nám prezradí ako postupne vybudovala svoju úspešnú lokálnu značku. Konkurenčnou výhodou je ťažko kopírovateľné zákazkové šitie na diaľku, napriek tomu, že nemá špeciálny vzťah k móde, nevie kresliť a sama nešije. Color Boom ju napriek tomu napĺňa a vďaka nej si plní svoj sen. Hovorí, že je veľa možností a príležitostí na trhu, stačí hľadať a pozerať sa okolo seba. Záujem zákazníkov ju posúva stále ďalej a vyzdvihuje, že spokojnosť zákazníka je pre ňu na prvom mieste. V podcaste sa dozviete: jej marketingový mix ako tvorila názov či je možné fungovať bez webu či je možné na facebooku rásť a ako koľko investovala do reklamy aká je lojalita jej zákazníkov a ďalšie cenné rady

Oliver Šimko je zakladateľom a lead gamification dizajnérom v Luducrafts - štúdiu, ktoré vytvára gamifikáciu pre klientov na mieru. Posledných 5 rokov implementuje tento nový odbor v biznise. So svojím tímom dodal gamifikačné riešenia pre spoločnosti ako Slovenská sporiteľňa, Innogy, Sygic alebo Slovak Telekom. Aplikuje herný dizajn, behaviorálnu vedu a dizajnové myslenie, aby vytváral lepšie produkty, služby a spoločnosti. Gamifikáciu môžeme definovať ako využívanie herných prvkov v nehernom prostredí s dosiahnutím nejakého cieľa. Jej implementácia je v súčasnosti na vzostupe a na Slovensku sa stáva stále známejšou. A to primárne v predaji a v marketingu. Oliver Šimko hovorí:  “V každom z nás je prirodzená hravosť. Spoločným menovateľom hráčov je, že sú vysoko angažovaní. Pri tvorbe v prvom rade musíte mať na zreteli ale svoj biznisový cieľ, to mi dáva prvé vodítko, aké herné prvky môžem aplikovať.” V podcaste sa ďalej dozviete o gamifikácii: ako nám vie obohatiť marketing a predaj v akých oblastiach sa najčastejšie aplikuje aké princípy využíva viac o príkladoch z praxe či je vhodná len v online, alebo aj offline prostredí koľko nás môže stáť a ako sa ňu je treba pripraviť ako si správne vybrať dodávateľa, a čo od neho očakávať

Daniela Pavlíková, ktorá tvorí pod značkou Danyela Art ako fashion ilustrátorka a grafická dizajnérka, je hosťom nášho nového podcastu. V podcasti si rozoberieme možnosti využitia ilustrácie a hlavne fashion ilustrácie v marketingovej praxi. Pozrieme sa na to, ako môže pomôcť pri komunikácii značky a definovaní jej vizuálneho štýlu. Danyela nám popíše ako presne vytvára ilustrácie pre účely marketingu, ako prebieha spolupráca s klientom a akú formu má výstup. Predstaví nám aj jedinečnú formu marketingu vo forme live sketchingu a stickrov pre instastories, ktoré prináša na slovenský trh. V rozhovore sme aj “zabrdli” do témy Girl Boss, ktorá Danyelu inšpiruje a ona túto inšpirujáciu cez svoju tvorbu prenáša ďalej. Dotkli sme sa aj témy rozprávkový svet “princess”, ktorý obohacuje jej tvorbu, pretože ako Danyela hovorí: “Bohatý je ten, kto nestratí srdce dieťaťa.” A zároveň pre poslucháčov nášho podcastu prinášame špeciálnu ponuku: 10% zľavu na produkty eshopu. V poznámke objednávky na www.danyelaart.com/store zadajte kód “levosphere”, nevzťahuje sa na služby.

