Som strašne smutný z toho, ako to šesť rokov po vražde Jána a Martiny dopadlo pretože útoky na novinárov sú v porovnaní s minulosťou oveľa tvrdšie a sú ešte tvrdšia ako počas mečiarizmu. Tá vražda bola otrasná a napriek tomu vidíme, že tí, ktorí majú vplyv na verejný diskurz vôbec nehamujú. A je otázkou času, kedy príde k nejakej facke, bitke novinára či nebodaj i k čomusi horšiemu, varuje novinár Karol Sudor.Je šesť rokov po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, no napriek brutalite tohto zločinu je dnes atmosféra v spoločnosti ešte ponurejšia a ešte nevraživejšia. Verbálna agresivita ovládla nielen svet internetu, ale preliala sa i do prejavov a diskusií aj tých najvplyvnejších politikov. Vládna moc si explicitne definuje kritické médiá ako svojich nepriateľov, slovníky mienkotvorcov čoraz viac hrubnú, mentálne skratky pribúdajú a je tak načase si postaviť otázku, či sa celá táto rieka verbálnej frustrácie, hnevu, šikanovania a až nenávisti raz napokon nevyleje i do skutočného sveta, tam za obrazovkami počítačov a v uliciach nebude opäť úradovať brachiálne násilie. Napokon, Slovensko s tým už má svoju temnú skúsenosť a to nielen v časoch vraždy novinára Kuciaka, ale aj v ére mečiarizmu.Polarizuje sa čoraz viac však aj celá spoločnosť a pamätníkom to opäť môže pripomínať doby vlády Vladimíra Mečiara. Dnešná doba však na scénu priviedla aj celkom nový fenomén sociálnych médií a z nich vyrastajúcej dezinfoscény či takzvaných "alternatívnych médií" kde už jeden tábor vôbec neverí tomu druhému, slovo kompromis sa chápe ako slabosť či zlyhanie a kde si už nielenže prestávame rozumieť a uznávať spoločné hodnotové rámce, ale kde sa čoraz viac do diskurzu vkráda i otvorená a vedomá dehumanizácia oponentov.„Konšpiračné média nie sú alternatívou klasickým médiám. A ja ani neviem, prečo sa im hovorí alternatívne médiá. Aká alternatíva? Alternatíva by malo byť niečo relevantné, ale niekto, kto sa vyslovene vtiera aktuálne vládnucej politickej garnitúre predsa nie je žiadna alternatíva médiám, ktoré si kriticky robia svoju prácu a teda to, čo je poslaním médií,“ hovorí dlhoročný novinár a majster rozhovoru Karol Sudor.Ako vníma dnešné Slovensko človek, ktorý ho už dlhé roky skúma v stovkách rozhovorov s našimi spolu rodákmi? Kam sme sa posunuli a v čom sme sa zmenili? Prečo sme tak nespokojní a frustrovaní a na strane druhej, prečo má zmysel sa občiansky angažovať a nestrácať nádej? Kde dlhoročný novinár vidí príčiny poklesu dôvery ku klasickým médiám, v čom ako médiá zlyhávame a prečo pre neho nie sú konkurenciou takzvané alternatívne médiá? No a napokon, ako vníma tlak vládnej moci a majú novinári dnes dôvod na obavy?„Oni vedia, že novinárov nezastrašia. Predstava, že ľudia, ktorí toľko toho prežili a ktorí odhalili také množstvo vážnych vecí a boli už toľkokrát vypovedať na polícií i súdoch, tak že sa teraz zľaknú lebo vládna moc verbálne pritvrdila je úplne naivná. Neverím, že relevantných novinárov vládna moc zastraší,“ tvrdí novinár denníka N Karol Sudor.Ráno Nahlas s novinárom Karolom Sudorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Viete si predstaviť, že by ste si kúpili novú jazdenku, no potom zistíte, že si ju nemôžete prepísať na seba? Aj to môžu spôsobiť právne nedostatky pri kúpe jazdeného vozidla. Dáme vám pár tipov ako tomu predísť. Autoškola v Nemecku učí budúcich vodičov jazdiť na 35 ročnom aute, prečo? Kde na svete je možné mať rovnaké evidenčné číslo na viacerých autách a ako chce automobilka zvukovo zatraktívniť jazdu v elektroaute? Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. O jazdenkách vieme všetko.

Keď od svojho príjmu odrátate desať percent a nebudú vám chýbať, môžete byť filantropom aj vy, tvrdí Lucia Pašková. Úspešná podnikateľka po odchode z vedenia firmy svoj čas delí medzi rodinu so štyrmi deťmi a verejnoprospešné aktivity. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Učiteľská kariéra Lucie Paškovej po štúdiu na pedagogickej fakulte trvala len pol roka. Nasledovala práca tlmočníčky pri obchodných rokovaniach, ktorá ju nasmerovala k vlastnému biznisu. Na Slovensko priniesla známu švajčiarsku značku dentálnej hygieny. Súčasťou jej podnikateľského príbehu je zamestnávanie ľudí s ťažkým uplatnením na pracovnom trhu aj rozmanité formy pomáhania.Jej schopnosť spojiť správnych ľudí v správny čas bola rozhodujúca napríklad pri iniciatívach Kto pomôže Slovensku či Kto pomôže Ukrajine. Napriek týmto vlnám dobra vidí Lucia Pašková veľké rozdiely medzi Slovenskom a našimi západnými susedmi. „Ako národ prispievame významne menej, a hlavne máme významne menej väčších donorov. Je tu už celkom silná skupina ľudí, ktorí by mohli prispievať aj viacej, no úplne sa to nedeje,“ porovnáva Slovensko s Rakúskom či Českom. V podcaste sa dozviete:·      ako sa Lucia Pašková díva na finančné zbierky v kostoloch,·      čo prezradila o Zuzane Čaputovej a knihe Svetlo pod perinou,·      čo bolo najťažšie pri pomoci rodinám utekajúcim z Ukrajiny,·      či majú filantropi podporovať aj politikov a čo za to očakávajú,·      či je dôležitejšie pomáhať okamžite alebo učiť loviť ryby.Kto je Lucia PaškováNa pedagogickej fakulte vyštudovala učiteľstvo nemeckého a anglického jazyka. V roku 2006 založila slovenskú pobočku Curaproxu, okrem obchodu s potrebami dentálnej hygieny sa venovala aj ďalším podnikateľským projektom. Stojí za iniciatívami Kto pomôže Slovensku, Kto pomôže Ukrajine, Ide nám o život či Zapni sa pre Slovensko. Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Novinárka Petra Procházkova, ktorá dlhé roky pracovala ako spravodajkyňa v Moskve približuje, ako vnímajú Rusi blížiace sa prezidentské voľby. „Na pracoviskách, a to nie sú len štátne korporácie, ale aj súkromné firmy, ktoré chcú byť so štátom za dobre, boli ľudia upozornení, že pôjdu k urnám," približuje v podcaste.Opisuje, že pokiaľ by nezasiahol štát účasť by bola zrejme nízka. „Aj preto, že je jasný víťaz. Tiež preto, že ľudia sú v rozpakoch. Nie sú obdivovatelia Západu, Navaľného, ale nie sú si ani istí tým, že Putin vedie Rusko dobrým smerom," hovorí s tým, že takíto ľudia budú psychickým tlakom prinútení ísť voliť.Podľa Procházkovej sa za posledné roky v Rusku zmenila atmosféra - na atmosféru strachu, udavačstva a špehovania. „Myslím, že veľa ľudí to hodí Vladimirovi Putinovi práve preto, že si povie: čo keby zistili, že som volil niekoho iného. Je množstvo prípadov, keď učitelia donášajú na žiakov, ktorí sa podľa ich názoru správajú nevlastenecky a pošlú na ich rodinu tajnú službu."Dodáva, že „po smrti Navaľneho majú ľudia strach dokonca neísť k voľbám a nehlasovať pre Putina." No je aj časť Rusov, ktorí si myslia, že Putin je správny človek na správnom mieste.Západ nie je celý svetNovinárka Procházková v podcaste tiež približuje, v čom Západ nepochopil Rusko. Myslí si, že niekedy podliehame tomu, že euroatlantický svet je to celý svet. „Veľmi rýchlo sa ukázalo, že okrem nás je tu Čína, India, stredoázijské krajiny a iné, ktoré nemajú k vojne na Ukrajine emotivný vzťah ako Európania a snažia sa z nej niečo vyťažiť."Témou podcastu je aj budúcnosť Ukrajiny a únava vojnou. „Je to nespravodlivá vojna, ale nemusí dopadnúť spravodlivo. Nie všetky situácie majú dobré riešenia a niektoré ešte horšie."Podcast nahrala Denisa Hopková.

V 69. epizóde sa rozprávame o jednej z najvýznamnejších udalostí slovenskej kozmonautiky. Ivan Bella sa 20. februára 1999 vydal na takmer osemdňový pobyt na vesmírnej stanici Mir a v týchto dňoch oslavujeme 25. výročie jeho prvého a zatiaľ jediného slovenského letu.Čo robili na palube rakety prepeličie vajíčka, ako prebiehali prípravy na let do vesmíru a čo s tým mal spoločné Vladimír Mečiar. Toto a oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde Slnečnej zostavy.

Za každým na prvý pohľad dokonalým vzťahom je množstvo práce a ako sa hovorí, nič nie je zadarmo. Aké je tajomstvo úspešného vzťahu Diany Hágerovej a Romana Juraška? O tom všetkom nám porozprávala samotná Diana, počúvajte spolu s nami.V čase, keď bola na vrchole kariéry, sa stiahla z verejného života, aby sa venovala rodine. So svojim dlhoročný partnerom Romanom Juraškom dokazujú, že aj v šoubiznise vedia stáť vzťahy na pevných základoch. Aký je ich recept na lásku? V podcaste Ženy ako my hovorí Diana Hágerová úprimne a otvorene o láske, rodine, svadbe aj estetických zákrokoch, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Aké boli začiatky vzťahu Diany a Romana? Bola to láska na prvý pohľad? “Zoznámili sme sa v práci a najskôr sme mali úplne normálny pracovný vzťah, ale postupom času sme spolu pracovali viac a viac. Musím povedať, že z môjho pohľadu mi bol Roman vždy sympatický. No a naše pracovné telefonáty a debaty sa zrazu preklopili do nie úplne pracovných a telefonovali sme spolu aj tri hodiny, jednoducho tam už bol ten pocit, že je nám spolu fajn. Potom som sa presťahovala do Bratislavy, začali sme spolu bývať a bolo to celé také veľmi postupné," prezradila Diana. “S Romanom sme vo vzťahu tak nastavení, že aj keď sa nám niečo nedarí, tak to chceme riešiť, pretože dnes aj doba v ľuďoch podporuje to, že ak vo vzťahu niečo nefunguje, tak sa rozídeme, rozveďme, veď nevadí. Som, rada že my takto naše problémy neriešime,” hovorí Diana Hágerová. A vníma dvojnásobná mama aj 10-ročný vekový rozdiel v partnerstve? “Roman ma vo veľa veciach potiahol, teraz keď som už v tomto veku to nevnímam, ale keď som mala ja 23 tak som videla, že je vyspelejší, že si niektoré veci už jednoducho zažil,” hovorí. Ako to už ale v živote býva, ani ich život a vzťah nie je len rozprávkový a aj u nich sa stáva, že sa pohádajú. “Roman ma do života naučil jednu krásnu vec a za to mu budem navždy vďačná, a to že ma naučil veľmi kultivovane sa hádať. Ja som bola z predchádzajúcich vzťahov skôr zvyknutá na také talianske hádky a až pri ňom som spoznala, že sa to dá aj inak. Teraz sa dokážeme pohádať tak, že ani jeden z nás nevyjde ako víťaz, ale je tam ten kompromis,” prezradila sympatická moderátorka. Diana patrí už aj medzi známe influencerky a čo si myslí o sociálnych sieťach, úpravách a rôznych filtroch? “Nečudujem sa, že dnes má toľko mladých ľudí psychické problémy, čím je nová generácia mladých dievčat ovplyvnená. Nebudem sa teraz tváriť, že buďte všetky prirodzené, ale skôr poviem - buďte so sebou spokojné, bohužiaľ doba je naozaj taká, že ideme žiaľ do veľkých extrémov,” hovorí. V podcaste sa ešte dozviete: -aký je jej recept na šťastný vzťah a aké boli začiatky jej lásky s Romanom -čo považuje vo vzťahu za najdôležitejšie kedy a či chystajú svadbu -čo si Diana rada dopraje v rámci skrášlovacích procedúr a prečo si pred časom radikálne skrátila vlasy -čo si myslí o sociálnych sieťach, filtroch ale aj estetický zákrokoch -prečo sa rozhodla študovať na vysokej škole a omnoho viacMentioned in this episode:Pravidelné investovanie pre deti od ČSOB. Kliknite tu!

Psychická príprava je v športe rovnako dôležitá ako fyzická. Niektoré kluby však tomuto faktoru nevenujú dostatočnú pozornosť, čo sa odzrkadľuje na ich výsledkoch. „Vo fyzike sú športovci na maxime, ale v hlave sú všetci na minime,” tvrdí hosť najnovšej epizódy relácie Striedame!Nerád o sebe tvrdí, že je mentálny kouč, ale špičkovým slovenským či zahraničným športovcom pomáha pri psychickej príprave. Moderátorská dvojica Julo a Muťo vyspovedala pokrového hráča a bývalého moderátora Daga Paloviča.Ten prezradil zákulisné informácie o svojej pokrovej kariére, ako sa vysporiadal s nehodou, po ktorej prišiel o dolnú končatinu alebo čo je jadrom jeho pomoci pri psychickej príprave športovcov.V relácii Striedame! na ŠPORT.sk takisto porozprával, pre ktoré slovenské aj zahraničné kluby pracoval, čo musí mať športovec vo svojej kariére na prvom mieste aj prečo niektoré tímy s vysokým rozpočtom nie sú schopné dosahovať stanovené výkony a výsledky.

Bratislavská rodáčka Felicitas Babušíková sa po štúdiu na Prírodovedeckej fakulte UK chcela venovať vedeckej kariére v oblasti biochémie. Po bratovej emigrácii na západ v roku 1969 ju však vtedajší režim prinútil zmeniť plány a po vlastnej krasokorčuliarskej reprezentácii sa popri civilnom zamestnaní v zdravotníctve úspešne presadila ako uznávaná rozhodkyňa Medzinárodnej korčuliarskej únie. Pani Felicitas je i zakladateľkou Memoriálu Ondreja Nepelu.

Jakub Jablonský je slovenský herec, ktorý plánuje pretaviť svoje dlhoročné skúseností z folklóru v tanečnej súťaži Lets Dance. V Mimóze prezradil, že vyrastal v prostredí, ktoré ho ťahalo k radikálnym a nacionálnym názorom. Dnes sa na svet pozerá úplne inak. V Mimóze sa (ne)dozviete:01:00 – prečo je najväčším fanúšikom Mimózy;03:00 – čím žije;05:15 – aké výzvy očakáva od Lets Dance;07:12 – zaspal niekedy na javisku;09:05 – prečo má z neho Lenka traumu;10:20 – prečo mal v puberte radikálne názory;16:42 – koľko má selfiečok;22:00 – prečo je kradnutie identity veľký problém;23:30 – aký má názor na AI;31:00 – či prežíva hejt a iné.

Príčinou pandémie detskej obezity je nesprávna strava. Deti sa pritom stravovacie návyky učia od svojich rodičov. Či budete mať obézne dieťa, môžete ovplyvniť svojou živitosprávou dokonca už pred počatím, hovori odborníčka. Dôležitá je aj strava počas tehotenstva, spôsob pôrodu, dojčenie a zo všetkého najviac stravovacie a pohybové návyky v rodine. Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení do služby Aktuality Navyše.Rodičia musia ísť deťom príkladom. Ak bude rodič priberať a voľný čas tráviť na gauči zapíjaním čipsov kolou, dieťa sa nenaučí žiť zdravšie. Ak budete tráviť rodinný čas pohybom, dieťa si ho zrejme obľúbi. Nesmiete to však kompenzovať nezdravou slovenskou diétou, ktorá obsahuje najmä tuky a sacharidy.Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Život civilov na ukrajinských územiach v blízkosti frontu je často veľmi desivý – žijú bez elektriny, bez plynu, internetu či akéhokoľvek mobilného spojenia. V stabilnejších regiónoch, napríklad na ľavom brehu Dnepra, kde neprebiehajú aktívne bojové operácie, sú ľudia zasa konfrontovaní so silným tlakom ruskej administratívy. Tú je možné zhrnúť do hesla, ktoré sa objavuje na bilbordoch a v médiách: „Rusko je tu navždy.“Ako sa dnes mení pokrývanie témy vojny na Ukrajine v západných médiách či na platformách ako X alebo Telegram? V čom sú pozitíva či naopak úskalia informovania o vojne prostredníctvom týchto sietí? Môžu sa objektívne médiá stať obeťou aj ukrajinskej propagandy alebo skreslených informácií? Prečo sa z vojny stáva mýtus boja dobra so zlom a ako sa to prejavuje? Nakoľko môžu dobrovoľné zbierky a iniciatívy napomáhať ukrajinskej obrane?Ako dnes žijú obyvatelia na okupovaných územiach a nakoľko sú v kontakte s vonkajším svetom? Ako voči civilnému obyvateľstvu vystupujú ruskí vojaci? Aké praktické prekážky či represie z ich prítomnosti pre civilov vyplývajú? Aké podmienky musia spĺňať novinári, aby mali prístup do vojnových zón Ukrajiny a prečo niekedy čelia nevôli zo strany Ukrajincov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s vojnovým novinárom a autorom pripravovanej knihy Spev sirén Tomášom Forróm.

In the twenty-first episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.On Wednesday, February 21, six years marked the tragic anniversary of the murder of journalist Ján Kuciak and his fiancée Martina Kušnírová. In remembrance, the Initiative For a Decent Slovakia organized commemorative gatherings across 32 cities worldwide—23 within Slovakia and nine internationally.Farmers organized protests in several Slovak cities on Thursday. Members of the Slovak Chamber of Agriculture and Food (SPPK) thus joined the European protests of farmers and food producers to express their dissatisfaction with the decisions of the European Union. 4,000 farmers went to the protest with more than 2,200 pieces of agricultural equipment, while the action also included blocking two border crossings.The announcement of Francesco Calzona as head coach of Italian champions SSC Napoli was an unprecedented move that caught the attention of football enthusiasts around the world. This unique dual role represents a significant challenge and a huge opportunity for Calzona, who has already made his mark in his first game for Napoli."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak.

Koalícia dosadzuje rodinných príslušníkov do funkcií ako na bežiacom páse.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková porozprávala Jurajovi Kemkovi, aký plat mal potenciálny šéf SIS a prečo je podozrivé, o akú sumu ide.

Je to o nás bez nás, my dnes vôbec nevieme, o čo vláde ide, hovorí o zrušenej dotačnej schéme pre oblasť ľudských práv šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac. Minister spravodlivosti totiž túto dotačnú schému za 800 tisíc bez vysvetlenia zrušil.Vládny boj voči mimovládnemu sektoru naberá systémové kontúry. Po ministerstve kultúry odstriháva mimovládky od finančných zdrojov už aj rezort spravodlivosti. Jeho šéf - Boris Susko - nečakane, náhle a bez akéhokoľvek vysvetlenia, zrušil jedinú dotačnú schému pre oblasť ľudských práv. Kým však niektorí odporcovia mimovládok či takzvanej "dúhovej agendy" začnú tomuto rozhodnutiu tlieskať, pripomeniem, že z tejto schémy boli za 14 rokov jej existencie podporené aj projekty a organizácie akými sú: Slovenský zväz telesne postihnutých, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Centrum Slniečko, Domka - Združenie saleziánskej mládeže, Univerzita Komenského alebo i viaceré linky pomoci - napríklad Ligy za Duševné zdravie no a o podporu sa aktuálne uchádzal i Slovenský Červený kríž. Je pritom úplne prirodzené - a v duchu našej ústavy ako i medzinárodných záväzkov, že rovnako tak podporu získavali aj organizácie rôznych menšín - židovskej, rómskej ale i tej takzvanej "dúhovej"."Ide len a len o to, aby sa menšiny tu cítili ako nie tí, ktorí opäť majú na klope kabáta nejakú žltú hviezdu a čakajú s batohom niekde na stanici na prvý dobytčák. o to tu ide," hovorí Šéf komory mimovládnych organizácií Marcel ZajacRezort spravodlivosti tvrdí, že finančné prostriedky z tejto schémy plánuje presunúť na pomoc najzraniteľnejším obetiam násilia a ochranu ich ľudských práv. „V tejto súvislosti prebieha komunikácia, cieľom ktorej by malo byť zriadenie pracovnej skupiny zloženej z odborníkov na danú problematiku. O tomto zámere a prípadnom vypísaní novej výzvy budeme informovať,“ hovorí rezort spravodlivosti.Mimovládky s rozhodnutím nesúhlasia a ministrovi spravodlivosti adresovali ostrú petíciu s výzvou rozhodnutie prehodnotiť." Obmedzí to počet škôl na ktorých sa bude s deťmi hovoriť o SNP, obmedzí to počet prednášok, ktoré sa venujú postaveniu menšín na Slovensku, toho bude menej, ale samotné mimovládky nezaniknú, varuje rezort Marcel Zajac.Petíciu voči rozhodnutiu rezortu spravodlivosti podpísalo niekoľko desiatok mimovládnych organizácií. nematkovo vyberáme iba niekoľko z nich: Asociácia Nepočujúcich Slovenska, Slovenský skauting, Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, Fórum pre pomoc starším, Nadácia pre deti Slovenska, Múzeum obetí komunizmu, Slovenský ochranársky snem, Linka detskej istoty, Únia materských centier, Materské centrum Klokanček, Inklucentrum - Centrum inkluzívneho vzdelávania, Linka detskej dôvery, IPčko, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike či Liga za duševné zdravie.No a na záver ešte aktuálna reakcia šéfa Úradu vlády, v ktorej podľa medializovaných informácií vyzval na zastavenie dotácií i ďalšie ministerstvá pre citujem: "spolitizované mimovládky".Ich agendu by podľa Juraja Gedru mali prebrať štátne úrady, ktoré údajne zleniveli a preto ich úlohu zastúpil tretí sektor. No a čo ľudské práva? Na to tu je vraj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa má podľa pán Gedru zaoberať práve touto témou.Názor na to, či tento neveľký úrad má kapacity, možnosti ako i zdroje na to, aby adekvátne suploval desiatky mimovládnych organizácií s ich dlhoročnou históriou ako i množstvom aktivistov po celom Slovensku si už, prosím, urobte názor vy sami. Obava, že - ako sa na Slovensku zvykne hovoriť, ktosi tu s vaničkou vylieva aj dieťa ostáva však nerozptýlená.Tak a to už je od nás na dnes všetko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Bývalý šampión Bellatoru a víťaz Zápasu storočia Attila Végh (33-9 a 2 remízy) sa 8. júna na futbalovom štadióne Slavie Praha v 38 rokoch vráti do klietky po štyriapolročnej pauze. Nielen o Odvete storočia s českým rovesníkom Karlosom Vémolom (36-8) hovoril v relácii ŠPORT.sk s názvom Staredown.Čo sa dozviete v rozhovore?Plánoval takú dlhú pauzu?Prečo sa rozhodol vrátiť?Koľko vraj dostane za Odvetu storočia?Akú reklamnú spoluprácu by nikdy neprijal?Vďaka ktorej látke vraj ohromil postavou v Zápase storočia?Ukončí po Odvete storočia definitívne kariéru?Vytiahol by ho z dôchodku len tretí zápas s Vémolom?Prečo ho šampión Patrik Kincl sklamal svojou výzvou?Čím sa bude živiť, keď definitívne ukončí MMA kariéru?

Slovensko má už niekoľko mesiacov novú vládu aj nových ministrov. Envirorezort pod vedením Tomáša Tarabu za SNS rieši témy, ktoré sú podľa neho dôležitejšie ako tie, ktorým sa venovali jeho predchodcovia.Iniciatíva Klíma ťa potrebuje ešte v septembri 2023 pripravila hodnotenie politických strán zamerané na oblasti ochrany klímy, životného prostredia a uhlíkovej transformácie.Jakub Hrbáň nám vtedy povedal o hodnotení a výsledkoch viac, no v nasledujúcom rozhovore sa pozrieme hlavne na to, čomu sa venuje agenda rezortu aktuálne a čomu by mala venovať viac pozornosti.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Na tlačovej konferencii k sto dňom svojho pôsobenia v úrade prekvapil minister Taraba zámerom oživiť výstavbu kontroverzného vodného diela Slatinka. Prečo by niekto vôbec premýšľal nad takýmto znovuotvorením danej témy po 70. rokoch? Akým ďalším témam by sa mal envirorezort začať venovať? Tomáš Taraba je 17. ministrom na čele envirorezortu. Čo by si mal z povahy tejto funkcie uvedomiť?

Robert Fico sa tak ponáhľal so znižovaním trestov za korupciu, až napokon vyčkával s podpísaním schválenej normy.Má Slovensko vážnejšie problémy než privysoké tresty za korupciu? Dozviete sa v Ťažkom týždni.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii

Vládni predstavitelia reprezentujú celé Slovensko, nielen svojich voličov. Čo teda v našom mene šíria premiér a ministri obrany a zahraničných vecí? Na druhé výročie ruskej invázie sme pripravili fact-checking výrokov, ktoré po ruskej propagande zopakovali ministri za Smer. Prečo to vlastne Smer robí?Faktografická analýza výrokov Roberta Fica, Roberta Kaliňáka, Juraja Blanára a Ľuboša Blahu ukázala, že šíria často absolútne neprefiltrované naratívy kremeľskej propagandy, bez akejkoľvek kritickej úvahy. Niekedy ide dokonca o tvrdenia bez elementárnej logiky.V dnešnom podcaste Ráno Nahlas budete počuť fact-checkerku Veroniku Hincovú-Frankovskú z portálu Demagog.sk, riaditeľku Infosecurity.sk Michaelu Ružičkovú a šéfa Inštitútu pre budovanie odolnosti, ktorý donedávna bojoval proti hybridným hrozbám na ministerstve obrany, Victora Breinera.Rozoberieme:– prečo vojna na Ukrajine nie je vojnou USA;– prečo nie je pravda Ficovo tvrdenie, že vojna nemá vojenské riešenie;– prečo je jasné, že na Ukrajine nevládnu nacisti a nedá sa to ani porovnať;– ako vláda zavádza o sankciách;– že v Kyjeve nie je normálny život a je tam vojna;– prečo slovenská armáda po dodaní zbraní na Ukrajinu nezostala „holá“, ale modernejšia;– že existuje už veľmi veľa publikovaných dôkazov o severokórejských raketách dopadajúcich na ukrajinské mestá, no slovenské MZV sa stále nevyjadrilo;– ako Robert Kaliňák dezinterpretoval históriu, mníchovskú zradu a zmluvy zaručujúce bezpečnosť Ukrajiny;– že Ukrajina už raz mier s agresívnym Ruskom uzavrela a dopadlo to zle;– či ministri za Smer demontujú funkčné oddelenia boja proti hybridným hrozbám;– že Rusko nedokázalo nahradiť dodávky plynu Európe dodávkami Číne a Indii;– že nám spojenci zrejme prestávajú poskytovať informácie;– ako sa Smer dostal na cestu šírenia ruskej propagandy;– ako Ľuboš Blaha bez hanby a bez akéhokoľvek kritického myslenia kopíruje naratívy napísané v Rusku.Moderuje Peter Hanák.

Tento týždeň ubehnú budú dva roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Po dvoch rokoch sledujeme únavu z vojny, nielen medzi ukrajinskými vojakmi, ale aj spojencami. Čo bude kľúčové v treťom roku vojny? Čo očakávať od Moskvy? Odpovedá novinárka žijúca v Kyjeve Stanislava Harkotová.Tretí rok vojny začína dobytím Avdijivky. A spomína sa začiatok ruskej lokálnej ofenzívy. „Určite to nepridá na nálade v ukrajinskom tyle a armáde. Sledovali sme pomerne drastickú situáciu okolo sťahovania ukrajinských vojsk z Avdijivky," približuje v podcaste novinárka. Dopĺňa tiež, že Ukrajinci tak stratili možnosť kontrolovať ruské vojská, ktoré sú v okolí Donecka.V podcaste tiež približuje, čo bude v tomto roku vojny kľúčové. „Kľúčové bude, či budú spojenci podporovať Ukrajinu, pretože teraz vidíme debaty o balíčku pomoci v Spojených štátoch. Tiež bude kľúčové do akej miery bude Ukrajina schopná mobilizovať vnútorné sily," vysvetľuje Stanislava Harkotová.Akú taktiku zvolí Kremeľ? Vypočujte si podcast Nahlas z Ukraїny.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Vláda hodila spiatočku pri kritizovanom premlčaní násilných trestných činov ako znásilnenie či vražda, alebo výroba detskej pornografie. Urobila to len 14 dní po tom, čo jej novelu trestného zákona napriek širokej kritike opozície, tretieho sektora a námestí schválila vládna väčšina v parlamente. Aktuálny návrat k pôvodným premlčacím lehotám vysvetľuje „spoločenskou objednávkou“, nie vlastným presvedčením. „Premlčacia lehota nerieši podstatu tohto problému“, hovorí minister spravodlivosti Boris Susko.Katarína Batková z Via Iuris je presvedčená, že vláda pristúpila k „spiatočke“ aj pre tlak opozície, odbornej verejnosti, médií či mimovládneho sektora. „Ukazuje sa, že je dôležité vládu upozorňovať na prešľapy“, tvrdí.Podľa politológa Radoslava Štefančíka si však takto premiér Fico len dláždi cestu na marcové stretnutia vrámci medzinárodného dňa žien. Opozícia zas hovorí o vládnej „zásterke“ či krytí skutočných zámerov, ktorými má byť ochrana svojich ľudí. Budete tiež počuť exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú z SaS a jej straníckeho kolegu Ondreja Dostála. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Špeciálna epizóda podcastu novinára Petra Bárdyho a diplomata Rastislava Káčera k šiestemu výročiu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.Slovensko, napriek šiestemu výročou vraždy Jána Kuciaka, pokračuje vo svetovom trende – rast extrémistickych strán. Ľudia nemajú radi zmenu, ale po vražde zmena prišla, nachvíľku. Vyhrážanie sa a huckanie prestali až do pandémie. Fico je dnes pánom extrému, opäť sa vyhráža, útočí a bude to mať ešte dôsledky. Aj to sú témy prvého špeciálu zo série podcastov novinára Petra Bárdyho a diplomata Rastislava Káčera.Podcasty Bárdy & Káčer, každý druhý štvrtok hneď ráno na všetkých podcastových platformách a o 13.00 h na Aktuality.sk.Podcasty Bárdy & Káčer vznikli v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Exminister vnútra Roman Mikulec tvrdí, že účelom zmien v trestnom práve je, aby už nikto ďalší nikdy nezačal rozprávať o biznisoch nominantov Smeru. Odídencov z hnutia označil za klamárov a chystá sa kandidovať v eurovoľbách. V podcaste s Romanom Mikulcom sa dozviete: – či aj hnutie Slovensko chystá podanie na Ústavný súd;– že bývalé OĽaNO v opozícii nie je izolované a spolupracuje s ostatnými stranami;– čo čaká od Ústavného súdu;– či vôbec ÚS bude môcť zasiahnuť, ak Peter Pellegrini zdržiava publikovanie Trestného zákona v Zbierke zákonov;– či vysoké tresty naozaj znížili kriminalitu;– že na korupciu to neplatilo, lebo sa ju Ficove a Pellegriniho vlády rozhodli nevidieť;– či to policajti za jeho ministrovania naozaj neprehnali s vykopávaním dverí;– či sa nezneužívala väzba na získavanie výpovedí;– prečo odišla časť bývalého OĽaNO na čele s Petrom Kremským a Máriou Šofranko;– či podporuje prezidentskú kandidatúru Igora Matoviča a či neuškodí Ivanovi Korčokovi;– že bude kandidovať do Európskeho parlamentu;– ako číta vývoj vojny na Ukrajine;– či je Smer aktérom hybridnej vojny.

Pred šiestimi rokmi zavraždili Jána Kuciaka a jeho Martinku. Investigatívca, ktorému sa vyhrážali mocní, no štát ho neuchránil, hoc ho o to žiadal. Pred šiestimi rokmi hnev námestí túto moc z úradov vyhnal. Po šiestich rokoch sa však oblúkom vracia. Do úradov, ktoré musela opustiť. A opäť sú tu novinári a redakcie (tiež mimovládky), ktorým sa táto moc začala venovať. Z jedných sú nepriatelia, objekty trestných oznámení či vládnych zámerov delenia až mocenského podrobovania, ďalším uťahujú finančné kohútiky. Slovensko po šiestich rokoch od vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Ako ho vidí Pavol Szalai, ktorý pôsobí v parížskej centrále medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc a situáciu tak môže vnímať s odstupom.„Je kľúčové, aby sa v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, spojili všetky demokratické sily, aby zasiahli všetci jednotlivci, v ktorých moci to je, aby tento prípad bol doriešený. A aby sa novinári cítili bezpečne“, rozpráva Szalai. „Hrozí sabotáž stíhania v prípade Jána a Martiny. Závisí teraz na každom prokurátorovi, policajtovi, sudcovi závisí, ako to ďalej bude so slobodou tlače a s týmto prípadom“, dodáva. Reportéri bez hraníc prispievajú každoročne do monitorovacej správy o stave právneho štátu, ktorú pravidelne publikuje Európska komisia pre svoje jednotlivé členské štáty. Do tej tohtoročnej, ktorá ešte len výjde, by malo stáť aj to, že „dochádza k systematickému podkopávaniu slobody tlače zo strany vlády“. Konkrétnymi prejavmi je podľa Pavla Szalaia napríklad politický tlak na RTVS. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Ján a Martina by to nevzdali a nebudeme ticho ani my. Dali sme si spoločný sľub, hovoria v podcaste rodičia Jozef Kuciak a Zlatica Kušnírová.Dnes si pripomíname šesť rokov od vraždy novinára a jeho partnerky. Ľudi si ich pripomenú aj na námestí vo viacerých slovenských mestách. Iniciatíva Za slušné Slovensko píše že cíti, akoby sa na Slovensku vraždou Jána a Martiny nič nezmenilo a že staré časy sú späť. Viac v podcaste priblíži Karolína Farská z iniciatívy Za slušné Slovensko. „Vidím tu paralelu. Novinári aj po šiestich rokoch od vraždy Jána Kuciaka musia čeliť osobným útokom a robia to vládni politici," hovorí. „Aj ja cítim frustráciu. Je to pochopiteľné. No upadať do skepsy ničomu nepomôže," dodáva tiež v podcaste.Rezonuje stále v spoločnosti odkaz Jána Kuciaka? A je prostredie spred šiestich rokov podobné tomu dnešnému? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Dnes je prostredie negatívnejšie, pomstychtivejšie a horšie ako pred šiestimi rokmi," konštatuje v podcaste.Ján Kuciak sa podľa neho stal obeťou nefunkčného štátu, ktorý ho nedokázal ochrániť. „Odkaz nie je v tom, že ich zavraždili, ale v tom prečo to urobili. Ján Kuciak neurobil nič protiprávne alebo neférové. Ale bol zavraždený pretože chcel, aby fungovalo právo a spravodlivosť pre všetkých. To by malo presiahnuť rozdiely naprieč Slovenskom," hovorí Bárdy.Moderuje Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Google predstavil svoj jazykový model Gemini 1.5 Pro. Vo vybraných parametroch, ktorými sa dnešné jazykové modely zvyknú porovnávať, rádovo prevyšuje doterajšieho lídra ChatGPT. Prakticky v rovnakom čase organizácia OpenAI predviedla nástroj Sora. Sora na základe textových vstupov generuje až šokujúco vierohodné 60-sekundové videá.Čo presne oba nástroje prinášajú a do akej miery sú zásadné v podcaste SHARE rozoberajú redaktori Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo nové prináša Gemini 1.5 Pro.Ako zapadá do rodiny jazykových modelov Googlu.Pre koho je nové Gemini určené.Čo je Sora od OpenAI.Ako funguje a čo všetko dokáže.Kto si dnes môže Sora vyskúšať.Téme sa venujeme aj tu:Google vylepšil svoj model umelej inteligencie, vraj mnohonásobne prekoná ChatGPT a lepšie porozumie kontextuFilmárom môže byť ktokoľvek: Nová Sora od tvorcu ChatGPT prevádza text na videoŠialene vierohodné: Také je generovanie videí cez nový nástroj Sora od OpenAI. Pozrite sa, čo dokážePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ľubica Karvašová je nová tvár PS do eurovolieb. Pôsobila ako poradkyňa pre európske záležitosti pre premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Podľa nej je vstup Ukrajiny do EÚ plánom na rozvoj východného Slovenska a Únia môže mať časom až 36 členov. Farmári sa budú musieť pripraviť na budúcnosť tak, že nebudú konkurovať lacným ukrajinským produktom, ale budú zrejme pestovať niečo iné.V podcaste s Ľubicou Karvašovou sa dozviete:– od 1. min. – či sa nebojí, že ju úplne zatieni kandidatúra Veroniky Cifrovej-Ostrihoňovej;– po 2:00 – čo si myslí o protestoch farmárov, okrem iného aj proti EÚ;– od 4:00 – či majú slovenskí farmári chovať a pestovať niečo iné ako doteraz;– po 7:00 – že po vstupe Ukrajiny do EÚ sa bude naše poľnohospodárstvo prispôsobiť novej realite;– od 9:00 – či nemajú farmári priveľa dotácií z EÚ;– od 11:00 – že Robert Fico nie je nový Orbán, lebo zatiaľ v EÚ nič neblokuje, ani sa tým nevyhráža;– po 15:00 – že sa odkláňame od európskych hodnôt;– od 16:00 - čo hrozí Slovensku, ak sa súčasný vývoj nepodarí zastaviť;– po 19:00 – že komisia nám nemôže okamžite zastaviť eurofondy, ale môže tlačiť na dodatočné zmeny v Trestnom zákone;– od 24:00 – aké témy by mali dominovať kampani pred eurovoľbami;– od 27:00 – že budúci vstup Ukrajiny by mohol priniesť rozvoj východného Slovenska už dnes;– okolo 30:00 – na aké zmeny sa počas transformácie priemyslu majú pripraviť robotníci v slovenských automobilkách;– po 34:00 – či je dobrý nápad prijať Srbsko do EÚ;– od 35:00 – že Európska únia sa musí pripraviť na to, že bude mať časom 36 členov a upraviť hlasovanie tak, aby nás to neparalyzovalo;– po 38:00 – že migrácia a LGBTIQ+ nie sú témy, ktoré by definovali európsku politiku.

Oni od nás čakajú, že neustaneme, lebo ani oni takí neboli, že by to vzdali. Nie, ticho určite nebudeme, hovorí Zlatica Kušnírová. My sme si dali spoločný sľub, že sme im to dlžní, aby sme ten boj, ktorý Janko začal aj dobojovali. Je to náš záväzok. S týmto, čo sa deje, sa zmieriť nedá, dopĺňa ju Jozef Kuciak. Dnes uplynulo 6 rokov od vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Slovensku však opäť vládne ten istý muž, ktorý mu vládol i v čase ich vraždy.Je 21. február a práve v tento deň v roku 2018 vo Veľkej Mači, v jeho vlastnom dome, zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.Táto chladnokrvná a brutálna vražda - doslova poprava, otriasla celým Slovenskom. O krátky čas sa slovenské námestia naplnili smutnými, rozhorčenými, ale aj nahnevanými občanmi a ich stále silnejšie volanie až k pádu vlády a následne i povolebnej zmene politických pomerov.Dnes - 6 rokov po tomto atentáte na slobodu slova však krajine vládne opäť ten istý muž, ktorý jej vládol aj v deň tejto vraždy, no a pri tomto zločine nebolo učinené zadosť ani len tej pozemskej spravodlivosti. Slovensko sa tak akoby oblúkom vrátilo späť v čase, a to doslova, až na miesto zločinu. Čo to o nás vypovedá? Kam - a najmä prečo, sme sa dostali až sem, akoby opäť na samotný začiatok? A ako to celé vnímajú tí, ktorých tento ohavný zločin zasiahol najviac, pretože im zobral to najcennejšie, čo v živote máme - ich vlastné deti? Čím si vysvetľujú apatiu ľudí, ktorou- de facto dali politické rozhrešenie garnitúre, ktorá vládla v čase tejto vraždy? A ako sa s týmto zločinom na ich vlastných deťoch dá vôbec žiť a kde berú silu to nevzdať a dokonca sa i verejne angažovať?"To, čo sa im stalo sa im nestalo pretože boli zlí, ale práve naopak, a toto by malo rezonovať aj u ľudí, že by sa tiež mali snažiť byť ako oni. Tak ako to Janko povedal: Viem, že to nebude dnes ani zajtra, ale možno to raz príde. Takže aj ľudia by tak mohli uvažovať, že možno raz to príde, ale treba sa snažiť byť dobrý a spravodlivý a za to aj bojovať hoci sa ma to osobne netýka. Záleží na každom jednom z nás, pretože Fico sa davu bojí, hovorí mama Martiny Kušnírovej a dodáva: "Mne kedysi moja mama povedala - Čo sa rozčuľuješ, peklo je prázdne, všetci diabli sú vonku, no a ja mám teraz pocit, že momentálne majú na Slovensku sústredenie." "Je to hrozné, čo sa vrátilo," hovorí matka Jána Kuciaka, Jana Kuciaková.Počúvate Ráno Nahlas, dnes s rodičmi Jána Kuciaka - Janou a Jozefom Kuciakovcami a matkou Martiny Kušnírovej - Zlaticou Kušnírovou. A záverom pridám ešte slová básnika Thomasa Dylana, ktoré sú ako stvorené práve pre takéto chvíle: "Nechoď ako ovca tam, kde ťa víta vľúdna noc, keď svetlo umiera, bráň sa, krič o pomoc."Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Dozorujúci prokurátor Alexander Feník zrušil obvinenie Jaroslavovi Haščákovi v kauze Gorila. Dôvodom zrušenia obvinenia bolo pochybenie vyšetrovateľky, ktorý popri výkone policajtky bola bola súčasne aj obecnou poslankyňou.Budete počuť prokutára úradu špeciálnej prokuratúry Alexandra Feníka, ktorý sa stotožňuje s dôvodnosťou väčšiny podozrení. Preto vydal aj pokyn na vznesenie obvinenia piatim osobám.„Pokiaľ ide o podstatu rozhodnutia, považoval som za nevyhnutné vyhnúť sa riziku, že do budúcna bude vyšetrovaniu brániť nášľapná mína spočívajúca síce vo formálnom dôvode, ale má aj právne opodstatnenie," hovorí.V podcaste budete počuť aj stanovisko obhajoby Jaroslava Haščáka. A kauzu Gorila rozoberáme s novinárkou Laurou Kellö Kalinskou.Moderuje Denisa Hopková.

Fakty namiesto špekulácií. Detaily z pátrania po vrahoch a podozrivých. Dôvody, prečo sa pred súdom ocitli práve konkrétni obžalovaní. A vyvrátenie konšpirácií, že existujú iné nevyriešené verzie a mená podozrivých vraj nepoznáme. Odpovede na „prečo“ novej knihy o Jánovi a Martine, investigatívcovi a jeho snúbenici, ktorých chladná vražda už pred šiestimi rokmi otriasla krajinou. Stojí za ňou Laura Kellö Kalinská. Rovnako investigatívna novinárka, tých istých Aktualít, ktorá je pri Jánovi a jeho Martine a ich procese a vyšetrovaní od začiatku. Do redakcie nastupovala presne v deň, keď sa o vražde dozvedel svet. Paradox, zhoda okolností či vyššia moc? Dnešné RánoNahlas – v „predvečer“ smutného výročia – bude práve s ňou, o jej novej knihe Vražda Jána a Martiny Vyšetrovanie. „Dosť som zvažovala, či do tej knihy ísť. Mala som pocit, že o tom prípade sa už napísalo všetko. Čo nové by sme ešte priniesli?“, rozpráva Laura. „No vidíme, že tu máme šieste výročie tejto strašnej tragédie a namiesto toho, aby boli veci jasnejšie, sa do celého prípadu zakomponovali rôzne polopravdy, lži, totálne klamstvá. A preto to rozhodnutie: napíšeme jeden ucelený príbeh, vyvrátime konšpirácie a necháme na čitateľoch, nech si urobia názor“, vysvetľuje. „Dodnes sú podozrenia v súvislosti s tým, kto sa do vyšetrovacieho tímu dostal. Postupne z neho museli odstrániť ľudí, o ktorých boli presvedčení, že tam nepatria, alebo tam majú inú úlohu ako vyšetrovať“, rozpráva investigatívna novinárka portálu Aktuality.skTvrdí, že pri sledovaní prípadu sa jej podarilo preštudovať celý vyšetrovací spis, ktorý má do 30-tisíc strán. Dokonca vedie listovú korešpondenciu s uväzneným Marianom Kočnerom, ktorý je v prípade nateraz ako jediný oslobodený. Snaží sa s ním aj osobne stretnúť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Sú argumenty, s ktorými na Ústavnom súde prezidentka zrejme neuspeje, ale aj také, ktoré sú silné, zhodujú sa ústavní právnici. Konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní o zákone, ktorý im priamo pomôže, je síce morálny problém, ale ústavní sudcovia zrejme v tomto prípade nezasiahnu.Oslovili sme najskúsenejšieho bývalého ústavného sudcu Lajosa Mezsárosa, ktorý v talári strávil 19 rokov a ústavného právnika Františka Pažitného z Ústavu štátu a práva SAV. Obaja sa zhodujú, že skrátené konanie v kombinácii s rozsahom zmien a ich potenciálnym zásahom do základných práv sú silné argumenty.Priamo v NRSR sme sa pýtali poslancov Petra Žigu a Tibora Gašpara, či sa necítia byť v konflikte záujmov.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Zažíva vydarenú sezónu v drese Komety Brno v českej extralige. Kristián Pospíšil by si chcel výkonmi v klube opäť vybojovať pozvánku do reprezentácie, do ktorej ho po MS 2022 nepozývali. A ešte radšej by sa v nej stretol aj s bratom, hráčom Calgary Flames Martinom Pospíšilom.Slovensko reprezentoval na majstrovstvách sveta dvakrát a má na konte aj bronz z olympiády v roku 2022. Jeho doteraz posledný duel za národný tím dopadol neslávne, v prvej tretine zápasu proti Kazachstanu dvakrát fauloval a Slováci z toho dostali dva góly.Zvyšok stretnutia už len presedel na striedačke a nezasiahol ani do ďalších duelov na majstrovstvách. Odvtedy sa v národnom tíme ani raz neobjavil a ako sám povedal, chcel by sa do nej vrátiť a aj počuť dôvod, prečo ho z nej vynechávali.Posledné dve sezóny má totiž pomerne vydarené. Minulú začal vo Fínsku, kde mal v 24 dueloch 11 bodov, potom zaznamenal v Komete Brno v 19 zápasoch bod na zápas, v play-off pridal v ďalších desiatich štyri body. V Brne hráva stále a v tomto ročníku dosiahol 28 bodov v 40 zápasoch.Okrem situácii okolo reprezentácie v Góloch z bufetu hovoril aj o svojom bratovi Martinovi Pospíšilovi, Jurajovi Slafkovskom a Šimonovi Nemcovi, ale aj vyjadril sa aj k otázke, či by mali byť Slováci z KHL na majstrovstvách.

Máme pre vás zopár jednoduchých rád od nášho technika Petra. Švajčiarsky tím Formule 1 sa doma nemôže volať, tak ako sa volá, lebo by dostal pokutu. Prečo hrozí v "zelenom" meste Utrecht elektrina na prídel? A čo nové sa bude od júla montovať do nových áut? Aj tieto informácie sa dozviete v auto-moto podcaste portálu Autobazar.EU s Ďurom Sabom. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

"Na Slovensku - ale pozrime sa napríklad i na USA, máme politikov, ktorým šírenie dezinformácií a nenávisti pomáha. Zvyšuje im to preferencie pretože pre nich je výhodnejší stav, v ktorom je ťažšie rozlíšiť, čo je pravda a čo lož a na faktoch prestáva záležať," hovorí na margo opakovaných útokov časti politickej scény na firmu ESET je generálny riaditeľ Richard Marko. A ako je to s tou ich údajnou manipuláciou volieb?Začínali tu u nás a prakticky od nuly, dnes je to celosvetová firma s ročným obratom vyše pol miliardy Eur. Vo svete globálneho internetu sú známi a rešpektovaní ako jedni z lídrov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Jej majitelia sponzorovali viacero politikov, ale aj médií no rovnako tak prispeli nemalými sumami na fungovanie mimovládneho sektora či vedy a vzdelávania. Firma ESET.Na strane druhej sa o nich už roky hovorí aj ako o manipulátoroch volieb, temnom ohnivku globálnych sprisahaní s prepojením priamo na na americkú tajnú službu CIA a sú obviňovaní i z korumpovania politikov či médií a aktuálny premiér dokonca kvôli ním chcel prijať i špeciálny zákon. "Ak by sme naozaj manipulovali s hlasmi vo voľbách a nevedeli by sme prihodiť pár hlasov pre Progresívne Slovensko vo voľbách v roku 2020, tak by sme museli byť naozaj veľmi neschopní. To znamená, že tieto veci sú skutočne nezmysly," hovorí generálny riaditeľ firmy ESET Richard Marko. Podľa neho takéto šírenie dezinformácií spoločnosť rozkladá a znižuje tak jej schopnosť reagovať na skutočné vážne hrozby i výzvy.Ako sa s jednej z najznámejších a aj veľmi úspešných slovenských firiem - a to i v globálnom meradle, stal u nás aj symbol akejsi digitálnej oligarchie a terč útokov niektorých veľmi vplyvných či mocných politikov? Prečo jej majitelia sponzorovali viacerých politikov a prečo finančne investujú do niektorých mimovládok či médií? Majú finančné dary pre politikov pootvoriť dvierka k užšej spolupráci s mocou a je za tým "niečo za niečo"? Prečo je kybernetická bezpečnosť dnes tak veľmi dôležitá a ako sa k nej stavia aktuálna slovenská vláda? Prečo je na Slovensku tak málo príbehov typu "z garáže k miliónom" a kde je problém, že nám naše mladé chytré mozgy čoraz viac utekajú do zahraničia? No a napokon, keď už teda vraj stoja za manipulovaním volieb, ako to, že dopustili aby sa ich víťazom stal ich takpovediac úhlavný politický nepriateľ?Témy a otázky pre šéfa ESETu Richarda Marka. Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Alžbeta sa narodila v Šuranoch. Začala chodiť do meštianskej školy v rodnom meste až do svojich 15 rokov. V marci 1944 bolo vytvorené Šuranské židovské geto, kde ju umiestnili aj s jej rodinou. V júni 1944 celú rodinu deportovali do Komárna, následne do Košíc, a odtiaľ do Osvienčimu. V roku 1944 bola Alžbeta aj s matkou transportovaná do továrne v Sudetoch. V roku 1945 umrela Alžbetina matka, keď ju vyhodili k železničnej trati, kam hádzali odpad z továrne. Alžbeta si zobrala za manžela Andreja Brodyho a žili v Nitre. Spolu s manželom sa presťahovali do Izraela, kde sa im narodili dve deti.

Čína považuje Taiwan za odpadlícku provinciu, napriek tomu, že Komunistická strana Číny ostrov nikdy neovládala. O obyvateľstve Taiwanu síce Čína hovorí ako o pokrvných príbuzných a neoddeliteľnej súčasti veľkej čínskej rodiny, no zároveň sa ostrovu vyhráža použitím sily, ak by sa Taiwan rozhodol ísť cestou de iure nezávislosti. V praxi však Taiwan stojí v popredí globálneho boja proti snahám čínskeho režimu o presadenie svojej moci v zahraničí. Aké sú výsledky nedávnych volieb na Taiwane a čo znamenajú pre jednotlivé strany? Akým prioritám sa plánuje venovať budúci prezident Willian Lai a aký bude jeho vzťah s parlamentom? Aký vývoj bude nasledovať v rovine vzťahov s Čínou či iných zahranično-politických otázkach? Ako sa v praxi prejavuje suverenita Taiwanu? Nakoľko dnes obyvateľstvo ostrova vníma svoju budúcnosť ako spätú s pevninskou Čínou?Aké spôsoby použila Čína na ovplyvňovanie verejnej mienky na Taiwane pred voľbami? Aké falošné naratívy šírila o kandidátoch alebo výsledkoch prieskumov? Ktoré informačné kanály boli pre tento účel využívané? Prečo na Taiwane panuje nízka úroveň dôvery v médiá? Ako bojuje štát a mimovládna sféra proti dezinformáciám? Prečo je Taiwan poprokový v oblasti ľudských práv, politického zapojenia či technológií?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľkou pre advokačnú činnosť Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a členkou správnej rady Európskej asociácie taiwanských štúdií Kristínou Kironskou.

In the twentieth episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.The approval of the amendment to the Criminal Code set the law's entry into force for mid-March. Both the opposition and President Zuzana Čaputová want to prevent this.The government has decided that Pavol Gašpar, the son of former police president and current MP Smer Tibor Gašpar, should be appointed director of the Slovak Information Service (SIS). Skeet shooter Danka Barteková and the national football team won the awards for the best individual and the best team in the traditional journalistic poll Athlete of the Year 2023. "The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes podpísala kontroverznú novelu trestného zákona, hoci s obsahom nesúhlasí. Ústavnému súdu chce poskytnúť čas na rozhodnutie, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca.Na jej rozhodnutie reagoval aj predseda vlády Robert Fico. Znepokouje ho, s akou istotou Zuzana Čaputová očakáva rozhodnutie Ústavného súdu v jej prospech. A pýtal sa, či je či je to výsledok intenzívnej komunikácie medzi prezidentskou kanceláriou a Ústavným súdom, o ktorom „čvirikajú vrabce“. Uviedol tiež, že urobia všetko preto, aby novela nadobudla účinnosť aj platnosť.Bola Zuzana Čaputová rozhodnutá podpísať novelu trestného zákona už minulý týždeň po tom, ako ju schválili poslanci alebo zvažovala aj zákon vetovať? O rozhodnutí prezidentky sa rozprávame s jej poradcom a vedúcim katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Mariánom Gibom.„Zvažovala na laboratórnych váhach, akou cestou ísť. A rozhodla sa ísť cestou, ktorú vyhodnotila ako najlepšiu: aby sa čo najskôr celá záležitosť dostala do rúk nestranného apolitického orgánu, ktorý by ju mohol rozhodnúť," hovorí Marián Giba.Pýtali sme sa ho aj na tvrdenia premiéra Roberta Fica. Komunikoval úrad prezidenta s Ústavným súdom a je si hlava štátu istá, že rozhodne v jej prospech? „Neviem o žiadnej komunikácii. Bolo by to nenáležité. Nie je mi známe, že by prezidentka predikovala rozhodnutie Ústavného súdu alebo by si bola istá, že jej návrhom vyhodie. Nevie, ako s tým Ústavný súd naloží,“ hovorí tiež jej poradca Giba.V podcaste tiež budete počuť, prečo si palác myslí, že Ústavný súd môže zasiahnuť aj v prípade, že by došlo k prípadnému zdržovaniu publikovania novely v zbierke zákonov. Podľa Gibu má súd široké možnosti ako konať - ak bude chcieť.„Aj na obštrukcie bude môcť Ústavný súd reagovať. Nestojí ako štatista, ktorý čaká či mu iná zložka moci dovolí rozhodnúť alebo ho vyšachuje z hry. Je to v rukách Ústavného súdu. Má možnosti a ako s nimi naloží netušíme,“ uviedol Giba. Podľa neho je ústavný súd je jeden z najmocnejších orgánov v štáte a vie veci autonómne vyhodnotiť.Čo bude nasledovať? O možných scenároch sa v podcaste tiež rozprávame s politológom Erikom Lášticom. Prezidentkine pôsobenie je z hľadiska toho čo mala možnosť zažiť politicky a ľudsky unikátne. Jedinú paralelu z minulosti môžeme hľadať u prvého prezidenta Michala Kováča,“ hovorí v podcaste politológ.Moderuje Denisa Hopková. Spolupracoval Zorislav Poljak.

Kúpiť nehnuteľnosť alebo radšej počkať? Kúpa nehnuteľnosti je pre mnohých z nás jednou z najväčších investícií v živote. No a vybrať tú správnu nehnuteľnosť je pre nás kľúčové. Aby sa vám lepšie rozhodovalo, tak je dobré sledovať aj aktuálnu situáciu na realitnom trhu. A práve o nej sme sa rozprávali v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s analytikom portálu Michalom Pružinským.Aká je aktuálna situácia na realitnom trhu z pohľadu kupujúcich?Myslím si, že nepoviem asi teraz nič nové, čo by už naši čitatelia, ktorí sledujú situáciu, nevedeli. Došlo k dosť rapídnej zmene na trhu. Zmenila sa vedúca pozícia z predávajúceho na kupujúceho. To znamená, že teraz kupujúci, ktorí majú vyriešené financovanie, majú naozaj väčšiu silu a môžu si aj viac vyberať v rámci ponuky. Táto situácia nastala približne od leta - jesene roku 2022. Dovtedy boli tzv. výpredajové roky, ako ich zvykneme nazývať od korona krízy. Nehnuteľnosti sa predávali naozaj veľmi rýchlo, dokonca v nejakých ojedinelých prípadoch sa aj licitovalo. Takže tá situácia sa v tomto prípade naozaj dosť značne zmenila a kupujúci majú možnosť teraz dokonca v niektorých prípadoch aj zjednávať ceny nehnuteľností. Majú tak väčšiu vôľu a flexibilitu.Aká je situácia z pohľadu predávajúcich, teda realitných kancelárií? Predávajúci musia byť určite oveľa kreatívnejší, čo sa týka predaja. Nestačí naozaj prísť na obhliadku a zjednodušene povedané nahnať tam záujemcov. Musia naozaj vymýšľať teraz akým spôsobom prilákať toho správneho kupujúceho. A ja si osobne myslím, že majú neľahkú úlohu hlavne v tom, že tie zmeny, ktoré nastali sa stali veľmi rýchlo. A ten vývoj, ktorý sme tu mali tie posledné tri roky nebol určite zdravý, keďže ceny nehnuteľností sa naozaj hnali do neudržateľných výši. Financovanie bolo veľmi dostupné a ľudia si mohli predtým zabezpečiť bývanie za zjednodušene povedané jednopercentné úroky na hypotékach. Po zvýšení úrokovej miery sa obmedzil pulz záujemcov a musia naozaj robiť oveľa viac ako robili počas covidu. Čiže treba naozaj dbať na kvalitu inzercie a fotografií a celkovú prezentáciu nehnuteľností. V podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk sa tiež dozviete:·      aká je aktuálna situácia na realitnom trhu·      ako sa pohybujú ceny nehnuteľností v jednotlivých regiónoch·      akým spôsobom reagujú na zmeny samotní developeri a či to ovplyvňuje aj výstavbu projektov·      aké sú prognózy vývoja na realitnom trhu na najbližšie obdobie·      či je teraz vhodné kupovať nehnuteľnosť alebo radšej počkaťRozhovor spracovala redaktorka Zuzana Majerčíková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Zďaleka nielen Slovensko tápe, ako napredovať.S najznámejším vydateľom slovenskej literatúry, večným bojovníkom za slobodu všeobecne, aktérom Nežnej revolúcie v Leviciach sa zhovára Sandra Polovková nielen o minulosti, ale aj o ohrození slobody v súčasnosti. Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah.Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme.Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam

Skúšajú, čo ešte si môžu dovoliť.Čo si vládni politici dovolili najnovšie, zhrnie Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii

Predseda Demokratov bude viesť ich kandidátku do eurovolieb. Podľa neho SIS pod vedením Pavla Gašpara nedostane informácie, lebo sa naši zahraniční partneri budú báť, že uniknú ruskej ambasáde. Naď tvrdí, že Slovensko reálne neminulo na obranu vyčlenené dve percentá HDP, a tak neplníme požiadavku NATO. Čo si myslí o Trumpových rečiach, že by nás v prípade vojny USA nebránili? Robert Kaliňák podľa neho nakoniec nemení zmluvu DCA.V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – že Robert Fico si v Pavlovi Gašparovi našiel svojho Lexu;– po 1:30 – že Pavol Gašpar je proruský konšpirátor, ktorý hovoril o zabití Daniela Lipšica;– po 2:00 – aké informácie by nám spojenci neposkytli;– po 3:00 – že existujú spravodajské informácie o prepojení strany Smer na ruskú ambasádu;– od 7:00 – že prezidentka by nemala Gašpara vymenovať, inak ohrozí funkčnosť SIS;– po 8:40 – že súčasná vláda nedala celé dve percentá na obranu, a preto zrejme opäť nesplníme kritériá NATO;– od 10:00 – čo si myslí o výrokoch Donalda Trumpa, že USA by nemali brániť štáty, ktoré nedávajú na obranu aspoň dve percentá HDP;– po 13:00 – že ak chceme v Európe mier, musíme sa pripravovať na vojnu;– od 14:50 – že Putin je blázon, ktorému neprekáža poslať na smrť 350-tisíc mladých mužov;– po 18:30 – že NATO zatiaľ Ukrajine nedalo ani dve percentá nášho potenciálu;– od 19:00 – aké najväčšie nezmysly šíri slovenská vláda o Ukrajine;– po 20:30 – že vláda nejde meniť zmluvu DCA so Spojenými štátmi a iba sa tak tvári;– od 22:00 – že minister zahraničných vecí podľa neho nie je šťuka, ale lenivý kapor;– po 23:50 – či sa Orbánovi vracia investícia do Fica;– od 26:00 – prečo Demokrati nie sú súčasťou protestov proti Trestnému zákonu;– po 27:00 – že by bolo treba urobiť generálny štrajk alebo blokádu dopravy;– od 28:00 – na čo je vôbec potrebná strana Demokrati;– po 30:00 – či posun PS do stredu s Ľudovítom Ódorom neznamená zmenšenie priestoru pre Demokratov;– od 32:00 – prečo sa Eduard Heger fotil s kontrovezným konšpirátorom a ideovým otcom incelov Jordanom Petersonom;– okolo 40:00 – aký je postoj Demokratov k prezidentským voľbám.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Na čom sa dokážeme zhodnúť? Takmer na ničom, iba na negatívnych vymedzeniach. Martin Slávik je politológ a venuje sa aj histórii v OZ Living Memory. Dezinformácie, ktoré sledujeme dnes, pochádzajú z manuálov KGB a rovnaké sme videli už aj v hlbokej totalite. Dnešné Rusko totiž stále ovládajú bývalí príslušníci KGB. Prečo po našej skúsenosti s očividnými klamstvami komunistickej propagandy nie sme voči tomu imúnni?Čistky v bezpečnostných službách sme už videli za totality a robí to teraz aj Robert Fico. Podľa Martina Slávika vláda stratila mantinely a vedie nás ku krajine, ktorá bude prosperujúca len pre pár jedincov.Radosť vládnuť národu, ktorý nepremýšľa, pripomína Martin Slávik známy citát. Tvrdí, že Slovensko sa začína podobať Rusku. Stredoškoláci podľa neho nie sú typickí konzumenti dezinformácií. Na vine sú väčšinou rodičia-konšpirátori, alebo majú mladí nesprávne vzory. Erózia dôvery v štát je podľa neho bezpečnostné riziko. Rozdelenú a rozhádanú krajinu ľahšie ovládnete.Tlieskanie koženým motorkárom, ktorí propagujú Putina, je podľa neho následkom nevyrovnania sa s minulosťou. Minulé zlo totiž nikto neodsúdil. Na Slovensku máme tradíciu hrubých čiar a beztrestnosti. Lenže hrubé čiary sú nefér voči obetiam a zvýhodňujú páchateľov.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:EU Slovensko

Sú tu verejne známe skutočnosti, ktoré ukazujú, že osobnostná výbava Pavla Gašpara je pre post šéfa SIS zásadne problematická. Ako môže šéfovať SIS osoba, pri ktorej nemáme istotu, že je spôsobilá dodržiavať zákon? pýta sa poslankyňa SaS Mária Kolíková. Sú obavy zo zneužívania SIS oprávnené?Personálne nominácie štvrtej Ficovej vlády vzbudzujú čoraz väčší údiv, ale i čoraz väčšie rozhorčenie, napokon vládna koalícia sa akoby inšpirovala známym mečiarovským heslom. „Je po voľbách, zvyknite si,“ transformovaného až do sloganu Pavla Pašku: „Vyhraj voľby a môžeš všetko.“Niet preto divu, že s podobne udivenými až rozhorčenými reakciami sa preto stretla aj nominácia vlády na post šéfa SIS. Vláda sa totiž rozhodla zveriť riadenie tejto - v aparáte bezpečnostných zložiek, mocnej, ale zároveň i veľmi ťažko kontrolovateľnej inštitúcie a navyše ešte i s hodne pochybnou minulosťou lemovanou škandálmi, Pavlovi Gašparovi, synovi exprezidenta policajného zboru a dnes vplyvného poslanca SMERU Tibora Gašpara. Opozícia preto prezidentku priamo vyzvala aby nomináciu jednoznačne odmietla.O čom teda táto nominácia vypovedá, čo ňou chce vláda docieliť, prečo je Pavol Gašpar zlou voľbou a máme sa ako občania dnes opäť tajnej služby báť - tak ako sme sa jej báli za éry Lexa - Mečiar? Alebo sú tieto obavy predčasné a neopodstatnené?Téma dnešného podcastu s poslancami Tomášom Valáškom a Máriou Kolíkovou, ako aj politológmi Jozefom Lenčom a Grigorijom Mesežnikovom Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

V rámci členstva Slovenska v EÚ nás zaujímajú lepšie zdravotnícke služby, bezpečnosť Slovenska a zlepšovanie životnej úrovne, páčia sa nám možnosti cestovania do zahraničia, štúdium v zahraničí a voľný pohyb tovarov a služieb. Čo je pre obyvateľov EÚ dôležité a ako pristupujú k možnostiam, ktoré majú?Aj o tom sme sa rozprávali so speváčkou Katkou Koščovou v našom novom podcastovom formáte s názvom Európske Slovensko. Katka nedávno vydala nový album, miluje cestovanie a spolu s celou rodinou objavujú svet, ktorý sa im páči.

