Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme prehrešky lašon hara a zastavíme sa aj pri závisti ako zdroji pre ďalšie zlé veci.

Frederika Hazéová vyštudovala žurnalistiku a niekoľko rokov pôsobila ako novinárka. Venovala sa najmä vedeckej popularizácii a neskôr aj spoločenským témam, ako sú ľudské práva, klimatická kríza či násilie páchané na ženách. Zo sveta médií prešla do sveta neziskových organizácií a neskôr PR. Aktuálne svoj čas delí medzi duševné zdravie, ochranu prírody, inovatívne vzdelávanie a boj proti dezinformáciám v rámci projektu Konšpirátori.sk, kde s Petrom Jančárikom robí dezinformačné kvízy pre učiteľov. "Pre niektorých ľudí je veľmi ťažké prijať, že zlé veci sa dejú len tak, a že to nemusí mať žiadny 'väčší zmysel'", vysvetľuje, "preto tak ľahko uveria konšpiračným teóriám. Konšpiračná teória im totiž hovorí, že žiadna náhoda neexistuje, všetko má nejaký zmysel a je za tým temná skupina v pozadí - farmaceutické spoločnosti, židojašteri alebo Soros." Spoločne sa zhovárame napríklad o tom, aký je rozdiel medzi dezinformáciou, hoaxom a konšpiračnou teóriou, o vnímavosti, ale aj osamelosti a "stratenosti" mladých ľudí, a tiež o výnimočných učiteľoch a učiteľkách, s ktorými Frederika s Petrom spolupracujú.

Vedeli ste, že jedna z najznámejších slovenských herečiek, Táňa Pauhofová, má chorvátske korene? Nevie sa o tom, pretože sa vraj nik nepýta. V 5 epizóde podcastu Tajné korene vďaka Táni Pauhofovej otvoríme tému čiastočných koreňov  a zoberieme si k srdcu úlohu, ktorú nám známa herečka uložila, zistiť čo najviac o slovenských Chorvátoch. Vydáme sa pátrať do Jaroviec, objavíme výnimočný cintorín a na vlastné uši zistíme, čo sú „ljubavy“. Prelúskame aj históriu, zistíme kedy a prečo na naše územie prišli Chorváti a neobídeme ani chorvátskych šľachticov, ktorých mená sa spájajú s najznámejšími budovami na Slovensku.

Ideálne skialpinistické viazanie neexistuje. Dôležité je, aby jeho výber sedel s lyžami a lyžiarkami, hovorí v Hiking podcaste Boris Mládek z outdoorovej predajne YakRysy.

Korben Dallas patria medzi kapely, ktorých rukopis je nezameniteľný. Na ôsmom albume Pohyb! posunuli svoje pesničkárstvo o kúsok ďalej aj vďaka tomu, že príliš veľa nešpekulovali. Možno tomu pomohla náhoda, keď na samote v Brzove na pol dňa vypadla elektrina, alebo skutočnosť, že sú v kapele traja a stále ich baví muzika. Zároveň kapelovosť "korbenov" nechal počas nahrávania vyniknúť aj producent albumu Tomáš Sloboda. Hosťami tohto dielu podcastu Moja Muzika sú Juraj Benetin (gitara, spev, basa), Lukáš Fila (basa, klávesy, rap) a Ozo Guttler (bicie). Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch vrátane Koncertnej Mapy Slovenska nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk  

Prvých päť epizód podcastu Otcovia v plienkach ste si mohli vypočuť aj na tomto kanáli. Od šiestej epizódy nás nájdete už len na kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N.

S rabínom Mišom Kapustinom pokračujeme v minisérii o kľúčových dobrých vlastnostiach v judaizme. Tentoraz o mnohých podobách veľkorysosti a rôznych leveloch cedaky.

V 4.epizóde  podcastu Tajné Korene pôjdeme do slovenského melting-potu, alebo Babylonu a možno Vás naša lokalita mierne prekvapí. Hovoriť budeme o jednej z troch vetiev nemeckých usadlíkov na Slovensku – Karpatských Nemcoch, o tom, ako sa žije nemeckej komunite na Slovensku dnes a čím si prešla po druhej svetovej vojne. Pozrieme sa aj na začiatok, na to, prečo a ako prišli Nemci na naše územie, čo so sebou priniesli a čo nám tu dodnes po nich zostalo. Cez mikrofón si “ukážeme” Dufartove domy, magickú spišskú šestnástku a preberieme aj bály. 

Prešovský basgiratista, textár a spevák Juraj Staviarsky nahral po roku a pol druhý album s názvom Skvost Novinka obsahuje desať piesní a doposiaľ ste mohli zachytiť pilotný singel Magické triky. Hudobne vsadil na rock'n'roll, gitarovú školu Toma Morella z Rage against the machine, ale aj takých Royal Blood. A kto chce, inšpirácie na Svet rockovej muziky si na tejto nahrávke nájde sám. Za pozornosť stoja aj texty, ktoré odkazujú na absurdnosti každodenného života a neušli pozornému oku nášho hosťa. Viac hudobných podcastov, rozhovorov, noviniek zo slovenskej hudobnej scény aj informácie o koncertoch a festivaloch nájdete na našom webe mojamuzika.dennikn.sk  

Katarína Iršová je žena so skúsenosťou schizoafektívnej poruchy. V súčasnosti pracuje v pomáhajúcej profesii "peer konzultantky" v Lige za duševné zdravie. Kedysi bola pre ňu jej diagnóza veľkým bremenom a dôvodom na niekoľko hospitalizácií, dokonca ju liečili elektrošokmi. V podcaste rozpráva o tom, ako dnes vďaka nej pomáha iným. "S človekom, ktorému pomáham, sa v prvom rade snažím nadviazať rovnocenný, neposudzujúci a neradiaci vzťah," vysvetľuje, "taký, aký existuje medzi dvomi rovnocennými partnermi." Kľúčová je podľa nej vzájomná dôvera a rešpekt. Človeka s výzvami v oblasti duševného zdravia sa peer konzultanti snažia splnomocňovať k tomu, aby sám spolupracoval a snažil sa na sebe pracovať. Koncept "peer konzultantov" vznikol v zahraničí ako inovatívny prístup podpory v oblasti duševného zdravia na základe zdieľanej skúsenosti. Ide o ľudí, ktorí si prešli duševným ochorením, sú stabilizovaní a dnes pomáhajú svojím príbehom zotavenia. Aj keď na Slovensku momentálne existuje len pilotný projekt, už dnes je zrejmé, že táto iniciatíva účinne podporuje pacientov aj pacientky. Možnosť mať niekoho, na koho sa môžu spoľahnúť a kto dokáže porozumieť ich skúsenostiam, má pre nich zásadný význam. Okrem toho však tento prístup posilňuje aj tých, ktorí svoju skúsenosť zdieľajú a môžu tak zažívať pocit, že na ich pomoci a práci záleží.

Aj po tom, čo sa vám narodí dieťa, myslite na seba a svoje potreby. Ak ste vyčerpaní, nikomu to nepomôže, hovorí v piatej epizóde  série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Pre nikoho nie je dobré, aby ste sa všetkých potrieb vzdali a sústredili sa len na dieťa. Nevytvára to dobré podmienky na to, aby sa dieťa naučilo vnímať aj potreby iných ľudí.“ Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od najbližšej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory nájdete najskôr na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o strate dieťaťa a potratoch. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Filokartista Jozef Dukes rozpráva o svojej unikátnej zbierke pohľadníc so slovenskými synagógami, ktorá vyšla v knižnej podobe. 

V tretej epizóde podcastu Tajné korene prejdeme všetkými emóciami: od humoru a satiry, cez smútok a hnev, dnes budeme totiž hovoriť o židovskej menšine na Slovensku a koreňoch tajných, známych a žiaľ aj tých vo vzduchu. Je dobré si robiť srandu z predsudkov o Židoch a vôbec, odkiaľ tieto predsudky pochádzajú? Cez príbeh Michaela Szatmáryho, jeho vtipné glosy a rozprávanie o živote moderného Žida na Slovensku sa dostaneme aj k histórii Židov u nás. Prečo vôbec prišli Židia na naše územie a prečo bol svet pre nich v priebehu dejín taký nebezpečný? Pozrieme sa na konferenciu kde sa stretli najvplyvnejší Židia Uhorska a obrovské zmeny, ktoré pre Židov na našom území priniesla. Nevyhneme sa ani druhej svetovej vojne, Holokaust priblížime až nebezpečne blízko a hovoriť budeme aj o generačnej traume. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. 

Ivan Gabriš učí chémiu na strednej škole a na sociálnych sieťach, kde má cez 40-tisíc sledovateľov, uverejňuje videá svojich experimentov. V podcaste rozpráva o tom, čo ho chémii najviac baví, aké experimenty si viete urobiť aj doma a prečo ľudia nefotosyntezujú.   

Ak si k bábätku neviete nájsť cestu, začnite malými vecami. A hlavne buďte prítomní, radí mužom v štvrtej časti série Otcovia v plienkach psychológ Martin Miler. „Ak to nie je láska na prvý pohľad, neznamená to, že to nebude dobré, ale len to, že si to vyžaduje čas.“ Podcastom sprevádzajú Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o úlohe muža počas šestonedelia. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom rozbiehame novú minisériu o najdôležitejších ľudských vlastnostiach podľa judaizmu.

V  druhej epizóde podcastu Tajné Korene sa vyberieme na veľký road-trip. S moderátorkou Oľgou Džupinkovou spoznáme jej rodinu, korene a ich príbehy. Okrem „banduriek“ od jej 94-ročnej „babči“, úžasných koláčov a bazového sirupu jej mamy sa dozvieme viac o histórii rusínskeho obyvateľstva na Slovensku, vyštveráme sa na zenový kopec, ale pôjdeme aj na samotný koniec či skôr „začiatok“ Slovenska. Vyberieme sa aj po stopách najznámejšieho slovenského Rusína, ktorého prekvapivo nenájdeme v galériách, ale v rozprávkove. Podcast vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N.   Novú epizódu podcastu publikujeme každý štvrtok a preplatitelia Denníka N si ho môžu vypočuť v pred-premiére každý pondelok. 

Speváčka, skladateľka a herečka divadla SkRAT a Divadla Alexandra Duchnoviča, Zdena Kvaskova vydala svoj druhý album Odmäk. Vznikal vo vlaku na trati Prešov-Bratislava a späť. Kolekcia deviatich skladieb prináša elektroniku v minimalistickom, zato mrazivom a miestami melodickom prevedení a intímne texty, ktoré nie sú na prvú. Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch.   

Mojím ateliérom je bratislavská Obchodná ulica a to ako sa menila za desaťročia. Fotil som ju pre seba a z tých banálnych fotografií vznikla veľká výstava v SNG, hovorí v podcaste Oči dokorán dokumentarista Juraj Bartoš.

Až keď som viac doma, vidím, aké ťažké to má jeden rodič, hovorí hokejista Tomáš Marcinko v tretej časti série Otcovia v plienkach. Opisuje, že aj keď sa mu v hokeji darilo, bolo mu ťažko, keď odchádzal od rodiny. Pred sezónou preto prestúpil do Brna, aby bol bližšie k manželke a dvom deťom. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N. Podcasty budú od šiestej epizódy vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a v aplikácii Denník N. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať s psychológom Martinom Milerom o pocitoch mužov po pôrode. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

Fyzik Tomáš Dado, ktorý pracuje v CERN-e na experimente ATLAS vysvetľuje, ako funguje bizarný kvantový svet, prečo mu stále úplne nerozumieme a ako môže výskum kvantového previazania teoreticky pomôcť kvantovým počítačom.

V úvodnej epizóde podcastovej minisérie začíname pátrať po koreňoch a zisťujeme, že je to riadna makačka, ale aj veľké dobrodružstvo, ktoré môže viesť k milým, zaujímavým, ale aj ťažkým a bolestivým zisteniam. Aké tajomstvá môžu skrývať utajené korene a prečo sa po nich oplatí pátrať? V epizóde sa spýtame aj na to, kto sme my – Slováci, aké máme korene. Kto žil v „zemi levov a divočiny“ spolu so Slovanmi? Prečo nie je dnešná multi-kulti spoločnosť ničím novým, kto nám „daroval“ Jánošíka a vďaka komu máme lečo? To všetko preberieme v prvej epizóde naratívneho podcastu Tajné Korene. Podcast Tajné Korene vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a Nadácie Milana Šimečku a v spolupráci s Denníkom N. Jeho autorkou je Katarína Urban Richterová.

Mimovládny alebo tretí sektor dopĺňa tie prvé dva – verejný a súkromný. Pôsobia v ňom veľké nadácie, advokačné organizácie, ale aj mládežnícke organizácie, spolky rybárov, dobrovoľných hasičov, či cyklistov. Z úst politikov a verejných činiteľov počúvame čoraz častejšie o „dobrých“ a „zlých“ neziskovkách, či dokonca o nepriateľoch a zahraničných agentoch. Ako sa pracuje v takejto atmosfére, čo spôsobujú verejné útoky politikov na mimovládny sektor a ako vnímajú aktuálnu situáciu napríklad organizácie, ktoré sa venujú práci s LGBTI minoritou? Spýtame sa aj na financie v neziskovom sektore a prečo sú 2 percenta z daní pre organizácie také dôležité. A vôbec, prežije neziskový sektor? 

Muž pri pôrode? Urobte z toho zmluvu, ktorá sa dá bezdôvodne zrušiť, radí dula a psychologička Hana Celušáková v druhej časti série Otcovia v plienkach. Prítomnosť muža pri pôrode odporúča, no tvrdí, že ak tam pôjde "nasilu", nebude to dobré ani pre jednu stranu. Podcastom sprevádzajú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N, dvaja čerství otcovia. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o otcovstve s hokejistom Tomášom Marcinkom. Ak sa vám podcast páči, sledujte na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a dajte nám vo vašej aplikácii hodnotenie.

S rabínom Mišom Kapustinom sa venujeme jednému z najcitovanejších prorokov vôbec.

Žaneta Morovská je žena, ktorá dokázala priniesť poéziu dokonca aj do telerána. Poetka, ktorá žije, ako ona hovorí - na svojej planéte. V podcaste #tusom sme sa s ňou rozprávali o zmysluplných rozhovoroch, hlbokých vzťahoch, hre Hlbina, ktorú vytvorila, či o jej Manifeste mladej ženy. Viac informácii o našom podcaste môžeš nájsť aj na Instagrame @tusompodcast. Tvoria ho Kamila Šebestová a Michaela Lazoríková).

Na našom hudobnom webe www.mojamuzika.dennikn.sk nájdete koncertnú  mapu Slovenska, ktorá pravidelne prináša prehľad koncertov na najbližší týždeň. Prvý diel podcastu Moja Muzika v roku 2024 bude práve o tejto čoraz viac obľúbenej rubrike, ktorú pripravuje náš kolega a redaktor Jozef Husovský.   Všetky naše hudobné podcasty nájdete aj na adrese www.mojamuzika.dennikn.sk, vrátane hudobných noviniek, rozhovorov nielen s muzikantmi, ale aj ľuďmi z našej hudobnej scény, pravidelnú Koncertnú mapu Slovenska a podrobné informácie o koncertoch a festivaloch. 

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme jednu z najkomplikovanejších kníh židovskej biblie a premýšľame ako to bolo s Danielom v jame levovej

Zima a prekúrené interiéry škodia aj pokožke aj vlasom, ktoré sa vysušujú a sú náchylné na popraskanie, poranenia či tvorbu lupín. Dermatologička Milica Malíčková vysvetľuje, ako sa zime starať o kožu či vlasy, či vieme zdravie pokožky ovplyvniť aj jedlom či pitným režimom a na aké zákroky na koži sú zimné mesiace vhodné.

Hormóny sa spustia aj otcom, oveľa dôležitejšie je však to, čo začnú robiť sami, vraví psychologička a dula Hana Celušáková v prvej časti série podcastov Otcovia v plienkach venovanej téme tehotenstva.  Podcastom vás budú sprevádzať Rasťo Kačmár a Michal Červený z Denníka N, dvaja čerství otcovia. Podcasty budú neskôr vychádzať len na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach. Rozhovory vychádzajú najskôr ako článok na webe dennikn.sk. Podcasty môžete zadarmo počúvať vďaka predplatnému, ktoré si kúpite na predplatne.dennikn.sk. Sledovať nás môžete aj na Instagrame. V ďalšej časti sa budeme rozprávať o pôrode. Ak sa vám náš podcast páči, začnite nás sledovať na samostatnom kanáli Otcovia v plienkach a pomôže nám, keď nám vo vašej aplikácii dáte hodnotenie.