Pavol Minár, zakladateľ Inspirations Minar, pracoval ako reklamný stratég v Istropolitana Ogilvy a brand storyteller v Zaraguza. Prečo fungujú príbehy? Pretože už z evolučného pohľadu chceme všetkému porozumieť. Platí, že ľudská psychika sa nemení, len je prispôsobená danej dobe. Príbehy sa teda nemenia, ale mení sa ako sú prerozprávané. Preto aj z historického pohľadu reklama silno vypovedá o dominujúcej kultúre v danej dobe. V podcaste objasníme, že sila využitia príbehu je v tom, že chceme vec dopozerať, dopočúvať a zistiť ako to skončí. Dozvieme sa, že každý príbeh zapadá do jednej zo 7 štruktúr a zadefinujeme si archetypálny spôsob rozprávania. Pavol prezradí, čo presne potrebujeme, aby sme vedeli postaviť účinnú reklamu na príbehu. Popíšeme si detailne pojem kategorická ortodoxia a zároveň na praktických príkladoch Dove a Harley-Davidson si ukážeme, prečo sa využíva a ako reklama komunikuje. A čo s tým celým majú Vianoce? Akú knihu Pavol píše? Alebo, čo je postreklamný stav? Aj toto s dozviete sa, keď si vypočujete dnešný podcast plný informácií a vedomostí.

Matej Šucha, v novom podcaste na tému psychológia a behaviorálna ekonómia v marketingu. Matej je tvorcom unikátneho masterclass projektu Behavioral Economics & Psychology in Marketing so svetovými odborníkmi na marketing - wwv.mindworxacademy.com.  Na úvod podcastu si zadefinujeme, čo je behaviorálna ekonómia. Povieme si ako pracuje s poznatkami o fungovaní ľudskej psychiky. Ich poznanie a využitie pri práci so zákazníkom prináša podľa Matejovej skúsenosti niekoľkonásobné zvýšenia predajnosti, či klikanosti. Aké sú najúčinnejšie motivácie človeka/zákazníka, je to strach zo straty alebo radosť z výhry? Rozoberieme si viaceré pojmy, s ktorými sa v marketingu, či predaji pracuje a ako ich vníma behaviorálna ekonómia z pohľadu ľudskej psychiky, a teda reakcie zákazníka. Popíšeme si konkrétne príklady z praxe, ako napríklad, prečo zákazník nereaguje, ako by sme očakávali. Čo to je a ako funguje tzv. ukotvenie na cene, či prečo je dôležité správne “behaviorálne” zoradiť poradie a popis produktov či služieb pri predaji. Matej upozorní, že rozhodovanie zákazníka sa deje nielen online, ale aj offline. Diskutovať budeme i na kontroverznú tému “manipulácia vs. inšpirácia”. Má manipulácia len negatívnu konotáciu? Matej prezradí časové rozhranie a cenový rámec, v akom sa môže projekt v behaviorálnej ekonómii pohybovať. Výsledkom je nie len zmena v marketingu, ale aj v predajnom procese alebo lojalitnom systéme. Tento podcast si je treba vypočuť, ak chcete zostať aktuálni a skutočne uspieť.

Silvia Púchovská, digitálna nomádka, marketérka, blogerka a zakladateľka Studio Inbound, nám predstaví Inbound Marketing. V podcaste si detailne definujeme inbound marketing a aj jeho opak outbound marketing. Prehľadne si ukážeme na príklade, ako sa buduje inbound marketing. Postupne si prejdeme potrebné kroky a riešenia pre vytvorenie atraktívneho obsahu. Silvia nám potvrdila, že kľúčom je reálne pochopenie a správanie zákazníka, ako sa presne správa, keď chce niečo nakúpiť. Pohovorili sme si na tému: výhody a nevýhody inbound marketing a či je vhodné implementovať kombinovanie s klasickým outbound marketingom. Prezradila nám ako sa dostala k práci ako digitálne nomádstvo. Z vlastnej skúsenosti nám prezradí aký vývoj zaznamenala v digitálnom nomádstve. Dozvieme sa ako prebieha spolupráca so Silviou, previedla nás ako to chodí, čo potrebuje od klienta, aby vedela kvalitne spracovať inbound marketing. Na čo sa pripraviť pri implementácii, sú nutné investície, je inbound marketing vhodný pre každého? Aj to si všetko zodpovieme. Dobrý inbound marketér má byť dobrým klasickým marketérom, ale musí mať navyše viac vedomostí a zručností. Zašli sme aj do teórie a Silvia nám zadefinovala inbound marketing vrámci celého marketingové spektra. Diskutujeme o rozdiele medzi natívnou reklamou a inbound marketingom a zhodnotíme, či je Slovensko pripravené na autentický storytelling. Chcete písať svoj blog, alebo blog pre firmu? Povieme si, ako začať a na čom to celé postaviť. Zodpovieme si, či je gramatika v blogoch dôležitá.