Situácia je vážna, politický diskurz obsadili deštruktívni politici. Vladimír Mečiar môže iba ticho závidieť expresný rozvrat právneho štátu. Na protesty chodia tisícky ľudí a pomaly sa rozbieha kampaň prezidentských volieb, ktoré budú mimoriadne dôležité. To sú témy druhého zo série podcastov novinára Petra Bárdyho a diplomata Rastislava Káčera.Podcasty Bárdy & Káčer, každý druhý štvrtok hneď ráno na všetkých podcastových platformách a o 13.00 h na Aktuality.sk.Podcasty Bárdy & Káčer vznikli v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify.Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Motívom vzniku RTVS nebola snaha zbaviť sa vtedajšieho riaditeľa STV pretože v tom čase mi Rada STV poslala jasný signál, že sú pripravení ho odvolať. Ja som nepotreboval zlučovať STV a SRo aby som sa pána Nižňanského zbavil, hovorí bývalý minister kultúry a iniciátor vzniku RTVS Daniel Krajcer. Za verejnoprávnym telerozhlasom si stojí aj dnes a hoci kritiku RTVS pripúšťa, dôvody na jej rozbitie nevidí.Verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska ešte nemá ani občiansky preukaz a nestihla tak osláviť ani svoje 15. výročie, už sa na tých najvyšších poschodiach vládnej moci hovorí o jej pohrebe. RTVS sa stala predmetom masívnej a zdrvujúcej kritiky súčasných vládnych strán už vo volebnej kampani. Niet preto divu, že po tom, ako vládna moc čoraz viac uťahuje skrutky svojej moci nad krajinou, sa terčom jej snahy ovládať - a riadiť prakticky čokoľvek na čo môžu mať politici vplyv, sa stal aj verejnoprávny Telerozhlas.V hre je viacero scenárov, od úplného zániku RTVS a návratu k jej pôvodným zložkám: STVa SRo, cez finančné odkrvenie tejto inštitúcie prostredníctvom rozpočtu ovládaného vládnou mocou až napokon, po politické ovládnutie mediálnej Rady RTVS a tým aj faktické znormalizovanie verejnoprávneho Telerozhlasu podľa potrieb a predstáv aktuálnej vládnej moci.Ako sa na toto dianie pozerá iniciátor vzniku RTVS a ako odráža zásadnú výhradu, že i jeho motívy zlúčenia STV a SRo boli politické? Motívom vzniku RTVS bola katastrofálna situácia v Slovenskej televízií. Keď som v roku 2010 nastúpil do vedenia rezortu kultúry, tak jej obsah bol veľmi nedostačujúci, no najväčším problémom bola ekonomická situácia. STV mala 37 miliónovú kumulovanú stratu a už boli pripravené aj exekúcie na jej majetok. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš mi jasne povedal, že do takejto čiernej diery mi na oddlženie neuvoľní takže som musel prísť so systémovým riešením a tým riešením bol vznik RTVS. Odmieta politické motívy vzniku Telerozhlasu exminister Daniel Krajcer. Dodáva však, že dalšie časti jeho plánu, predovšetkým zmena financovania už realizované neboli pretože ich nová vládna moc SMERu odmietla. Aká budúcnosť čaká na RTVS, o čo tejto vláde ide a prečo sú u nás verejnoprávne médiá predmetom neustáleho záujmu politikov s cieľom ich ovládnuť a podrobiť? Ako môže existovať verejnoprávne vysielanie bez dostatočného a nezávislého zdroja financií? Čaká nás model orbánovských médií v područí štátu a prečo to v susednom Česku či Rakúsku ide, lale u nás sa to zas a znova nedarí?Témy podcastu s exministrom kultúry Danielom Krajcerom. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak vládnuť, tak pevnou rukou. A so svojimi. Na všetkých úrovniach, až po „šatniarky“. Takto bez obalu hovorí tretí muž vládnej koalície a kandidát na prezidenta Andrej Danko. Nie v súkromní parlamentných kuloárov, ale rovno v spravodajskej televízii. A v kontexte toho, že nechce mať RTVS verejnoprávnu, ale štátnu, a s ľuďmi, na ktorých bude mať dosah. Zhrozenie, rukopis nedemokratických prevratov, či darebácke smerovanie. Reakcie, ktoré vyvolal. V podcaste budete počuť Erika Taberyho z českého Respektu, exministerku kultúry Silviu Hroncovú, Zuzanu Petkovú z Nadácie Zastavme korupciu, politológa Radoslava Štefančíka, Zoru Jaurovú z parlamentného mediálneho výboru. A tiež Adama Solgu z katedry žurnalistiky Univerzity Komenského a Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. Práve táto medzinárodná organizácia vyzýva vládu, aby o budúcnosti verejnoprávnej RTVS debatovala verejne. Reaguje aj na premiérovu kritiku a očakávania, s čím príde ministerka kultúry. Môžu politici všetko? A čo bude s verejnoprávnosťou u nás? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Jeden z najväčších výrobcov dronov v USA dokáže vyrobiť asi 25-tisíc kusov ročne. Jediná čínska firma vyrobí denne 8-tisíc kusov. Je tam obrovský nepomer, hovorí odborník na drony Jozef Rodina. Drony sa už úspešne využívajú pri doručovaní balíčkov a sú zásadné aj vo vojenskej oblasti. Stále viac sa pritom hovorí aj autonómnych dronoch, ktoré nepotrebujú na svoje fungovanie ľudskú obsluhu. O aktuálnom vývoji v oblasti dronov v podcaste SHARE hovorí Jozef Rodina, vedúci dronového tímu z Ústavu robotiky a kybernetiky FEI STU v Bratislave. Rozprával sa s ním Ján Trangel.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Ako funguje diaľková identifikácia dronov, ktorá už je povinná aj na SlovenskuAké možnosti má polícia, aby obmedzila používanie dronov napríklad počas veľkých zhromaždení alebo podujatíAko a kde už dnes v praxi funguje doručovanie balíčkov pomocou dronovČi je perspektívnejšie doručovanie „na balkón“, alebo do špeciálne určené pristávacie miestaPrečo takéto doručovanie nie je vhodné pre mestá ako je BratislavaAkým smerom sa dnes uberá vývoj dronov a akú úlohu budú zohrávať autonómne dronyKtorá firma ovláda drvivú väčšinu trhu s komerčnými dronmi a aké projekty majú rozbehnuté západné firmyAkú úlohu zohrávajú drony vo vojne na Ukrajine a čo už dnes dokážuPrečo majú Rusi pri využívaní čínskych dronov výhodu oproti UkrajincomAko západné krajiny reagujú na dôležitosť dronov vo vojne

Po páde bývalého režimu sa opakovane stretávame so šokujúcimi odhaleniami kto spolupracoval s ŠtB. Často sa spomínajú vysokopostavení politici, novinári či umelci. Len nedávno kolovali na sociálnych sieťach dezinformácie o napojení Korčoka či Šimečku na ŠtB. Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a neskôr s Michalom Miklovičom z Ústavu pamäti národa.Hincová Frankovská uviedla, že vzhľadom na to, že sme v predvolebnom období sa dalo očakávať, že sa objavia hoaxy o kandidátoch a ich napojení na ŠtB. Pripomenula, že podobné trendy boli aj v Českej republike.V súvislosti s odhaľovaním spolupracovníkov ŠtB sa častokrát objavujú pochybnosti kvôli skartácií mnohých zväzkov. Michal Miklovič však upozornil, že všetky zväzky, ktoré Štátna bezpečnosť založila zapisovali do registračných protokolov, kde boli okrem presnej identity osoby aj kategórie - tajní spolupracovníci, preverované alebo sledované osoby a nepriateľské osoby. „Sekundárne vieme na základe registračných protokolov určiť či tá spolupráca s ŠtB prebiehala“, dodal Miklovič.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Trestný zákon leží na stole u Roberta Fica, ktorý tým naťahuje čas, tvrdí líder opozície a predseda PS Michal Šimečka. Od pozastavenia eurofondov sme podľa neho ešte ďaleko, no vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách. Pritvrdia vtedy aj protestujúci? Kedy bude ďalší protest?V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– v 1. až 3. minúte – či budú ďalšie protesty a či majú tento týždeň prestávku;– od 3. minúty – že Robert Fico naťahuje čas pri podpisovaní Trestného zákona a môže sa stať, že ho Ústavný súd nestihne pozastaviť;– po 8:30 – že vládna koalícia sa chystá ešte pritvrdiť po prezidentských voľbách;– od 10:40 – čo bude opozícia na trestnom zákone napádať na Ústavnom súde;– od 13:00 – či budú napádať aj konflikt záujmov poslancov Tibora Gašpara a Petra Žigu pri hlasovaní;– po 14:00 – kedy budú odvolávať ministerku kultúry;– od 16:00 – že Peter Pellegrini sa v prezidentskej kampani skrýva a nechce diskutovať s Ivanom Korčokom;– po 19:00 – prečo Ivan Korčok nie je na pódiu opozičných protestov;– od 21:00 – čo sa píše v listoch Európskej komisie Slovensku a či jej minister Susko neustúpil dostatočne;– okolo 22:00 - či nám hrozí, že prídeme o eurofondy;– po 24:00 – že Francúzi, Nemci a Holanďania chcú mať istotu, že eurofondy sa u nás nerozkradnú;– od 26:00 – či si Fico s Orbánom v tomto budú držať chrbát navzájom a či to Slovensku pomôže;– po 28:30 – akú úlohu v otázke eurofondov zohráva PS;– od 30:00 – ako reaguje na výhrady SNS voči hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi;– po 33:00 – že na kandidátke PS do eurovolieb budú aj ďalšie nové tváre a budú to ženy;– od 34:00 – či je Ľudovít Ódor pre PS stranícky káder v zálohe.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Koaliční poslanci dali jednoznačne najavo to, že tému znásilnenia podceňujú, až dehonestujú. Na druhý deň za mnou prišiel poslanec s výsmechom, opisuje v podcaste šéfka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková.„Žiaľ, aj medzi poslankyňami koalície sa objavili úsmevy," opisuje parlamentú debatu o novele trestného zákona, ktorej záver ovládla diskusia o skrátení premlčacích lehôt pri znásilnení. „Ale musím povedať, že videla som aj poslankyne, ktorým to bolo naozaj veľmi ťažko a naozaj sa priznám, že som rozmýšľala nad tým, ako zaspávali v tú noc," dodáva.Témou rozhovoru je aj vzťah KDH a vládnej koalície. Holečková je vicežupanka Nitrianskeho kraja, kde je županom Branislav Becík z Hlasu.„Žiaľ, po týchto prvých mesiacoch sa ukázalo, že práve Peter Pellegrini je otrokom v rukách Roberta Fica. Vyjadrenia Hlasu pred voľbami boli úplne iné, ako sa v súčasnosti správajú. Ja si neviem predstaviť, že by sme nejakým spôsobom mohli podporovať to, čo dnes strana Hlas v podstate mlčaním odsúhlasuje pre Smer."Napriek tomu šéfka poslaneckého klubu hovorí, že budú podporovať aj niektoré vládne návrhy.Podporí KDH Ivana Korčoka?KDH sa stretlo s kandidátom Ivanom Korčokom a pýtali sa ho aj na registrované partnerstvá. „My sme mu dali najavo náš postoj, ako túto tému vidíme a je dôležité, akým spôsobom sa k nej postaví," približuje Holečková v podcaste s tým, že neprídu s vlastným kandidátom, pretože prioritou strany bolo dostať sa do Národnej rady.Poslankyňa tiež v podcaste približuje, ako vnímala doterajšiu politiku konzervatívnych politikov. Podľa nej dochádzalo k zbytočnej polarizácii. „Išlo mi o to presne, že pokiaľ aj pani Záborská bola súčasťou koalície alebo vládnej väčšiny, tak si myslím, že to malo prichádzať ako vládne návrhy. Potom by sme sa práve vyhli verejnému boju, ktorý nikomu neprospieva."Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Trestný zákon ešte stále nedoručili prezidentke na podpis. Podľa opozície leží na stole Roberta Fica.  Ak budú koaliční politici teraz naťahovať čas, teoreticky môžu aj úplne zabrániť Ústavnému súdu SR aby včas zasiahol. Zverejnenie zákona v zbierke zákonov má totiž v rukách ministerstvo spravodlivosti. Jeden z právnikov tvrdí, že zákon môže u seba pozdržať aj Peter Pellegrini.Podľa skúseného bývalého sudcu Ústavného súdu SR Lajosa Mezsárosa potrebujú sudcovia určite aspoň niekoľko dní na to, aby si preštudovali podania a rozhodli, čo zákonu predbežne pozastavia platnosť. Vždy však zákony posudzujú až po ich uverejnení v zbierke zákonov. A práve dátum uverejnenia v zbierke má v rukách minister spravodlivosti. Od doručenia žiadosti o vydanie v zbierke plynie 15-dňová lehota, no aj tá sa môže predĺžiť, napríklad pod zámienkou opravy chýb v texte.Ústavný právnik z SAV František Pažitný však upozorňuje aj na ďalšiu lehotu. Podľa neho má predseda parlamentu Peter Pellegrini 21-dňovú lehotu od schválenia zákona, aby požiadal ministerstvo o vydanie v zbierke. Ak sa tieto dve lehoty zrátajú, tak zákon v zbierke môže vyjsť tak, že ústavní sudcovia ho nebudú mať čas pozastaviť pred 15. marcom. To by znamenalo, že nadobudne účinnosť a mnohé známe kauzy sa nezvratne premlčia.Podcast Aktuality Nahlas nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Po ére „našich ľudí“ Slovensko znižuje tresty za korupciu.Koalícia upravovala trestné normy do poslednej chvíle. Čo sa do nich dostalo tesne pred definitívnym schválením, zhrnula šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom.

„Obrovský pokles kvality demokracie a slobôd“ - doterajší výsledok štvrtej vlády Roberta Fica, ako ho vidí Peter Zajac. „Fico je na konci, už nemá kam ísť, preto je oveľa nebezpečnejší. On teraz kope“, tvrdí.Rozprávka ako základný mýtotvorný žáner slovenskej literatúry. A prvá v zmysle kľúčová medzi nimi Zakliata hora Pavla Dobšinského. S motívom zakliatia a následného odklínania, ktoré je prítomné v našej kultúre, až po to z Novembra’89. Pohľad a skúsenosť Petra Zajaca, literárneho vedca, človeka občianskeho konzervativizmu, niekdajšieho parlamentného poslanca. A človeka Novembra’89, ktorý dával obsah vtedajším námestiam. „Na námestiach sme vtedy odklínali jednotlivé sociálne skupiny. Orientovali sme to podľa povolaní. Boli to novinári, intelektuáli, spisovatelia, policajti….“, spomína Peter Zajac. Vystupovali na zhromaždeniach a „odklínali sa k slobode od vtedajšieho režimu komunizmu“. Podľa Zajaca to v tom čase vyžadovalo aj kus odvahy, lebo ešte nebolo definitívne jasné, že „novembrová premena“ sa aj presadí. Nie je čas na ďalšie odkliatie krajiny – po tom, ako sa tu dokonáva „amnestia“ pre kategóriu „našich“, napriek ožitým námestiam a veľká časť mladých deklaruje, že takéto Slovensko nevidia ako svoje miesto pre život. Preňho bolo aj v čase, keď sme mali byť „naveky“ so Sovietskym zväzom – a to aj po jeho krátkej skúsenosti so slobodou univerzitného Tübingenu.Peter Zajac hovorí - o Robertovi Ficovi „prvokomunistovi“, ktorý sa vo svojich základoch nemení a aktuálne „kope“, keďže vie, že je na konci;- o skúsenostiach s Igorom Matovičom, ktorého „prekukli za tri týždne“, lebo „klamal a podvádzal;- o Petrovi Pellegrinim ako o „vazalovi“ Roberta Fica a „vykročením na perifériu západného sveta“;- o Ivanovi Korčokovi ako reprezentantovi „zmyslu pre základné civilizačné hodnoty“;- o opozícii, ktorá by sa mala expertne pripravovať na budúce vládnutie už teraz;- a tiež o tom, aká by bola jeho rada ministerke ŠimkovičovejPodcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Norbert Bödör z káuz Dobytkár či Očistec čelí ďalšiemu súdnemu procesu. Podľa obžaloby mal odovzdať 50-tisícový úplatok, aby polícia vynechala v jednej z ekonomických káuz synovca politika Petra Žigu – Štefana. Ak za prijatie úplatku Najvyšší súd už jedného z aktérov kauzy odsúdil – bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ten ktorý mal peniaze ponúkať, svoj podiel viny popiera. Norbert Bödör dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre práceneschopnosť neprišiel. A prijaté zmeny v trestnej legislatíve ho môžu z tohto prípadu podľa Laury Kellö Kalinskej rovno dostať. „Premlčacia lehota je tu tri roky. Ten skutok sa mal odohrať niekedy okolo roku 2016 a Norberta Bödöra sa polícii podarilo obviniť v roku 2020. Čo znamená, že zrejme bude jeho prípad účinnosťou novely premlčaný“, tvrdí investigatívna novinárka portálu Aktuality.skNová legislatíva sa podľa nej dotkne aj prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prinajmenšom „prokurátorsky“ by sa mala dostať do Žiliny. V podcaste sa pozrieme aj na nenaplnené odvolávanie ministerky kultúry. Na vyslovovanie nedôvery bola pripravená opozícia. Nepodarilo sa jej to. Neprišla nielen vládna väčšina, ale ani samotná Martina Šimkovičová. Už od januára mala vládou schválenú pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov. Otázkou tak zostáva, prečo Peter Pellegrini schôdzu zvolal práve na pondelok. A ďalšie kladú napríklad poslanci z hnutia Oľano. Podľa nich ministerka zostáva v emirátoch ešte dva dni po skončení svojho oficiálneho programu. Aj na to sa jej chcú pýtať. Na jej výkon sme sa pýtali aj my v Aktualitách. Petra Zajaca. Literárneho vedca, expolitika a muža Novembra’89. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už budúci rok sa na Slovensku uskutoční európsky šampionát vo futbale do 21 rokov. Prvýkrát v histórii sa na ňom predstaví 16 reprezentačných výberov.Vyšší počet mužstiev sa odrazil aj na počte štadiónov. EURO do 21 rokov bude hostiť celkovo osem miest - Bratislava, Trnava, Nitra, Trenčín, Dunajská Streda, Košice, Žilina a Prešov.Podľa slov manažéra pre mediálne a licenčné práva na Slovenskom futbalovom zväze je európsky šampionát do 21 rokov asi najviac, čo sa dá na Slovensku zorganizovať. „Ľudia ho porovnávajú s MS v hokeji, ale ten sa hrá iba na dvoch štadiónoch,“ skonštatoval Jaroslav Šišolák.Čo všetko bude tento turnaj obnášať a kto z neho bude najviac profitovať? Aj to prezradil Jaroslav Šišolák v najnovšej epizóde relácie Striedame! na ŠPORT.sk.

Je medzi nimi aj tá vaša? Prečo nemusí Tesla zvolávať autá do servisu, keď má zvolávaciu akciu? Čo robí inak ako ostatné automobilky? Americkí majitelia nových Lotusov so svojimi autami nemôžu jazdiť. Za všetko môžu úradníci. Čo sa deje? Odpovede aj na tieto otázky sa dozviete v ďalšej časti auto-moto podcastu portálu AUTOBAZAER.EU s Ďurom Sabom.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Exminister spravodlivosti a expert KDH na tento rezort Viliam Karas by odporučil prezidentke Zuzane Čaputovej, aby podpísala trestný zákon a dala tak sudcom šancu včas zasiahnuť. Podľa neho sa premlčacie doby znižujú úplne bezdôvodne a tento zákon najviac poškodí obete trestných činov. Hrozí, že väznice prepustia 900 väzňov, väčšinou zlodejov. Otvoria sa tiež nové možnosti pre ekonomických podvodníkov.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Na Slovensku sa bude oplácať páchať majetkové, ekonomické, ale i korupčné trestné činy, komentuje vládnu novelizáciu trestného práva Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Podľa neho je smutné, že kvôli pár vplyvným menám, koalícia ohrozuje ako bezpečnosť ľudí, tak aj fungovanie celej našej justície.Je dokonané, vládna koalícia celou svojou parlamentnou silou schválila zásadnú novelu Trestného zákona, v ktorej - okrem nižších trestov pre korupčníkov, odhlasovala i kratšie premlčacie lehoty, napríklad i pre znásilnenie. Časť verejnosti novele tlieska, druhá je zasa v šoku a pýta sa o čo vláde vlastne ide a v mene koho koná.Od 20. marca je Špeciálna prokuratúra minulosťou, jej prokurátori majú prejsť priamo pod Maroša Žilinku a prípady rozdelia krajským prokuratúram. generálny prokurátor pritom verejne prisľúbil, že prípady na súde a pred podaním obžaloby nechá pôvodným prokurátorom. No a od 15. marca sa zasa novelou - z vôle vládnej koalície, znižujú tresty pre korupčníkov, podvodníkov ale i zlodejov. Rovnako tak sa upravujú podmienky pre tzv. kajúcnikov a posilňujú sa i kompetencie Súdnej rady voči sudcom. To sú dôsledky veľkej a zásadnej rekodifikácie trestného práva v podaní tria Fico, Pellegrini a Danko. Tieto zásadné, ba priam kľúčové zmeny, v celej filozofií prenasledovania a trestania zločinu sa pritom udiali bez hlbšej, tobôž celospoločenskej diskusie. Proste - silou vládnej väčšiny, ktorá chce, môže a preto to i urobí. Rovnako tak je zrejme dokonané i v prípade novely Trestného zákona a je len otázkou času, aký ocot z tejto zmeny spoločnosť pocíti a komu sa budeme porúčať v prípade, keď budú na dvere spoločnosti búšiť korupčníci, zlodeji a - ako sa ukazuje, nielen oni. Veľkú debatu totiž vyvolalo i zníženie premlčacích lehôt v prípade trestných činov znásilnenia, ktoré pritom vládna koalícia nevie presvedčivo vysvetliť.Aké dosahy bude mať táto rekodifikácia trestného práva a čo tým vládna koalícia vlastne sleduje? Bude slovensko bez Špeciálnej prokuratúry spravodlivejšou spoločnosťou a stojí snaha pomôcť pár mocným a vplyvným menám za zmeny celého trestného práva? Aké dosahy budú mať tieto zmeny na veľké a sledované kauzy a nebol to zámer celej novely? Alebo, je to iba a len reakcia na pochybnosti o uplatňovaní práva za vlády Matoviča, Hegera a kritiku pôsobenia lipšicovej Špeciálnej prokuratúry? A aká budúcnosť čaká na jej prokurátorov a najmä toho najznámejšieho - Daniela Lipšica?Témy a otázky pre Špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Možno sme prví „len“ v našej galaxii.Už tretiu epizódu sme venovali riešeniam Fermiho paradoxu. Tentoraz sme sa pozreli na teóriu, ktorá je trošku strašidelná, ale aj plná nádeje. Možno sme úplne prvá civilizácia v celom vesmíre, alebo galaktickom okolí.Aké sú výhody a strachy, ktoré sprevádzajú túto teóriu? Mohla niekde existovať vyspelá civilizácia ako my, ale dnes by sme po nich na materskej planéte nenašli ani stopy?O vesmírnych jedináčikoch sa v 68. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Bude aj nový Čitateľský klub! Čítame Roberta A. Heinleina – Mesiac je drsná milenka a o približne mesiac si ju rozoberieme.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!V 68. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:aká príjemná teplota bola v celom vesmíre len 15 miliónov rokov po Veľkom tresku,prečo by civilizácie sterilizovali všetky ostatné planéty, na ktorých by mohol vznikať ďalší život,a prečo sú všetci mimozemšťania v Star Treku dvojnohí.Zaujímavé odkazy:Slnečná zostava #4: Fermiho paradox vo všeobecnostiSlnečná zostava #41: Fermiho paradox – Fosforová dilemaRobert A. Heinlein – Mesiac je drsná milenkaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ako ženy o sebe často pochybujeme a myslíme si, že nie sme dosť dobré, pretože vnímame tlak spoločnosti, sociálnych sietí, snažíme sa obstáť vo svete, ktorému stáledominuje maskulína energia... Už od útleho detstva nám rodičia vtĺkajú do hlavy, abysme boli milé, poslušné, aby sme si toho príliš veľa nemysleli. Lenže, aký to má všetko vplyv na našu sebalásku a sebahodnotu? Počúvajte s nami dnešnú tému v Pre mamy s Babsy. Slovensky by sa mali prestať báť sebalásky, sebahodnoty aj poznaniu samej seba - svojich potrieb a túžob Niektoré ženy postavia svoju sebahodnotu aj na kariére a potom sa ocitnú na materskej a nevedia sa s novou realitou vyrovnať. O to viac sa o to v dnešnej spoločnosti potom bojíme otvorene hovoriť a priznať svoje pocity. O to viac je dôležité, že práve dnešné hostky ďalšej častoi relácie Pre mamy s Babsy sa aj na základe vlastných skúseností s kariérou a materstvom rozhodli, že budú v rámci spoločného projektu pomáhať ženám a viesť ich k sebeláske, sebahodnote a sebapoznaniu. Práve materstvo je totiž pre mnohé z nás zlomovým obdobím, kedy si uvedomíme, že musíme zvládať mnoho rolí naraz – sme matkami, partnerkami, chceme sa realizovať v práci, často rozmýšľame nad tým, ako veľmi sa nás život popri deťoch zmení. Kladieme na seba veľké nároky takmer vo všetkých oblastiach. Ak sa vrátime na začiatok, zdrojom mnohých našich životných neistôt, úzkostí a strachov je práve to, ako vnímame samy seba a či si samy seba vážime. Rozprávať dnes o tom v diskusii budú zakladateľka občianskeho združenia a platformy Trusk Women Eva Vaľovská a tiež jeho projektová manažérka a novinárka Veronika Pilátová, počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy vyššie.Mentioned in this episode:Pravidelné investovanie pre deti od ČSOB. Kliknite tu!

Milada Cábová prežila krásne detstvo v Lidiciach, ale vypálenie obce jej zmenilo život. Deportovali ju aj s matkou do pracovného tábora Ravensbrück, kde so šťastím prežila strašné podmienky a v čase konca vojny aj pochod smrti. Prežili obe. Hovorí, že až keď sa jej narodili vlastné deti pochopila, aká strašná bola strata lidických matiek – 82 ich detí nacisti zavraždili a prežilo len 17.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Martina Horňáková alias Moma je slovenská youtuberka, ktorá sa zaoberá najmä témami dievčat. V Mimóze priznala, že jej anglicizmy v slovnej zásobe vadia, ale aj prečo sa rozhodla vynechať influencerské akcie a prečo by mala byť kríza mladého veku veľkou témou.00:40 – čoho sa bojí;03:00 – prečo používa anglické výrazy;05:55 – aké má dabingové skúsenosti;08:30 – prečo nikam nechodí;12:20 – aké sú témy influencerov v súkromní;13:00 – ako sa správajú opití influenceri;16:40 – prečo sa venuje témam pre ženy;19:00 – čo je kríza mladého veku;23:30 – majú influenceri ešte budúcnosť;30:00 – ako vníma ideál krásy a iné.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

V tehotenstve je prirodzené pribrať a podľa lekárky a obezitologičky Adely Penesovej by malo byť rovnako prirodzené po pôrode tieto kilá zhodiť – dojčením, pohybom a nedojedaním po deťoch. Jej samej sa to podarilo trikrát, a to napríklad aj 16 kíl. Prinášame aj príbeh Ivety Guldan, ktorá po dvoch deťoch začala s fitness, stala sa majsterkou sveta a dostala sa na titulnú stranu pánskeho časopisu. Ide pritom o zdravotnú sestru, ktorá pracuje v 12-hodinových smenách. Podcastovú sériu môžete počúvať po prihlásení do služby Aktuality Navyše. Ženy, ktoré po pôrode do pol roka neschudnú, robia niekde chybu, tvrdí lekárka Adela Penesová.Podľa nej ide o to, či mama dojčí, nosí dieťa na rukách, chodí s ním na trojhodinové prechádzky.Mnohým ženám to takto prirodzene nejde. Problémom môže byť nielen dojedanie po deťoch, ale aj večerné prejedanie sa, keď dieťa zaspí.Túto teóriu podporuje aj príbeh Ivety Guldan, ktorá mala svoju pôvodnú hmotnosť do piatich mesiacov od pôrodu. Bývalá tenistka Dominika Cibulková nám opísala, koľko námahy ju stojí chudnúť.Podcastová séria TELO vychádza každý druhý týždeň v nedeľu.Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

Jedným z častých mýtov je viera, že dezinformácie sú akýmsi sprievodným javom informačného veru a produktom sociálnych sietí. Začali sme veriť, že dezinfo nemá hýbateľa, že vznikol organicky alebo v kyberpriestore ziskuchtivých algoritmov. Tí, ktorí dezinformácie využívajú vo vlastný prospech, prominentne politici, sa iba umne a rýchlo naučili využívať nový fenomén digitálneho veku.Aké máme dnes vedomosti o producentoch a šíriteľoch toxických dezinformácií? Na aké špionážne siete majú takíto aktéri preukázateľné napojenie? Ako voči nim zasahujú tajné služby a čo sa o nich môže verejnosť dozvedieť z otvorených zdrojov? Aké príklady napojenia na Kremeľ poznáme u slovenských dezinformačných webov? Existujú dôkazy o podliehaní záujmom Kremľa aj u predstaviteľov občianskych združení či miest a obcí?Prečo má budovanie dôvery naprieč spoločnosťou zásadný dosah na jej kognitívnu odolnosť? Aké sú ďalšie účinné nástroje na boj proti dezinformáciám? Aké klamstvá a zmanipulované informácie o kandidátoch na prezidenta sa dnes šíria v online priestore? Aká je úloha občianskej spoločnosti v boji proti informačným manipuláciám a budovaní kognitívnej odolnosti?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s bývalým riaditeľom odboru pre hybridné hrozby a strategickú komunikáciu na Ministerstve obrany a dnes výkonným riaditeľom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Exministerka spravodlivosti a poslankyňa za SaS Mária Kolíková hovorí, že ak by prezidentka podpísala Trestný zákon, dala by Ústavnému súdu dostatok času na pozastavenie účinnosti. Dala by sa tak aspoň dočasne zachrániť špeciálna prokuratúra a predišlo by sa aj premlčaniu veľkých káuz. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

„Ako tu stojíme ako celá vláda, urobíme všetko pre to, spolu s našimi poslancami, aby táto významná zmena trestného práva bola v parlamente presadená,“ vyhlásil v januári premiér Robert Fico v reakcii na vystúpenie Zuzany Čaputovej v parlemene. A mal pravdu, poslanci koalície si včera večer schválili zmenu trestných kódexov 78 hlasmi.Podľa politológa Erika Láštica sa včera ukázala tvrdohlavosť vládnej koalície. „Prvýkrát po dlhom čase Robert Fico nediktuje témy. Téma sa im vymkla z rúk," hovorí. Hovorí, že zrejme nepočítali s tým, že opozícia začne spolpracovať a tak rýchlo sa učiť. Rovnako ani s odporom verejnosti. „Mať v zimnom období takú účasť na proteste je unikát aj v kontexte Slovenska."Láštic tiež v podcaste hovorí, že voliči vystavia vláde vizitku počas prezidentských a európskych volieb. „Toto môže byť niečo čo im zlomí krk. Ak voliči nebudu plní energie ísť voliť a naopak volič opozície bude voľby vidieť ako šancu vysporiadať sa s vládou,.Pellegrini mu pripomína GašparovičaPeter Pellegrini politológovi pripomína jedného exšéfa národnej rady. „Peter Pellegrini mi vo vedení parlamentu pripomína Ivana Gašparoviča," hovorí v podcaste. Vidí tu aj kalkuláciu pred prezidentskými voľbami.V podcaste spomína aj obdobie, keď Robert Fico kritizovali vznikajúcu vládnu koalíciu Vladimíra Mečiara za to, že chce zvalcovať demokraciu. Počas slovenskej noci dlhých nožov Fico ostal ako jediný opozičný poslanec v parlamente, spolu 83 zákonodarcami koalície. „Fico počas parlamentnej noci dlhých nožov hovoril vtedajšej vznikujúcej vládnej kolícii, že porušuju princípy parlamentu," opisuje politológ. „Tých 30 rokov jeho mocenský vývoj dospel k tomu, že je v rovnakej pozícii ako Mečiar v roku 1994. Rozhodol sa mocensky vysporiadať s minulým obdobím."V podcaste hovoríme aj o Ústavnom súde - a ako sa môže zachovať, keď sa na neho obráti prezidentka Zuzana Čaputová.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Príkladná spolupráca. Aj tak by sa dal nazvať projekt rekonštrukcie materskej a základnej školy v obci Častá. Školu prednedávnom skolaudovali a deti sa môžu tešiť z vynovených a moderných priestorov s udržateľnými riešeniami.Ako sa podarilo zmodernizovať nefunkčnú budovu nám v podcaste Na tému porozprával starosta obce Častá František Kašický a ako tomu pomohlo financovanie určené pre samosprávy nám povedal vrchný riaditeľ úseku firemného bankovníctva a člen predstavenstva VÚB banky Andrej Viceník.

Vyzerá to ako šampionát v nepríčetnosti.Nie sú schopní ponúknuť nič, čo by krajinu posunulo vpred, klamú a porušujú zákony. Napriek tomu si niektorí veční prezidentskí kandidáti udržujú nepochopiteľnú popularitu. Viac v Ťažkom týždni.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii

Pod touto vládou nás čakajú stratené roky. "Cesta z toho bude dlhodobá a bolestivá. Treba si prestať budovať vzdušné zámky. Najvážnejším problémom nie sú technické problémy - ako dobudovanie diaľnic, ale našim najvážnejším problémom je úplne rozdrobená sociálna súdržnosť, keď už spoločnosť prestáva byť spoločnosťou a mení sa na masu indivíduí naplnených nedôverou, ale aj hnevom a nenávisťou. To v minulosti končievalo vojnami a revolúciami," tvrdí Michal Vašečka.Máme za sebou prvých sto dní vlády Fica IV.. Nie je to veľa, ale trajektória po ktorej sa bude pohybovať vládna moc je nakreslená pomerne veľmi jasne a rovnako tak sú už zrejmé aj priority tých, ktorí krajine dnes vládnu. Namiesto lacných potravín, rušenie Špeciálnej prokuratúry a namiesto kompetentnosti lojalita pri obsadzovaní postov v moci štátu. Kam sa týmto štýlom bude uberať slovensko a nie je dnes presnejšie hovoriť skôr o zaradení reverzného chodu a časoch v ktorých sa budeme vracať do minulosti? A čo si vlastne praje väčšinový volič a nakoľko bude spokojný s tým, čo mu dnes namiesto predvolebných sľubov ponúka vládna realita? Budeme čeliť dobe zahnívania, Slovensko si to však rozhodne nemôže dovoliť. Systém nadsluhuje už aj vo svojich základných atribútoch a pád bude hodne bolestivý. Hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Podla neho nastupuje plíživá neonormalizacia a razantné uťahovanie skrutiek moci. Otázkou je, ako tomu dokážeme - ako spoločnosť, čeliť a či metódy cukru a biča otestované dvadsať ročnou érou husákovskej normalizácie budú zaberať aj dnes na Slovensku v roku 2024. Naučené mechanizmy nevystrkovania hlavy - a snahy byť zadobre s mocou, sú tu totiž stále silné a i dlhodobo až generačne pestované."Teraz je otázka, čo opozícia urobí, keď sa schváli novelizácia Trestného zákona a čo urobí s tou energiou protestov, pýta sa v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka a dodáva: "Po tom, čo sa poschvaľuje zrušenie Špeciálnej prokuratúry a zmeny Trestného zákona, prípadne bude zvolený Pellegrini za prezidenta, môže prísť veľká vlna sklamania a práve v tej chvíli Robert Fico - ako šikovný technik moci, začne čistiť ešte dôležitejšie inštitúcie než akou mohla byť Špeciálna prokuratúra, " hovorí sociológ Vašečka.Politika zasa stratila mieru a cit pre hodnoty. Zo snahy o konsenzus sa v politike stala prakticky nadávka, čo následne znemožňuje akékoľvek zmysluplné dlhodobé riešenia, veľmi oslabuje demokratické inštitúty, ako i spoločenskú súdržnosť umožňujúcu jej prežitie. A toto nie je pritom špecifikum Slovenska, ide o globálny trend regresu.Čaká nás doba populistov, otázkou je ako ustrážiť aspoň tých, ktorí ešte majú nejaké hodnoty, tvrdí v Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koniec špeciálnej prokuratúry a miernejšie trestanie korupcie a majetkovej trestnej činnosti, naviac výrazné zníženie premlčacej lehoty, s efektom, že prípady „veľkých rýb“ kategórie „našich ľudí“ odídu do zabudnutia. Dôsledky prijímanej novelizácie trestných zákonov. Krok vládnej väčšiny Fico4.0, ktorý komentátor Aktualít Martin Behúl nazýva „zmyslom jej existencie“. Politológ Radoslav Štefančík zas hovorí aj o amnestii pre budúcnosť aktérov tejto vládnej zostavy. Katarína Batková z Via Iuris však upriamuje pozornosť aj na dôsledky pre obete a poškodených trestnými činmi, ktoré prinesú kratšie premlčacie lehoty. Finále, ktoré sa poriadne naťahovalo. Trestná legislatíva alla Smer-Hlas a SNS. So želaným efektom konca pre Úrad špeciálnej prokuratúry, s miernejším trestami pre aktérov veľkej korupcie, výraznými zásahmi do premlčacích lehôt, ktoré ovplyvnia nielen aktérov takých káuz ako je Dobytkár, Mýtnik či Očistec – a medzi nimi postavy ako Bodor, Výboh, Kažimír, Brhel, Gašpar – ale aj obete trestných činov znásilnenia. Ak sa vládna zostava neunúvala a legislatívu nepodrobila minucióznemu procesu riadneho pripomienkovania, po vyše mesiaci opozičného naťahovania rozpravy najnovšie prichádzala s pozmeňovacím návrhmi pozmeňovacích návrhov. A opäť s opozičným nápadom viac stoviek pozmeňujúcich návrhov. Len poslanec Galko ich predložil 365. Ich čítanie a koaličné odmietavé hlasovanie zabralo veľkú časť dnešného štvrtka 8. februára, ktorý mal byť po strede siedmeho už dňom po prijatí. To sa však neudialo, pred národnou radou sa tam vtedy zhromaždilo 18-tisíc nespokojných občanov. Vzhľadom na kompaktnosť vládnej väčšiny sa však aj čas na odmietanie opozičných návrhov minie a príde moment, za ktorým bude konštatovanie: Dokonané. - dokonané vo forme zmenených hraníc škôd, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok;- dokonané vo forme nižších trestov vo väčšine majetkových trestných činov;- dokonané vo výrazne kratších premlčacích lehotách;- či dokonané vo forme vyššej hranice trestnej sadzby pre uloženie podmienky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Prieskum z decembra ukázal, že odvolanie veliteľa ukrajisnkých ozbrojených síl Valerija Zalužneho by negatívne vnímalo 72 percent ľudí. Napriek tomu dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačuje, že sa reálne uvažuje o výmene Zalužneho. Dôvody však nevysvetlil. Ako to vníma ukrajinská spoločnosť a kto by mohol prípadne generála nahradiť? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová. „Odísť by nemal len Zalužnyj, ale aj spolupracovníci z generálneho štábu," približuje.Úrad prezidenta bude musieť nájsť adekvátnu náhradu. To bude podľa novinárky veľkou výzvou. „Bude veľkou výzvou nájsť veliteľa, ktorého bude akceptovať ukrajinská spoločnosť a zároveň bude schopný pribrzdiť turbulentné nálady," hovorí novinárka s tým, že Zalužnyj je podľa prieskumov na Ukrajine najpopulárnejší.Podľa kuloárných informácii Zalužnyj odmietol ponuku, že sám odstúpi a necháva to na Zelenskeho. Nie je nebezpečné v čase vojny meniť šéfa ozbrojených síl, ktorý má za sebou vojenské úspechy? Viac v podcaste.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

"Tak ako druhá dzurindova vláda stratila väčšinu, tak postupne môže salámovou metódou - a pod tlakom verejnosti, stratiť parlamentú väčšinu aj tento Ficizmus, hovorí o občianskych protestoch expremiérka Iveta Radičová.Vláda má za sebou prvých sto dní vo funkcii, okrem snahy razantne zmeniť trestnú politiku a vymazať Špeciálnu prokuratúru z mapy slovenskej reality, však za novou vládou veľa reálnych výsledkov vidieť nie je. Sľuby z kampane o boji s infláciou či lacnejších potravinách sa na realitu zatiaľ nepremenili. Naopak, vládna moc sa rozhodna rýchlo personálne vyčistiť prakticky všetko, na čo má aspoň nejaký dosah a obsadiť tieto miesta sebe lojálnymi ľuďmi. Razancia novej moci tak postavila na nohy verejnosť a námestia sa plnia čoraz väčšími davmi rozhorčenej verejnosti. Priekopy medzi koalíciou a opozíciou sa roztvárajú čoraz viac a tak sa sľuby z kampane o konci doby svárov a ére pokoja nenaplnili."Nepomôže iné, iba keď každý jeden z nás si uvedomí, či naozaj chceme vyháňať mladých ľudí z tejto krajiny preto, lebo tlieskame nekrôchaným a vulgárnym politikom, ktorí sa na nás ešte aj zabávajú. No a potom nám "veľkoryso" hádžu nejakú almužnu, aby nám zalepili oči a bez toho, aby priznali, že nevedia postaviť seriózny štátny rozpočet, zadlžujú nás na ďalšie generácie a bez toho aby priznali, že zlyhávajú v reformách školstva či zdravotníctva. Naozaj im to budeme dlhodobo tolerovať?" pýta sa v dnešnom podcaste bývalá premiérka Iveta Radičová. Kam sa uberá slovenská spoločnosť za vlády Fica IV. a nevracia sa nová vládna moc k praktikám normalizácie? Aký je zmysel občianskych protestov, keď prieskumy preferencií politických strán ukazujú rastúcu podporu ficovho SMERu? Dokáže nová vláda naplniť svoje veľkorysé a rozšafné predvolebné sľuby tvárou v tvár rozvráteným verejným financiám? Prečo z tejto krajiny uteká čoraz viac našich detí a prečo odmieta žiť v tejto našej slovenskej reality show? No a napokon, prečo je opakované víťazstvo SMERu priamym dôsledkom zlyhania slovenskej politickej pravice?

Poslanec Tibor Gašpar zo Smeru navrhuje ďalšie drobné úpravy v trestnom zákone. Poslanci stále diskutujú, hlasovanie bude zrejme zajtra o 11:00. Premlčanie káuz osôb blízkych Smeru v návrhu zostáva a predstavitelia koalície odmietajú odpovedať na otázky, ako presne sa ich konkrétne, alebo ich nominantov, zmeny dotknú. Pýtali sme sa aj priamo Tibora Gašpara, či zmeny môžu znížiť trest aj pre neho samého.Namiesto ministra spravodlivosti Borisa Suska dnes na ústavnoprávny výbor parlamentu prišiel iba jeho štátny tajomník Milan Hodás. Ten argumentuje, že niektorých páchateľov by sme roky po spáchaní činu už nemali vytrhnúť z rodín. Prečo by sa to malo týkať aj oligarchov ako Miroslav Výboh alebo JaroslavvHaščák?Opozícia opäť burcuje ľudí v uliciach. Vypočujte si dnešný podcast Aktuality Nahlas, ktorý je čiastočne reportážou z parlamentu a z protestu pred ním. Budete počuť aj Ondreja Dostála z SaS, ktorého sme sa pýtali aj na to, čo presne navrhuje opozícia v pozmeňovacích návrhoch, čo má šancu prejsť a čo sa chystajú napadnúť na Ústavnom súde SR.Nahrával Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder a Adam Obšitník.

Od 2. februára sa v USA predáva dlho očakávaný headset pre rozšírenú realitu Apple Vision Pro. Ešte predtým si ho mohli na niekoľko dní vyskúšať vybraní recenzenti.Aké majú zo zariadenia dojmy, ako sa im s ním pracuje, v ktorých situáciách im headset dával najväčší zmysel a kedy naopak narážali na obmedzenia? V podcaste SHARE sa o tom rozprávajú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Kto si už mohol Apple Vision Pro vyskúšať.Ako v praxi vyzerá a hlavne funguje samotný hardvér.Ako sa pracuje s aplikáciami.Ktoré úkony je s headsetom možné robiť.Či je vhodný ako náhrada desktopu.Ako sa pri každodennom používaní osvedčilo ovládanie gestami.Prečo záznam a prehrávanie videa headsetom pripomína sci-fi filmy.Čudné situácie, ktoré recenzenti so zariadením zažili.Či headset predstavuje ďalší „iPhone moment“.Téme sa venujeme aj tu:Prvé recenzie Apple Vision Pro: Pôsobivé, ale i veľké, ťažké, nedomyslené. Aj Apple zablúdilMá Apple problém? Netflix hodil headset Vision Pro cez palubuDokonalá virtuálna kancelária pomocou okuliarov od Apple? Zatiaľ žiadna sláva, tvrdia prví testeriPrepisuje históriu? Všetko o revolučných okuliaroch, ktoré Apple práve predstavil (podcast)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

V prístupe k trestaniu korupcie s nimi nesúhlasia ani tí, ktorí ich k moci dostali – voliči dnešnej vládnej koalície. Ak sa vláda a vládna väčšina už takmer mesiac snažia presadiť zrušenie špeciálnej prokuratúry a zásadne zmeniť prístup k trestaniu korupcie a majetkovej nezákonnosti, ich voliči im paradoxne odkazujú, že s tým nesúhlasia! Tento obraz priniesol nedávny prieskum rešpektovanej agentúry Focus pre Transparency International Slovensko. Ukazuje, že so znížením trestov za korupciu nesúhlasí takmer 70% podporovateľov vládnej väčšiny. Tá si naopak ide svoje a schvaľovací proces – bez riadneho pripomienkovania a v zrýchlenom režime ťahá do finále. Zasiahne ešte ústavný súd, na ktorý sa spolieha opozícia? Témy pre Jána Ivančíka z TransparencyInterantional Slovensko. Hovorí, že keď sa o téme hovorí zrozumiteľne, ľuďom sa otvárajú oči. „Ročne tu máme v priemere päť nepodmienečných trestov za veľkú korupciu“, ilustruje. „Nie je teda dôvod na takéto drakonické zmeny trestnej legislatívy“, dopĺňa. Výkonný riaditeľ Transparency International Slovensko naopak predpokladá, že takéto zníženie trestov korupcii u nás len otvorí dvere.„Keď ľuďom poviete, že je možné nadobudnúť veľký majetok s mimoriadne nízkymi či žiadnymi trestami, obávam sa, že na Slovensku nemáme stále nastavené morálne hranice tak, aby tu nedošlo k nárastu kriminality“, tvrdí. Pri úprave trestného zákona by podľa neho mala panovať spoločenská zhoda. A tá tu aktuálne nie je. „Ak je jedným z deklarovaných cieľov programového vyhlásenia tejto vládnej zostavy znížovanie miery napätia v spoločnosti a jej roztrieštenosti, tak vidíme, že spoločnosť ešte viac fragmentuje“, tvrdí Ivančík. „Naviac, ak by voliči vládnej koalície chápali do dôsledkov, čo sa stane, tak by s tým vyjadrovali oveľa väčšiu mieru nesúhlasu“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná sa vracia. Konkrétne ako štátna tajomníčka ministerstva životného prostredia. Jej meno sa spája s kauzou Dobytkár - trestná činnosť mala byť páchaná práve v čase, keď rezort pôdohospodárstva viedla.Budete počuť reakciu šéfa envirezortu Tomáša Tarabu, ale aj Matečnej bývalých kolegov z vlády - Denisy Sakovej a Richarda Rašiho. Podľa nich je to z hľadiska odbornosti dobrá nominácia.Podľa opozičnej poslankyne Tamary Stohlovej Tomáš Taraba nomináciou Matečnej dokonáva premenu rezortu na všetko iné, len nie ministerstvo životného prostredia. „Strana SNS toutou nomináciou potvrdzuje, že štátne funkcie vníma ako priestor na upratanie svojich ľudí, nech sú akokoľvek nekvalifikovaní alebo prichádzajú s akýmikoľvek pochybnosťami o svojej minulosti," hovorí v podcase.Aktuality.sk sa spojili aj so samotnou Gabrielou Matečnou. Pozíciu štátnej tajomníčky vníma ako zavŕšenie svojej kariéry. Pýtali sme sa jej aj na kritiku opozície. „Myslím si, že v tomto štáte platí prezumpcia neviny. Neviem, či by som mala odpovedať na takéto otázky. Pán minister aj moji bývalí kolegovia to povedali správne, nemám k tomu čo veľmi dodať,” reagovala Matečná na otázku, či je správne politické rozhodnutie nominovať ju na stoličku štátnej tajomníčky po kauze Dobytkár, ktorá sa diala za čias, keď šéfovala rezortu pôdohospodárstva.Ako presne sa spája Gabriela Matečná s kauzou Dobytkár v podcaste vysvetľuje Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu. Podľa nej je tieňov minulosti okolo Gabriely Matečnej viacero - a nielen pri kauze Dobytkár. „Vrhá to morálny tieň a či sa v SNS nenašla lepšia nominácia. Skôr to svedčí viac o straníckom, než profesionálnom výbere."Na podcaste spolupracoval Adam Obšitník. Moderuje Denisa Hopková.

Obete sexuálneho násilia tu cítia oveľa väčšiu hanbu než páchatelia týchto zločinov. V našom systéme spravodlivosti má navrch ten, kto hlasnejšie kričí a tak často víťazí ten silnejší - teda páchateľ, hovorí právnik Matúš Kanis, ktorý sa dlhodobo venuje téme sexuálneho a domáceho násilia.Prípad: Celé roky znásilňoval svoju neplnoletú nevlastnú dcéru a aby toho nebolo málo, fotil si to a fotkami či videami svoju obeť následne vydieral. Druhostupňový súd mu však vymeral iba podmienku. Obeť sa psychicky zrútila no a páchateľ sa z rozhodnutia súdu opäť vrátil domov, priamo na miesto činu. Tento doslova až nehanebný verdikt českého súdu, verejnosť pobúril. Znalci systému však prekvapení vôbec nie sú: „Je to taký zlatý štandard v odsudzovaní týchto typov zločinov,“ hovorí pre Ráno Nahlas právnik, ktorý sa dlhé roky venuje téme sexuálneho a domáceho násilia Matúš Kanis.Sme krajinou páchateľov, nie ich obetí. Obete sexuálneho násilia tu cítia väčšiu hanbu než páchatelia týchto skutkov, tvrdí. Štatistiky znásilnení - ako i domáceho násilia, totiž ani zďaleka nezodpovedajú realite. Skutočné počty sú násobne vyššie a to, čo oficiálne deklarujeme, je len minimum, kedy vôbec príde k oznámeniu trestnej činnosti. Problém je v celej spoločnosti, ktorá je nastavená “mačisticky” a problém sexuálneho násilia neberie vôbec vážne, hovorí Matúš Kanis a dodáva, že problémom sú i stovky rokov pretrvávajúce mýty o tom, čo to sexuálne násilie vôbec je.Tomuto mentálnemu i spoločenskému vzorcu následne zodpovedá i neadekvátny a dnešnej dobe absolútne nezodpovedajúci prístup orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sekundárne viktimizujú a spochybňujú obete sexuálneho i domáceho násilia, neraz ich zastrašujú a stavajú sa tak až príliš často priamo na stranu páchateľov.„Keď vám ukradnú bicykel, tak zrejme nepôjdete ako prvé na znalecké dokazovanie, či ste si to celé nevymysleli, ale v prípade sexuálneho násilia sa to tu deje neustále. Pokiaľ nemáte modriny či jazvy, neberú vás vôbec vážne. Moje klientky to často privádza to stavu bezmocnosti a zúfalstva,“ pripomína Matúš Kanis.A ozaj - viete vôbec o tom, že i páchateľ znásilnenia u nás nestráca otcovské práva na takto násilne počaté dieťa a dokážete si predstaviť, čo všetko z toho vyplýva - tak pre matku, ako i pre takto počatú dospievajúcu dcéru, zoči voči násilníkovi - a otcovi, v jednej osobe?Pri sexuálnom zneužívaní maloletých, tak tam dochádza k odsudzovaniu k nepodmienečnému odňatiu slobody len približne na úrovni 16. percent, čiže aj z toho mála, čo sa vôbec dostane na hlavné pojednávanie, tak len 16 percent páchateľov odchádza s nepodmienečným trestom odňatia slobody a to napriek tomu, že základná skutková podstata hovorí o sadzbe 3 až 10 rokov, hovorí advokát Matúš Kanis.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o sexuálnom násilí a zlyhávajúcom štáte, ktorý ani v tomto prípade nedokáže ochrániť zraniteľné obete. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Ivan Korčok dobieha v boji o prezidentský palác Petra Pellegrinho. Minimálne to ukazujú trendy, o ktorých v podcaste hovoríme so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom a tiež šéfom agentúry Ipsos Jakubom Hankovským.„V súčasnosti je podpora Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho v prvom kole porovnateľná. Dokázal ho dobehnúť. Takže z hľadiska podpory máme dvoch dominantných kandidátov" hovorí v podcaste riaditeľ agentúry Ipsos Jakub Hankovský.„Voličov neúspešných kandidátov však zatiaľ podľa ich dát dokáže osloviť Peter Pellegrini. V prípade druhého kola by teraz zvíťazil nad Ivanom Korčokom," dodáva Hankovský.Na druhej strane má dnes Ivan Korčok silnejšie jadro voličov ako jeho súper. „Určite sa nedá povedať, že Peter Pellegrini má isté víťazstvo. Myslím, že nás čaká napínavý a tesný súboj.Čo urobia traja kandidáti?Podľa šéfa Ipsosu je dnes otázkou, ako bude vyzerať kampaň - a čo budú robiť Andrej Danko, Igor Matovič či Štefan Harabin. Či podporia iného kandidáta, ak sa nedostanú do druhého kola, alebo nie.Ako tiež približuje Jakub Hankovský, voliči Štefana Harabina vnímajú v druhom kole ako jednoznačnú voľbu Petra Pellegriniho. Harabin ale pre týždenník Respekt uviesť, že by nikdy Petra Pellegriniho nepodporil a povie ľuďom, aby zostali v druhom kole doma. „Deklarujú, že by podporili Petra Pellegriniho. Rovnako aj voliči Andreja Danka," upresňuje šéf Ipsosu.Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika sa bude hrať o skupinu nerozhodnutých voličov, o to, ako dokážu kandidáti debomobilizovať voličov ich súperov, ale faktorom bude aj, ako dopadli posledné parlamentné voľby.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Môžu si takto obce zarábať aj na Slovensku? Odpovie nám dopravný analytik. Pilot F1 Lewis Hamilton prestúpi do Ferrari a táto správa spôsobila skutočný šok. Po 26 rokoch sa objavilo kradnuté auto istej Francúzsky, prečo sa jej polícia vyhráža pokutou? Odpovede aj na tieto otázky si môžete vypočuť v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Rok 2023 je za nami a mnohí bilancujú, čo sa v ňom podarilo alebo čo by sa mohlo podariť práve teraz, v roku 2024.Aká situácia bola v minulom roku v cestovnom ruchu a čo čaká dobrodruhov v tom aktuálnom? Aj o tom sme sa v našom rozhovore porozprávali s Marcelom Siekelom, riaditeľom cestovnej kancelárie Der Touristik Slovensko a Janom Bezděkom, hovorcom cestovnej kancelárie Fischer.

Po tom, ako prešla Slovensko a mítingujúci Smer, Hlas a Republiku, napísala reportáž s podtitulom Slovenské voľby sa menia na boj o charakter štátu. Po čase sa tu vrátila, aby už nechodila po Slovensku, ale po chodbách moci, kde sa aktuálne rozhoduje napríklad o rušení Špeciálnej prokuratúry a miernejších trestoch za veľkú korupciu, a rovnako sa tu všetko rozbieha pre voľby prezidentské. Teraz prioritne nesledovala obyčajných Slovákov, ale ich politických lídrov – a aj tých s ambíciami na prezidentský post. Akí sú? Ako ich zažila? A akí sme cez nich my, ich prípadní voliči? Slovensko týchto dní očami oceňovanej reportérky českého Respektu Ivany Svobodovej. A bude to aj o konfrontácii Petra Pellegriniho s otázkami, či je vydieraný, alebo na jeho orientáciu. Ako reagoval a presvedčil skúsenú reportérku Respektu? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ešte počas štúdia architektúry dostal Václav Čeřovský vysoké štátne vyznamenanie, Československú Jánošíkovu medailu, za svoju činnosť v partizánskych oddieloch na konci nacistickej okupácie. Kvôli kresťanskému presvedčeniu ale odmietol stranícku kariéru, ktorú mu ponúkali komunisti. Nasledovalo vyhodenie zo školy a nakoniec päť rokov v jáchymovských lágroch. Štúdium dokončil až koncom šesťdesiatych rokov.

Predvolebné dezinformačné naratívy pomohli v istej forme k situácii, ktorú tu máme dnes. Nemôžeme zabudnúť na naratív sfalšovaných volieb, ktorý mal za cieľ mobilizovať voličov, či „slovenský watergate“, ktorý hovoril o akomsi spiknutí. Strach, neistota, vyvolávanie paniky, mobilizácia a šírenie chaosu v informačnom priestore – to všetko prispelo k tomu, čo tu je dnes.Na akom princípe bude fungovať nová platforma Hoaxy a podvody? Ako v súčasnosti funguje pôvodná stránka Hoaxy a podvody - Polícia SR? Aké boli výhody fungovania stránky Polície oproti novej občianskej iniciatíve? Bude možné naďalej získavať stanoviská od kľúčových osôb v štátnej správe? Ako komunikovala pôvodná stránka z pohľadu obsahu a nastavenej rétoriky? Ktoré faktory zaručili jej úspešnosť?Do akej miery mohli dezinformácie a klamlivé naratívy podporiť vznik súčasnej vládnej koalície? Akú úlohu môžu zohrať dezinformácie v nadchádzajúcej prezidentskej kampani? Budú kopírovať vývoj, ktorý sme sledovali pred rokom v Českej republike? Akú aktivitu vo vyvracaní klamlivých naratívov môžeme očakávať zo strany štátnych inštitúcií? Môže sa aj verejnosť zapojiť do chodu novej platformy Hoaxy a podvody?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom a bývalým administrátorom sociálnych sietí Policajného zboru Davidom Púchovským.

In the nineteenth episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English."Don't worry, you don't see the next president in front of you. It's neither my role nor my dream. It's not in the real abilities in a country that suffers from a dislike of the truth," Igor Matovič said. He is convinced that he will not make it to the second round. At the same time, he confirmed that he is not going to harm the campaign of Ivan Korčok, but he will "spice it up" for the candidates.Adjustment to the amendment to the Criminal Code comes with modifications regarding the number of damages in criminal offenses and addresses when the new rules will come into force – it is supposed to be from mid-March. Although this proposal makes changes, the coalition's intention to abolish the Office of the Special Prosecutor remains unchanged. Slovak tennis player Renáta Jamrichová triumphed in the junior singles at the Australian Open. She won the final 6:4. 6:1 over the sixth-seeded Emerson Jones. On Saturday, Renáta Jamrichová became the third Slovak tennis player to triumph in Grand Slam junior singles in the era of independence.The podcast used a short sample from facebook/ObycajniLudiaaNezavisleOsobnosti youtube.com/AustralianOpenTV and youtube.com/OlympicFigureSkating."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak.

Jediný kandidát na predsedu SaS navrhne ostatným opozičným stranám, aby v protestoch pritvrdili a skúsili generálny štrajk. Igora Matoviča považuje za stand-up komika. Vláda podľa neho určite nevydrží celé štyri roky. Ak sa stane predsedom, do strany prinesie nové tváre a to aj v ekonomickej oblasti.V podcaste s Branislavom Gröhlingom sa dozviete:– od 1. min. – dokedy budú pokračovať protesty v uliciach;– od 3. min. – že Matovičovskú formu určite nenaberú, lebo ho považuje za stand-up komika;– od 4:30 – že SaS navrhne generálny štrajk;– po 7:30 – že všetko smeruje k tomu, aby bola premlčaná kauza Miroslava Výboha, ktorá sa má pojednávať už 4. marca;– od 14:00 – že každý v koalícii fackuje Hlas;– po 15:00 – že táto vláda nevydrží plné štyri roky;– od 16:00 – že väčšine prezidentských kandidátov ide len o sebaprezentáciu;– po 18:00 – či zostane jediným kandidátom na predsedu SaS;– po 23:00 – či ich nepochová rast PS a či sa nespoja;– od 25:00 – či by ponúkol Ivanovi Korčokovi stranu, ak prehrá prezidentské voľby;– po 27:00 – či SaS nie je ekonomicky pozadu vo Friedmanovských dogmách zo 70. rokov;– po 30:00 – kto môže za zlé výsledky slovenských žiakov v testoch PISA a či sme už na ceste k zlepšeniu.