Prežite dva dni v živote brnenskej vily na Hlinkách ako návštevníci dvoch úplne rozdielnych stretnutí. V roku 1932, keď sa do nej židovský továrnik Felix Engelsman nasťahoval v čase rozkvetu a v roku 1939, kedy v ponurej atmosfére všetci riešia dilemu či zostať alebo emigrovať. Tento podcast vznikol počas festivalu Štetl fest v Brno v rámci LARP, teda zážitkového programu, ktorý využíva princíp jednoduchého hrania skutočných aj vymyslených postáv.

Dvaja otcovia rozprávajú o tom, ako im dieťa zmenilo život a s odborníkmi aj inými rodičmi hľadajú odpovede na to, ako byť lepším otcom.   V prvej sérii napríklad o úlohe muža pri pôrode a počas šestonedelia, o sexe po pôrode či o komunikácii so starými rodičmi.   Podcast pripravujú Michal Červený a Rasťo Kačmár z Denníka N.   Nájdete nás aj na Instagrame a na Denníku N.   https://www.instagram.com/otcovia.v.plienkach/   https://dennikn.sk/autor/otcovia-v-plienkach/

Nikdy nie je neskoro zamilovať sa do judaizmu a excelovať v ňom tak, že spoznáte najväčšie tajomstvo. Teda, ak máte talent a odhodlanie. O príbehu výnimočného rabi Akivu sa rozprávame s rabínom Mišom Kapustinom.

Podľa archeológa a egyptológa Jozefa Hudeca dáva Egypt nášmu pohľadu na históriu ďalší rozmer. "Egyptské dejiny, to sú konkrétne osoby, faraóni, úradníci, vojaci, ktorí majú svoje mená, a viete aj to, ako sa volal ich otec, matka, brat či sestra. Aj preto je to také uchopiteľné a ľudské," vysvetľuje, prečo je história Starovekého Egypta taká populárna najmä medzi deťmi. "V spojení so záhadnosťou pyramíd, slnečnou krajinou a modrým Nílom je to celé fascinujúce," hovorí vedec z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied, ktorý je jedným z dvoch vedúcich poľsko-slovenského výskumu v egyptskom Tell el-Retábí.

"Demokratický spôsob rodičovstva, pri ktorom dieťaťu necháme slobodnú vôľu, necháme ho zažiť aj istý pocit frustrácie a stresu, necháme ho objavovať a zodpovedať sa za svoje činy, ale zároveň sme mu k dispozícii a situácie riešime s chladnou hlavou a v kľude, je najlepším predpokladom, ako z neho vychovať pokojného, láskyplného, komunikatívneho a zodpovedného mladého človeka," hovorí v poslednom rozhovore roka 2023 Saskia Repčíková. Podľa nej má rodičovská metóda na deti veľmi veľký vplyv, najmä na začiatku ich života, kedy sa vytvára vzťahová väzba medzi dieťaťom a rodičom a dieťa sa učí, že svet je dobrým a bezpečným miestom. Saskia Repčíková má súkromnú škôlku, v ktorej sa už jedenásť rokov venuje najmenším deťom. Okrem iného im pomáha s rozvojom špecifických školských schopností, hlavne schopnosti čítať s porozumením. Spoločne sa zhovárame o tom, ako sa mení naše rodičovstvo, aký vplyv na najmenšie deti majú moderné technológie, o tom, aké dôležité sú pre ne socializácia a rozvoj kamarátstiev a aj o tom, aký bol vplyv dlhého lockdownu počas pandémie na deti, ktoré v tomto školskom roku nastúpili do škôlky.

Maliarka Klaudia Kosziba v rozhovore vysvetľuje prečo čerpá z mytológie aj z filozofie.

Organický chemik Peter Szolcsányi, ktorý sa špecializuje na syntézu a vlastnosti nových vonných zlúčenín vysvetľuje, prečo v nás vianočné vône často vyvolávajú nostalgické spomienky z detstva, či je prírodná vanilka lepšia ako tá syntetická, a ktorá chemická reakcia je kľúčová pri pečení.

Slovensko budúci rok oslávi 20 rokov svojho členstva v NATO, no Slováci dlhodobo patria skôr k skeptickejším členom. Ako vážne máme brať prieskumy podpory, ako na tieto čísla vplýva propaganda a aké dezinformácie na Alianciu cielia v slovenskom informačnom priestore? Mýty o NATO rozoberala s veľvyslancom Slovenska pri NATO Petrom Bátorom analytička SFPA Miroslava Pisklová.  Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Majú mladí pohodu? V decembrovej epizóde podcastu Krajina mladých sa pýtame na duševné zdravie mladých ľudí. Prečo sa majú dievčatá horšie ako chlapci a čo je zdrojom stresu mladých? Ako zvládajú ťažké situácie, ako vnímajú odbornú pomoc a  dokážu o nej otvorene hovoriť? Spýtame sa aj na obdobie sviatkov. Bilboardy a reklamy nám vykresľujú pohodu a šťastie v rodinnom kruhu, ktorú však nie všetci zažívame. Ako si spraviť sviatky príjemnými pre všetkých, rodičov aj deti? Ako sa vyhnúť hádkam, úzkosti, či dokonca horším pocitom a čo robiť v krízových situáciách? V epizóde si povieme pár rád ako udržiavať doma pohodu, nielen počas sviatkov.

Poradkyňa prezidentky pre zahraničnú politiku Jana Kobzová odpovedá na to: čo nám o vzťahoch EÚ-USA ukázala vojna proti Ukrajine, čo sa stane, ak sa do Bieleho domu znovu dostane Donald Trump, a či sa podarilo Európskej únii v posledných rokoch budovať sebestačnosť v kľúčových sektoroch. Rozhovor s ňou viedla analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

"Predstavme si, kde by mohla byť naša spoločnosť, ak by vedela naplniť potenciál každého človeka, ktorý sa narodí. Aj toho, ktorý je dnes na ulici," hovorí riaditeľka nadácie DEDO Alena Vachnová, ktorá sa už 20 rokov profesionálne venuje rozvojovým témam. Za bezdomovectvom podľa nej nie je neschopnosť alebo životný štýl týchto ľudí, ale prioritne systémové problémy - nedostupné bývanie alebo nedostupná zdravotná starostlivosť. Mnohí ľudia, ktorí sa do bezdomovectva dostávajú, sú deti a mladí ľudia, ktorí vyrastali v náhradnej starostlivosti alebo v inštitúciách typu detských domovov. "Sú sú to častokrát ľudia, ktorí nemajú širokú podporu rodiny, nejakej komunity či spoločenstva, ktoré by ich dokázali podržať v ťažkých časoch," vysvetľuje, "v detstve nezažili potrebný pocit bezpečia." Myslí si tiež, že ak chceme bezdomovectvo systematicky ukončovať, je veľmi dôležité poznať optiku ľudí, ktorí ho zažili.

Matej Šimalčík zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií sa s analytičkou SFPA Miroslavou Pisklovou rozprával o tom, aké silné je postavenie Číny, aké bezpečnostné riziká predstavuje, aj ako sa s touto hrozbou snaží vysporiadať Európska únia či USA. V podcaste sa dozviete aj to, do akej miery sme na Číne závislí z pohľadu dodávky nerastných surovín, ale aj kde v Európe má z pohľadu investícií najväčší vplyv. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

O výbere a starostlivosti o skialpové lyže sme sa rozprávali s Viktorom Devečkom a Broňou Brtáňovou, ktorí na Liptove navrhujú a vyrábajú lyže pod značkou Forest Skis. 

Naše deti sú trošku egocentrickou generáciou, je dôležité viesť ich k tomu, že Vianoce sú aj o darovaní, hovorí detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková. Odborníčka približuje, že deti by sa mali zamyslieť, čo by mohlo potešiť ich blízkych, a odporúča, aby to bola napríklad vyrobená vec.

Investigatívny novinár Bradley Hope v knihe Rebel a kráľovstvo rozpráva príbeh študenta Adriana Honga, ktorý sa po tom, čo sa pokúsil zvrhnúť severokórejský režim, stal doživotným utečencom.

Ešte sa ani nenarodil a už musel bojovať so svojim bratom Ezauom. Nakoniec síce od neho získal právo prvorodeného, ale trest ho neminul. Rabín Miša Kapustin pokračuje v rozprávaní o jednej z ďalších z veľkých postáv tóry.

Myšlienku flexibilnej solidarity pri riešení migračnej krízy sme pred rokmi predstavili my. Dnes nemôžeme povedať, že neprispejeme vôbec ničím, hovorí Ján Orlovský, riaditeľ migračného úradu ministerstva vnútra. Orlovský rozpráva o aktuálnych trendoch, porovnáva to s migračnou krízou z roku 2015 a odpovedá, či sa máme obávať o budúcnosť Schengenu a čo očakávať od plánovanej reformy európskej migračnej a azylovej politiky. Rozhovor viedla analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Rabín Miša Kapustin sa v novej epizóde zo série príbehov z tóry venuje Jozefovi, vykladačovi snov, ktorého sa bratia chceli zbaviť. 

Vysokoškolská pedagogička Jana Chrappová organizuje popri práci aj chemické olympiády či korešpondenčné semináre pre stredoškolákov. "Motivuje ma práca s mladými ľuďmi a to, že im môžem ukázať, ako môžu dosahovať úspechy vo veciach, ktorým obetujú určitý čas," hovorí vedkyňa, ktorá sama chémiu pôvodne študovať ani nechcela. Dnes jej však bežne venuje aj dlhé večery a víkendy, počas ktorých pripravuje chemické talenty na domáce i medzinárodné súťaže. V roku 2023 získala Cenu Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania.

Neviem fotiť niečo, čo nemám odžité, vraví Karin Golisová, ktorá dokumentuje alternatívny spôsob života mladej generácie a vydáva autorské ziny.  

V rokoch 1932 – 1933 zomreli takmer štyri milióny Ukrajincov, ktorých nechal vtedajší režim vyhladovať. Hladomor však predstavoval len polovicu príbehu. V čase, keď na vidieku umierali roľníci, zároveň sovietska tajná polícia zaútočila aj na ukrajinské intelektuálne a politické elity. Kým sa hlad šíril, rozbehla sa ohováračská kampaň a represie namierené proti ukrajinským intelektuálom, profesorom, kurátorom v múzeách, spisovateľom, výtvarníkom, duchovným, teológom, štátnym zamestnancom a úradníkom. Novinárka a spisovateľka Anne Applebaum detailne opisuje, ako sa to vôbec mohlo stať, kto bol za túto tragédiu zodpovedný a aké mala následky.

Dennyiah vydali pred pár dňami svoj druhý album Etternal Sunshine, ktorý nahrávali s Nickom Hardom. Ten si cestou na Kubu v rámci rozpočtu na nahrávanie posledného live albumu Snarky Puppy odskočil za speváčkou Denisou Gajarskou a gitaristom Ľubošom Šoltésom na Island. Bývali v autobuse a nahrávali v dome, ktorý domáci volajú "Spaghetti Church" aj v štúdiu, kde kedysi nahrávala Björk. Príbeh novinky košických Dennyiah by si zaslúžil menší dokument.

"Prajme si a buďme na seba dobrí. Viďme v úmysloch toho druhého to najlepšie," hovorí v podcaste Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka nadácie Pontis. Martina patrí k výrazným osobnostiam neziskového sektora na Slovensku, ktorý sa stal pre súčasnú slovenskú vládu terčom kritiky a obviňovania. V spoločnom rozhovore vysvetľujeme, čo vlastne tretí sektor je, prečo je dôležitý, ako z neho protiftujeme my všetci a čo môžeme urobiť pre jeho ochranu a fungovanie aj naďalej. Hovoríme aj o sociálnych inováciách, o zodpovednom podnikaní a o dôvere, ktorú ľudia pociťujú predovšetkým k biznis sektoru. 

Vedec Matej Baláž sa venuje výskumu, ktorý by laikovi mohol pripomínať novodobú alchýmiu. Vo vysoko energetickom mlyne napríklad pomelie vaječnú škrupinu so zvyškom parapetu a premení tak toxický chlór z odpadového PVC na novú, bezpečnú zlúčeninu. Alebo za pomoci lišajníka, levandule či oregana v mlyne vytvorí antibakteriálne striebro z dusičnanu strieborného. V rozhovore vysvetľuje, kde všade sa dajú takéto premeny využiť v praxi, ale aj to, čo majú spoločné veda a tenis.

V treťom a záverečnom dieli minisérie o Continental Divide Trail (CDT) sa rozprávame s Ivkou Smolkovou o strave, zásobovaní, vode a návrate do bežného života po ukončení trailu. Pridávame aj odporúčania pre ľudí, ktorí by sa chceli vybrať na CDT.

Vidíme sa je beatlesácky album nielen zvukom, ale aj samotným prístupom, keďže na deviatich skladbách pracovala spoločne celá skupina Le Payaco a pri tom si v jednotlivých skladbách muzikanti vymieňali svoje nástroje.

Životopis Ťažší ako nebo je mimoriadna kniha o temnom živote legendárnej hviezdy a o kapele Nirvana. Vzhľadom na to, čím všetkým Cobain prešiel a ako s týmito okolnosťami naložil, dodnes prehovára ľuďom do duše. Podarilo sa mu pretvoriť bolesť do umenia v podobe hudby a to nepochybne stojí za obdiv, či už ste jeho tvorbu mali radi, alebo nie.

Pokračovanie minisérie o diaľkovej trase Continental Divide Trail (CDT) v USA s Ivkou Smolkovou sa zameriava na samotu na trase, zver a vybavenie. 

Diaľková trasa Continental Divide Trail (CDT) v USA je menej známou sestrou Pacifickej hrebenovky. Tento rok ju prešla slovenka Ivka Smolková. 4072 kilometrov jej trvalo 145 dní.

V podcaste #tusom sa Kamila Šebestová a Michaela Lazoríková s hosťami tejto epizódy rozprávali o tvorbe, partnerstve, rodičovstve, súčasnej politickej situácii, ale aj o tom, ako sa upokojiť v náročné dni.   Zita Pisárová je úspešná ilustrátorka, ktorá sa okrem kresby venuje aj šíreniu povedomia o jednorodičoch na Slovensku.  
Šimon Ondruš Pisár je básnik, ktorého môžeš stretnúť ako online, tak v uliciach Bratislavy za písacím strojom. Vie na počkanie napísať báseň o láske, o tebe, ale aj o spoločenskom dianí.    So Zitou sú partneri nie len v súkromnom živote, ale aj v tom umeleckom. Onedlho vydávajú knihu Upokoj sa so Šimpeho básňami a Zitinými ilustráciami.   Podcast #tusom dáva hlas slovenským umelcom z prostredia hudby, literatúry, filmu či divadla. Títo umelci tu sú, aj keď ich nevidno na billboardoch a nepočuť v rádiách.

Prečo sa na cestách správame tak, ako sa správame, a čo to o nás hovorí? Správajú sa ženy odlišne od mužov? Prečo vznikajú niektoré zápchy zdanlivo celkom bezdôvodne? Prečo aj malá nehoda vedie k tomu, že sa niekde zasekneme na desiatky minút? Zlepšujú autobusové pruhy plynulosť premávky alebo je to presne naopak? Ako veľmi nebezpečné sú kamióny s návesmi? To sú len niektoré z pozoruhodných otázok, na ktoré sa v tejto fascinujúcej prehliadke záhadami ciest Tom Vanderbilt pokúša nájsť odpovede. 

Slavo Gibarti pri skladaní muziky pre Hrdzu stavia najmä na speváčkach. Na novom albume hviezdia štyri, ktoré sa s kapelou objavujú v posledných rokoch aj na pódiách. Keďže nový album Čo mi je, to mi je vznikal prevažne počas pandémie, prvýkrát napísal viac nových skladieb pre svoj hlas než zvyčajne.

 S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o zlyhaní Mojžišovho brata, ktorý síce bol v jeho tieni, avšak dodnes zohráva významnú úlohu v židovskej tradícii.