Hosťom tohto podcastu je JUDr. Martin Biskupič, profesionálny mediátor. V podcaste si podrobne preberieme využitie mediácie v marketingu spoločnosti ako nástroja na ochranu značky. Pán Biskupič nám ukázal na príklade pracovno-právneho problému, aký má mediácia dopad na vnímanie spoločnosti a aké ďalšie spory je možné riešiť touto metódou. Odpovie nám aj na otázku, kedy dáva zmysel mať vlastného mediátora. Pozrieme sa, aké sú presne úlohy a zodpovednosti mediátora. Zodpovieme si, či musí mať mediátor právnické vzdelanie, aká je presne jeho rola vo vzťahu protistrán a či sú mediátori špecializovaní na určité druhy sporov. Ujasníme si pri akých sporoch je vhodné zapojiť mediátora, ide len o právne spory? Ako funguje potom vzťah s mediátorom, keď sú v hre aj právnici? Zatiaľ je malé povedomie o mediácii, ale zlepšuje sa dopyt po tomto nehmotnom benefite. Odhalíme, kto využíva túto formu riešenia sporov. Prejdeme si riziká, nevýhody, ale aj výhody súdneho sporu a naopak výhody mediácie. Na príklade akou je nezaplatená faktúra si ukážeme, ako mediácia môže prebiehať. Hoci sa komunikuje verejne, že mediácia je lacnejšia a rýchlejšia, nemusí to tak byť. Pán Biskupič nám ozrejmil, akým spôsobom môže byť mediátor platený a ako dlho môže trvať mediácia. Dotkli sme sa rozdielu medzi nestrannosťou a pohľadom na nestrannosť, kde nájsť mediátorov a na čo si dať pozor pri výbere mediátora. Prezradil, že na mediáciu je viazaná mlčanlivosť a prestávajú trvať premlčacie lehoty.

Ján Hudák ako client service director a Vladimír Chaloupka ako operation director zo spoločnosti Kantar Slovakia nám priblížia prieskum trhu ako silný nástroj, ktorý nám vie pomôcť v biznise a marketingu. V podcaste si odpovieme na otázku, čo je prieskum trhu. Povieme si nielen definíciu prieskumu, ale aj praktické príklady z praxe a aké výhody nám vie priniesť. Je niečo, čo sa nedá preskúmať? Je aj empatia a naše pozorovanie forma prieskumu? Podrobne si prejdeme pojem hypotéza a prečo je dôležitá. Povieme si, kedy je prieskum vhodné urobiť a čo je jeho primárnou úlohou. Prezradíme už teraz, že je to spojené s návratnosťou investície a znížením rizika zlého manažerskeho rozhodnutia. Vymenujeme si rôzne druhy prieskumov z pohľadu ich vytvárania a ozrejmíme si, či a ako je dôležitý výber metodológie a aké rôzne skupiny okrem zákazníkov môžeme skúmať. Prieskum trhu nie je to len o technickom zbere dát, ale o ďalšej pridanej hodnote, ktorú nám páni z Kantaru prezradili a spolu s tým prezradili aj ich názor na aktuálny pretlak dat. Ako bonus nás zasvätili do pozadia skúmania. Je odpoveď “neviem” relevantná? Vedia zodpovedať na každú otázku? Aké sú časové a finančné rámce prieskumu trhu. Na záver si prejdeme trendy v prieskumoch: automatizáciu, online, zrýchľovanie, osobnejší marketing.