„Hovorí sa, že aj s malým šašom dokážete zahrať veľké divadlo a myslím si, že v tomto prípade je Andrej Danko tým malým šašom. Má však mimoriadne veľký vplyv práve preto, že vládna koalícia má skutočne len tesnú väčšinu v parlamente,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík. A akú budúcnosť čakajú protivládne protesty a dokáže ich opozícia pretaviť do dlhodobej podpory?Vláde uplynulo prvých sto dní a aj keď sa snaží vysielať signály pokoja, krehkým ohnivkom vládnej stability je Andrej Danko - a jeho nenaplnené ambície. Hovorí politológ Radoslav Štefančík.Vláda síce vo svojom funkčnom metri odstrihla iba prvú stovku, no vďaka svojej politike revanšu sa ocitla pod tlakom ulice a opozičných protestov. Navyše, vládnu koalíciu už dobiehajú i vysoké očakávania, ktoré v kampani vzbudila, no zatiaľ ich naplniť nedokázala, pripomína šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.Vláda si zo svojho metra merajúceho jej funkčné obdobie odstrihla prvú stovku. Nie je to veľa, no je to dosť na to, aby sme mohli zhodnotiť spôsob, metódy ako i prvé výsledky jej pôsobenia. Tentoraz sa na priority i štýl vládnutia Fica IV. pozrieme očami politológa Štefančíka, ako i šéfredaktora Aktualít Bárdyho.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Podľa Igora Matoviča by sa patrilo, aby sa mu Ivan Korčok ozval. Chce len zvýšiť účasť, reálne pomôcť opozičnému kandidátovi, alebo mu môže aj ublížiť? Námestia podľa neho nič nedosiahli, pozmeňováky považuje za naplánovanú stratégiu koalície a podporil by generálny štrajk. Tvrdí, že vláda si ide zlegalizovať kradnutie. V podcaste s predsedom hnutia Slovensko sa dozviete:– od 1. min. – či sa pýtal Ivana Korčoka, či vôbec stojí o takúto formu podpory;– okolo 2:00 – či naozaj aspoň trošku netúži byť prezidentom;– od 3:00 – aké otázky bude klásť Ivanovi Korčokovi o páde vlády a SaS;– po 6:00 – či politik môže hodnotiť novinárov;– po 6:30 – či nemôže Ivanovi Korčokovi skôr ublížiť;– od 7:30 – či paradoxne nepomôže Pellegrinimu, ak bude na neho útočiť;– od 9:50 – že po prípadnom Pellegriniho víťazstve hrozí prezidentská amnestia pre spriaznených ľudí;– po 10:40 – že Andrej Danko ešte pokojne môže vyobchodovať zmenu volebného systému za iný mocenský zisk;– od 12:00 – či nemôže Ivanovi Korčokovi hroziť osud Eduarda Kukana, ktorý sa nedostal do druhého kola, lebo mal veľa protikandidátov;– po 12:50 – že nie je silný kandidát;– 14:00 – že postavenie dvoch kandidátov je dôkaz, že nechcú stavať súpera Ivanovi Korčokovi;– od 15:00 – či si ľudia nevedeli spraviť názor jeho vládu priamo a bez novinárov;– od 16:00 – ako médiá Penty pomáhali stranám súčasnej koalície;– po 18:50 – koho myslel múdrosráčmi;– od 20:00 – prečo sa nepoučí z kritiky, keď ho kritizovalo 90 percent Slovenska;– po 21:00 – či nie je problém, že všetko stále mení;– po 22:00 – že v polovici médií má Fico ustlané na ružiach;– po 23:30 – či ktokoľvek, kto spolupracoval s Matovičom, skončil zle;– od 27:00 – že bez neho by bol v politike pokoj;– po 28:00 – že námestia nedosiahli takmer nič, ústupky boli od začiatku vládna stratégia a pokojne by podporil generálny štrajk;– od 30:00 – že ostrakizácia jeho hnutia je cesta k Orbánovi, lebo bez Matoviča túto vládu nikto neporazí;– po 31:30 – či neľutuje, že uľahčil vláde výmenu policajného prezidenta a úradníkov pravidlami, ktoré zaviedla jeho vláda;– po 32:00 – že vláda si ide zlegalizovať kradnutie;– po 33:00 – aký má plán s eurovoľbami;– od 34:00 – že v europarlamente by zomrel;– po 34:30 – či do eurovolieb postaví Jozefa Pročka.

Neustále pribúdajú nesplnené sľuby.Ľudová múdrosť hovorí, že sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Čo všetko už pre Smer nie ja taká smrteľná hrozba, aká údajne bola pred voľbami, zmapoval Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekciiMentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Podstata moderných verejných knižníc je ponúkať informácie a príbehy a je jedno na akom formáte či médiu. Mojim cieľom je, aby sa knižnice stali bezpečným miestom pre všetkých – akýmsi azylom, tvrdí šéf oravskej regionálnej knižnice v dolnom Kubíne Roman Večerek. Knižnice sa podľa neho musia transformovať na komunitné a kreatívne centrá. Táto zmena, ak má byť systémová, však musí prísť zhora no v súčasnosti sú knižnice na chvoste záujmu rezortu kultúry.Na počiatku bolo Slovo, aspoň tak sa to píše v knihe kníh: Biblií. Napokon, sme civilizáciou slova, ale napriek tomu sú knižnice u nás fakticky na chvoste záujmu rezortu kultúry. Hovoríme o divadlách, o filme, o televízií či rozhlase, no knihy – a verejné knižnice, sa stali akousi popoluškou. Práve knihy a knižnice sú pritom často prvým dotykom našich detí so svetom kultúry i informácií, výsledky medzinárodného testovania PISA, ale ukazujú, že až tretina našim mladých má s čítaním vážny problém..Ako priviesť deti – a vôbec ľudí, opäť ku knihám a do knižníc a ako by mala vyzerať moderná knižnica 21. storočia? Ako vyzerajú knižnice v Škandinávii či Francúzsku a ako sa tam dostať? Čítajú ešte naše deti a ako ich motivovať k návratu do knižníc? Prečo sú dnes knižnice šedými myškami rezortu kultúry no a čo hovorí šéf regionálnej knižnice na slová ministerky o akejsi čistej slovenskej kultúre? Knižnice – a kultúra ako taká, sú ako rieka. Môžete ju prehradiť, ale nezastavíte ju, hovorí šéf oravskej regionálnej knižnice Antona Habovštiaka Roman Večerek.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Vládna zostava s označením Fico 04 má sto dní. S premiérom v Bruseli, kde sa pridáva aj k vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú sám nemusí. S ministrami, ktorí si popri pravidelnej schôdzi vyhradili čas na spoločné vystúpenie o únose spravodlivosti na Slovensku. Z opozičných lavíc zas zaznievajú hodnotenia ako „sto dní hrôzovlády“ či „sto prešľapov za sto dní“. Petra Bárdyho, šéfredaktor a komentátor Aktualít zas hovorí o „stoch dňoch organizovanej pomsty“. Vládna väčšina znižuje tresty za veľkú korupciu, jej voliči s tým ale nesúhlasia. Výsledok, ktorý prináša reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko. Ak teda voliči vládnej koalície nesúhlasia, pre koho to ich politici robia? Odpovie Ján Ivančík z Transparency. Budete počuť aj ministrov Roberta Kaliňáka a Tomáša Tarabu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Robert Fico sa správa ako politický hulvát. Uráža Ukrajincov, robí zo Slovenska spojenca Viktora Orbána. A do toho protesty, ktoré spájajú desaťtisíce ľudí nespokojných s krokmi vlády. To sú témy prvého zo série podcastov novinára Petra Bárdyho a diplomata Rastislava Káčera.Podcasty Bárdy & Káčer, každý druhý štvrtok hneď ráno na všetkých podcastových platformách a o 13.00 h na Aktuality.sk.Podcasty Bárdy & Káčer vznikli v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE. Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme. Ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.

Svojho času hovoril o „kolektívnom prúde slobody“ ako o pôdoryse, na ktorom vznikla aj jeho Verejnosť proti násiliu. V spojení s ďalšími vtedy porazila neporaziteľných – štyridsaťročnú moc komunistov. Dnes – a opäť z námestia – pripomína mocným, že „tu – na námestiach – stojíme znovu. A slušne.“ S upozornením, že prebudená občianska spoločnosť „tu bude stáť dovtedy, pokým jej kategória „našich ľudí, nevráti Slovensko občanom“. Ladislav Snopko, jeden zo zakladajúcich členov novembrovej Verejnosti proti násiliu, predtým archeológ, organizátor alternatívnej kultúry, ochranár z iniciatívy Bratislava/nahlas, neskôr aj minister kultúry. Vidí tu opäť niekde „kolektívny prúd slobody“ s potenciálom prečisťovať moc? „Námestie muselo vždy reagovať na väčšie či menšie snahy o absolútne alebo totalitné vedenie štátu“, tvrdí jedna z tvárí Novembra’89. „A to je sloboda. Že tí ľudia tam prídu. Slušne, no rozhodne povedia svoj názor a my si ho máme možnosť uvedomiť“, pokračuje. „Kultúru a vzdelanie sme brali ako čosi automatické“, rozpráva Ladislav Snopko. A tvrdí, že v tom jeho generácia organizátorov Novembra’89 pochybila. „Mylne sme predpokladali, že tak to budú brať aj ďalší“. So vzdelaním a kultúrou prídu podľa neho aj ďalšie atribúty úspešnej a spokojnej spoločnosti: vyššia životná úroveň či lepšie zdravotníctvo. „V prvom rade potrebujeme vzdelaných a kultúrnych ľudí“, tvrdí. V opačnom prípade sa podľa neho spoločnosti zmocnia „nevzdelaní ľudia, ktorí fungujú na prvú“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aj po ústupkoch koalície v trestných novelách dôjde k premlčaniu káuz obvinených, ktorí sú priamo spojení s vládnou koalíciou. Pýtali sme sa Smeru, prečo nemôžu nechať tieto kauzy dobehnúť na súdoch. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že je tu priestor aj stupňovať protesty a ich formu. Jeho kolegovia naznačujú, že koalícia môže chcieť spätne postihovať kajúcnikov, a že SNS si presadila aby sa neliberalizovala drogová politika. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj Tibora Gašpara a Mariána Saloňa zo Smeru, Michala Barteka z Hlasu, Richarda Sulíka z SaS a Zuzanu Števulovú a Branislava Vanča z PS.Akým spôsobom by mohol Ústavný súd SR aspoň dočasne zachrániť špeciálnu prokuratúru, vysvetľuje šéf Špeciálneho trestného súdu Ján Hrubala.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

V rámci členstva Slovenska v EÚ nás zaujímajú lepšie zdravotnícke služby, bezpečnosť Slovenska a zlepšovanie životnej úrovne, páčia sa nám možnosti cestovania do zahraničia, štúdium v zahraničí a voľný pohyb tovarov a služieb. Čo je pre obyvateľov EÚ dôležité a ako pristupujú k možnostiam, ktoré majú?Aj o tom sme sa rozprávali so speváčkou Katkou Koščovou v našom novom podcastovom formáte s názvom Európske Slovensko. Katka nedávno vydala nový album, miluje cestovanie a spolu s celou rodinou objavujú svet, ktorý sa im páči.Čo sa v podcaste Európske Slovensko dozviete? Čo je u nás dobré a kde by sme ako krajina pre svojich občanov mohli pridať? Ako ju ovplyvnilo členstvo Slovenska v EÚ na jej umeleckej ceste najmä v spojení s hudobníkmi z iných európskych krajín a pri objavovaní nových hudobných vplyvov? Sú konkrétne miesta alebo kultúry, ktoré v nej zanechali trvalý dojem pri písaní piesní? Ako to, že sme súčasťou Európskej únie, zlepšilo kvalitu života pre umelcov a jednotlivcov na Slovensku?

Europarlament prijal v januári rezolúciu o Maďarsku. Europoslanci kritizujú Európsku komisiu za to, že rozmrazila Maďarsku časť zadržaných eurofondov. Pýtajú sa, či išlo o vzájomný ústupok. Budete počuť europoslana za PS Michala Wiezika.„Kritizujeme Komisiu, že Maďarsku uvoľnila 9 miliárd zo zamrazených fondov. Údajne to bolo preto, že videli posun v optimalizácii nezávilosti súdov v Maďarsku. Deň na to Maďarsko spravilo veľký ústretový krok a pri rokovaní o otvorení prístupových rokovaní Ukrajiny do EÚ Viktor Orbán opustil miesťnosť a tým pádom umožnil schváliť tento krok," hovorí v podcaste europoslanec Wiezik.Podľa neho sa parlament pýtal, či to bolo zobchodované. „Zaznamenal som aj poznámky, že Komisia hodnotí kroky, ktoré ešte neexistujú," tvrdí tiež europoslanec.Ak sa ukáže, že Komisia pochybila, tak podľa neho bude nevyhnutné obrátiť sa na Európsky súdny dvor.Summit EÚ. Čo urobí Viktor Orbán?Už zajtra je naplánovaný summit EÚ a nosnou témou bude Ukrajina. Únia chce do spoločného rozpočtu zahrnúť novú 50-miliardovú pomoc na obnovu Ukrajiny. Otázne je, ako sa zachová Maďarsko. Viac priblíži v podcaste odborníčka z Euractiv Barbara Zmušková.„Ostatným lídrom dochádza trpezlivosť. Od lídrov zaznievali zvláštne nahnevané návrhy, ktoré sú ale neoficiálne, o tom, že by pristúpili na Orbánovu hru a tiež trochu voči nemu nepriateľsky vystúpili," približuje Barbora Zmušková s tým, že napätie stúpa a sama je zvedavá, aký bude výsledok.Rozhovory nahrala Denisa Hopková.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.

Počet slnečných panelov na strechách slovenských domov začal odrazu rapídne stúpať. Kým v roku 2021 to boli stovky inštalácií, v roku 2023 sa už počítajú v tisícoch.Čo môže za tento rýchly nárast a či ho máme očakávať aj do budúcna nám v podcaste povie SHARE redaktor Živé.sk Lukáš Koškár. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Prečo sa Slováci zbláznili do slnečných panelov.Ako sa vyvíja ich cena.Či sú niektoré ich súčasti nedostatkovým tovarom.Ako sa s rýchlym nárastom vysporiadala prenosová sústava.Téme sa venujeme aj tu:Slováci inštalujú fotovoltiku šialeným tempom, trhajú všetky rekordy. Črtajú sa však problémy (+ako sa zmenia ceny panelov)Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Za splnomocnenca pre preverenie manažmentu pandémie covidu vláda vymenovala antivaxera a poslanca SNS Petra Kotlára. Čo hovorí o boji proti pandémií, koho bude mať údajne v tíme, a čo vieme o účinnosti vakcín proti Covid-19 - aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a vedcom Petrom Holubom.Hincová Frankovská na úvod poznamenala, že je problematické nájsť pôvodné výroky Petra Kotlára ku Covid-19. “Keď sme sa chceli pozrieť na príklady jeho vyjadrení počas pandémie a keď sme sa chceli pozrieť čo vysielala televízia Slovan, v ktorej pôsobil v tomto období, tak sme zistili, že momentálne sú tie dáta vymazané. Na stránke televízie Slovan je napísané, že sa momentálne prerába a youtube sú archívy iba od roku 2022,“ vysvetlila Hincová Frankovská.Doplnila, že podľa stránky Konšpirátori.sk v televízií Slovan veľakrát zverejňovali nepravdivé informácie, vrátane konšpirácie o novom svetovom poriadku. V podcaste sa preto pozreli na úvodnú tlačovú konferenciu splnomocnenca, kde  medziiným Kotlár povedal: „mRNA vakcína, ktorá bola len podmienečne schválená len preto, a to sa pravdepodobne ukáže z prešetrovania, že bola v našej skupine aj skupina s placebom.”Vedec Peter Holub povedal, že využitie placeba pri bežnom očkovaní je vylúčené. Taktiež vysvetlil, že sa bežne používa pri klinickom skúšaní vakcín, predtým než sú schválené. Pri vyjadrení Kotlára sa podľa neho jedná „o zásadnú neznalosť toho, ako prebieha klinický výskum. Placebo je bežný kontrolný mechanizmus, pretože ľudia nie sú pokusné králiky, ktoré by sme vedeli izolovať v klietke a všetkých kŕmiť tým istým a všetkým zabezpečiť tie isté podmienky. Musíme mať nejakú kontrolnú skupinu, s ktorou by sme mohli porovnávať účinnosť nových liekov.“Holub sa v podcaste venoval aj otázke, ako je možné, že vakcíny proti vírusu Covid-19 vznikli relatívne rýchlo.„Mali by sme skôr oslavovať našu ľudskú vynaliezavosť, že sme dokázali v rekordnom čase, za niekoľko mesiacov schváliť bezpečnú a účinnú vakcínu proti ochoreniu, ktorého pandémiu sme zažívali a miesto toho sa to snažíme spochybňovať,“ dodal Holub.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Je to niečo, čo vás legitimuje k tomu, aby ste i naďalej poukazovali na problémy ministerstva kultúry. Ten občiansky tlak nesmie povoliť pretože nemôžeme pripustiť devastáciu našej kultúry, hovorí o zmysle masovej petície voči ministerke kultúry rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová. Podľa nej sa práve takto buduje naša občianska identita. Tá sa však nevytvorí zo dňa na deň, dodáva. "Aktuálne dianie na Ministerstve kultúry dokazuje, že si ako jeho čelná predstaviteľka zamieňate výkon verejnej funkcie v demokratickom a právnom štáte s autokratickým výkonom moci. Žiadame Vás preto o okamžité odstúpenie z funkcie. To je úvod petície voči ministerke kultúry Martine, ktorej sa vo veľmi krátkom čase podarilo vyzbierať vyše 180 tisíc podpisov. Ministerstvo kultúry zareagovalo podaním trestného oznámenia. Šimkovičová sa tak stáva jednou z najkontroverznejších ministeriek štvrtej Ficovej vlády a to ako svojimi útokmi na LGBTI+ komunitu, tak i ministerkiným chápaním toho, čo to kultúra vlastne je."Kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná," tvrdí ministerka Šimkovičová a otvára tak otázky, ako by táto očista našej kultúry od cudzích vplyvov mala vlastne v praxi vyzerať a kam toto ideologické čistenie môže napokon viesť."Pre mňa je to absolútne nepochopiteľné. Svetové trendy v kultúre idú cestou inklúzie, spolupatričnosti a scitlivovania ľudí medzi sebou a zrazu tu máme rétoriku, ktorá je mentálne viazaná na tridsiate - štyridsiate roky minulého storočia. Táto nenávistná rétorika, ktorá sa dostáva do verejného priestoru je však veľmi nebezpečná," hovorí rektorka VŠVÚ Bohunka Koklesová.Kam smeruje slovenská kultúra pod vedením Martiny Šimkovičovej, prečo voči nej v umeleckej obci tak výrazne narastá odpor? Ubráni sa kultúrna obec svojej vlastnej ministerke a ako má vyzerať moderná kultúrna politika malého národa v Strednej Európe 21. storočia? V súčasnej dobe hovoriť o akejsi čistej národnej kultúre je veľmi naivné a odborne nekompetentné pretože Slovensko sa už nachádza v globálnom svete, tvrdí v podcaste rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Koalícia prišla s návrhmi na ústupky v návrhoch trestných zákonov. S pozmeňovacím návrhom prichádza poslanec Smeru Tibor Gašpar, ktorý sám čelí obžalobe v rozsiahlej kauze Očistec. Tvrdí, že ustúpili Európskej komisii a Európskej prokuratúre.Či zákon pomôže konkrétnym oligarchom, koaliční poslanci naďalej neodpovedajú. Opozícii zmeny nestačia, lebo zákon naďalej ruší Úrad špeciálnej prokuratúry. Aj premlčacie lehoty sa upravujú len veľmi mierne a iba pri niektorých vybraných trestných činoch. Budete počuť Máriu Kolíkovú a Ondreja Dostála z SaS, Luciu Plavákovú z PS a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. A analyticky sme sa pozreli na to, čo presne sa mení a ako sa to prejaví v praxi, s právničkou z VIA IURIS Katarínou Batkovou.Moderuje Peter Hanák. Spolupracovali Samuel Walder, Adam Obšitník a Zorislav Poljak.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

„Ide nám o odbornú, slušnú a vecnú diskusiu a chceme žiť v krajine, kde sa neosočuje pre výzor“. Marek Janiga. Študent práva, ktorého pred časom premiér nazval „nejakým“ študentom „s pubertálnymi vyrážkami“. Stojí za iniciatívou Diskutujme spolu. Tvrdí, že doteraz mu prichádzajú vyhrážky aj fyzickým útokom.Stretnutie, ktoré nikdy nemalo byť. Diskusia, ku ktorej nemalo dôjsť. Stretnutie študentov so svojim dekanom – to fyzické, i názorové. Diskusia – vecná i formálna – o zmysle existencie/neexistencie Úradu špeciálnej prokuratúry. Na akademickej pôde. Študenti práva a dekan ich alma mater Eduard Burda. Ak on verejne hovoril o potenciálnom „kriminogénnom faktore“ špeciálnej prokuratúry či možnej zločineckej skupine vrámci tohto úradu - stanovisko, ktorým sa od začiatku zakrýva vláda pri svojom zámere úrad zrušiť - študenti hovoria, že je to len jeden uhol pohľadu na problém a oni by radi, aby z ich alma mater mohol verejne zaznieť aj ďalší, či rovno celé spektrum pohľadov. Pôdorysom, kde by sa tak stalo, mala byť diskusia na pôde právnickej fakulty. Nakoniec z toho zišlo a podujatie zastreší fakulta filozofická. A to už dnes.Príbeh jednej diskusie, ktorý zaznamenal aj útoky premiéra na jej iniciátora. Slovníkom o „nejakom študentovi“ s „pubertálnymi vyrážkami“. Toho sa naopak zastal aj európsky parlament. O čom to celé je? A čo to je za lekcia pre jedného adepta justície? „Pochopil som, ako sme ako spoločnosť rozdelení. Nedokážeme sa nielen rozprávať, ale ani počúvať. Preto som sa aj snažil komunikovať s oboma stranami. Už len to, že druhú stranu si vypočujem a viem odpovedať na jej otázky, už to komunikáciu mierni“, tvrdí študent práva Marek Janiga, ktorý stojí za iniciatívou Diskutujme spolu. V rozohovore tiež približuje, ako sa vysporiadava s množstvom vyhrážok, ktoré mu chodia po premiérovom útoku. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predseda SNS Andrej Danko dnes definitívne potvrdil kandidatúru na prezidenta. Zaregistrovala ho kancelária Národnej rady. Záujemcovia o palác majú čas už len do 30. septembra, aby odovzdali kandidatúry.O post hlavy štátu má okrem Andreja Danka, Ivana Korčoka a Petra Pellegriniho napríklad aj historik a člen strany Za ľudí Patrik Dubovsky. Stále však nemá potrebný počet podpisov poslancov. Potrebuje ich pätnásť, no zatiaľ má len tri. Čaká, ako sa rozhodnú poslanci - či za KDH alebo z hnutia Slovensko. „Neviem, kedy sa to dozviem. Ako poznám niektorých poslancov, tak sa to možno dozviem večer v pyžame. Ale je to v pohode, lebo je čas do polnoci 30. januára," hovorí v našom podcaste.V podcaste budete počuť aj poslanca hnutia Slovensko Michala Šipoša a poslankyňu KDH Martinu Holečkovú. Šipoš hovorí, že premýšľajú nad Marekom Krajčím, spomínal aj meno Patrika Dubovského. Otvorená je aj podpora Ivana Korčoka.Mohol by konzervatívny kandidát s podporou hnutia Slovensko, či KDH zamiešať kartami? Rozprávame sa so šéfom agentúry AKO Václavom Hříchom.„Takýto kandidát by mohol situáciu ovplyvniť. Zdá sa, že dvojica Pellegrini-Korčok sú vyrovnaní a nie sú tak ďaleko od seba. Keď sa ale pozrieme koho by volili voliči KDH, či hnutia Slovensko, tak vidíme, že 60% z nich by teraz volilo Ivana Korčoka. Ak by ale prišiel konzervatívny kandidát a títo voliči by prešli k nemu, tak by sa zväčšil rozdiel medzi Pellegrinim a Korčokom. V neprospech Korčoka," približuje Hřích v podcaste.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Museli sa mechanici v policajných garážach zaškoliť? V rozhovore sa dozviete podstatné informácie o policajnom Ferrari. Ak máte chuť na historické Lamborghini, môže byť vaše už za pár tisíc eur. Prečo je tak lacné? Už aj v talianskej Bologni sa jazdí maximálne 30 kilometrovou rýchlosťou. Aj tieto zaujímavé informácie sa dozviete v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Príbeh Ronalda Luptáka by mohol byť námetom na film. Vyťažený manažér vstáva o tretej ráno a nastupuje do služby ako vodič električky. Jeho splnený detský sen pomáha snívať o budúcnosti aj rodinám, kde choroba kradne zdravie a redukuje plány. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Ronald Lupták šéfoval marketingu vo veľkých firmách a na svojom konte má množstvo ocenených kampaní. Jeho cesta k pomáhaniu súvisí s električkami. Rodenému Bratislavčanovi učarovali ešte v detstve, už na základnej škole tak mal jasnú predstavu o svojom budúcom povolaní. Napokon vyštudoval ekonómiu, začal kariéru v marketingu a vidina električiek sa vzďaľovala. „Potom prišla štyridsiatka a bol som vyhecovaný kamarátmi, či si nespravím vodičák na električku,“ povedal o zlomovom momente. Nezostal len pri získaní dokladu, už šiesty rok ho môžu cestujúci vidieť v kabíne električky. Všetky zarobené peniaze posiela neziskovej organizácii Dobrý anjel a pomáha tak rodinám, ktoré rakovina alebo iná vážna diagnóza dostala do finančnej núdze. V podcaste sa dozviete:·      prečo sa rozhodol darovať peniaze za odjazdené kilometre, ·      ako narástla suma pomoci za šesť rokov v dopravnom podniku,·      prečo je pre neho dôležitá adresnosť pomoci,·      či má ako brigádnik zadarmo električenku,·      kedy býva vo vozňoch „voňavá fáza“,·      a prečo v noci jazdí po meste prázdnou električkou bez cestujúcich.Kto je Ronald LuptákNa Ekonomickej univerzite v Bratislave vyštudoval odbor financie, bankovníctvo a investície. Dlhé roky pracuje v reklame a marketingu, striedavo na strane klientov a agentúry. Spolupracoval na množstve ikonických kampaní, ktoré získali viacero ocenení.Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Holokaust je súčasťou postoja človeka k človeku a k jeho inakosti. Začína tým, že túto inakosť - či už náboženskú, rasovú alebo aj inakosť sexuálnej orientácie, vidí ako hrozbu, voči ktorej sa treba brániť. A toto rozdeľovanie je potom veľmi dobrým nástrojom pre každého autoritatívneho vodcu, hovorí preživší holokaustu Otto Šimko. Hlavnú zodpovednosť za deportácie Židov pripisuje prezidentovi Tisovi.Život Otta Šimka je dlhý ako jedno celé storočie. Žil som život ako z ježkovej piesne "Život je jen náhoda," jednou si dole, jednou nahoru. Akurát mne všetky tie životné sínusoidy spôsobovali dejiny vôkol mňa, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas, preživší holokaustu, partizán, ktorý sa aktívne zúčastnil SNP, komunista, ktorého však vládnuci režim komunistov perzekvoval Otto Šimko.Deportácii do plynových komôr Osvienčimu unikol iba o vlások, jeho milovaný brat ale už také šťastie nemal a zahynul ako väzeň vyhladzovacieho koncentráku pri Pochode smrti. Bol permanentným nepriateľom režimov - Tisovho slovak-štátu, ale aj komunistickej totality za Stalina či normalizovaného Husákovho Československa. "Na Slovensku je mentalita ľudí taká, že sa veľmi radi prispôsobia tomu, čo hovorí vodca: Či to bol Tiso alebo teraz zasa Fico, glosuje naše moderné dejiny Otto Šimko. Navyše, podľa neho radi prezliekame kabáty a tak sa z horlivých ľudákov neraz stávali nadšení komunisti.Za deportácie slovenských Židov, nesie podľa neho oveľa väčšiu zodpovednosť než vraždiaci gardisti, prezident Tiso. Dôvodom je predovšetkým tisovo antisemitské huckanie voči svojim vlastným občanom, ktoré z pozície jeho štátnej, ale i cirkevnej autority, malo podľa neho výrazne negatívny vplyv aj na poctivých a čestných katolíkov.Bojoval v SNP - a to i so zbraňou v ruke, a ospravedlňovanie ruskej agresie na Ukrajine preto vôbec nerozumie. Podľa neho sa Ukrajina má právo brániť sa agresii Ruska presne rovnako, ako sa povstalci v SNP bránili nacistom obsadzujúcim Slovensko.Režim komunistov to však Ottovi Šimkovi zrátal aj po vojne. Hoci bol presvedčeným komunistom, jeho židovský pôvod ho po Slánskeho procese poslal k lopate a režim mu nedaroval ani jeho nesúhlas s okupáciou ČSSR sovietskymi vojskami v roku 1968. A ako hodnotí uplynulé storočie Slovenska? Menia sa vodcovia - od Tisa k Ficovi, naše mentálne vzorce, ale ostávajú a nemení sa ani naša ochota podriaďovať sa silným vodcom a nevybočovať z davu.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s preživším holokaustu, ktorý toto leto oslávi úctyhodných 100 rokov, Ottom Šimkom. WeRemember. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Praktického využitia sa možno dočkáme aj počas našich životov.Medzihviezdnemu pohonu sme sa zoširoka venovali už v 19. epizóde a tentoraz sme si Inšpirovaní sci-fi knihou Roberta L. Forwarda Rocheworld bližšie posvietili na vesmírny vietor.Na rozdiel od iných možností prepravy, tento sme už dokázali vyskúšať v malom a jeho škálovateľné využitie je “len” otázkou politickej a ekonomickej vôle. Museli by astronauti na takejto lodi povedať večné Zbohom životu na Zemeguli, alebo by mali dosť času ešte sa vrátiť?O jednom z najsľubnejších druhoch interstelárneho pohonu sa v 67. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.V 67. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:aká veľká by musela byť plachta, ktorá by navigovala loď napríklad ku proxime Centauri,ako nám pri tom nehrá do karát červený posun,koľko rokov by trvala cesta do najbližšieho hviezdneho systému,a ako bude takáto vesmírna loď brzdiť.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Jaro Bekr je v slovenskom šoubiznise už roky známy ako tanečník a choreograf, no v poslednej dobe ho možno aj vy viac vnímate ako otca a manžela. S Monikou Hilmerovou tvoria obľúbený párik, aj keď - ako nám sám prezradil - nemá rád, keď im dávajú prívlastky, že sú najstabilnejším párom. Prečo? A ako to majú s výchovou svojich dvoch detí? Aj to nám prezradil v podcaste Do hĺbky, počúvajte s nami.Dnešným hosťom je známy tanečník, choreograf, manžel, dvojnásobný otec a dnes už aj spisovateľ a bloger, Jaro Bekr, ktorý však hneď na úvod priznáva, že ako spisovateľ sa určite necíti, a to napriek tomu, že má na konte svoju prvú knihu "Na toto vás nikto nepripraví." (Zápisky otca). Súbor jeho postrehov vznikol pôvodne z jeho blogov, v ktorých sa s priateľmi delil so svojimi skúsenosťami po tom, ako sa im s Monikou narodila dcérka Zarka a syn Leo. Ako to už však v živote býva, deti rastú a rodičovský kolotoč ani ďalšie výchovné zážitky, sa nikdy nekončia. Aj preto bude Jaro Bekr vo svojich blogoch pokračovať u nás na Najmama.sk - pravidelne ich nájdete v našom prémiovom obsahu. No a o čom blogy u nás budú, ale aj to, aký je Jaro otec a aká je Monika mama či ako ich vzťahom zatriaslo rodičovstvo sme sa s ním celkom úprimne a otvorene porozprávali práve v podcaste Do hĺbky. Dozviete sa tiež: - ako sa postupne zo známeho tanečníka stal známy a obľúbený otec a manžel - ako sa s Monikou zoznámili a či u nich prebehla tá romantická chvíľa, ktorú si idealizujeme z filmov, v ktorých muž na prvú vie, že s touto ženou raz bude mať deti? - kedy už vedeli, že chcú byť spolu a ako s nimi zatriaslo narodenie prvého dieťatka - že rodičovstvo bolo u nich od prvej chvíle rovnocennou úlohou v živote oboch - ako Jara, tak aj Moniky - akými sú rodičmi a akú výchovu uprednostňujú, ale aj to, v akej životnej fáze so svojimi deťmi sú aktuálne - okrem mnohých vtipných momentov, ktorým Jaro ako aktívny otec a rovnocenný rodič čelil, budeme hovoriť aj o novom blogu na Najmama.sk a vyhnúť v našej debate sme sa nevedeli ani vážnym témam a tiež ťažším chvíľam v živote - a to nielen Jara Bekra, ale rodičov celkovo. Počúvajte s nami podcast Do hĺbky, s Jarom sa rozprávala Martina Smatanová. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - VyšetrovanieNAJMAMA_ČSOB

Ľubomír Ftáčnik sa narodil v Bratislave v roku 1957 ako druhé dieťa z jednovaječných dvojčiat. Vyštudoval fyziku pevných látok, ale v tejto brandži nikdy nerobil, celý život sa živil šachom. Od 13 rokov hral šach v bratislavskom klube Slovan. V roku 1977 vyhral juniorské majstrovstvá Európy a stal sa juniorským majstrom sveta, V roku 1980 sa stal veľmajstrom v šachu. Je štvornásobným majstrom Českloslovenska. Sedemkrát sa zúčastnil na šachovej olympiáde. Do roku 2003 sa pravidelne nachádzal vo svetovej stovke. Dnes učí ľudí z celého sveta šach.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Dominika Kavaschová je charizmatická herečka z Košíc. Počas materskej dovolenky si síce dala od herectva pauzu, no začala písať scenár. V Mimóze prezradila, že už natáča seriál, ktorý sama napísala a to nie je všetko, chystá ešte ďalšie projekty. V podcaste sa (ne)dozviete:– aké prekvapenia skrýva jej telo;– prečo svoju dcéru umývala v studenej vode;– aká je mama;– čoho sa najviac bojí;– ako vznikol podcast „Mater Amatér“;– či má rada Goerga Orwella a aké knihy číta;– ako prežíva návrat do divadla;– čím by sa chcela ďalej živiť;– čo si myslí o politickej situácii a iné.

Má zmysel vegánstvo? A treba veriť Netflixovým dokumentom o jedle? Vegánstvo môže mať aj zlú podobu, a podľa jedného z lekárov stačí na dosiahnutie zdravotných benefitov mäso a živočíšne výrobky obmedziť a nemusíte ich úplne vylúčiť. Mäso by mal priemerný Slovák obmedziť dosť výrazne. Zdravá strava však nie je o obmedzovaní sa a vylučovaní. Úplne vylúčiť by ste mali len alkohol, cigarety a údeniny. Podcast TELO si môžete vypočuť po prihlásení do služby Aktuality Navyše.Ktoré diéty fungujú? Napríklad niektoré krabičkové, ale iba krátkodobo. Ak sa počas nich nenaučíte dlhodobo zdravo stravovať, príde jojo efekt. Ľudia často vzdávajú diéty, lebo pri nich robia chyby. V dnešnom podcaste sa dozviete, čo si myslia odborníci. Čím môžete začať vy?Ľudia musia s vekom zjesť menej, nie viac, inak automaticky priberáme. Ako sa veda pozerá napríklad na vajcia? Koľko denne by sme ich mali jesť? Odpoveď vás prekvapí.Ideálne je o strave vedieť čo najviac. A to najmä z najnovšej vedy, a nie od lobistov agropriemyslu, ktorí budú tvrdiť, že všetky potraviny sú dobré, ak sú napríklad slovenské alebo ak ich vyrábajú práve oni. Univerzálne rady? Menej mäsa a viac nespracovaných potravín.Podcastovú sériu TELO napísal Peter Hanák, moderujú Martina Smatanová a Henrieta Hanáková.

Žiakov na stredných školách potrebujeme vzdelávať v spoločenských témach plošne. Potrebujeme, aby sa žiak, ktorý v dohľadnej dobe vyjde zo strednej školy, vedel rovno zapojiť do demokratického procesu. On je vlastne budúci volič. Nie je dobré ani bezpečné pre budúcnosť demokracie Slovenska a Európskej únie, aby tí žiaci vyšli zo školy s tým, že nevedia, prečo idú voliť a prečo je to dôležité.Aký systém vzdelávania je dnes typický na základných a stredných školách a nakoľko dokáže žiakov pripravovať na nové výzvy v informačnom priestore? Bývajú na hodinách kreatívne využívané nové technológie? Nakoľko sú žiaci v súčasnosti pripraví na rozpoznávanie manipulatívneho online obsahu? Aké nové zručnosti by mohli na školách získavať, aby dokázali kriticky myslieť a odolávať informačným manipuláciám?Nakoľko sa dnes na školách vyučuje o Európskej únii a geopolitických témach? Aké dezinformácie o EÚ sa vo vzdelávacom procese najčastejšie objavujú a ako proti nim môžeme bojovať? Aké nové metódy môžu učitelia na školách uplatňovať pri komunikovaní dôležitých tém? Prečo je dôležité žiakov viesť k diskusii a intelektuálnej skromnosti? V čom by sa vzdelávací systém na Slovensku mohol inšpirovať od Estónska?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s výskumníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslavou Pisklovou.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

In the eighteenth episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.Prime Minister Fico recently completed three foreign trips, starting with Hungary, where he met with his closest ally, Prime Minister Viktor Orbán. Just this week he visited Ukraine, where he met with Prime Minister Denys Shmyhal, and on the same day, Robert Fico also met with Chancellor Olaf Scholz in Berlin.Culture Minister Martina Šimkovičová will face a dismissal from the office in Parliament. It will be initiated by the opposition Freedom and Solidarity (SaS) and Progressive Slovakia.On Saturday, the skiers fought for the medal in the giant slalom in the Slovak mountains. Slovakian favorite Petra Vlhová is also aiming for the podium. But it was not meant to be.The podcast used a short sample from youtube.com/Eurosport."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak and Samuel Walder.

Na holokauste - teda i na genocíde slovenských Židov, nesie vinu predovšetkým prezident Tiso. Jeho zodpovednosť je väčšia než tých, ktorí vraždili v Kremničke, hovorí jeden z preživších Holokaustu Otto Šimko. Podľa historika Jána Hlavinku bol Tiso antisemita a postoj nacistov k Židom dobre poznal. V sobotu si pripomíname Deň pamiatky obetí Holokaustu.V sobotu, 27. januára si opäť pripomenieme Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, jedného z najstrašnejších zločinov ľudských dejín. Svoj aktívny podiel na tejto genocíde židovského národa pritom nesieme aj my, Slovensko a Slováci. Vojnový slovenský štát pod vedením prezidenta a vodcu vládnej HSĽS totiž svojich vlastných občanov židovskej národnosti nielenže nechránil a nebránil, ale konal práve naopak.Tisov štát a jeho ľudácky režim Židov od samého počiatku svojej existencie aktívne prenasledoval, perzekvoval, arizáciami okrádal o majetky a následne ich deportoval priamo do náručia nacistov kde zahynula absolútna väčšina z nich. V dnešnom podcaste vám prinášame svedectvo preživšieho Holokaustu, ako i historika, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Holokaust, synonymum nepredstaviteľného utrpia a zla. Pre predstavu: Keby sme mali držať minútu ticha za každú jednu z obetí Holokaustu, mlčali by sme viac ako 11 rokov, teda presnejšie vyše 100 tisíc hodín, alebo 4167 dní, či 137 mesiacov. Obeťami tejto genocídy boli aj slovenskí Židia. Jedným z preživších je aj dnes už takmer 100 ročný pamätník Otto Šimko. Deportáciám do nacistických koncentrákov unikol iba o vlások, jeho mladší brať však už také šťastie nemal a zahynul počas takzvaného Pochodu smrti. zodpovednosť slovenského štátu a ľudáckeho režimu za genocídu vlastného obyvateľstva rozoberieme aj s historikom Jánom HlavinkomPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Mladí ľudia s hypotékou či úverom na bývanie si môžu uplatniť tzv. daňový bonus na zaplatené úroky. Koľko peňazí môžeme vďaka daňovému bonusu získať, kto všetko si ho môže uplatniť a aké podmienky treba splniť a do kedy? Vypočujte si podcast portálu Nehnuteľnosti.sk s daňovým poradcom Michalom Šúrekom.Daňový bonus na zaplatené úroky funguje od roku 2018 ako náhrada za štátny príspevok na bývanie pre mladých. Ak si chcete uplatniť tento bonus za rok 2023, musíte mať od 18 do 35 rokov a zmluva na úver na bývanie musí byť uzatvorená od 1.1. 2018 do 31.12.2023. Môže ísť aj o nehnuteľnosť, ktorá sa prenajíma. „Daňový bonus v maximálnej výške, ktorý vieme získať, je vo výške 400 eur ročne. To je tá maximálna suma a počíta sa ako 50 percent zo sumy zaplatených úrokov, avšak z úveru poskytnutého maximálne do výšky 50 000 eur. Čiže je to obmedzené. V prípade, že by bol úver čerpaný na vyššiu sumu, tak banka vydá potvrdenie, v ktorom uvedie úroky, ktoré sú viazané len do výšky tých 50 000 eur,“ vysvetľuje v podcaste Nehnuteľnosti.sk Michal Šúrek. Ďalšou podmienkou je, že priemerný mesačný príjem v čase uzatvorenia zmluvy o úvere na bývanie, nepresiahol 1,3 násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. „Predstavte si, že máte dlžníka, ktorý zarába 1800 eur mesačne a spoludlžník zarába 800 eur. Dlžník by so svojím príjmom 1800 eur už prekročil túto hranicu, avšak tým, že je tam aj spoludlžník, tak ich príjmy sa zrátajú a v takomto  prípade je to 2600 eur. Stále sú pod hranicou maximálneho mesačného príjmu 3390 eur, čiže v prípade splnenia týchto podmienok, teda príjmu a veku, si môžu uplatniť daňový bonus,“ vysvetľuje praktický príklad v podcaste Šúrek.Daňový bonus na zaplatené úroky má v roku 2024 už nové pravidláPodmienky pre uplatnenie daňového bonusu pre mladých vo veku od 18 do 35 rokov sa od roku 2024 menia. Zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené od 1.1.2024 musia slúžiť výlučne na vlastné bývanie. Nehnuteľnosť sa nemôže prenajímať. Priemerný mesačný príjem za uplynulý rok 2023 môže byť už vyšší a to až 1,6 násobok priemernej mesačnej mzdy. „V tomto momente ešte nevieme tú konkrétnu sumu, pretože je to naviazané na priemernú mesačnú mzdu, ktorú zverejňuje Štatistický úrad a tento údaj vyjde niekedy v priebehu marca alebo apríla, takže do konca zdaňovacieho obdobia 2024 už táto suma bude určite známa,“ objasňuje Šúrek. Výška daňového bonusu je naviazaná opäť na 50 percent zo zaplatených úrokov, je však možné získať až 1200 eur ročne. Novinkou je aj zrušený strop hypotéky 50 000 eur a teda 50 percent sa počíta z celkového objemu zaplatených úrokov za daný rok. Viac o tom:·      ako si uplatniť mimoriadny bonus na zaplatené úroky, ktorý nedávno schválila vláda, a platí bez obmedzenia veku a výšky hypotéky·      ako sa o daňový bonus na zaplatené úroky žiada ·      aké dokumenty potrebujeme z banky·      či môžem o daňový bonus požiadať aj spätne·      ako sa žiada o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie·      kto musí platiť daň za nehnuteľnosť si vypočujte v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk s daňovým poradcom Michalom Šúrekom a redaktorkou Zuzanou Majerčíkovou. 

V roku 2023 pribudlo Slovákov, ktorých usmrtili choroby dýchacích ciest či infekcie, ale koalícia má svoje priority.Aké sú skutočné problémy Slovenska a čo namiesto hľadania riešení robí vládna koalícia, zosumarizovali tvorcovia Ťažkého týždňa.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekciiMentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Tento návrh zákona nepripravovali skutoční odborníci a preto to vyzerá, ako keby psíček a mačička varili tortu, hovorí advokát Peter Kováč. Ten sa podieľal na tvorbe návrhu trestného zákona pod ministrom Viliamom Karasom. Podľa neho by ste sa nemuseli dostať do väzenia ani keď ukradnete Ferrari. Aj verejní funkcionári, ktorí nenakradnú priveľa, budú po odchode z funkcie čistí.Tresty treba znížiť, ale nie tieto a nie takto, hovorí advokát Peter Kováč, ktorý vyučuje na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity. Uvažujú páchatelia o tom, aký im hrozí trest, alebo iba či ho chytia? Podľa neho je veľa ľudí, ktorí nekradnú len preto, že im hrozí trest. Niektorí kradnú presne tak, aby neprekročili hranicu škody, podľa ktorej by už išlo o trestný čin.Ako sa líšia ekonomické a daňové trestné činy a ich páchatelia? Ako rozmýšľajú Marian Kočner a Ladislav Bašternák? Po znížení trestov sa takýmto páchateľom bude viac oplácať to skúšať? Máme viac chrániť životy ako peniaze, alebo je tento pohľad demagogický a nemali by sme sa na trestné právo pozerať úplne inak?Páchateľov polícia často odhalí až po čase, napríklad pri nejakom ďalšom čine. Ak sa zavedú trojročné premlčacie doby, mnohých páchateľov už nebude možné stíhať – a tak sa nedostanete ani k náhrade škody, ktorú vám niekto spôsobil napríklad vlámaním.Dajú sa problémy v tomto návrhu zákona vôbec odstrániť?Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

Robert Fico navštívil Užhorod, kde sa stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom. Deň pred stretnutím premiér spochybňoval, že je v Kyjeve vojna a ľudia tam podľa neho žijú normálny život. Cez víkend označil Ukrajinu za štát ovládaný Spojenými štátmi a naznačil tiež, že sa bude musieť vzdať časti svojho územia v prospech Ruska.Po stretnutí s ukrajinským predsedom vlády premiér Fico poslal vyjadrenie vo videu, v ktorom hovoril, že za nervozitu, ktorá predchádzala stretnutie, môžu novinári. Ukrajinskému predsedovi vlády povedal, že neverí vo vojenské riešenie konfliktu. Rozdielny názor mali aj pri téme vplyvu Spojených štátov na Ukrajinu, ale aj pri vstupe NATO do Ukrajiny.Zaroven Ukrajine sľúbil humanitárnu pomoc aj podporu vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Ako zarerzonovala Ficova cesta a ako budú najnovšie vyzerať vzťahy oboch krajín? Téma pre Stanislavu Harkotovú.„Ukrajinci videli, že ku nim prichádza so škandalóznymi výrokmi, ale zároveň na konci dňa sa podpísal pod to, čo je z pohľadu Ukrajiny bazálne, napríklad pomoc EÚ," opisuje.Novinárka tiež hovorí o tom, ako návštevu opisovali ukrajinské média a analytici. Podľa nich sa tu ukázala Ficova dvojtvárnosť. Hovorili aj o tom, že je to pasca populistu: Robert Fico sa dostal do pasce, keď kopíruje Viktora Orbána, ale nespráva sa ako on.„Európska pravda písala o tom, že Ficovi počas rokovania Ukrajinci ukázala fotografie a videá, vrátane toho posledného útoku. Viem si predstaviť, že Ukrajinci využili príležitosť naznačiť mu, že to vyhlásenie nebolo štátne. A po tom Denis Šmyhaľ reagoval, že Fico rozumie tomu, čo sa odohráva."Stanislava Harkotová tiež v podcaste približuje, ako reagovali Kyjevčania na vyjadrenia premiéra, že v Kyjeve je normálny život a nie vojna. „Na sociálnych sieťach som zachytila, že Kyjevčania pozývali Fica, aby prišiel do Kyjeva na dlhšie."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Premiér Robert Fico je po návšteve Ukrajiny a Nemecka, jeho vláda a koalícia zas pred finále dokonania avizovaných sporných zmien v trestnej legislatíve. Prvým krokom je síce odtrpené no naplnené parlamentné skrátenie legislatívneho konania. Avízom bol premiérov opäť mocensky, či silový postup. „My vládneme, a kto vládne musí prijímať aj silové rozhodnutia“, opakoval premiér.Avizované mocenské riešenie sa pretavilo do rozhodnutia parlamentnej väčšiny o nočnom rokovaní, ktoré vyvrcholilo predpoludňajším hlasovaním a rozhodnutím, že Trestný zákon a rušenie špeciálnej prokuratúry pôjdu v zrýchlenom režime. Naviac s rozpravou obmedzenou na 20 hodín. Medzitým desiatky tisíc ľudí proti tomu protestujú na opozičných protestoch, ktoré pokračujú v pôvodnom organizačnom zastrešení – po šumoch o napätí medzi stranami pre obsah protestov. Neoslabuje opozícia odhodlanosť námestí? Zhodnotíme to s politológom Radoslavom Štefančíkom s Ekonomickej univerzity.„Nemyslím si, že na konci týchto protestov bude ústupok Robert Fica alebo vládnej koalície. Robert Fico raz námestiam ustúpil, no myslím si, že to bolo skôr pod vplyvom Bélu Bugára a jeho strany Mosty Híd. Dnes nevidím v koalícii nikoho, kto by premiérovi Ficovi nastavil zrkadlo a prstom ukázal na predsedu vlády a povedal mu, že toto je už cez čiaru. Z tohto pohľadu sa obávam, že ľudia na námestiach nebudú mať vplyv na rozhodovanie tejto vládnej koalície“. Účinnejší bude jednotný postup opozície v parlamente, myslí si politológ Štefančík. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Celý systém sociálnoprávnej ochrany detí treba vybudovať úplne odznova. Nejaká trestnoprávna zodpovednosť by sa zo zistení Generálnej prokuratúry vyvodiť mala. Ak ale v tomto systéme zostanú títo istí - zle vzdelaní a prakticky nekontrolovaní ľudia, tak sa nezmení vôbec nič. Hovorí na margo šokujúcich zistení o podmienkach v Reedukačných zariadeniach novinárka Nataša Holinová.Plesnivé sprchy, postele s plošticami, toalety bez dverí a k tomu fyzické tresty, ponižovanie, bezdôvodné a neľudské ochranné izolačky a dokonca i sexuálne násilie. To sú podmienky, v ktorých u nás v roku 2023 žije takmer 400 detí v takzvaných Reedukačných centrách - za socializmu známych ako polepšovne. Kontrola Generálnej prokuratúry poukázala na dlhodobo katastrofálne podmienky v zariadeniach, ktorých cieľom je pritom eliminovať u týchto detí poruchy správania a zaradiť ich potom späť do bežného života. V skutočnosti sa ale v týchto centrách ocitajú i obete sexuálneho či domáceho násilia a to bez ich akejkoľvek viny či zodpovednosti.V šokujúcej slovenskej realite tak tieto deti žijú ešte oveľa horšie ako väzni. A deje sa tak už celé dlhé roky. Generálna prokuratúra vo svojej podrobnej správe konštatuje, že pochybenia našla v každom jednom z 13. skontrolovaných zariadení no na tieto až neľudské podmienky upozorňovala už pred desiatimi rokmi aj vtedajšia ombudsmanka.Čo sme to za štát, ktorý sa takto stará o svojich najslabších a najzraniteľnejších členov spoločnosti - naše vlastné deti? Ako je toto vôbec možné a prečo to nikoho ani veľmi nezaujíma, keďže ide o problém, ktorý je tu už prakticky celé desaťročia? No a ako to, že tieto deti v problémoch ako keby nepovažujeme za tie "naše"? Stať sa to totiž môže aj nám - a našim deťom. Prečo to teda nechceme vidieť a riešiť?Neexistuje tu skutočná motivácia, čo s týmto šokujúcim stavom robiť. Na jednej strane je tu ľahostajnosť verejnosti, na strane druhej zasa je tu ľahostajnosť ľudí, ktorí sú predstaviteľmi štátu v tejto oblasti. Jediná motivácia v celom tomto systéme je snaha Reedukačných centier mať čo najviac detí pretože z toho majú viac peňazí, hovorí Holinová a pridáva varovanie, že ona by tomuto štátu deti v problémoch určite nezverila.Téma dnešného podcastu s novinárkou, ktorá sa tejto téme dlhodobo a intenzívne venuje Natašou Holinovou. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Predseda vlády Robert Fico sa v Užhorode stretol s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhaľom. Deň pred stretnutím premiér spochybňoval, že je v Kyjeve vojne a ľudia tam podľa neho žiju normálny život.Ficove vyjadrenie sme pustili aj novinárke Stanislave Harkotovej, ktorá v Kyjeve žije. S premiérom nesúhlasí. „Počúva sa mi to s rozpakmi. V utorok ráno som sa zobudila na prácu kyjevskej protivzdušnej obrany. Bolo mi jasné, že máme v Kyjeve ďalší raketový útok. Keď Robert Fico považuje útoky Rusov rakemati na Kyjev za absolútne normálny život, tak ja si trúfnem s ním nesúhlasiť."V podcaste približuje, že je pre ňu šokujúce, že si premiér trúfa niečo podobné povedať pred oficiálnou návštevou. „Ukrajinské mestá zaznamenali za posledný mesiac viac útokov, pri ktorom zomreli civilisti," konštatuje novinárka.Dnešné stretnutie Fica a Šmyhaľa prebiehalo za zatvorenými dverami, bez spoločnej tlačovej konferencie.Novinárka Harkotová tiež hovorí, že premiér si vybral pohodlnejšiu cestu - namiesto Kyjeva Užhorod. „Viem si predstaviť, že by mal iný zážitok z Kyjeva, než keď príde na otočku do Užhorodu. Vybral si to pohodlnejšie. Inak sa kritizuje Ukrajina, keď nemá priamy zážitok a fotografiu pri zbombardovanom paneláku, ale len fotku, ktorú si urobil s ukrajinským premiérom pri vlajke."Fico neskôr poslal vyjadrenie vo videu, v ktorom hovoril, že za nervozitu, ktorá predchádzalo stretnutie môžu novinári. Ukrajinskému predsedovi vlády povedal, že neverí vo vojenské riešenie. Rozdielny názor mali aj pri téme vplyvu Spojených štátov na Ukrajinu, ale aj pri vstupe NATO do Ukrajiny.Podľa analytika a šéfa Adapt Institute Mateja Kandríka Robert Fico zmierňoval ostrú rétoriku. Hoci najprv dal Ukrajine podpásové údery. „To je prístup Roberta Fica. Opakovane prichádza s ostrou rétorikou. Následne ju trochu zmierňuje a v reálnych krokoch nie je taký radikálny."V podcaste tiež približuje, prečo nám premiér vyjadreniami škodí - a nezachráni to ani to, že je následnej menej radikálny.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Začína sa totiž éra kvantových počítačov, ktoré aj extrémne náročne matematické príklady dokážu riešiť akoby lusknutím prsta. Znamená to, že všetky šifry budú zrazu zbytočné a digitálne súkromie prestane existovať? O týchto témach a o takzvanej postkvantovej kryptografii sa v podcaste SHARE rozprávajú a Ján Trangel a Tomáš Fabšič z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Ďalšie podrobnosti prinášame v článku - https://zive.aktuality.sk/clanok/IZIyFQG/co-budeme-robit-ked-kvantove-pocitace-rozlustia-vsetky-bezne-sifry-uz-dnes-sa-da-pripravit-na-buducnost-rozhovor/

90-tisíc vojakov, tisíce kusov techniky, trvanie v rozsahu štyroch mesiacov. A od územia Spojených štátov až po východné krídlo Aliancie, ktoré hraničí s Putinovým Ruskom. Vojenské cvičenie NATO s deklarovým cieľom: preveriť schopnosť spojencov zapojiť sa do konfliktu s protivníkom rangu práve tejto krajiny. Steadfast Defender – neochvejný obranca – označenie, ktoré dostalo. A podľa predsedu vojenského výboru NATO admirála Roba Bauera, hoci „konflikty nevyhľadávame, ale ak na nás zaútočia, musíme byť pripravení“ – má byť aj simuláciou veľkého konfliktu. Pripravuje SA a NÁS Aliancia na eventualitu vojny s Putinom? Existujú riešenia, ktoré by sa jej vyhli? A ako v tejto perspektíve vyznieva svojská doktrína staronového premiéra Fica, pre ktorého napadnutá Ukrajina nie je „suverénnym štátom“, ale skorumpovaným systémom v područí Spojených štátov? Téma pre generálna vo výslužbe Pavla Macka. „Ešte nedávno sme boli v nastavení, že klasický vojenský konflikt nám nehrozí a keby hrozil, tak budeme mať varovaciu dobu desať rokov. Zmena bezpečnostného prostredia priniesla to, že to už tých desať rokov nie je. Už to nie sú ani roky. Môžu to byť mesiace, či týždne, keď sa situácia náhle zmení a my môžeme čeliť bezprostrednej hrozbe konfliktu“. Generál Macko takto reaguje na slová admirála Roba Bauera, šéfa vojenského výboru NATO. On upozornil, že na „prípadnú budúcu vojnu s Ruskom sa musia pripraviť občianske spoločnosti členských štátov Nato“. Vyjadrenie zaznelo v kontexte spomínaného veľkého vojenského cvičenia Nato. Admirál Bauer však už nehovorí len o príprave ozbrojených síl, ale aj „občianskej spoločnosti“ členských štátov Aliancie. Pavel Macko vysvetľuje, že k tomu prichádza aj po analýze vývoja situácie na Ukrajine. „Dejiny a vývoj toho konfliktu by bol úplne iný, ak by Ukrajinci neboli na to pripravení“, hovorí. „To, že prežilo toľko ľudí a vedeli reagovať, bolo dané aj tým, že od anexie Krymu v roku 2014 Ukrajinci vedeli, že sa musia pripravovať“. Odkaz Bauerových slov je podľa Pavla Macka taký, že obrana krajiny nie je len záležitosťou pár vojakov, ale celej spoločnosti. „Ak chceme prežiť, keby vojna predsa len prišla, musí do toho byť zapojená celá spoločnosť“. Prečo je ticho rezort obrany? A čo znamenajú pre Slovensko a jeho záväzky v Nato výroky premiéra Fica o Ukrajine?„Fico je vnútorne zaseknutý v komunistickom Československu, v nenávisti voči západu“, tvrdí. Po víkendových výrokoch na adresu Ukrajiny by sa na mieste ukrajinského premiéra Šmyhaľa so slovenským premiérom ani nestretol. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií, hovorí v podcaste analytička pôsobiaca v Česku.Niektoré európske krajiny sa po nástupe vlády Roberta Fica mali podľa zdrojov Investigatívneho centra Jána Kuciaka prestať deliť so Slovenskom o citlivé spravodajské informácie o vojne na Ukrajine alebo Číne.„Ide o utajované zdroje, ale máme ich viac z okolitých krajín a potvrdili nám, že neoficiálne linky, ktoré medzi spravodajskými zložkami existujú boli pretrhnuté. Pre rétoriku Roberta Fica o ruskej vojne proti Ukrajine sa so Slovenskom obávajú zdieľať informácie," hovorí v podcaste autor zistení z Investigatívneho centra Jána Kuciaka Tomáš Madleňák. Podľa jeho zdrojov je komunikácia na veľmi obmedzujúcej úrovni.Bezpečnostná analytička Andrea Michalcová, ktorá šéfuje českému Centru pre informovanú spoločnosť, v podcaste tvrdí, že českí partneri sú opatrní pri zdieľaní informácii so slovenskou službou. „SIS sa radí do skupiny kompromitovaných tajných služieb a medzi spravodajskou komunitou nie je považovaná za dôveryhodnú. Českí partneri to možno nepovedia verejne, ale sú opatrní pri zdieľaní informácií," hovorí Michalcová.Ak by sa stal šéfom SIS Tibor Gašpar, o ktorom premiér Robert Fico hovorí ako o jeho najhorúcejšom kandidátovi, tým by sa podľa analytičky Michalcovej potvrdilo, že sa SIS nedá dôverovať.Na reputácia našej tajnej služby sa v podcaste pýtame aj bývalého šéfa odboru analytiky SIS Jána Mojžiša. ovorí, že udalosti posledných rokov, ktoré sa týkali SIS jej nepomáhajú. „Poslední dvaja riaditelia SIS boli vo funkcii obvinení. To je anomália, povedal by som že celkovo medzi spravodajskými službami na celom svete."Dodáva však, že to ako sa navzájom hodnotia spravodajské služby nie je otázka politického a mediálneho obrazu. „Je to založené na spolupráci na konkrétných operáciach. A dôveryhodnosť je založená na tom, či prebehla v poriadku a nedošlo k úniku informácií."Približuje tiež, že v 90. rokoch Slovenská spravodajská služba bola v situácii, keď jej neboli postupované tie isté informácie ako iným partnerom. „Môže sa taká situácia stať, ale nie je to spojené s tým ako prebieha politická a mediálna rovina tohto problému," približuje.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ak prejde vládna trestná novela, vyšetrovanie extrémizmu sa vráti do regiónov. Tam to vyzeralo tak, že ani hajlovanie nevyhodnotili ako extrém, hovorí podpredsedníčka PS Irena Bihariová. Robert Fico v Davose podľa nej prispel k diskriminácii Rómov na Slovensku, ktorá je taká silná, že ešte aj jej vzdelaný brat mal problém zamestnať sa v IT sektore. Návrat Zuzany Čaputovej do PS sa nechystá.V podcaste s Irenou Bihariovou sa dozviete:– od 1 min. – aký zmysel majú protesty a či v parlamente rečnia do tmy;– od 5:00 – že v Nemecku chodia páchatelia na tvrdo do väzenia podľa závažnosti skutku, nie na podmienku von, ako navrhuje vláda;– po 8:30 – že vláda myslí len na práva páchateľov a zabúda na práva poškodených;– po 9:50 – či kriminálnici naozaj ujdú spravodlivosti a či by to bolo v rozpore s ústavou;– po 13:00 – ako vyzerá artikulácia a symptómy únavy Andreja Danka pri vedení schôdze;– po 14:00 – čo sa stane s vyšetrovaním extrémizmu, ak prejdú zmeny v trestnom práve;– okolo 16:00 – že v minulosti okresní policajti ani hajlovanie nad obeťou nevyhodnotili ako extrémizmus a teraz to hrozí znova;– po 19:00 – že po zániku NAKA policajti nebudú vedieť stíhať online kriminalitu;– po 23:50 – ako sa Robert Fico vo Švajčiarsku sťažoval na slovenských Rómov a ako vyzerá diskriminácia v praxi;– od 28:00 – koľko by zostalo z rečí Roberta Fica o suverenite, keby sme nemali za chrbtom spojencov z USA;– po 30:00 – či by do PS prijali naspäť Zuzanu Čaputovú;– do 35:00 – či sa organizátori protestov rozhádajú na podpore Ivana Korčoka.

Ja vám teraz predpoviem, ako to bude s touto ministerkou kultúry: Bude bežať svinským krokom pretože umelci cítia neprávosť, ktorá sa chystá a ktorá sa deje. Už aj onakvejší ministri utekali z ministerstva s kabátom na hlave takže toto je jej osud, hovorí o budúcnosti Martiny Šimkovičovej v kresle ministerky vydavateľ Koloman Kertész Bagala. Podľa neho čelíme novej normalizácií.Ľudia sú dezorientovaní a samozrejme, že sú aj rozčarovaní z toho, že im nepadajú pečené holuby do úst. Je zaujímavé, že Slovák, keď ide pracovať napríklad do Írska, tak tam tvrdo pracuje aj 10- 15 hodín pretože vie, že keď bude kvalitne pracovať, tak aj zarobí, ale keď sa vráti domov, tak je zasa ten istý ufrflanec, ktorému sa pracovať nechce. No, nič nie je zadarmo a všetci, ktorí niečo v živote dosiahli, musia tvrdo pracovať, ale istá masa obyvateľstva chce mať všetko jednoducho, lacno a rýchlo a preto aj veľmi rýchlo a jednoducho uveria aj rôznym ideologickým heslám, hovorí o dnešnej dobe a o tom, kam sa Slovensko uberá dlhoročný a dnes už aj kultový vydavateľ slovenskej literatúry Koloman Kertész Bagala.Tento dlhoročný - a dnes už kultový, vydavateľ slovenskej literatúry, iniciátor súťaže Poviedka a objaviteľ množstva pôvodných slovenských literárnych talentov sa tento rok stal aj nositeľom štátneho vyznamenania z rúk prezidentky Čaputovej.„Ocenené osobnosti, ich dielo a odkaz totiž definujú to, akí sme. Akým sme národom, akou sme spoločnosťou, akým štátom a kam sa uberáme vo svojom vývoji,“ povedala pri tejto príležitosti hlava štátu.Aký je teda, podľa Kertésza Bagalu, tento náš slovenský príbeh a aký je príbeh muža, ktorý sa už vyše 30 rokov tvrdohlavo, stoj čo stoj, ponára do sveta slovenského slova a do sveta tvorivosti našich literárnych talentov? Ako vníma aktuálne obsadenie rezortu kultúry a jeho hlavu - ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú? No a čo hovorí vydavateľ slovenskej prózy i poézie na deklarácie ministerstva kultúry o akejsi "čistej národnej kultúre"?No a napokon, ako sme na tom s čítaním literatúry a s jej výučbou? Čítajú ešte vôbec naše deti a ak nie, ako ich prilákať do rozsiahleho, ale i nesmierne bohatého a dobrodružného vesmíru slov a viet? A prečo podľa neho nevieme v školách deti pre literatúru nadchnúť a učíme ich skôr tak, že ich od kníh odradíme?"Ten školský systém treba obrátiť úplne naruby. Trinásťročným deťom treba ukazovať to, čo je pre ich vek zaujímavé a nie ich moriť nejakým Proglasom. Teraz by to malo byť tak, že to, čo sme si my predtým čítali pod lavicou, by malo byť dnes hlavným predmetom a viesť deti k tomu aby sami dokázali formulovať svoje vlastné myšlienky, hovorí Kertész Bagala.Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz s vydavateľom Kolomanom Kertész Bagalom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do prezidentských volieb ostávajú dva mesiace - pred nami je ešte kampaň, v ktorej budeme sledovať súboj prezidentských kandidátov - ich vystúpenia pred médiami, v reláciach, či na sociálnych sieťach.V podcaste preto pýtame viacero hostí z rôznych oblastí na to s akými témami budú prichádzať kanditáti? A čo by ma naozaj malo byť témou kampane - čo všetko by malo byť o kandidátoch známe a aké otázky by mali zodpovedať. Budete počuť dlhoročných politických moderátorov Branislava Závodského a Branislava Dobšinského, expertku na politický marketing Simonu Bubánovú, politologičku Anetu Világi a ústavného právnika Františka Pažitného.Moderátor Branislav Dobšinský očakáva „kohútie zápasy." Približuje aj, čo by podľa neho malo byť témou. „Rozdelil by som to na dve časti: v jednej časti by sa mali otázky zamerať na kompetencie prezidenta, aká je jeho predstava, či chce byť protiváhou moci alebo íst po ruke moci. Druhá dôležitá časť: prezident alebo akýkoľvek politik je osoba, ktorá má tiež hodnotový svet. Je dobré vedieť, aký bol, čo robil a ako sa správal v kľúčových otázkach," hovorí v podcaste.Podobne to vníma ďalší dlhoročný moderátor Branislav Závodský. „Vidím dve roviny, jedna je osobná: aký je človek, aký je za ním príbeh, skúsenosti a činy. Druhá rovina sú kompetencie hlavy štátu."Expertka na marketing Simona Bubánová neočakáva, že kampaň bude príjemná. „Bude zrkadliť situáciu na politickej scéne, kde zvádza koalícia s opozíciou náročný súboj," konštatuje v podcaste.Čo si všímať pri sľuboch kandidátov - kedy ich dokážu aj splniť a kedy na ne ako prezidenti nebudú mať právomoci? Ústavný právnik z Ústavu štátu a práva SAV František Pažitný hovorí, že sa veľakrát stretol s tým, že kandidáti sľubujú veci, ktoré ale v rámci svojich kompetencií nevedia naplniť. „Kľúčový postoj je k justícii, ale aj postoj prezidenta k zahraničiu. Ústava definuje prezidenta, že reprezentuje štát do vnútra aj navonok," vysvetľuje, aké reálne kompetencia má hlava štátu.