Rozhovor s Jánom Volkom, ktorý je súčasťou knihy Pohyb je liek: Návod na život bez bolesti, ktorú napísal reportér Michal Červený s trénerom Tomášom Mihalíkom. Kúpiť si ju môžete tu: https://obchod.dennikn.sk/show/1458/pohyb-je-liek

V dnešnom diele venujeme pozornosť nerovnému odmeňovaniu mužov a žien. „Väčšina žien pracuje v sektoroch, ktoré sú veľmi nízko ohodnotené, či ide o sektor opatrovateľských a sociálnych služieb, alebo oblasť zdravotníctva. Je otázne, či si ich vyberajú dobrovoľne, alebo preto, lebo tak riešia súbeh rodiny a zamestnania,“ hovorí Barbora Holubová, výskumníčka v Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI). Podľa nej môže byť dôvodom aj to, že ženy sú do starostlivosti o iných socializované odmalička. Okrem toho sú tiež vedené k tomu, aby boli milé a nekonfliktné. V rozhovore reflektujeme aj na fakt, že v najnovšom indexe rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) Slovensko opäť patrí medzi päticu najhorších v EÚ. Zárobky žien tvoria stále menej ako 70 percent zárobkov mužov. Znamená to, že pri zohľadnení už odpracovaných dní v roku 2023 od 1.novembra až do konca roka všetky ženy na Slovensku pracujú zadarmo. 

Aké je aktuálne postavenie žien v oblasti bezpečnosti a obrany v NATO, EÚ a na Slovensku a aké trendy pozorujeme v posledných rokoch? Prečo je rodová rozmanitosť v tejto oblasti dôležitá a pomôžu kvóty? Majú dnes mladé expertky a vojačky dostatok silných vzorov vo vedúcich pozíciách v tomto odvetví? S akými výzvami sa ženy pri pôsobení v tejto oblasti stretávajú?   S Luciou Yar, zastupujúcou šéfredaktorkou portálu Euractiv Slovensko, sa rozprávala analytička SFPA Miroslava Pisklová. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Ani s rodičmi, ani na škole - mladí o „nej“ s nikým nehovoria. Avšak zažívajú „ju“ často na vlastnej koži. Dospelí Slováci a Slovenky vnímajú korupciu ako rozšírenú v našej krajine.   Ako sa na ňu pozerajú dnešní mladí ľudia? Vidia ju okolo seba, zažívajú ju na vlastnej koži, tolerujú ju, či dokonca správajú sa aj oni korupčne či neeticky? O korupcii – vo veľkom aj malom, o neetickom správaní, šedých zónach morálnych kompromisoch, ale aj o tom, ako rozmýšľať a hovoriť o korupcii nám povedia v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých – mladí ľudia z Bardejova a odborníčky na korupciu.  

 Nie je progres ako progres, rozpráva rabín Miša Kapustin v epizóde venovanej biblickej márnivosti.

S gitaristom Sveťom Korbeľom zo Slobodnej Európy nielen o albume Trojka, ktorý vzkriesil našu legendárnu kapelu.

Život Kurta Cobaina je opradený mnohými tajomstvami a mystifikáciami, ktoré vytvoril buď on sám, alebo jeho fanúšikovia. Charles R. Cross odhaľuje, aký bol Cobain v skutočnosti, ako tvoril, ako sa prepletalo jeho súkromie s profesionálnym životom a čo vlastne znamená názov Smells Like Teen Spirit. 

V prekvapivej epizóde sa s Juliou Itin znovu vydáme do secesného domu, kde kedysi býval významný člen židovskej ortodoxnej obce Lazar Gestetner. Jeden z jeho nových obyvateľov nás totiž upozornil, že by v ňom mohla byť aj mikve. 

Rozhovor s intermediálnym umelcom Jaroslavom Kyšom o jeho nenápadnej intervencii na výstave, ktorá nanovo prehodnocuje vzťah človeka k prírode.  

Trail Biely Kríž nad Bratislavou odlavuje 10 rokov svojej existencie. Za tento čas sa pre trailbuilderov výrazne zlepšili podmienky, no v komunite kleslo nadšenie. Bikeri radšej jazdia, ako by pomohli na brigádach. 

Thrasheri Catastrofy sú po letných radovánkach späť v kluboch. Najbližšie sa predstavia v 27.10. v prešovskom Stromoradí, 28.10. v novomestskom klube Za rampami, 10.11. v bystrickom Klube 77 a 11.11. v Quadraton Clube v Zlatých Moravciach. S Borisom Bauerom sme sa stretli pred budovou YMCA v Bratislave, kde nás hluk večernej dopravnej premávky primäl k tomu, aby sme namiesto terasy nahrali podcast v spevákovom aute.

Vraj najvyššia hmotnosť pre dospelého 2-metrového muža je 100 kilogramov. Dnes však nie je výnimkou stretnúť 10 ročné dievča, ktoré váži 95 kíl. Obezita medzi deťmi a mladými nezastaviteľne rastie a na detský život, ale aj na ich budúcnosť má obrovský, negatívny vplyv. Prečo je to tak, a čo môže obezita deťom spôsobiť? V najnovšej epizóde podcastu Krajina mladých sa spýtame aj na to, prečo potrebujeme menej futbalových štadiónov a viac telocviční a ako pomôcť deťom,, aby si zamilovali zeleninu

Tím chemika Igora Lacíka sa snaží "oklamať" imunitu. Vyvíja obal na transplantované pankreatické ostrovčeky, ktorý si imunitný systém nevšimne a zároveň im umožní vypúšťať potrebné hormóny nepozorovane do tela. 

Lovkyňa historických tajomstiev Julia Itin si tentoraz na prechádzku Starým mestom vzala fotografa Štefana Cipára. Obom totiž čoskoro vyjde v Čiernych dierach kniha o unikátnej dlažbe v hlavnom meste. Vydajte sa spolu s nami do zákutí krásnych domov so židovskou históriou.

Expert na informačnú bezpečnosť a dezinformácie Tomáš Kriššák vysvetľuje, prečo sú Slováci veľmi náchylní veriť konšpiračným teóriám, ako sa Slovensku darí vysporiadať s touto hrozbou, ako dezinformačné naratívy ovplyvňujú slovenskú demokraciu a voľby alebo ako vníma možný prínos nového Aktu o digitálnych službách, ktorý čoskoro vstúpi do platnosti. S Kriššákom sa rozprávala Miroslava Pisklová z SFPA. Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Molekulárna biologička Kristína Macáková sa na Univerzite Komenského venuje hľadaniu príčin vzniku reumatoidnej artritídy. Najväčší potenciál výskumu momentálne vidí v prevencii, ktorá by umožnila nájsť pacientov ešte predtým, než im prepuknú bolestivé príznaky ochorenia.

Monumentálny historický román Jonathana Littella s názvom Láskavé bohyne, založený na skutočných udalostiach, sa dodnes považuje za jednu za najvýznamnejších kníh o holokauste. Vo fiktívnych memoároch bývalého nacistického dôstojníka Maximiliana Aueho sa očami kultivovaného, no odsúdeniahodného muža vraciame k vojnovým hrôzam, ktoré vyústili do obludnej nacistickej genocídy Židov.

Rozhovor z knihy Telo v 21. storočí: Pohyb je liek. Michal Červený sa rozpráva s Adelou Vinczeovou a Tomášom Mihalíkom, silovým a kondičným špecialistom. Knihu si môžete kúpiť v predpredaji tu: https://obchod.dennikn.sk/show/1458/pohyb-je-liek

Preživší holokaustu, 90-ročný Naftali Ďurko Fürst rozpráva o tom, ako jeho rodina prežila teroristický útok Hamasu na kibuc Kfar Aza.  

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy. Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch.

Šéfka Herzlovho centra pre izraelské štúdiá Irena Kalhousová a izraelský veľvyslanec na Slovensku Eitan Lavan rozprávajú o dôsledkoch jedného z najčiernejších dní histórie moderného Izraela.

Britský historik, novinár a profesor na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash v knihe Domoviny ponúka prehľad najvýznamnejších udalostí, ktoré sa odohrali v povojnovej Európe, a pripomína všetky jej triumfy a pády. Nevynecháva ani pretrvávajúcu vojnu na Ukrajine, ktorej koniec bude znamenať ďalší európsky „rok nula“.

Kapela Hex dokáže elegantne lavírovať medzi populárnou a alternatívnou hudbou. Za tri dekády toho Hexáci zažili naozaj veľa. Aktuálny album Kde je tu láska? vznikol bez zosnulého člena Ďuďa a je výnimočný nielen svojím príbehom. Pred aktuálnym klubovým turné nám tento príbeh rozpovedal basgitarista Tomáš "YXO" Dohňanský.

Prvý diel podcastovej série „Bezpečnostný kompas“ o témach bezpečnosti a obrany v kontexte Slovenska, Európskej únie a NATO. V tejto epizóde profesor Jozef Bátora z Univerzity Komenského vysvetľuje, čo by priniesla zmena hlasovacích procesov v Rade EÚ. Prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine je téma, o ktorej čoraz viac počúvame aj od politikov, no často bez širšieho kontextu. Čo by sa týmto krokom zmenilo pre Slovensko a aké postoje môžeme očakávať od novej slovenskej vlády, ktorá sa formuje? Do akej miery sú reči kritikov o strate suverenity na mieste? A ako vec súvisí s budúcim rozširovaním EÚ? Podcastovú sériu „Bezpečnostný kompas“ pripravuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva obrany Slovenskej republiky v rámci dotačného programu. Za obsah podcastu je výlučne zodpovedné Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.  

S rabínom Mišom Kapustinom sa pod improvizovaným stánkom, ako káže židovská tradícia, rozprávame o veselom sviatku sukot a so sebou máme aj všetky „štyri druhy” dôležitých artefaktov.

Alternatívna legendárna kapela Chiki liki tu-a ide po štyroch rokoch na klubové turné, ktoré začína 5.10. v Bankej Bystrici a končí 28.10. v domácom prešovskom klube Stromoradie. Kapela sa v novej zostave Martin Višňovský, Tomáš Višňovský a Raptor Koch predstaví v jedenástich mestách.

S rabínom Mišom Kapustinom sa zastavíme pri ďalšom epickom príbehu z tóry a nevynecháme pritom Noachove trable s alkoholom.  

Vedec Alfréd Trnka opisuje, ako vtáky vďaka hormónom už od ľadovej doby vedia, kedy majú odletieť, prečo sa nestratia a ako pri ceste na juh denne sledoval dobrodružnú trasu „svojich“ kukučiek. „Človek sa tešil spolu s nimi, ako sa im darí a kam vlastne letia,“ hovorí.

"Nám na Slovensku sa možno zdá, že vojna na Ukrajine je niekde ďaleko, ale nie je to tak," hovorí filmárka, dokumentaristka, divadelníčka a aktivistka Viera Dubačová. "Je k nám veľmi blízko, a to práve kvôli politikom ako Robert Fico či Milan Uhrík, a iným ďalším ľuďom, ktorí sú pusipajtášmi Kremľa a jeho vrahov. Oni ju priniesli k nám, tým, čo obhajujú a obdivujú," dodáva. Ako ďalej vysvetľuje, to, že aj nás nemasakrujú vrahovia, ktorí si myslia, že môžu prekročiť hranicu slobodnej krajiny a beztrestne zabíjať a vraždiť deti, ženy a starých ľudí, je veľké privilégium, za ktoré vďačíme ochrane Severoatlantickej aliancie.  O vojne, jej obetiach aj hrdinkách a hrdinoch rozpráva Viera Dubačová vecne a úprimne. Videla z nej viac, ako si väčšina z nás vie predstaviť. Patrí totiž k málu ľudí, ktorí sa na Ukrajinu, ktorú Rusko napadlo 24.februára 2021, pravidelne vracajú, aby tam dokumentovala život tých, ktorí v krajine zostali. Zaznamenáva aj zločiny, ktorých sa na civilnom obyvateľstve dopúšťa ruský režim a pomáha adresne sprostredkovať humanitárnu pomoc, ktorú Ukrajincom a Ukrajinkám vytrvalo posielajú aj ľudia a firmy zo Slovenska.

S enviro-reportérom Tomášom Grečkom z Denníka N hľadáme odpoveď na otázku, prečo by mali ísť voliť aj turisti a outdooroví nadšenci, ktorých politika nezaujíma.

Výstava Oslobodený priestor sa zamýšľa nad úlohu architektúry z pohľadu aktuálnych tém ako klimatická kríza, ekológia, rodové či etnické nerovnosti. Viac nám o nej porozprávala jedna z kurátoriek Petra Hlaváčková.

"Niektoré očakávania sú také, že ženy do politiky prinesú viac jemnosti, nežnosti a budú sa viac venovať povedzme sociálnym témam alebo dobročinnosti. Ale to sa vždy nedeje, je to stereotyp. Ženy predsa môžu mať záujem o rôzne iné témy," hovorí zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko a odborníčka na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Lucia Yar. Tak, ako sú rôzni muži, sú rôzne aj ženy, stále však podľa nej platí, že v slovenskej politike žien nie je dosť. Pritom dôvody na ich väčšie zapojenie do verejného, politického a pracovného života majú aj ekonomické aspekty. Štúdia medzinárodného výskumného inštitútu McKinsey totiž uvádza, že ak by boli ženy na Slovensku zapojené do pracovného pomeru dostatočne, HDP našej krajiny by vzrástlo o šesť percent. S väčším počtom žien sa mení aj politická kultúra, spôsoby a obsah komunikácie, ako aj to, ako sa ľudia obliekajú.

S rozbiehajúcou sa jeseňou prichádzajú aj nové hudobné počiny a živá muzika sa prenáša do klubov. S naším podcastom sme sa zastavili v štúdiu najúspešnejšej slovenskej reggae kapely Medial Banana, ktorá finalizuje prípravy nového albumu. Pokyman a Erik Šulc rozprávajú o reggae, novom albume aj svojich sólových aktivitách.

  Izraelský šéfkuchár Boaz otvoril v Bratislave kóšer reštauráciu Sababa v štýle blízkovýchodného fastfoodu. Pozval nás do kuchyne a pripravil nám tú najväčšiu izraelskú klasiku.

V roku 2016 napísala Veronika Homolová Tóthová knihu Mengeleho dievča. Ide o skutočný príbeh pani Violy Stern Fischerovej z Lučenca, ktorá prežila 4 koncentračné tábory, brutálne nehumánne pokusy doktora Josefa Mengeleho prezývaného aj "Anjel smrti" a počas holokaustu prišla takmer o celú svoju rodinu.  Na základe knihy vznikla v divadle Ramagu zo Spišskej Starej Vsi divadelná monodráma režisérky Jany Ovšonkovej, v ktorej postavu pani Violy stvárnila Simona Marhefková. Tá za svoj herecký výkon získala cenu za najlepšiu herečku a Ramagu titul najlepšieho neprofesionálneho divadla na Slovensku. V dnešnom diele sa zhovárame najmä o tom, kým ako ľudia dokážeme byť, keď v našej každodennej rutine pri každej príležitosti volíme ľudskosť, slušnosť, čestnosť a súcit.

V kaskádovitom teréne brnenských Pisárok postavil architekt Heinrich Blum pre židovskú rodinu Wittalových v roku 1932 nádhernú vilu. A my sme sa do nej vybrali počas príjemnej letnej noci s miestnym znalcom Michalom Doleželom. Ako si vypočujete, v jej susedstve je však obdivuhodných stavieb ešte viac.

Najmä na stredných školách máme tendenciu učiť žiakov v „matematičtine“, za ktorou nemusia vidieť, aké problémy rieši, hovorí vysokoškolský učiteľ Zbyněk Kubáček, ktorého prednášky majú na YouTube viac ako dva milióny videní. „Matematika sa v zásade vždy vyvinie z riešenia konkrétnych a predstaviteľných situácií. Až postupne z toho vzniká nejaká teória,“ vysvetľuje.

Skoro pol milióna mladých do veku do 24 rokov bude mať možnosť voliť v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, avšak len polovica z nich sa plánuje volieb zúčastniť. Prečo je to tak? Sledujú dnes mladí politiku a sledujú politici mladých? V dnešnej epizóde sa porozprávame s odborníkmi / odborníčkami ale aj prvo-voličmi o témach, ktoré sú pre mladých dôležité, o protestných hlasoch, ale aj o tom, prečo čoraz viac počúvame od mladých, že ak voľby dopadnú „zle“ zo Slovenska odchádzajú. 

Veronika Husovská vyrástla spevácky na tvorbe Joni Mitchell, Anny Marie Jopek a Sarah McLachlan. Miluje hudbu v muzikáli Jesus Christ Superstar, v ktorom aj účinkovala a svojím hlasom sa dokáže prispôsobiť divadlu aj rôznym kapelám, s ktorými vystupuje. 