Anita Kardum, pracuje ako senior product manager pre Koala Tours a ako profesionálny biznis kouč. Približuje nám celé pozadie biznisu v cestovnom ruchu. Anita nám prezradila ako pripravuje a plánuje produkty pre klientov, ako reaguje a postupuje pri nečakaných udalostiach. Dotkneme sa konkurencie, zadefinujeme si pojmy tour operátor, cestovná kancelária, cestovná agentúra a kto je agent. Zadefinujeme si cieľovú skupinu cestujúcich a čo sú ich špecifiká. A či cestovanie s agentúrou má svoje výhody. Produkty cestovného ruchu nie je možné dopredu ochutnať. Anita prezradila, ako sa s tým vysporiadať a či číta vôbec recenzie klientov. Objasníme cyklus nákupného správania a prezentovania, podľa čoho sa klienti rozhodujú a aké prvky produktu sú pre klienta kľúčové. Dotkneme sa budovania značky, aké sú komunikačné kanály a špecifiká komunikácie v cestovnom ruchu. Ako sa vytvára materiál na komunikáciu a kedy. Zodpovieme si otázku, či dávajú zmysel klasické tlačené katalógy v tejto digitálnej dobe. Zaujíma nás aj oblasť vyjednavania kontraktov, aké je pozadie, aké sú špeciká arabského trhu. Rozpovieme si príbeh rozvinutia novej destinácie Albánsko, ktoré sa dostalo na mapu cestovného ruchu. Dotkneme sa témy bussiness couching a spojeniu s cestovným ruchom. Anita prezradila svoju konkurenčnú výhoduv tejto oblasti. Odporučí svoj tip na najlepšiu destináciu a knihu.

Trochu iný rozhovor s populárnymi slovenskými youtubermi o marketingu na youtube a instagrame. Umeleckú dvojicu youtuberov ZREBNÝ&FRLAJS tvorí fotograf a kameraman Matej Zrebný a herec Lukáš Frlajs. Prezradili nám ako to všetko medzi nimi dvoma začalo a čo je kľúčom úspechu dobrého obsahu. Zodpovieme si otázku, či je správnou cestou dobrý marketing alebo dobrý obsah. Dostaneme sa k detailom natáčania ich úspešných videí, od nápadu, cez fungovanie štábu až po publikovanie. Prezradia zásady dobrého product placementu, aké pravidlá dodržujú, aby bola táto forma marketingu efektívna. Rozoberieme, či prežijú čistí influenceri bez obsahu. Alebo aký je rozdiel medzi postom influencera na instagrame vs. ich product placement vo videu. Prezradili svoju cieľovú skupinu, aké podmienky sa snažia zachovať, aby bolo všetko autentické a teda efektívne a do akej miery dovolia klientovi zasahovať do svojho obsahu. Na záver prezradia, ako ich efektívne osloviť, ak sa chcete objaviť v ich obsahu.

Matúš Trnkus, grafický dizajnér a zakladateľ spoločnosti Litchi Design nám prezradil praktické infomácie z oblasti dizajnu a redizajnu lokálnych značiek. V podcaste sa dozviete rozdiel medzi dizajnom a redizajnom a zároveň, čo je všetko potrebné na to, aby dizajn alebo redizajn bol podľa vašich predstáv. Rozoberieme si potrebné vstupy pre kvalitný dizajn, ako prebieha celý proces tvorby až po kvalitnú tlač. Matúš objasní, že dizajn nie len logo, ale aj ďalšie veľmi hodnotné výstupy. Zodpovieme si otázku, či sa držať zachovania dizajnu alebo urobiť kompletný redizajn, či sa oprieť o emociálne rozhodovanie alebo vecné rozhodovanie na základe vopred stanovených cieľov a prieskumu. Zadefinujeme si, čo očakávať od grafika, a vysvetlíme si zrozumiteľne pojmy vektory, raster, brand manuál a nátlačok. Zo svojej kuchyne Matúš prezradil, kde hľadá inšpiráciu a či dáva zmysel sledovať trendy.