Čo od uchádzača požadujú a čo sľubujú? Dozviete sa, ktoré modely áut boli minulý rok najpredávanejšie na Slovensku a na svete je technológia, vďaka ktorej už o pár rokov nebudeme pri odomykaní auta potrebovať žiadny kľúč. Kedy bude v autách? Odpovede aj na tieto otázky sa dozviete v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom. 

V podcaste Na tému si dnes môžete vypočuť cenné rady inšpiratívnej Zuzany Zoričákovej, ktorá zúročila svoje skúsenosti po rokoch v zahraničí a dnes pomáha Slovákom učiť sa cudzie jazyky. Spolu sme rozobrali nielen to, ako si správne vybrať školu, lektora či výučbu online alebo prezenčne, ale aj veľmi praktické tipy, ako sa učiť cudzí jazyk aj doma, a pred ktorou úrovňou znalosti by ste sa určite nemali učenia vzdávať, počúvajte s nami.

Slovensku osobnosti chýbajú, či ich len nevidíme? Dilema, na ktorú pred vyše desaťročím zareagoval rovno prvým životopisom. A načrtol aj paradox života u nás, podľa ktorého „veľké osobnosti bývajú práve pre svoju veľkosť odsunuté do úzadia“. Marián Gavenda – kňaz, niekdajší hovorca katolíckych biskupov a plodný publicista. Takto reagoval na osobnosť, ktorá podľa neho výrazne poznačila život na Slovensku v priebehu posledného polstoročia. Reagoval na postavu „biskupa v monterkách“ z podzemnej cirkvi, jezuitu, neskôr kardinála. Jána Chryzostoma Korca. Práve dnešného 22. januára by sa dožil sto rokov. Na jednej strane pilier tajnej cirkvi v období neslobody, na druhej aj barla, ktorou si už v slobodných časoch poslúžili premiéri s komunistickou minulosťou Vladimír Mečiar či Robert Fico. Kto bol „biskup v monterkách“? Téma pre Mariána Gavendu, autora jeho prvého životopisu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Každý nový rok je plný prognóz, finišujúcich výskumov a naplánovaných štartov rakiet so sondami, či ľudskou posádkou. Ako to už pri vesmírnom výskume býva, niektoré programy už presluhujú nejaký ten rok, iné zatiaľ šliapu ako hodinky a očakávame, že pôjdu ľahko.V tomto vydaní si po mesiacoch prejdeme celý nasledujúci rok a dozviete sa, čo všetko má (by malo) štartovať do ďalekého vesmíru a čo môžete s istotou pozorovať na nočnej oblohe.O pohyboch planét na oblohe, meteorických rojoch a plánovaných misiách na oblohe sa v 66. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.V 66. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:o koľko rokov sa posúva štart ľudskej posádky misie Artemis,ktorý Jupiterov mesiac poctíme našou návštevou,aké meteorické roje môžete pozorovať v priebehu roka,a či budeme môcť u nás sledovať zatmenie SlnkaZaujímavé odkazy:Astronomická olympiádaČasozberná fotka štartu rakety Vulcan CentaurSlnečná zostava #27 o slnovrate, rovnodennosti a kalendárochPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ján Zachara je najstarším žijúcim Slovákom, ktorý vyhral olympijské zlato. V časoch studenej vojny mal ako československý boxer možnosť cestovať do štátov západného bloku. Bolo to počas doby, keď súťaženie a športovú konkurenciu priamo podnecovalo politické napätie. Povojnový šport sa ešte v mnohom odlišoval od dnešného profesionálneho zápolenia.

Prieskumy na náladách a názoroch ľudí ukazujú, že množstvo nepravdivých informácií – napríklad to, že na Ukrajine je nacistická vláda, ktorú sa Rusko snaží poraziť, – považujú za dôveryhodné.Súvisí to s tým, že majú veľkú podporu aj v politickej reprezentácii, čo funguje veľmi symbioticky. Keď šírené názory podporia politici, tak im ľudia viac veria, pretože sú to stále elity, ktoré ovplyvňujú celkovú náladu a dôveryhodnosť informácií v spoločnosti.Ako boli prezentované kľúčové témy ako pandémia či vojna na Ukrajine politikmi počas roku 2023? Čo najviac ovplyvňovalo politické diskusie počas celého roka? Vyskytujú sa klamlivé alebo zavádzajúce tvrdenia u politikov skôr v predvolebných obdobiach? V čom sa líši kampaň pred prezidentskými voľbami od iných typov volieb? Prečo sa v predvolebných obdobiach vyskytuje vyššie množstvo dezinformačných kampaní v informačnom priestore?Prečo je popri overovaní politických výrokov dôležité fact-checkovať aj obsah na sociálnych sieťach? Aké prekážky majú overovatelia faktov pri kontrole príspevkov na Facebooku a podľa čoho si vyberajú kontrolovaný obsah? Aké príspevky môžu byť potenciálne nebezpečné? Aké trendy zdieľania a migrácie obsahu si všímame v slovenskom informačnom priestore? Nakoľko ovplyvňuje dizajn jednotlivých sociálnych sietí tvorbu a virálnosť šírenia nefaktického obsahu? Ako môžu overovatelia faktov profitovať z využívania nástrojov umelej inteligencie?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou a projektovou manažérkou Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou.

In the seventeenth episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.Children in Slovak youth rehabilitation centers endure awful living conditions, including moldy rooms with flat floors, mattresses instead of beds, and toilets without doors. The recent inspection by the Prosecutor General's Office has exposed misconduct in all 13 facilities, where a total of 387 children live, shedding light on conditions that are even worse than those in prisons.Last week, Slovak National Party Chairman Andrej Danko collided with a traffic light in Bratislava, sparking doubts about the actions of both the politician and the police. Despite the incident, Danko remains determined to run for the presidency, while Police Chief Ľubomír Solák has initiated a review of the police procedure.Peter Kotlár has been appointed as the Government commissioner for the review of the governance and resource management process during the COVID-19 pandemic. The Cabinet approved his appointment on Thursday."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak and Samuel Walder.

Koalícia vedená Robertom Ficom sa pokúsila o expresné zrušenie špeciálnej prokuratúry.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi vysvetlila, prečo do diania na Slovensku vstupuje Brusel.

„Šance medzi Petrom Pellegrinim a Ivanom Korčokom sa vyrovnávajú, dnes by som si na výsledok nestavil. Voliči ešte môžu prekvapiť,“ hovorí na margo možného výsledku prezidentských volieb šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik. Do boja o post hlavy štátu totiž dnes oficiálne vytiahol predseda parlamentu Peter Pellegrini. Podľa šéfredaktora Aktualít súboj o prezidentský palác môže vážne otriasť fungovaním, ale najmä stabilitou vládnej koalície.Po mesiacoch váhania a akéhosi politického ostychu dnes predseda parlamentu nabral odvahu a oficiálne potvrdil, že vstupuje do zápasu o post hlavy štátu. Jeho šance však už dnes nie sú také jasné ako tomu bolo ešte koncom minulého roka. Podľa aktuálnych preferencií, meraných agentúrou AKO, jeho najväčší rival Ivan Korčok už na šéfa HLASu stráca len necelé tri percentá. Pellegrini pritom čelí nielen kritike opozície kde ho takpovediac potápa spájanie s premiérom Fcom - a jeho polarizujúcou osobnosťou, ale musí sa brániť aj neraz až pod pásovým útokom z vlastného koaličného košiara kde sa voči nemu profiluje Andrej Danko.Do prvého kola volieb pritom ostáva ešte viac ako 9 týždňov. To v našej veľmi dynamicky sa meniacej a priam až tekutej politickej realite znamená, že o tom, kto napokon zasadne do kresla hlavy štátu je dnes ešte veľmi predčasné špekulovať.Čo teda budú kľúčové témy týchto emócia bude tou, ktorá môže rozhodnúť o novej hlave štátu? Aké sú silné stránky, ale aj achilovky najsilnejších prezidentských kandidátov? Aký efekt môže mať väčšinový charakter volieb a ich dvojkolovosť a komu sa podarí lepšie mobilizovať, ale i demobilizovať voličov? No a napokon, voľby, v ktorých kandiduje šéf jednej z vládnych strán a šéf tej druhej koaličnej strany na neho nepokryte útočí, môžu mať aj svoje dôsledky na fungovanie i stabilitu vládnej koalície, ktorá disponuje pomerne krehkou parlamentnou väčšinou. ako teda prezidentské voľby zamiešajú kartami na našej politickej scéne a môžu pomôcť opozícií aby prevzala tempo i témy verejnej debaty?Témy a otázky pre šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ak niekto napríklad vyhlási, že 1 + 1 sa rovná 5, nejde o vyjadrenie názoru, ale šírenie nezmyslu.„Zástancovia“ slobody prejavu sa snažia nahovoriť, že vyjadrením názoru je aj šírenie nezmyslov, klamstiev či vyslovené ohováranie. A neraz dokonca „vodu kážu a víno pijú“. Konkrétne príklady prináša Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii

Peter Pellegrini už ľutuje, že koalícia chcela zmeny presadiť rýchlo a môže mu to prehrať prezidentské voľby, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho sa na odpor proti únosu štátu správne postavila aj prezidentka. Kedysi predpovedal útok Ruska na Ukrajinu, dnes tvrdí, že Rusko sa pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami. V podcaste s Grigorijom Mesežnikovom sa dozviete: – že občania aj vďaka prejavu prezidentky a slovám ako „generálna amnestia“ pochopia, že ide o pokus o ohrozenie liberálnej demokracie; – že takýto prejav prezidenta Slovensko ešte nezažilo; – aký zmysel majú protesty; – že zmeny zasahujú do podstaty demokratického systému; – ako protesty poškodia prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho; – či Andrej Danko môže Pellegriniho ohroziť; – čo by mal robiť Ivan Korčok; – že hlasovanie v Európskom parlamente číta ako varovanie; – že aj za Mečiara bolo ministerstvo zahraničných vecí vo svojich vyjadreniach opatrnejšie ako dnes; – či nám tu vzniká tandem Fico Orbán a aké to bude mať dôsledky; – že Rusko sa teraz pripravuje na väčšiu konfrontáciu s nami a chce zasiahnuť do suverenity niektorej krajiny NATO; – že Rusku treba ukázať zuby, lebo kompromisy považujú za slabosť;– či v zahraničí berú Roberta Fica vážne; – či padne vláda, ak by Peter Pellegrini vyhral voľby a či zaberie tlak EÚ; – ako sa skončí vojna na Ukrajine; – či Ukrajina niekedy dobyje naspäť Krym; – že pravdepodobnosť vojny na území Slovenska nie je nulová; – čo by sa stalo s Európou, keby sa Donald Trump stal opäť americkým prezidentom a či sa to naozaj môže stať.

Komunizmus a fašizmus je rovnaké totalitné zlo. Komunizmus však nebol, na rozdiel od fašizmu, nikdy dôsledne odsúdený. No až keď si, biblicky povedané, namočíte prsty v krvi jeho obeti, pochopíte jeho hrôzy, hovorí spisovateľ a dokumentarista Peter Juščák. Ten dlhodobo mapuje osudy tisícok Slovákov, ktorí sa prakticky okamžite po oslobodzovaní Červenou armádou ocitli v sovietskych koncentrákoch.Mená ako Osvienčim, Treblinka, Dachau či Mauthausen pozná asi každý z nás. Sú to totiž synonymá zla. Pojmy ako Kolyma či Vorkuta však zrejme väčšine ľudí vôbec nič nehovoria. Ide pritom o obdobu nacistických koncentračných táborov - sovietske Gulagy. V nich končili - a často doslova i fyzicky skončili, celé milióny nevinných obyvateľov Sovietskeho zväzu, ale následne aj jeho satelitov - vrátane Československa. V týchto sovietskych koncentrákoch - známych ako Gulagy, tak prakticky okamžite po oslobodzovaní Slovenska Červenou armádou skončili i cele tisícky našich vlastných spoluobčanov. "Oslobodenie Červenou armádou trvalo 30 minút, potom prišli deportácie do Gulagov, hovorí spisovateľ Peter Juščák. Na východnom Slovensku išlo podľa neho o plošné deportácie na princípe kolektívnej viny.Oficiálne čísla zmapované historikmi z Ústavu pamäti národa hovoria o viac ako 7 tisíc občanov ČSR. V tomto prípade ide len o oficiálne čísla, v realite ich bolo oveľa viac, hovorí Juščák, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje a odhaduje, že v sovietskych Gulagoch skončilo minimálne 10 tisíc Slovákov, ktorých neraz jedinou vinou bola veľmi pružná a právne nesmierne gumená kvalifikácie "Nepriateľ Sovietskeho zväzu". V Gulagoch sa tak dokonca ocitla aj väzenkyňa nacistického vyhladzovacieho tábora Osvienčim, pripomína Juščák - autor knihy "Desaťkrát Gulag" a dalších diel mapujúcich osudy našich spoluobčanov v sovietskych gulagoch.Sovietska štátna moc, presnejšie stalinova politická polícia NKVD si vytipovala človeka, tohto človeka potom doslova zobrali na ulici a vytipovali si ho preto, že podľa nich to mohol byť dobrý nositeľ trestu. Potom ho väznili - a všemožnými - i veľmi násilnými a krutými metódami ho vypočúvali dovtedy, kým neprijal celý ich scénár fitktívneho trestanca. Scenáre boli pripravené, ale chýbali im ľudia a tak si ich proste - neraz veľmi brutálnymi metódami, našli trebars i na ulici, hovorí Peter Juščák.Čo bol dôvod týchto masových represálií, ako fungovala sovietska totalitná moc na oslobodenom území ČSR a aké osudy mali slováci zavlečení do sovietskych koncentrákov? Vieme si vôbec predstaviť, aké podoby zla mala sovietska totalita a aké osudy mali príbuzní a deti odvlečených do ZSSR? No a prečo o tejto téme prakticky vôbec nič nevieme, neučíme to naše deti v školách a ani sa nestala témou našej kolektívnej pamäte ako memento pred hrôzami totality - tentoraz však nie hnedej, ale červenej?Počúvate Ráno Nahlas, dnes so spisovatewľom a dokumentaristom Petrom Juščákom. O osudoch Slovákov v sovietskych koncentrákoch zvaných Gulagy. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinsky.

Navrhované zmeny môžu byť protiústavné, s tendenciou chrániť viac páchateľov ako poškodených, s hrozbou generálnej amnestie pre majetkovú a hodpodársku trestnú činnosť. Naviac s bezprecedentným vynechaním riadnej legislatívnej prípravy. Prezidentka Zuzana Čaputová mimoriadne vystúpila v parlamente, kde sa rokuje o vládnych návrhoch zmeny trestnej legislatívy. Urobila tak len deň po tom, ako obavy o právny štát na Slovensku vyjadril Európsky parlament. Podľa premiéra Roberta Fica však nehovorila ako hlava štátu, ale ako „farizej“ a v tričkách Progresívneho Slovenska. Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu hovorí o prezidentkinom zrkadle pre vládnu zostavu. Tvrdí však, že Robert Fico a jeho zostava sa vo svojich zámeroch sami nezastavia. Urobiť to môžu podľa nej len námestia a opatrenia Európskej únie v podobe krátenia eurofondov pre Slovensko. V podcaste budete počuť aj Tomáša Tarabu, ministra Dankovej SNS a Milana Majerského, predsedu KDH. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Predseda KDH od prezidentky čaká, že bude zajtra v parlamente tvrdá. Jeho strana môže vycúvať z protestov, ak by sa zmenili na prezidentskú kampaň Ivana Korčoka. V prezidentských voľbách zatiaľ čakajú na konzervatívneho kandidáta. S Korčokom sa stretnú, no bude ich musieť presviedčať.V podcaste s Milanom Majerským sa dozviete:– že nepodporuje kritiku Slovenska na pôde Európskeho parlamentu;– že od Poľska a Maďarska sa máme čo učiť pri čerpaní eurofondov;– že návrhy trestných noviel sa nepáčia už ani generálnemu prokurátorovi;– či hrozí odchod KDH z protivládnych protestov;– že Viliam Karas za KDH predstaví pozmeňujúce návrhy k trestnému právu pripravené 200 odborníkmi;– že podľa neho je rozdiel medzi Dankovou nehodou a smrťou študentov na Zochovej iba to, že pri semafore nikto nestál;– prečo opozícia neodvoláva Petra Žigu;– čo si myslí o zisteniach GP v polepšovniach;– prečo KDH zmenilo názor a nepostaví vlastného kandidáta na prezidenta;– že stále čakajú, či sa prihlási konzervatívny kandidát;– že meno Erika Jurinová z Matovičovho hnutia Slovensko ho prekvapilo;– že Ivan Korčok ich zatiaľ nepresvedčil, ale majú na pláne stretnutie;– či prípadné zvolenie Petra Pellegriniho ohrozí vládu;– či bude jedného dňa potrebné zrušiť aj generálnu prokuratúru a či je štátne zastupiteľstvo lepší model;– či bude mať vo voľbe predsedu KDH len jedného protikandidáta;– kto by mal byť novým členom predsedníctva KDH.

Rumunsko, Bulharsko, Grécko, tam dnes ekonomicky patríme - nie nmedzi krajiny V4. A čaká nás zrejme ešte drsnejšia skúsenosť než to, čím si prešlo Grécko, hovorí viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. Ako vnímajú novú vládu a jej tempo i formu konsolidácie zamestnávatelia? A prečo máme nižšie mzdy ako Nemci?Ich revírom je Slovenská republika, no tempo ich konsolidácie rozhodne nie je vražedné. I tak by sa dal glosovať prístup novej slovenskej vlády - vlády Fica IV., k našim verejným financiám, ktoré rozhodne nie sú v dobrom stave a medzi politikmi, ale i ekonómami sa preto čoraz častejšie objavujú varovania o takzvanej "gréckej ceste".Nie sú to diletanti, obrazne povedané, robia dobre svoju politiku pretože si skutočne myslia, že ich to snáď nedobehne a že prežijú najbližšie 4 roky v relatívnom kľude. Ich revírom je populizmus, ale na konci dňa si však za to môžu voliči. Za stav štátu zodpovedajú voliči pretože politikom ťažko niečo vyčítať, oni plnia to, čo sľúbili voličom a voliči si toto želali, tvrdí na margo ekonomických plánov a vízií v Ráno Nahlas viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.O čom vypovedá obsah a forma konsolidačného balíčka Ficovej vlády - balíčka, ktorý zvyšuje zdravotné odvody a zavádza bankový odvod, no na strane druhej penzistom ponúka 13. dôchodky a pomáha i hypotekárnym dlžníkom? Uvedomuje si vláda čomu Slovensko reálne čelí, má nejakú zmysluplnú víziu ekonomického rozvoja krajiny a nečaká nás v najbližších mesiacoch i ďalšie uťahovanie opaskov a to i vo forme zvyšovania daní?Ako zastaviť únik mozgov - a dnes už aj kvalifikovanej pracovnej sily, zo Slovenska a budeme odkázaní na ekonomických migrantov? Prečo je naše hospodárstvo stále odkázané na kupovanie si zahraničných investorov cez daňové úľavy a finančné stimuly a ako generovať invenčné prostredie a zaistiť aby tu vznikali domáce investície s vyššou pridanou hodnotou?My nielenže zaostávame oproti našim susedom, my dnes už ekonomicky medzi krajiny V4 - tobôž Rakúsko či Pobaltie, nepatríme. Rumunsko, Bulharsko, Grécko, tam dnes ekonomicky patríme, hovorí Rastislav Machunka. Čo nás teda ekonomicky čaká a bude to i tu také ako v Grécku - či nebodaj ešte horšie? No a napokon, prečo máme stále dramaticky nižšie mzdy než Nemci či Francúzi a ako je to v skutočnosti s tou našou produktivitou práce? Témy a otázky pre hlas zamestnávateľov, viceprezidenta AZZZ Rastislava Machunku.

Európsky parlament dnes odsúdil plány Ficovej vlády meniť trestný zákon. Zmeny v novele podľa poslancov oslabujú boj EÚ proti podvodom. Odsudzuju aj slová Roberta Fica na adresu študenta práva Mareka Janigu.Reagoval na to aj samotný premiér a vo videu zagratuloval slovenským europoslancom za špinavú prácu, ktorú v europarlamente odviedli. V uznesení vidí rukopis slovenských europoslancov a podľa neho narozprávali svojim kolegom nepravdy a nezmysly.Podľa europoslanca za KDH Ivana Štefanca je schválenie uznesenia dôkazom, že Slovensko v Európskej únii rezonuje. „Je tu obava, aby sa Slovensko nestalo druhým Maďarskom. Prevláda názor, že situáciu v Maďarsku uchopili európske inštitúcie neskoro. Preto sa koná pri každej obave, že by sa niečo mohlo opakovať v inom členskom štáte," hovorí v podcaste.Zároveň doáva, že rezolúcia europarlamentu je politickým signálom, že europarlament sleduje situáciu na Slovensku a zdvíha varovný prst, no nemá právny dopad.Podľa experta na európsky parlament Ondreja Moceka môže europarlament uznesením tlačiť na Komisiu, aby začala konať. „Je to za mňa prvý signál európskeho spoločenstva, že Slovensko nastupuje na maďarskú cestu," hovorí v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Veľké víťazstvo pre psy na Slovensku. Aj tak možno označiť zákaz držania psa na reťazi alebo „Lex reťaze“, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2024.Je zakázané držať psa na prostriedku na uväzovanie v chovnom zariadení či v domácnosti a skončilo sa tiež dvojročné prechodné obdobie, ktoré malo držiteľom psov slúžiť na prípravu vhodných chovných podmienok bez reťaze.O novom zákaze nám v podcaste EKOcaste viac povedala koordinátorka kampaní Slobody zvierat Silvia Čaňová.Čo sa ešte v podcaste Ekocaste dozviete? Aké sankcie hrozia za nedodržiavanie zákona? Čo môže spraviť každý človek, ktorý vidí týraného psa a psa na reťazi? Ako sa informácie o zákonoch a zákazoch dostávajú do odľahlých kútov krajiny?

Spôsobujú rúška deťom poškodenie mozgu, ako tvrdí Badatel.net? Ako funguje overovanie hoaxov pre Facebook? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a analytikom Demagóg.sk Pavlom Valíkom.Hincová Frankovská uviedla, že šíriaci sa hoax o údajnom nebezpečenstve rúšok prekrúca výsledky metaštúdie z uznávaného vedeckého žurnálu. „Portál Bádateľ je už dlhé roky známy tým, že pravidelne zverejňuje nepravdivé alebo zavádzajúce články. Väšinou to robí tak, že ich prekladá z niekoľkých spriatelených anglicky písaných portálov zo zahraničia, ktoré majú presne túto prax, že zoberú aj dôveryhodné štúdie a dezinterpretujú ich,“ doplnila Hincová Frankovská.Analytik Pavol Valík vysvetlil, že príspevky, ktoré overuje Demagóg.sk na Facebooku, vyberajú podľa presne stanovených kritérií. Najviac podľa neho zaváži miera škodlivosti. „Chceme sa pozerať na tie zásadné a spoločnosťou hýbajúce naratívy“.Medzi najbizarnejšie hoaxy, ktoré tím Demagóg.sk overoval, patril nepochopený prvoaprílový žart o zákaze klasického toaletného papiera Európskou úniou či liečba rakoviny vodou s citrónom a kokosovým olejom.

Inštitút SETI bol založený v roku 1984. Jeho úlohou je počúvať signály z vesmíru pre prípad, že by niečo vysielala mimozemská civilizácia.O tom, ako projekt vznikol, prečo ho prestala financovať NASA, ako funguje dnes a čo zatiaľ objavil, rozpráva v podcaste SHARE redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Ako vzniklo SETI a čo má s tým spoločné Drakeova rovnica.Prečo NASA prestala SETI financovať.Aké výsledky SETI prinieslo.Ako funguje SETI dnes a čo očakávať v budúcnosti.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„V demokracii ľudia nielen môžu, ale rovno majú hovoriť politikom do ich práce“, hovorí sociológ Martin Bútora. Sociológ, spisovateľ, diplomat, ale i prezidentský kandidát. Po sovietskej okupácii zostal v nemilosti komunistickej moci. Odsúdil Antichartu, na dvanásť rokov skončil ako terapeut v protialkoholickej poradni. Po Novembri’89 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu a spoluautor toho, čo zaznievalo na námestiach. Neskôrší poradca prezidenta Václava Havla, sám prezident Inštitútu pre verejné otázky s kritickými správami o stave spoločnosti, ktoré nastavovali zrkadlo mocným. Potom diplomatický zástupca Slovenska v Spojených štátoch. A tiež prezidenský kandidát. Už roky je jeho hlas dôležitý vo verejného diskurze. Ako sa pozerá na krajinu, ktorá opäť vychádza na námestia? Na štát, v ktorom má svoj špecifický význam zrazený semafór, podržtaška či zrážanie špeciálnej prokuratúry a výkonu samotnej spravodlivosti? Demokracia podľa neho predpokladá, že „ľudia sa do toho vložia a prídu so svojim pohľadom na kvality štátu, a to aj kriticky“.„V mojich očiach je to tak, že títo ľudia pomáhajú, aby sa krajina a štát vyvíjali lepším, kvalitnejším spôsobom“, rozpráva. „Rozumný štát a rozumní politici tomu načúvajú a niektorí si z toho aj niečo zoberú“, dodáva. Má to však predpoklad – štát a politikov s kvalitami rozumnosti. Spôsoby Roberta Fica mu politikou kupovania voličov pripomínajú sčasti socialistického prezidenta Antonína Novotného s jeho výrokom: „Maso bude!“ „Svojim voličom bez výraznejšej ekonomickej gramotnosti sľubuje silný štát bez dosahov napríklad na udržateľnosť verejných financií “, ilustruje. „Takto si ich chce kupovať a zneužíva ich“, tvrdí Bútora. Ficovo prirovnanie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) k prokurátorom komunistického Československa z päťdesiatych rokov označuje až za programový kalkul s tým, že ľudia zabúdajú a súčasný premiér to zneužíva. „Akoby zabúdal, že tá komunistická strana, ktorej sám bol členom, tá strana sa v päťdesiatych rokoch dopúšťala nielen prenasledovania ľudí s odlišným názorom, nepovoľovala nič, čo by sa odlišovalo od vtedajšej politiky, ale tá strana zavraždila 250 ľudí a dvesto tisíc odsúdila a poslala do väzení“, ilustruje Martin Bútora. Za neprimerané označuje rovnako Ficovo uctenie si pamiatky Gustáva Husáka, niekdajšieho prvého muža komunistickej strany a prezidenta socialistického štátu. Na otázku, či nejde zo strany Roberta Fica rovno k programovému zavádzaniu a klamaniu, reaguje:„Pôsobí to tak.“ V rozhovore sa dotkneme aj autonehody Andreja Danka, zo správania ktorého má Martin Bútora „trpký, smutný až groteskný“ pocit. Rovnako miery, do akých podrobností by sa mali „obnažiť“ prezidentskí kandidáti pred voličmi. Ak Andrej Danko avizuje, že sa bude zaujímať o „orientáciu“ Petra Pellegriniho, Martin Bútora hovorí, že otázka je namieste v prípade, „ak sa zo zatajovanej sexuálnej orientácie môže stať dôvod na vydieranie“. Rozhovor s osemdesiatnikom Martin Bútorom bude však aj o „radostnom prístupe k životu“ či o „poctivej drine, z ktorej ide radosť“, ktorá ovplyvňuje bezprostredné okolie a má potenciál meniť spoločnosť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Roky sme očakávali toto stretnutie, uviedol maďarský premiér Viktor Orbán na tlačovej konferencii s Robertom Ficom. Premiér dnes absolvoval svoju druhú zahraničnú cestu - po Českej republiky vycestoval do Budapešti.Maďarský líder Viktor Orbán po spoločnom stretnutí uviedol, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom nikdy neboli tak dobré ako teraz. „Naše záujmy sa ukazujú na 99 % rovnakým smerom,“ uviedol Orbán.Rober Fico hovoril napríklad o spolupráci v rámci V4, podľa neho bola úmyselne znefukčnená. Uviedol tiež, že nikdy nebude súhlasiť s útokom na Maďarsko v súvislosti s možnosťou odobratia hlasovacieho práva v EÚ.„Je dobré, ak majú medzi sebou štáty dobré vzťahy. Od Orbána jasne zaznelo, že patríme osobne a politicky k sebe. Boli to komplimenty jedného politika voči druhému," okomentoval spoločné vyhlásenie oboch lídrov politológ Grigorij Mesežnikov.Mesežnikov zároveň uviedol, že sa slovenský premiér v minulosti vymedzoval voči Maďarsku a aj samotnému Orbánovi. Vidí viac dôvodov, prečo sa podarilo vzťahy odetnizovať, uviedol tiež. „Robert Fico má momentálne také nastavenie na vládnutie, využívanie moci, ktoré ho zbližuje s Viktorom Orbánom. Aj sa to hovorí, že sa od seba navzájom učia," tvrdí Mesežnikov.Politikov si tiež myslí, že podľa vyjadrení, postojov, ale aj samotnej reči tela na tlačovej konferencii vidieť, že sa vytvára osobné politické spojenectvo. „Už dnes môžeme hovoriť o tom, že Fico a Orbán si vytvorili tandem, ktorý bude zaujímať voči európskym politikám spoločné stanovisko," dodáva tiež Grigorij Mesežnikov.Podobne to vníma aj exminsiter zahraničných vecí Rastislav Káčer. „Viktor Orbán získal v Robertovi Ficovi nového spojenca, ktorý ho vyvádza z izolácie. Preto vidím prejavy platonickej lásky na tlačovej konferencii, ako zásadnú správu. Robert Fico má rovnaké ambície vládnút spôsobom ako Orbán a hľadá si pre to spojenca," hovorí v podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Jano Gordulič skvele investoval, zhodnoťte svoje peniaze aj vy. Stačí vložiť 200 eur a zarobíte raz toľko. Znie to lákavo, že? Vidina ľahko zarobených peňazí sa však môže zakrátko zmeniť na nočnú moru.Vypočujte si najnovšiu epizódu Janolytika s Janom Gorduličom a jeho hosťami, šéfom bezpečnosti v Slovenskej sporiteľne Jánom Adamovským a etickým hackerom Lukášom Kurtiniakom.Všetky časti relácie Janolytik nájdete tu: https://video.azet.sk/relacie/janolytik/

Pri výskume páchateľov vrážd sme zistili, že existuje niečo ako tzv. transgeneračny prenos násilia, teda, že v rodinách, kde je dieťa opakovane svedkom domáceho násilia, tak sa pre neho to násilie normalizuje a tým sa v ňom upevňuje presvedčenie, že konflikty sa dajú riešiť násilím, hovorí psychológ a súdny znalec Anton Heretik. Za pražským masakrom sa podľa neho skrýva rastúca dostupnosť zbraní, kult násilia, ale aj systémové neriešenie témy duševného zdravia.Väčšina páchateľov vrážd má nejakú formu poruchy osobnosti. To v spoločnosti je a treba s tým rátať, ale to nie sú v pravom zmysle slova psychicky chorí ľudia, kde by ich to malo robiť nezodpovednými za svoje konanie. Naopak, títo ľudia sú povinní naučiť sa žiť so svojou povahou tak, aby neporušovali zákony. Tie ťažké psychické poruchy, ktoré zmenia človeka, ktorý sa dovtedy vyvíjal normálne, tak tých je strašne málo a medzi páchateľmi trestných činov sú veľmi zriedkavé, hovorí rešpektovaný súdny znalec Anton Heretik.Vyšetrovanie teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave z roku 2022 ukončili, skutok je preukázaný výpoveďami spolužiakov páchateľa, ale aj jeho rodičov. Oznámil to špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Útok bol podľa neho chladnokrvný a mal charakter popravy.Krátko pred Vianocami zasa otriasla Českom masová vražda, v ktorej nevyrovnaný mladík zastrelil na pôde pražskej Karlovej univerzity 14 nevinných obetí a ďalších 25 ich viac či menej vážne zranil. Páchatelia takýchto brutálnych a krvavých vrážd pritom nie sú žiadni Marťania, sú tu a žijú priamo medzi nami a to smeruje k množstvu ťažkých a nepríjemných otázok. Čo vedie ľudí ako sme my sami k takýmto priam beštiálnym vraždám, v ktorých páchatelia siahajú na životy ľudí, ktorí im nikdy nič zlé neurobili? Dalo sa im zabrániť keby sme si potenciálnych páchateľov lepšie všímali a viac sa venovali prevencií negatívnych javov sprevádzajúcich najmä našu mládež? A kto vlastne sú títo páchatelia, čo ich motivuje a dá sa vôbec nejako vopred odhadnúť v človeku, že by bol schopný aj takýchto hrozných činov? Domáce násilie má často tendenciu eskalovať od prejavov slovnej a drobnej agresie až k extrémnym prejavom. Väčšina prípadov vrážd na slovensku sa odohrá v rodinách a veľká časť z toho je vyvrcholenie partnerských kríz, teda vyvrcholenie domáceho násilia, tvrdí Anton Heretik. preto je prevencia podľa neho skrytá do veľkej miery v tom akú váhu kladie spoločnosť téme duševného zdravia ako i vzdelávaniu.Na druhej strane takéto brutálne akty násilia otriasajú prakticky celou spoločnosťou a rozbíjajú našu hlboko detskú predstavu o svete ako akomsi bazálne bezpečnom a predvídateľnom mieste. Vyvolávajú tak v nás jednak ohromný smútok prameniaci zo všeľudskej empatie, tak navodzujú i hrozivý pocit neistoty a strachu. Ako pracovať so smútkom z takýchto tragédií a ako sa vydať na cestu uzdravenia spoločnosti? No a napokon, ako pracovať s agresivitou, ktorá je skrytá v každom jednom z nás?Témy a otázky pre psychológa a súdneho znalca Antona Heretika. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Peter Pellegrini dnes pripustil zmeny v návrhoch noviel trestného práva, ktorými sa má rušiť špeciálna prokuratúra. Svoje pozmeňovacie návrhy chystá do parlamentu aj opozícia. Štátna tajomníčka rezortu vnútra Lucia Kurilovská pre náš podcast priznala, že sa chystá aj komplexná rekodifikácia trestného práva. To znamená, že zákony, ktoré sa teraz narýchlo menia, sa aj tak budú v tomto volebnom období písať od základu nanovo.Lucie Kurilovskej sme sa v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas pýtali aj to, prečo je teda nevyhnutné teraz narýchlo novelizovať zákony, ktoré zrejme už v roku 2025 alebo 2026 majú prestať platiť. Po rekodifikácii by ich totiž nahradili úplne nový trestný zákon a trestný poriadok, ktorý napíšu odborníci od nuly.Aké ústupky sa chystajú v aktuálnych novelách a aké pozmeňovacie návrhy bude chcieť presadiť opozícia? Pýtali sme sa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej a podpredsedníčky PS Lucie Plavákovej. Budete počuť aj názor špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.Moderuje Peter Hanák. Rozhovor s Danielom Lipšicom nahrala Michaela Paulovič.

Kto bude mať smolu? Automobilka Volkswagen chce do svojich áut inštalovať umelú inteligenciu aby ste si mohli s autom pokecať. Bude to skutočný rozhovor? Už o pár rokov by za nás mohol parkovať Parkie, špecialitka z Kórei. Nielen tieto informácie sa dozviete v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

„Idem do toho, lebo to milujem“. Koľkí z nás majú ten luxus na takéto konštatovanie? Ak by sme však uvažovali ďalej, poctivo a sebakriticky, prišli by sme k inému konštatovaniu: že nepôjde to bez odvahy. Tento luxus si dopriala Nikola Richterová. Našla v sebe odvahu. Povedala si, že už nechce žiť v kolotoči povinností, ktoré časom prestávali dávať zmysel. Vystúpila z neho. V práci si zobrala neplatené voľno – či inak slovenskú podobu sabatikalu. A dala sa na hľadanie svojho ja, lebo ako píše: zabúdala som, kto som! A skončila – zas podľa toho, čo zaznačila na sociálne siete – spokojná, za polárnym kruhom, a to napriek tomu, že z pozície PR manažérky je z nej asistentka v reštaurácii v zasneženom Fínsku. S konštatovaním: „Som na seba fakt hrdá, že som aj napriek pochybnostiam šla podľa svojho vlastného vzorca – idem to toho, lebo to milujem.“Ako na to? V dnešnej uponáhľanej dobe, keď už zabúdame, kto vlastne sme? „Pre mňa bol sabatikal zlomový, lebo som si uvedomila, že dlhé roky som existovala bez toho, aby som si dopriala čas na zastavenie. Čas na to, aby som si uvedomila, ako sa mám, čo mám rada. Spätne som si uvedomila, že som sa vôbec nepoznala“, opisuje svoju skúsenosť s riešením vyhorenia Nikola Richterová.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Aká je cesta za tým, stať sa profesionálnou baletkou? Hoci je balet prekrásnym tancom a umeleckých zážitkom, baletky podávajú často rovnaký výkon, ako vrcholoví športovci. Aký je teda život baletky, čo všetko sa za vysnívaným povolaním skrýva? Balet je povolanie, o ktorom snívajú mnohé malé dievčatká a v prípade Niny Polákovej sa veľký sen stal realitou. V podcaste Ženy ako my sa s ňou rozprávala Miroslava Zahatlanová.“Ako malé dieťa som si nevedela predstaviť, že by som mohla byť balerína, profesionálne sa tomu venovať a živiť sa tým, môj sen skôr bol byť klavírna virtuózka alebo dokonca lekárka, v tom čase bol pre mňa balet niečo veľmi vzdialené. Ja som dovtedy videla balet iba v televízii, čiže som si nevedela predstaviť, že toto môže niekoho živiť, ale život prináša samé prekvapenia,” hovorí o svojich začiatkoch Nina Poláková, ktorá je dnes riaditeľkou baletu Slovenského národného divadla a má za sebou mnohé úspechy. Nina Poláková absolvovala Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave, ešte počas štúdia sa stala sólistkou Baletu SND. Od roku 2005 pôsobila v Štátnom balete vo Viedni, od roku 2011 na poste vedúcej sólistky. Bola jednou z mála slovenských tanečníc, ktoré získali ocenenie na medzinárodných baletných súťažiach. Vo februári 2021 sa stala umeleckou riaditeľkou Baletu SND a od februára 2022 pôsobíš na pozícii riaditeľky Baletu SND.“Prototyp baleríny ako si každý predstavuje, aby vzbudzovala u diváka dojem, že sa vznáša na javisku, aby mohla behať, cupitať po špičkách, aby ju partneri mohli vysoko dvíhať nad hlavy, tam musia byť aj fyzické predispozície, už keď malé dieťa musí držať nejaké diéty, tak si myslím, že by nebolo veľmi šťastné, keby sa vybralo na takúto cestu,” hovorí Nina Poláková. “Hovorí sa, že sú dva typy tanečníc - tá ktorá má fyzické predispozície, ale nemá sebadisciplínu a naopak sú tanečnice, ktoré veľmi chcú, majú sebadisciplínu, ale nemajú talent a napokon ale vyhráva tá tretia skupina - teda tie, ktoré majú aj sebadisciplínu aj psychické predpoklady na to, aby išli za svojim snom, napriek únave, napriek bolestiam,” prezrádza.V podcaste sa okrem iného ešte dozviete:-aké boli začiatky Niny Polákovej v tanci;-kde všade tancovala a aké kariérne úspechy má za sebou; -ako sa dostala k pozícii riaditeľky baletu SND;-či existuje aj vo svete baletu nejaký štandard krásy; -ktoré mýty najčastejšie kolujú o baletkách;-ako vyzerá bežný deň baleríny a čo robí vo voľnom čase.Mentioned in this episode:NAJMAMA_ČSOB

Michal Kaňa, syn slovenských vysťahovalcov, ktorí sa usadili v srbskej Vojvodine, sa počas štúdia teológie v Ríme stal vďaka svojmu juhoslovanskému pasu tajnou spojkou Ríma s cirkvou na Slovensku. V rokoch 1978 až 1983 odovzdával tajné informácie a prevážal náboženskú literatúru, ktorá bola v tom čase v Československu zakázaná. Vyšetrovali ho v Československu, Juhoslávii i Rakúsku.

Čokoľvek chcete urobiť so svojím telom, kľúčom je strava, a to podstatne väčším ako pohyb. Slovenské jedlá sú plné tukov a sacharidov. Upchávame si cievy, ničíme si črevá a umierame skôr. Čo s tým? Podľa odborníkov sa aj slovenské jedlá dajú inovovať a urobiť zdravšie. Aká je ideálne strava a čo presne by sme mali sledovať na etiketách potravín? Podcast TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.Sú ľudia, ktorí málo jedia a aj tak priberajú? Aj bývalá tenistka Dominika Cibulková tvrdí, že má katastrofálny metabolizmus a zo všetkého priberie. Lekárka Adela Penesová však tento populárny mýtus vyvracia. Podľa nej je pri meraní metabolizmu takýto výsledok raritný a týka sa asi len jedného z päťdesiatich ľudí. Kto má kalorický deficit, bude chudnúť.Rozdiel medzi slovenskou a ideálnou stredomorskou stravou je v pomere medzi tukmi, sacharidmi, vlákninou a bielkovinami. To je komplikovanejšie ako iba počítanie kalórií. Ako má vyzerať ideálna kombinácia týchto zložiek na tanieri?Uhorsko-nemecká strava, ktorú máme spoločnú aj s Maďarmi či Čechmi, je naozaj tuková a sacharidová. Je však naša súčasná slovenská strava naozaj tou tradičnou, ktorú jedli naši predkovia? Podľa lekárov nejedli ani toľko vysmážaného, ani toľko mäsa. Naopak, jedli zeleninu, strukoviny, orechy, ovocie a sacharidy. Žiadny vyprážaný syr a už vôbec nie s hranolkami, žiadna pizza, burger ani kola.Ako sa teda dajú zlepšiť bryndzové halušky? Lekárka k nim odporúča uhorky. Červené mäso sa odporúča úplne nahradiť. Údeniny a spracované mäso sú karcinogény, ktoré sa vôbec neodporúčajú, rovnako ako alkohol. Inovovať sa dá aj bublanina či palacinky. V dnešnom podcaste TELO sa dozviete množstvo podobných odporúčaní.Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára a rozhovorov je Peter Hanák.

Na Telegrame je možné vytvárať aj väčšie skupiny a kanály. Aplikácia tak slúži na posielanie správ, ale okrem toho vytvára platformu pre ľudí, ktorí chcú do sveta posielať svoj vlastný obsah. Dezinformácie na platforme nie sú strážené a nikto ich nereguluje. Telegram sa teda automaticky stal zdrojom a podhubím pre ich šírenie.Aké zdroje sú podľa výskumu PSSI, Infosecurity a ICJK na slovenskom Telegrame najpopulárnejšie? V čom sa líši aktivita alternatívnych webov, „dezinfluencerov“ alebo politikov na platforme? Prečo je náročné analyzovať telegramový obsah a jeho šírenie? Existujú rozdiely medzi témami a aktérmi v rámci slovenskej a českej telegramovej scény?Aké možnosti pre generovanie zisku používajú jednotlivé kanály? Aké modely pre zastrešenie činnosti sú bežné u slovenských telegramových aktérov a v čom im pomáhajú štruktúry ako sú občianske združenia a s. r. o.? V ktorých prípadoch sú evidentné obsahové alebo organizačné prepojenia medzi jednotlivými zdrojmi? Existujú v Českej republike a na Slovensku prepojenia telegramových kanálov na politickú sféru? Ako reagovali sledování aktéri na otázky reportérok? Prečo sa ich odpovede spájali s konšpiračnými tvrdeniami o údajnej snahe zrušiť Telegram?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s reportérkami Investigatívneho centra Jána Kuciaka Karin Kőváry Sólymos a Karolínou Kiripolskou.

Neoficiálny prezidentský kandidát Pellegrini oznámil, kedy sa stane oficiálnym kandidátom.Aké priania si pripravili k novému roku koaliční lídri a kto sa stihol výrazne zviditeľniť, sa dozviete v Ťažkom týždni.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii

In the sixteenth episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.Robert Fico has been the owner of a new apartment in a lucrative new building under Bratislava's Calvary since Christmas. According to Aktuality.sk's findings, his colleague Dušan Muňko sold it to him for more than half a million euros, which is a bargain price in the case of this property. It should be paid only after the apartment is signed over to the four-time prime minister. In addition, the rent that Fico has paid so far should be deducted from the purchase price, so the price will be even more favorable.Prime Minister Robert Fico has still not credibly explained where he will get the money to buy a luxury apartment with a huge terrace in a lucrative new building. He claims that he earned at least half of the necessary sum from the media. However, his explanation is flawed.Slovakia and Hungary are the only European Union countries that have refused to condemn the supply of ballistic missiles by North Korea to Russia. The statement, which was signed by almost 50 EU and NATO states, as well as countries such as Japan and Israel, was published on the official website of the Ukrainian Foreign Ministry.Peter Olexa, who became the new head of the Tatra National Park (TANAP), captured a wolf in 2012 at a time when its hunting was forbidden, outside the hunting season. He kept the wolf's skull, cleaned it, and kept it at his home.Olexa resigned as Director of the TANAP. On Thursday evening, the Ministry of the Environment informed about it. The head of the department did so after the media coverage of the alleged guilty plea in the case of a poaching offense.The podcast used short samples from youtube.com/Schoenberger.Photography and facebook.com/Smer-SSD."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak.

Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel, hovorí v podcaste dopravný analytik Ján Bazovský. Približuje tiež, prečo išlo v prípade Andreja Danka o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť.Líder národniarov a podpredsa narodnej rady Andrej Danko v noci zo štvrtka na piatok narazil do semaforu a z miesta nehody ušiel. Bude sa to vyšetrovať ako prečin. Jeho koaliční partneri - Peter Pellegrini a Robert Fico to vnímajú rozdielne.Podľa premiéra Fico je to normálny ľudská príbeh, Pellegrini zase hovorí, že ak sa to potvrdí, tak by malo dôjsť k vyvodeniu zodpovednosti, pretože to bude zlý príklad pre občanov.Opozícia Andreja Danka vyzýva, aby odstúpil. Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič tvrdí, že podľa jeho informácií bol podpredseda parlamentu pri nehode opitý.Čo hovorí zákon? Aké su povinnosti osoby v takejto situácii? V podcaste budete počut dopravného analytika Jána Bazovského. Vysvetľuje, prečo ide o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť. „Keď Andreja Danka vypátrali a vedeli sa s ním skontaktovať, tak automaticky mali preveriť, či nie je pod vplyvom alkoholu. Či to nebola príčina, prečo z miesta odišiel. A tým, že z miesta odišiel, tak mal povinnosť zo zákona zdržať sa konzumácie alkoholu," približuje, čo hovorí zákon. Budete počuť aj reakciu polície.Mal by líder SNS a popdredseda parlamentu vyvodiť politickú zodpovednosť? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Danko je podľa neho ukážka papalášizmu. „Ani sa mu nedarí skrývať, čo je zač. Nie je to v poriadku, Danko nie je nad zákonom, nie je nadčlovek, len pre to, že je podpredseda parlamentu. Prejavil disrešpekt k zákonu a štátu. Je to obrovská hanba.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Zatiaľ čo 50.roky socializmu boli akýmsi "Veľkým bratom", Normalizácia bola niečím ako Veľkou sestrou z románu "Bol som dlho preč". Kto chcel za normalizácie konformne žiť, tak mohol, ale kto sa rozhodol žiť v havlovskej pravde, tak musel počítať s represáliami zo strany režimu, hovorí o ére posledných 20. rokov socialistického režimu, v ktorej štátu vládol prezident sociologička Oľga Gyarfášová. Aké to bolo žiť v časoch husákovskej normalizácie?Normalizácia. Lapidárne, chladné a neosobné slovo pre éru, v ktorej Československo - našu krajinu, okupovala stotisícová armáda po zuby ozbrojených sovietskych okupantov, ktorí mali presadiť brežnevovu doktrínu obmedzenej suverenity a v ktorej sa režim vedený prezidentom Gustávom Husákom nemilosrdne postaral s akoukoľvek formou odporu voči spôsobom, ktorými tento nikým nevolený systém presadzoval svoju brachiálnu moc.Pre niekoho sú to dnes údajne "zlaté časy" tzv. husákových detí - napokon, som jedným z nich. Časy, v ktorých sa horúčkovito (a neraz celkom bezohľadne) stavali prefabrikované, no i nekvalitné paneláky, deti sa hrali v betónom vyliatych pieskoviskách a na uliciach bolo vraj tak bezpečne, ako nikdy predtým - a ani nikdy potom. A vraj každý mal i prácu. Akú, to už pamätníci radšej nespomínajú.Nečudo, veď všetko, čo akokoľvek vyčnievalo - alebo malo iný názor či presvedčenie, než bolo to oficiálne hlásané masívnou štátnou propagandou bolo z verejného priestoru eliminované alebo aspoň ostrakizované. Pre niekoho to tak bola doba celozávodných dovoleniek ROH - za odmenu azda až v bájnej Juhoslávii, mladomanželských pôžičiek, no pre iných to však bola éra permanentnej ostrakizácie alebo i perzekúcie - za zlý triedny pôvod otcov či dedov alebo pre vieru či iný ideový - a nebodaj i odlišný politický názor.Krajine pevnou rukou vládla Komunistická strana, ktorá si svoj mocenský monopol poistila priamo v Ústave, slobodné voľby boli ilúzia, možnosť sa politicky či spoločensky angažovať mimo tzv. Národného frontu vedeného Stranou bolo nemožné a nad tlačou, médiami ako i slobodou prejavu vládla všadeprítomná štátna cenzúra poistená všemocnou tajnou štátnou políciou ŠTB, ktorá neváhala porušovať akékoľvek zákony i normy slušnosti a práva.Ako sa nám teda žilo v týchto časoch plných oficiálnych lží, všadeprítomnej propagandy, ktorej však už prakticky nik neveril a mocenského monopolu jednej strany a jej normalizačných kádrov? Prečo na to tak radi spomíname ako na údajne "zlaté časy" a aké pamäťové stopy v nás toto obdobie zanechalo?No a kto boli oponenti tejto nedemokratickej štátnej moci, kde brali silu čeliť mocnému štátnemu molochu a ako na tento odpor reagovala normalizačná moc? A napokon, koľko metrov štvorcových bytu v paneláku stojí svedomie a za koľko dovoleniek na Jadrane sa dá kúpiť česť a rovná chrbtica?

Zavádza vládna koalícia ročné okno na kradnutie? Podľa prokurátora ÚŠP vláda navrhuje len trojročnú premlčaciu lehotu na trestné činy ako napríklad sprenevera alebo machinácia pri verejnom obstarávaní. To by znamenalo, že prvý rok vo funkcii takmer akéhokoľvek funkcionára by nasledujúca vláda – ak príde až o štyri roky – už nemohla vyšetriť. Poslanec Hlasu-SD sľúbil, že ak to tak naozaj je, pokúsi sa toto ustanovenie zmeniť.Zmeny sa pritom netýkajú len vlády, ale napríklad aj starostov a primátorov. Pri tých je bežné, že ich pochybenia odhalí až ich nástupca v ďalšom volebnom období. Je teda možné, že vládna koalícia naozaj vytvára obdobie, za ktoré budú niektorí funkcionári beztrestní, ak sa im podarí utajovať svoju trestnú činnosť aspoň tri roky?Vo včerajšej relácii NA ROVINU s týmto tvrdením prišiel prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár. Dnes sme sa na to pýtali poslancov a poslankýň Lucie Plavákovej z PS, Juraja Kúpu z Sas a Gábora Grendela z hnutia Slovensko. Za koalíciu reagoval Ján Ferenčák z Hlasu-SD.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť aj právničku Katarínu Batkovú z Via Iuris. Podľa nej má prokurátor Masár pravdu iba čiastočne. Upozorňuje však, že verejné peniaze budú chránené menej ako tie súkromné.Téma noviel trestného práva bude rezonovať aj na dnešných protivládnych protestoch. Kde všade budú a čo sa chystá, sme sa pýtali predsedníčky poslaneckého klubu KDH Martiny Holečkovej.Podcast Aktuality Nahlas môžete zadarmo počúvať na Aktualitách a aj vo všetkých aplikáciách aj vďaka vašej podpore našej novinárskej práce cez predplatné Aktuality Navyše.Moderuje Peter Hanák.

Den pred silvestrom Ozbrojené sily Ukrajiny hovorili o najväčšom raketovom útoku od začiatku ruskej invázie.. Ľudia zahynuli v Kyjeve, Dnipre, Záporoží, Odese, Charkove aj Ľvove. Reportérka Stanislava Harkotová na vlastnej koži zažila aké to je, keď rakety padajú veľmi blízko - vedľa vás.Väčší raketový útok sa očakával, opisuje Stanislava Harkotová. Tentokrát však raketa padla v mestskej časti, v ktorej žije. „Priznám sa, že som po prvýkrát počula ruskú raketu tak zblízka. Trochu sme „spanikárlili. Vedeli sme, že bežíme do úkrytu, ale mali sme pocit, že máme veľmi málo času," približuje v podcaste svoje dva najnáročnejšie dni na Ukrajine.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Ladislav Masár zo špeciálnej prokuratúry hovorí, že ak prejdú navrhované zmeny trestného práva, verejnému funkcionárovi bude hroziť menší trest ako bežnému človeku za krádež. Naše väznice však plnia práve drobní zlodeji, ktorí opakovane kradnú z núdze. Vlády budú kradnúť v prvom roku vládnutia, lebo ich činy sa do troch rokov premlčia a ďalšia vláda ich už nebude môcť vyšetriť. Zmeny pomôžu aj priamo Marianovi Kočnerovi v kauze Báč, aj exsmeráčke Ľubici Roškovej, ktorej prípad za začne od začiatku na okrese.V podcaste s prokurátorom Ladislavom Masárom sa dozviete:– či majú protesty zmysel;– čo hovorí na reči Roberta Fica o prokurátoroch;– že už dnes sa väčšina prípadov korupcie končí podmienkou, no po novom bude za prvý úplatok podmienka takmer naisto;– že naše väznice plnia ľudia, ktorí kradnú zo sociálnej núdze;– že kradnúť sa bude v prvom roku vlády, lebo s trojročnou premlčacou dobou ich ďalšia vláda už nebude môcť vyšetriť a potrestať;– ako chce vláda menej trestať krádeže funkcionárov než bežných ľudí;– že okrem Haščáka v Gorile a Výboha v Mýtnikovi 3 bude premlčaná aj kauza Emisie;– či nové zákony pomôžu aj priamo Marianovi Kočnerovi;– že sa bude oplácať páchať trestnú činnosť vo veľkom;– že kauza exsmeráčky Ľubice Roškovej sa zrejme presunie na okresný súd a bude sa musieť začať odznova;– ako ide kauza Vata, kde sa ľudia priznali, že nosili v igelitkách úplatky na ministerstvo vnútra.

Dnešné námestia bojujú proti tým istým ľuďom, reprezentujúci „prehnitý systém“. Pohľad Karolíny Farskej, svojho času jednej z tvárí a hlasov iniciatívy za Slušné Slovensko. „Už neplatí, že kto vyhrá voľby môže všetko“ – veta, ktorá sa ako refrén ozýva z námestí slovenských miest. Bolo ju počuť v Bratislave, či v Košiciach, ale aj v ďalších mestách počas protivládnych demonštrácií. Po tých decembrových večer pokračujú aj prvé januárové, a to v štrnástich mestách Slovenska. A nadväzujú na tie z roku 2018 po vražde Jána a Martiny - Za Slušné Slovensko a ešte rok predtým na Veľký protikorupčný pochod. Ak dnes za nimi stoja politici opozičných strán, vtedy to boli najmä študenti. A medzi nimi aj Karolína Farská, s ktorou sa obzrieme za dynamikou tých prvých, aby sme pochopili, čo môžeme očakávať od tých dnešných.„Žiaden z tých dnešných protestov nebol akoby prebratím štafety, no napriek tomu ich spája fakt, že tu kontinuálne tisíce ľudí na námestiach bojujú proti tým istým ľuďom, ktorí reprezentujú ten istý problém v tejto krajine“, hovorí Karolína Farská. Nazýva ho pritom „prehnitím systému“. „Ľudia ako Fico sa budú vždy snažiť, no vždy im niekto povie zbohom a budú musieť odísť“, tvrdí. „On nie je ani špeciálny. V demokraciách takí ľudia sú. Chcú systém iba oportunisticky využiť na vlastné účely. Režim však oslabujú. Takých ľudí je potrebné vždy zastaviť“, takto odpovedá na otázku, či organizovanie verejných protestov ešte má zmysel. V rozhovore sa pozrieme do zákulisia organizovania verejných zhromaždení. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

NAKA v súčasnej podobe skončí. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) prebieha pracovná debata o možných zmenách - existuje viacero možností. Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní musia reagovať na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, nakoľko NAKA najbližšie spolupracuje práve s ÚŠP.„Dnes vám neviem povedať s istotou, ako NAKA alebo nejaký útvar bude fungovať. Ani jedno trestné stíhanie, ani jedna živá vec, ktorú dnes NAKA rieši, nebude zametená pod koberec a všetko sa prešetrí. A aj do budúcnosti sa budú prešetrovať najzávažnejšie kriminálne činy a bude tu úzko špecializovaný útvar, ktorý bude riešiť túto najzávažnejšiu trestnú činnosť," uviedol Matúš Šutaj Eštok.Na plány ministra vnútra Šutaja Eštoka s NAKA sme sa pýtali viacerých bývalých policajných funkcionárov. V podcaste budete počuť bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka, bývalého kriminalistu, ktorý stál pri zrode agentúry Petra Chudého, exšéfa polície Jaroslava Spišiaka (dnes poslanec Progresívneho Slovenska). A tiež bude reagovať prokurátor ÚŠP Ladislav Masár.Exšéfa Národnej kriminálnej agentúry Ľubomíra Daňka neprekvapilo, že sa má elitný útvar reorganizovať, keďže sa o tom šepkalo na chodbách. Ako otázne vníma, podobu, ktorú NAKA dostane.„Podľa mňa sú dve možnosti: buď sa zoštíhli, nejakí ľudia na NAKA ostanú, možno agentúra zmení názov, odídu nepohodlní vyšetrovatelia. Alebo je možné, že sa zmení úplne a prejde na krajské riaditeľstvá," hovorí v podcaste.Dôvody, prečo reaorganizovať NAKA vníma ako zástierku. „Jediný dôvod je znefunkčniť vyšetrovania," tvrdí Ľubomír Daňko.Podobne to vníma aj bývalý funkcionár NAKA, ktorý stál pri jej zrode - Peter Chudý. „Kroky, ktoré súčasné vedenie polície, vrátane ministerstva vnútra vykonáva voči dlhodobým, elitným, skúseným a čestným policajtom NAKA vnímam tak, že ich chcú zlikvidovať, aby došlo k stopnutiu káuz, ktoré vyšetrujú," hovorí v podcaste.Aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ladislav Masár hovorí o likvidiácii najlepších vyšetrovateľov NAKA. „Je bezpredmetné, či bude alebo nebude existovať NAKA alebo iné špeciálne útvary, kde budú vyšetrovatelia, operatívci. Ja to vnímam tak, že na pozadí legislatívnych zmien, ktoré sú predmetom rokovania v parlamente, a pohlcujú pozornosť, prebieha masívna likvidácia personálnych elít policajného zboru. Najlepší vyšetrovatelia z NAKA si musia hľadať miesta na okresných riaditeľstvách, no často ich tam nedostanú a je im hovorené, že nemôžu ostať v mieste bydliska - musia cestovať 70 km z miesta, kde žijú," hovorí.Viac v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Lidl chce mať samoobslužné pokladne na všetkých predajniach. V Českej republike si nakúpite už aj bez personálu a v Poľsku nemusíte ani snímať čiarové kódy.O nových technológiách v obchodných reťazcoch hovorí v podcaste SHARE redaktor Živé.sk Filip Maxa. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Aké druhy samoobslužných pokladní sú dnes na Slovensku.Prečo je Lidl medzi poslednými, ktorý ich začal vo väčšej miere nasadzovať.Aký samoobslužný systém zaviedli niektoré non-stop prevádzky v Českej republike.Ako je možné, že v Poľsku sú obchody, kde tovar ani len nemusíte scanovať.Téme sa bližšie venujeme v týchto článkoch:Lidl chystá veľkú novinku pre 95 svojich predajní. Chce ju zaviesť v priebehu rokaĎalší známy obchod na Slovensku pridáva samoobslužné pokladneAko si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Poslanec Marián Viskupič chce kandidovať za predsedu opozičnej strany SaS. Považuje sa za dosť výrazného? Koalícia podľa neho zmenami motivuje zlodejov, aby viac kradli. Roberta Fica vidí ako politika, ktorý prejedá peniaze budúcich generácií. Je pripravený modernizovať ekonomickú politiku SaS? V podcaste s Mariánom Viskupičom sa dozviete:– aký zmysel má v parlamente naťahovať rušenie špeciálnej prokuratúry a protesty v mraze;– že vládna koalícia podľa neho znižuje slobodu ľuďom a zvyšuje slobodu gaunerom;– či zmeny v trestnom práve povzbudia zlodejov telefónov a áut;– či budete musieť investovať viac do ochrany vlastného majetku, ak ho štát bude chrániť menej;– že termín prezidentských volieb vyhovuje Petrovi Pellegrinimu;– či má Ivan Korčok šancu poraziť šéfa Hlasu-SD;– že kandidatúra Andreja Danka je dobrý nápad;– prečo chce byť predsedom SaS a či sa považuje za dosť výrazného;– že Richard Sulík neodchádza z politiky ani z SaS, ale zostane čestným predsedom;– ako bude vyzerať čiastočné právo veta čestného predsedu SaS;– či je lepší kandidát ako Branislav Gröhling a či exministra školstva preferuje súčasný predseda;– čo by vo funkcii predsedu urobil inak ako Richard Sulík;– či by ponúkal stranu externistom ako Andrejovi Kiskovi alebo Robertovi Mistríkovi;– či by menil ekonomickú politiku SaS podľa najnovších poznatkov ekonómie;– čo hovorí na to, že najšťastnejší ľudia žijú v krajinách so silným sociálnym štátom;– čo hovorí na argumenty držiteľky Nobelovej ceny za ekonómiu, že niektoré štátne výdavky (ako napr. na lieky zadarmo) treba zvýšiť;– že Robert Fico prejedá časť druhého piliera a je to medzigeneračné vyjedanie.