Hoci je Zamkovského chata vo Vysokých Tatrách v postupnej rekonštrukcii už roky, až do tohtoročnej letnej turistickej sezóny si bežný návštevník mohol nič nevšimúť. Polovica novej chaty totiž vznikala za starou chatou. Až tento rok zbúrali pôvodný objekt a na jeho mieste teraz vzniká druhá polovica nového. S chatárkou Jankou Kalinčíkovou sme sa rozprávali o tom, aké etapy mala reknštrukcia a prečo pristúpili k zbúraniu pôvodnej namiesto jej rekonštrukcie.

S archeológom a etnológom Michalom Doleželom sa po roku počas Štetl festu znovu vydáme na unikátnu prechádzku po Brne. Tentoraz v stopách významného slovenského židovského architekta, rodáka z Dunajskej Stredy, Endreho Steinera (1908-2009). 

Doposiaľ opomínané okrúhle narodeniny kapely Heľeniných očí si fanúšikovia nemali možnosť užiť do sýtosti. Budúci rok oslávi táto kapela 25 rokov a v rámci príprav na tieto oslavy zogranizovala vydarený prvý ročník vlastného festivalu Helfest. Festival sme otvorili naším podcastom Moja Muzika. Po jeho nahrávaniach v hudobnom klube Stromoradie, skúšobniach kapiel, zákulisí festivalov, na lavičkách v parku či dokonca v kaviarni, sme si premiérovo v sobotu pripísali live verziu z veľkého pódia a po dostali sme booking pozvania na ďalšie podujatia v roku 2024. Edo Kopček a Barbora Petrášová sa v Prešove zhovárali s členmi nitrianskej kapely BijouTerrier. Prinášame vám editovanú verziu nášho festivalového live podcastu.

Šéf banskobystrickej židovskej obce Jaro Wolt nás sprevádza históriou miestnej komunity.  

Novinárka, spisovateľka a filmárka Veronika Homolová Tóthová sa pred rokmi začala venovať spracúvaniu spomienok ľudí, ktorí prežili holokaust. Napísala o tom niekoľko kníh, natočila desiatky reportáží a viacero hraných dokumentárnych filmov. Najnovší z nich sa volá Hľadanie spomienok. V rozhovore vysvetľuje, prečo svoju prácu a spomienky ľudí, ktorí holokaust prežili považuje za dôležité práve dnes, v čase, keď sa niektorí politici opovažujú verejne spochybňovať historické fakty a relativizujú tak bolesť ľudí, ktorým aj vďaka rozhodnutiam politikov Slovenského štátu zabili rodičov, deti alebo blízkych v koncentračných táboroch. Najhoršia a najnebezpečnejšia je ľudská ľahostajnosť voči Zlu, zdôrazňuje Veronika. Nezabúdajme na to najmä teraz, pretože o tom, ako sa bude žiť v našej krajine všetkým z nás, budeme rozhodovať v parlamentných voľbách už čoskoro.

Začiatkom augusta kórejskí vedci publikovali dáta, ktoré hovorili o novom materiály so supravodivými vlastnosťami pri normálnej teplote a tlaku. Znelo to revolučne, no vedecká komunita sa nezvykne tešiť z takýchto objavov predčasne. Na vyvrátenie toho, že materiál LK99 nie je supravodič jej stačili tri týždne. O tom, kde spravili vedci chybu, aké prekážky sa výskum supravodivosti snaží momentálne prekonať, či o jeho praktických aplikáciách sa rozprávame s elektrotechnickým inžinierom a fyzikom Fedorom Gömörym z Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Prešovská hudobná scéna vygenerovala za štyridsať rokov nespočetné množstvo kapiel a už len samotné listovanie vo Frenkyho hudobnej encyklopédii môže byť dobrou aktivitou počas dlhých letných večerov. Pozornejšiemu čitateľovi neunikne, že niektorí muzikanti sa objavovali v množstvách kapiel, niektoré odohrali jeden koncert, iné vydali maximálne nejaké demo. Boli aj takí, o ktorých sa tradovalo, že v istom momente hrávali s každým. Ak by Frenkyho hudobná encyklopédia pokračovala a mapovala súčasné dianie na prešovskej scéne, meno Lukáš Valkučák by vydalo na 36 samostatných článkov. Presne to je počet kapiel a projektov, v ktorých Lukáš Valkučák pôsobil a v niektorých pôsobí stále. Holt, bez dobrého gitaristu, aranžéra a skladateľa sa kapela nezaobíde. Aktuálne hrá s: Edo Klena, Abuol, Džumelec, Džemiaky a Koniec. V minulosti ste ho mohli vidieť v kapelách: 3 Oka, Vojdi, Fúzy Múzy, Akustika, Kopa, Strana východná, Superamigo a ďalších.

Kurátorka Stredoslovenskej galérie Katka Barániková nás prevedie životom, tvorbou a vilou slávneho maliara Dominika Skuteckého.

Summia Tora momentálne žije v Londýne a študuje na prestížnej univerzite v Oxforde. Vyrastala však ako afganská utečenka v Pakistane a jej rodina má viacgeneračnú utečeneckú skúsenosť. "Keď vyrastáte ako dieťa utečencov, žijete vo veľkej neistote. A čo je horšie, máte pocit, že vlastne nikam nepatríte," spomína v rozhovore, v ktorom sa spoločne zhovárame nielen o jej osobnom príbehu a práci v afganskej ženskej komunite, ale aj o súčasnej situácii afganských žien, ktoré za dva roky teokratickej vlády Talibanu prišli o možnosť študovať, pracovať, podnikať aj slobodne sa pohybovať na verejnosti. Ako zdôrazňuje, Afganky sa nesmú stať "objektom záchrany" západného feminizmu. "Musíme byť veľmi opatrní v tom, ako sa k nim budeme správať. Tieto ženy nechcú byť zachraňované. Chcú, aby sme k nim pristupovali s úctou, a aby im bola dopriata dôstojnosť a ľudské práva, aké prináležia mužom," konštatuje.  (POZNÁMKA: Tento diel je nahratý v anglickom jazyku. Slovenský text nájdete na webe Denníka N.)

Rozhovor s výtvarníkom Jarom Vargom o jeho diele, ktoré je mapou sídliska Petržalka na základe monumentálnych panelákových malieb.

Britská spisovateľka a expertka na riešenie následkov katastrof Lucy Easthope patrí medzi popredné svetové autority v oblasti obnovy po katastrofách a medzi prvých ľudí, ktorí sa ocitnú na miestach tragických udalostí. V knihe Až sa usadí prach píše aj o tom, čo sa dialo 11. septembra 2001 bezprostredne po teroristickom útoku na Svetové obchodné centrum.

Garáž je najmenším pódiom festivalu Pohoda. Od roku 2021 sa vďaka projektu Európske hlavné mesto kultúry Trenčín 2026 vždy po festivale presúva do mesta Trenčín a na niekoľko týždňov sa mení na alternatívny kultúrny priestor s vlastnou dramaturgiou. V súvislosti s Garážou sa objavili novinky a nielen o tom sa budeme rozprávať s umeleckou riaditeľkou Lenkou Kuricovou a produkčným koordinátorom Patrikom Kubiznom z Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026.

Rabín Miša Kapustin vysvetľuje slávny príbeh z tóry a rozpráva, prečo je zlé, keď sa necháte ovládať hnevom. 

Kapela nemusí byť nutne slávna, aby písala dobré pesničky, mala nápaditý vizuál a znela výborne naživo. Na Slovensku je takýchto kapiel hneď niekoľko a zatiaľ, čo sa v poslednej dobe objavuje neúrekom dobrých a žánrovo rozmanitých nových mien, veľkú radosť spravila svojim fanúšikom kapela Got Blue Balls. Na Pohode odohrala “comebackový koncert” po dvanástich rokoch a niekoľko koncertov pripravuje aj do konca tohto kalendárneho roka. V café Kušnierik ich uviedol organizátor festivalu Michal Kaščák. Bol to skvelý koncert, ktorý potvrdzuje dôležitoť gitarovej muziky na hudobnej scéne. O novinkách Got Blue Balls rozprávajú spevák Mike Minár a gitarista Dzurko Oravec.

S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme príbeh stvorenia Adama a jeho rozhodnutie zahryznúť sa do ovocia zo zakázaného stromu poznania.  

Koncept letných dovoleniek a príjemných dní strávených na pláži sa objavil v 20. rokoch 20. storočia a vďačíme zaň aj jednému mimoriadne teplému anglickému letu. Sociológ Ivan Chorvát z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici opisuje, ako ľudia trávili voľný čas kedysi, a porovnáva to s dneškom. 

"Operátori tiesňovej linky musia byť nielen perfektní zdravotnícki profesionáli, ale aj výborní psychológovia, čiastočne sociológovia a tak trochu aj detektívi," hovorí Alena Krčová, hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Vedieť zhodnotiť krízovú situáciu a zdravotný stav človeka, ktorý sa ocitol v ohrození života iba cez informácie, ktoré im sprostredkuje cez telefón niekto iný a poradiť, ako postupovať pri jeho záchrane, je extrémne náročné. Telefonicky asistovaná resuscitácia je obrovskou výzvou, na konci ktorej však býva zachránený ľudský život. Ľudia, ktorí v operačnom stredisku pracujú, majú okrem zdravotníckeho vzdelania veľký dar trpezlivosti, pokoja a rozvahy.  V podcaste okrem nich hovoríme aj o tom, ako sa prvá pomoc podáva, prečo je dôležitá, ako sa nebáť poskytnúť ju a Alena Krčová spomína aj to, čo spája všetkých ľudí, ktorí na linku 155 volajú, bez rozdielu, či sú starí, mladí, bohatí, chudobní, ženy alebo muži. 

Slovenské dream popové duo Waterbased zaujalo hneď nielen svojím názvom, ale aj prvými singlami Silence and sirens, Žihľava, Flame alebo Perfect host. V tomto roku debutovali albumom Silent Regions. Na festivale Pohoda sme sa rozprávali o hudobnej ceste jedného z najzaujímavejších hudobných projektov na našej scéne. Waterbased sú speváčka a gitaristka Julss Mihályiová, gitarista a producent Ľubo Krajňák a koncertný člen kapely, bubeník John Clardy.

Od Roš Hašany po Tu Bišvat. Pri príležitosti nového vydania jej knihy o židovských sviatkoch sa s Vierkou Kamenickou z Múzea židovskej kultúry v Bratislave rozprávame o tých najvýznamnejších sviatkoch v hebrejskom kalendári.  

    Horolezec Tomáš Fedorko hovorí, že strach musí ostať na úpätí hory. Jeho vášňou je voľné lezenie bez istenia, tzv. free sólo, ktoré vykonáva vo Vysokých Tatrách. Vždy, keď začne liezť, musí cítiť, že prežíva prítomný okamih, strach ho neparalyzuje a dostáva sa do stavu dokonalého splynutia s prostredím, vraví v rozhovore.

"Žiť v Afrike je pre dievčatá veľmi náročné a to nehovorím iba o krajinách, kde prebieha (občianska) vojna. Možno sa teraz viac hovorí o Afganistane, ale keď to porovnám s Afrikou, sú mnohé krajiny - ako Sudán, Južný Sudán alebo Somálsko - kde ženy neznamenajú absolútne nič. Každý deň je pre nich bojom o prežitie," hovorí Andrea Mlynárová, manželka skúseného slovenského diplomata Michala Mlynára. Ten len nedávno opustil pozíciu slovenského veľvyslanca pri OSN v New Yorku po tom, ako sa stal zástupcom výkonnej riaditeľky Programu OSN pre ľudské sídla a trvalo udržateľný rozvoj UN Habitat v kenskom Nairobi. Andrea sa tak sťahuje z New Yorku do Afriky - no nielen ako diplomatická manželka, ale predovšetkým ako učiteľka matematiky, ktorú vyučovala na Slovensku, v New Yorku a bude ju učiť aj v africkej Keni.

Tisícky detí a mladých ľudí by si dnes dokázali vyskladať celý svoj doterajší život z fotografií a informácií, ktoré sú o nich zverejnené online. Ako im môže ublížiť verejné zdieľanie ich súkromia a naopak čo pozitívne im môže priniesť? Je povinná ochrana osobných údajov „GDPR“ komplikáciou navyše, alebo je to vítaná ochrana? Ako k téme pristupujú rodičia, ale aj školy, škôlky, či kultúrne podujatia? Čo je „sharenting“ a kde hľadať balans medzi súkromím a životom v digitálnej ére? 

Odborníčka v oblasti protipožiarnej ochrany a bezpečnosti Andrea Majlingová vysvetľuje, či je požiarov čoraz viac, ako nám situáciu komplikujú prejavy klimatickej krízy a ktoré lokality na Slovensku sú pre výskyt lesných požiarov najrizikovejšie.

So známou bratislavskou postavou, výtvarníkom, hudobníkom a moderátorom o jeho grafickej sérii Inštitucionálna zeleň.

V novej epizóde s pražským liberálnym rabínom Davidom Maxom rozoberáme slávny song Leonarda Cohena You Want it Darker. A zastavíme sa aj pri jednom z najkrutejších príbehov hebrejskej biblie.

Hnev, strach, úzkosť – aj takéto pocity môžu vyvolávať klimatické zmeny, ktorých sme v posledných rokoch častými svedkami. A mladí ľudia ich pociťujú ešte bytostnejšie, pretože od mala počúvajú o životnom prostredí, o tom, že generácie pred nimi ho zničili a oni sú tí, ktorí budú musieť našu planétu zachrániť. Prečo nás ničenie prírody tak trápi, ako vstupuje mladým klimatická kríza do rozhodovania o budúcnosti a prečo ich dokonca chytá eko-paralýza? 

„Parazit svojmu hostiteľovi viac či menej škodí. Na druhej strane sa s nami vyvíjali v podstate od počiatku a za to veľmi dlhé obdobie sa medzi človekom a parazitom vytvorila akási rovnováha,“ hovorí vedkyňa Daniela Antolová z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, ktorá zároveň ponúka tipy, ako sa dá týmto stretnutiam čo najlepšie vyhnúť.

Americký novinár a spisovateľ Chuck Klosterman v knihe Deväťdesiate roky skúma kultúrny, spoločenský a politický význam poslednej dekády dvadsiateho storočia. Opisuje vzostup internetu, popkultúrne fenomény, akými boli film Titanic či seriál Priatelia, ale aj spoločenské zmeny týkajúce sa rasy, triedy či sexuality.

Za desať rokov vydali štyri albumy a vedia postaviť set list na niekoľko spôsobov. Darkness Positive sú nielen top koncertná kapela, ale spájaním rôznych žánrov a slovenskými textami v súčasnom jazyku si získavajú čoraz viac fanúšikov. Málokto si dovolí v jednom roku vydať inštrumentálny a vzápätí spievaný album. Ak ste o nich ešte nepočuli, začnite aktuálnou nahrávkou Pre vás. 

Minimálne dve jeho diela by vedeli konkurovať Vile Tugendhat. Šéf židovského komunitného múzea Maroš Borský a historik Štefan Holčík nás sprevádzajú životom a tvorbou architekta Artúra Szalatnaia-Slatinského.

Profesionálna zjazdová lyžiarka Petra Vlhová absolvovala svoje prvé preteky, keď mala osem rokov. Odvtedy je prvou a jedinou slovenskou lyžiarkou, ktorá sa stala celkovou víťazkou Svetového pohára v alpskom lyžovaní a nad hlavu zdvihla veľký krištáľový glóbus. Vyhrala aj tri malé krištáľové glóbusy v slalome a paralelnom slalome. Ako prvá slovenská lyžiarka vyhrala zlatú olympijskú medailu za slalom na Olympijských hrách v Pekingu. Štyrikrát za sebou zvíťazila v ankete Športovec/športovkyňa roka. V rozhovore úprimne hovorí o tlaku očakávaní, o víťazstvách aj prehrách, o tom, či má o sebe niekedy pochybnosti, a aj o vytrvalej práci na sebe. Ako konštatuje, naučiť sa rozprávať úprimne a otvorene o tom, ako sa máme, je pre naše celkové zdravie veľmi dôležité. No zmena k lepšiemu životu si vyžaduje odhodlanie aj chuť učiť sa, pracovať na zmene a nečakať, že to niekto urobí za nás.

O diele Špina/čistota bielenie/deštrukcia a tvorbe výtvarníčky Ľuby Sajkalovej (1973 - 2019) rozprávajú kurátorky Petra Hanáková a Daniela Čarná.