Soňa Ondrejková, biznis mentorka a majiteľka spoločnosti RozhýBiznis nám prezradila, ako vplývajú procesy na správne fungovanie marketingu, ale aj na chod celej spoločnosti. Dozviete sa, ako rozhýbať biznis správnym smerom a ako vniesť slobodu a efektivitu do firmy a zbaviť sa chaosu. Povieme si,  aký je rozdiel medzi biznis mentorom a koučom, a ako vyriešiť frustráciu zamestnancov.  Soňa nastavuje vo firmách procesy a vďaka nim dokáže zvýšiť efektivitu a znížiť náklady spoločnosti. Pomáha pri cenotvorbe a pri nastavovaní a meraní cieľov. Ako to robí, prečo je to dôležité a v čom všetkom vám ešte správne nastavené procesy vedia pomôcť, sa dozviete v tomto podcaste.

Richard Prikler, skúsený tlačiar, ktorý sa za 20 rokov praxe stal špecialistom na tlačoviny s pridanou hodnotou hovorí: "Vizitky sú ako moje deti. Robia pre mňa robotu po celom svete :-)”  Vypočujte si tento podcast a dozviete sa odpovede na otázky: Je v dnešnej dobe ešte dôležitá vizitka do ruky? Čo znamená, tlačovina s pridanou hodnotou? Je takáto služba u nás dostupná? Ako sú na tom naše tlačiarne?  Prečo je niekedy ručná práca, tá jediná možnosť? Naozaj záleží aj na každom štrťmilimetri? Aké sú možností tlače, ich vlastností, druhy a efekty? Akú úlohu pri tlači s pridanou hodnotou hrá skúsenosť a vzdelanie? Kto boli slávni spolužiaci nášho hosťa, Richarda Priklera, na strednej škole? Kde sa naučil, ako využívať a nastaviť “svoje oko”? Ako súvisí “stará škola” s modernými technológiami tlače? Prečo a pre koho, je podľa Richarda dôležité, mať tlačenú vizitku?Aké druhy vizitiek vyrába? V akých úrovniach výbavy sa dajú vyrobiť? Akú najšpecifickejšiu vizitku vyrobil a pre koho? Čo si myslí o QR kódoch? Čo je to NFC čip? Dá sa merať návratnosť vizitky? Čo je to inteligentný papier? A mnohé iné praktické odpovede, si môžete vypočuť v našom podcaste.

Lucia Gregorová na tému mimovládne organizácie, tzv neziskový, alebo tretí sektor. Rozprávali sme sa o formách tzv. neziskoviek, ktoré existujú a o tom, čo je ich cieľ a účel, kedže sa nezakladajú s cieľom generovať zisk. Pozreli sme sa na legislatívu a špecifiká tretieho sektora. Rozobrali sme, čo je kľúčové pri ich zakladaní, fungovaní a hlavne ako na marketing. Hľadali sme v marketingu rozdiel voči ziskovému sektoru a riešili, aké komunikačné nástroje a kanály sa dajú využiť, a čo najviac funguje. A kedže sme v neziskovom sektore, tak sme riešili aj otázku, ako a z čoho marketing financovať, kde hladať granty, projekty a zdroje a niečo aj o fundrisingu a crowfundingu. Ak aj aktuálne v tretom sektore nepôsobíte a ani nezvažujete žiadne občianské, či iné združenie zakladať, je tento podcast príjemným obohatením o informácie, ktoré sa môžu zísť aj pri klasikom podnikaní.

Martin Krajniak o kráľovne marketingu - značke a jej hodnote. Jej budovanie má ovplyvniť market share vašej značky v hlave spotrebiteľa. Ako však vojsť do hlavy spotrebiteľa a ako zistiť, či tam s našou značkou skórujeme? Prečo je dôležitý, nie len obrat, či podiel na trhu, ale i mentálny market share? Kto to meria? Martin nám prezradil, čo je to hodnota značky a ako sa dá merať. Na čo slúži meranie značky a či vie hodnota značky ovplyvniť predaj, alebo kúpu firmy. Najskôr však treba značku začať budovať, aby sme mali čo merať. Ktoré sú dnes aktuálne piliere, o ktoré sa máme oprieť pri budovaní značky? V čom je to tajomstvo? Môžu zmysluplne a exaktne ísť v značke aj nízkorozpočtové značky? Je dôležitý brand purpose - dôvod existencie značky? A čo to vlastne je? Počuli ste už o štúdií BrandZ?  Prístup k nej je zadarmo a viete sa veľa dozvedieť, či inšpirovať, ako ďalej s vašou značkou. Viac vyskúmaných zákonitostí o značkách, svete, regiónoch, či sektoroch, pravdepodobne inde nenájdete. Zistíte v nej okrem iného aj to, ako vzniká index, equity, a teda informácia o hodnote značky. A na záver naše spoločné zamyslenie, či sa to na Slovensku robí dobre, a či ideme v trende. Čo myslíte, vedia aj veľké rozpočty, prečo robia to, čo robia? Toto musíte počuť :-)