Prepojenie kresťanstva so svetskou mocou (za cisára Konštantína), bolo obrovským historickým zlyhaním kresťanstva. Sám ježišov príbeh bol opozíciou voči svetskej moci a keď došlo k spojeniu kresťanstva so štátom, došlo ku kompromisom, ktoré cirkvevnému svetu uškodili, hovorí kňaz Starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Čo nám dnes môžu cirkvi poúknuť a sme kresťanskou spoločnosťou?Kresťanstvo bolo vo svojich prvopočiatkoch avangardou, stratilo sa to však za cisára Konšantína, keď stalo štátnym náboženstvom a defacto sa zasnúbilo so štátnou mocou. Bolo to tak celé dlhé storočia, keď cirkvi neraz stáli na strane mocných a bohatých a dokonca v mene viery viedli - či aspoň posväcovali či odobrovali, aj vojny. Raz boli obeťami pohania, potom zasa inoverci či kolonizované národy, ale napokon sa hnev obrátil dokonca i voči svojim vlastným spolubratom vo viere.Mocenské nároky a snahu o ideový monopol kresťanskej cirkvi dobre poznáme aj na Slovensku. Veď napokon, nie je tomu tak dávno, keď krajine vládol prezident a kňaz v jednej osobe, za ktorého štát neváhal aktívne perzekvovať a deportovať kvôli rase svojich vlastných občanov a to až do nacistických koncentrákov. Za komunistickej totality cirkvi zasa čelili represáciám a jej časť sa dokonca musela uchýliť až do podzemia tzv. tajnej cirkvi, kde opäť ziskala rešpekt i prirodzené uznanie. iná však s komunistickou mocou - napriek jej ateistickému chyrakteru i pošliapavaniu ľudských práv, kolaborovala. No a kde je miesto cirkví dnes a má jej slovo ešte v našej spoločnosti vôbec nejakú váhu? A ak ju má mať, na čom jej slovo môže stáť?Kresťanstvo bolo vo svojich prvopočiatkoch avangardou, malo by sa ňou stať opäť. Kresťanstvo má byť avangardnou alternatívou, preto sa nemá presadzovať násilím - teda ani nanucovaním svojich dogiem cez zákony, hovorí kňaz starokatolíckej cirkvi Martin Kováč. Cestou je podľa neho dialóg a otvorenie sa novým výzvam, nie cesta boja o moc či kolaboráciu s mocenskými elitami.Aká je odpoveď kresťanského kňaza na Zlo zosobnené vrahom zodpovedným za masaker v Prahe krátko pred Vianocami a ako má vyzerať uzdravenie spoločnosti, ktoré tesne pred Tromi kráľmi reprezentovali študenti pražskej fakulty utvoriaci živú reťaz okolo pietneho miesta tejto tragédie? Kde v tom všetkom násilí, agresivite a frustrácií je Boh a ako čeliť nášmu strachu z toho, čo sa deje vôkol nás? Kde je je hranica medzi dobrom a zlom, ako viesť dialóg s tým, čo bytostne vnímame ako Zlo no a aké odpovede ponúka ten, čo sa podľa evanjelií obetoval za nás a kresťanstvo založil i inšpiroval? Deklarujeme sa ako kresťanská spoločnosť, no sme ňou naozaj aj v tom, ako žijeme? N a napokon, keby sa dnes medzi nás Ježiš vrátil, čo by tu našiel? A spoznali by sme ho vôbec, keby opäť medzi nás prišiel? Témy a otázky pre kňaza Starokatolíckej cirkvi Martina Kováča. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Storočná bratislavská YMCA inšpiruje aj dnes: jej komunita oživovala mesto, tvrdí Magdaléna KvasnicováAj budovy majú svoje osudy. Písané tými, čo ich naplánovali, postavili a najmä naplnili životom. V Bratislave stojí už storočie historický komplex známy pod označením YMCA. Za jeho vznikom je aj dcéra prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka - Alica. Svojho času šlo o sídlo Young Men’s Christian Association, čiže Kresťanského združenia mladých. A v Európe bolo prvým pre túto pôvodom anglickú mládežnícku organizáciu. Komunisti ho neskôr znárodnili, prerobili aj na kino Dukla, v slobodných časoch sa okrem kina stalo aj sídlom ľudskoprávnych či kultúrnych neštátnych organizácií. Táto tehlovo červená dominanta má sto rokov. A za sebou aj pre dnešok inšpiratívnu minulosť. A o nej vie veľa zaujímavého Magdaléna Kvasnicová, kunsthistorička a docentka z katedry architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave. „YMCA má vo svojom znaku trojuholník“, približuje Kvasnicová. „Symbolizuje človeka, ktorého tvorí duch, duša a telo. O toto všetko sa chcelo združenie starať“, hovorí. Aj bratislavská Ymca tak podľa Magdalény Kvasnicovej poskytovala od začiatku kultúrno-vzdelávacie a športové aktivity. „Vstupovala do prostredí, kde bolo potrebné zmierenie či formovať spolunažívanie rôznych názorov či sociálnych statusov“, dopĺňa a hovorí o spájaní aj na osi kresťanských denominácií. V podcaste sa dozviete aj odpovede na otázky, čo môžu v kultúre narobiť politické nominácie, ako sa to môže prejavť v Banskej Štiavnici či o výskume Námestia Slobody, ktoré sa opäť stalo miestom verejných zhromaždení.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Už je známe, kedy si budú Slováci voliť novú hlavu štátu. Informoval o tom predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini, ktorý zároveň aj de facto oznámil svoju kandidatúru na prezidenta. Reagoval na to aj Ivan Korček, tiež kandidát na hlavu štátu. Podľa neho sme sa z vyjadrenia šéfa Hlasu dozvedeli, že by Pellegrini ako prezident slúžil koalícii.Má to Peter Pellegrini isté, keďže dnes vedie v prieskumoch? Je isté, že sa do druhého kola dostane Korčok-Pellegrini? Odpovedá šéf agentúry AKO Václav Hřích.Podľa Hřícha bude v prezidentských voľbách kľúčové, kto budú ďalší kandidáti. Tí búdu podľa neho rozhodujúci. Dôležité bude, či sa dokážu zviditeľniť. Ak sa im to podarí, tak budú brať voličov z cieľových skupín.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Tak drahé je auto, ktorých je na svete len 36. Do aukcie smeruje vozidlo, ktoré budúci švédsky kráľ dostal za maturitu a na svete je aj zoznam rýchlostných ciest a diaľnic, ktoré by sa v tomto roku mali dokončiť. Viac sa dozviete v novej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Matúš Jarolín z občianskeho združenia Futuge Generation pracuje s mladými Slovákmi, ktorí chcú odísť do zahraničia. Podľa neho chcú odísť takmer všetci. Politická situácia, výsledok volieb či Robert Fico sú dôvodmi na odchodv, nie však tými najdôležitejšími.Slováci, ktorí sa zo zahraničia vrátia, majú punc kvality, najmä ak absolvovali dobré školy. Sme však ochotní ich počúvať? Mali by vlastne päťdesiatnici počúvať čerstvých absolventov, hoci aj z Oxfordu? Podľa Matúša Jarolína potrebujeme lepšiu medzigeneračnú komunikáciu.Čo majú vlastne v zahraničí o toľko lepšie ako u nás? Pomohlo by školstvu, keby sme tam jednoducho naliali viac peňazí? Nemali by sme aj my lákať zahraničných študentov, aby zaplnili naše univerzity, tak ako Slováci plnia tie české? V Prešove je napríklad veľká komunita ukrajinských študentov, ktorá tu bola už dávno pred vojnou.Alebo keďže Slováci nechcú študovať doma, mali by sme rušiť vysoké školy?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Bývalý režim a okupácia v roku 1968 vyštvali z domova množstvo talentovaných ľudí. Medzi nimi bol aj muzikant Albín Berky, ktorý môže o sebe bez preháňania povedať, že je jedným zo zakladateľov hudobného školstva v Austrálii. Síce sa cítil byť súčasťou bratislavskej scény, ale túžba po slobode bola silnejšia.Albín Berky: Keď mi brali pas, hovorili, že už nikdy nebudem cestovať

Počas uplynulého roka dochádzalo vo väčšinovej miere k recyklácii starých tém a využívaniu zažitých naratívov, predovšetkým očierňujúcich Ukrajinu a Západ. Príležitosťou pre Kremeľ môžu byť tohtoročné európske voľby, aby ich rôznymi prostriedkami manipuloval a narušil ich dôveryhodnosť. Neprestanú ani útoky na európske hodnoty a štruktúry.Aké nové naratívy využívané na očiernenie Ukrajiny a útoky na Západ vznikali počas roku 2023? Aké hlavné naratívy prokremeľskej propagandy boli rozširované v Českej republike? Prečo boli ukrajinskí utečenci vyobrazovaní manipulatívne a v čom spočívali taktiky Kremľa? Ako sa menia technologické, informačné, kybernetické či konvenčné rozmery vojny na Ukrajine? Sledujeme tu nejaké zásadné posuny? Je možné udržiavať západnú podporu Ukrajiny v konflikte s Ruskom? Aké nové či atraktívnejšie taktiky môžeme používať pri komunikácii témy verejnosti? Ako komunikuje napríklad české ministerstvo zahraničia a v čom je jeho aktivita špecifická? Akými nástrojmi je možné bojovať proti kremeľským dezinformačným kampaniam? Existujú známe príklady dobrej praxe? Ako môžu členské štáty EÚ pomáhať s povojnovou rekonštrukciou Ukrajiny? Môže prokremeľská propaganda a dezinformácie akcelerovať pred voľbami do Európskeho parlamentu alebo v súvislosti s prezidentskými voľbami v USA?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Pavlom Havlíčkom.

In the the fifteenth episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.From the New Year, we should have had a new, 15th ministry, namely the Ministry of Sport and Tourism. This was a condition for Andrej Danko and his SNS party to enter the government coalition.However, President Zuzana Čaputová decided to veto the relevant competence law. But not because of the creation of the ministry, but because of so-called unrelated additions to the law. And also, because the government troika hastily pushed it through just before the Christmas holidays without proper discussion.President Zuzana Čaputová's mandate expires in 2024. The outgoing president announced last year that she did not plan to run again for the post of head of state for family reasons. So far, only three candidates' names are officially known.Most recently, Andrej Danko, chairman of the SNS party, has also announced his plans to run. Andrej Danko admitted that he is collecting signatures for his presidential candidacy. He does not like the reticent attitude towards the elections on the part of the speaker of the parliament Petr Pellegrini.Slovak U20 hockey team lost to Finland 3:4 after extra time in the quarter-finals of the Junior World Championship. "Suomi" decided their triumph after 24 seconds of extra time when Jere Lassila scored.Slovakia's captain Adam Sýkora was named the best player of the game. Goaltender Adam Gajan, defenseman Maxim Štrbák and forward Servác Petrovský were named to the top three of the Slovak team at the World Championship "20".The podcast used a short samples from youtube.com/ZuzanaČaputová and youtube.com/AndrejDanko and youtube.com/iihf"The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak.

Aký rok má za sebou Ukrajina? Bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná? Aký vývoj čakať v roku 2024? Kto je dnes vo výhode a ako môže vojnu ovplyvniť únava z nej, americké voľby, či zmenšujúca sa finančná a vojenská pomoc? Téma pre riaditeľa Adapt Inštitútu Mateja Kandríka.Podľa analytika v prvých šiestich mesiacoch vojny v roku 2024 budeme sledovať trend, že sa Ukrajina bude skôr brániť, než útočiť. „Rozhodne sa budú Rusi snažiť pokračovať v ofenzíve, aby nedali Ukrajine vydýchnúť," hovorí.Matej Kandrík tiež hovorí, že Rusko bude mať v prvých mesiacoch prevahu v dôležitých otázkach - napríklad v dronoch, delostrelectve, mínometoch. „Výrazne to nahráva ruskej strane a vedie to k úvahe, že Ukrajina bude musieť prejsť od ofenzívy k obrannej pozícii."Aká je stabilita ruského prezidenta pred voľbami? „Môžeme si dnes povedať, že to Vladimir Putin zvládol, ale bolo to o chlp. Pachuť a memento vystrašenia tam ostáva. Pozícia Putina je však stále silná," myslí si šéf Adapt Inštitútu.Podľa neho možno špekulovať aj nad tým, či nebude chcieť Vladimir Putin pred voľbami ukázať nejaký vojenský úspech. „Takže by neprekvapilo do marca zíntezívnenie bojov," dodáva.Zlomový bude podľa Kandríka november, a to pre americké voľby. „Výsledok amerických volieb ukáže, kam sa pohneme ďalej," dodáva.V podcaste budete tiež počuť- či bola naozaj ukrajinská protiofenzíva neúspešná,- s akými kartami hrajú na začiatku roka Rusko a Ukrajina,- ruská ekonomika a veľká vojenská výroba,- ako ovplyvní vojnu únava z nej,- aký bude rok 2024.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Pápež nedávno dal svoje placet pre požehnania osôb v tzv. neregulárnych situáciách, do čoho spadajú aj páry rovnakého pohlavia či páry, ktoré žijú mimo manželského zväzku. Schválil doktrinálne vyhlásenie Fiducia supplicans vatikánskeho úradu pre náuku viery.Rozhodnutie podľa Vatikánu nemení nič na učení o manželstve medzi mužom a ženou. Napriek tomu vyvolalo širokú škálu reakcií: od spontánnej radosti, cez trpené vzatie na vedomie, až po obavy zo schizmy. Ako to vidí Miro Kocúr, teológ, biblista a pedagóg?Hovorí o dokumente s prívlastkom „prelomový“. „Namiesto odsudzovania, odmietania, znášania predsudkov a nenávisti, tu ide o ľudské prijatie a rešpektovanie tej životnej situácie“, hovorí. Kocúr pritom zdôrazňuje, že ide o dokument, ktorý pripravil vatikánsky úrad a odobril ho samotný pápež. Vatikán pripomína, že požehnávanie „neregulárnych“ životných situácií nemá mať akúkoľvek obradovú formu a nemá ísť o napodobňovanie manželstva. „Myslím si, že to bude veľká úľava pre ľudí toho istého pohlavia, ktorí dostanú požehnanie svojho spolužitia“, hovorí Kocúr. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ktoré hry, filmy a seriály nás čakajú v roku 2024? Na čo sa tešíme najviac a čo už teraz plánujeme radšej preskočiť?V 143. časti podcastu SHARE_talks odštartujú nový rok redakčnými tipmi Mária Dolniaková a Maroš Žofčin.V prvej novoročnej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Zdá sa, že zaujímavých hier bude v roku 2024 menej.Zo seriálov sa tešíme hlavne na Problém troch telies a Fallout.Zaujímavé môžu byť tiež nové série známych titulov.V kinách nás čaká hneď niekoľko očakávaných komiksoviek.Dočkať by sme sa mali aj pokračovaní superhitov Mad Max a Gladiátorov.Odkazy na témy, o ktorých sme hovorili:SHARE_talks, v ktorom Maroš a Lukáš rozoberajú prerábky The Last of UsNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks pripravuje magazín Živé.sk.

Ak by deti poslancov hovorili svojim rodičom, že majú úzkosti, v škole nič zmysluplné nerobia a sú zo vzdelávania frustrované, tak si viem predstaviť, že sa odrazu začnú diať veci, ale tu ten tlak nevzniká. My dáta o segregovanom vzdelávaní máme, ale nikto s tým nič nechce robiť, pretože je to drahé a politicky nepopulárne, ale my si takto zarábame na veľké sociálne nepokoje, hovorí pedagóg a aktivista v oblasti vzdelávania Juraj Hipš. Keď po nás niečo ostane - a nie ste čírou náhodou Einstein alebo Picasso, tak sú to predovšetkým naše deti. Otázkou je, koľko sa im reálne venujeme, do akej miery ich problémy berieme skutočne vážne a najmä - nakoľko naša spoločnosť prikladá váhu tomu najdôležitejšiemu, teda ich vzdelaniu a všetkému, čo pobyt v škole pre ne znamená. Teda nielen ich vedomostiam, ale aj ich pocitu spokojnosti či sociálnym interakciám, ktorým sa práve v školách učia a teda i pocitu spoločenskej súdržnosti. Tvrdé dáta, s ktorými neradno polemizovať, však aktuálne hovoria, že tu u nás - na Slovensku, vychovávame v našich školách viac ako tretinu funkčných analfabetov. V praxi to znamená, že viac ako tretina našich - dnes už prakticky dospelých deti, nedokáže prečítať zmluvu o nájme, hypotéke či leasingu - o programoch politických strán pred voľbami škoda hovoriť. I toto je nelichotivá realita slovenského školstva, ktorú potvrdili aktuálne výsledky medzinárodného testovania PISA. Navyše, naše školstvo je tvrdo segregačné, teda ľudovo povedané - kde a komu ste sa narodili, tak v takej komunite i sociálnej vrstve, napriek vašej snahe i úsilí, aj s najväčšou pravdepodobnosťou skončíte. Už od Márie Terézie bolo ale vzdelanie akýmsi výťahom k lepšiemu životu. Dobré vzdelanie bolo mocou, no a dobré vzdelávacie systémy robia to, že pomáhajú vyrovnávať sociálne, ekonomické ako i etnické - či iné rozdiely, medzi deťmi, tak aby sa medzi nimi zabezpečili aspoň ako tak rovné štartovacie čiary. Na Slovensku roku 2023 to však jednoducho neplatí. Povedie teda rastúci počet analfabetov k sociálnemu výbuchu a prečo tento problém odmietame vidieť?Ak chceme aby naše deti zostávali žiť na Slovensku a neutekali nám do zahraničia, tak musíme dať šancu všetkým deťom, pretože - ak sa táto krajina bude rozpadať, tak tí vzdelaní budú odtiaľto poľahky utekať, ale ti nevzdelaní nám tu jednoducho ostanú, hovorí o dôsledkoch slovenského vzdelávacieho systému pedagóg a aktivista v oblasti vzdelávania Juraj Hipš. Podľa neho je dnes škola jedným z posledných miestom, ktoré môžu - a preto aj majú, vychovávať všetky deti k pocitu súdržnosti k tejto krajine. Veď napokon, keď nie v škole, tak kde inde ho môžeme získať? A ako dodáva: Plastové okná a ani kopa počítačov dobrú školu nerobia. Absolútnou kostrou školy - i vzdelávania, sú totiž kvalitní učitelia.Kde sme zišli z cesty ku kvalitnému vzdelávaniu našich vlastných detí a prečo nás prestala trápiť jeho upadajúca kvalita? Ako to, že vzdelávanie nám polarizuje už i malé deti a segreguje ich do ostrovov, ktoré si už pomaly prestávajú aj rozumieť? Kam povedie školstvo, ktoré už nespája, ale rozdeľuje no a nehrozí nám rastúcim počtom funkčných analfabetov bez zmysluplnej budúcnosti veľký sociálny konflikt v samotnom vnútri našej spoločnosti?Aká je cena dokonalosti a ako pracovať s chybou - a ako sa z chyb učiť? A prečo na našich školách nie je hodnotou spokojnosť a šťastie dieťaťa? Kto je kvalitný učiteľ a ako ho vychovať a aj ako ho v školstve udržať? No a ako pracovať s chybou - a ako sa z vlastných chýb učiť? Témy a otázky pre Juraja Hipša. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

S kuchyňou, veľkou posteľou, sedačkou, alebo priestannou kúpeľňou. Koľko stojí?Mechanici Red Bullu urobili nový rekord F1, ktorý je úplne zbytočný. Prečo by sme 135 dní v jednom kuse jazdili na trase Humenné - Malacky? Odpoveďou je zaujímavosť zo sveta Pireli a predstavte si, že žije majiteľ Rolls Royce, ktorý rád ušetrí. Aj tieto informácie sa dozviete v novej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAE.EU s Ďurom Sabom.

Aký bol rok 2023 z hľadiska prežívania? Podľa psychológa Aleša Bednaříka, ktorý sa špecializuje na pozitívnu psychológiu, či psychológiu šťastia bol minulý rok náročný. V podcaste približuje ako si poradiť s náročnými situáciami. „Je stále veľa vecí, aj drobných, ktoré môžeme robiť popri zlých veciach, ktoré sa nám dejú a nevieme ich zmeniť. Nie sme vystavený na pospas jednej vlne cunami," hovoríTémou roka 2023 boli aj voľby a nové kroky vlády, ktoré viedli ľudí do ulíc protestovať. Psychológ v podcaste približuje, ako sa naučiť komunikovať, riešiť konflikty v rodine - a to napríklad pre politiku. Podľa Bednaříka sa Slováci rýchlejšia vyplašia a hľadajú nepriateľa. „Sme nedoverčiví, netreba nám veľa, aby sme sa pustili do konfliktu so susedom, s ktorým sme vyrastali, hovorí Aleš Bednařík.No a pozrieme sa aj na predsavzatia. Majú zmysel? Ako si ich správne nastaviť?Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Počas roka postupne jednotliví redaktori Živé.sk v podcastoch SHARE približovali poslucháčom novinky v oblastiach, ktorým sa venujú.V poslednej koncoročnej časti sa každý z nich ešte raz na chvíľu vráti, aby povedal, ktorá udalosť ho v roku 2023 zaujala najviac a čo čakať od roku 2024. Rozpráva sa s nimi redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo najviac zaujalo Lukáša Koškára vo svete mikročipov.Aký bol najväčší úspech SpaceX podľa Martina Hodása.V ktorej dohode operátorov z 2023 vidí Filip Maxa najväčší potenciál.Ktorý vesmírny objav najviac šokoval Mareka Jurčíka.Ako ovplyvnil ChatGPT školstvo a ďalšie oblasti podľa Márie Dolniakovej.Kde vidí Ján Trangel najväčší prínos nástrojov AI na generovanie obrazu a zvuku.Zamyslenie Maroša Žofčina nad najväčšími výzvami vo vývoji AI v roku 2024.Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Našim mentálnym kódom je už dlho snaha "prežiť za každú cenu." Ak chceme byť úspešnou spoločnosťou, mali by sme sa pokúsiť tento náš národný vzorec konečne prelomiť a zmeniť ho, hovorí vo veľkom bilančnom rozhovore pre Aktuality sociológ Michal Vašečka. Podľa neho sme veľmi zakonšpirovanou a infantilnou spoločnosťou, ktorá nie je mentálne pripravená na výzvy dramaticky sa meniaceho sveta 21. storočia. Kto teda - ako spoločnosť, sme a odkiaľ všetky tie naše frustrácie, úzkosti ale i nároky a viera v rozprávkové konce vlastne pramenia? A najmä, čo s tým v 21. storočí?Je koniec roku 2023, roku plného dramatických politických, ale najmä spoločenských zmien - a to ako doma, tak i na globálnej šachovnici. Našu spoločnosť, ale najmä naše mysle, sú opakovane zasahované ďalšími a ďalšími udalosťami, ktoré neaz útočia na tie naše najhlbšie obavy i existenciálne úzkosti - od vojny v susednej Ukrajine cez inflačné, surovinové a potravinové špirály rastúcich cien až po doslova nechutné politické kampane plné lží, zavádzania, dehumanizácie oponentov ako i strašenia tými najtemnejšími scénármi a výrábania fiktívnych nepriateľov.O stave našich myslí môže podať svedectvo i rastúci počet ľudí s psychickými problémami či až alarmujúce čísla a fakty o rapídne sa zhoršujúcom duševnom zdraví toho najcennejšieho čo máme - našich vlastných detí. Spoločnosť je politicky i názorovo prudko rozdelená, rastie miera frustrácie i agresivity, ktorá sa z virtuálneho priestoru prelieva už aj do reálneho sveta a to i s fatálnymi následkami a vzájomná dôvera a to ako k dôležitým inštitúciám spoločnosti, tak aj vzájomne medzi ľudmi zasa prudko klesá.Čo sa to s nami deje, kam sa slovenská spoločnosť uberá a máme vôbec predstavu o tom, kto sme, ktorým hodnotám a ideám ešte spoločne dokážeme veriť a kam - ako Slovensko, kráčame v týchto čoraz tekutejších a neistejších časoch? A vieme sa ako spoločnosť pozrieť do zrkadla a začať diskusie o tom, kto skutočne sme a na akých základoch stoja naše hodnoty, ideály, ale aj strachy, obavy a úzkosti?

„Nie, ja si takto Olympiádu nepredstavujem!“ Reakcia na grafiku, na ktorej bežia s olympijskou pochodňou ruka v ruke zakrvavení Vladimír Putin a Alexander Lukašenko. Umelecká reflexia rozhodnutia Medzinárodného olympijského výboru, podľa ktorého budú môcť na letnej olympiáde v Paríži zápoliť aj športovci Ruska a Bieloruska. A prečo o tom teraz, vo sviatočnom čase? Toto olympijské rozhodnutie totiž dokázalo prerásť aj s odstupom mesiacov až do predvianočnej polemiky. So záverom: NIE globalizácii ľahostajnosti!A za týmto NIE stojí Tomáš Gerboc, katolícky kňaz, verbista, akademik a nadšený bežec, ktorý sa aktuálne venuje bratislavským vysokoškolákom. Prečo môže byť olympijská účasť športovcov vojnových agresorov až prejavom globálnej ľahostajnosti? A ako na ňu? „Pomôcť môže už len otázka: Čo môžem zmeniť ja, nie moje okolie“, hovorí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Štedrá večera mala kedysi 12 chodov, naši predkovia nemali stromček ani svetielka a symbolom Vianoc bolo čosi úplne iné. Tradície sa menia a to tak rýchlo, že už teraz sú sviatky úplne iné ako boli v našom detstve a o ďalších 30 rokov budú opäť iné, naznačuje etnologička Katarína Nádaská. Najnovšou tradíciou je podľa nej trávenie Vianoc na lyžovačkách.Symbolom Vianoc len donedávna nebol stromček. Vo Vatikáne nainštalovali prvý stromček až v roku 1982. Na Slovensku chudobné rodiny žili v malých príbytkoch, kam by sa strom nezmestil. Stromčeky k nám prišli z nemecky hovoriacich krajín a najprv si ich adoptovala šľachta a až oveľa neskôr ľud. Symbolom Vianoc bol predtým betlehem. Vytláča dnes stromček betlehemy, tak ako nové tradície vytláčajú tie staré?Medzi starými tradíciami, ktoré postupne zanikajú, je napríklad obväzovanie nôh stola reťazou, sekera a čerstvo nadojené mlieko. Kde by ste to však dnes vzali? So zmenou spoločnosti sa menia aj naše tradície. Naše niekdajšie tradície sú roľnícke a v mestskom svete mnohé už nemajú miesto. Naopak, americké svetielka sme prebrali už v 90. rokoch.Čo je tradícia a čo je zvyk? Kedy sa zvyky stávajú tradíciami? Kedy sa niečo stáva tradičným? Napríklad bryndzu k nám priniesli Valasi, a teda nebola na Slovensku tradičnou, ale sa ňou postupne stala.V Japonsku majú na Vianoce tradíciu objednať si vedro vyprážaných kuracích krídel z americkej siete. Ich predkovia, ktorí bojovali proti Američanom, by určite nebola za. Ako sa teda dá vysvetliť takáto nová tradícia? Na Slovensko najväčší progres vždy nosili Slováci, ktorí pracovali v zahraničí – napríklad drotári alebo murári.Môžete si založiť a rozšíriť svoju vlastnú tradíciu? A ktoré tradície nám tu zanechal multikultúrny vývoj Slovenska, Tatári či Turci? Podľa Kataríny Nádaskej nám paradoxne najmenej zanechali Slovania.Rozhovor viedol Peter Hanák.

Slovensko a novela trestného zákona, vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry, sú témou aj v Bruseli. V podcaste analyzujeme, prečo Komisia môže zakročiť voči Slovensku, ako presne a za akých okolností. Približujeme tiež, v čom vidí problém Európska prokuratúra. „Komisia videla plány slovenskej vlády. A nielen ona, ale aj Európska prokuratúra urobila analýzu a zaslala ju Komisii. Tiež konštatuje, že sú zmeny rýchle bez diskusie a viaceré z plánovaných zmien obmedzia schopnosť Európskej prokuratúry chrániť finančné záujmy Európskej únie - vyšetrovať podvody s európskymi peniazmi," približuje Radovan Geist z portálu Euractiv s tým, že zmeny sa môžu dotknúť viac ako 20 prípadov.V podcaste budete počuť:- ako to vnímajú naši europoslanci,- prečo a kedy má Komisia právo zasiahnuť voči Slovensku,- ako môže zasiahnuť.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Rozhovory nahrala Denisa Hopková.

Veľký rýmovaný súhrn prianí politikov a aj tých ďalších.Vychutnajte si nevídanú predvianočnú rýmovačku v Ťažkom týždni.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii

"Online priestor je globálny, nemá žiadne pravidlá a preto sú tam nekonečné možnosti ako tam "takíto" ľudia môžu komunikovať a vytvárať si vzťahy, ktoré ich príjmu takých, akí sú. Komunita, ktorá im rozumie a legitimizuje ich pocity a to môže byť pre nich dôležitejšie než premýšlanie nad reálnymi dôsledkami ich činov, hovorí na margo masakry v pražskej Karlovej univerzite psychológ Marek Madro. Podľa neho dnes ide o to, čo my ako spoločnosť s týmto fenoménom urobíme pretože máme možnosti ako takéto udalosti eliminovať. "Vieme to, len to nerobíme.," dodáva šéf IPčka.Sú to mladí ľudia, ktorí dávajú najavo, že cítia nejakú nespravodlivosť a že sa im stala nejaká krivda - veľmi často sú obeťami šikany alebo práve naopak, agresormi, takže my si ich vieme všimnúť ako agresorov v triede či tých, ktorí týrajú zvieratá, ale ako keby sme to nechceli vidieť a nechceli sme to riešiť. Hľadáme zázračné recpety, ale nie sme sami poctiví, hovorí možných príčinách, ale - aj možných potenciálnych dôsledkoch masakry v Prahe šéf internetovej poradne pre mladých IPčko psychológ Marek Madro.Česká republika sa vyrovnáva s dôsledkami bezprecedentnej masovej vraždy na pražskej Karlovej univerzite, pri ktorej bolo včera popoludní osamelým strelcom zavraždených 14 obetí a ďalšie viac ako dve desiatky boli zasa viac - alebo i veľmi vážne, zranené. Strelec bol počas zásahu eliminovaný - a to vlastnou rukou, polícia už pozná identitu všetkých obetí no a zranení by mali byť podľa vyjadrenia kompetentných v stabilizovanom staveZajtra - teda v sobotu 23. decembra, bude v Českej republike vyhlásený štátny smútok na uctenie si pamiatky obetí streľby. Premiér Petr Fiala vyzval všetkých občanov aby si na poludnie o 12tej hodine ich pamiatku uctili minútou ticha a v tomto čase sa na území celého Česka rozoznejú aj zvony.V Českej republike zároveň začali prebiehať už aj diskusie o revízii zbraňovej legislatívy, lepšej ochrane takzvaných "makkých cieľov" - teda napríklad zavedenie bezpečnostných rámov na školách či iných budovách, ktoré by mohli byť potenciálnymi cieľmi takýchto šialených strelcov či o tom ako školiť deti na takéto možné riziuka a ako o nich v médiách informovať. Diskutuje sa však i o kompetentnosti a najmä, rýchlosti policajného zásahu.No kľúčovou otázkou, ktorá rezonuje i v mnohých z nás tu na slovensku - rodičov, ale aj našich detí, zostáva otázka: "Prečo"?Ako sa máme - ako spoločnosť, vyrovnať s takouto traumou útočiacou na tie naše najhlbšie existenciálne obavy z ohrozenia života ako i ohrozenia života našich detí? Čo sa to deje vo svete našich detí, keď tento svet dokáže vygenerovať i ľudí páchajúcich tie najstrašnejšie činy? Je možné potenciálnych páchateľov spoznať a eliminovať takéto hrozné činy a z akého to sveta pramení barbarstvo tohoto typu a čo nám vlastne chce povedať?No a najmä: Čo vieme urobiť preto, aby sa takéto hrozné udalosti v čo najväčšej možnej miere eliminovali a dokázali sme im predchádzať a riešiť ich príčiny?Témy dnešných Aktualít Nahlas, s psychológom a šéfom internetovej poradne pre mladých IPčko Marekom Madrom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

Futbalisti Slovana Bratislava pokračujú v pohárovej Európe aj na jar. Ich súper v play-off o osemfinále Konferenčnej ligy bude rakúsky Sturm Graz. Keď sa fanúšikovia nášho majstra dozvedeli, že na Slovan čaká vo februári rakúsky Sturm Graz, zavládla všeobecná spokojnosť. Je však na ňu skutočne dôvod? Bližšie sa na tento tím pozrieme v našom dnešnom podcaste.

To najlepšie z roku 2023 a čo pozerať cez prázdniny.Čo najlepšie sme v roku 2023 hrali a pozerali? A čo by ste určite nemali vynechať, keď sa budete nudiť počas zimných prázdnin?V 142. časti podcastu SHARE_talks vám svoje tipy ponúkajú redaktori Živé.sk Mária Dolniaková a Maroš Žofčin.V koncoročnej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Čo bola naša obľúbená hra v roku 2023.Ktorý bol náš obľúbený seriál a film.Ktoré hry odporúčame hrať cez prázdniny.Aké zaujímavé akcie na hry môžete v týchto dňoch využiť.Čo na streamovacích službách by ste mali pred koncom roka vyskúšať.Podcast SHARE_talks pripravuje magazín Živé.sk.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Každý príbeh, s ktorým sa stretáva, nás môže niečo naučiť a každý jeden z nich nás môže v niečom aj inšpirovať. Je však dôležité vedieť v ľuďoch a aj v situáciách, správne čítať. Iba tak potom môžete podať pomocnú ruku vo chvíli, kedy to niekto naozaj veľmi potrebuje, alebo vo chvíli, kedy ju budete potrebovať možno vy sami. Aj o tom sme sa v podcaste Do hĺbky rozprávali s riaditeľkou Ligy proti rakovine, s pani Evou Kováčovou, počúvajte s nami. Keď sa povie Liga proti rakovine, každý si zrejme vybaví u nás tak veľmi známy Deň narcisov. V skutočnosti to však nie je o jednom dni v roku, alebo o tom - teraz si spomenúť a prispieť a pomôcť. V skutočnosti to dokonca ani nie je o tom, len prispieť. Slovo rakovina bolo kedysi veľkým tabu a hoci je dnes povedomie o tomto ochorení už na úplne inej úrovni, aj tak máme tendenciu vnímať ju skôr ako niečo, o čom síce vieme, ale nie je to náš problém. A možno si aj v duchu poviete, našťastie. Lenže, opak je pravdou, týka sa každého z nás. Ako? A prečo je dôležité si to uvedomiť?Vypočujte si náš podcast s riaditeľkou Ligy proti rakovine, Evou Kováčovou, ktorá je na čele tejto organizácie už viac ako 20 rokov. Liga proti rakovine dlhodobo spolupracuje aj so spoločnosťou Procter & Gamble, vďaka ktorej sa aj tento rok vyzbieralo 9 022 euro, z nákupu produktov Pantene v predajniach 101 Drogerie. Výťažok sa použije na nákup a výrobu parochní pre onkologických pacientov. Aj vďaka tomu pani Evka spolu so svojím tímom dennodenne nielenže pomáha tým, ktorí to naozaj potrebujú, ale rovnako tak napomáha ostatným pootvoriť oči. V rozhovore dnes sa dozviete:- aký je jej osobný príbeh, ktorý ju priviedol k tejto práci a ako dnes s odstupom rokov vníma, čo jej do života dal- že hoci rakovina dnes už nie je tabu i tak je prekvapujúce, ako na ňu niektorí ľudia reagujú - najmä, ak majú pocit, že sa ich netýka- pritom však - onkologické ochorenie nie je len problémom jednotlivca, ale má dopad na celú rodinu, okolie i spoločnosť a to ako sociálny, tak aj ekonomický- prečo je dôležitá prevencia už dnes, hneď teraz a u každého z nás a ako má správne prebiehať- akú pomoc a podporu a kde na Slovensku nájdete cez Ligu proti rakovine a prečo sa rozhodne netýka len priamo chorých - zdvihnúť telefón môže (a aj by mal) naozaj každý z nás- skutočné príbehy a situácie, ktoré nás inšpirujú nielen pomáhať, ale nás aj učia, ako sa zachovať v prípade ťažkých chvíľ, či už v takej, kedy ochorie niekto z našich blízkych a priateľov, alebo takej, kedy sa s onkologickou diagnózou budeme musieť popasovať my sami, počúvajte s nami podcast Do hĺbky s pani Evkou Kováčovou, rozpráva sa s ňou Martina Smatanová. 

Smerom navrhované zmeny v trestnom práve menia charakter nášho štátu, hovorí odborníčka na verejné politiky a dlhoročná bojovníčka proti korupcii Emília Sičáková-Beblavá. Európska komisia má podľa nej veľa nástrojov, aby pritlačila slovenskú vládu k dodržiavaniu pravidiel, nielen eurofondy. Prečo sa podpísala pod list šéfke Európskej komisie?Cesta k demokracii je kľukatá a záleží, aká veľká je tá súčasná kľučka, hovorí bývalá šéfka Transparency International Slovensko a dnes profesorka na Univerzite Komenského. Robert Fico podľa nej doteraz zasahoval proti nezávislým inštitúciám so skalpelom, ale teraz vytiahol sekeru. Keby sme sa opýtali ľudí, či chcú štát ovládnutý jednou stranou, v referende by to neprešlo.Aktuálne nám hrozí, že spravodlivosť nebude vymáhaná voči všetkým rovnako, ale opäť tu budeme mať vládnucu triedu, voči ktorej sa spravodlivosť nebude dať vymôcť. Ak sme tu mali problém s korupciou politickej triedy a jej stíhaním, tak predsa nezrušíme jedinú inštitúciu, ktorá to vie robiť. Jedine, že by sme chceli rozviazať ruky tým, ktorí chcú korupciu páchať…Ako by mali vyzerať moderné verejné politiky v 21. storočí? A pomohla by regionálnemu rozvoju zmena volebného systému? Podľa Emílie Sičákovej-Beblavej existuje pre regióny úplne iné riešenie. Viete napríklad, čo urobil poslanec Smeru Záhorčák pre svoj región okolo Michaloviec?Ktoré pozitívne zmeny by sa dali presadiť rýchlo a lacno? Málokto vie, ž eaj Slovensko už má svoje behaviorálne analytické jednotky. Problém je však v tom, že ich nikto nepočúva a Robert Fico zrejme ani nevie, o čom je reč.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Politiku sledovať menej, no pozornejšie. Paradoxné odporúčanie politického publicistu, komentátora. Lebo, že jej deriváty – ako hnev, frustrácia a bezmocnosť – tomu spoločnému neprospievajú. A privádzajú len k ďalšej a bolestivejšej rozpoltenosti a fragmentácii. Keď „hlupáci, čí zlí, ktorí si ani len nezaslúžia empatiu, a rovno dezoláti“ zaznieva už z oboch strán politického spektra. Teda z koalície a rovnako opozície. A rovnako z ich voličských táborov. A tí, čo sa na vulgárnosť sťažovali, teraz sa jej sami dopúšťajú. Ako z toho? A prečo sme dospeli do tohto stavu? Téma pre Sama Marca, politického publicistu, ktorý vyzýva k väčšej striedmosti politiku sledovať. A Romana Pudmarčíka, sociológa agentúry IPSOS, ktorý číta správanie ľudí z dát prieskumov.Podcastovú diskusiu moderuje Jaroslav Barborák. Dozviete sa z nej:- akí sú podľa dát ľudia, ktorí podporujú koalíciu a opozíciu- čí sa dá z týchto dát vyčítať až ich sklon k urážaniu druhej strany- že nie vzdelanosť či vek, ale najmä charakter ľudí rozhoduje- že liekom na hnev je práca na vlastnej spokojnosti a budovanie komunít

Ako vyzerajú Vianoce na Ukrajine v čase vojny? Novinárka Stanislava Harkotová približuje, ľudia snažia sláviť sviatky ako pred inváziou, v myšlienkach sú s ľuďmi, ktorí to potrebujú. Napríklad myslia na vojakov, ktorí strávia sviatky na fronte.Časť Ukrajincov bude tráviť Vianoce v čase ako my, to doposiaľ nebolo zvyklosťou.Témou podcastu je aj jedlo - a to konkrétne boršč, o ktoré sa sporili s Rusmi. Keď vypukla vojna na Ukrajine tak Ukrajinci zabojovali za národné jedlo v UNESCO. „Vďaka snahe Ukrajincov sa tam borčš dostal ako chránené dedičstvo Ukrajiny. V zmysle, že ruská kultúra sa snaží pohltiť prvy okolitých kultúr," približuje Stanislava Harkotová.Viac v podcaste.Moderuje Denisa Hopková.

Predstavte si, že by ste si pred každou cestou do obchodu ku známym či do divadla museli najprv zistiť, či sa tam vôbec dostanete. Mnohým z nás ani len nenapadne, že by sme niekam nemali prístup. Berieme to ako samozrejmosť. No pre ľudí s nervovosvalovými ochoreniami je skoro každá snaha dostať sa niekam náročnou logistickou prípravou, ktorá nemusí vždy skončiť šťastne. Prečo? Pretože Slovensko je bariérová veľmoc. Ako bariéry ovplyvňujú životy ľudí s nervovosvalovým ochorením, ale aj každého jedného z nás, sa budeme rozprávať s riaditeľkou Organizácie muskulárnych dystrofikov v SR Andreou Madunovou.Často si bariéry okolo nás nevšímame. Natrafíme na ne, až keď sa nás začnú bytostne dotýkať. Staneme sa rodičmi a začneme používať kočík. Môžeme mať úraz a dočasne používať barle. Alebo jednoducho zostarneme a už nám naše telo nebude slúžiť tak ako za mladších čias. Sú však medzi nami ľudia, ktorí bariérovosť na Slovensku zažívajú pre nervovosvalové ochorenie na vlastnej koži každý jeden deň. „Bariéry ovplyvňujú náš život celkom zásadným spôsobom, pretože tá mobilita u nás je zasiahnutá samotnou existenciou nášho ochorenia. Ide o ochorenie, ktoré sa postupne zhoršuje. Naše svaly strácajú silu, strácame schopnosť chodiť a samostatne sa hýbať. Nevyhnutnými pomôckami na mobilitu sú pre nás mechanické vozíky, elektrické vozíky, ktoré nám umožňujú pohyb. Tieto pomôcky vyžadujú bezbariérové prostredie a bezbariérový prístup. A tým, že nie všade je takýto prístup zabezpečený tak, ako by bolo treba, tak kamkoľvek sa potrebujeme dostať, tak musíme dopredu zisťovať, či ten priestor alebo samotná tá cesta, ktorú absolvujeme je pre nás prístupná,“ vysvetľuje Andrea Madunová, u ktorej sa nervovosvalové ochorenie začalo prejavovať, keď mala 10 rokov.Bariéry dokážu zabrániť štúdiu na škole aj zamestnaniuBariérovosť ovplyvňuje životy ľudí so zdravotným znevýhodnením aj pri tom, či budú môcť mať dostatočné vzdelávanie v školách, ale aj pri uplatnení sa na trhu práce. Všetko potom závisí od samotných riaditeľov škôl či firiem. Je veľkou otázkou komu dá zamestnávateľ prednosť, ak sa bude o pozíciu uchádzať 10 ľudí bez zdravotného znevýhodnenia a jeden človek, ktorý je na elektrickom vozíku. „A on potrebuje mať okrem toho, že koľko zarobím zodpovedaných ešte minimálne 20 ďalších otázok: ako sa dostane na svoje pracovné miesto, či bude mať kde parkovať, či sa dostane do jedálne, či majú vo firme bezbariérové sociálne zariadenia, či mu bude ochotný niekto z kolegov alebo niekto ďalší ochotný podať šanóny, či sa dostane k pracovnému stolu, kde bude pracovať. A tu už by som povedala, že to už musí byť ten zamestnávateľ naozaj veľmi odhodlaný a priam motivovaný,“ hovorí Madunová o praktických problémoch, ktorým čelia ľudia s nervovosvalovým ochorením. Väčšinou dá zamestnávateľ napokon prednosť takému pracovníkovi, pri ktorých nebude musieť riešiť takéto otázky. Až korona kríza rozšírila pre ľudí s nervosvalovým ochorením nedostupné možnosti, pred ktorými dovtedy štátne inštitúcie zatvárali dvere a oči. Online vzdelávanie a home office sa stal zrazu normou pre všetkých. Dovtedy išlo o nepredstaviteľnú požiadavku.Nejde o nadštandard, len o malé úpravy, ktoré pomôžu všetkýmV spoločnosti je podľa Madunovej stále zakorenené, že ľudia so zdravotným znevýhodnením potrebujú nejaké špecifické zaobchádzanie alebo špeciálne služby. „No často je to tak, že práve preto potrebujeme špeciálne služby, lebo my vlastne nevieme využívať tie bežné služby. Keď sa niekto z dôvodu, že autobus nie je bezbariérový, do toho autobusu nemôže dostať, tak je odkázaný jedine na špeciálnu službu, že preňho príde napríklad auto s plošinou. Alebo musí mať vlastné prispôsobené auto, lebo je vylúčený z bežnej hromadnej dopravy.

Poslanci škrtli verejnoprávnemu telerozhlasu štvrtinu rozpočtu a poslali ho do rozpočtového provizória. Podľa riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja to možno bude znamenať zlúčenie televízneho :Športu so stanicou :24. Plánované rozdelenie RTVS je podľa neho hlúposť a systém rozdeľuj a panuj. Sám navrhuje kompromis – aby RTVS zostala zachovaná ako holding, pod ktorým by boli nezávislejšie rozhlas a televízia s vlastnými riaditeľmi. Politických nominantov v inštitúcii odmieta.V podcaste s generálnym riaditeľom RTVS Ľubošom Machajom sa dozviete:– čo znamená pre RTVS konsolidačný škrt v rozpočte na budúci rok o 26 percent;– že sa uvažuje o zrušení jedného televízneho programu a môže sa zlúčiť :Šport so spravodajskou stanicou :24;– aký zmysel má platiť z verejných peňazí vysielanie športu, keď to robia komerčné televízie;– že plán ministerky kultúry dofinancovať RTVS cez zmluvu so štátom nie je zákonne možný;– či pri vyjednávaní o peniazoch niekedy politici od neho chceli službičky;– na čo sú nám vôbec v dnešnej dobe verejnoprávne médiá;– či história politického ovplyvňovania RTVS nie je argumentom na jej zrušenie;– že rozdelenie RTVS na dve samostatné inštitúcie je podľa neho hlúposť a systém rozdeľuj a panuj;– že on sám navrhuje holdingový spôsob riadenia – aby nezávislejší rozhlas a televízia existovali pod spoločnou značkou RTVS, no každá značka s vlastným riaditeľom;– čo hovorí na to, že by SNS chcela riadiť rozhlas a Smer televíziu;– či by sa vzdal funkcie riaditeľa výmenou za zachovanie existencie inštitúcie;– akú úlohu má mať RTVS v boji proti dezinformáciám;– prečo má v RTVS reláciu Do kríža šéf média zaradeného v zozname Konšpirátori.sk;– či sa v RTVS niekedy kradlo;– aké biznisy má v RTVS kontroverzný režisér Ňuňéz, ktorý stojí aj za spomínaným médiom zaradeným na zoznam problematických webov;– že Marek Ťapák, ktorý recitoval na tlačovke Roberta Fica s Martinou Šimkovičovou, je hlas Rádia Regina a neplánuje sa na tom nič meniť.

Keď zachraňujú životy tých, s ktorými sa zvykne spájať veta „život pred životom“, či inak - deťom, ktoré ešte nezhliadli svetlo sveta – a teda nenarodeným. Operácie v tehotnej maternici alebo liečenie detského plodu inak odsúdeného na zánik. A to aj na deťoch, ktoré sú ešte pupočnou šnúrou spojené s matkou. Odstraňovanie nádorov či transfúzie krvi ešte v štádiách spätých s vnútromaternicovým vývojom. Oblasť, o ktorej väčšina ani nepočula, na druhej strane dôverne známa tým, čo sú v čase obvykle radostného očakávania konfrontovaní s obavami o človiečika, ktorého ešte ani poriadne nevideli, sú však s ním bytostne previazaní a musia riešiť jeho zdravotné problémy.Fetálna medicína, či medicína nenarodených. Odbor, hranice ktorého technológie posúvajú stále vpred. Otvárajú pritom otázky, ktoré tu doteraz neboli – čo je ešte možné, aká miera rizika prípustná a finančná záťaž únosná. V prvej línii tohto zápasu u nás je Vladimír Ferianec, gynekológ a pôrodník a jeho tím v bratislavskej Ružinovskej nemocnici. Kam sme v starostlivosti o nenarodených zašli? Čím dokážeme inšpirovať aj Spojené štáty? A bude to u nás mať kto robiť o pár rokov? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

Vulkanická činnosť prebieha na mnohých telesách Slnečnej sústavy. Z viacerých dôvodov je pre vedcov obzvlášť zaujímavá. Na Zemi napríklad pomohla vytvoriť podmienky pre život.V technologickom podcaste SHARE o vulkanizme v Slnečnej sústave porozpráva redaktor Živé.sk a astrofyzik Marek Jurčík. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo o vulkanizme vo vesmíre zistil český vedec Petr Brož.Čo sa dnes vie o vulkanickej činnosti na Marse.Prečo je vulkanizmus zaujímavý.Ako pomáha vytvoriť podmienky pre život.Aké druhy vulkanizmu sa v našej Slnečnej sústave vyskytujú.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Rok 2023 sa pomaly blíži ku koncu a my môžeme nielen bilancovať, ale aj s očakávaním sledovať zmeny, ktoré nastávajú.Riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková v podcaste Ekocaste odpovedala na otázky a témy, ktoré rezonovali v roku 2023, a načrtla udalosti, ktoré nás v roku 2024 čakajú.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako by zhodnotila klimatický samit COP 28 a čo by mu vytkla? Ako by mal vyzerať COP 29? Ako mať ekologickejšie a udržateľnejšie sviatky?

Takých Romanov tu bude ešte veľmi veľa, otvorene hovorí o nedávnej šikane s fatálnym koncom šéfka Centra Slniečko Mariana Kováčová. "Áno, sú tu starí ľudia, sú tu mladé rodiny, ale "dočerta", my tu vychovávame mladú generáciu, ktorá potrebuje možno trochu niečo iné, ako sme potrebovali my, ale tie deti potrebujú ochrániť - a potrebujú mať dostupnú sieť služieb odborníkov, ktorá ich ochráni, ale ktorú my nemáme. Takže, áno - deti nie sú voliči, ale raz nás všetkých vystriedajú, tak myslime nato, aby sme raz aj my neskončili na tých strechách, hovorí šéfka Centra Slniečko Mariana Kováčová.Iba nedávno otriasol Slovenskom prípad šikany s fatálnym koncom. Prípad 15 ročného Romana z Parchovian je však zjavne iba špičkou mohutného ľadovca, pred ktorým si - ako spoločnosť, až príliš dlho zakrývame oči. Napokon, nie tak dávno sme tu mali prípad brutálnej šikany v Miloslavove, mali sme tu dieťa, ktoré spáchalo na Zámockej ulici v Bratislave desivý teroristický útok a - napokon, máme tu i hrozivé štatistiky, ktoré potvrdzujú, že medzi skupiny najviac ohrozené samovraždami patria práve naši tínedžeri. A preto otázka znie: Zmenilo sa napriek týmto správam, o duši našich deti, v nastavení slovenskej spoločnosti niečo zásadné?V čom je teda kľúč k detskej šikane a kde sa berie v našich vlastných deťoch toľko nenávisti, že sú schopné kvôli "inakosti" šikanovať a to až k smrti svojich spolužiakov? A kde sme boli v tom čase my - my, ako spoločnosť, a my ako dospelí? No a aká je v šikane rola školy a nakoľko je to zodpovednosť nás - rodičov, ktorí deti odprevádzajú do škôl a potom ich zasa doma vychovávajú? No a keď rodič zlyhá, kde je v tomto celom úloha štátu - ako vie pomôcť deťom, ktoré na pomoc vlastných rodičov nedosiahnu lebo ich rodičia to sami nezvládajú?A záverom: Sú - napriek všetkým tým neustále sa množiacim a čoraz brutálnejším prípadom šikany, ešte stále deti našou prioritou, aspoň tak, ako to všemožne radi deklarujeme? A ak sú, prečo im potom nevieme poskytnúť adekvátnu a dostupnú sieť kompetentnej a aj odbornej pomoci? A keď áno - kde potom tá "sieť bezpečnosti" pre to najcennejšie čo vraj máme a čo si zjavne žiada našu pomoc, v skutočnosti reálne je?Šéfka neziskovej organizácie Centrum Slniečko Mariana Kováčová k tomu dodáva: "To, čo sa stalo, to je odkaz. Začať bojovať za naše deti, začať ich počúvať, začať im dôverovať a nebagatelizovať to, čo sa im deje."Ráno Nahlas, tentoraz o detskej šikane, násili v spoločnosti, ktoré ovplyvňuje naše deti, dostupnosti odbornej a kvalifikovanej pomoci pre deti v problémoch, ale aj o tom, prečo i napriek desivým správám o stave duší našich vlastných deti, nie je táto téma ešte stále skutočnou a reálnou prioritou slovenskej spoločnosti. Ráno Nahlas so šéfkou Centra Slniečko Marianou Kováčovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:POHODA

Dnes večer pokračujú protesty proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry. Výhrady má už aj šéfka európskych prokurátorov Laura Kővesiová. Opozícia napáda najmä Petra Pellegriniho, ktorému by pokračovanie protestov mohlo prekaziť prezidentské plány. Čo na to hovorí strana Hlas? Sociológa sme sa pýtali, či majú protesty šancu prežiť sviatky. Hnutie Slovensko pošle svojich priaznivcov na veľký protest, aj keď Matovičových rečníkov zvyšok opozície nepozval.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť predsedu PS Michala Šimečku, predsedu SaS Richarda Sulíka, poslanca za Hlas Jána Ferenčáka, poslanca za hnutie Slovensko Mareka Krajčího a sociológa Dominika Želinského.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Ako evanjelická farárka má Anna Polcková k pomáhaniu blízko. Robí však oveľa viac, ako má v popise práce. Založila linku dôvery pre starších a chorých, organizuje tábory pre rómske deti, zbierky pre chudobných či podávanie teplého jedla pre ľudí bez domova. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Anna Polcková má v definícii filantropie úplne jasno. „Filantropia je láska k človeku a tá môže mať rôzne podoby. Filantropia je, keď venujem niekomu svoj čas, svoju pozornosť. A začať by sme mali od tých, ktorí sú nám najbližší,“ pripomenula v rozprávaní uprostred predvianočného zhonu.Chuť pomáhať ľuďom ju kedysi priviedla k štúdiu na zdravotníckej škole, no namiesto vysnívanej práce detskej sestry pokračovala v štúdiu teológie. Na otázku, či má veriaci človek bližšie k pomáhaniu, má dnes jednoznačnú odpoveď. „Kresťanstvo nie je iba o tom, aby sme chodili do kostola, modlili sa a prejavovali svoju zbožnosť, ale aby sme pomáhali ľuďom. Keď viera nevedie k pomáhaniu, tak je nanič. Keď vedie k pomáhaniu, vtedy je to to skutočné, to autentické,“ vysvetlila Anna Polcková.V podcaste sa dozviete:·      Či treba pomáhať naozaj každému, ·      prečo môže jednorazová pomoc poškodiť,·      čo môže darovať chudobný človek,·      prečo je slovenské kresťanstvo smutné a moralizujúce,·      a či bol Ježiš podľa Anny Polckovej filantropom.Kto je Anna PolckováTeológiu študovala v Bratislave aj nemeckom Erlangene. Ako evanjelická farárka pôsobí v cirkevnom zbore v bratislavskom Starom Meste. So spolupracovníkmi z cirkevného zboru a ľuďmi z neziskových organizácií a občianskych združení hľadá spôsoby konkrétnej pomoci rómskym deťom, utečencom, ľuďom bez domova a z LGBTI menšiny. Za dlhodobé aktivity v prospech ľudských práv a rozvoja demokracie dostala v roku 2020 Cenu Human Forum.V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Futbalová Niké liga má za sebou jesennú časť. Prvý v tabuľke je Slovan, posledné sú Zlaté Moravce. Slovan Bratislava vedie tabuľku o 7 bodov pred Žilinou. Bude sa na jar vôbec bojovať o titul, alebo je už všetko jasné? Uplynulé mesiace na slovenských ihriskách si rozoberieme v našom dnešnom podcaste.

Oľga Gyarfášová uvádza v pondelok, 18. decembra, do života novú knihu AKO SME ŽILI V ROKOCH NORMALIZÁCIE s podtitulom Rozhovory s aktérkami spoločenstva vzdoru. V ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! sa Sandra Polovková zhovárala s Oľgou Gyarfášovou nielen ako autorkou knihy a docentkou sociológie. Spolu s prekladateľkou Juliou Sherwood spomínajú na svoje odhodlanie a presvedčenie byť súčasťou disentu, na normalizáciu, či prenasledovanie ŠtB. Diskusiu sme realizovali v spolupráci s občianskym združením literarnyklub.sk v rámci festivalu Cez Prah. Táto časť relácie vznikla vďaka finančnej podpore Bratislavského samosprávneho kraja. Ďakujeme. Prácu Post Bellum môžete podporiť aj vy https://postbellum.darujme.sk/spomienky-pamatnikov-zachovavame-aj-vdaka-vam

„Moja skúsenosť je, že neexistuje politik, ktorému by bolo jedno, že ľudia demonštrujú“, tvrdí Erik Tabery, šéfredaktor českého Respektu. A tvrdí, že vôbec nie je dôležité, ako sa pri tom tvária. „Čím viac zdanlivého sebavedomia, tým väčší prejav neistoty“, dopĺňa. Keď pohľad zopodiaľ perspektívu len zaostrí. Prvé čo mi napadlo pri čítaní jeho editoriálu k vývoju na Slovensku. Pohľad zvonka – z Prahy – ktorý ten pohľad zvnútra a rovno žitý u nás doma na povolebnom Slovensku len sprehľadní. Nie Robert Fico, ale Peter Pellegrini ako hlavný zodpovedný za súčasný stav u nás? Stav, ktorý nezakryte pomenováva „deštrukciou štátu“. S jedinou motiváciou: dať hrádzu pred vyvodením spravodlivosti voči sebe a „našim ľuďom“. Vývoj, pred ktorým rovno vystríha doma v Česku. Lebo našliapnutú slovenskú cestu už zhliadol v Maďarsku i Poľsku. Erik Tabery, šéfredaktor časopisu Respekt a jeho pražská perspektíva diania u nás. „Myslím si, že oni už teraz reflektujú plné námestia. Je niečo iné, ak vám niekto nadáva, alebo vás kritizuje na sociálnych sieťach či rozoberá vás v novinách. Naproti tomu, ak zrazu vidíte, že stojí toľkým ľuďom za to prísť na demonštráciu!“, tvrdí. Vládna zostava na čele s Robertom Ficom však podľa neho prioritne pracuje na záchrane seba a svojich blízkych. „Ako im zabezpečiť beztrestnosť. Nefungujú podľa klasických politických kategórií“, pokračuje. Normálny politik by sa podľa Taberyho snažil o kompromis. „Normálny politik chce v spoločnosti pokoj, teda aby nebola rozdelená a kompromis môže byť riešením. To tu napríklad vôbec nevidím. Robert Fico už pre mňa nie je klasický politik. On už je akási forma klanu, ktorý rieši svoje problémy, nie tie štátne.“„V Európe by sme asi nenašli politika, ktorý mohol (po voľbách) chcieť takmer čokoľvek, nakoniec však nechcel nič“ – takto reaguje Erik Tabery na otázku o možných motiváciách Petra Pellegriniho pre opätovné spojenectvo s Robertom Ficom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Exminister spravodlivosti Viliam Karas upozorňuje, že Slovensko sa po prijatí nízkych trestov môže stať destináciou pre zločincov. Podľa neho budú na Slovensko chodiť páchať ekonomickú trestnú činnosť. Vláda chce politicky obsadzovať kontrolné inštitúcie, hrozí nám za to konflikt s Európskou komisiou a pokuty.Vláda chce priamo menovať šéfov napríklad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Protimonopolného úradu. Najmä v prípade druhého menovaného to stavia Slovensko do konfliktu s Európskou komisiou. Poslanec Roman Michelko za SNS, ktorý zmenu navrhuje, naznačuje, že ľudia, ktorí zákon pripravovali, to snáď majú ošetrené. Kto to je, neprezradil.V dnešnom podcaste budete počuť aj podpredsedníčku Progresívneho Slovenska Luciu Plavákovú či Janu Cigánikovú z SaS. Bude opozícia umelo naťahovať aj debatu o štátnom rozpočte?Moderuje Peter Hanák.Mentioned in this episode:POHODA

Líder Smeru ťaží z toho, že jeho voliči mu tolerujú kroky, ktoré pomáhajú „našim ľuďom“.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v debate s Jurajom Kemkom pripomenula časový sled udalostí, ktorý v plnej nahote odhaľuje motiváciu Roberta Fica pri útoku na špeciálnu prokuratúru.

Išli by ste do toho? V čom je háčik?V Austrálii budú skúšať svetielkujúcu stredovú čiaru na ceste, čo pomôže aj bezpečnosti a Lancii ukradli nový model predtým ako ho stihli predstaviť. Predstavovanie sa preto dialo v kanáli, prečo? Odpovede aj na tieto otázky sa dozviete v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

My sme postupne, ako rodičia - a ako rodina, delegovali na široké okolie svoje kompetencie: Od učiteľiek klavíra či trénerov cez družiny, kamošov našich detí až po internet. Myslím si, že sme v tomto už zašli priďaleko A keď sa potom - v prípade tragédií, ktoré sa stali, pýtame kto zlyhal, tak odpoveď znie: Zlyhali sme všetci. Neujali sme sa svojej,úlohy, hovorí šéf občianskeho združenia Návrat., ktoré sa už 30 rokov venuje téme adopcií a náhradných rodín.Deti sú naše zrkadlá a preto sú pre nás príležitosťou, niečo so sebou spraviť, hovorí šéf a zakladateľ združenia Návrat, ktoré vyhľadáva a pripravuje náhradných rodičov a rodiny pre deti, ktoré o tie svoje rodiny prišli. Kedysi sa im hovorilo"štátne deti" a končili vo veľkých neútulných detských domovoch. tie sú už dnes, aj vďaka Marekovi Roháčkovi, minulosťou, ale opustených detí neubudlo - sú tu, stále medzi nami.Kto sú - a ako sa ocitli v tejto ťažkej životnej situácií? Ako pomôcť tak im, ako aj rodinám, ktoré sa ich chcú ujať? Nakoľko ešte stále adoptívni rodičia vyhľadavajú deti podľa etnického a zdravotného kľúča a ako vyzerá proces sprevádzania takýchto nových rodín? Koľko je v nás toho genetickéhoa a nakoľko nás oplyvňuje trauma z rozpadu vlastnej rodiny?No a akí sme vlastne rodičia a čo o nás a našej výchove deti a starostlivosti o ne, hovoria udalosti ako sú prípady šikany s fatálnym koncom? "Je to správa o stave našej spoločnosti, správa o tom, čoho sme sa vzdali a čoho sme sa neujali, hovorí Marek Roháček. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Všetko máte vyrátané na niekoľko desatinných miest, raketa si to páli smerom od Zeme a dúfate, že kozmonaut pomočil pneumatiku na autobuse, inak sa na misii niečo pokazí.Ak neviete, o čom hovoríme, vedzte, že ide o jednu z hlavných povier sprevádzajúcich štarty ruských rakiet. Ako sa modliť 5-krát denne smerom na východ, keď oblet okolo Zeme trvá 90 minút a kde je tam vlastne východ? A čo s Vianocami?Pozrieme sa aj na to, kde sa astronauti môžu a nesmú podpisovať, kto je Tanya a získate recept na pečené fazule na oslavu úspešného štartu raketoplánu.O Vianociach na obežnej dráhe a vplyve náboženstva a povier na výskum kozmu sa v 65. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.V 65. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:prečo sa na Bajkonure neštartuje 24. októbra,či sa našla stratená cherry paradajka na ISS,aké meteorické roje sledovať v decembri,či na čo slúži na palube plyšák.Zaujímavé odkazy:Stratená rajčinka na ISSAko praktizovať islam na obežnej dráheRecept na “Launch Beans”Vianočný stromček na stanici SkylabMáte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Pre deti v každom veku je pobyt v nemocnici stresujúci zážitok. Hoci majú nemocnice zo zákona umožniť rodičom zostať pri svojich chorých deťoch v čo možno najväčšej miere, realita v našich zdravotníckych zariadeniach vyzerá úplne inak.Nemocnice, ktoré majú kapacity a možnosti vyjsť rodičom v ústrety, to aj robia, ale mnohé túto schopnosť nemajú, a tak trávia ich detskí pacienti často aj celé dni či dokonca týždne bez prítomnosti rodiča. Niektorí poslanci sa už niekoľko rokov snažia ukotviť právo blízkej osoby zostať s dieťaťom počas celej hospitalizácie. Bohužiaľ, tento zákon v parlamente ešte neprešiel. Pre choré dieťa je pritom niekedy najlepším liekom, keď má nablízku rodinu. Práve blízkosť pre rodiny je hlavnou hodnotou neziskovej organizácie Ronald McDonald House Charities. V diskusii v najnovšej relácii Pre mamy s Babsy sme preto privítali zastupujúcu riaditeľku Ronald McDonald House Charities, n.o. Luciu Takáčovú a MUDr. Roberta Vetráka, MPH, zakladajúceho člena Správnej rady Ronald McDonald House Charities na Slovensku, ktorý bol v čase jej vzniku riaditeľom Detskej fakultnej nemocnice (NÚDCH) v Bratislave. V dnešnom rozhovore sa budeme rozprávať aj o tom, že: naše nemocnice sú staré a porovnáme ich aj so zahraničím aké sú najčastejšie dôvody a argumenty, prečo sa rodičia nie vždy dostanú k hospitalizácii s dieťaťom a do akej miery sú relevantné ako dokáže rodič odbremeniť aj zdravotnícky personál a čo by rodič naopak v nemocnici s dieťaťom robiť nemal čím a ako presne sa Ronald McDonald House Charities usiluje v slovenských nemocniciach o rodinne orientovanú zdravotnú starostlivosť, teda aby rodiny mohli byť s deťmi v rámci priestorov, ktoré im čo najviac pripomínajú domov pripomenieme si aj veľmi dôležitý sociálny aspekt tohto všetkého, nielen ten psychologický, pretože rodiny detí, ktoré sú dlhšie alebo opakovane hospitalizované vítajú, ak môžu bývať v nemocnici, často totiž prídu aj z viac ako 100 km vzdialenosti, a nemôžu si s jedným príjmom dovoliť platiť dlhodobo nejaký hotel rozoberieme si aj niektoré body z charty práv, ako napríklad, že pokiaľ je dieťa preložené na chirurgický výkon na dospelácke oddelenie, tak má právo byť hospitalizované v prostredí, ktoré je vytvorené pre deti, teda má nemocnica vytvoriť také podmienky, že bude na izbe buď samé, alebo s inými deťmi, ale nie s dospelými pacientmi, a to najmä pre psychologickú podporu hospitalizovaného dieťaťa. Lenže, žiaľ, prax u nás je často celkom iná a aj o tom hovoríme v dnešnej časti relácie Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. 