Papyllon majú pripravených dvanásť nových skladieb pre nadchádzajúci album, z ktorých zatiaľ predstavili singel Crazy for you. Spevák kapely Bohuš Hajduch priznáva, že je ešte otvorené, čo všetko sa na novú platňu dostane, ale už teraz je jasné, že to bude pestrý album. Presne tak, ako to evokuje názov kapely.  Za trinásť rokov svojej existencie si Papyllon vytvoril špecifický rukopis. Prešovčania skúsili rôzne prístupy ku komponovaniu, veľa sa učili v skúšobni, konzultovali s viacerými kolegami z branže, najviac asi s Martinom Migašom, jedným z top producentov u nás a zahrali si aj turné v zahraničí. Rok 2020 a samotná pandémia im zastavila rozbehnuté aktivity.  "Ale to každému. Dalo nám to čas, prísť na to, čo chceme a čo nie. Aj to sa prejaví na nových skladbách. Môže byť, že niektorým ľuďom bude najviac pripomínať náš debut. Pesničky na tomto albume majú message skrytý v textoch, a už len samotný vznik platne je príbehom sám o sebe," priznáva spevák Bohuš Hajduch.

Niet väčšej pocty medzi židmi, ako keď sa o niekom povie, že je mensch. Rabín Miša Kapustin vymenuje desať základných pravidiel, ktorých by sa takí výnimoční ľudia mali držať..  

Vo vydavateľstve N Press vyšla pred niekoľkými dňami kniha rozhovorov Denisy Gura Doričovej a Tomáša Gálisa s Danielou Dvořákovou s názvom Stopy stredoveku. Slovenskej historičky venujúcej sa uhorskému stredoveku sme sa v podcaste pýtali, ako sa vôbec dostala k tejto téme, v čom sa práca na najnovšej knihe líšila od odborných štúdií, či je bežné, že sa práce slovenských historikov prekladajú do iných jazykov, ako aj, prečo sme sa s takou ľahkosťou zbavili tisícročného uhorského dedičstva.

Slovenská akadémia vied oslavuje 70 rokov, pričom približne v čase jej vzniku bola objavená hormonálna antikoncepcia či použitý prvý počítačový harddisk. Keďže veda a technológie sa za ten čas posunuli dopredu rýchlejšie než kedykoľvek predtým, predseda SAV Pavol Šajgalík vysvetľuje, či sa akadémii darí udržať krok s dobou, ako použiť vedu proti konšpiráciám a či využíva v práci umelú inteligenciu – chatbota ChatGPT.

Mnoho rodičovských rád vychádza z predpokladu, že chyba je v dieťati, a sústredia sa skôr na kontrolu než na dôveru. Rodič radšej pošle dieťa do svojej izby s nálepkou manipulátora, než aby ho objal a uvedomil si, že ho dieťa potrebuje, vysvetľuje klinická psychologička Becky Kennedy. V knihe Objavte v sebe dobrého rodiča ponúka svoju výchovnú filozofiu založenú na blízkosti a zároveň prináša riešenia konkrétnych situácií v oblastiach ako separačná úzkosť, agresívne emočné výbuchy, súrodenecká rivalita, vzdor či problémy so spánkom.

Orchester Jeana Valjeana tvoria herci a hudobníci. Debutový album avizovali už na jeseň 2013, napokon vyšiel v roku 2020. OJV je kapela, ktorá to myslí vážne. Nielen to sa dozviete z rozprávania jej zakladajúceho člena speváka a gitaristu Daniela Fischera a basgitaristu Fedora Freša ml. Daniel Fischer: "Milujem herectvo, ale čím ďalej moje srdce piští za hudbou. Ísť na pódium ako líder kapely je niečo, čo mám rád. Nevadí mi, že idem aj mimo svojej komfortnej zóny." Fedor Frešo ml.: "Naša kapela je jeden veľký organizmus, ktorý musí fungovať a my ho korigujeme správnym smerom. Verím v túto kapelu, že má zmysel a je pred nami cesta, kde je na konci veľa koncertov a veľké pódiá."

V novej epizóde sa Mirek Tóda rozpráva s argentínskym rabínom Abrahamom Skorkom o jeho priateľovi pápežovi Františkovi, vojne na Ukrajine a o tom, čo je preňho najdôležitejšie na judaizme.

Politologička Dagmar Kusá a epidemiologička Alexandra Bražinová sú dcérami profesora Miroslava Kusého, signatára Charty 77, a psychologičky a párovej terapeutky Jolany Kusej. Alexandra Bražinová je známa predovšetkým vďaka svojej neúnavnej práci počas pandémie covid-19. Venuje sa výskumu a podpore verejného zdravia, vrátane toho mentálneho. Dagmar Kusá sa akademicky sústreďuje najmä na politické využívanie kolektívnej pamäte, etnickú identitu, občianstvo a menšiny, a aktuálne sa zameriava na prejavy kultúrnej traumy vo verejnom diskurze. Obe sú vysokoškolskými pedagogičkami.  V podcaste hovoria o svojom detstve v socializme - o tom, aké bolo vyrastať v rodine disidenta a nepriateľa komunistického režimu. "Otec hovoril, že podpísanie Charty 77 mu naozaj zmenilo život. Netýkalo sa totiž iba jeho postoja voči komunistickému režimu, ale úplne všetkého v živote," vysvetľuje Dagmar Kusá, "Bola to (jeho) orientácia voči sebe, voči životu a princípom, nastavenie voči svetu. Jedna z jeho najdôležitejších hlášok bola, že nestačí byť slušný. To, čomu verím, treba praktizovať a aplikovať do života." 

Britsko-ruský novinár Owen Matthews v knihe Invázia – Zákulisie Putinovej vojny na Ukrajine približuje udalosti, ktoré predchádzali ruskej agresii, a usiluje sa vysvetliť dôvody konfliktu, ktorý už viac než rok otriasa celou Európou.

Mária Bieliková, ktorá založila a vedie Kempelenov inštitút inteligentných technológií, sa v téme umelej inteligencie považuje za optimistku. V rozhovore vysvetľuje, ktoré etické rozmery výskumu umelej inteligencie by sme nemali podceniť, ako jej čo najlepšie nastaviť pravidlá a prečo by sme sa mali učiť viac matematiky, ak nechceme, aby nás nahradila. 

Je ich skoro 900 000. no nepočúvame o nich často. Deti a mladí ľudia do 14 rokov sú skupina, ktorej sa život, rovnako ako nám, v dnešnom rýchlom svete vyvíja a mení. Kedysi si 10-ročné deti vedeli zaviazať šnúrky, zapáliť zápalku, alebo sa zbaliť do školy. Dnes si vedia založiť účet na Instagrame, poslať hlasovú správu a stiahnuť hru v mobile.  Ako sa žije deťom a mladým do 14 rokov v dnešnej modernej dobe technológií, v dobe covidu, ale aj vojny hneď za našimi hranicami? Ako sa dnes hrajú, kedy majú FOMO a ako vnímaniu úspech, výkon, rodinu, či peniaze? Na všetky tieto témy sa spýtame detí, mladých, ale aj odborníčok v najnovšej epizóde podcastu Krajina Mladých. 

Hovoriť o menštruácii a prípadných problémoch, ktoré v spojení s ňou zažívajú, býva pre mnoho žien veľmi náročná a citlivá záležitosť, preto to pociťujú ako hanbu a niečo, o čom sa hovoriť nepatrí. Aj menopauza, respektíve perimenopauza patria k tým oblastiam ženského zdravia, ktoré spájame so stigmou, hanbou, starobou, "koncom mladosti a všetkého krásneho". Pre mnohé ženy akoby týmto obdobím život končil. Farmaceutka Leila Zajac sa venuje osvete v oblasti ženského zdravia so zameraním na perimenopauzálne obdobie a v tomto rozhovore hovorí nielen o najčastejších mýtoch spojených s perimenopauzou, ale aj o tom, ako jej jednotlivé fyzické alebo psychické príznaky liečiť, ako vytvárať podporné pracovné a spoločenské prostredie pre ženy, ktoré perimenopauzu zažívajú a ako pochopiť, že to nie je koniec, ale začiatok - obdobia, kedy má žena konečne dostatok času sústrediť sa na seba, svoj život a svoje potreby, a tiež využívať svoje talenty, kvality, potenciál a všetku skúsenosť, čo sa dovtedy v živote naučila, naplno.

Na obrazovkách RTVS sa objavil nový hudobný program Na šnúre, ktorý prináša záznamy koncertov slovenských kapiel v  hudobných kluboch, čiže v ich prirodzenom prostredí, rozhovory s účinkujúcimi a bezprostredné reakcie fanúšikov. Výber kapely v jednotlivej epizóde vysvetľuje dramaturg hudobného klubu. Prinášame podcast s moderátormi Na šnúre, ktorými sú Oliver Rehák, hudobný publicista a editor Denníka N a Viera Ráczová z Rádia_FM.

Maliar a grafik, autor bájnych bytostí Peter Kľúčik je známy vďaka knižným ilustráciám. "Najskôr si vždy urobím mapu knihy, je to taký cestovný poriadok," hovorí v rozhovore.

⁰Aké čísla sú v judaizme obzvlášť významné a čo to znamená gematria, rozoberáme s rabínom Mišom Kapustinom.

Ján Šubjak sa výskumne venuje objektom mimo našej slnečnej sústavy. „Keď si zoberieme, že vo vesmíre sú miliardy galaxií a v každej galaxii sú miliardy hviezd, tak by bolo ozaj plytvaním priestoru, ak by sa tam nikde nevyskytoval život,“ hovorí v rozhovore.

Keď Daniel Salontay rozpráva o gitarách, človek má intenzívny pocit, že rozpráva o živých bytostiach s dušou, srdcom, citmi. Pritom je to výborný matematik, od ktorého by ste takúto oduševnenosť a duchovno zrejme nikdy nečakali, keďže muzikanta – matematika si asi predstavujeme inak. Daniel dlhodobo vyvracia rôzne predstavy a klišé o hudbe a vzťahu k nej a hudobným nástrojom.

Profesor ukrajinských dejín na Harvardovej univerzite Serhii Plokhy v knihe Brána do Európy tvrdí, že ak chceme pochopiť prítomnosť a budúcnosť Ukrajiny, musíme najskôr spoznať jej minulosť. Súčasný konflikt je podľa neho posledným v dlhej histórii bojov o jej územie a o uznanie jej existencie ako samostatného národného štátu.

Riaditeľ NP Slovenský kras Milan Olekšák si myslí, že jaskyne na území parku by mal spravovať park a nie centralizovaná organizácia Správa slovenských jaskýň. Takto sa odčerpáva zisk mimo regiónu, čo je svetovou raritou.

"V klinickom výskume a jeho organizácii sa denne ukazuje obrovský prínos žien a ich vynikajúcich manažérskych zručností," hovorí epidemiologička Beata Čečetková, medicínska riaditeľka národného uzla pre podporu akademických klinických štúdií SLOVACRIN. Ten pod vedením Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach prepája nemocnice, univerzity a vedecké inštitúcie zapojené do akademického klinického výskumu po celom Slovensku. "V klinickom hodnotení liečiv pracuje obrovské množstvo veľmi šikovných, sofistikovaných, detailne zameraných a efektívnych žien, ktoré úžasne zvládajú veľmi nepredvídateľnú prácu, pretože vo výskume sa skutočne môže stať všeličo. Navyše, tieto ženy nemusia byť lekárky, farmaceutky alebo mať prírodovedné vzdelanie, aby v klinickom výskume pracovali - a uspeli," dodáva Beata Čečetková. V rozhovore vysvetľuje spôsob, priebeh aj význam klinického hodnotenia liečiv pre jednotlivcov a zdravie celej spoločnosti.

Has the counteroffensive started yet? What do Ukrainian servicemen and servicewomen need most? How much have Ukraine and Ukrainians changed? Slovak reporter Tomáš Forró and the commander of the Georgian Legion in Ukraine, Mamuka Mamulashvili, will talk about the all-out war that Russia has been waging against Ukraine for more than a year. Hosted by Denník N reporter Mirek Tóda.

Festival Pohoda má veľmi veľa rozmerov. Oslava slobody, oslava tolerancie, oslava stretnutia a zároveň je to festival, ktorý umožňuje domácej scéne stretnutie so zahraničnou. O blížiacom sa ročníku sme sa porozprávali s jeho organizátorom Michalom Kaščákom pred minulotýždňovým Koncertom pre Martinu a Jána v Gregorovciach. Naše rozprávanie o hudbe, ozdobách programu festivalu, ukrajinskej kultúre, ekológii a rape ukončil obecný rozhlas pesničkou A ja taká čárna.

Fyzik Peter Švihra, ktorý v najznámejšom laboratóriu časticovej fyziky CERN vyvíja a testuje detekčné vrstvy hovorí, že vedci musia svoju zvedavosť a výskum zdôvodniť aj verejnosti. Práve preto sa intenzívne zamýšľajú na tom, ako technológie vyvinuté na hľadanie tmavej homty, či novej fyziky, využiť aj v praktickom živote. Niektoré sa dajú využiť napríklad na zlepšenie CT prístrojov, iné na odstraňovanie nádorov.

Katarína Olíková je onkologická pacientka. V roku 2015 si nahmatala pod kľúčnou kosťou hrčku, z ktorej sa vykľul zhubný nádor. Po operácii a piatich rokoch liečby, keď už dúfala, že je všetko v poriadku, prišiel ďalší úder - zhoršené výsledky a následné vyšetrenia ukázali metastázy v pečeni, pľúcach a kostiach. Napriek veľmi zlej predikcii je Katka aj po troch rokoch stále tu. Sústreďuje sa na svojho jedenásťročného syna, manžela a život, ktorý vníma inak ako kedysi.  Choroba zmenila to, ako sa Katka pozerá na svet okolo seba, a aj na to, kým sama je. "Život nie je o jednotlivcoch, o tebe alebo o mne. Na tejto zemi sme všetci súčasťou jedného celku," hovorí. Aj preto ju človek zaujíma bez rozdielu na to, či jej je blízky alebo nie. "Keď viem, že má niekto problém, prejavím záujem a opýtam sa ho, ako sa má. Nerobím to pre seba, robím to preňho. Chcem, aby ľudia vedeli, že mi na nich záleží," vyznáva sa v rozhovore. 

Blikajúci Dychový Hudobný Systém vzbudzuje zvedavosť u značnej časti publika nielen svojím názvom, ale aj obsadením. Trombonista Tomáš Paľo hrával vždy na dychové nástroje, kedysi dávno v jednej kapele dokonca na basgitare, a hoci pochádza z undergroundových kruhov, počúval veľa zahraničnej tanečnej hudby.  Pri nej si bol istý, že dychové nástroje dokážu sprostredkovať silu tanečnej hudby v živom prevedení. Už dávno pred tým, keď bol členom Chiki liki tu-a, premýšľal nad tým, ako energiu a silu elektronickej tanečnej hudby preniesť prostredníctvom dychov do koncertnej podoby. Výsledkom je debutový album Fluorescent Highlighter, ktorý reflektuje vývoj kapely a jej jednotlivé etapy.  

Gabriela Kalašová je novou riaditeľkou národného parku Malá Fatra. Novú zonáciu, ktorá ráta so 43 percentami územia v bezzásahovej zóne, má pripravenú na odbornom základe. Aktuálne o nej vyjednáva s neštátnymi vlastníkmi, ktorých podiel na území národného parku dosahuje asi 90 percent, čo je najviac spomedzi slovenských národných parkov. Tí s návrhom otvorene nesúhlasia, hoci im navrhuje zachovanie práva poľovníctva. Za hlavné ohrozenie národného parku ale považuje vysokú návštevnosť. Osobitne uvádza skialpinizmus ako príčinu úbytku kurovitých vtákov, najmä tetrova hoľniaka. Zástupcu skialpinistov alebo horolezcov v rade národného parku nemá. Ich funkciu podľa jej slov "supľuje zástupca oblastnej organizácie cestovného ruchu", pritom táto organizácia združuje podnikateľov v cestovnom ruchu a okolité samosprávy, nie outdoorovú verejnosť.

S učiteľom biblickej hebrejčiny Zeevom Breinerom sa rozprávame o jednej z najdôležitejších židovských modlitieb.