Martin Kopál je kameraman, ktorý začínal už na základnej škole a dnes spolupracuje na rôznych projektoch ako napr. Made in Slovakia s IMT Smile a Lúčnicou, Baštrng, Zázračný nos. Natáča relácie ako Domov na kľúč, Kryštálové krídlo, Miss universe a veľa iného. Martin nám prorozprával, ako využiť video v rámci marketingu, aký je to komunikačný nástroj, čo si uvedomiť skôr, ako sa pustíme do jeho organizácie a ako pristupovať ku jeho kreatíve. Dozvedeli sme sa, aké sú pravidla pri natáčaní videa, z akých častí sa celý proces skladá a koho každého k tomu potrebujeme. Rozprávali sme sa o podmienkach pri natáčaní, a to nielen finančných :-), ale aj o svetle a prostredí, a či je dobré občas improvizovať, alebo mať všetko vopred pripravené. Ak nad tvorbou firemného videa rozmýšľate, zistíte, či vám stačí kameraman, alebo je potrebné ísť cez agentúru, a čo všetko by malo firemné video obsahovať.  A ako bonus, nám Martin prezradil niečo viac aj o svojich projektoch, v ktorých sa dozviete napríklad aj to, ako a kde sa naučiť podávať prvú pomoc :-).

Michaela Muráriková a jej slová o ceste značky Donee The Label. Niečo pre budúcich, alebo začínajúcich malých podnikateľov, ktorý majú svoj sen. Niečo o mladej značke, ktorá vznikla na Slovensku. Niečo o tom, ako sa HR manažérka vynašla vo svete módy a priniesla niečo nové. Dozviete sa ako značka vznikla a akým vývojom prechádza. Čo je dôležité pri vzniku novej značky? Akú rolu v tom hrá príprava a stratégia? Ako jej stratégia pomohla a stále pomáha? Ako urobit tranzit z “vášho aktuálneho sveta” do “úplne nového sveta"? Čo to znamená mať cieľ “robí ma to šťastnou”? Čo je to konkurenčná analýza a prečo je potrebná? Ako vníma konkurenciu? Je príbeh značky dôležitý? Vnímajú ho zákazníci? Pomáha tvoriť positioning - teda vnímanie značky? Čo využíva v marketingu? Aké aktivity? Ako hodnotí využívanie mixu offlinu a onlinu? Je dôležitý osobný kontakt so zákazníkom? Ako funguje tím malej začínajúcej značky? Ako fungujú ciele a biznis model? Je transparentnosť a autentickosť pri malej značke dôležitá? Ako aj balenie buduje vzťah so zákazníkmi? A či sa oplatí byť pri budovaní značky disciplinovaný. Tešíme sa aj na vaše uši pri počúvaní našich podcastov :-)

Katka Gregová, trade marketing manažér zo spoločnosti Syráreň Bel Slovensko nám zodpovedala na spŕšku otázok o trade marketingu. Po vypočutí budete vedieť odpovede na nasledujúce otázky: Kto a kedy potrebuje trade marketing? Kto je to shopper a aký je rozdiel voči spotrebiteľovi? Čo je miesto predaja? Je miesto predaja aj v e-commerce a je potrebný trade marketing aj tam? Aké nástroje sa v trade marketingu využívajú? Ako na 4P v trade marketingu? Rozdieľ  medzi brand a trade marketingom? A spolupráca brand marketing, trade marketing a obchodné oddelenie? Je rozdiel v prístupoch trade marketingu v rôznych odbytových kanáloch? Čo má byť prvé, komunikácia alebo distribúcia? Kde a ako umiestňovať produkty na regáloch? Čo to je, a aký je rozdiel medzi ATL a BTL, a kto ich riadí? Čo a ako vyhodnocovať? A veľa, veľa ďalšieho….