Po potlačení SNP bola Ervinova rodina v septembri 1944 deportovaná do koncentračného tábora v Seredi. Ervín a jeho brat – dvojča mali 4 roky. So šťastím sa vyhli transportom do Auschwitzu, svoje si užili v Terezíne. Celá rodina prežila a vrátila sa do Topoľčian, kde Ervín ako päťročný zažil 24. septembra 1945 pogrom na židov. Pozornosť ŠtB si neskôr „užil“ kvôli emigrácii bratov, aj kvôli svojmu pôvodu mal sťaženú kariéru. Od svojich 56 rokov sa profesionálne venoval spevu židovských piesní.

Tomáš Šedivý alias Lasky je frontman skupiny PARA už 28 rokov, ale hudbou sa neživí. V Mimóze prezradil, že pracuje na ďaľšom albume, ktorý uzrie svetlo sveta budúci rok, či im ubúdajú fanúšici a prečo išiel na diskusiu do Maďarska, keď ničomu nerozumel.V relácii sa (ne)dozviete:– prečo preferuje vaňu pred sprchou;– aké najväčšiu záhadu rieši;– ako prežíva Vianoce;– ako si vyberá podniky počas „Tour de Bar“;– kedy PARA vydá nový album;– či vie spoznať hit predtým ako ho vydajú;– či si pozrel Spotify wrapped;– akými jazykmi hovorí a iné.

Potraviny majú za sebou búrlivý rok. Postupné zdražovanie zapríčinené konfliktom na Ukrajine a následnou infláciou potrápilo mnohé rodinné rozpočty. Niektoré potraviny dosiahli svoje maximá a bezpochyby padali aj cenové rekordy. Ako presne sa vyvíjal tento rok a čo nás čaká v roku 2024 nám v podcaste Na tému porozprával segmentový manažér pre poľnohospodárstvo VUB banky Martin Hubinský, ktorý je zároveň podpredsedom dozornej rady Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Regulácia, ktorá vyplýva z aktu o digitálnych službách, sa zameriava najmä na nelegálny obsah. V slovenskom kontexte ide o nenávistné prejavy postavené na rasovej alebo etnickej nenávisti, extrémistický alebo teroristický obsah, výzvy k násiliu či propagáciu vojny. Kým v minulosti sme mali iba pravidlá platforiem, teraz Európska únia vymáha platnosť svojich zákonov tak, aby platili rovnako vo fyzickom priestore aj online.Na aké typy obsahu sa zameriava akt o digitálnych službách (DSA) Európskej únie? Ako bude fungovať nahlasovanie obsahu platformami a čo je jeho cieľom? Prečo je problémom regulácia dezinformačného obsahu a aké prekážky existujú pri jeho identifikácii? Čo sa skrýva pod termínom systematické riziká, ktoré má DSA potláčať? Aké možnosti existujú pri moderovaní diskusie pod príspevkami na sociálnych sieťach? Ako pomáha diskusie moderovať umelá inteligencia a nástroje ako je TrollWall?Ako sa od moderovania líšia ďalšie aspekty sociálnych sietí – odporúčacie algoritmy a dizajn platforiem? Prečo je dôležitá virálnosť obsahu alebo scrollovanie? Ako môžeme na Slovensku posilňovať kritické myslenie a rozvoj vedomostí súvisiacich s médiami či sociálnymi sieťami? Čo je najviac potrebné v daných témach vysvetľovať? Ako sa môžeme rozprávať s blízkymi, ktorí veria konšpiračným alebo dezinformačným naratívom? Existujú nejaké základné rady alebo odporúčané postupy?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s členom komunikačného tímu prezidentky Čaputovej Jakubom Godom.

In the fourteenth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.The government approved the abolition of the special prosecutor's office, on December six. "The special prosecutor's office cannot be fixed," declared the prime minister. The amendment to the criminal codes also includes a proposal to significantly shorten the statute of limitations. According to the prosecutors of the Special Prosecutor's Office, this will result in the suspension of criminal prosecutions in serious cases.Opposition parties have planned further protests against the government's proposal to abolish the special prosecutor's office, reduce penalties for corruption, and prevent police officers from using the protection of whistle-blowers.This week, around 15,000 people came to Bratislava alone, and there were also thousands of people in other cities. It is necessary to add that it is the middle of December, and it is freezing outside, but this does not prevent people from coming.The second pick of the 2022 NHL Draft only started his NHL career last week and already has six games, one goal, and two assists.In the last game, the hockey defender Šimon Nemec even became the busiest player of the New Jersey Devils during the home win over Boston.The podcast used a short sample from youtube.com/DevilsJoint."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Včerajší európsky večer našim futbalovým tímom nevyšiel, Slovan Bratislava prehral na záver skupinovej fázy Konferenčnej ligy s Olimpijou Ľubľana 1:2 a Trnava neuspela v Istanbule s Fenerbahce 0:4. Slovan Bratislava síce na záver prehral doma s Olimpijou, ale nič to nemení na tom, že na jar bude pokračovať v pohárovej Európe. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Mobilné programy či účty v bankách, online služby, štátne alebo súkromné appky, to všetko sú oblasti ktoré využívame úplne bežne. Sú však skupiny ľudí, ktoré viaceré z nich môžu využívať len v obmedzenej miere prípadne vôbec. Reč je najmä o cudzincoch, pre ktorých sa Slovensko stalo dočasným domovom.Niekedy je bariérou chýbajúca lokalizácia do im zrozumiteľného jazyka, inokedy interné pravidlá spoločností, technické nedokonalosti a obmedzenia. O digitálnych bariérach sa dnes v podcaste SHARE zhovárajú redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Mária Dolniaková. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo sú to digitálne bariéry a aké problémy spôsobujú.Ako sú na tom štátne systémy a ich prispôsobenie sa do cudzích jazykov.S akými problémami sa bežne stretávajú cudzinci na Slovensku.Či je pre nich jednoduché vybaviť si mobilného operátora.Prečo majú niektorí ľudia zo zahraničia problém otvoriť si účet v banke.Téme sa bližšie venujeme aj tu:Pomôže to mnohým ľuďom: Štát chystá zlepšenie služieb v zanedbávanej oblastiAko si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Lídri Európskej únie schválili začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou. Rozhodnutie padlo napriek predchádzajúcemu vytrvalému odporu Viktora Orbána. Ešte v štvrtok popoludní šli z Bruselu správy, že stredobodom pozornosti je nielen Ukrajina, ale aj samotný Viktor Orbán. Blokoval totiž tak finančnú 50miliardovú pomoc krajine pod agresiou Vladimíra Putina, ako i začiatok prístupových rokovaní. Rozhodnutie s prívlastkami „historické“, ale i „nečakane rýchle“ – to na jednej strane. Na druhej – a tú predstavuje spomínaný maďarský premiér - „zlé“. Čo sa stalo, že bolo nakoniec prijaté „jednomyseľne“? Miestnosť v čase rozhodovania Orbán jednoducho opustil – neskôr napísal, že „Maďarsko nechce byť súčasťou tohto zlého rozhodnutia“. Možno tak hovoriť o jednomyseľnosti? A čo zelená Ukrajine pre jej členstvo v Únii bude znamenať pre aktuálnu vojnu s Putinovým Ruskom? Témy pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Ak mám byť pri tomto hodnotení naozaj chladnokrvný, myslím si, že Viktor Orbán si uvedomil, že toto je taká dojná krava, ktorú bude môcť využívať aj v nasledujúcich mesiacoch“, tvrdí analytik. Únia len predvečer samitu Maďarsku „rozmrazila“ vyše 10 miliárd eur z eurofondov. Z Orbánovho okolia totiž otvorene zaznievalo, že vstup Ukrajiny do EÚ nepodporí, ak Maďarsku neuvoľní zmrazené peniaze.Pavel Havlíček upozornil na fakt, že ďalšou príležitosťou pre Orbánov prístup alla dojná krava môže byť už nasledujúci januárový mimoriadny samit o vojenskej pomoci Ukrajine. Práve Orbánove veto v tejto otázke nateraz blokuje 50 miliardový balík európskej pomoci. Robert Fico podľa Havlíčka „lavíruje“ medzi záväzkom pre svoj elektorát a „mlynským kameňom“, ktorý predstavujú veľké možnosti pre biznis súkromného zbrojárskeho sektoru. „V tomto je Fico pragmatik a pragmatikom zostane“, tvrdí analytik a „bude pokračovať v pozícii akéhosi mačko-psa“. Zomrel uznávaný autor, textár a aforista, majster „presných viet“ Tomáš Janovic. „Budú nám chýbať vaše myšlienky, váš zmysel pre humor“, reagovala prezidentka Zuzana Čaputová. Tomáš Janovic zomrel po dlhšej chorobe vo veku 86 rokov. Ak je autor prítomný vo svojej tvorbe, spojme sa s ním aspoň cez ňu – jeho aforizmami:„Pokus o totalitu sa podarí na prvý raz. Pokus o demokraciu treba stále opakovať.“Alebo ten o politikoch: „Keby kradli popritom, že niečo vytvoria, oni kradnú popritom, že kradnú.“A do tretice: „Lup sa najlepšie odnáša v národnej zástave.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

„Naši ľudia“ sa môžu vyhnúť väzeniu a tí zvyšní budú platiť.Čo všetko dokáže narozprávať Robert Fico a čím sa pokúsil zaujať Andrej Danko, sa dozviete v najnovšom Ťažkom týždni.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Aktuality.sk vydali novú knihy Politika po slovensky, ktorá mapuje tri dekády slovenskej politiky od únosu cez Gorilu k vražde. Vypočujte si rozhovor s jedným z autorov a šéfom politického oddelenia Martinom Slizom, ktorý približuje prečo si politici už 30 rokov hľadajú nepriateľa, ako sa u nás vytratila úcta k ústave a prečo sú diskusie s politikmi v nedeľu.Najnovšia kniha z dielne Aktuality.sk nesie názov Politika po slovensky a mapuje vybrané fenomény v 30-ročnom príbehu slovenskej demokracie. Viac ako dve desiatky esejí odzrkadľujú zlomové míľniky, zaujímavosti i anomálie slovenskej politiky: od únosu prezidentovho syna cez Gorilu k vražde novinára a štvrtej vláde Roberta Fica.Autormi textov sú deviati komentátori, analytici a spolupracovníci redakcie Aktuality.sk, ktorý vás zavedú do zákulisia vysokej politiky.Jeden z autorov textu Martin Sliz v podcaste približuje, že kniha rekapituluje, čo sa stalo za uplynulých 30 rokov. „Rozmieňa udalosti na drobné a rozoberá jednotlivé fenomóny: napríklad fenomény prezidentov, premiérov, predsedov národnej rady. Autori kriticky hodnotia, čo sa udialo. Napríklad, akým spôsobom sa tu etabloval prezident, ktorý pôvodne vyzeral, že bude mať ceremoniálnu úlohu a nakoniec sa z neho stal jeden z mocenských hráčov."Novinár sa v knihe venoval napríklad fenoménu nedeľňajších diskusií - prečo sú práve v nedeľu a na obed. „Naša ústava mala vyše dvesto zmien za posledných tridsať rokov. Porovnal som to s americkou ústavou, ktorá má asi 250 rokov a tam tých zmien bola desatina oproti našim," približuje Martin Sliz ďalšiu kapitolu v knihe.V podcaste tiež budete počuť:- aké sú fenomény: prezidentov, premiérov a šéfov parlamentu, maďarských strán,- prečo kniha vznikla a ako vznikala.Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Kolaborácia s Ruskom, kolaborácia s krajinou, ktorá sa nám vyhráža, krajinou, ktorá napadla nášho suseda, ktorá vraždí, ktorá je ekonomickým trpaslíkom a neuveriteľne zaostalou diktatúrou, tak podkladanie sa takejto krajine sa dá nazvať, minimálne, postupom absolútne proti záujmom Slovenskej republiky,“ hovorí pre Aktuality Nahlas exminister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Prečo nazval amerického veľvyslanca „užitočným idiotom“ a kam vedie Ficova zahraničná politika?Názory Slovenska a NATO o vojenskej pomoci Ukrajine sa rozchádzajú, lebo slovenská vláda neverí, že to pomôže vyriešiť situáciu na Ukrajine. Vyhlásil to dnes premiér Fico počas spoločnej tlačovej besedy s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom.Po ostrej a rétoricky rozmáchnutej predvolebnej rétorike SMERu a ďalších dnes už vládnych strán, prichádza čas ich vládnych činov. Videli sme snahu zlikvidovať aktívnych hráčov štátu v hybridnej vojne, ale aj naplnenie sľubu o ukončení armádnych dodávok pre brániacu sa Ukrajinu. Po čase volebnej kampane sa však zdá, že ostrie predvolebnej rétoriky otupila vládna zodpovednosť. alebo je to len zdanie a štvrá ficova vláda predsa len zásadne otáča kormidlo našej zahraničnej politiky a mení náš dlhoročný bezpečnostný kurz?Ako čítať vynárajúce sa spory s Bruselom a môže - a má sa, opozícia spoliehať, že slabosť ich politického mandátu bude nahrádzať tlak z EÚ. Je Fico IV. z roku 2023 ešte stále ten istý Fico, ktorý horoval za členstvo Slovenska v takzvanom európskom jadre, rečnil na Globsecu a snažil sa o fotky s americkým prezidentom? Čo sa v uvažovaní premiéra zmenilo a nakoľko ho inšpiroval model vládnutia Viktora Orbána - a to aj vrátane napätých vzťahov s EU? ako dôležité môžu byť obchodné záujmy ministra obrany v zbrojárskom biznise a nakoľko bude premiér podliehať tlakom národniarov volajúcich po boji s mimovládkami?No a napokon, ako sa mení geopolitická šachovnica sveta a nakoľko je Slovensko pripravené aj na tie najčernejšie scenáre, vrátane svetovej vojny? A ak nie, prečo podceňujeme kľúčové funkcie štátu, ktorými je obrana a ochrana štátu a jeho občanov?Témy a otázky pre exministra zahraničných vecí a dlhoročného diplomata Rastislava Káčera. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Šéfka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová hovorí, že smerácky návrh na zmeny ublíži nielen chráneným policajtom, ale každému, kto by chcel oznámiť napríklad korupciu. Ak by zmeny prešli tak, ako sú navrhované, štát takýchto ľudí prakticky prestane chrániť. Práve naopak, môže im ublížiť a prekaziť trestné stíhanie korupcie. Bude komunikovať s Petrom Pellegrinim, aby sa návrh zmenil. Celý problém môže skončiť na Ústavnom súde SR.V podcaste so šéfkou Úradu na ochranu oznamovateľov sa dozviete:– čo je najväčší problém v návrhoch Smeru;– že úradu sa nepýtali ani na názor na navrhované zmeny;– že aj Smerom obhajovaná nepravá retroaktivita zmien je obrovský problém a celý zákon aj kauzy policajtov zrejme skončia na Ústavnom súde;– či navrhované zmeny zasiahnu aj bežných oznamovateľov korupcie, možné budúce Biele vrany a whistleblowerov;– že chrániť oznamovateľov musíme podľa európskych smerníc;– či nie je legitímne, že nová vláda sa na týchto ľudí pozerá smeráckym slovníkom ako na "udavačov";– či sa ochrana nezneužíva na zabetónovanie policajných funkcionárov;– či nie je absurdné, aby úrad držal vo funkcii policajného viceprezidenta;– kedy by Matúš Šutaj Eštok mohol dostať pokutu za porušenie zákona a či ju zaplatí on alebo my všetci z rozpočtu ministerstva;– že preventívnu ochranu oznamovateľov zaviedli R. Fico a P. Pellegrini;– prečo môže návrh Smeru zmariť vyšetrovania a ohroziť oznamovateľov;– že navrhovaný model ochrany oznamovateľov vôbec nie je ich ochranou;– aký zásah Európskej komisie sa dá očakávať;– ako by mohol zasiahnuť Ústavný súd SR.

Oni tam nechcú byť samé, boja sa smrti, boja sa umierania a volajú práve preto lebo majú strach z toho, čo príde a že v tom budú samé. A keďže ich trápi osamelosť, tak si povedia, že aspoň pri tom umieraní nechcú byť samé, hovorí Zuzana Juáneková z internetovej poradne IPčko. Práve ich telefonické a chatové linky zachraňujú naše deti. Sú tam práve vo chvíľach, keď si naše deti volia medzi životom a smrťou.Sú ako Holden Caulfield z kultového románu "Kto chytá v žite," - stoja na samom okraji útesu a chytajú deti bežiace v ústrety priepasti oddeľujúcej život od smrti. Sú priamo tam, priamo pri nich v ich najkritickejších chvíľach. A sú tam preto aby sa ich pokúsili v týchto zlomových momentoch pred tým pádom do priepasti zachytiť.Vyjednávajú s deťmi doslova o živote a smrti a hovoria, že osamelosť zabíja. Hovoria s deťmi, ktoré trápi tak strašná osamelosť, že aspoň vo chvíľach, keď stoja na samom ukraji útesu - a volia si medzi životom a smrťou, tieto deti - naše deti, nechcú byť aspoň vo svojom umieraní samé.Tak, ako nami otriasol nedávny prípad 15. ročného Romana z východného Slovenska, tak by nami mohol pohnúť fakt, že takýchto detí je tu medzi nami oveľa viac, než sme si ochotní vôbec pripustiť. Len v internetovej poradni pre mladých IPčko tento rok zaznamenali viac ako 3400 akútnych volaní detí a mládeže, ktoré súviseli s pokusmi o ukončenie života. A takýchto telefonátov od našich detí stojacich na samom okraji priepasti neustále pribúda. "Pred pár týždňami sme začali zase chodiť po koľajniciach a ja si pri každom výjazde spomeniem na časy, keď sme spustili Krízovú linku pomoci. Mala som na nej jednu z prvých služieb a zavolala mi mladá žena. Stála na koľajniciach a plakala. Kričala do telefónu. Že sa cíti neviditeľná, nevypočutá a že to nemá zmysel. Že tu už nechce byť a chce zomrieť. Z diaľky som začula vlak. Pamätám si to dodnes. Tú naberajúcu rýchlosť, ten zvuk, to trúbenie. Vyhŕkla som: STOJ! SOM TU. Nič viac som nestihla. Vlak prešiel. V telefóne zostalo ticho. Neviem či som niekedy zažila dlhšie. A v tom sa ozvala. Plakala. Stihla odstúpiť. Odskočila preč z koľajiska. Vždy, keď sa vraciame na koľajnice, myslím na to, že niektorí to šťastie nemali. Možno nevedeli, že pomoc existuje a kde ju môžu hľadať. Že vie za nimi prísť - dokonca aj na tie koľajnice. Alebo mali strach a nenašli odvahu to skúsiť. Hovorí Zuzana Juráneková z IPčka.Aké to teda je, dvihnúť telefón, na konci ktorého môže byť mladý človek bojujúci v tej chvíli doslova o svoj život? Čo sa dá, čo sa môže a najmä, čo sa má povedať niekomu, kto zvažuje dobrovoľný odchod so sveta? Aké pravidlá majú takéto rozhovory a ako sa "vyjednáva" o živote a smrti? No a kto sú vlastne tí slovenskí "Holdenovia" stojaci na tom druhom konci linky a bojujúci o životy našich vlastných detí v tých ich najzlomovejších chvíľach a ako sa oni vyrovnávajú s tým, s čím su dennodenne vo svojej práci konfrontovaní?Ráno Nahlas s Veronikou Tóthovou, Michaelou Badárovou a Zuzanou Juránekovou z krízových liniek internetovej poradne pre mladých IPčko. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pri všetkej úcte, spýtajte sa ľudí, či vedia proti čomu protestujú: čo im vadí na odvolaní Lipšica a aký je rozdiel medzi špeciálnym prokurátorom a generálnym prokurátorom. Dajte im tieto odborné otázky, či vedia prečo sú na tom námestí, hovorí v podcaste poslanec Smeru Dušan Jarjabek. Podľa poslana Hlasu Samuela Migaľa ľudia nemajú ucelené informácie.Včerajšieho protestu pred úradom vlády v Bratislave a v ďalších mestách sa zúčastnili tisícky ľudí. Protestovali napríklad proti návrhu vlády zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry či proti zníženiu trestov za korupciu. Išlo o zhromaždenie, ktoré zvolali opozičné strany.Podľa šéfa progresívcov Michala Šimečku sú v koalícii nervózni a vysvetľuje si to tým, že obštrukcie opozície a protesty ľudí fungujú. „Sú pod tlakom, lebo vidia, že to, čo si predstavovali, že pretlačia promafiánsky balíček - zrušenie špeciálneho prokuratúry - narýchlo, bez diskusie pred Vianocami, že to sa im nedarí a tlak funguje,“ hovorí v podcaste.Parlament si dnes odhlasoval, že bude rokovať až do polnoci a poslanci zároveň zaradili, že rozpočtom sa budú zaoberať ešte pred rušením špeciálnej prokuratúry. Budete počuť reakciu Petra Pellegriniho, že či je to reakcia na protesty ľudí.No a pýtali sme sa aj ďalších koaličných poslancov, či reflektujú ľudí na námestiach alebo chcú, aby novela trestného zákona, vrátane rušenia špeciálnej prokuratúry, ostala bez zmeny. Odpovedajú Dušan Jarjabek a Samuel Migaľ.Podcast nahrala Denisa Hopková.

V roku 2023 sme sa stali prvýkrát svedkami toho, ako tzv. deepfake, čiže umelou inteligenciou vytvrené video a audio zasiahlo do politického boja. Ako to celé prebehlo? Kto ho šíril a malo vôbec nejaký dopad? Aj týmto otázkam sa v podcaste venovali Veronika Jursová Prachárová, šéfka portálu Demagóg.sk Veronika Hincová Frankovská a novinárka ICJK Karin Kőváry Sólymos.Hincová Frankovská uviedla, že tesne pred moratóriom Demagóg.sk vôbec po prvý raz overoval deepfake. Išlo o údajnú nahrávku predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku o tom, že keď sa jeho strana dostane do vlády, drasticky zdražia cenu piva. Podľa Hincovej Frankovskej deepfaky očakávali vo factchekingovej komunite už dlhšie. Paradadoxne sa podľa nej ukazuje, že vôbec nie je dôležité, aby bola nahrávka na nerozoznanie od reality, „Dosť často stačí použiť iba zle zmanipulovaný obrázok alebo iba nejaké informácie, ktoré sú mimo kontextu a ľudia aj tak majú tendenciu veriť tomu, čomu už dovtedy verili.Novinárka ICJK Karin Kőváry Sólymos priblížila overovanie údajnej nahrávky novinárky Denníka N Moniky Tódovej a predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Podľa Kőváry Sólymos je najväčšia hrozba pri deepfakeoch neistota, že čo je pravda, „Ako budeme vedieť čo je pravda, keď AI bude ešte kvalitnejšia a bude vedieť vygenerovať ešte kvalitnejšie deepfaky.“ Taktiež dodala: „Druhá vec je, že strašne ľahko sa môže stať ktokoľvek terčom diskreditačnej kampane.

Koniec roka je každoročne čas, kedy najväčšiemu množstvu ľudí končí viazanosť a obzerajú sa po novom programe. Operátori na to pravidelne reflektujú špeciálnymi ponukami. Inak tomu nie je ani tento rok.V technologickom podcaste SHARE sa o najlepších vianočných ponukách operátorov rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Vianočná ponuka operátora Slovak Telekom.4ka ponúka zvýhodnené neobmedzeno, má to však háčik.Orange zaujal množstvom kombinácií.Ponuka O2 je menej agresívna.Slovanet a Antik predstavili akcie tiež.Témam sa bližšie venujeme aj tu:Veľký prehľad vianočných ponúk u operátorov: Zmena na poslednú chvíľu, jedna akcia je výnimočná4ka podliezla cenami konkurentov: Neobmedzený paušál aj za 16 eurO2 stále rozdáva balík 10 GB zadarmo. Dá sa zmeniť aj na neobmedzené dáta (+ako ich získať)Telekom predstavil vianočné akcie: Podobnú ponuku ešte nemal, najväčšie prekvapenie je však indeOrange narýchlo mení vianočnú ponuku. Dá dvojnásobok dát, veľký balík dát a lacnejší internetVianočná ponuka od Slovanetu: Internet na úvod zadarmo a potom s výraznou zľavouVianoce v Antiku: Lacnejší box, TV služba k fotovoltike a snaha o získanie klientov konkurenciePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Exministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková hovorí, že ak sa bude vláda takto správať celé štyri roky, ľudia budú v uliciach. Zmeny v trestnom práve podľa nej písali advokáti trestne stíhaných osôb. Bohatí zaplatia finančné tresty a nebudú musieť ísť do väzenia a podmienku bude možné dostať aj pri praní špinavých peňazí v hodnote 750-tisíc eur.V podcaste s Máriou Kolíkovou sa dozviete:– čo nás čaká na dnešných protestoch;– že nápad zorganizovať protesty dostala ona po tom, čo ju vydesil návrh zákona;– že ide o nevídanú hrubosť a bude tým ohrozená bezpečnosť občanov;– či je pointou protestov presvedčiť voličov Smeru o nesprávnosti návrhov;– či budú protestovať celé štyri roky;– prečo z protestov vylúčili Demokratov a Igora Matoviča;– čo ju presviedča, že návrhy zákonov písali advokáti trestne stíhaných osôb;– že ju šokuje, ako Maroš Žilinka mlčí o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry;– akí zločinci dostanú podmienky a dohody;– či zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastaví Ústavný súd;– že sa zníži ochrana niektorých zvierat;– či je v návrhoch Smeru aj niečo dobré;– že aj za pranie špinavých peňazí v hodnote 750-tisíc eur bude možné dostať podmienku;– či bude kandidovať za predsedníčku SaS.

Tisíce „vlastnou hlavou“ – že vám to niečo pripomína? Hneď na úvod však zastavím tieto domáce politicko-oligarchické reminiscencie. Tisíce vlastnou hlavou totiž môžu smerovať aj inam, ako na vlastný politicko-mocenský prospech. Ak sa súcit s napadnutou Ukrajinou spojí s tvorivosťou umelca a ašpirujúceho právnika, tisíce vlastnou hlavou môžu zachraňovať životy a rovnako kvalitu životov – tam, kde už život akoby strácal hodnotu. Hosťom RánoNahlas bude Marek Janiga, ktorého osudy Ukrajincov nenechávajú na pokoji. A to v čase, keď sa Ukrajina dostáva akoby na druhú koľaj.„Prípadné chýbajúce milióny pre Ukrajinu si my, čo tam pravidelne chodíme, vieme hneď pretaviť do praktickej pomoci, jedla, medicíny, kde by chýbali. Alebo rovno do stratených životov“, reaguje na problémy, s ktorými sa s vyše 60 miliardovou pomocou borí najväčší podporovateľ Kyjeva – Spojené štáty. Marek Janiga aktuálne študuje právo na Slovensku, predtým však študoval práve v Spojených štátoch. A bol tam aj v čase rozpútania vojny na Ukrajine. „Všetci sa zaujímali o správy z oblasti. A nakoľko môj brat pomáhal od prvých dní na hraniciach a posielal mi fotografie odtiaľ, bola to aj pre mňa viac ako živá téma“, rozpráva o prvých hodinách konfliktu. „Jednoducho som cítil, že musím aj ja niečo urobiť“. Zorganizoval tak v Detroite klavírny koncert, ktorý sám odohral a výťažok z neho poukázal práve Ukrajine. „Kedže som vtedy cítil, že pomôcť nemôžem fyzicky, dal som k dispozícii to, čo som vedel“. Klavírny recitál vyniesol prvých tri tisíc dolárov. „To mi otvorilo oči, že môžem uroviť viac“, spomínana. Ďalšiu finančnú pomoc Marek vybavil od svojich amerických priateľov a sponzorov. „Svojou hlavou“ tak pre Ukrajinu zhromaždil a nasmeroval už viac ako dvestotisíc eur. Keď sa ho pýtam, že či už má vlastný byt, ktorý má v Bratislave aj spomínanú hodnotu, reaguje, že nie. Prečo teda zbiera peniaze pre núdznych na Ukrajine a nie pre seba a prípadne pre riešenie napríklad svojej bytovej otázky? „Keď som tam prišiel prvýkrát, bolo to krátko po oslobodení Charkiva. Okolo pätnásť minút od frontovej línie. Vtedy sa ti prehodnotí všetko. Prehádže sa ti hodnotový systém. Peniaze som začal vnímať ako prostriedok, aby sa mohli mať lepšie ostatní“.Po návrate zo Spojených štátov sa totiž Marek ponúkol na Ukrajinu ako dobrovoľník. Odvtedy tam už strávil mesiace. A na Slovensku popri štúdiu práva zorganizoval platformu Pomoc Ukrajine.V podcaste ho ako študenta práva konfrontujem aj so súčasnou vnútropolitikou situáciou okolo snáh Ficovej vlády zrušiť Špeciálnu prokuratúru, nakoľko je rovnako aktívne v akademickom senáte Univerzity Komenského v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Protesty nie sú ľudsky nikomu príjemné. Nebudú ani Robertovi Fico, no určite z nich nebude robiť vedu. Čo mu ale nie je príjemné je to, že to vysiela signál do zahraničia, hovorí v podcaste sociológ Michal Vašečka.Traja opoziční lídri Michal Simecka, RS, MM tvrdai, že chcú zatlačiť na RF, aby zmenil nazor a stiahol podľa ihc slov mafiansky balicek - podla nich tlak mozu vytovorit aj protesty - budete počuť predsedu PSTraja opoziční lídri Michal Šimečka, Richard Sulík a Milan Majerský tvrdia, že chcú zatlačiť na Roberta Fica, aby zmenil názor a stiahol, podľa ich slov, mafiánsky balíček.Podľa šéfa progresívcov má v každej demokracii váhu, čo si ľudia myslia. „Verím, že ľudí bude toľko, nielen v Bratislave, ale aj v iných mestách, že spolu s tlakom opozície v parlamente a možno aj s EÚ a inými organizáciami dosiahneme to, že nakoniec bude musieť Robert Fico ustúpiť," hovorí v podcaste Michal Šimečka.Poslankyňa SaS Mária Kolíková je presvedčená, že keby voliči Smeru, Hlasu a SNS videli, čo je obsahom novely trestného zákona, tak by protestovali aj oni.Naozaj dokáže opozícia cez protesty zatlačiť na Roberta Fica? Rozprávame sa o tom so sociológom Michalom Vašečkom. Ten hovorí, že samotné protesty môžu dosiahnuť veľa. Napríkald aj z terapeutického hľadiska - ľudia vypustia bezmocnosť, ktorú cítia. A zároveň sa ľudia naučia, že zápas o demokraciu prebieha neustále.No nemyslí si, že Robert Fico bude robiť z protestov vedu Čo mu ale nebude podľa Vašečku príjemné, aký to vyšle signál do zahraničia. „Protest plní funkciu, ktorú netreba podceňovať - a to smerom do zahraničia," hovorí.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Brankár našej futbalovej reprezentácie Martin Dúbravka opäť chytá stabilne v anglickej Premier League. Medzi žrde „strák“ ho pustilo zranenie brankárskej jednotky Nicka Popa. Jeho Newcastlu sa však nedarí. Náš reprezentant bol odvtedy pri prehrách 0:3 na trávniku Evertonu a 1:4 na ihrisku Tottenhamu. Aký podiel na tom má 34-ročný odchovanec Žiliny? Mohol medzi žrďami predviesť viac? Na jeho výkony sa dnes skúsime pozrieť rečou čísel a dát.

Mýtny tender, vojenské spravodajstvo či IT tendre v rezorte školstva, vnútra či zdravotníctva. Kde sme sa pozreli, tam sa doslova šafárilo, hovorí v až šokujúco otvorenom rozhovore šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. „Z nášho pohľadu je problémom Slovenska to, že mnohí reprezentanti štátu ako keby bagatelizovali svoje zákonné povinnosti, zákon si prispôsobovali na svoj obraz a to všetko robia preto, lebo sa u nás nevyvodzuje nielen osobná, ale ani trestnoprávna zodpovednosť,“ dodáva Andrassy. A prečo poslanec Kotlár nepatrí do vedenia NKÚ?Naša krajina má problém v tom, že tu nefungujú systémy vnútornej kontroly hospodárenia s verejnými zdrojmi. Niekto ako keby v minulosti cielene ochromil vnútorné kontrolné mechanizmy, ktoré majú zachytávať nehospodárne a neefektívne konania štátnych zamestnancov, reprezentantov jednotlivých štátnych inštitúcií no a na zlyhania týchto kontrolných mechanizmov potom absolútne nevedia zareagovať ani orgány činné v trestnom konaní," tvrdí v nebývalo otvorenom a hlboko kritickom rozhovore pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.A dôvod je v jeho interpretácií je ešte šokujúcejší. "Je to tak "ušité" preto, aby pokyny vrcholových predstaviteľov ministerstiev či štátnych inštitúcií, ktoré sú dávané ich podriadeným, nebolo možné preveriť z hľadiska vnútorných kontrolných mechanizmov. Tak preto sú tie vnútorné kontrolné mechanizmy výrazne oslabené," tvrdí šéf NKÚPripomeňme si, že hovoríme o mýtnom tendri, bašovaní vo voijenskom spravodajstva či o IT tendroch v rezorte vnútra, školstva či zdravotníctva. Všetko prípady, v ktorých nejde o pár tisíc, ale dokopy hovoríme doslova o miliardách eur. Miliónoch až miliardách verejných zdrojov, ktoré síce boli už minuté, no výsledky my ako občania ani veľmi neevidujeme. no, a toto sa tu deje už celé dlhé roky. Podľa šéfa NKU totiž nejde o zlyhania jednotlivcov, ba dokonca ani o tú či onú vládu, ale ide o celý zle nastavený systém, v ktorom sa strácajú cez nehospodárnosť, neefektivitu alebo až iné (v tomto prípade trestnoprávne postihnuteľné) javy obrovské sumy.Ako je toto vôbec možné, prečo sa to deje a komu to môže vyhovovať? Ako je nastavený systém kontroly vynakladania verejných zdrojov a kto ho takto deravo nastavil? Ako reagujú dotknuté štátne inštitúcie na neraz veľmi nelichotivé výsledky kontroly a prečo systém nejaví snahu sa zlepšovať?Témy a otázky pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. Reč však bude i o prešetrovaní manažmentu pandémie, reakcie zodpovedných ako i o tom, prečo je poslanec SNS Kotlár nevhodným kandidátom na post podpredsedu NKÚ.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prokurátori na čele s Danielom Lipšicom tvrdia, že ak prejdú návrhy Smeru na zmeny trestného práva a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, konkrétni ľudia sa vyhnú trestom a pôjdu na slobodu. Kauzy ako Gorila či Mýtnik 3 budú premlčané. Odborníci vidia možnú záchranu na Ústavnom súde, na ktorý na môže obrátiť prezidentka aj opozícia. Súd môže pozastaviť účinnosť zmien. Či ich môže aj kompletne zvrátiť, je podstatne komplikovanejšia otázka.Udalosťou dnešného dňa bola tlačová konferencia viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nich sú Smerom navrhované zmeny účelovo šité pre potreby konkrétnych obvinených či dokonca už odsúdených osôb.Ak by zákony prešli tak, ako sú navrhnuté, podľa prokurátorov by zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt spôsobili, že sa nikdy neodstíha kauza Gorila a napríklad Jaroslav Haščák v tomto prípade dosiahne beztrestnosť. Podobne by sa v kauze Mýtnik 3 trestu mohol úplne vyhnúť Miroslav Výboh, ktorý je považovaný za človeka veľmi blízkeho priamo Robertovi Ficovi.Zoznam prominentných alebo Smeru verných ľudí, ktorí sa nezlomili a nezačali svedčiť, a ktorým by navrhované zmeny pomohli, sa tým nekončí. Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, ktorý dozoruje napríklad prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hovorí ešte o ďalšom zaujímavom mene. Podľa neho by zo zmien v procesnom práve mohol benefitovať napríklad expolicajt Marián Kučerka, právoplatne odsúdený na 10 a pol roka, ktorý sa momentálne skrýva v Bosne a Hercegovine. Ako konkrétne, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Oslovili sme aj signatárov listu Európskej komisii, ktorí vyzývajú jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú a eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reynoldsa, aby neuverili zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica. Medzi podpismi nechýba expremiérka Iveta Radičová, exministri Ivan Mikloš, Rudolf Chmel a Rastislav Káčer, bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, niekoľko univerzitných profesorov, herci či občianski aktivisti. Niekdajšia politička, diplomatka a herečka Magda Vášaryová pre náš podcast tvrdí, že jediným plánom Smeru je, aby sa zlodeji nedostal ido väzenia. Pýtali sme sa jej, čo očakáva od Európskej komisie.Podpísaná je aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa nej je možné, aby zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastavil Ústavný súd SR. Na detaily a možnosti sme sa preto pýtali aj bývalého ústavného sudcu Ladislava Orosza.Podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Vyzeralo to, že ľudí nabádajú k tomu aby sa správali nezodpovedne. Vieme ktorých 7 áut zabojuje o európske auto roka 2024. Bude víťaz po prvý krát z Číny? Elektrické pluhy a smetiarske autá sa v New Yorku neosvedčili, uhádnete prečo? Odpoveď aj na túto otázku sa dozviete v ďalšom vydaní auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Vaječná škrupina prospešná čisteniu odpadových vôd? Či prapôvod jeho „životnej“ mechanochémie v zakladaní ohňa trením? A čo je vlastne tá mechanochémia, ak sa o nej dočítame, že môže nastúpiť tam, kde tradičná chémia naráža na svoje limity? Otázky, ktoré vymedzujú životno-profesný priestor Matej Baláža, naposledy oceneného cenou Eset Science award, no ocitol sa aj v rebríčku Forbes medzi piatimi top osobnosťami v kategórii veda. Jeho domovská inštitúcia – Slovenská akadémia vied – ho pred časom zaradila medzi vedcov roka, či úspešného popularizátora. Máme vo výsledkoch jeho práce čistejšiu alternatívu, ako na odpady? A čo hovorí na vládnu opciu pre ich spaľovanie, ktoré je rovno v jej programe nazvané „najlepším riešením“? K problematike vaječnej škrupiny a jej možného využitia pri procese čistenia odpadových vôd, ako hovorí, sa dostal prostredníctvom svojho školiteľa. „V odbornej literatúre bola zaujímavá téma, kde sa riešili mušle. Je to veľmi podobný materiál ako vaječná škrupinka. Existovali práce, kde bolo ukázané, že tento materiál je možné využiť pre rôzne aplikácie a jednou z nich bolo odburávanie chlóru z PVC, či tiež na čistenie odpadových vôd“, rozpráva. Hovorí, že prekvapujúcim pri tomto výskume bola skutočnosť, do akej miery sa dala aktivovať vaječná škrupinka pre čistenie odpadových vôd. „Jej mletím sa nám podarilo túto schopnosť veľmi výrazne zvýšiť a to aj stonásobne“. Matej Baláž má za sebou aj príspevok v boji s rakovinou. „Pripravovali sme látky, ktoré sa vyskytujú v rastlinách, no vo veľmi malých množstvách, a majú protirakovinovú biologickú aktivitu. Zamerali sme sa vyvinúť syntetický spôsob na získanie týchto látok“, rozpráva oceňovaný vedec. Pri otázke na praktické využitie svojho výskumu reaguje tým, že jeho doménou je prvovýskum, ktorý sa končí vedeckou štúdiou. Po jej publikovaní je jej obsah potom k dispozícii praxi.„Náš nápad využila jedna japonská firma na výrobu sulfidu cínatého. Je to zlúčenina, ktorá sa používa do brzdových obložení“, uvádza príklad. Ekologickejšie čistenie odpadových vôd prostredníctvom vajíčkovej škrupiny na svoje využitie v praxi ešte len čaká. V programovom vyhlásení vláda konštatuje, že „spaľovne sú najlepšie riešenie pre spracovanie komunálneho odpadu“ a že „prijme strategické rozhodnutie o vybudovaní dostatočného množstva spaľovní“. Čo hovorí na zámer tejto vlády riešiť problém komunálneho odpadu cestou výstavby nových spaľovní?„Určite sa radili. (Spaľovne) budú tým najjednoduchším a zabehaným spôsobom. Vláde ide o okamžitý efekt, aby hneď bol výsledok, aby ľudia videli, že pre nich niečo robí“. „Náš prístup mechanochémie, keď si porovnáme, že môžeme získať nanočastice a spracovávať suroviny týmto spôsobom, v porovnaní s tradičnou pyrolýzou – a teda spaľovaním pri vysokých teplotách, enviromentálny príspevok nášho prístupu je určite zaujímavý“, porovnáva Matej Baláž. Problémom je však podľa neho, že si vyžaduje čas a investície. „Nie je asi až taká vôľa rozvíjať technológiu nanovovo, lebo to trvá dlho“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Štát si softvér objednal na prepis hovorenej reči pre slovenských sudcov. Dokáže nielen vytvárať text, ale sám sa dovtípi aj, kedy má dať čiarku alebo bodku. Okrem toho vedci vyvinuli aj nástroj na prevod textu do hovorenej reči. V laboratóriu majú dokonca „hovoriacu hlavu“, s ktorou je ho možné testovať. Nástroj vytvoril Ústav informatiky na Slovenskej akadémie vied v spolupráci s Katedrou elektroniky a multimediálnych telekomunikácií TU Košice.O tom, čo všetko softvér dokáže a čo boli hlavné prekážky pri jeho vývoji v podcaste SHARE hovorí člen oddelenia analýzy a syntézy reči Ústavu Informatiky Slovenskej akadémie vied Marián Trnka. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Ako sa dnes vytvára softvér na rozpoznávanie reči.V čom je proces odlišný od syntézy reči.Ako syntézu reči zmenilo využitie neurónových sietí.Ako slovenskí vedci rozpoznávajú stres v hlase či pomáhajú identifikovať volajúceho.TIP: Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkamiPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Niektoré príbehy 20. storočia odrážajú paradoxy doby a zaznamenávame aj takéto príbehy. Imrich Kružliak počas Slovenského štátu slúžil ľudáckej propagande, ale musel si zažiť svoje, aby sa postavil na správnu stranu dejín a stal sa jedným z prvých redaktorov Rádia Slobodná Európa. Bol tiež jedným z najvýznamnejších exilových literátov.

Nina Kohout je slovenská speváčka a skladateľka, ktorá študovala na prestížnej londýnskej hudobnej škole The BRIT School, kde pôsobili aj Adele či Amy Winehouse. Napriek tomu, že spieva po anglicky, tak slovenské korene má hlboko zakódované vo svojej hudbe a všímajú si to aj ľudia v zahraničí, priznáva v relácii Potichu. V relácii sa dozviete:prečo boli jej začiatky v hudbe spojené s covermi; v čom hľadá inšpiráciu;či fanúšikom nevadí, že spieva výhradne po anglicky;ako jej slovenské prvky zvýrazňujú tvorbu;kto je jej hudobný vzor;ako môže hudbu ovplyvniť AI a iné..

Čo majú spoločné slovenskí a českí Vietnamci? V podstate všetko, iba v Česku je ich podstatne viac a sú podstatne ďalej vo vývoji svojej komunity. Majú svoju štvrť v Prahe, ktorá je plná služieb a navštevujú ju bežne aj Česi. Aj termín Banánové deti si vymysleli českí Vietnamci. Dnešný diel podcastovej série Banánové deti je nateraz posledný. Na jej konci si preto môžete vypočuť aj náš odkaz na záver. Aká je teda Sapa, teda pražský Malý Hanoj? A ako to vyzerá, keď sú českí Vietnamci ďalej vo vývoji svojej komunity? Podcast Banánové deti moderuje Claudia Alner, narodená vietnamským rodičom na Slovensku. Spoluautorom je Peter Hanák.

Nebudeme zbytočne vyhadzovať peniaze na poistenie. Čo už len také sa nám môže stať? Keď však dôjde k nečakanej udalosti v našom dome či byte, tak nám zostanú už len oči pre plač.Či už ide o prasknuté vodovodné potrubie alebo príde víchrica, ktorá nás môže pripraviť o strechu nad hlavou. Len nedávno sme zostali všetci prekvapení zo zemetrasenia na východe Slovenska či tornáda na Morave. Ako môžeme takéto nečakané škody zmierniť? Viac sme sa o tejto téme rozprávali v podcaste s riaditeľom poistenia majetku a zodpovednosti poisťovne Generali Tomášom Potúčkom.Celý článok nájdete tu.

Rusko uplatňuje v regióne Západného Balkánu hybridné nástroje ako sú propaganda, dezinformácie, zneužívanie pravoslávnej cirkvi alebo aktivity paramilitantných skupín. V regióne sú aktívne aj Turecko a Čína. Ak však vedú dezinformačné kampane, tie sa v informačnom priestore veľmi rýchlo stratia. Ich výtlak ani zdroje sa totiž nemôžu rovnať tým ruským.Akú úlohu v demokratizácii a zlepšovaní ekonomickej situácie štátov na Západnom Balkáne hrá Európska únia? Prečo dnes sledujeme zhoršovanie ukazovateľov demokracie a právneho štátu naprieč regiónom? Aké nástroje vplyvu na Západnom Balkáne využívajú Rusko a Čína? Ktoré štáty sú na ruské alebo čínske pôsobenie najviac náchylné? Aké nástroje hybridného pôsobenia najčastejšie uplatňuje Ruská federácia?V čom sa odlišuje prístup Čína a Ruska na Západnom Balkáne a aké sú očakávania oboch štátov? Ako je Moskvou zneužívaná srbská pravoslávna cirkev? Ako sa prejavuje kremeľská podpora krajne pravicových a paramilitantných skupín? Ako Rusko využíva lokálne etnické konflikty a aké témy či naratívy najviac pretláča? Ktoré komunikačné kanály v srbskom jazyku sú pre tento účel zneužívané a prečo sú v šírení prokremeľských posolstiev úspešné? Aké typy médií pomáhajú amplifikácii ruskej propagandy v regióne?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Richardom Strakom.

In the thirteenth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.The government approved the abolition of the special prosecutor's office, according to Robert Fico, it cannot be fixed and the departure of special prosecutor Daniel Lipšic would not help either.Robert Fico's government cabinet approved changes for whistle-blowers, abolished the Office of the Special Prosecutor, and significantly changed the criminal codes. According to the Prime Minister, these were necessary changes.Robert Fico's cabinet approved consolidation measures to improve the state of public finances. The coalition has agreed that the deficit will be reduced mainly by increasing revenues - that is, taxes, levies and fees.The government expects that the levies for health and old-age insurance will increase from next year. Likewise, people pay extra for alcohol and tobacco. A pack of cigarettes will become more expensive by 40 cents starting in the new year.The British wildlife filmmaker visited Slovakia for the seventh time to present his latest documentary about the Slovak wilderness. The Slovak Snapshots got an exclusive interview with Nigel Marven. "The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Týmto tempom sa k zdravým verejným financiám dostaneme možno až za 4 volebné obdobia, takto hodnotí konsolidačné ambície vlády člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Vláda ide podľa neho minimalistickým tempom, rizika vyplývajúce s nezdravých verejných financií tak budú pretrvávať ešte dlhé roky. To konkrétne povedie k nárastu nákladov na náš štátny dlh., ktorý je aktuálne vo výške 1,2 miliardy eur, no podľa RRZ do roku 2027 splátky úrokov vzrastú až na 2,5 miliardy eur. Ich tempo konsolidácie nebude vražedné,spoň tak to sami deklarujú. Napriek tomu ozdravovanie verejných financií - na spôsob Fico IV., načrie i do našich peňaženiek. Zvýšenie zdravotných odvodov, zníženie odvodov do druhého penzijného piliera, zníženie počtu štátnych sviatkov,vyššia spotrebná daň na tabak, výrazne zdanenie bánk - to všetko má podľa novej vlády pomôcť našich chorľavým verejným financiám. Druhou rukou však tá istá vláda však rozdáva a to zavedením bonifikácie hypoték, predlžením kompenzačných schém na vysoké ceny energií, ale aj pred voľbami sľubovaným preferovaním penzistov. Ako sa na toto všetko pozerá ekonóm z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster? Je takéto tempo ozdravovania našich verejných financií dlhodobo udržateľné a akú cenu - napríklad vo zvyšujúcej sa sune potrebnej na splácanie našich dlhov, si to vyberie? Môžeme si dovoliť pestovať za týchto neistých ekonomických parametrov v ľudoch tzv. nárokovú mentalitu v ktorej by mal štát svojich občanov ochrániť pred zlým, neistým a meniacim sa svetom? A prečo v konsolidačných plánoch vlády chýbajú rozvojové impulzy akými sú väčšia podpora vedy či vzdelávania? No a napokon, je preferovanie seniorov - a to trebars i na úkor zamestnancov, ktorí sa na súčasné penzie svojimi daňami a dovodmi skladajú, ekonomicky udržateľné?Témy a otázky pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. no a potom sa pozrieme na dôvody, ale najmä prognózy stretu občianskej spoločnosti, ktoré včera po prvý raz dala priamo na ulici novej vláde najavo svoj nesúhlas. Nakoľko je premiér fico odolný voči tlaku ulice a naopak, nakoľko je zasa slovenská občianska spoločnosť odolná voči tlaku novej vládnej moci? V podcaste na to odpovie odpovie šéfredaktor aktualít Peter Bárdy.

Hokejista Šimon Nemec vletel do NHL ako víchor. Hneď vo svojom prvom zápase v drese New Jersey Devils si 19-ročný obranca pripísal 2 body za dve asistencie. Hoci New Jersey prehralo so San Jose 3:6, náš reprezentant utvoril dvomi asistenciami slovenský nováčikovský rekord. Pred ním všetci slávni slovenskí hokejisti vrátane Petra Šťastného, Mariána Hossu či Žigmunda Pálffyho dosiahli vo svojej premiére v profilige maximálne 1 bod. „Diabli” už medzičasom odohrali aj ďalší zápas, vo Vancouveri zvíťazili znova s našim obrancom v zostave 6:5 a dnes v noci si Šimon Nemec pripísal na konto aj prvý gól. Draftovej dvojke minulého roka sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

V oblasti umelej inteligencie sa toho vo svete udialo za posledné týždne naozaj veľa. Aby ste sa v tom nestratili, prinášame prehľad toho, čo by ste podľa nás nemali prehliadnuť.V technologickom podcaste SHARE sa o šiestich hlavných novinkách rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin. V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Dohady o záhadnom projekt Q* v OpenAI.Čo prezradil Sam Altman po návrate do OpenAI.ChatGPT začína lenivieť. Ako je to možné?Ľudia vo veľkom sledujú virtuálnych fiktívnych influencerov.Poliaci chystajú vlastný veľký jazykový model.Slovensko ohlásilo prípravu chatbota pre štátnu správu.Témam sa bližšie venujeme aj tu:Výskumníci varovali správnu radu OpenAI, tvorcu známeho chatbota ChatGPTVzťahy ako zo sci-fi románu: Ľudia obdivujú neexistujúcich influencerov, iní chodia na rande s digitálnymi bytosťamiChatGPT začal vzdorovať, odmieta zadané úlohy. Používatelia sa sťažujú na slabšie výkony chatbota (+trik pre pokročilých)Poliaci idú vytvoriť vlastný ChatGPT. Bude zadarmo a má byť oveľa lepšíAko si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Zväčša neprinášajú žiadne praktické informácie, ale neraz aspoň klamú.S niektorými médiami sa Robert Fico kamaráti. Otvorenou otázkou ostáva, ako dlho môže táto spolupráca vydržať.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Naše vlastenectvo často vychádza z omylu, sme hrdí na importované veci, o ktorých nevieme, že nie sú slovenské. Naši hrdinovia nie sú ako svetoobčan Štefánik, ale zápecník Hlinka, ktorý v malej krajine urobil veľké zlo. V tomto máme veľa spoločné s Balkánom – hrdosť na vlastnú dutosť, hovorí režisér a občiansky aktivista Nikita Slovák.Vykašlime sa na mýty a hlúposti ako Solúnski bratia, Jánošík a panslavizmus, hovorí Nikita Slovák. Podľa neho máme ruskú vlajku a M. R. Štefánik navrhoval podstatne lepšiu. Slovensko potrebuje rebranding a veľké upratovanie, pri ktorom sa spoja rozumní ľudia.Už od normalizácie sme nechutne poddajní a skloníme hlavu, keď sa ministerke nepáči obraz alebo výstava. Netreba zakazovať, stačí, že sa vrchnosť vyjadrí a my sa preventívne podriadime. Navyše, aj v umení sa zrazu vracajú fašistické prvky – dôraz na ľúbivosť, povznášanie ducha a ľudovosť.Nikita Slovák organizoval mnohé protesty, od Jána Slotu až po podporu Ukrajiny. Mali by sme teraz ísť hromadne do ulíc a protestovať proti vláde dva mesiace po voľbách? Odpoveďou je, že by sme mali chytiť vlnu, keď sa bude dať surfovať. Robert Fico podľa neho ide ako podľa plánu sovietskej Čeky. Predpovedá, že keď ľudia pocítia Ficovu vládu vo svojej peňaženke, bude tu proti nemu aj sociálny odpor a vzniknú tlaky v koalícii. Na protestoch budú musieť byť aj rehoľné sestry, mimovládkari, ktorí pomáhajú zomierajúcim a ďalší ľudia, ktorým vláda priamo škodí.V našej lodi sú však dve diery, a tá druhá sa volá Igor Matovič. Strieda sa nám tu Caligula s Nerom, hovorí Nikita Slovák. Čo si myslí o vysielaní RTVS a aké má skúsenosti s ich prílišnou opatrnosťou? A čo má súčasné Slovensko spoločné s Knihou džunglí?Rozhovor viedol Peter Hanák.

Už dlhšie sa hovorí o napätí medzi ukrajinským prezidentnom volodomyrom zelenskym a náčelníkom generálneho štábu Valerij Zalužnom. Najnovšie ukrajinské média píšu o tom, že prezidentská kancelária považuje Zalužneho za potenciálneho politického konkurenta. A to i napriek tomu, že Zalužnyj nenaznačuje záujem o politickú funkciu. Média hovoria aj o tom, že niekedy to pôsobí tak, že Zelenskyj má dva typy ozbrojených síl - dobré a zlé, ktoré sú podriadené Zalužnému. Čo sa to deje mezdi dvomi kľúčovými mužmi Ukrajiny? V podcaste odpovedá reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.Novinárka približuje, že sa hovorí o napätí medzi dvomi inštitúciami - medzi prezidentskou kanceláriou a armádou, ktorú zosobňuje Valerij Zalužnyj. „Napätie dávajú do súvislosti s ofenzívou, ktorej sa nepodarili plánované ciele," hovorí Stanislava Harkotová. Politici v generálovi vidia potenciál - teší sa totiž vysokej popularite.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Berie, aby dávala – vládna zostava s označením Fico4 a jej Lex konsolidácia. Na „silný sociálny štát“ v jej podaní má ísť takmer miliarda. Kde na ňu zobrať? Napríklad len 106 miliónov z približne 40 centového zdraženie krabičky cigariet. Takmer 40 miliónov z vyšších správnych a súdnych poplatkov. 55 miliónov zas zoberie verejnoprávnej RTVS. Zoberie aj bankám, či zamestnávateľom a podnikateľom na vyšších daniach.A na čo majú ísť takto zozbierané stovky miliónov? Napríklad 100 miliónov na nové ministerstvo športu, 260 zdravotníctvu či 88 miliónov na pomoc s hypotékami. Najväčšiu čiastku – 494 miliónov – pritom zhltne „plnohodnotný“ 13 dôchodok. Ak však nemal zaniknúť ten rodičovský – ktorý chce podľa RF „celé Slovensko“ - chýbajúcich viac ako 360 miliónov sa má nájsť práve v druhom dôchodkovom pilieri. Cestou je zníženie odvodov na súkromné dôchodkové účty a ich presmerovanie na tie štátne – v podobe „prietokového ohrievača“ Sociálnej poisťovne. Ficova vláda tak opäť zasahuje do nastavenia dôchodkového systému. Čo to spôsobí/môže spôsobiť – na to sa pozrieme s dôchodkovým expertom Michalom Mešťanom z UMB v Banskej Bystrici. Nastúpená cesta výdavkov na „sociálny štát“ dáva už teraz podľa Mešťana tušiť, že znižovaním pomeru odvodov pre druhý pilier sa to neskončí. Predpokladá, že vzhľadom na potrebu financovania opatrení Ficova vláda bude musieť pristúpiť aj k otvoreniu druhého piliera. „S ohľadom na predikcie, ako sa bude vyvíjať štátny rozpočet a ekonomiky v budúcich rokoch, nie je možné očakávať také ekonomické oživenie, ktoré by prinieslo rozpočtové zdroje na pokrytie týchto výdavkov“, konštatuje. Predchádzajúce vlády Roberta Fica otvárali druhý pilier už štyri krát. Vystúpilo z neho približne 400 tisíc sporiteľov a na štátne dôchodky tak do štátnej Sociálne poisťovne pretiekla miliarda eur. Aktuálne zníženie odvodov postihne najmä mladých ľudí, v podcaste budete počuť aj prepočty, ako. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Biznisových zákazníkov tiež zaujala technológia lokálnej 5G siete. Oproti Wi-Fi má viaceré výhody.Sektor informačných a telekomunikačných technológií čakajú v roku 2024 niektoré veľké výzvy.V podcaste SHARE sme sa o nich rozprávali s riaditeľom divízie firemných zákazníkov spoločnosti Slovak Telekom Petrom Lacom. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Ktoré služby u firemných zákazníkov rezonovali v roku 2023 najviac.Prečo záujem o cloud ešte aj v tomto roku naďalej stúpal.Že biznisová sféra zatiaľ vníma AI skôr triezvo.Čím firemných zákazníkov oslovili lokálne 5G siete.Ako komunikovať kybernetických hrozbách tak, aby ľudia počúvali.Čo bude najväčším trendom roku 2024.Podcast bol pripravený v spolupráci so SLOVAK TELEKOM.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Dobrý spánok. To je asi kľúčová vec, ktorú chceme od našej spálne. Dôležité je preto si ju správne nadizajnovať. Ako na to? A ako veľmi ovplyvňuje prostredie či farby našej spálne aj to, ako sa nám bude spať? Odpovede na tieto otázky sa dozviete v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk od interiérovej dizajnérky Jasny Opavskej. Ak sa chceme dobre vyspať a cítiť sa v spálni príjemne, potrebujeme na to dve veci. Vybrať si kvalitnú posteľ a zladiť farby v miestnosti. „Určite číslo jeden je kvalitná posteľ a dobré matrace. A keď má spálňa aspoň nejaký priestor, že nie je úplne maličká. Aj keď malá spálňa je samozrejme tiež v poriadku. No najdôležitejšie je, aby nebola prepchatá nábytkom,“ hovorí v podcaste Jasna Opavská. Ľudia na Slovensku majú podľa nej radi neutrálne zemité farby. „Myslím, že to je dobre, lebo spálňa si pýta skôr niečo prírodné, jemné, nevtieravé. Nie krikľavé, lebo síce červená farba môže byť pekná aj v interiéri, keď sa dobre navrhne. Ale nemyslím si, že je vhodná do spálne a na spánok. Pred spaním nás môže ako keby povzbudiť a potom sa nám horšie spí – niečo ako káva. Samozrejme ľudia sú rôzni a niekomu neprekáža ani káva pred spaním a dokonca ani červená farba. Takže nie je vyslovene zakázaná, ale skôr všeobecne odporúčam jemnejšie neutrálne tóny. Čo sa týka sily či tmavšie alebo svetlejšie farby, to je otázka vkusu, lebo kľudne môže byť interiér tmavší. A už pomaly to prichádza aj na Slovensko. Ľudia sa už začali menej báť tmavých interiérov a práve v spálni také tie trošku tmavšie odtiene môžu pôsobiť veľmi pekne a elegantne,“ vysvetľuje Opavská.Ako sa popasovať s výberom postele v malom byte?V susednom Česku sa už roky využíva do malých priestorov takzvana sklápacia posteľ. Na Slovensku zatiaľ ešte nie sú také populárne. Vedia však vyriešiť málo priestoru v menších bytoch či garsónkach. „Ja s láskou hovorím, že neviditeľná posteľ, pretože sa cez deň dajú schovať do nábytku. A už tie výrobky sú také, že tá posteľ už nevyzerá len ako taká truhla, ktorá je niekde opretá o stenu a každý vie, že tam je posteľ. Dá sa to krásne zakomponovať do nábytku. Okolo sú skrine, nejaké otvorené poličky. Dokonca, keď je sklapacia posteľ v obývačke, dá sa to vyrobiť tak, že pred posteľou je sedačka. A naozaj návšteva, keď príde napríklad do garzónky, kde je každý centimeter vzácny, ani netuší, že v tej izbe je posteľ. Sedačka je tak prispôsobená, že sa dajú opierkové chrbtové vankúše preč a vyklopí sa veľmi pohodlne posteľ. A čo je úplne ideálne pri týchto posteliach je, že majú vo svojom vnútri plnohodnotný matrac na každodene spanie.“ Opavská tiež upozorňuje , že častokrát sa do garsóniek kupujú rozkladacie gauče či pohovky, no keď je niečo dva v jednom oveľa rýchlejšie sa to opotrebuje a môže sa aj rýchlejšie pokaziť.Viac o tom: ako vybrať správne posteľ do spálne aké široké by mali byť priechody okolo postele aký nábytok je vhodný do spálne na čo si dať pozor pri šatníku či je do spálne vhodná aj kúpeľňa ako správne zvoliť osvetlenie do spálnesi vypočujte v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk s interiérovou dizajnérkou Jasnou Opavskou.

Michal Štofko je štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva pod Zuzanou Dolinkovou (Hlas-SD), predtým bol rešpektovaným analytikom. Reforma nemocníc podľa neho bude pokračovať, lebo je na ňu naviazaný Plán obnovy. Na otázku, či sa nebojí, že ju Robert Fico potopí tak ako v minulosti, odpovedal, že sa bojí. Nemocnice sú podľa neho nebezpečné miesta. Ak by sa v zdravotníctve opäť kradlo, je pripravený odstúpiť.V podcaste s Michalom Štofkom sa dozviete:– čo bude s nemocnicami od nového roka a či sa budú rušiť oddelenia;– prečo niektoré pôrodnice organicky zanikajú;– či môže Robert Fico opäť ohroziť reformu nemocníc tak, ako to urobil ministerke Kalavskej;– či už vie v ktorých regiónoch čo skončí alebo sa zlúči;– prečo neexistuje iné riešenie problémov v zdravotníctve ako práve zlučovanie nemocničných oddelení;– že nemocnica je podľa neho nebezpečným miestom, kam ľudia nemajú chodiť denne;– že úradníci na ministerstve vedia lepšie, kto kde potrebuje zdravotnú starostlivosť ako ľudia v regiónoch;– čo dostanú pacienti za 200 miliónov eur, ktoré na budúci rok dostane zdravotníctvo navyše za naše zvýšené odvody;– ako chcú riešiť situáciu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni;– či má riešenie na nedostatok lekárov a sestier a prepracovanosť pediatrov;– komu pomohlo zrušenie usmernenia o zmene pohlavia;– či sa do zdravotníctva vracajú kriminálne živly, namočené napríklad do kauzy piešťanského CT;– ako bude reagovať, ak by sa v zdravotníctve opäť kradlo.