Svet nebol nikdy tak zmätený ako teraz. Máme prístup k obrovským kvantám informácií, z ktorých mnohé nie sú presné, niektoré zavádzajú, či dokonca naschvál klamú. Máme prístup k faktom, ale aj názorom. Ako sa v tom všetkom vyznajú mladí ľudia? Akí majú vzťah k médiám? Sú nedôverčiví, opatrní, alebo otvorení všetkému, čo vidia a počujú?

Človek si sadne do kresla, dá si dobrý nápoj a pustí si nový album Petra Lipu. NOLA, ako slangovo nazývajú hudobníci americké New Orleans vás vezme do zákutí spevákovej tvorby, ktoré máte radi. Ale pri tejto platni je predsa len niečo iné. Spirit albumu Nola sa rovná mágii mesta, v ktorom vznikol a práve o ňom sa budeme rozprávať s Petrom Lipom.  

V podcaste Oči dokorán sa dnes rozprávame o najznámejšom fotoateliéri v hornom Uhorsku, ktorý zdokumentoval aj tragickú udalosť v centre Prešporka.

Osemdesiatročný americký prezident Joe Biden sa bude znovu uchádzať o úrad prezidenta Spojených štátov. Svetové médiá komentujú, či je to aj vzhľadom na jeho vek správne rozhodnutie. Treba od istého veku "vycúvať" z verejného života a prenechať miesto mladším? Kedy je vlastne človek skutočne starý? Aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás na Slovensku vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Ich osobné výpovede sú hodnotnou inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí.  Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie. 

S egyptológom Martinom Odlerom o živote starovekých Egypťanov a búraní archeologických mýtov. 

V roku 2020 sa vrátil k hudbe a vydal vyhľadávaný debut Asthma Boy. Spoločne s Wilderness a ďalšími pioniermi alternatívnej rapovej hudby Dušan Vlk svojou tvorbou prispieva ku skladačke, ktorá tvorí dnešný underground, scénu (nielen) pre násťročných, ktorí nerozlišujú módne ani hudobné škatuľky. Ich vystúpenia sú safe zónou pre ľudí, ktorým nezáleží na materiálnych veciach, dôležitý je pocit patriť k ľuďom a stretávať sa s tými, ktorí zosobňujú svojím výzorom, názormi a pohľadom na svet slobodu - bežnú a každodennú. Že vám to niečo pripomína? Áno, každá generácia mala takúto svoju scénu. Tá dnešná počúva punk rap, rap a techno.

Bratislavský rabín Baruch Myers nás prevedie svetom rituálnej čistoty a židovských kúpeľov.

"Keď ste z majority a pohybujete sa v majorite, máte dojem, že na Slovensku je všetko úplne v poriadku. Že sme úžasná otvorená a priateľská krajina, a že tu nie je žiadny problém," hovorí Zuzana Labašová, vyštudovaná psychologička, ktorá sa venuje globálnemu vzdelávaniu v Komenského inštitúte. "Akonáhle však kráčate vedľa niekoho, kto je iný a všímate si, ako naňho naša spoločnosť reaguje, zrazu objavíte úplne iný svet," rozpráva o svojej skúsenosti matky dcéry, ktorá je polovičná Indka.  V rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, že extrémistické názory mávajú často ľudia, ktorí sa dlhodobo cítia bezmocne, frustrovane a bez nádeje. Labašová tvrdí, že ak chceme ich zmýšľanie zmeniť, nesmieme počúvať vlastný hnev, ktorý v nás ich slová môžu vyvolať a hádať sa s nimi, prečo nemajú pravdu. Mali by sme sa skôr pokúsiť zistiť, prečo dospeli k tomu, čo si myslia a čo im ich názor emočne dáva.

Alergológ a imunológ Luděk Hochmuth v rozhovore vysvetľuje, ako alergie vznikajú a ako si čo najspokojnejšie užívať jarnú prírodu, aj keď nám v tom bráni vlastný imunitný systém. "Mám pacientov, ktorí mi rozprávajú, ako v pohode kosili. Veľmi ich za to nechválim, ale ukazuje to, čo všetko sa dá,"  hovorí lekár.

Prečo došlo k nepokojom na Chrámovej hore? Je izraelská demokracia v ohrození? O najpravicovejšej vláde v histórii Izraela sa rozprávame s komentátorom Janom Fingerlandom.

Pravdy a mýty o jedle 2Vďaka dlhoročnému výskumu a lekárskej praxi sa britský vedec a lekár Tim Spector pokúša v knihe Čo naozaj jeme? objasniť problematiku stravovacích návykov, poukázať na nedostatky vedeckých dôkazov týkajúcich sa vplyvu jedla na organizmus a zároveň poodhaliť zákulisie potravinárskeho priemyslu.

Karcinóm prsníka patrí k najčastejším onkologickým ochoreniam žien. Každoročne ho diagnostikujú viac než trom tisíckam žien na Slovensku. Tretina z nich sa nikdy nevylieči. "Ako ženy sme sa zmenili, ale nie dosť na to, aby sme si uvedomili, že sa musíme postaviť samy za seba. My sme prvoradé, až potom prichádzajú na rad deti, rodičia alebo manžel," hovorí onkologička Národného onkologického ústavu Miroslava Malejčíková v súvislosti s prípadmi, kedy k nej pacientky prichádzajú neskoro. Prevencia v podobe samovyšetrenia prsníkov a predovšetkým mamografie, ako aj priebežná starostlivosť o vlastné zdravie, sú podľa nej kľúčovým predpokladom toho, aby žena zachytila toto ochorenie včas. Rakovina prsníka totiž vie byť nielen liečiteľným, ale aj úplne vyliečiteľným ochorením. 

Britský lekár a profesor genetickej epidemiológie Tim Spector sa v knihe Čo naozaj jeme? pokúša vyvrátiť mýty o konzumácii tukov či množstve cholesterolu a tvrdí, že mnohé klinické dogmy, ktorých sme sa dlhé roky držali, boli na základe nových výskumov vyvrátené.

Gertrud Ingestad je generálnou riaditeľkou pre ľudské zdroje a bezpečnosť Európskej komisie. Na Slovensko pricestovala, aby na pôde Ministerstva zahraničných vecí podpísala takzvaný Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. Slovensko je totiž spolu s ďalšími 14 členskými štátmi EÚ považované za geograficky nedostatočne zastúpené. Slovenky a Slováci pracujúci v inštitúciách EÚ aktuálne tvoria iba 1,4 percenta z celkového počtu obsadzovaných miest. Cieľový pomer, ktoré by malo Slovensko dosahovať, aby bola zabezpečená geografická vyváženosť, je na úrovni 1,8 percenta. Spoločne sa zhovárame o tom, prečo je to dôležité, ale aj o dobrom líderstve, učení a zvedavosti a tiež o tom, ako sa pracuje v skutočne multikultúrnom a multinárodnom prostredí. (POZNÁMKA: Epizóda je v anglickom jazyku.)

S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o prorokovi, ktorý má povesť najlepšieho literárneho autora. 

S onkológom Michalom Chovancom o objavení jedného z najefektívnejších liekov na rakovinu a mýtoch, ktoré obklopujú nádory semenníkov.  

"Mnohí z nás nemáme odvahu smútiť, pretože smútiť nie je ľahké. Je to nepríjemné, únavné a bolí to," hovorí lekárka Mária Jasenková, ktorá je zakladateľkou a riaditeľkou detského domáceho hospicu Plamienok. Ten je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej starostlivosti, smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Zhovárame sa najmä o tom, ako sa za viac ako 20 rokov existencie Plamienka zmenila situácia v liečbe a starostlivosti o tieto deti, aj aké nové výzvy a nároky (nielen) na rodičov prinášajú nové a účinnejšie liečebné postupy.  

Slovenskí futbalisti vstúpili do kvalifikácie o postup na Euro remízou s Luxemburskom a víťazstvom nad Bosnou a Hercegovinou. Okrem hry sa riešilo hlavne to, čo na tlačovke po Luxembursku povedal tréner Slovenska Francesco Calzona. Moderuje Michal Červený, rozpráva sa s Lukášom Vráblikom a Pavlom Bielikom.

Profesorka etnológie Marta Botiková sa zaoberá najmä skúmaním etnických minorít, historických a súčasných migrácií, problematikou rodu v kultúre a štúdiom rodiny. V minulom roku jej spolu so Zitou Deáky vyšla kniha Dievčatá, ženy na Slovensku a v Maďarsku (1955 – 1989), v ktorej podrobne porovnávajú rozličné aspekty života žien v socializme v Československu a v Maďarsku. Ako občania a občianky týchto dvoch krajín sme podľa Botikovej rozdielni, ale v zásade - človečensky a ľudsky - sme si veľmi podobní. Vychádzame totiž z veľmi podobných tradícií, aj zo spoločnej štátnosti. Napriek tomu sa Maďarky a Slovenky v niektorých veciach líšili. Azda trochu pikantne napríklad aj v tom, že Maďarky, na rozdiel od Sloveniek, mohli na ulici fajčiť a nenosiť podprsenku.  V kontexte osláv (nedávneho) Medzinárodného dňa žien politickou stranou Smer-SD v rozhovore hovoríme napríklad aj o tom, ako sa MDŽ oslavovalo kedysi a zamýšľame sa nad tým, čo oslovuje niektoré ženy na Slovensku tak, že to v nich vzbudzuje nostalgiu za minulosťou alebo vedie k určitej politickej voľbe.

Erazmus, dobrovoľníčenie, vzdelávacie semináre - možností vycestovania na pobyt do zahraničia pre mladých ľudí je mnoho, ale má k nim prístup každý? V tejto epizóde podcastu Krajina Mladých budeme hovoriť o zahraničných pobytoch, čo môžu dať mladým ľuďom, prečo stres, úzkosť, či neistota sú bežnou súčasťou takýchto ciest a ako môže vďaka nim človek rásť. Spýtame sa aj na to, či zahraničné cesty sú len pre privilegovaných mladých ľudí a ako môžu cestovať mladí, ktorí na to nemajú financie, alebo majú zdravotné znevýhodnenie.

Rozhovor s fotografom Filipom Vančom o jeho dokumentárnom cykle, v ktorom zachytil život v Petržalke v 90 rokoch.

Adrián Chovan spravil chybu v zápase Slovana proti Bazileju, na čo ultras zareagovali statusom. Petra Vlhová ukončila sezónu typicky. Michal Červený sa rozprával s reportérkou Janou Sedlákovou a reportérom a editorom Pavlom Bielikom.

Ako to funguje v judaizme, keď niekomu ublížime? Vysvetľuje rabín Miša Kapustin.

Marián Šimko z Kempelenoveho inštitútu inteligentných technológií (KInIT) vysvetľuje, ako učí umelú inteligenciu po slovensky, ako nám môže pomôcť v boji s dezinformáciami a prečo zmenia aplikácie ako chat GPT spôsob, akým komunikujeme s počítačom. 

Juraj Koreň je extrémny paraglidista, horolezec a dobrodruh. Kombinuje horolezectvo s lietaním. Na Antarktíde liezol s horolezcom Michalom Sabovčíkom tisícmetrovú stenu vyše 8 hodín a dolu zleteli za 8 minút. Jeho kráľovskou disciplínou sú bivakové lety, pri ktorých preletí stovky kilometrov. Je to niečo ako diaľková turistika na padáku.

Vítame vás pri novom podcaste s názvom V športovej redakcii, v ktorom redaktori Denníka N pravidelne komentujú športové dianie uplynulého týždňa. Moderátor Michal Červený sa s hosťami Janou Sedlákovou a Štefanom Buganom rozpráva o dvoch témach: v čom je Petra Vlhová ako tenista Andy Murray; prečo je rozhodnutie Patrika Rybára predĺžiť zmluvu so Spartakom Moskva amorálne.

Presne pred dvadsiatimi rokmi - 19. marca 2003 - začala letecká fáza invázie spojeneckých vojsk do Iraku. Spojené sily vojsk Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Austrálie a Poľska vtrhli do krajiny, o ktorej predpokladali, že vlastní a vyvíja chemické zbrane. Invázii predchádzali zasadnutia Valného zhromaždenia aj Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku, na ktorých Slovensko zastupovala diplomatka a veľvyslankyňa Klára Novotná. V rozhovore spomína na historické okamihy svojej 33-ročnej diplomatickej kariéry, ale hovorí aj o rovnocennosti ženského pohľadu na zahraničnú politiku, a tiež o svojej práci s mladými ľuďmi. 

Môžeme sa smiať úplne zo všetkého? O hraniciach humoru sa reportéri Denníka N Mirek Tóda a Andrej Bán rozprávajú so stand-up komikom a profesionálnym židom Michaelom Szatmarym.

Americko-britský podnikateľ a kritik Kremľa Bill Browder opisuje, ako sa stal úhlavným nepriateľom Vladimira Putina, lebo odhalil pranie špinavých peňazí v hodnote stoviek miliárd dolárov. Jeho aktivita po vražde mladého ruského právnika Sergeja Magnitského vyústila do prijatia takzvaného Magnitského zákona v 34 krajinách sveta zameraného na sankcionovanie porušovateľov ľudských práv a kleptokratov vo svete.

Nový riaditeľ národného parku Nízke Tatry Marek Kuchta hodnotí svojich prvých sto dní vo funkcii. Hovorí, že by chcel zóny voľného pohybu a prírodné kempy vo východnej časti pohoria, no teraz je prioritou zonácia parku. Jej prijatie je podmienkou na presun všetkých štátnych pozemkov pod jeho správu. V rozhovore vysvetľuje, prečo správa nechce povoliť nové cyklotrasy a obhajuje postup strážnej služby. 

V poslednej epizóde podcastu Noví Susedia pokračujeme v príbehoch ukrajinských celebrít. Viditeľných a veľmi známych, ale aj tých schovaných za ich objavy. Kde by ste ich hľadali? Skrývajú sa vo vašich telefónoch a počítačoch, a nielen tam. Svet inovácií na Ukrajine nespí a mnohé ich moderné aplikácie a vynálezy používame bez toho, aby sme o tom vedeli. Ktoré to sú a prečo je „new tech“ sektor taký dôležitý pre Ukrajinu práve dnes? Povedali by ste, že Ukrajina má tenisovú hviezdu svetového rangu? A ako sa oslavuje víťazný opasok majstra sveta v čase vojny? Prečo na športe tak záleží a kam sa podeli niektorí svetovo-známi ukrajinskí športovci a športovkyne? Prečo už nesúťažia? Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Vítame vás pri novom podcaste s názvom V športovej redakcii, v ktorom redaktori Denníka N pravidelne komentujú dianie uplynulého týždňa. Prvých päť častí si budete môcť vypočuť aj na tomto kanáli, no potom už len na kanáli V športovej redakcii, ktorý sa doteraz volal Športové podcasty. Okrem tohto pondelkového komentovaného súhrnu v ňom nájdete aj víkendovú tému. Moderátor Michal Červený sa s hosťami Štefanom Buganom a Pavlom Bielikom rozpráva o troch témach: sobotňajšie derby Slovan – Trnava, ktoré sprevádzali výtržnosti, Juraj Slafkovský podľa generálneho manažéra Montrealu nepríde na MS v hokeji, ani keď bude zdravý, ako z deadlinu výmen hráčov NHL vyšiel Tomáš Tatar.

S odborníčkou na elektrické signály srdca Ľjubou Bacharovou o tom, prečo je zhrubnuté srdce nebezpečné, čo sa dá ešte stále skúmať na storočnej technológii, a prečo sa nebojí nástupu umelej inteligencie vo vede a vzdelávaní. 

Ľudstvo sa za posledných 100 až 150 rokov v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmenilo tak zásadne, ako nikdy v predtým. Pokrok, ktorý sme za túto relatívne krátku historickú dobu dosiahli, zmenil nielen kvalitu ľudského života, ale aj naše premýšľanie a hodnoty. "V Európe v staroveku a stredoveku zomieralo päťdesiat percent ľudí skôr než dosiahli vek 10 rokov," vysvetľuje medievalistka a latinčinárka Evina Stein. Tento fakt mal podľa nej podstatný vplyv na uvažovanie dobového človeka o sebe samom, na jeho vnímanie zmyslu a hodnoty ľudského života, ale aj smrti. Ľudia sa v kontexte tohto faktu inak rozhodovali, inak plánovali rodinu, počet detí a celý svoj život. Napríklad aj vďaka tomu, že sa za posledných 100 rokov podarilo znížiť úmrtnosť žien pri pôrode, zmenilo sa spoločenské postavenie žien, ale tiež to, ako dnes ženy uvažujú o tom, kým sú a aké majú možnosti prežiť svoj život.