Nina Weisslechner, grafická dizajnérka a výtvarníčka, vníma vizuálnu identitu, ako prvý kontakt zákazníka so značkou. Rozpráva o vizuálnej kultúre a vysvetľuje, čo je to artwork, ako sa tvorí, načo slúži, koľko to asi stojí, a ako vie podporiť jedinečnosť brandingu a vizuálnej DNA firmy, a prečo je potrebný aj pre menšie firmy. Nina nám porozprávala o meniacej sa paradigme s nastupujúcou generáciou, a teda o potrebe estetiky a krásna. V tejto súvislosti odpovedá aj na to, čo je podľa nej vizuálna identita firmy, čo obsahuje, ako sa tvorí a ako k nej pristupovať. Dozvieme sa aký má branding vplyv na značku a jej vnímanie, kedy je potrebný rebranding a vôbec, kde hľadať grafického dizajnéra, a ako ho vyberať. Pozreli sme sa spolu aj na trendy v grafickom dizajne, kde vznikajú a či ich odporúča nasledovať. Funkčnosť musí ísť ruka v ruke s krásou. V rozhovore aj o tom, že rozumie potrebe "inštitútu chodbového prieskumu", ale, že niektoré veci je predsa len treba nechať na marketérov. Napríklad zadanie pre grafického dizajnéra :-)

Jana Zajícová, CEO spoločnosti Creative Sites nám prezradila, ako získať 5 rokov života pri tvorbe nového e-shopu, ako sa na to pripraviť a čo k tomu potrebujeme. Rozprávame sa aj o tom, či je vhodnejší freelancer, alebo agentúra, aké sú výhody open source systémov vs. vlastné riešenia agentúr, a či je e-shop vhodný pre každý biznis. Zistíme, koľko taký e-shop stojí, ako dlho jeho tvorba trvá a prejdeme si 10toro pre správny výber agentúry. Ozrejmíme si pojmy ako sú feed, UX, SEO, bezpečnosť, zálohovanie, ale riešime aj automatizáciu v B2B a celkovo potenciál e-commerce riešení v B2B segmente. Janka nám odhalila aj to, aké sú najnovjšie trendy a kedy môžeme očakávať príchod virtuálnej reality do e-commerce segmentu. Tento podcast, nabitý informáciami, si rozhodne nenechajte ujsť. 

Andrej Môtovský, segment marketing manager divízie alco v spoločnosti St. Nicolaus nám rozpráva o brand marketingu. Hovorí o tom, že brand marketing je ako výchova dieťaťa, čo doň vložíte, to sa vám vráti. Nekončí zavretím dverí na kancelárii a je to 24 hodinová kontinuálna činnosť. V podcaste sa dozviete, ako vníma brand marketing Andrej, čo to je line extention, mother brand, fragmentácia cieľovej skupiny, či komunikácie. Ako inak, než cenovou zľavou je možné podporovať predaj produktu, či služby, a aké s tým má skúsenosti. Prečo podľa neho fungujú 4P (predaj, komunikácia, produkt, cena) ako spojená nádoba, a ktoré P je to najdôležitejšie. Prečo je v brand marketingu na mieste sedliacky rozum a intuícia, a aké vlastnosti by mal mať správny brand marketér. Prezradil nám aj to, či a aký podiel má na budovaní značky agentúra, a aký klient. To všetko a ešte viac sa dopočujete v našom podcaste Marketing v praxi.

Anka a Naďa z Levosphere o tom, čo je to biznis marketingová stratégia, a prečo len marketingová stratégia nestačí. Dozviete sa aj to, čo jej jej súčasťou, odkiaľ pochádza, kto ju stanovuje a riadí, a prečo ju potrebujú všetci podnikatelia. 