Európska komisia v roku 2018 vydala správu týkajúcu sa komplexného prístupu k výučbe a učeniu sa jazykov. Uvádza v nej, že jazykové kompetencie budú zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní európskeho vzdelávacieho priestoru a že nedostatočné jazykové kompetencie sú, pokiaľ ide o vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj prístup na európsky trh práce, prekážkou mobility v rámci Únie a na celom svete. Branislava Očvárová sa už v roku 2003 rozhodla pre vlastnú jazykovú školu, ktorá slovenským študentom poskytla kvalitné vzdelanie a jazykovo ich vybavila pre všetky potreby, ktoré môžu v živote človeka nastať. Jazyková škola VISTA ponúka spôsob výučby, vďaka ktorému sa študenti učia a používajú nové slovíčka ihneď na hodine, precvičujú gramatiku a postupne sa zbavujú zábran v komunikácii. Z dát vyplýva, že až 85 % klientov pokračuje do ďalšieho kurzu angličtiny aj po absolvovaní 2 či 3 kurzových úrovní.O tom, ako vyzeralo rozbiehanie jazykovej školy či prečo by malo firmám záležať na vzdelávaní svojich zamestnancov aj čo sa týka cudzích jazykov nám porozprávala Branislava Očvárová v podcastovom rozhovore. 

Podceňujeme spoločenský vplyv internetových diskusií. Na veľa tém či káuz nemáme relevantné prieskumy, preto sa často chytáme toho, čo k dispozícií je a to sú práve internetové diskusie. A keď v nich preváži nenávisť alebo aktívnejšia spoločnosti, tak vznikne falošný dojem, že práve oni tu dominujú, hovorí Jakub Goda z komunikačného tímu prezidentky Čaputovej. Preto by mali byť podľa neho médiá aktívnejšie a internetové diskusie by mali regulovať.Inernet sa stal neodmysliteľnou súčasťou našich životov, prenikol do nášho súkromia a ovplyvňuje nielen náš osobný život, ale aj to, čo si o svete myslíme a aký máme pohľad na aktuálne spoločenské dianie. Inernet, presnejšie sociálne siete, zásadne zmenili aj politiku. Dnes už politici klasické média v podstate ani veľmi nepotrebujú pretože svoje posolstvá môžu voličom smerovať priamo prostredníctvom sociálnych sietí, kde im nehrozia žiadne nepríjemné, či kritické otázky a svojich oponentov dokážu účinne a bez akýchkoľvek problémov zabanovať.Na týchto sieťach, ktoré sa falošne tvária iba ako akési platformy, ktoré nenesú - na rozdiel od klasických médií, za zverejnený obsah žiadnu zodpovednosť.Navyše algoritmami účinne živia šírenie hejtu, lží, zloby, predsudkov a dokonca i nenávisti.Nevymkol sa nám teda svet socálnych sietí už úplne spod kontroly a dá sa tento vypustený Džin rozkladajúci samotné základy našej civilizácie vpratať naspäť do čarovnej lampy?Aký vplyv na spoločenskú mienku majú diskusie na internete a mali by sme sa pokúsiť o ich reguláciu? Ako bude fungovať regulácia EÚ pod názvod Digital Services Act a zaberie na sociálne siete hrozba finančných sankcií? No a napokon, kde v tom celom je zodpovednosť klasických médií a ako sa na túto tému pozerajú v kancelárií hlavy štátu?Témy a otázky pre Jakuba Godu z komunikačného tímu prezidentky Čaputovej.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vláda chce zrušiť špeciálnu prokuratúru už od 15. januára. O mierny odklad sa môže postarať prezidentka, no väčší problém môže vláde spôsobiť Európska komisia. Tej doterajšie rokovania s vládou nestačia a bude chcieť podrobnejšie vysvetlenia. Ak by zmeny prešli, niektorí obvinení či obžalovaní z okolia Smeru budú čeliť nižším trestom.Opozícia aj odborníci upozorňujú, že môže dôjsť aj k výraznému zdržaniu a k oddialeniu rozsudkov. Prípady totiž dostanú na stôl noví, menej špecializovaní prokurátori a tí budú potrebovať čas na naštudovanie spisov. Ak by došlo k prieťahom v konaniach, bude to príležitosť pre obvinených, aby sa obracali so sťažnosťami na Ústavný súd.Prečo vláda neprijala ponuku Daniela Lipšica na dobrovoľný odchod z funkcie výmenou za zachovanie inštitúcie? V dnešnom podcaste na to odpovie Robert Fico a aj jeho minister spravodlivosti Boris Susko. Budete počuť aj názor otca zavraždeného novinára, pána Jozefa Kuciaka a odborníčok na právo a korupciu z Via Iuris a Zastavme korupciu Evy Kovačechovej a Zuzany Petkovej. Dušan zachar z inštitútu INEKO hovorí, že búranie právneho štátu sa podpíše aj na našej ekonomickej prosperite.Pýtali sme sa aj opozície – Márie Kolíkovej z SaS, Romana Mikulca z hnutia Slovensko a Michala Šimečku z PS.Moderuje Peter Hanák. Na výrobe sa podieľali Denisa Hopková, Michaela Paulovič, Zorislav Poljak a Adam Obšitník.

CubeSaty, teda miniatúrne satelity, ktoré vznikli ako vyplnenie voľného priestoru na raketách vyvážajúcich ťažší náklad, sprístupnili vesmír aj tým, ktorí by si veľký satelit nikdy dovoliť nemohli.Ako CubeSaty vznikli, aké už vypustilo Slovensko a čo ďalší sa chystá v technologickom podcaste SHARE popisuje redaktor magazínu Živé.sk Martin Hodás. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Ktoré tri slovenské satelity sa „stretli“ v sobotu na orbite.Čo ktorý z nich dokázal a plánuje dokázať.Kde sú počiatky fenoménu miniatúrnych satelitov.Ako tento trh funguje dnes.Aké plány má Slovensko s vypúšťaním satelitov do budúcna.Téme sa bližšie venujeme aj tu:Na orbite sa stretli dva slovenské satelity. Zamávali si a navždy sa rozlúčili. Ako je to možné?Slovensko vyšle do vesmíru tretiu družicu. Platí ju štát a uvažuje sa o celej flotile (podcast)Podcast SHARE: Slováci letia na obežnú dráhu. Čo bude robiť ich družica?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Zoológ Štátnej ochrany prírody Slavomír Finďo upozorňuje, že plošný odstrel vlkov želané zníženie škôd neprinesieKravany za kanalizáciu zaplatili bez súhlasu envirofondu, nasledovala exekúcia a žaloba Enviropolicajti podali návrh na podanie obžaloby na obvineného 52-ročného muža z Veľkých Levár pre zločin neoprávneného nakladania s odpadmi v rozsahu takmer 2,9 milióna eurMinister Taraba otvára dvere novým spaľovniam. Ďalšie veľké zdroje znečistenia uškodia klímeAnalytici Inštitútu environmentálnej politiky tvrdia, že v roku 2030 budeme potrebovať väčšiu kapacitu pre spaľovanie odpadu

Poslanec za PS Štefan Kišš bol kedysi šéfom Útvaru hodnoty za peniaze MFSR. Podľa jeho výpočtov Ficovo zníženie odvodu do druhého piliera zníži budúce dôchodky dnešných štyridsiatnikov a vláda tak zvyšuje príjmy súčasných dôchodcov na úkor tých budúcich. Takáto konsolidácia pritom nestačí a zrejme bude potrebné ešte aj ďalšie škrtanie. Sme na gréckej ceste k štátnemu bankrotu?V podcaste s poslancom na PS Štefanom Kiššom sa dozviete:– či sa vláda Roberta Fica inšpirovala lego kockami Ľudovíta Ódora;– že vláda je agresívnejšia, než sa čakalo, no benefit pre občanov bude nulový;– ako a komu zníženie odvodu do druhého piliera zníži budúci dôchodok o 130 eur mesačne;– že pre zvýšenie odvodov do zdravotnej poisťovne vám možno nezvýšia plat;– či by PS navrhlo radikálne zvýšiť účty za energie väčšine domácností;– čo je zlé na tom, že vláda na výjazdových rokovaniach rozdáva peniaze na chodníky v malých obciach;– či by PS riešilo situáciu aj posilnením migrácie, napríklad prijatím zdravotných sestier zo zahraničia;– ako prilákať naspäť migrujúcich Slovákov;– že napriek Ficovmu balíčku nám bude stúpať dlh;– ako nezodpovedným hospodárením Slovensko každý rok príde o peniaze, za ktoré by sa dala postaviť jedna nemocnica;– prečo zrejme bude musieť prísť ďalšie škrtanie;– či sme na gréckej ceste a či nám naozaj do 10-tich rokov hrozí štátny bankrot;– čo si máme všímať na návrhu rozpočtu;– či investícia do zdravotníctva nie je čistý výdavok bez návratnosti;– kto spôsobil súčasnú situáciu drahým predvolebným balíčkom;– či viac peňazí rozhádzali Peter Pellegrini s Robertom Ficom ako Igor Matovič s Eduardom Hegerom;– či opozícia predstaví vlastné návrhy a tieňový rozpočet.

Podľa prieskumu Európskej centrálnej banky z roku 2022 patrí ziskovosť slovenských bánk medzi najnižšie v krajinách strednej a východnej Európy. Slovenská populácia však vníma práve bankový sektor ako ten najziskovejší. Myslia si to vraj až štyria z desiatich Slovákov a Sloveniek. Ako je to naozaj?

Stačilo 36 dní a z jednej slobodnej krajiny sa stalo dobité územie. Príbeh Poľska. Mocensky si ho vtedy pred zimou 39 rozdelili mocní Berlína a Moskvy. Stačil na to čas od 1. septembra do 6. októbra. Strih. Posun o takmer storočie. 43 dní trvá vládnej zostave s označením FICO4 nie síce totálne, no postupné mocenské ovládnutie Slovenska. Najprv sa vysporiadali s policajným prezidentom, neskôr s vyšetrovateľmi NAKA čurilovcami, stihli obísť a následne pohroziť Úradu pre oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Ústavu pamäti národa pohrozili za trestné oznámenie na Ľuboša Blahu, Najvyššiemu kontrolnému úradu oznámili, že bude mať špeciálneho podpredsedu pre vysporiadanie sa s covidovou minulosťou, zo štyroch médií sa stali „nepriatelia“ premiérovho Slovenska, šéf regulačného úradu si zas od predsedu vlády vypočul, že je „terorista“….a takto by sme mohli pokračovať deň po dni, až by sme prišli k aktuálnej „mikulášskej“ strede, kedy by sa mali len chodbové reči a parlamentné šumy o budúcnosti špeciálnej prokuratúry a jej prvého muža Daniela Lipšica premeniť na verejnosti známe vládne materiály. Quo vadis – Kam kráčaš, Slovensko? Téma pre politológa Radoslava Štefančíka, pozorného pozorovateľa jeho pohybov. Rýchlosť „bagra na demokraciu“„Aj ja som prekvapený, ako rýchlo s tým bagrom na demokraciu idú“, hovorí Štefančík. Dopĺňa, že môže ísť o stratégiu, ktorá protivníka vyradí z možnosti pohotovej reakcie. „Chcú to mať rýchlo za sebou, a bez zbytočných rečí nejakých novinárov, politológov a širokej občianskej verejnosti“, tvrdí. Koniec špeciálneho prokurátora a špeciálnej prokuratúry„Hovorili to už pred voľbami, že Daniel Lipšic napatrí na takúto funkciu. Teraz robia všetko pre to, aby ho z nej dostali. Toto nikoho neprekvapí“, reaguje na vládne zámery. Otázny však podľa Štefančíka bude dopad na samotný organizovaný zločin na Slovensku. „Zaujímavé je, že keď im bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik šiel po ruke, bol vždy k dispozícii a zametal veci ktoré zametať mal, tak celá Špeciálna prokuratúra bola v poriadku. Zrazu, ak sa rozbehne, sú tam čestní a transparentní ľudia, zrazu to prestane fungovať a niekomu to vadí“, upozorňuje Radoslav Štefančík. „Je to bager zo Súmračnej, ktorý aktuálne bagruje princípy nášho právneho štátu a chce zlikvidovať podstatu, ktorá demokraciu ešte stále drží“, pomenúva modus operandi vládnej zostavy Fico4. Dodáva však, že ak budú takto pokračovať ďalej, „s krajinou to nedopadne dobre“. Hrádzou majú byť sebavedomé médiá a živá občianska spoločnosť. „Je psou povinnosťou premiéra odpovedať aj na kritické otázky, právo na informácie tu majú všetci občania“, tvrdí politológ Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ešte včera sme vám priniesli podcast s opatreniami, ktoré majú podľa kabinetu Roberta Fica pomôcť štátnemu rozpočtu - ako napríklad vyššie dane, drahší alkohol, o deň voľna menej, či zásah do II. piliera. Dnes sa na opatrenia vlády pýtali opozičných poslancov.Budete počuť šéfa SaS Richarda Sulíka, ktorý hovorí, že ide o najväčšie zvyšovane daní v história. Vláda tak podľa neho likviduje ekonomiku a zareže firmy. Tiež budete počuť rozhovor s bývalým šéfom výboru pre financie a rozpočet Mariánom Viskupičom. Podľa neho sa vláda rozhodla vyššie zdaniť takmer všetko, čo sa hýbe. Kritizuje vládu tiež za to, že to robí potichu.Podľa Jozefa Hajka z KDH vláda presúva peniaze z jedného vrecka do druhého. Hovorí tiež, že sa zabúda na skupiny, ktoré sú skutočne ohrozené chudobou.Šéf progresívcov Michal Šimečka hovorí o žmýkaní peňazí od občanov a o tom, že bude chýbať dôchodcom. Dodáva tiež, že je to „čisto pre to, aby si mohol Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň. že si chce Peter Pellegrini zaplatiť prezidentskú kampaň." Podľa šéfa hnutia Slovensko Igora Matoviča vláda porušuje sľuby.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Belgicko, Rumunsko a niekto z kvarteta Bosna a Hercegovina, Luxembursko, Ukrajina, Izrael. To je menoslov súperov Slovenska na budúcoročnom futbalovom Eure v Nemecku. Naša reprezentácia sa dostala do E-skupiny, ktorú futbalová verejnosť hneď označila za hrateľnú. Aké pocity mala z výberu súperov naša delegácia na žrebe v Hamburgu? Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Multifunkčný hardvér na kybernetický útok dostanete v internetových obchodoch za pár eur. Preč s ním. A čo tí, ktorí ho potrebujú?S návrhom zákazu SIM fariem prichádza ako prvá vláda Spojeného kráľovstva. Považuje ich za široko zneužívaný prostriedok počítačových podvodov a plánuje zaviesť nové právne predpisy.Ešte nepoznáte SIM farmy?Nie, SIM farmy nie sú chovnou stanicou, aj keby vás mohol názov inšpirovať. SIM farmy sú hardvérové zariadenia, ktoré obsahujú viacero SIM kariet od rôznych mobilných operátorov. Fungujú ako most medzi internetom a mobilnými sieťami a umožňujú presmerovať hovory a správy. Na odosielanie a prijímanie hromadných správ využívajú technológiu VoIP. Pripomeňme si, že štandardnú komunikáciu firiem so zákazníkmi umožňuje služba hromadného zasielania správ známa ako A2P (Application to Person). Takto dostávame legálne napríklad notifikácie od obľúbených značiek. Podvodníci však používajú SIM farmy tak isto. Slúžia im na odosielanie spamových správ, na podvodné telefonáty alebo na distribúciu falošných informácií. Využívajú ich na maskovanie identity aj polohy a obchádzajú pravidlá a predpisy mobilných operátorov. Najčastejšou formou zneužitia SIM fariem je práve rozposielanie podvodných SMS správ. Cieľom je osloviť čo najväčší počet príjemcov. Správy im sľubujú výhry či iné výhody výmenou za osobné údaje. A – úspešný smishingový útok je na svete. Ďalšie informácie: https://zive.aktuality.sk/clanok/GZHnAQR/prvu-vladu-prechadza-trpezlivost-zakaz-sim-fariem/

Boj s hybridnými hrozbami v programe vlády je na smiech, ak premiér Fico prijíma „nitkoťahača“ spravodajských operácií Moskvy u nás, tvrdí expert Viktor Breiner.Paralýza či neistota. Stav, do ktorej sa dostali tímy tzv. strategickej komunikácie po nástupe vládnej zostavy Fico4. Koniec novembra časti priniesol koniec ich bežnej práce – odhaľovať, upozorňovať a edukovať o ničivom potenciáli dezinformácií a hoaxov pre chod samotného štátu. A niektorým – dnes už bývalej šéfke takéhoto úradu na úrade vlády Miroslave Sawiris – rovno vyhrážky paragrafmi. Pre nové vedenie štátu ide o „politických aktivistov“, ktorí mali údajne diktovať, čo si na Slovensku máme myslieť. Zástup „nepriateľov“ štátu sa tak rozširuje. Neprivedie to však rovno k neistote a paralýze demokracie u nás? Téma pre Viktora Breinera, ktorý svojho času stál v čele takéhoto tímu na rezorte obrany. Nútené „vyprevádzanie“ expertných tímov strategickej komunikácie zo služieb štátu označuje za „nehoráznosť“. Breiner tvrdí, že títo experti ukázali v zložitých podmienkach pandémie a Putinovej agresie voči Ukrajine, že „ak experti dostanú priestor, dokážu pracovať aj v podmienkach slovenskej štátnej správy bez politickej podpory a relevantných zdrojov“. Keby podľa Breinera politickým reprezentáciám šlo prioritne o verejný záujem, nie o svoj prospech, nezbavovali by sa len tak ľahko potenciálu expertných tímov. „Oni ich ale nachytali na hruškách“, hovorí Breiner a poukazuje na fakt, že títo experti Roberta Fica a Petra Pellegriniho a ich strany v Bruseli označili rovno za „hybridné hrozby“. Boj hybridnými hrozbami, ktorý si táto vláda napísala do svojho programu je podľa Breinera „na smiech“. „Máme tu na druhej strane premiéra Roberta Fica, ktorý sa stretáva s ruským veľvyslancom – nitkoťahačom ruských spravodajských operácií na Slovensku“, ilustruje Breiner. „To nerobí ani Viktor Orbán“, dodáva. Za vážne ohrozenie demokracie u nás označuje „normalizáciu dezinformačnej scény, z ktorej oni (vládna koalícia) chcú urobiť mainstream“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Vláda Roberta Fica schválila opatrenia, ktoré majú zvýšiť príjmy rozpočtu. Vláda napríklad odklepla zvyšovanie daní a odvodov na budúci rok. Chce zrušiť aj jeden deň voľna. Podľa ekonóma z INESS Radovana Ďuranu sú viaceré z nich neefektívne. V podcaste hovorí o tom, že vláda necieli na solidaritu, ale na popularitu.Kde je dobré, že sa ušetrí a naopak, kde peniaze budú chýbať? „Odvodom pre banky môže dôjsť k prenosu do poplatkov baniek alebo k zníženiu dostupnosti hypotéky. Máme tam zvýšenie rôznych poplatkov, je ich tam asi tak tisíc, všetko to pocítia občania a podnikatelia v peňaženkách," približuje ekonóm Ďurana v podcaste. Naopak oceňuje zrušenie jedného dňa voľna počas štátneho sviatku.Hovorí však celkovo o neefektívnom prerozdeľovaní. „Neplatí, že za vyššie dane budeme mať lepšie služby. Naopak, vyššími daňami zafinancujeme neefektívne prerozdeľovanie," hovorí tiež. Podľa neho sa slovenské vlády pokúšajú občanom podsúvať ilúzie, že si môžeme viac, než na čo v skutočnosti ekonomicky máme.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Vyznáte sa v motore? Viete spraviť diagnostiku auta? Viete ako má vyzerať podvozok?Toto všetko vedieť nemusíte, pretože Autobazar.eu vám pomôže s výberom vášho auta. Vypočujte si podcastový špeciál o službe Preverenie vozidla technikom, kde sa dozviete čo všetko sa kontroluje na aute, prečo a ako vďaka tomu môžete ušetriť. Dajte si auto-moto podcast inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Keď škola nevykazuje žiadnu šikanu, tak práve na nej sa deje najviac šikany. Šikana je totiž pre školy často i reputačný problém. Máme rôzne metodiky, akčné plány a ďalšie dokumenty, problémom je, že sa to na školách často reálne neuplatňuje, hovorí odborný poradca komisára pre deti Otto Brixi. Ako si teda poradiť so šikanou, ktorá vyústila na východe Slovenska do fatálnej tragédie dieťata?Pripad samovraždy 15 ročného Romana z Parchovian postavil na nohy doslova celé Slovensko. Ako sa to mohlo stať, kde boli tí, čo by mali garantovať bezpečnosť detí v školách a najmä - čo urobíme pre to, aby sa naše deti cítili v školách ako bezpečne, tak aj spokojne? To sú otázky, ktoré si dnes musí klásť veľmi veľa rodičov, ale aj tých, ktorí za bezpečie detí zodpovedajú. Téma šikany však vôbec nie je nová, stretol sa s ňou prakticky skoro každý jeden z nás.Otázkou preto je, ako to, že ako spoločnosť dopustíme, aby touto mimoriadne traumatickou skúsenosťou, prechádzali i naše vlastné deti a ako vieme nastaviť systém tak, aby takýchto prípadov - ako je Roman z Parchovian, bolo čo možno najmenej.Šikana:Téma, ktorú si mnohí z nás nosíme hlboko vo svojom vnútri a ktorá nás môže i celoživotne ovplyvňovať - to, ako vnímame agresiu a násilie, to ako vychovávame svoje deti i v tom, čo spoločensky považujeme za dôležité a hodné zásadných riešení.Téma, či tým - ktorých my sami deklarujeme ako to najcennejšie čo máme, teda našim deťom, vieme a chceme poskytnúť pocit bezpečia. Téma, v ktorej sa pýtame na to, ako našim deťom dokážeme pomôcť vo chvíľach a situáciách, na ktoré oni sami nestačia a v ktorých sa cítia slabé, zraniteľné, ohrozené, zúfalé - a tak strašne osamelé.Téma, kde si musíme klásť otázku, čo je primárnym cieľom vzdelávacieho systému, či je to púha suma nepochybne dôležitých vedomostí - alebo chceme, aby naše deti vzdelávanie napĺňalo pocitom spokojnosti a cítili sa v školách, družinách či všemožných krúžkoch spokojne a najmä, bezpečne pred akoukoľvek formou agresie či násilia.Šikana. Téma Rána Nahlas s odbornými poradcami Komisára pre deti Ottom Brixim a Svetlanou Pavlovičovou.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Silná emigračná vlna po auguste 1968 a v rokoch bezprostredne nasledujúcich zasiahla všetky vrstvy československej spoločnosti. Tí, ktorí prekračovali hranice na západ, volili zvyčajne nemecky hovoriace krajiny, západné Nemecko a Rakúsko, prípadne Švajčiarsko. Emigrácia do Talianska nebola príliš častá. Štatistiky hovoria, že počas dvoch rokov po auguste 1968 odišlo zo socialistického Československa okolo sedemdesiat až osemdesiat tisíc Čechoslovákov. Väčšinou to boli mladší ľudia, obyčajne vzdelaní, ktorí mali odvahu začínať v cudzine znova a nebáli sa ťažkých začiatkov. Až do jesene 1969 boli hranice na západ viac-menej otvorené, utekalo sa okrem iného aj cez vtedajšiu Juhosláviu. Jednou z čerstvých absolventiek vysokej školy, ktorá sa rozhodla emigrovať touto cestou do Talianska, bola aj Magdaléna Štefanová.

Transrodová modelka Liberty Blake Simon mnohé roky žila v Číne a neskôr v Holandsku, kde študovala Čínsku politiku. Dnes žije na Slovensku a šíri osvetu o transrodových ľuďoch. V Mimóze prezradila, kde hľadá odvahu, prečo sa vrátila na Slovensko a v čom vidí krásu náboženstiev.V relácii sa (ne)dozviete:– či ťažko nadväzuje priateľstvá po návrate z Holandska;– prečo rozumie ľuďom, ktorí nechápu LGBTI+;– čo je Queer Time Out;– kde hľadá odvahu;– kedy sa rozhodla širíť osvetu;– ako bojuje s vnútorným hnevom;– či sa pozerá na budúcnosť Slovenska pozitívne;– či by nechcela napísať knihu a iné.

Už v minulej epizóde podcastu TELO sme ukázali, že obézni a esteticky hendikepovaní ľudia majú ťažší prístup k niektorým zamestnaniam. Funguje to ale aj naopak? Ak schudnete alebo si vytvarujete svaly, začne sa vám viac dariť v pracovnom živote? Odpoveď je áno, ale celá táto téma má jeden háčik. Spoliehať sa na krásu sa neopláca z dlhodobého hľadiska a pre zamestnávateľa môže byť najlepšou stratégiou dať šancu niekomu, kto nevyzerá ako z katalógu.Krásni ľudia majú na pohovoroch výhodu, ale iba ak sedia oproti človeku opačného pohlavia. Ak žena vyberá ženu, má skôr podvedomú tendenciu neprijať atraktívnejšiu od seba, hovorí odborníčka. Trénera sme sa pýtali, či sa dá cvičením dosiahnuť úspech v práci. A ako dlho trvá, kým sa vám podarí zlepšiť svoj estetický potenciál na trhu práce? Podľa trénera Janyho Landla je to viac o sebavedomí, ktoré ľudia vyžarujú, ako o zapadnutí do estetických šablón.Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastovej série TELO po prihlásení do predplatného Aktuality Navyše.Moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová.

Väčšina dezinformačných kanálov, ktoré Kremeľ používa k šíreniu svojej rétoriky v českej republike, vznikla už v roku 2014, kedy prebehla anexia Krymu. V priebehu desiatich rokov sa táto sieť dezinformačných kanálov rozrastala, komplikovala a vzájomne sa prepájala. Po invázii v roku 2022 sa tok informácií smerom do Európy s cieľom ovplyvniť verejný postoj voči vojne ešte posilnil.Aké typy kropremeľských informačných zdrojov pôsobia v Českej republike? Ktoré témy zneužívajú podporovatelia Putina pre posilňovanie proruského sentimentu? Ako funguje tzv. Ruský dom v Prahe a kto ho prevádzkuje? Aké aktivity vykonáva inštitúcia po uvalení sankcií Európskej únie za šírenie prokremeľskej propagandy? Aké naratívy šíria zamestnanci Ruského domu v Prahe pod rúškom propagácie ruskej kultúry? Vracajú sa tieto posolstvá aj k pozitívnym sentimentom voči Sovietskemu zväzu?Pracuje kremeľská propaganda v Českej republike s naratívmi o Ruskom svete alebo s kontrastom tzv. tradičných hodnôt a údajnej západnej dekadencie? Prečo vytvárajú ruskí cenzorskí úradníci podnety na blokovanie obsahu v Českej republike? Aký typ médií v ČR má byť primárne cenzurovaný? Aké osoby monitoruje ruský Roskomnadzor v ČR? Prečo sa Rusko snaží o vytvorenie tzv. čistého internetu a aký obsah považuje za nežiaduci? Ako má ruským cenzorom pomáhať umelá inteligencia?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou portálu Investigace.cz Kristínou Vejnbender.

Poslankyňa za SaS Vladimíra Marcinková tvrdí, že vicepremiér Tomáš Taraba nemá hodnoty a odpovedá podľa toho, kto sa pýta. Robert Fico sa podľa nej vyjadruje ako žiak Vladimira Putina.V podcaste s Vladimírou Marcinkovou sa dozviete:– čo je najväčší problém novej vlády;– že ak vláda nezačne radikálne šetriť, Slovensko čaká krach;– či bude politicky obchodovať s podporou svojich zákonov výmenou za podporu vládnych;– že opozícia chce využívať každú chybu vlády;– aký zmysel má politika z opozičných lavíc;– že poslanci Vašečka a Záborská nechápu, čo je to sexuálna výchova a nechcú pomáhať deťom;– že v parlamente vidno ultrakonzervatívnu ideológiu;– že podľa nej Tomáš Taraba nemá hodnoty a odpovedá podľa publika;– ako vníma správu NKÚ o údajných neefektívnych výdavkoch Sulíkových podriadených na Expo v Dubaji;– či bude alebo nebude kandidovať do európskeho parlamentu;– čo reprezentuje SaS na európskej úrovni;– či sa dá diskutovať s tvrdohlavým Richardom Sulíkom;– že Orbán s Ficom sabotujú úniu a Fico sa vyjadruje ako Putinov žiak;– ako nás Fico oslabuje oproti našim protivníkom.

In the twelfth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.Minister of the Interior Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) remains in office. Only 75 MPs out of 136 present voted for confidence in the minister on Wednesday November 29.It's been a week since Slovakia was shocked by an extremely sad tragedy, the suicide of only 15-year-old Roman Dominik. The tragedy at the school happened on Monday, November 20 in the east of Slovakia in the village of Parchovany. During the break, before the fifth lesson the young man reached the school "terrace" through the window, from which a ladder leads to the roof at a height of approximately seven meters. Slovak skier Petra Vlhová finished in second place in Sunday's World Cup slalom in Killington, USA. She lost 33 hundredths of a second to home winner Mikaela Shiffrin. "The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Dnes riešime hernú spoločnosť Ubisoft, tešíme sa z nového traileru slovenskej hry HeistGeist a Maroš vysvetľuje, prečo ho seriál Loki príjemne prekvapil.V 141. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Ako Ubisoft nahneval hráčov.Komentujeme nový trailer na slovenskú hru HeistGeist.Aký bol Marošov zážitok z nového filmu Hry o život: Balada o hadoch a vtáčatkách.Prečo ho pozitívne prekvapil seriál Loki.Povieme vám zásadnú novinku, ktorá sa týka SHARE_talks.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Ubisoft to prehnal. Hráčovi sa po otvorení mapy v hre objavila reklamaNový trailer na slovenskú hru HeistGeistNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Futbalisti Slovana Bratislava spečatili postup do jarnej fázy Konferenčnej ligy. Včera však výkonom nesklamala ani Trnava. Slovan zvíťazil 2:1 na ihrisku Klaksvíku, v tejto sezóne nezdolal faerského majstra na jeho trávniku až dosiaľ nikto. Spartak prehral doma s Ludogorcom nešťastne 1:2. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Chystá sa globálna „inventúra“ postoja ku klíme? Formálnym pôdorysom je veľká klimatická konferencia, ktorá sa včera začala v Spojených arabských emirátoch. Deklarovaným cieľom je „prebudenie“ sveta – a teda vlád a politických reprezentácií, aby robili viac a lepšie pre zachovanie cieľa nepresiahnuť úroveň oteplenia planéty nad 1,5 stupňa oproti predindustriálnej dobe. „Prestať sa flákať a začať robiť“ – slovník, ktorým sa obrátil na svetových lídrov najvyšší predstaviteľ OSN pre oblasť klímy Simon Stiell. Na druhej strane len krátko pred samitom vyšli na povrch informácie, že hostiteľská krajina chcela v jeho zákulisí rokovať o ďalších ropných kontraktoch. Paríž, Glagow, teraz Dubaj...Samity s prívlastkami „pre klímu historické“, na druhej strane naša planéta aj napriek nim zaznamenáva ďalšie a ďalšie „najteplejšie roky“ v histórii meraní. Sú klimatické samity tým, čo svet ochladí? Téma pre Jozefa Pecha, klimatológa SHMÚ. „Súčasné fungujúce opatrenia nás stále vedú k trajektórii, že sa globálne oteplí svet minimálne o tri stupne celzia. Ale najbližšie desaťročie veľmi pravdepodobne pritlačí krajiny, aby akcelerovali v jednotlivých opatreniach. Mnohé dokonca predpokladané záväzky sa budú ešte sprísňovať“, tvrdí. „Chcem požiadať lídrov, aby sme z tejto konferencie urobili prvú, pri ktorej význam našich konkrétnych záväzkov prevýši výhovorky a uhlíkovú stopu lietadiel, na ktorých sme sem prileteli“. Prezidentka Zuzana Čaputová aktívne zastupuje Slovensko na klimatickej konferencii v Dubaji. Na zmiernenie vplyvu klimatickej krízy sú už podľa nej k dispozícii uskutočniteľné, účinné a lacné možnosti. „Máme potrebné technológie, zdroje aj zručnosti. Je najvyšší čas ich začať naozaj využívať," zdôraznila.Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Krátka ukážka toho, ako by sa dali naplniť predstavy zástupcov koalície.Čo by sa stalo, keby sa naplnili predstavy Martiny Šimkovičovej, Roberta Fica či Andreja Danka, približuje najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Nevieme sa za seba verbálne postaviť. Máme problém povedať jasné “Nie!”, keď je nám niečo nepríjemné a máme problém aj s obhájením vlastných hraníc, keď ich niekto prekračuje, hovorí v Ráno Nahlas šefka združenia Za seba Bianka Urbanovská. Mnoho ľudí u nás, podľa nej, podlieha mylnej predstave, že sebaobrana voči agresii či sexuálnemu násiliu začína až pri reálnej fyzickej konfrontácii s agresorom. Všetko to však začína už oveľa skôr. Ako sa brániť sexuálnym agresorom a ako to naučiť naše deti?V Ráno Nahlas sme nedávno otvorili veľmi citlivú, boľavú, ale aj nesmierne dôležitú tému sexuálneho zneužívania intelektovo či mentálne znevýhodnených detí a mládeže. Lebo áno, i to sa u nás deje.Ešte dôležitejšie než túto tému otvoriť - a hovoriť o nej, je však edukovať potenciálne obete - ako aj ich rodiny a komunitu, ale najmä: Naučiť naše deti, ako sa takejto agresií sexuálnych predátorov účinne brániť No a práve o tom je dnešné Ráno Nahlas, so zakladateľkou a certifikovanou lektorkou občianskeho združenia Za seba Biankou Urbanovskou.“Mysli, zakrič, odíď, bojuj a zdieľaj, to je päť kľúčových zásad sebaobrany voči agresií či sexuálnemu násiliu, ktoré učí naše deti a mládež občianske združenie “Za seba”.Agresia a sexuálne násilie totižto nezačína až pri reálno fyzickom kontakte, respektíve agresií sexuálneho predátora. Reálna a účinná sebaobrana začína podľa šéfky združenia “Za seba” Bianky Urbanovskej začína už oveľa, oveľa skôr.Všetko sa to začína pri zdravom sebavedomí, uvedomení si hodnoty vlastného “ja”, nastavení - ale aj obhájení si osobných hraníc a osobného priestoru či pri schopnosti povedať jasné “Nie”, ak sú tieto hranice proti našej vôli prekračované (a to i tými najbližšími, trebárs i členmi našej vlastnej rodiny či komunity). Najúčinnejšou formou sebaobrany je preto čo najviac eliminovať možné riziká a konfliktu sa proste vyhnúť. “Útek nie je žiadna zbabelosť,” vysvetľuje Bianka Urbanovská. Počúvate Ráno Nahlas, tentoraz o tom, ako sa brániť sexuálnym predátorom, o tom, ako eliminovať hrozbu agresie a predovšetkým - ako tomu naučiť naše deti a ochrániť ich pred predátormi a agresormi?Kde teda máme najväčšie slabiny v rozpoznaní potenciálnych hrozieb a prečo sa to všetko začína už niekde v našom detstve, či doslova v najužšom rodinnom kruhu?Témy a otázky pre šéfku združenia Za seba a lektorku Bianku Urbanovskú. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu by malo vzniknúť od 1. januára. Návrh novely zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v stredu schválila vláda. Podľa bývalého štátneho tajomníka Ivana Husára je už teraz počet ministerstiev veľký a možno by ich bolo treba aj zredukovať. Celý nápad považuje za nezmysel a plytvanie verejnými financiami. Výraznou tvárou nového ministerstva cestovného ruchu a športu je aj Anton Siekel, ktorý je prezidentom olympijskeho výberu a ma blízke vzťahy s Andrejom Dankom a stranou SNS. O tom, kto je Siekel povie viac v podcaste investigatívny novinár Aktualít Martin Turček.

Ešte v júni sme priniesli podcast o tom, že sa Cherson stal mestom duchov. Po okupantoch a raketách vtedy mesto zasiahla ďalšia katastrofa - poškodenie Kachovskej priehrady. Ani dnes, rok po oslobodení, nemajú ľudia žijúci v Chersone priestor na pokojný život. Ruským útokom čelia takmer každý deň, keďže sú prifrontovým mestom. Naša reportérka Stanislava Harkotová bola do mesta pozrieť a v podcaste opisuje, ako vyzerá život ľudí v Chersone, ako sa dá zvyknúť na kávu s príchuťou bombardovania a aké obmedzenia tam platia pre novinárov.Stanislava Harkotová približuje, že na juhu Ukrajiny je rozdeľujúcou líniou medzi ruskou a ukrajinskou armádou rieka Dneper. „Mesto je mimoriadne blízko línie frontu. Ľudia tam žijú blízko ruského delostrelectva, ktoré je namierené proti ukrajinským vojakom a infraštruktúre. Rusi chcú ničiť dodávky, ktoré môžu prúdiť do Chersonu a tak sa pod streľbu dostajú aj civilisto, ktorí tam ostávajú žiť," približuje novinárka.Reportérka tiež približuje, že napriek ostreľovaniu a blízkosti frontu sa do mesta vracajú niektorí Ukrajinci. Časť ľudí sa vracia, pretože si buď nevedeli zvyknúť na život presídlenca, alebo si nemohli dovoliť vyššie nájmy na inom mieste. „Radšej sa vrátia do bytu v Chersone a preberajú riziko, že žijú v meste, kde nie je bezpečné chodiť po ulici," uviedla Stanislava Harkotová.Mladí ľudia sa podľa nej adaptovali na podmienky života v Chersone - dokážu identifikovať ako je streľba ďaleko.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Dnes nepriatelia s premiérskym infobanom, či inak čiernou listinou nežiadaných. Predtým hyeny, idioti, slizké hady či špinavé protislovenské prostitútky. Komunikácia tretieho ústavného činiteľa smerom k novinárom. Aj v nej zaznamenal Robert Fico v ústavných funkciách vývoj. Pred ním aj iní – či už „homo vulgaris“ Igor Matovič; premiér reforiem odpísaný Gorilou - Mikuláš Dzurinda; alebo trojnásobný predseda vlády s nárokovaným titulom otec zakladateľ – Vladimír Mečiar. On neváhal na novinárov dokonca vytasiť päste! A tento takmer už tridsaťročný príbeh odovzdávania premiérskej - a neraz aj komunikačnej - štafety z bezprostrednej blízkosti sledoval a neraz na vlastnej koži zažíval náš kolega Braňo Dobšinský. Ako sa novinárčilo za Mečiara? A v čom je iný prístup Roberta Fica? Nie je to vlastne celé o tom, že politici by najradšej mali z médií a novinárov len akési rezonátory ich krokov? A kontrolná funkcia médií, ktorú im prisudzuje demokratické rozloženie úloh, ich zaujíma len do momentu, keď opustia opozičné lavice a uchopia moc? „Každá moc si postupne začne myslieť, že má patent na pravdu, že tu budú na večné časy...Ja sa na tom nesmierne bavím“, rozpráva Dobšinský. „Počkajme si dva tri roky a ich vlastní ich budú konfrontovať so sľubmi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Poslanci dnes na brannobezpečnostnom výbore vypočuvali kandidáta na policajného prezidenta Ľubomíra Soláka. Kým koalícia bolo z jeho odpoveďami spokojná, opozícia je po verejnom vypočutí sklamaná a obáva sa, že policajný prezident bude len bábkou novej vlády. Ľubomír Solák viedol ešte do polovice novembra okresné veliteľstvo mestskej polície v bratislavskom Starom Meste. Do policajného zboru sa vracia po ôsmich rokoch. Za svoju najväčšiu prioritu označil stabilizáciu personálnej situácie v polícii. Podľa Juraja Krúpu z SaS dnešné vypočutie ukázalo, že Solák môže byť bábkou tejto garnitúry. Krúpu skalami näjme vyhýbavé odpovede na otázky, ktoré prichádzali zo strany opozičných politikov. Igor Matovič očakáva od vlády, že z nového policajného prezidenta budú chcieť urobiť len poslušnú figúrku.

Viac ako 30 organizácií na ochranu zvierat z celej Európy vrátane Slobody zvierat a Humánneho pokroku po prvýkrát v histórii podalo oficiálnu sťažnosť európskemu ombudsmanovi. Namietajú, že Európska komisia nedodržala svoj záväzok voči európskej iniciatíve občanov – Koniec doby klietkovej, v ktorej 1,4 milióna občanov požiadalo o zákaz klietok v poľnohospodárstve. Komisia v júni 2021 prisľúbila pripraviť do konca svojho funkčného obdobia právne predpisy, ktoré zakážu skupinové aj individuálne klietky pre sliepky, kačky a husi na foie gras, králiky na mäso, prasnice a teliatka. Svoj záväzok však Európska komisia nedodržala.Viac o oficiálnej sťažnosti európskemu ombudsmanovi v podcaste Ekocaste povedala Silvia Čaňová, riaditeľka kampaní Slobody zvierat. Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Európska komisia nekonala v súlade s pravidlami, ktorými sa riadia európske občianske iniciatívy. Aké sú to pravidlá? Ďalšou iniciatívou Euroobčanov bola Európa bez kožušín zameraná na zákaz chovu zvierat na kožušiny a zákaz predaja kožušinových výrobkov na európskom trhu, no tu tiež, žiaľ, nedošlo k nejakému riešeniu … Kde to stroskotalo?  Čo môžu občania robiť, aby bolo vidieť, že nám záleží? 

Kde sa vzala animozita voči rómskej menšine? Bolo Rómom skutočne lepšie za socializmu a aké najväčšie nepravdy o nich politici šíria? Aj o tom sa rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a s etnografom Reném Lužicom. Hincová Frankovská vyvrátila jeden z najčastejších hoaxov o Rómoch. Ide o tvrdenie, že nepracujúca osoba so štyrmi deťmi dostáva viac ako niekto, kto pracuje. Touto témou sa opakovane zaberala aj facebooková stránka Hoaxy a Podvody – Polícia SR, naposledy v marci 2023. Šéfka Demagog.sk sa venovala aj údajným bytom zadarmo pre Rómov.Etnograf René Lužica okrem iného uviedol, že základným problémom je kultúrny konflikt medzi väčšinou a menšinou. Podľa neho sa to deje dlhodobo a po celom svete. „Národnostné menšiny vždy ťažko bojovali o svoje prežitie,“ hovorí. Lužica ďalej vraví, že je v otázke vyriešenia generačnej chudoby skeptik. Podľa neho to pôjde samovývojom, „Politická reprezentácia s týmto problémom nepohne.“

Plánujete niekoho potešiť pod stromčekom novým smartfónom? Ak sa o svet technológii nezaujímate pravidelne, môžete urobiť pri kúpe pár chýb. Niektoré triky, chytáky výrobcov a predajcov vás môžu prekvapiť.Na čo si treba dať pri výbere nového zariadenia pozor? Je nabíjačka alebo plnohodnotné 5G samozrejmosťou? To vám v technologickom podcaste SHARE prezradí redaktor magazínu Živé.sk Ján Trangel. Rozpráva sa s ním Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Či je nabíjačka súčasťou balenia pri väčšine smartfónov.Prečo je dôležité si dať pozor na softvérovú podporu.Či treba hľadať zariadenie s podporou 5G.Aký je rozdiel medzi LED a OLED displejom.Ako posúdiť kvalitu fotoaparátu v smartfóne.Čo netreba pri výbere nového zariadenia podceniť.Téme sa bližšie venujeme aj tu:10 + 1 vecí, na ktoré si treba dať pozor pri kúpe nového smartfónu pod stromčekTIP: Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Exminister zahraničných vecí z prvej vlády Smeru Ján Kubiš zatiaľ nemá dosť podpisov, peňazí a ani politickú podporu na svoju prezidentskú kandidatúru. Napriek tomu sa nenechá odradiť. Na otázku, kto bol doteraz najlepší prezident, reagoval chválou Ivana Gašparoviča. Mier za každú cenu podľa neho nie je riešenie pre Ukrajinu.Vo podcaste s Jánom Kubišom sa dozviete:– koľko má už vyzbieraných podpisov a či nie je sklamaný, že to ide pomaly;– voličov, ktorých strán chce osloviť;– ako by sa cítil na kampaňovej tlačovke s biskupmi;– že zatiaľ nemá peniaze na kampaň;– v čom by bol lepší kandidát ako Peter Pellegrini;– že po otázke, kto bol doteraz najlepší prezident, ako prvého spomenul Ivana Gašparoviča;– čo by robil inak ako Zuzana Čaputová;– že prezident nemá byť ani s vládou ani proti vláde, ale skôr mediátor medzi koalíciou a opozíciou;– ako číta návštevu Roberta Fica v Česku;– že Robert Fico podľa neho našiel pri otázke Ukrajiny zlatú strednú cestu;– čo si myslí o vstupe Ukrajiny do EÚ;– či má byť Viktor Orbán vzorom pre slovenskú vládu;– že boj proti médiám sa nedá vyhrať;– čo si myslí o označovaní mimovládok za zahraničných agentov a obmedzovaniu ich financovania z 2 percent daní;– či Rusko proti nám vedie hybridnú vojnu a či je strana Smer jej aktérom;– že mier za každú cenu podľa neho nie je stabilné riešenie situácie na Ukrajine;– na ktorej strane izraelsko-palestínskeho konfliktu stojí a aké je riešenie.

Spoločnosť Towercom testuje televízne vysielanie v 5G. Táto technológia by mala na rozdiel od štandardu DVB lepšie zodpovedať požiadavkám dnešného televízneho diváka. Aktuálne prebieha testovacie vysielanie. Ostrej prevádzky by sme sa mohli dočkať najskôr o niekoľko rokov. Na vysielanie sa využíva technológia 5G broadcast. Nejde teda o rovnaké riešenie, aké sa využíva pri 5G internete, no je súčasťou takzvanej rodiny 5G technológií, ktoré majú mnoho spoločných znakov. „5G broadcast má všetky parametre vysielania, teda presúva multimediálny obsah z jedného bodu do množstva prijímacích staníc,“ vysvetľuje technický riaditeľ spoločnosti Towercom Zsolt Nagy. Práve v tom je rozdiel oproti 5G internetu, ktorý vytvára spojenie medzi jedným vysielačom a jednou prijímacou stanicou. 5G broadcast tak zo svojej podstaty nemá problém napríklad s preťažením siete. Ďalšie informácie - https://zive.aktuality.sk/clanok/clIRuFT/televizia-cez-5g-sa-uz-testuje-na-slovensku-expert-z-towercomu-vysvetluje-jej-vyhody/

Slovensko je po pandémií - a po dôsledkoch vojny na Ukrajine, krajinou, kde žije veľmi veľa nešťastných a nespokojných ľudí a práve toto niektorí politici, ktorí nemajú čo ponúknuť, využívajú. Oni túto krajinu poznajú veľmi dobre a napríklad taký Robert Fico a jeho partia, prišli na to, ako ľahko tu môžu získavať lacné politické body. Hovorí vedec Pavol Čekan. Podľa neho hnev a frustrácia v nás prebila pamäť i pocit osobnej zodpovednosti.“Tie drísty o slovenskom menu, slovenskom folklóre, a furt o niečom slovenskom, prestávam tomu rozumieť. Mne primášovi ľudovej hudby, ktorý si vzal za ženu bývalú profesionálnu tanečnicu z PUĽSu, deti mu tancujú v Klnke, bude nejaký SNS človiečik, ktorý nevie ani hovoriť poriadne po slovensky, v živote by na seba nedal slovenský oblek z Ozety, nevie ani kultivovane zaspievať slovenskú ľudovú pieseň, silne pochybujem, že dokáže navariť nejaké slovenské jedlo, či rozoznať slovenské čipsy od rakúskych, určite nevie naspamäť tri najdlhšie slovenské rieky, diktovať, čo je to pravé slovenské, národné a správne pre Slováka. Vedia oni vôbec, čo je napríklad slovenská veda a inovácie? Či som tu už zašiel priďaleko?” To je úryvok zo statusu na sociálnej sieti Pavla Čekana. Poznáme ho ako úspešného slovenského vedca spojeného s pandémiou Covidu, ale aj ako podnikateľa a takpovediac dušu umeleckú a možno prekvapivo - i folklórnu.Nie tak dávno - ešte v časoch Covidu, Pavol Čekan otvorene prognózoval v Ráno Nahlas rozpad spoločnosti a to práve v dôsledku tejto pandémie. Covid je - viacmenej, už preč, bývalé vlády bojujúce s touto epidémiou sú tiež už len politickou minulosťou, no ale my sme tu ostali. Otázkou však je, aké stopy v nás táto doba zanechala a ako sa doba strachu z neviditeľného nepriateľa, ustavičných lockdownov ako i uchýlenia sa do virtuálneho sveta onnlinu premietla do tváre našej spoločnosti.Ako spoločnosť sme rozorvaní, frustrovaní, nahnevaní a hľadajúci - možno práve kvôli vštkým tým otrasom, aspoň niečo, čo je to skutočne naše a čo nás dokáže spájať. Čo je to teda to “naše” to - národné či vlastenecké? To, čo by nás ako spoločnosť malo, či aspoň vedelo spojiť, zoči voči všetkým tým náročným a zložitým výzvam dnešnej doby.V akom stave je teda slovenská veda a prečo sa jej napriek úspechom z obdobia pandémie nedostalo viac financií a ani rešpektu väčšinovej spoločnosti? Ako zastaviť pokračujúci únik mozgov a prečo sa ako spoločnosť čoraz viac a viac ponárame do bahna iracionality, konšpiračných bludov, hľadaniu politických psudospasiteľov a nie je teda dnešná doba už viacmenej vzburou voči humanistickému a osvieteneckému odkazu tradicií Európy i Slovenska?Počúvate Ráno Nahlas, s vedcom Pavlom Čekanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V parlamente aj dnes pokračovalo odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V tretí rokovací deň sa k slovu dostala aj opozícia, ktorá kritizuje kroky ministra a novej vlády. O odvolaní ministra vnútra by sa mohlo hlasovať v stredu o 11:00 hodine.Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v rozprave obhajoval kroky ministra vnútra, ktoré boli podľa neho v súlade so zákonom. Igor Matovič označil ministra vnútra ako zakomplexovaného gestapáčika, ktorý by už nemal byť ministrom, keďže hrubo porušil zákon. Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska vyzval poslancov koalície, aby sa zúčastňovali rokovaní výborov a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne a aby sa nezdržiavali v pléne rôznymi duplicitnými debatami.

Európska únia sa môže v budúcnosti rozrásť o krajiny západného Balkánu a Ukrajinu. Tá spolu s Moldavskom získala minulý rok štatút kandidáta na vstup do Európskej únie. V decembri by mali členské krajiny rozhodnúť o tom, či s Ukrajinou a aj Moldavskom začnú prístupové rozhovory. Bude tam ale potrebná jednomyseľná podpora. Zhodnú sa na tom, členské krajiny? A bude sa Únia rozširovať len ak prejde reformou? V podcaste odpovedá europoslanec Ivan Štefanec (KDH).Štefanec hovorí, že rozšírenie Európskej únie o krajiny je aj jej bezpečnostným záujmom. Podľa neho sa teraz o západný Balkán bije Čína, Rsuko a aj EÚ.Zväčšovanie Únie o krajiny však podľa neho nebude možné bez reformy. „Všetci súhlasia, že reforma musí byť. Otázka je akou formou bude realizovaná. Ale je všeobecná zhoda, bez vnútornej reformy inštitúcii nebude rozšírenie. Bude sa meniť európsky parlament, komisia, zrejme aj kompetencie Európskej rady, aby sme boli pružnejší, približuje v podcaste Ivan Štefanec.Podľa veľvyslankyne EÚ na Ukrajine Kataríny Mathernovej jej naša vláda povedala, že podporí vstup Ukrajiny do EÚ. Rozprávame sa s ňou aj o tom, ako sa pripravuje krajina na možné budúce členstvo v Únii.No a s analytikom Alexandrom Dulebom sa pozrieme do minulosti, a prečo bolo bezpečnostným záujmom prijatie viacerých krajín. A vysvetlí tiež, ako môže východ Slovenska profitovať z prípadneho členstva nášho suseda v EÚ.Rozhovory nahrala Denisa Hopková.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.

Hudobnej škole sa Zuzana Ceralová Petrofová ako dieťa vyhýbala. Vyštudovala farmáciu, no namiesto lekárne vedie rodinnú firmu, ktorá je najväčším výrobcom akustických klavírov a pianín v Európe. Do umeleckých škôl sa dnes vracia netradičným spôsobom. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.  Meno Petrof pozná celý hudobný svet. Na klavíroch tejto celosvetovo uznávanej značky hrá nielen Paul McCartney či Billie Eilish, ale aj nadané deti z bežných rodín. Vďaka nápadu Zuzany Ceralovej Petrofovej dostalo zatiaľ 75 umeleckých škôl zadarmo nové hudobné nástroje v hodnote viac ako 11 miliónov českých korún.  Pomáhanie pritom považuje Zuzana Ceralová Petrofová za prirodzenú vec. „Moja rodina vždy pomáhala ľuďom, pradedo postavil v Hradci Králové celú štvrť. Keď to máte v rodine a vidíte príklady, že to ide a že je to jednoducho normálne, tak to prenášate ďalej,“ vysvetľuje svoj pohľad na filantropiu.  V podcaste sa dozviete: ·      ako rodina Petrof pomáhala v minulosti a čo robí dnes,  ·      čo ich spája so zakladateľom obuvníckeho impéria Tomášom Baťom, ·      prečo si svoju znárodnenú fabriku po páde komunistického režimu museli kúpiť,  ·      čo má covid, Čína a Taiwan spoločné s projektom Piana do škôl, ·      prečo sa pri ňom spojili s rodinnou nadáciou Komárkovcov, ·      ako Petrof Art Family podporuje umelcov a umelkyne.  Kto je Zuzana Ceralová Petrofová?  Predstaviteľka piatej generácie rodiny Petrof pracuje v spoločnosti Petrof takmer štvrťstoročie, už dvanásty rok ako prezidentka. Za svoje manažérske schopnosti získala mnoho ocenení, v ankete TOP Ženy Česka 2020 ju uviedli do Siene slávy. Pravidelne sa objavuje v rebríčku najvplyvnejších žien časopisu Forbes. Do Bratislavy prišla nedávno na pozvanie Nadácie Pontis ako hostka diskusného večera Impact Talks na tému Ženy a filantropia. Vyjadrila nádej, že darovanie klavírov pre umelecké školy by sa po vzore našich českých susedov mohlo rozbehnúť aj na Slovensku.  Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval. 

Cez víkend odštartoval Svetový pohár v biatlone, Slovensku veľa radosti prvé kolo neprinieslo. A zdá sa, že ani v tých ďalších to nebude v podaní našich reprezentantov žatva úspechov. Zlatá generácia odchádza, respektíve už odišla, nástupcovia nikde. Asi tak by sme stručne mohli charakterizovať situáciu v našom biatlone. Aj o tom budeme hovoriť v našom dnešnom podcaste.

Izrael a radikáli Hamasu, Ukrajina a Putinovo Rusko – horúce konflikty týchto dní a v prípade druhého je ten časový horizont už na takmer dvojročnej hranici. Naviac, vojna je bezprostredne za našou východnou hranicou. „Schopnosť vedieť sa brániť a mať partnerov, na ktorých sa vieme spoľahnúť a oni na nás, je dobrým liekom na kvalitný spánok akejkoľvek krajiny“, uvádza sa v programe nedávnej úradníckej vlády. Tá aktuálna síce vojenskú pomoc Ukrajine deklarovane odmieta, slovenským zbrojárskym firmám však v prípadných dodávkach brániť nechce. Naviac – z výroby zbraní chce získať „pozitívny“ príspevok pre „rast HDP“. Ako je vlastne Slovensko s obranným priemyslom? Sme vlastne ešte schopní vojensky pomôcť Ukrajine z vyprázdnených skladov? A čo v prípade, že by sme sa potrebovali sami brániť? Témy pre Viliama Ostatníka, experta na bezpečnostno-obrannú oblasť z Adapt Institute. Robert Fico opakuje, že „áno“ humanitárnej pomoci Ukrajine, „nie“ tej „vojenskej na vládnej úrovni“. V Bruseli však podporil aj „vojenskú pomoc“ Ukrajine. A na domácej pôde deklaruje, že súkromným zbrojovkám vojenskej pomoci brániť nebude. Nejde o „hru perím“?„Vnímam to ako domácu politickú hru“, reaguje Ostatník a hovorí o predvolebných sľuboch a povolebnej realite. Ak pred voľbami zaznievalo „ani náboj na Ukrajinu“, po voľbách prichádza realita. „V povolebnej realite sa teraz bijú dve veci: voličovi chcem naplniť jeho očakávanie a poviem, že zo skladov nič nepôjde. Zároveň sa to však bije s realitou, že ide aj o veľkú komerčnú príležitosť“, vysvetľuje. „Toto zrušiť alebo zabrzdiť by bolo nielen bláznovstvo, ale je to realita, na ktorú narazil súčasný premiér“, uzatvára Ostatník. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Známy vyšetrovateľ veľkých káuz Ján Čurilla, nedávno vypovedal ako svedok prípadu Rozuzlenie. Vo výpovedi hovoril aj o vzťahu hľadaného Petra Košča, prezývaneho aj Pán X, s generálnym prokurátorom Marošom ŽIlinkom. „Môžem sa vyjadriť k tomu, že počas vyšetrovania sa podarilo zadokumentovať blízky vzťah medzi generálnym prokurátorom SR Marošom Žilinkom a Petrom Koščom,“ uviedol. Ide o obdobie, keď bol Žilinka ešte prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry. O téme sa v podcaste rozprávame s investigatívcom Martinom Turčekom.Ak existuje podozrenie, že generálny prokurátor mohol mať blízky vzťah s osobou, ktorá je dnes kriminálne závadová, obžalovaný a na úteku a Maroš Žilinka k tomu nevie zaujať stanovisko, tak je otázka, prečo. Prečo má problém pomenovať, či sa pozná a ako sa pozná s Petrom Koščom, hovorí v podcaste investigatívec Turček. V podcaste budete počuť:- kto je Pán X, Peter Košč,- čo vypovedal Ján Čurilla,- nakoľko je jeho výpoveď dôveryhodná,- prečo je problém, ak Žilinka v minulosti Košča poznal.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Našinci sa pod tlakom polulistov odvracajú od demokratických hodnôt.Ako sa Václav Sochor dostal z BBC do vedenia Nadácie Tipsport a prečo majú záujem natočiť príbehy športových legiend? O tom, ale aj o význame demokracie sa rozpráva v ďalšej časti relácie Sloboda nie je happy end! so Sandrou Polovkovou. Pomôžte nám nezabúdať.

Ak máte špičkový superšportiak, tak si priplatíte za všetko. Vo Frankfurte nad Mohanom od decembra v centre nezaradíte ani trojku. Maximálna rýchlosť tam klesne podobne ako v mnohých mestách v Európe. U nás sa nad tým zatiaľ neuvažuje. A viete si predstaviť, že by Lewis Hamilton bol v jednom tíme F1 so súčasným majstrom sveta Maxom Verstapenom? Aj tieto informácie na vás čakajú v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

To, čo bolo pred voľbami už nie je také dôležité, predvolebná rétorika sa v tej jej najhoršej podobe nepretavila do PVV, hovorí o vládnom programe bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský. Slovensko podľa neho vždy vykonávalo suverénnu zahraničnú politiku čiže vládny slogan o suverénnej zahraničnej politike považuje za prázdny. “Ak suverénny znamená rozhodnúť sa suverénne hlúpo - a nie v záujme dlhodobých perspektív Slovenska, tak potom na takúto suverénnosť môžeme škaredo doplatiť, tvrdí WlachovskýVláda sa bude riadiť heslom “Slovensko na prvom mieste,” čo znamená byť solidárny, zodpovedný a predvídateľný v zahraničnej politike so zreteľom na národnoštátne záujmy Slovenskej republiky.To je krátky úryvok z vládneho programu štvrtej ficovej vlády v oblasti zahraničných vecí a medzinárodných vzťahov.Čo bude tento “Trumipzmus” znamenať v čase pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine a ako možno vnímať to, že vo vládnom programe niet o ruskej hrozbe ani len jedinej zmienky?Ako čítať vládne snahy o oživenie dávno zašlej slávy tzv. Vyšehradskej štvorky vo svetle principiálne odlišných postojov Poľska a Maďarska zoči voči ruskej agresií a vnímaniu bezpečnostnej hrozby z Kremľa?Ako nás môže oslabiť vládnym establišmentom deklarovaná snaha rušiť špecializované útvary štátnej správy určené na boj s hybridnými hrozbami a prečo to vlastne vláda robí?No a aký postoj zaujať k opätovnej eskalácií násilia v oblasti Blizkeho východu, ktoré rozpútal brutálny krvavý útok teroristov z Hamasu na civilistov v Izraeli?Do akého geopolitického sveta teda kráčame, aký svet sa aktuálne pred našimi očami tvorí a je vôbec Slovensko na meniacu sa bezpečnostnú situáciu - ako i zvyšujúce sa hrozby vojen, terorizmu klimakrízy či migrácie, pripravené? A je na tieto meniace sa siločiary, ako i úplne nové civilizačné výzvy pripravená nová vláda Roberta Fica? Toho istého Roberta Fica ktorý Slovensku už tri krát vládol a na zmenu krajiny mal dlhých 12 rokov.“Ak berieme politikov ako tých, ktorí by mali spravovať štát a dbať o to, aby sa jeho občania mali lepšie, tak potom sme tu vyše dekádu mali pri moci tých, ktorí tento štát nikam zásadne neposunuli. Teraz sú tu znova a mne nie je jasné, že keď im to nevyšlo tri krát, prečo by to malo výjsť štvrtý krát. Za tých 12 rokov jeho vlád k žiadnemu výraznému posunu tejto krajiny neprišlo. Najväčším hriechom vládnutia Roberta Fica je preto stratený čas,” pripomína Wlachovský.Témy a otázky pre dlhoročného skúseného diplomata a exministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Zmeny v ionosfére majú zásadný vplyv na stabilitu spojenia so satelitmi na obežnej dráhe. Problém je to najmä pri navigačných systémoch, ako je GPS či Galileo.Slovenskí vedci ako prví vyvinuli spôsob, ako tieto výpadky predpovedať, vďaka čomu sa na ne bude možné dopredu pripraviť. Ich riešenie implementuje Európska vesmírna agentúra (ESA). O tom, ako systém funguje a prečo je dôležitý v podcaste SHARE vysvetlí astrofyzik a redaktor magazínu Živé.sk Marek Jurčík. Rozpráva sa s ním Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo je to ionosféra.Aké zmeny v ionosfére ovplyvňujú rádiové spojenie.Ako sa tento problém doposiaľ riešil.Ako funguje systém slovenských vedcov.Ktoré slovenské inštitúcie sa na ňom podieľali.Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami:Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Hokejový pamätník a bratislavský rodák Karol Fako patrí k najstaršej generácii slovanistov. Povojnový šport mal ešte ďaleko k modernému profesionálnemu súťaženiu a ani postavenie športovcov nebolo také rentabilné ako dnes. Napriek obdivu fanúšikov a uznaniu verejnosti sa aj tí najlepší mohli poľahky dostať do nemilosti štátnych orgánov. Fako je svedkom doby, keď ani úspešní hokejisti nemali istotu, že nebudú strhnutí prívalom dejín.

Slovenskí Vietnamci chodia objavovať svoje korene do krajiny svojich predkov. Odporúčajú to aj vám, pretože Vietnam je pre Slovákov relatívne lacný, majú skvelé jedlo a na výber je všetko od miest cez pláže, vojnovú turistiku, drastické väzenie, tropický ostrov či dokonca hory.V minulej epizóde tohto podcastu sme hovorili o atrakciách severnej časti Vietnamu. Dnes sa budeme venovať juhu Vietnamu.Aké je najväčšie vietnamské mesto Saigon, ktoré sa dnes volá Ho Či Minove mesto?  Je to okrem iného aj miesto na vojnovú turistiku. Okrem toho však juh Vietnamu ponúka aj tropický ostrov Phu Quoc s väznicou z čias vojny, ktorá je pre našinca bizarná – plné sôch znázorňujúcich mučenie.Ak však chcete príjemnú dovolenku, Vietnam ponúka aj tropické pláže a tropické juhovietnamské jedlá. Potrebujete cestovku, alebo môžete ísť len tak? Aký je najlepší spôsob dopravy?Okrem Vietnamcov vám svoje zážitky a odporúčania spostredkuje aj slovenský turista – spoluautor tejto podcastovej série Peter Hanák.Podcast Banánové deti moderuje Claudia Alner, narodená vietnamským rodičom na Slovensku.