Je ich viac ako štrnásť tisíc a každý z nich prechádza veľmi dôležitým životným obdobím. Mladí Ukrajinci a Ukrajinky zažívajú pubertu, dospievanie a mladosť, nedobrovoľne, už rok na Slovensku. Pre niektorých z nich je Slovensko prechodnou stanicou, pre iných druhým domovom.

Čo by prezradili titulky slovenského bulváru o našej krajine? V šiestej epizóde podcastu Noví Susedia skúsime spoznať Ukrajinu cez stránky jej bulváru. O kom sa píše a ako mení vojna titulky? Preberieme aj celebrity, nielen také tie „nablýskané“, ale veľké ukrajinské osobnosti a ich príbehy.   Zistíme, kedy sú Ukrajinci ochotní stráviť pred televízorom aj päť hodín a spýtame sa aj citlivú otázku: kto je ruský a kto ukrajinský umelec?   Nakoniec sa pozrieme do ladného sveta a drsného života mladých ukrajinských baletiek.  Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

O objekte Čas a príliv neberie ohľad na nikoho a rovnomennej výstave scénografa Aleša Votavu (1962-2001) rozpráva kurátorka Anna Grusková.

Vítame vás pri novom podcaste s názvom V športovej redakcii, v ktorom redaktori Denníka N pravidelne komentujú dianie uplynulého týždňa.  Prvých päť častí si budete môcť vypočuť aj na tomto kanáli, no potom už len na kanáli V športovej redakcii, ktorý sa doteraz volal Športové podcasty. Moderuje Pavel Bielik, hosťami sú Michal Červený a Jana Sedláková. Dnes o: apolitickosti ruského športu, rozhovore so Serhijom Stachovským, tom, ako sa darilo Petre Vlhovej v zjazde.

Za posledný rok prišlo na Slovensko vyše sto tisíc Ukrajincov a Ukrajiniek. No aj pred rokom 2022 tu boli medzi nami príslušníci ukrajinskej minority. Koľko ich je, aká je ich história a prečo je slovíčko „A“ medzi rusínskou a ukrajinskou minoritou také dôležité? A ako to vyzerá s ruskou menšinou na Slovensku, ako sa stavia k ruskej vojne na Ukrajine? V epizóde 5 sa pozrieme na to, ako vojna dokáže zahýbať priateľstvom medzi Ukrajinkou a Ruskou a v uliciach Bratislavy budeme hľadať odkazy z minulosti. Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

 Americký novinár a spisovateľ Michael Pollan sa v knihe Dilema všežravca čitateľne a s humorom snaží zodpovedať otázku, čo si dať na večeru, a súčasne opisuje, ako naše stravovacie návyky menia environmentálnu povahu krajín, ľudské zdravie, ale aj život zvierat na Zemi.

Zmenili sme sa počas pandémie my alebo vírusy? Dá sa zabrániť ďalšiemu medzidruhovému preskoku, ktorý môže spôsobiť pandémiu? Prečo máme v poslednej dobe boom vírusov z netopierov? O tom, ako sa čo najlepšie pripraviť na nové vírusy, sme sa rozprávali s virológom Borisom Klempom. 

Tušili ste, aké nebezpečné je písmeno „G“ a že nie je jedno, či konce slov vyslovíte tvrdo alebo mäkko? A vedeli ste, že predložky „na“ a „v“ síce znamenajú to isté, ale hovoria čosi úplne iné? V epizóde 4 sa vyberieme do sveta ukrajinských umelcov, študentov, pedagógov, ale aj predavačov, vedkýň a úradníkov, pretože všetci používajú jazyk. Aký, alebo aké jazyky?  Ako sa Ukrajina dostala do  svojej zvláštnej dvojjazyčnosti, ako vyzerá v každodennom živote a prečo dnes umelci odhadzujú svoje „kokošníky“?  Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

O izraelskom seriáli Fauda, tajných službách a najväčších nepriateľoch Izraela sa rozprávame so šéfkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe Irenou Kalhousovou.

Miroslav Zeman, ktorý sa výskumu fotovoltiky venuje cez 30 rokov vysvetľuje, ako sa dá využiť čo najviac energie prichádzajúcej zo Slnka, či vieme solárne články efektívne recyklovať a či vieme ich masovú výrobu presunúť z Číny do Európy.   

Počuli ste už o kozákoch? Okrem fúzatého muža v červených mrkváčoch, čo sa vám pri nich zobrazí? A viete, prečo protestovali Ukrajinci počas oranžovej revolúcie a o čo išlo pri protestoch na tzv. euro-majdane? Toto je epizóda pre všetkých, ktorí si potrebujú upratať v Ukrajinských dejinách, pre všetkých, ktorí o Tymošenkovej vedia len to, že má pekný účes a pre tých z nás, ktorým sa pletú Janukovyč a Juščenko. Ako dlho si myslíte, že trvá zložiť Automat Kalašnikova? A ako by ste hovorili s deťmi o vojne? Epizóda 3. podcastu Noví Susedia bude živá, miestami vtipná, ale aj mrazivá. Lebo taká je história, ale aj súčasnosť Ukrajiny. Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Pri príležitosti 30. výročia rozdelenia Československa sa pozrieme na život mladých ľudí v Českej republike a na Slovensku. V čom je podobný a v čom sa líši? Z doby neslobody a potom frustrácie tu máme dnes dobu stresu a tak sa pýtame ako sa zmenili mladí ľudia za posledných pár dekád. Vyrastá nám tu generácia "snehových vločiek" a aké témy rieši? Prečo sa v oboch krajinách ešte stále nazerá na prácu s voľným časom mladých ako na luxus a ako pomohla vojna v Ukrajine toto mierne zmeniť?

  S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o význame požehnaní v judaizme. Nevynecháme ani to, v ktorom sa hovorí o čistej duši.

Boršč poznáte, ale skúsili ste už borščovú zmrzlinu? A vedeli ste, že na ukrajinské Vianoce musíte mať nielen pripravený kopec jedla, ale mať aj natrénované otužilectvo? Načo? V 2. epizóde podcastu Noví Susedia sa pozrieme na tradície, sviatky, jedlo a rozprávky našich nových susedov. Nebudeme sa pýtať len „čo a ako oslavujú“, ale pôjdeme hlbšie a budeme pátrať po tom, prečo boli veľkonočné vajíčka v Ukrajine zakázané, prečo nosia dnes mladí hipsteri výšivku, prečo si deti nevedia spomenúť na ukrajinské rozprávky a ako správne spievať ukrajinskú „pisňu“.  Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Viktória Michalčíková vymenila referentskú prácu na úrade za chatárčenie na Chate pod Hrbom na pomedzí Poľany a Veporských vrchov. Najviac si cení, že na chatu chodia dobre naladení srdeční ľudia, ktorí sa veľa usmievajú a nikdy nemajú s ničím problém. 

Autorská dvojica Pavlína Šulcová a Kakalík rozprávajú o svojich potulkách zasľúbenou zemou a fotoknihe Tak jsme tady, Mojžíši.  

"Ženský pohľad na svet je veľmi dôležitý. Ženy si však musia zvyknúť, že na to, aby ho do spoločnosti mohli priniesť, musia občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny," tvrdí psychiatrička, sexuologička a súdna znalkyňa Dana Šedivá. Na Slovensku podľa nej stále existujú tradície a kultúrne stereotypy, ktoré na pleciach žien ponechávajú väčšinu starostlivosti o domácnosť a rodinu. Dlhotrvajúci stres a vysoké nároky dnešnej doby však mnohým ženám spôsobujú úzkostné poruchy a vyhorenie. V rozhovore hovoríme o stigme duševných porúch, predsudkoch voči súvisiacej medikamentóznej liečbe, o spoločenských očakávaniach voči ženám a mladým matkám, a tiež o feminizme a jeho potenciálnom prínose pre slovenskú spoločnosť.

Poznáte obraz, na ktorom sa muži s dlhými fúzami a dýkami okolo pása hecujú kto vymyslí brutálnejšiu nadávku? Čo prezrádza o Ukrajine a jej ľuďoch? V 1.epizóde podcastu Noví Susedia budeme zisťovať čo vlastne vieme o Ukrajine, čo sú len stereotypy a aká je moderná Ukrajina naozaj. Spýtame sa aj prečo majú Ukrajinci radi SUV-éčka, či sú diplomatickí, alebo skôr priami a či sme my príkladnými susedmi našich nových susedov z Ukrajiny.

Výtvarníčka Jana Želibská veľmi rýchlo pochopila, že v spoločnosti chýba ženský element, aj preto tematizovala vo svojej ranej tvorbe sexualitu a telesnosť, hovorí kurátorka SNG Lucia Gregorová Stach.

 Prvýkrát vyšla v slovenčine predloha k oscarovému filmu Obchod na korze od Ladislava Grosmana. S historikom Jánom Hlavinkom sa pri tejto príležitosti rozprávame o arizáciách ľudáckeho štátu v Humennom. V meste, kde sa autor slávnej novely narodil.

Podľa štatistík bolo v roku 2021 na Ukrajine približne 60 000 výskumníkov. Mnohí z nich museli od začiatku ruskej agresie krajinu opustiť, časť sa snaží pokračovať vo výskumoch na Ukrajine. O tom, ako vojna zmenila vedu, sa budeme rozprávať s koordinátorkou iniciatívy, ktorá ukrajinským vedcom pomáha, genetičkou Katarínou Juríkovou.  

Učiteľ talmudu a pražský rodák Pinchas Stegura rozpráva, ako si zamiloval ortodoxný spôsob života a svoje znalosti z ješivy teraz odovzdáva ďalej.

Česká diaľková plavkyňa Abhejali Bernardová sa v roku 2018 stala len desiatou osobou na svete, ktorá dokončila náročnú plaveckú výzvu Sedmička oceánov (Oceans Seven). Jej splnenie vyžaduje preplávať sedem prielivov na siedmich kontinentoch. Doposiaľ sa to podarilo len 21 ľuďom. Abhejaline expedície však nie sú len o plávaní. Sú predovšetkým o cestách do ľudského vnútra a k tichosti ľudskej mysle. Rozpráva nielen o tom, ako jej pri tom pomáha meditácia, ale aj o tom, ako sa aj my ostatní môžeme učiť prekonávať vlastné pohodlie a uvedomiť si, že všetci dokážeme viac, než si myslíme.

Okrem kamzíka vrchovského, svišťa vrchovského, hraboša tatranského, orla skalného, medveďa hnedého, žiabronôžky arktickej a iných chránených tatranských tvorov žije v oblasti Vysokých Tatier aj osobitný druh milých, prítulných, všežravých cicavcov – sú to horolezci tatranskí a osobitný druh odpudzujúcich, nemilých netvorov ceprov obyčajných malomeštiackych. O nich sa mi žiada prehovoriť, opierajúc sa o vlastné pozorovania i ústne podania starých horských vlkov. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Český novinár Jan Fingerland nás sprevádza svetom výnimočných židovských žien, ktorým sa venuje vo svojej knihe Hebrejky. 

S redaktorom vedy a techniky českého Denníka N sme sa rozprávali o objavoch, ktoré môže priniesť začínajúci rok vo vede a technológiách, aj o tom, prečo sa stále nemáme tak dobre, ako sme predpovedali pred sto rokmi.

Ako strávil Ivan Bajo prezenčnú vojenskú službu vo Vysokých Tatrách ako vojak-horolezec. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide? Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.

Speváčka, gitaristka a pesničkárka Zuzana Homolová sa interpretácii ľudových balád venuje niekoľko desiatok rokov a je synonymom tohto žánru na Slovensku. Ako priznáva, o jej umeleckom osude rozhodol aj ročný študijný pobyt v Tours vo Francúzsku v prelomovom roku 1968. Nový album jej hudobného zoskupenia TROJKA Zuzany Homolovej s názvom Šak je to láska zlá, ktorý vizuálne ošetrila skvelá Mária Rojko spolu s Ivanou Šátekovou, obsahuje intímne vzťahové piesne, milenecké balady s náznakmi násilia a šikany či piesne o opustených deťoch. V podcaste sa zhovárame o ňom, ale aj o Zuzaninej mladosti, zážitkoch z Francúzska, a o hudbe, umení a kráse všeobecne.  

Martin Takáč sa venuje modelovaniu toho, ako umelá inteligencia rozmýšľa. V rozhovore vysvetľuje, že pokrok sa nedá zastaviť, no pri vývoji každej novej aplikácie sa treba zamyslieť, či zmení svet k lepšiemu. 

Spojiť Štedrý večer s pekným horolezeckým výstupom patrí akosi k prirodzeným tendenciám horolezcov. Ak sa všetko dobre vydarí, je výstup i Štedrý večer na chate krajší, slávnostnejší, nezabudnuteľnejší. Ale chatári na tatranských horných chatách a chlapci z horskej služby sú z týchto prirodzených tendencií horolezcov neštastní – a ak môžu, všemožne v nich horolezcov brzdia. Z knihy Ivana Baja Smiech na lane číta Soňa Mäkká. Zverejnené so súhlasom vydavateľstva Panoráma. Knihu si môžete kúpiť na webe Slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Ako sa hľadá práca mladým ľuďom, ktorí majú diplom z covidu a po prvý krát vstupujú na trh práce v čase vojny na Ukrajine a energetickej a politickej krízy na Slovensku? Majú zamestnávatelia o nich záujem a čo očakávajú mladí ľudia od práce a kariéry? V poslednej epizóde Krajiny mladých v tomto roku preberieme nečakané zmeny, zistenia, ale aj nové výzvy pre mladých ľudí, ktorí dnes začínajú ich profesijný život.

V novom vydaní podcastu o vizuálnom umení sme sa porozprávali s výtvarníkom Marcelom Mališom. Témou bolo jeho dielo zo série Lebensraum, ktoré realisticky zobrazuje hlavy ľudí, ktoré sa snažia nadýchnuť pod plastovými taškami s nápismi komerčných značiek.

O tom, čo znamená vzostup bioplastov, aké produkty sa nimi dajú nahradiť a prečo nie sú ospravedlnenkou na nadužívanie produktov, rozpráva technológ Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Alexy je spoluautorom biodegradovateľného plastu, ktorého veľkovýroba sa momentálne začína v Nitre. 

Americko-dominikánsky spisovateľ Junot Díaz vo svojej knihe Krátky neobyčajný život Oscara Waa prináša príbeh milého, plachého a trochu grambľavého mladíka s nadváhou, ktorý potajme sníva o tom, že sa stane dominikánskym Tolkienom a že vďaka tomu konečne nájde lásku. Táto unikátna a sarkastická zmes histórie, fikcie a početných popkultúrnych odkazov vyvolala okamžite po vydaní obrovský rozruch a získala prakticky všetky významné literárne ocenenia, vrátane Pulitzerovej ceny za literatúru.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Čo sa ale stane, ak sa niekto so svojím obrazom prestane stotožňovať? Ako žije a s čím sa musí vysporiadať transrodový človek? "Transrodovosť pre mňa nie je téma. Je to fakt, ktorým denne žijem. Som transrodová žena," hovorí o sebe Charlotte Srnčíková.  Jej mama Alena v spoločnom rozhovore opisuje, čo prežívajú rodičia transrodových detí, ktoré často odmieta nielen okolie a spoločnosť, ale aj širšia rodina. Charlotte tiež otvorene hovorí: „Celý život hľadám lásku k sebe. Neviem prijať to, že by som mohla byť ľúbená, pretože mi bolo zo strany spoločnosti celý život ukazované, že si to nijakým spôsobom nezaslúžim. Málokto si vie predstaviť, čo ma stojí každú minútu môjho života bojovať za to, že som transrodová a že si za tým stojím."

Americká novinárka a moderátorka Diane Macedo v knihe Lepší spánok zozbierala všetky dostupné vedecké informácie a praktické riešenia, ako si poradiť s rozličnými spánkovými poruchami. Za jeden z najväčších problémov nespavosti u ľudí považuje priveľa svetla v spálni či množstvo blikajúcich kontroliek na digitálnych prístrojoch.

Psychologička Dominika Jašeková je riaditeľkou občianskeho združenia Odyseus, ktoré sa vo svojom programe Červený dáždnik venuje podpore tolerancie a búraniu predsudkov voči ľuďom pracujúcim v sexbiznise. Sexbiznis - teda poskytovanie sexuálnych služieb výmenou za odmenu, ktoré prebieha medzi dospelými ľuďmi na základe vzájomného súhlasu totiž akceptuje ako prácu. Od prostitúcie, ako vysvetľuje Jašeková, sa odlišuje práve spomínaným súhlasom. V prostitúcii totiž poskytovanie sexuálnych služieb dobrovoľné a súhlasné nie je. OZ Odyseus chce medializáciou tejto problematiky prispieť k prekonávaniu mýtov a stereotypov, ktoré ľuďom - a špeciálne ženám - v sexbiznise ubližujú a ohrozujú ich, napríklad zvýšenou mierou násilia.