Zuzana Gavulka Gavulová, fotografka komerčnej, ako aj svadobnej fotografie, nám vo veľmi úprimnom, obohacujúcom a hlbokom rozhovore prezradila: Aká je úloha komerčnej fotografie pri budovaní značky / v marketingu. V čom tkvie prirodzenosť vo fotografii. Čo je to storytelling vo fotografii a ako sa využíva na Slovensku. Či využívajú a či je vhodná komerčná fotografia aj pre malých podnikateľov. Ako pretaviť filozofiu značky do fotografie. V čom spočíva príprava na fotografovanie a ako formulovať zadanie/brief. Ako hľadať fotografa a aký by mal byť dobrý fotograf. Ale aj veľa iného.....

Tami - Tamara Gončárová, zakladateľka praktických workshopov @instabiznis a projektu @instaranajky nám prezradila, kto sa “pasie” na instagrame, a či IG stárne. Okrem praktických rád, ako na IG uspieť sa dozviete aj pre koho je jeho cieľovka vhodná, a ako ju tam nájsť. Čo je to #hashtag, a ako s ním správne pracovať cez rôzne siete a formy. Čo to znamená On The Go obsah, a prečo je pre IG príznačný. Vypočujete si, pre ktorý biznis je instagram vhodný, a kde hľadať, a ako si vybrať influencera pre svoju značku. Zistíte, či a ako merať ROI, ale aj to, či je IG lacnejší ako FB. Ako robiť reklamu, a čo v prípade, keď predávate vo viacerých krajinách - globalizovať, alebo lokalizovať.  Tami nám odhalila aj to, aká bude budúcnosť IG a veľa ďalších odporúčaní, tipov a rád. 

Jozef Robel jr. z Robel shoes & accessories nám porozpráva nielen o topánkach. Dozviete sa, čo je za úspechom siete, ktorá už 10 rokov funguje na Slovensku s 35 predajňami a s e-shopom. Zistíte, ako aplikujú omnichannel prístup (prepájanie onlinu a offlinu), čo si myslia o cenovej vojne, ktorá prebieha v maloobchode, či ako vnímajú budovanie značky. Zaujímavosťou rozhovoru je časť o slovenskej nohe, vypočujete si, v čom je špecifická, a že na kopyte záleží, a to aj v marketingu! Tak smelo, vyložte si “kopýtka” a vypočujte si ďalší podcast Marketing v praxi.  

Martina Valachová, zakladateľka portálu 40+ vytvorila portál pre ľudí nad 40 rokov, pričom za cca 6 mesiacov získal portál čítanosť cez 30 000 ľudí mesačne. Portál naprogramovala v rámci svojej agentúry JUICY a do markektingu vložila cez 100 EUR. Ako sa jej to podarilo, prečo vôbec takýto portál založila a ako má vymyslené fungovanie, nám prezradí v rozhovore plnom zaujímavostí.

Lucia Tarnóczy zo spločnosti DIVAS drink INTERNATIONAL nám porozpráva, ako sa podarilo značke Divas presadiť v zahraničí. Čo treba vedieť a kde hľadať kontakty, keď uvažujete nad exportom svojich produktov. Ako sa komunikuje so zahraničnými partnermi a s čím máme počítať ako značka zo Slovenska.  Priblíži nám, ako funguje logistika, ako na marketing a veľa iného. 

Často sa stretávame s podnikateľmi, ale aj marketérmi, ktorí robia marketing intuitívne a nemajú istotu, či sú ich kroky správne a prinesú im dlhodobé výsledky. Cieľom našich podcastov je prinášať zaujímavé témy a rozhovory, ktoré pôjdu do hĺbky a budú zachytávať marketing v praxi. Na príkladoch a skúsenostiach našich hostí si vysvetlíme, ako robiť marketing vedome a efektívne. Našou úlohou bude podať vám ich tak, aby ste si z toho vedeli vziať čo najviac pre svoje podnikanie, aby ste spoznali, čo všetko je marketing a vedeli si poradiť. V úvodnom podcaste sa dozviete, ako sme sa stali marketérmi my dve, prečo sme začali podnikať, ale aj zopár príbehov a poznatkov z našej praxe. Anna Sabolová a Naďa Kacera.