Rabín Miša Kapustin a Mirek Tóda sa rozprávajú o krabičke, ktorá chráni židovské domácnosti, aby ju nakoniec pripevnili na veraje dverí. Tam, kde patrí.

Po brutálnej vražde dvoch mladých ľudí v Bratislave sa spýtame na to, aké je dnes byť mladým a „iným“ na Slovensku. Boja sa mladí ľudia o svoju bezpečnosť a kde ich čakajú najväčšie prekážky? V škole, na trhu práce, alebo vo vlastných rodinách a priateľstvách? A v čom sa život líši pre ľudí, ktorí majú iný vzhľad, vierovyznanie, či sexuálnu orientáciu?

Mariana Straková, ktorá získala cenu pre inšpiratívnych učiteľov hovorí, ako rozpoznáva vedecké talenty, ako motivovať tínedžerov k práci aj po škole a či jej absolventi zostávajú na Slovensku.

Inžinierka geodézie a bývalá stredoškolská učiteľka odborných predmetov Alžbeta Strižincová vyrastala v bratislavskom Starom meste. Dlhé roky robila zememeračku, vďaka čomu pozná každý centimeter Bratislavy, nielen jeho povesti a legendy. Po emigrácii najstaršieho brata v roku 1968 ju v práci preradili z odboru fotogrametrie, aby nemala prístup k tajným materiálom (teda k mapám a súradniciam objektov). V 90-tych rokoch sa rozhodla pre pedagogickú kariéru. Okrem geodézie a fotogrametrie vyučovala aj odbornú prax a grafické informačné systémy.  Mnohí z tých, ktorí ju kedysi učili sa neskôr v škole stali jej kolegami. Jej študenti na ňu spomínajú aj po dlhých rokoch. Brala ich totiž ako rovnocenných partnerov a vždy chcela, aby sa neuspokojili s priemernosťou. Škola sa pre ňu stala druhým domovom a učenie naplnením života. V súčasnosti sa stará o múzeum geodézie, ktoré sama založila v priestoroch Strednej priemyselnej školy stavebnej a geodetickej v Bratislave. Má dcéru Janu a syna Martina, ktorý je hovorcom prezidentky SR.

Americký novinár, spisovateľ a historik Adam Hochschild rozpráva o desivých výpravách na africkom kontinente v devätnástom storočí, na ktorom si šarmantný, no krutý panovník Leopold II. uzurpoval rozsiahle územia krajiny, ktorá sa neskôr stala Belgickým Kongom.

Vo Veľkej Fatre došlo k úbytku tisa obyčajného o 80-90 percent. Neexistuje prirodzené zmladenie, lebo jelenia zver ho totálne likviduje. Kôra totiž obsahuje halucinogénnu látku. Šanca pre Harmaneckú tisinu je preto v kalamite. Pováľané buky by tis ochránili pred zverou. 

V prvej časti novej série o výnimočných židovských ženách sa vyberieme na výstavu do Múzea židovskej kultúry v Bratislave. Portrétmi jedenástich hrdiniek nás sprevádza jeho šéf Michal Vanek. 

Presýtenosť obrazom paradoxne prináša nové možnosti, tvrdí fotografka Ester Sabik, s ktorou sme sa porozprávali o jej diele vytvorenom technikou kyanotypie.

 Jonathan Franzen patrí medzi najoceňovanejších autorov súčasnej americkej literatúry. Debut Rozhrešenie (The Corrections) mu v roku 2001 priniesol Národnú knižnú cenu a nomináciu na Pulitzerovu cenu. Nemenej úspešný bol aj jeho ďalší román Sloboda (Freedom). Vo svojej najnovšej knihe s názvom Križovatky, prvej časti trilógie Kľúč k pochopeniu všetkých mytológií, Franzen opäť prináša rodinnú ságu – príbeh dvoch generácií Američanov strednej triedy, ktorí sa snažia nájsť si svoje miesto na pozadí morálnych kríz v prudko sa meniacom 20. storočí.

Ner tamid, menora, chanukija a šábesové sviece. S rabínom Mišom Kapustinom sa v tejto epizóde venujeme symbolike svetiel v židovskom svete. 

Keď sa pária sex a veda Americká spisovateľka Mary Roach sa vo svojich knihách venuje tak trochu bizarným témam súvisiacim s ľudskou fyziognómiou a knihu Rozdáme si to? venovala najpríťažlivejšej vedeckej oblasti – sexu.

Česká sopranistka Eliška Weissová sa k opernému spevu dostala pomerne neskoro. Po maturite na gymnáziu nastúpila na konzervatórium v Brne, neskôr na Akadémiu múzických umení v Prahe. Navštevovala aj majstrovské kurzy u Naděždy Kniplovej a Petra Dvorského. Z mezzosopranistky sa vypracovala na dramatický soprán a dnes pravidelne hosťuje vo viacerých operných domoch, vrátane Opery Národného divadla v Prahe či opery Štátneho divadla v Košiciach. Minulý mesiac debutovala na doskách Viedenskej štátnej opery, ktorá je považovaná za jednu z najprestížnejších operných scén sveta. Za stvárnenie náročnej roly Kostelníčky v Janáčkovej opere Jej pastorkyňa si tam vyslúžila nielen nevídaný aplauz domáceho publika, ale aj mimoriadne pochvalné kritiky odbornej obce. Jej cesta do Viedne však rozhodne nebola priamočiara a bez prekážok.

Benjamin Netanjahu je späť na scéne. S Irenou Kalhousovou, riaditeľkou Herzlovho centra izraelských štúdií na Karlovej univerzite v Prahe, sa rozprávame o výsledkoch izraelských volieb a jej obavách zo smerovania izraelskej spoločnosti.

Ako sa žije mladým ľuďom v piatich rôznych krajinách. S hosťami z Macedónska, Lotyšska, Srbska, Estónska a Slovenska sa pozrieme na to, aké ľahké, alebo ťažké je osamostatniť sa od rodičov, kedy si mladí vedia prenajať vlastné bývanie, ako je to s prácou a plácou, kde je životné prostredie a odchod do zahraničia častou témou, ale aj aké výhody, či nevýhody môže priniesť digitalizácia krajiny, akou je Estónsko.

Zuzana Kováčová bola ešte stredoškoláčkou, keď sa zapojila do vedeckej súťaže, ktorej cenou bola expedícia. V rozhovore opisuje pátranie po kostiach dinosaurov na indických náleziskách, výskum v jednom z najstarších lesov na svete, aj to, ako kvôli stratenej batožine, absolvovala himalájsky trek iba s príručnou taškou. 

Hovorí sa o tom v stredovekej kabale aj modernom judaizme. S rabínom Mišom Kapustinom rozoberáme židovský koncept, podľa ktorého séria rôznych činov môže viesť k náprave, respektíve zlepšeniu sveta. 

Miroslav Buraľ je čerstvo vymenovaným riaditeľom NP Poloniny. Po reforme národných parkov uspel vo výberovom konaní. V podcaste sme sa s ním rozprávali o jeho prvých krokoch, zonácii, zastavení ťažby v doline Zbojského potoka, či o mäkkom turizme, ktorý chce v parku rozvíjať hlavne formou cykloturistiky. V príprave je takmer stokilometrový Poloniny trail. 

Nemecký novinár, profesor žurnalistiky a spisovateľ Harald Jähner v knihe Čas vlkov opisuje, ako prebiehal koniec druhej svetovej vojny, a prináša panoramatický obraz každodenného života v Nemecku, ktoré sa odrazu ocitlo bez politického a spoločenského vedenia.

Žijeme v cirkulárnom svete, v kruhu. Matka príroda nám v tomto ohľade ukazuje svoju dokonalosť, pretože ona dokáže recyklovať naozaj úplne všetko,“ hovorí vedkyňa Anke Weidenkaff. Práve výskum nových materiálov považuje Weidenkaff za dôležitý, pretože so sebou vždy prináša aj zmeny civilizačného charakteru. Materiály, ktoré by ľudstvo priviedli k zavedeniu cirkulárnej ekonomiky namiesto tradičnej lineárnej sú hlavným cieľom jej práce vedkyne. Anke Weidenkaff je profesorkou na Technickej univerzite v Darmstadte a tiež riaditeľkou inštitútu Fraunhofer IWKS. Hlavnými oblasťami jej výskumu sú materiálová veda a stratégie využívania zdrojov, vrátane vývoja, syntézy a charakterizácie trvalo udržateľných materiálov na premenu a skladovanie energie. V súčasnosti sa ako vedkyňa zameriava na regeneratívne cirkulárne materiály a vývoj novej generácie zelených procesných technológií pre rýchle a efektívne uzavreté materiálové cykly. Na Slovensku bola členkou medzinárodnej poroty nedávno skončeného ročníka ESET Science Awards 2022. POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku.

Tentoraz vás zoberieme do Viedne na unikátnu výstavu Love me Kosher v Židovskom múzeu. S jej kurátorkou Juliou Windegger sa rozprávame o rôznych pohľadoch na sex a lásku v judaizme. Okrem iného aj tom, prečo je pre muža také dôležité uspokojiť svoju ženu, o provokatívnej fotografii dvoch gejov a slávnej sexuálnej terapeutke Ruth Westheimer.  

Silvia Pastoreková získala minulý týźdeň ocenenie Výnimočná osobnosť Slovenskej vedy. V rozhovore vysvetľuje, ako sa rakovinová bunka chráni pred imunitou a liečbou, prečo sa onkologické ochorenia vracajú a ako sa jej spolupracovalo s držiteľom Nobelovej ceny.

Umelec Juraj Kollár (1981), ktorý študoval v Bratislave aj v Prahe a pôsobil aj v Paríži, v rozhovore vysvetľuje, prečo sa rozhodol namaľovať nezvyčajné námety.

Americká spisovateľka Julia Galef v knihe Mysli ako prieskumník vysvetľuje, prečo racionalizujeme svoje konanie, popierame realitu, ak nie je v zhode s naším presvedčením a pestujeme si sebaklam.

Pri príležitosti výročia povstania vo vyhladzovacom tábore Sobibor sa s historikom Jánom Hlavinkom rozprávame o absolútnom zle a unikátnom, avšak stále málo známom svedectve Jozefa Schnitzera, rodáka zo Sabinova. Epizódu venujeme tiež obetiam nenávistného útoku na LGBTI komunitu v centre Bratislavy, ktorý Hlavinka považuje za výkričník a varovanie, že antisemitizmus a prejavy nenávisti sú na Slovensku na vzostupe.

Herečka Marta Maťová pôsobí v Bratislave a v Prahe. Venuje sa divadlu, televízii aj filmu. Hosťuje vo viacerých slovenských divadlách a je tiež doktorandkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Rozvíja hereckú techniku pre divadlo a film s názvom Metóda, ktorú študovala v Lee Strasberg Theatre and Film Institute v New Yorku (bývalé Actors Studio). V týchto dňoch vydáva v spolupráci s VŠMU preklad knihy Sen o Vášni, určenú najmä hercom, režisérom, študentom, divadelníkom, filmárom i pedagógom ktorá je práve o tom, ako Metóda Lee Strasberga vznikala. Spoločne sa rozprávame o ceste herečiek a hercov k sebe, o empatii, kultivovanosti duše a o tom, že každý z nás má vo svojom živote viacero dôležitých rolí. Umením je pokúšať sa aspoň v jednej z nich obstáť čo najlepšie.

Michal Valko patrí medzi svetovú špičku v strojovom učení. V rozhovore vysvetľuje, prečo si umelú inteligenciu často poľudšťujeme, ako sa do nej snaží zakódovať zvedavosť a ako jeho projekty urýchľujú výskum z rokov na sekundy.

Juraj Slafkovský začne sezónu v NHL a prvý zápas ho čaká v noci zo stredy na štvrtok od 1:00 h nášho času, keď hrá Montreal proti veľkému rivalovi z Toronta. Sledovať ho bude zrejme vypredaná hala Bell Centre a aj veľa novinárov, ktorí mapujú každý krok 18-ročného Slováka. V príprave urobil Slafkovský aj niekoľko začiatočníckych chýb, po ktorých kritici poukazovali na odfláknuté bránenie a tvrdili, že často padá na ľad. Slovenský hokejista však tvrdí, že tlak na ľade nikdy necíti, a pred novinármi vystupuje suverénne. „Slafkovský už viackrát ukázal, že čím je zápas dôležitejší, tým hrá lepšie. Zdá sa, že je stvorený na veľké chvíle,“ hovorí reportér Denníka N Štefan Bugan, ktorý sleduje začiatky draftovej jednotky priamo v Montreale. Moderuje Pavel Bielik.

O tom, či je človek šťastný, nerozhoduje množstvo peňazí, sláva ani popularita. Dôkazom toho je aj osud Yvonne Kálmán, jedinej žijúcej dcéry hudobného skladateľa židovského pôvodu Emmericha Kálmána, ktorá sa posledné desaťročia venuje opatere otcovho hudobného dedičstva. Skladateľ, ktorého preslávili najmä operety, bol pred druhou svetovou vojnou jedným z najslávnejších a najbohatších umelcov vo Viedni. Jeho diela sa hrali vo všetkých hudobných divadlách po svete a o jeho služby mal záujem aj Adolf Hitler. Kálmán však s manželkou a tromi deťmi utiekol pred nacizmom do Spojených štátov. Väčšina rodiny, vrátane jeho dvoch sestier, cez vojnu zahynula v nacistických koncentračných táboroch.

So šéfkou JCC Prague Pavlínou Šulcovou sa rozprávame nielen o novej židovskej kuchárke, ale aj o modernom pohľade na židovstvo.

Ako mladí vnímajú aktuálnu predvolebnú kampaň, ale aj „veľkú“ slovenskú politiku? Majú pocit, že politici z bilboardov hovoria aj k nim? A ako je to s politikmi a politickými stranami? Sú mladí pre nich zaujímavou cieľovou skupinou? Prečo a kedy na nich politikom naozaj záleží?

Novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella spolu napísali knihu rozhovorov s odborníkmi a odborníčkami na duševné zdravie s názvom Ako byť šťastný?. Ako sú však na tom so starostlivosťou o duševné zdravie novinári a novinárky? 

S rodinou Herdanových, ktorí sa prvý raz od holokaustu prišli pozrieť na rodinnú hrobku svojich predkov, sme sa vydali na židovský cintorín v Brne. Sprevádzal nás etnograf Michal Doležel.     

Témou nového podcastu Oči Dokorán je komorná socha od bratislavského rodáka Roberta Kühmayera (1883-1972). Porozprávali sme sme sa o nej historičkou umenia Želmírou Grajciarovou, ktorá pripravila zatiaľ jedinú monografickú výstavu tohto umelca.

S etnografom Michalom Doleželom sme sa vybrali na prechádzku za vilami významných židovských rodín v brnenskej štvrti Pisárky. Ich historické dedičstvo je v ohrození, na divoké prestavby nových majiteľov nikto nedohliada.

Peter Halama rozpráva o výskume osobnostných charakteristík konšpirátorov, o tom kde robí pri potláčaní konšpiračného myslenia chybu štát a vysvetľuje, prečo sme náchylní veriť najmä konšpiráciám v oblasti zdravia. Oprava: Medzi krajiny s nízkym konšpiračným myslením patria Francúzsko a Nemecko, nie Británia a Írsko.

Konečne sme sa vydali do Brna, aby sme tam zažili betálny multižánrový židovský festival. Jeho prvý ročník nastavil latku mimoriadne vysoko.

FC Barcelona si svoje tajomstvá prísne stráži a nahliadnuť do zákulisia nedovolí len tak hocikomu. Po desiatkach rokov písania o športe však britskému športovému novinárovi Simonovi Kuperovi umožnili prístup do klubu a k ľuďom, ktorí sa denne snažia udržať Barcelonu na vrchole.

Hosťom novej epizódy podcastu o vizuálnom umení bol Ľubomír Ďurček. Výtvarníčka Monika Pascoe Mikyšková sa s ním porozprávala o jeho sérii fotografií zachytávajúcich subtílnu akciu v prírode.