Firmy môžu spojením s obsahom problematických webov riskovať svoju reputáciu. Tým, že sa spájajú s bizarnými konšpiračnými teóriami, môžu poškodiť svoju značku. Na druhej strane, v reklamných systémoch ako Google ads až takmer 70 % inzertného rozpočtu z reklám putuje vydavateľom. Inzerenti teda často nevedomky finančne podporujú vznik takýchto webov. Ako vyhodnocujú členovia komisie Konšpirátori.sk nahlasované weby a z čoho vyplýva konečné hodnotenie a posudok? Prečo je dôležité, aby si databázu prezerali aj firmy a známe značky? Môžu ako inzerenti napomáhať vzniku a fungovaniu problematických webov umiestňovaním svojej reklamy? Aké formy podpory poskytujú Konšpirátori firmám pri umiestňovaní reklamy? Prečo je dôležitý rozsudok súdu, ktorý zamietol žalobu portálu Hlavné správy na Konšpirátorov za údajné poškodzovanie dobrého mena? Môže ísť o vhodný precedens?Ako vyzeral proces hodnotenia denníka Štandard, ktorý bol do databázy Konšpirátorov pridaný len nedávno? Aké hlavné problémy si komisia všimla v obsahu, ktorý tento web publikuje? Prečo je YouTube pre slovenských divákov možnou cestou ku konšpiračnému či inak škodlivému obsahu? Sú aj tu problémom reklamy? Prečo Konšpirátori školia učiteľov v otázkach kritického myslenia a mediálnej gramotnosti? Čo je dôležité verejnosti komunikovať v témach médií či overovania zdrojov?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so spoluzakladateľom projektu Konšpirátori.sk Petrom Jančárikom.

In the eleventh part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.The new Slovak government of leftist populist Prime Minister Robert Fico won its confidence vote in the National Council on November 21. The vote ended a four-day session over the government program, which began last Tuesday, November 14. There were 78 legislators who backed the government, while 65 were against out of the 143 present ones.Almost Thirty-one years after the peaceful separation of the former communist state of Czechoslovakia into two independent countries on January 1, 1993, the two nations remain extremely close.One of the proofs is the custom that new government officials visit the Czech Republic as their first foreign destination. Robert Fico visited the Czech Republic on Friday, November 24. For the first time in history, it didn't have to be like that, the reason being the diplomatic awkwardness of Slovak Prime Minister Robert Fico.The Slovak footballers sealed their way to the final tournament of the European Football Championship 2024 in Germany. In the second to last match of the qualification, they defeated Iceland 4:2 in Bratislava. A draw would be enough for them to advance.The podcast used a short sample from facebook.com/tasr.TV and RTVS."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Okolo oficiálnej návštevy nového premiéra do Českej republiky bežne nebýva takáto pozornosť. Aj podľa exminsitra medzinárodných vzťahov Pavla Demeša je to zvláštnosť, pretože prijatie nového premiéra býva štandardom - prijatie u všetkých troch ústavných činiteľov. Dnes je to ale inak a sú za tým vyjadrenia Roberta Fica na českú hlavu štátu Petra Pavla. „Vzhľadom na to, že sa Robert Fico nešetrne viackrát vyjadril na hlavu štátu, tak sa zvažovalo do akej miery sa tento bod programu bude vyvíjať. Ale napokon ho prijali všetci najvyšši ústavní činitelia. Uvidíme, aký bude spôsob prijatia, fotografie, vyjadrenia po stretnutiach - to ohodnotí celkovú cestu premiéra do Prahy," hovorí pre podcast Aktuality.sk Pavol Demeš.Zároveň konštatuje, že najdôležitejšie stretnutie bude s českým premiérom Petrom Fialom. „Pochopiteľné stretnutia premiérov sú kľúčové, pretože vzťahy medi Slovenskom a Českom sú rozvíjané prostredníctvom exekutívy."Robert Fico a Petr Fiala sa zhodli, že spolupráca medzi obomi krajinami bude pokračovať. Slovenský premiér komentoval aj informácie, že ho český prezident Petr Pavel nechcel prijať a situácia zachránila Zuzana Čaputová. Uviedol, že pomoc prezidentky nepotrebuje, neverí tomu a podľa neho ide, „bublinu." Premiéri sa nezhodli napríklad v téme vojenskej pomoci pre Ukrajinu.Podľa šéfredaktora týždenniku Respekt Erika Tabery bola v Česku aj dlhá debata, či sa s Robertom Ficom stretne šéfka poslaneckej snemovne. Zároveň potvrdil, že aj on má informácie o tom, že sám český prezident zvažoval slovenského premiéra odmietnuť a presvedčila ho až Zuzana Čaputová. Ako prvé prišli s informáciou Novinky.cz. „Politici vo vláde nemajú k Robertovi Ficovi blízko," uviedol Tabery. Vzťahy Česka a Slovenska budú podľa neho pokračovať na formálnej úrovni, pretože by si žiadna vláda nedovolila ich pokaziť tým, že by krajiny nespolupracovali.„Navyše Petr Fiala ani v domácej politike nechce riešiť žiadny konflikt. Na tlačovej konferencii to aj zaznelo: že rola politika je nájsť zhodu aspoň na niečom," hovorí tiež Erik Tabery.Petr Pavel sa síce stretol s premiérom, ale len na pár miút. „Podľa mojich informácií tým dávajú najavo, že stretnutie prebieha, pretože je to povinnosť vyjadriť rešpekt krajine, no nie politikovi. Bol určený formálny čas na stretnutie: dohoda bola, že to bude 20 minút. Hovorí to o vzťahoch, uviedol v podcaste šéfredaktor týždenníku Respekt Erik Tabery.Premiér Fico podľa neho však na tlačovej konfrencii prekročil hranicu, keď obhajoval prečo Slovensko odmieta vojenskú pomoc. „Postavil to tak, že akákoľvek vojenská pomoc je nezmysel. Donútil tým Petra Fialu dopovedať, čo si inak myslím že ani sám pôvodne neplánoval, že podľa nich má vojenská pomoc zmysel. Ukázalo sa na tom, ako to bude vyzerať. Spoločne položia veniec, opravia dialnice, ale v dôležitých veciach si nebudú blízki a ostane to na formálnej úrovni."Tabery tiež v podcaste približuje, že česká zahraničná politika vzniká v úzkej spolupráci premiéra a prezidenta. „Ich blízkosť v postoji voči Robertovi Ficovi je veľká, len sa líši v tom, že na akej úrovni sa musia stretávať. Keď to zjednoduším: Fico nie je kamarát, s ktorým by sa chceli nadštandardne stretávať. Myslím, že na to majú spoločný postoj. A je to tým, ako sa Robert Fico správa a nie o vzťahoch Čechov a Slovákov, dodáva Erik Tabery.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Dnes sa bavíme o tom, prečo sa oplatí si dávať pozor na náhodné e-maily.V 140. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Prečo je chystaný remaster hry The Last of Us Part II zbytočný.Aké zaujímavé zľavy momentálne nájdete vo svete hier.Nad kúpou akých hier rozmýšľa Maroš.Akú obrovskú chybu spravil.Ako sa nechal nachytať od podvodného e-mailu.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Oznámili The Last of Us 2 Remastered. Sleduj video a prvé obrázkySteam odštartoval jesenný výpredaj. Skvelé hry získaš za výhodnú cenu Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

V roku 2022 si nášho hokejistu Juraja Slafkovského vybral z prvého miesta draftu NHL slávny Montreal. Devätnásť zápasov, dva góly a tri asistencie. To je bilancia Juraja Slafkovského v tejto sezóne NHL. Je to veľa, či málo, keď vezmeme do úvahy, že sa trápi celý Montreal? Na jeho súčasnú fazónu sa pozrieme v našom dnešnom podcaste.

Viaceré zanechali nezabudnuteľný dojem.Ktoré političky si na dlho zapamätáme preto, že niečo dokázali a ktoré sa neprehliadnuteľne zapísali iným spôsobom, zhrnul najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekciiá

Predstava, že ľudia s intelektovým či mentálnym znevýhodnením nemajú sexuálne túžby je veľký mýtus. Nie je to pravda, v niektorých prípadoch je to u týchto detí aj skôr a silnejšie, než u bežnej populácie, hovorí Národná šéfka Špeciálnych olympiád Eva Gažová Vranková. Tá v Ráno Nahlas už na jar upozornila na fenomén sexuálneho zneužívania týchto detí. Špeciálne olympiády preto rozbehli program vzdelávania rodičov, ale aj detí ako najlepšej obrany voči zneužívaniu.Až 8 z desiatich dievčat, ktoré boli sexuálne zneužívané, malo nejakú formu intelektového či mentálneho znevýhodnenia. V prípade chlapcov, to bolo až v 70 % prípadov. O tomto fenoméne zneužívania tých najbezbrannejších z bezbranných hovoria aktuálne celosvetové štatistiky. A sexuálne zneužívanie intelektovo či mentálne znevýhodnených detí sa deje aj na Slovensku. Deje sa to, len je to téma - napriek svojej hrozivosti, neraz u nás vo verejnom priestore prehliadaná až tabuizovaná.Tému sexuálneho zneužívania intelektovo či mentálne znevýhodnených detí a mládeže sme v Ráno Nahlas otvorili už na jar, dnes sa k nej - pre jej závažnosť, opäť vraciame. Tentoraz však už v polohe aktívnej obrany voči sexuálnym predátorom. Pretože ešte dôležitejšie ako problém otvoriť a pomenovať, je sa tomu aktívne postaviť a naše deti - ako aj ich rodičov, naučiť ako sa voči sexuálnej agresii brániť.V tejto téme totiž panuje niekoľko veľkých mýtov. Od predstavy o páchateľoch, až po vytesnenie predstavy o sexuálnom živote a sexuálnych túžbach detí a mládeže s intelektovým, či mentálnym znevýhodnením. Podľa Evy Gažovej Vrankovej, jedna z kĺučových rád preto znie: Rozprávajte sa so svojimi deťmi aj na tieto témy a učte ich - už od šiestich rokov, čo je to súkromie. “Ten, kto prvý otvorí otázku sexu, sexuálneho zneužívania, ochrany voči nemu, ako i vzťahov medzi pohlaviami, tak ten vyhráva súboj o dôveru dieťata. Takže hovoríme rodičom, buďte to vy, pripomína Národná šéfka Špeciálnych olympiád. Problémom však podľa nej je i častá infantilizácia takýchto detí práve zo strany rodičov.   Ďalším mýtom je i predstava o sexuálnych agresoroch. Väčšina sexuálnych agresorov totižto - na rozdiel od zastaralých filmových predstáv, nie sú žiadni cudzí muži v povestných baloniakoch motajúci sa pri školách. Naopak, dlhodobé štatistiky potvrdzujú, že väčšina sexuálnych predátorov sú osoby, ktorých obete - či ich okolie a komunita, dobre pozná a dokonca k nim majú aj dôveru. A vo väčšine prípadov zneužívania je to postavené práve na zneužití tejto- a neraz i dlhodobo a opatrne, budovanej dôvery zo strany sexuálneho agresora.“Najnebezpečnejšie v dnešnej dobe je tzv. online zneužívanie (teda cez virtuálny internetový priestor) pretože naši športovci sú často na sociálnych sieťach veľmi zdatní. Práve tam si ich potom ten agresor nájde a cielene vytipuje, že ide o dieťa s nejakou formou intelektového obmedzenia a teda tam to bude mať ľahšie. Naše deti sú pre toto svoje znevýhodnenie vyčleňované zo spoločnosti a keď si ho ten agresor nájde, presne vie, čo má robiť a ako si získať jeho dôveru. Agresor sa nikam neponáhľa, ale na konci toho všetkého je potom sex. Agresor si to pritom buduje tak, aby to sexuálne zneužívanie trvalo čo najdlhšie, varuje Eva Gažová Vranková. Zároveň ale dodáva, že symptómy zneužívania sú na dieťati odhaliteľné prakticky okamžite a ide o prejavy fyzické či psychické. Tá najzákladnejšia rada preto znie: “Majte otvorené oči, vždy a všade.”Počúvate Ráno Nahlas, dnes o tzv.Safeguardingu, teda o ochrane a vzdelávaní voči hrozbe sexuálneho zneužívanie intelektovo či mentálne znevýhodnených detí. S národnou šéfkou Špeciálnych olympiád Evou Gažovou Vrankovou.

Opozícia sa dnes pokúša odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Robert Fico sa ho zastal, opozícii rozprával o pomste. Ak minister nemôže vymeniť policajných viceprezidentov, potom poďme odvolať opozičných šéfov parlamentných výborov, hovoril premiér. Prokurátorov a policajtov nazýval zvermi, minister vnútra grázlami.V dnešnom podcaste aktuality Nahlas budete počuť aj reakcie opozície – Lucie Plavákovej z PS, Márie Kolíkovej z SaS, a Veroniky Remišovej s Romanom Mikulcom z hnutia Slovensko.Moderuje Peter Hanák.

Ukrajina si v sobotu pripomenie 90. výročie národnej tragédie, ktorá stála životy miliónov Ukrajincov. Stalinova politika zameraná na potlačenie ukrajinského odporu a zlomenie ukrajinského vidieka, ktorí sa bránil kolektivizácii, vyústila do hladovania, ktoré v Ukrajine volajú Holodomorom.V priebehu niekoľkých mesiacov na prelome rokov 1932 a 1933 zomreli vyše štyri milióny ľudí, no obetí mohlo byť viac. Mnohé ukrajinské dediny v centrálnej časti Ukrajiny, na východe i juhu totiž hladomor zdecimoval spôsobom, že sa už nenašiel nikto živý, kto by obete nahlásil úradom. Sovieti ľuďom vzali všetko, čo by ich mohlo zasýtiť: nebrali im len obilie, osivo či vypestovanú zeleniny a ovocie. Boľševici rodinám konfiškovali aj domáce zvieratá a odevy. Milióny ľudí boli odkázaní na to, čo našli v prírode v okolí dediny - mali zakázané cestovať za jej hranice. Pamätníci opisovali, ako jedli žihľavu, buriny, chytali ježkov, vtáky a žaby. „Moska odjakživa vnímala Ukrajinu ako niečo, čo nechce pustiť z rúk. Stalin nechal Ukrajincom skonfiškovať jedlo preto, aby ich pokoril," približuje v podcaste reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. Podľa nej je téma Holodomoru pre Ukrajincov dodnes veľmi citlivo vnímaná. „V lete, keď Rusi bránili Ukrajine v exporte obilia do iných krajín, tak Ukrajinci hovorili práve o tom, že to snáď nie je možné, že sa po týchto rokoch opäť pália obilie a opäť sa snažia vytvoriť situáciu, ktorá môže niekde ohrozovať potravinovú bezpečnosť," približuje Harkotová.V podcaste tiež budete počuť, čo presne sa stalo pred 90 rokmi a ako si tieto udalosti Ukrajina pripomína dnes.Rozhovor nahrala Denisa Hopková.

Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková hovorí, že KDH so Smerom nebude obchodovať, ale podporí dobré návrhy bez ohľadu na ich pôvod. Napríklad zmenu volebného systému. Prečo si myslia, že kandidáti z regiónov by boli lepší? V prezidentských voľbách môžu postaviť jedno z dvojice vlastných mien, ale v hre je aj podpora Ivana Korčoka, ak o ňu on sám požiada.V podcaste s Martinou Holečkovou sa dozviete:– či bude KDH obchodovať so Smerom;– čo hovoria na prvé kroky vlády;– či máme čakať, že zo Slovenska bude Orbánistan;– či sa KDH chytí na smerácky zákaz adopcií LGBTI+ pármi;– či KDH vôbec niečo presadí zo svojho programu;– že kresťanskí demokrati budú navrhovať pozmeňovací návrh k trinástym dôchodkom;– či bude KDH lákať k sebe kresťanských politikov z vládnej koalície;– ako chcú zmeniť volebný systém;– že návrh na voľby po okresoch nepodporujú, ale pripúšťajú diskusiu;– prečo si myslia, že v parlamente nie je dostatok politikov z regiónov;– či aj bratislavskí poslanci nie sú de facto z regiónov;– či by zmena volebného systému nezabetónovala Smer;– prečo sú za, keď väčšinový volebný systém vyhovuje veľkým stranám;– aký je rozdiel medzi kvótami na ženy a menšiny a kvótami na regióny;– ako kresťanisti zneužívajú náboženstvo v politike;– či budú podporovať návrhy Anny Záborskej;– či sú kresťania, cirkev a KDH rozdelení na viacero prúdov;– či vie pomenovať, čo reprezentuje Štefan Kuffa a arcibiskup Ján Orosch;– že za prezidenta môže kandidovať aj Viliam Karas;– že predsedníctvo KDH by chcelo za prezidentku Miriam Lexmann, ale stojí to na jej osobnom rozhodnutí;– či by podporili Ivana Korčoka, ak by ich oslovil a ak by si vypýtal aj peniaze na kampaň.

„Robert Fico s Andrejom Dankom poškodzujú občanov, lebo im upierajú právo na informácie“. Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc takto reaguje na ich najnovšie kroky smerom k vybraným médiám a novinárom. „Šokuje ma, že sú pritom až bezškrupulózni“, dodáva. Nadraďujú tým podľa neho úzke stranícke záujmy nad záujmy spoločnosti.Hyeny, idioti, špinavé protislovenské prostitútky, slizké hady – to sú len niektoré z výrazov, ktorými častoval a častuje novinárov staronový premiér. V minulosti novinárov urážal a hneval sa nich, dnes z časti robí dokonca nepriateľov. A ak vybrané médiá pôvodne ani nechcel púšťať na úrad vlády, postoj transformoval a najnovšie s nimi „prerušil komunikáciu“. Neplnia si podľa neho povinnosť – pravdivo, všestranne a včas informovať „osobitne o krokoch vlády a jej predsedu“. Ich šéfredaktori však Robertovi Ficovi kontrujú: médiá sú v demokraciách kontrolórmi moci, nie jej PR oddeleniami. Ako premiér takýmto prístupom podľa nich robí z vybraných médií terče a legitimizuje útoky voči nim. James Madison, štvrtý prezident Spojených štátov amerických, svojho času napísal, že „vláda ľudu bez informovanosti ľudu, alebo bez možnosti získať informácie, je iba prológom frašky alebo tragédie”. „Prístup Roberta Fica je z tohto pohľadu záťažovou skúškou pre slovenskú demokraciu“, reaguje Pavol Szalai. „Možno tu hovoriť o tlakoch, ktoré oslabujú slobodu tlače“, dodáva. A bez slobody tlače sa podľa neho oslabuje dobrá správa vecí verejných, doslova neexistuje boj proti korupcii a kontrola moci. V podcaste sa pozrieme, čo môže byť hrádzou pre takéto chúťky politikov obmedzovať nezávislé médiá. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Polícii by mohol nastálo šéfovať Ľubomír Solák. Dnes je dočasne poverený policajný prezident a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ho chce v čele polície natrvalo. Podľa neho je Solák policajt telom aj dušou a do zboru prinesie poriadok a disciplínu. Minister tiež tvrdí, že čo Štefanovi Hamranovi počas šéfovania polície „smrdelo", má jeho nominant úplne naopak.Ľubomíra Soláka ešte čaká verejné vypočutie na výbore. Otázky mu budú môcť klásť poslancie koalície, ako aj opozície. Preto sme sa ich v podcaste pýtali, čo si myslia o tejto nominácii ministra vnútra. Budete počuť exministra vnútra Romana Mikulca (Slovensko) a exšéfov polície Tibora Gašpara (Smer-SSD) a Jaroslava Spišiaka (Progresívne Slovensko).Podľa Zuzany Petkovej z nadácie Zastavme korupciu je oveľa dôležitejšie, kam chce Ľubomír Solák viesť policajný zbor, než to, či mal pauzu v civile. Práve to kritizujú niektorí opoziční poslanci. „Čo vnímam ako dôležitejšie je, či má pán Solák dostatočnú morálnu integritu, pretože sa domnievam, že pri súčasnej vládnej koalícii bude musieť policajný prezident odolávať silný politickým tlakom," hovorí v podcaste.Petková tiež hovorí, že pre šéfa polície bude najväčšou výzvou bude odolávať politikom. „Bude to musieť ustáť, ak nechce byť sluhom vládnej moci."Podcast nahrala Denisa Hopková.

V piatok ho prepustili v pondelok sa špekulovalo o jeho návrate a v stredu je naspäť na stoličke.Reč je o zvláštnom vyhadzove a následnom návrate Sama Altmana do pozície riaditeľa firmy OpenAI, ktorá stojí za zrodom ChatGPT.Čo sa stalo a prečo by to malo bežných ľudí zaujímať vysvetlí v podcaste SHARE redaktor magazínu Živé.sk Maroš Žofčin. Pýta sa ho  Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo sa deje v spoločnosti OpenAI.Či má s tým niečo Microsoft.Prečo dozorná rada vyhodila Sama Altmana.Prečo sa po vyhadzove zase vracia.Prečo je OpenAI rozdelená na dva tábory.Či to znamená príchod všeobecnej umelej inteligencie.Ako môže byť nebezpečná a zneužitá.Téme sa bližšie venujeme aj tu:Sam Altman sa vracia na post generálneho riaditeľa OpenAISlzy, ospravedlnenia aj vyhrážky: Budúcnosť OpenAI, tvorcu chatbota ChatGPT, je ohrozenáVzbura v OpenAI naberá na obrátkach. Stovky zamestnancov bránia Sama AltmanaTurbulencie vo vedení tvorcu chatbota ChatGPT neustávajú. Vráti sa Altman späť do čela? Nie je to vylúčenéSlovenský vedec v Google: Snahou je vytvoriť AI múdrejšie ako človekPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Ako vojna na Ukrajine súvisí s vystúpením Veľkej Británie z Európskej únie.Jakub Gulík sa v Ťažkom rozhovore s Jakubom Gulíkom spýtal bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera a šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho napríklad na to, prečo po voľbách neemigrovali a prečo ich dianie v réžii Roberta Fica neprekvapilo.

Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák čelí odvolávaniu. Nominanti vlády sa totiž už pred nástupom do rady pridali k jeho kritikom a podpísali návrh na jeho odvolanie. Podarí sa im zvrátiť očistu justície a hrozí opakovanie harabinizácie súdnictva s postihovaním oponentov? Ján Mazák odmieta navrhované zníženie trestov za korupciu. Podľa neho by sme sa mali porovnávať so štátmi, kde je korupcia tak ako u nás na všetkých poschodiach moci – napríklad s Rumunskom či Bulharskom.V podcaste s Jánom Mazákom sa dozviete:– v akom štádiu je očista justície;– čo sa stane, ak nová koalícia vymení všetkých nominantov v Súdnej rade SR;– či môže nastať návrat do harabinovských čias a postihovanie slušných sudcov;– či sa počas výkonu funkcie stretával s politikmi;– ako vníma nového ministra spravodlivosti Borisa Suska;– či by nám v prípade oslabovania nezávislosti súdnej moci hrozilo zastavenie eurofondov tak ako v Poľsku;– čo hovorí na obvinenia svojich kolegov, že mal porušiť zákon v 20 rôznych prípadoch;– v koľkých bodoch naozaj pochybil;– prečo ho chcú dostať z funkcie a či sa bude súdiť;– čo hovorí na reformu trestania, ktorú sľubuje vláda;– či treba znížiť tresty za korupciu, ako to sľubuje vláda;– že by sme sa nemali porovnávať s Rakúskom či Dánskom, kde takmer nie je korupcia, ale s krajinami ako Bulharsko a Rumunsko.

“Chudobu považujem za najväčšiu lekciu pre ľudské práva a slobody na Slovensku. Chudoba je následok i príčina porušovania ľudských práv,” tvrdí 34 rokov po Novembri 89 Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Zároveň pripomína, že hoci je chudoba z hľadiska ľudských práv našim najväčším problémom, do poriadku by sme mali dať aj právny rámec pre vzťahy ľudí z LGBTI komunity.Od Novembra 89 - keď padla totalita, uplynulo už 34 rokov. Máme slobodné voľby, zrušili sme 4. článok Ústavy o vedúcej úlohe komunistickej strany, na hraniciach už nemáme ostnaté ploty, mínové polia a už nestrieľame do ľudí do chrbta ostrými. Odstránili sme štátnu cenzúru, máme slobodu prejavu - ale najmä slobodu aj po prejave, máme právo zhromažďovania, v spoločnosti, v pozitívnom zmysle slova, bujnie tretí sektor -často nahrádzajúci zlyhávajúci štát.Zároveň však popri tom všetkom pozitívnom, máme i státisíce ľudí pod hranicou chudoby, máme množstvo prípadov šikanovaných, týraných a zneužívaných detí, máme enormný počet domáceho násilia, ale aj prípady týrania a šikanovania seniorov. Rómske deti sú na Slovensku aj v roku 2023 obeťami rasovej segregácie a ľudia z LGBTI komunity sú tu ešte aj dnes obeťami hejtu politikov, spoločnosti a ich práva v oblasti rodinného života stále nie sú na úrovni majoritnej heterosexuálnej väčšiny.“ESĽP nám jednoznačne odkazuje: vytvorte právny rámec pre osoby rovnakého pohlavia. Nazvite si ho akokoľvek, ale nech je to legitímne, nech je to pred tvárou štátu, ale nech sa dostane právneho uznania osôbe rovnakého pohlavia,” hovorí Róbert Dobrovodský,No a ľudia so zdravotným či mentálnym znevýhodnením - či dlhodobo chorí, chudobní alebo proste “iní” na Slovensku 2023 rozhodne nemajú rovnaké štartovacie pozície, naopak: Tieto často najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva sú u nás ešte stále na okraji záujmu štátu - ako i i väčšinovej spoločnosti.“Je veľmi dôležité aby nad nami všetkými, nad celou spoločnosťou, nad tou “spoločenskou zmluvou”, ktorú sme uzatvorili keď sme tvorili štát, boli ľudské práva, ktoré patria každému bez výnimky. Lebo akonáhle začne v spoločnosti systém dehumanizácie, že tebe to právo patrí a tebe už nie alebo ti patrí v nižšom rozsahu, tak to je základ tragédií, pripomína ombudsman Dobrovodský.Kam sa teda to naše Slovensko posunulo po páde komunistickej totality za tých uplynulých 34 rokov? Môžeme byť spokojný so stavom ľudských práv a ich reálnej vymožiteľnosti a kde sú naše najväčšie “achilovky” z hľadiska dodržiavania ľudských práv a medzinárodných štandardov, ku ktorý sme sa napokon my sami aj oficiálne zaviazali? A najmä: ak táto krajina nie je pre starých, zdravotne či mentálne znevýhodnených, chudobných či LGBTI komunitu, tak pre koho vlastne je?Témy a otázky pre Verejného ochrancu práv, zjednodušene ombudsmana, Róberta Dobrovodského. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícii sa podarilo schváliť programové vyhlásenie vlády a v poradí už štvrtý kabinet Roberta Fica tak získal dôveru. Podľa šéfa Hlasu a predsedu narodnej rady Petra Pellegriniho Slovensko vykročilo na cestu budovania silného štátu.Proti proti vysloveniu dôvery vláde Roberta Fica hlasovala celá a opozícia a avizuje, že sa pokúsia odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.Progresívne Slovensko na čele s Michalom Šimečkom napríkald tvrdí, že táto vláda ich dôveru stratila ešte skôr, ako ju od koalície získala. Branislav Gröhling z SaS hovorí, že ide programové vyhlásenie vlády len jednej strany, a to Smeru. Podľa neho Hlas a SNS „išli len okolo".Čo očakávať od štvornásobného premiéra Fica a jeho vlády po tom, čo získali dôveru? V podcaste odpovedá šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy.„Keď Fico hovorí, že idú napraviť defekty právneho štátu, tak to bude právny štát Ficovho typu, ktorý sme poznali spred februára 2018. Bude to polícia, prokuratúra a súdy, ktoré vedia, kde sú červené čiary, ktoré sa neprekračujú. Bude to tu výraznejšie pokojnešie, čo sa týka vyšetrovania korupcie smerom k politickým elitám. Pokojnejšie pre nich," hovorí v podcaste Peter Bárdy.V podcaste tiež budete počuť:- prečo Robert Fico nebude meniť stratégiu,- na čo sa bude teraz sústrediť,- či pohltí stranu Hlas,- a aká bude stabilná vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Naši futbaloví reprezentanti zavŕšili kvalifikáciu na EURO 2024 víťazstvom. V Zenici zdolali domácu Bosnu a Hercegovinu 2:1 a potvrdili, že im druhá priečka a postup na šampionát do Nemecka patria právom. Sedem víťazstiev, jedna remíza a dve prehry so suverénnym Portugalskom. To je bilancia Slovákov v J-skupine kvalifikácie na EURO 2024. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

V čom môže pomôcť onkoporadňa, prečo onkopsychológov vyhľadávajú viac ženy ako muži a v čom sa líši práca onkopsychológa u pacienta na lôžku alebo v ambulancii. To všetko a viac prezradia onkopsychologička Andrea Križanová a riaditeľka ligy proti rakovine Evička Kováčová s moderátorkou podcastu Verou Wisterovou. Poskytujeme pohľad k lepšiemu pochopeniu psychického prežívania ľudí s rakovinou, nasmerovania na správnu dávku porozumenia. Každý z nás zrejme pozná vo svojom okolí niekoho, kto trpí týmto ochorením a mnohí netušia, čo všetko prežíva.Každý z nás zrejme pozná vo svojom okolí niekoho, kto trpí týmto ochorením a mnohí netušia, čo všetko prežíva.Tento rok sa Liga proti rakovine v kampani venuje téme intimity onkologického pacienta, pričom z nej vznikol aj tento podcast, ktorého cieľom je hovoriť o témach, ktoré sú pre verejnosť stále tabu.Podcast pripravili Liga proti rakovine www.lpr.sk a Aktuality.sk.Kontakt na bezplatnú onkoporadňu Ligy proti rakovine www.lpr.sk. 0800 11 88 11, poradna@lpr.sk

„K teroristom nemôžeme byť tolerantní. Áno, som smutný, že zomierajú Palestínčania v Gaze. Nik nemôže mať radosť z toho, že zomierajú obyčajní ľudia. Problém je však v tom, že Hamas stále existuje a z civilov si robí živé štíty. Musí byť zničený.“ Pohľad na súčasný konflikt medzi Izraelom a radikálmi Hamasu optikou židovského rabína Mišu Kapustina. Nožom dobodaná Židovka, na dverách jej bytu hákový kríž – Francúzsko; grafity Dávidovej hviezdy na domoch a podnikoch, kde žijú a pracujú Židia – Nemecko; odmietnutá rezervácia židovskej školy na nafukovací hrad – s poznámkou podnikateľa: nemôžem prijať sionistickú objednávku, nechcem krvavé peniaze – slobodu Palestíne – to je zas prípad z Austrálie. Vo svete narastá vlna antisemitizmu po Izraelskej vojenskej odvete na masaker radikálov Hamasu. „Radikáli programovo zasievajú strach. Sú presvedčení, že pravdu majú len oni a všetko ostatné je zlé. Preto chcú všetko ostatné zničiť“, rozpráva rabín Kapustin. „Slovo kompromis ani nie je v ich slovníku. Oni chcú všetko“, dodáva.Konflikt sa začal koordinovaným útokom radikálov Hamasu na ciele v Izraeli v sobotu 7. októbra a ich „besnením“. Zabili pritom vyše 1400 Izraelčanov, ďalšie dve stovky zobrali do zajatia. „Izraelom sa to neskončí. Všetci to majú pochopiť. Svoj radikalizmus a fanatizmus chcú rozšíriť aj do Európy, Ameriky. Do všetkých krajín“, rozpráva rabín. „Antisemitizmus je tu odpradávna. Je to choroba. Zatiaľ na ňu neexistuje účinný liek a pravdepodobne ho ani nikdy mať nebudeme“, dodáva.Každý jednotlivec stojí podľa neho denne pred voľbou medzi dobrom a zlom. „Antisemitizmus je voľbou pre zlo“, tvrdí rabín Kapustin. Tvrdí, že na Slovensku sa cíti bezpečne, a to aj po vražde zo Zámockej v Bratislave, keď sa v manifeste útočníka našli aj slová o „nenávisti k Židom“, ktorí mali byť tiež obeťami útoku. „Nie je možné zakázať nenávidieť. Je to právo každého. Môžeme milovať alebo nenávidieť. Odporúčam však radšej prejavovať lásku tým, ktorých milujeme, na nenávisť nám potom ani nezostane čas“, uzatvára rabín Kapustin. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Obe si vybudovala napriek počiatočnej kritike okolia, aj keď o tom mnohí doteraz netušili. Medzitým porodila tri deti, svoju lásku si vzala za manžela a stala sa z nej napokon aj úspešná speváčka. Ako si spomína na svoje začiatky a ako to všetko vidí dnes s dostupom času? Mária Čírová sa dostala do povedomia pomerne v mladom veku, keď vyhrala talentovú súťaž Coca-Cola Popstar. Na začiatku možno nesmelé dievča, dnes sebavedomá žena, ktorá presne vie, čo v živote chce, sa však veľa vecí musela naučiť. Dnes už ale vie, že to najdôležitejšie je vedieť, čo v živote chceme a nebáť sa ísť si za tým. V podcaste Ženy ako my nám prezradila viac o svojom živote, láske, o krásnych, ale aj náročných chvíľach, ktoré každý z nás občas prežíva, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Nebojte sa ísť si za svojím snom, ani ja som sa ho nevzdalaMária Čírová je dnes trojnásobná mama, ktorá svojim deťom venuje všetok svoj voľný čas, zároveň však stíha aj svoju kariéru a najnovšie sa pripravuje aj na každoročné vianočné turné po celom Slovensku a dokonca aj v Prahe.“Verím, že ak sa každý z nás ponorí do toho čo miluje a robí všetko naplno, že príde náš čas, príde tá odmena, treba len veriť sebe a tomu, čo robíme. Aj ja som len jednoduché dievča z malej dedinky, ktoré malo svoje sny a nebálo sa tých výziev, ktorých bolo v živote neúrekom a tie výzvy aj stále sú. Dnes ale viem, že všetko sú to len výzvy, všetko je to len nejaké obdobie a vtedy, keď mi je niekedy ťažšie viem, že za tými mrakmi je vždy slnko. Aj vďaka ťažkým chvíľam, ktoré si v živote prežijeme môžeme byť tými silnými ženami, ktorými sme, bez výziev by som sa ani ja v živote nikam nepohla” hovorí na úvod Mária Čírová, ktorá verí v to, že každý z nás je unikátny a nemali by sme sa báť robiť to, čo skutočne milujeme a čo nás napĺňa.“Rodina bola pre mňa vždy viac ako kariéra, v tom som mala jasno už od svojich 13 rokov. To, že som sa stala mamou v mladom veku beriem v živote ako obrovskú výhodu, že som išla za svojím vnútorným hlasom, že som sa nebála. Vedela som, že ak má prísť nejaký úspech alebo kariéra tak to príde, ale tú rodinu si ujsť nenechám.” Stále ísť vpred, samé za seba Pre mnohé ženy je Mária inšpiráciou najmä v tom, že sa nebála rozhodnúť sa pre rodinu v mladom veku. “V čase, keď som čakala svojho prvého syna Huga, ak poviem, že netešil sa so mnou nikto, viem, že to znie zvláštne, možno až tak hrozivo, ale tak tešil sa so mnou môj manžel, ale mnoho ľudí z môjho okolia, moja rodina, bolo sklamaných. Veľmi ťažko to niesli, že som urobila takéto rozhodnutie, ktoré možno raz budem, a podľa nich určite, ľutovať. Tým, že neboli ľudia v mojom okolí naladení na rovnakú nôtu, na ktorú som ja brnkla, tým pádom som sa veľmi musela zastať samej seba, pochopiť sa, ľúbiť sa, lebo som nemala v tom čase vo svojom okolí nikoho, kto by pri mne stál, nikto nevedel, čo bude o pár rokov. A dnes, keď ma na mojom koncerte ide sprevádzať na klavíri môj syn Hugo, tak ľuďom tečú slzy,” hovorí o období, keď začínala svoju kariéru. V rozhovore s Máriou Čírovou sa okrem iného dozviete: ako zvláda skĺbiť prácu speváčky a tri deti aký je jej recept na šťastné manželstov a vzťah aj po 15 rokoch ako vníma sociálne siete a či si občas vypočuje aj kritiku kde všade sa môžeme tešiť na jej vianočné turné a čím je výnimočné jej úprimný odkaz všetkým ženám

Robert Fico na slávnostnom straníckom sneme oznámil, že Ľuboš Blaha chce kandidovať do Európskeho parlamentu. Podľa politológa Radoslava Štefančíka nedokáže Blaha zastupovať Slovensko v EÚ vôbec v ničom, keďže jeho jedinou pracovnou náplňou je šíriť nenávisť a hnev na sociálnych sieťach. Robert Fico predikuje, že po prezidentských voľby zmenia politickú mapu na Slovensku. Fico si uvedomuje, že úspech Pellegriniho v prezidentských voľbách by mu umožnil ovládnuť stranu Hlas. Podľa Štefančíka by odchod Petra Pellegriniho znamenal postupný zánik strany Hlas. „Potom by to už bola len otázka času, kedy sa Fico a Kaliňák dohodnú s ostatnými dôležitými členmi strany Hlas na nejakom type integrácie.“Radoslav Štefančík zároveň vidí v Petrovi Pellegrinimu iného politika akým je Robert Fico. Kým predseda parlamentu označuje kritické médiá ako nepriateľské a nekomunikuje s nimi, tak líder Hlasu sa spoločne so svojimi ministrami nebráni komunikácií s médiami.

250 nových zamestnancov získa rôzne benefity. Zlodej ukradol limuzínu Rols Royce a unikal po uliciach Los Angeles. Ako dopadla nahánačka s neobratným autom? Pred 120 rokmi si Američanka Mary dala patentovať stierače, zbohatla na nich? Aj odpovede na tieto otázky sa dozviete v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAER.EU s Ďurom Sabom.

Mečiarizmus sa vracia, ale už v úplne inej podobe pretože tá vtedajšia podoba už dnes nie je možná pretože sme v EÚ a je aj iné storočie. To čo vláda voči médiám skúša je hlúposť, ktorá sa im určite vráti a to veľmi rýchlo, tvrdí dlhoročný novinár, bývalý viacnásobný šéfredaktor a expredseda Syndikátu novinárov Ján Füle. Podľa neho vládna moc uverila v existenciu tzv. Alternatívnych médií. Alternatívne médiá sú ale otrava, tvrdí Füle.Vláda ešte ani nezískala dôveru parlamentu a už začína napĺňať niektoré svoje predvolebné sľuby a pretavovať predvolebnú rétoriku do mocenskej praxe. Jedným z prvých terčov vládnej moci sa tak stávajú médiá. Presnejšie tie médiá, ktoré boli voči stranám aktuálnej vládnej moci, ale nielen im, kritické a za svoju úlohu vždy považovali predovšetkým kontrolu moci.Na rad tak prchádza ich demonštratívne ignorovanie vládnymi politikmi, ale Robert Fico - tentoraz už v úlohe premiéra, svoj nevraživý postoj voči vybraným redakciám, pretavil už aj do reálnej snahy odopriet im prístup na Úrad vlády. Pripomeňme, že tej vlády, ktorá vládne nielen voličom vládnych strán, ale vládne všetkým občanom Slovenska a rovnako tak, je aj všetkými občanmi Slovenska z ich daní i financovaná.Neblahý osud môže čakať aj verejnoprávnu RTVS kde už vládna moc netaj´í mabíciu Telerozhlas rozdeliť, mocensky ovládnuť a znormalizovať verenoprávne médiá v duchu ich politických, ideových či hodnotoých predstáv.Nie je to pritom nič nové, obdobne zakazoval vojim ministro komunikovať s rádiom Twist, televíziou Markíza a danníkom SME počas svojho vládnutia i Vladimír Mečiar a rovnako tak za jeho éry zažili verejnoprávna STV i SRo svoj naväčší úpadok, stratu dôveryhodnosti a stali sa doslova slúžkami vládnej moci. A opäť pripomeňme, že tento zápas s médiami skončil pre vladimíra Mečiara jeho politickou porážkou v roku 1998.Rozbieha sa teda opäť ten povestný mečiarovský valez zo “Zlatej Idky” a ako môže konfrontácia vládnej moci s mediálnym mainstreamom dopadnúť? Prečo majú čitatelia, poslucháči a diváci médií označených ficom za tzv. Nepriateľské” právo na rovnaký prístup k informácám, ako všetci ostatní? Nakoľko sa vládna moc môže spoliehať na takzvanú mediálnu alternatívu a nezrátajú jej to tieto médiá, ak moc nebude schopná plniť ich predstavy a ambície?Ustojí verejnoprávna RTVS tlak moci a prečo je tak dôležité bránich a chrániť hodnoty nezávislej verejnoprávnosti?No a napokon, ako to dopadne so škodoradostnými veštbami o konci mainstreamových médií a doedy bude ľuďom postačovač alternatívna reality odtrhnutá od faktov i úplne štandardných a dlhodobo overených redakčných postupov a “receptúr” a prečo je pre demokraciu pdstatná mediálny výchova?“Tak, ako nemôže nikto vyrábať párky len tak - a predávať to ako párky, tak rovnako nemôže nikto predávať informácie len tak - a tvrdiť, že to sú vlastne také alternatívne informácie no a vyskúšajte, čo to s vami spraví: Možno nezomriete, ale možno i zomriete. To je jednoducho nezmysel. Vráti sa im to, vráti sa im to určite a vráti sa im to podľa mna veľmi rýchlo, hovorí skúsený dlhoročný novinár Ján Füle. Podľa neho nám tu už veľmi dlho zúfalo chýba mediálna výchova.Témy a otázky pre dlhoročného novinára Jána Füleho.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Pár dní pred včerajším druhým orbitálnym letom Starshipu – najväčšej vesmírnej lode histórie – sme nahrali súhrnný podcast o vylepšeniach a vývoji rakiet Elona Muska a jeho tímu.Naposledy sme sa Starshipom venovali v jednej z úplne prvých častí nášho podcastu na jar 2022. Odvtedy sa v SpaceX pohli veci míľovými krokmi a všetky novinky sme zhrnuli v informačne naloženej epizóde.Ako sa zmenili (zmenšili a zefektívnili) motory Raptor? Ako pokračuje výstavba Star Factory? Čím sú rakety Falcon 9 také fenomenálne? Aké výzvy čakali pred sobotným štartom Starshipu?O megalomanských plánoch Elona Muska sa v 64. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 64. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:prečo sa Main engine cut off zmení na Most engine cut off a čo to vlastne znamená,čo je to hot staging a prečo je taký efektívny,alebo ako upravili odpalisko, aby opäť do vzduchu nevylietavali metrové kusy betónu.Taktiež sme vzdali hold prvej slovenskej družici skCUBE, ktorá po šiestich rokoch deorbitovala a pogratulovali tretej v poradí – Veronike, ktorá zhodou okolností letela do vesmíru v takmer rovnaký čas.Zaujímavé odkazy:Prípravy na Starship test“Kontaktná hiezda”, ktorá nie je hviezda, ale asteroidChytanie Super Heavy boostera “čínskymi paličkami”Turbíny na hélium na odpaľovacom stojanePorovnanie motorov Raptor 1 a Raptor 2Hot stagingPlán druhého orbitálneho letuElon Musk u RoganaElon Musk u FridmanaPodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts,...

Josef Nový sa narodil v Čechách, ale väčšinu života prežil na Slovensku. Dlhé roky sa venoval fotografii a tiež lietal na vetroňoch a servisoval leteckú elektroniku. 21. augusta 1968 zdokumentoval inváziu vojsk Varšavskej zmluvy v Žiline. Raz si ho pri fotografovaní na letisku všimli a len šťastnou súhrou náhod to nedopadlo zle. Filmový materiál mal dlhé roky odložený v hadici od vysávača a fotografie zverejnil až po Nežnej revolúcii.

Veronika Zelinka Macková, známa pod menom Lady Vivian, je body positive influencerka, herečka a tanečnica burlesque. V mimóze prezradila, že počas burlesque show sa hostia nesmú dotýkať tanečníc, ako to vyzerá na kurzoch burlesque a aké kuriózne sitácie na nich zažila.V relácii sa (ne)dozviete:– ako Veroniku Zelinku Mackovú ľudia zvyknú nazývať;– čo Veronika Zelinka Macková robí okrem burlesque;– ktorú odvážnu otázku sa Veronika Zelinka Macková opýtala Matúša Valla;– ako vyzerá burlesque show;– či sa musí tanečnica burlesque show vyzliecť;– či je rozdiel medzi body positivity a egoizmom, a aj iné.

Na tom, ako vyzeráte, záleží. Priznávajú to zamestnávatelia vo viacerých výskumoch, aj HR expert, ktorý prijímal ľudí. Napríklad ak máte zlý chrup alebo obezitu, pri niektorých pozíciách máte nižšiu šancu na prijatie. Sťažujú sa aj obete takéhoto prístupu. Podcastovú sériu TELO môžete počúvať po prihlásení sa do služby Aktuality Navyše.Recepčná alebo frontendové pozície sú pre ľudí s obezitou alebo napríklad kozmetickou vadou horšie dostupné. Má totiž aj reprezentovať firmu. To je však problém, lebo aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nemožno nikoho diskriminovať napríklad preto, že má obezitu.Problém so vzhľadom je načastejší pri hľadaní asistentky pre šéfa. HR špecialista niekoho odporučí vďaka schopnostiam, no šéf povie, že mu dotyčná nie je dostatočne sympatická.  Ak nezapadáte do mainstreaových noriem krásy, a na pohovoroch sa vám nedarí, experti vám odporučia hľadať skôr backendovú pozíciu.Za takúto diskrimináciu môže to, že ľudský mozog si atraktivitu automaticky spája s úspechom a kvalifikovanosťou. Aj zlé postavy v rozprávkach, ako napríklad striga, vyzerajú nevábne.Ešte väčší problém je, že diskriminácia sa znásobuje – obézni ľudia sú často chudobnejší a jedia nekvalitné jedlo, nemajú čas cvičiť či počítať kalórie. Nemajú na drahé opravy chrupu, a ani na estetické zákroky. Ženám sa nadváha toleruje menej ako mužom. Rozdiely sa tak ešte prehlbujú.Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára je Peter Hanák.

AI je technologický nástroj ako každý iný. Tak ako môžete použiť napríklad sociálne siete na šírenie dobra, tak isto ich môžete použiť na šírenie zla. To isté platí aj o AI. Tá môže znamenať pomerne veľké ohrozenie pre demokraciu. Keď je však použitá správne, dokáže veľmi efektívne pomôcť napríklad v boji proti dezinformáciám a online nenávisti.Ako sa vyvíjalo elfovanie na slovenských platformách a prečo došlo k vytvoreniu startupu elv.ai? Čo je výsledkom moderovania diskusií elfami? S akým množstvom obsahu sa elfovia pravidelne stretávajú na stránkach slovenských médií a inštitúcií? Ako im v činnosti pomáha umelá inteligencia? Aký proces prebieha pri vyhodnocovaní obsahu komentárov umelou inteligenciou a v čom spočíva úloha ľudských moderátorov?Aké typy komentárov sú skrývané či odstraňované a aké kritériá zaručujú, aby nedochádzalo k porušovaniu slobody slova? Ako nenávistné a toxické komentáre v online prostredí kopírujú dianie v spoločnosti? Prečo podnecuje anonymné online prostredie šírenie nenávisti voči menšinám? Mali by byť nenávistné a toxické komentáre nahlasované sociálnym platformám? Aké iné nástroje môžu ľudia používať v snahe o zlepšenie kvality online diskusií?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so zakladateľom New School Communications Gabrielom Tóthom.

In the tenth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.On Monday, November 13, Robert Fico issued a press release announcing the four news organizations are not welcome at the premises of the Government Office of the Slovak Republic adding that “We will review their access and work. Until then, they are uninvited guests.”In 1989, just eight days after the fall of the Berlin Wall, a student protest against communist rule was violently staged in Prague, the capital of Czechoslovakia. The crackdown on November 17th only strengthened the protest movement, and within days hundreds of thousands of people were in the streets, starting the Velvet Revolution, the beginning of the end of the communist regime in Czechoslovakia.Slovak skier Petra Vlhová won the opening slalom of the new World Cup season in a commanding manner. In Levi, Finland, she performed the fastest ride in both rounds and triumphed with a victory of 1.41 seconds ahead of the German Lena Dürr. The podcast used a short sample from youtube.com/SME and youtube.com/EUROSPORT."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Naša futbalová reprezentácia si splnila svoj sen. Slováci po víťazstve 4:2 nad Islandom postúpili na EURO do Nemecka. Zverenci trénera Francesca Calzonu to dokázali. Z kvalifikácie postúpili dokonca s jednokolovým predstihom. Téma nášho dnešného podcastu je jasná.

Dnes sa bavíme o tom, ako jeden z nás urobil rozhovor s otcom iPodu.V 139. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Ako je super, že na svetovej hernej platforme Steam prebieha sviatok česko-slovenských hier.Prečo sa šéfovi GTA zdajú ich hry lacné.Ktoré hry sú nominované na herné Oscary.Prečo Elon Musk považuje hru Elden Ring ako najlepšiu, aká kedy bola vytvorená.Ako Maroš nedávno spovedal milionára a otca iPodu Tonyho Fadella.Ako sa nám páčilo domáce sci-fi Umelohmotné nebo.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Lokálne hry v zľave: Na počítačoch prebieha česko-slovenský týždeňRozdávali sa herné ocenenia. Hru roka vyhral Baldur's Gate 3Bude to ostré: Toto sú nominácie na tohtoročných „herných Oscarov“Podľa šéfa GTA a ďalších veľkých značiek sú hry príliš lacné. Naznačuje zdražovanie?iPhone sme vymysleli ešte v 90. rokoch. Jobs bol iný, než akého ho poznáte, hovorí otec iPodu (rozhovor)Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Dlhé roky súčasné sadzby Smeru vôbec neprekážali.Šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom upozornila na dlhý zoznam ľudí, ktorým by vyhovovali nižšie tresty za korupciu.

Na viaceré sľuby akoby sa zabudlo.Tvorcovia Ťažkého týždňa nazreli do programového vyhlásenia.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Zmena volebného systému by sa v tomto volebnom období mohla stať realitou. Petrovi Pellegrinimu sa podarilo pretlačiť tento bod aj do programového vyhlásenia vlády. Kým predseda parlamentu hovorí, že tento krok pomôže regiónom, Martin Dubeci z Progresívneho Slovenska nerozumie argumentom predsedu vlády a kritizuje takéto možné kroky koalície. „ Zmena volebného systému nie je najväčším problémom Slovenska. Sú tu oveľa väčšie výzvy, ktorými sa musíme zaoberať. Pevné verím, že to nie je krok k tomu, aby sa tu vládna koalícia zabetónovala.“Milan Majerský je rád, že sa začne debatovať o zmene volebného systému, keďže takýto bod mali aj vo svojom volebnom programe. Lídra KDH nezaujíma kritika opozičných politikov, podľa ktorých by zmena volebného systému pomohla udržať sa Ficovi pri moci. Podľa Majerského by mohol tento krok priniesť väčšie zastúpenie ľudí z regiónov v parlamente.

Situácia na fronte sa ocitla v patovej situácii, každá zo strán narazila na svoje technologické možnosti, uviedol nedávno hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj o ukrajinskej protiofenzíve. Posledné týždne zároveň sledujeme, že Ukrajina rozširuje svoje pozície na ľavom brehu Dnepra, zoskupujú sa tam ukrajinskí vojaci a vojenské vozidlá. Čo sa deje na ľavom brehu Dnepra? Ako pokračuje ukrajinska protiofenzíva? V podcaste odpovedá reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.Podľa reportérky je o tom, čo presne sa deje na ľavom Brehu Dnepra málo informácií. „Dnes sú Ukrajinci v štádiu, že si vďaka silám špeciálnych operácií a námornej pechote vytvorili maličké ostrovčeky na ľavej strane, kde sa snažia ukotviť, no situáciu im znepríjemňuje ruské delostrelectvo, približuje Stanislava Harkotová.Cieľom je odrezať Krym od zvyšku okupovaných územi na východe krajiny. „Pokiaľ by sa Ukrajincom podarilo dostať na druhú stranu a vytlačiť Rusov do vnútrozemia Krymu, tak by sa im podarilo obísť systém ruskej obrany. Zašli by k Rusom priamo do ich tyla a prepadli by ich zozadu, približuje v podcaste.V podcaste tiež budete počuť:- ako sa vyvíja protiofenzíva na iných úsekoch,- v čom si Zelenskyj a Zalužnyj protirečia,- a či ofenzíva ukázala napätie medzi Zalužnym a Zelenskym.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Fotil November’89. Ten študentský a v Bratislave. Jeho zábery brieždenia slobody videl svet. Washington či Rím mohli nazrieť za oponu toho, čo neskôr prerástlo do revolúcie slobody – Nežnej či Zamatovej. Do zákutí nepovolenej demonštrácie bratislavských vysokoškolákov, ktorí o celý deň predbehli tých pražských. Pavol Vitko. Vtedy študent žurnalistiky, dnes šéfredaktor špecializovaného armádneho časopisu Obrana. A čerstvý autor Porcelánového prasiatka, knihy o osudoch vojakov, ktorí kedysi odmietli okupáciu bratských vojsk.„Vtedy sme nevedeli, že nasledujúci deň bude 17. november, že bude Nežná revolúcia. My sme mohli prísť po víkende do školy a mohli nás predvolávať na komisie a povyhadzovať. Alebo nás mohli vyhodiť z internátov. Jednoducho to bol obrovský risk“, spomína Vitko. „O slobode a demokracii, ktorá tu chýbala, sme často diskutovali pri pive, no skandovať to rovno v uliciach hlavného mesta, to bolo úplne iné“, vracia sa v spomienkach k 16. novembru. „Bolo to vtedy až euforické“, dodáva.Pred vtedajším Pionierskym palácom sa zišlo do tristo vysokoškolákov, ktorí potom v živej reťazi prešli mestom a skončili až pred vtedajším socialistickým ministerstvom školstva. Mestom pritom skandovali heslá „Chceme slobodu“, „Chceme demokraciu“, pred ministerstvom dokonca konfrontovali vtedajšieho tajomníka ÚV KSS Gejzu Šlapku. Pavol Vitko nezabúda dodať, že o celý deň sa im vtedy podarilo „predbehnúť“ Prahu. No kým u nás sa protestný pochod študentov zaobišiel bez policajného násilia, deň na to – 17. novembra – policajti v Prahe na Národní třídě zasiahli proti študentom až brutálne. Brutalita režimu potom spustila dynamiku Nežnej revolúcie. Už deň na to v sobotu 18. novembra vstúpili študenti pražských vysokých škôl do štrajku. Pridali sa k nim herci. 19. november v Bratislave mobilizoval výtvarníkov a hercov. Prví sa stretli u Cipárovcov, druhí i Hubovcov. V rovnaký deň bolo veľké stretnutie v Umeleckej besede a herci na Malej scéne vtedy ohlásili vznik prvého štrajkového výboru na Slovensku. A ak ešte vo štvrtok 16. novembra boli študenti pripravení na to, že nasledujúci pondelok im môže priniesť aj „vyhadzov“ zo školy, udalosti nabrali úplne opačný spád. Študenti Filozofickej fakulty UK v pondelok 20. novembra obsadili aulu a vyhlásili protestný štrajk. Tam bol aj Pavol Vitko so svojim reportážnym fotoaparátom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Čo sa má zmeniť napríklad v oblasti spravodlivosti, školstva, zdravotnícva či v ekonomike, ak by Ficova vláda presadila veci, čo má napísane vo svojom programe? Pýtali sme s sa viacerých opozičných poslancov, ktorí sa špecializujú v jednotlivých oblastiach alebo pracovali na rezortoch ako ministri.Budete počuť bývalého šéfa parlamentného výboru pre financie a rozpočet Mariána Viskupiča (SaS). „Čo je isté z programového vyhlásenia je zvyšovanie množstva daní - napríklad daň z nehnuteľnosti. Takisto plánujú nové dane," hovorí v podcaste.Na zdravotnícvo sme sa v podcaste pýtali odborníkov na túto oblasť za stranu KDH, a to bývalého štátneho tajomníka za ministerstvo zdravotnícva Petra Stachuru a šéfa komory záchranárov Františka Majerského. „Bez detských pediatrov a všeobecných lekárov budeme mať problém postarať sa o deti a dospelých. Som prekvapený, že tam o tom nie je zmienka," konštatuje Majerský.Podľa bývalého veľvyslanca pri NATO a poslanca Progresívcov Tomáša Valáška „chcelo slušnú mentálnu gymnasitku nepomonvať presne ruskú agresiu." „PVV je plné protirečení a zbožných prianí. To je hlavný motív celého dokmentu," hovorí v podcaste. O rozporuplných vyjadreniach hovorí aj jeho kolega zo strany a ekonóm Štefan Kišš.O tom, čo sa zrejme vláda chystá meniť v oblasti spravodlivosti sa v podcaste rozprávame s exministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS). „Bude to právna úprava, ktorá nám zasiahne už aj do odsúdených prípadov," o jednej z vecí, ktorá sa píše v programe vlády.Vláda si tým, že mnohé veci napísala všeobecne vytvára manévrováci priestor, myslí si exminister školstva Ján Horecký (KDH). „Bolo to urobené na rýchlo, v krátkom čase s cieľom čím skôr sa chopiť výkonnej moci. Vláda si dopriala maximálny manévrovací priestor," hovorí v podcaste. Pýtame sa ho aj na program vlády v oblasti školstva a či je reálne každoročné zvyšovanie miezd pedagógov, ako to avizuje Ficova vláda.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Rok 2024 sa nezadržateľne blíži a televízie postupne informujú médiá a reklamných inzerentov, čo v budúcom roku chystajú. JOJ a Markíza už ukázali svoje “esá”.Čo všetko oznámili a aké plány majú obe skupiny prezradí v technologickom podcaste SHARE redaktor magazínu Živé.sk Filip Maxa. Pýta sa ho Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo ponúkne Markíza v roku 2024.Koľko ľudí má zaplatenú streamovaciu službu Voyo.Čo vieme o novej televíznej stanici od Markízy.Aké kľúčové podujatie JOJ prebrala RTVS.Čo JOJ chystá v roku 2024.Ako sa darí JOJ Play.Ako si JOJ predstavuje zákaz pretáčania reklám v archíve.Téme sa bližšie venujeme aj tu:Čo pripravuje Markíza v budúcom roku? Oznámila jedinú novinku a presun futbalu na jej obrazovkyJOJ preberie RTVS kľúčový šport. Spravodajstvo sa predstaví v novom, čo všetko televízia chystá?JOJ prvýkrát prezradila, koľko ľudí si platí jej streamovaciu službuJOJ chystá zákaz pretáčania reklám v archíve. Po koľkých minútach ju bude možné preskočiť?Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Štátny jazyk, kultúra menšín, vzťahy s cirkvami, umenie či médiá – to všetko patrí do pôsobnosti ministerstva kultúry. Na jeho čelo sa v minulosti dostali spisovatelia, literárni vedci, herci či pedagógovia. Teraz je novou ministerkou moderátorka pôsobiaca na dezinformačnej scéne. Čo to bude znamenať pre slovenskú kultúru? Vymyká sa Martina Šimkovičová svojím vyjadrovaním predchádzajúcim ministrom? Aj o tom sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a vedúcou ateliéru dokumentárnej tvorby Filmovej a televíznej fakulty VŠMÚ profesorkou Ingrid Mayerovou. Hincová Frankovská uviedla, že ministerka zverejňuje na svojom profile na sociálnej sieti dezinformácie. Xenofóbne vyjadrenia a s tým súvisiace rozširovanie neprávd má spoločné s jedným z bývalých ministrov kultúry.Dramaturgička Ingrid Mayerová zdôraznila, že aj spôsob obsadzovania pozície ministra kultúry poukazuje na nezáujem politikov o túto sféru, „Nezáleží im na tom, kto bude ministrom kultúry, stačí im, že bude poslušný.“ Má však za to, že hlava tohto rezortu môže spôsobiť svojimi rozhodnutiami veľmi veľké škody. Podľa slov Mayerovej žijeme v globalizovanom svete a nie je žiadúce izolovať sa a prichádzať o potenciálne obohatenie našej kultúry.

Podal trestné oznámenie na Ľuboša Blahu za vyvesenie obrazu Che Guevaru v poslaneckej kancelárii a dnes za to čelí vyhrážkam. Jedného dňa šiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie. Venuje sa zločinom komunizmu. Historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský.V podcaste s historikom Patrikom Dubovským sa dozviete:– či sa bojí Blahových vyhrážok voči ÚPN;– že ÚPN prekážal len ľuďom ako Mečiar a Slota;– že mu po trestnom oznámení na Blahu píšu hejteri;– že máme podpredsedu parlamentu, ktorý sympatizuje s antidemokratickým a totalitným režimom;– že Che Guevara mal na svedomí popravy, vraždy, mučenie obyčajných ľudí a svoje zločiny si zvrhlo užíval;– aký je rozdiel medzi symbolmi fašizmu a komunizmu;– že Ľuboš Blaha by si mal všímať obete komunizmu;– či generálna prokuratúra niekedy vyšetrila nejaké zločiny komunizmu;– že by sme mali konečne prestať hovoriť o dvojizbových bytoch v Petržalke ako o vymoženosti komunizmu;– či boli zločincami aj obyčajní členovia komunistickej strany;– že v novembri 1989 išiel na rande a ocitol sa na začiatku Nežnej revolúcie;– že keby Blaha vedel niečo o revolúciách, zavesil by si Ghándího a nie Che Guevaru;– že sloboda a demokracia nezvíťazila natrvalo, ale ide o nekonečnú prácu;– čo by mal urobiť minister školstva Tomáš Drucker namiesto vyplakávania nad nedostatkom financií;– čo môžeme všetci urobiť za slobodu a demokraciu.

Náš vzdelávací sytém nie je vôbec pripravený na “neštandardné deti”. Rolu v tom hrá najmä náš tradicionalizmus, kde tým základným argumentom proti inováciám v školstve je veta: “Veď my sme to prežili, tak to prežijú aj ďalší.” Toto je základný problém a k tomu sa pripája ešte i ustavičné politizovanie školstva, hovorí riaditeľ experimentálnej Slobodnej školy v Košiciach Juraj Mazák. Medzi našimi deťmi sú totižto tisícky týych, ktorí sa do unifikovanej škatulky nášho verejného školstva jednoduch nezmestia. I oni si ale zaslúžia vzdelanie podľa ich daností i potrieb. V tomto však Slovensko žalostne zlyháva. No nemusí tomu tak byť. Ako teda na to?Je 8:00, začiatok prvej hodiny, potom príde 45 minút matematiky či slovenčiny, nasleduje zvonenie a prestávka a potom opäť 45 minút, tentoraz trebars fyziky či cudzieho jazyka. A takto stále dookola od pondelka až do piatku. Medzitým kopa diktátov, písomiek, testov a aby toho nebolo málo, po škole ešte domáce úlohy, niekedy až do neskorého večera.Kto z nás, rodičov by to nepoznal. Takto nejako zväčša vyzerá štandardizované povinné vzdelávanie našich detí, a to aj po vyše dvoch storočiach od dôb cisárovny Márie Terézie, ktorá ešte v 18. storočí s touto ideou vzdelať svojich podddaných prišla.Čo však s deťmi, ktoré sa do tejto unifikovanej školskej “uniformy” proste nezmestia? Čo s deťmi, ktoré sú skrátka íné a v niečom odlišné? Čo s deťmi, ktoré majú ADHD, nejakú formu PAS syndrómu, trpia disgrafiou, diskalkúliou, dislexiou či poruchou pozornosti až tak, že im štandardizovaný vyučovací proces viac ubližuje, než pomáha?Áno, aj tekéto deti tu s nami sú a aj oni majú právo na vzdelanie, podľa vlastných schopností a možností. Je tomu tak i preto, lebo napriek ich odlišnoti, sa v nich neraz skrýva neobyčajný a úplne jedinečný talent. A vlastne, keby aj nie, položme si jednoduchú otázku. Chceme aby sa naše deti v školácj trápili alebo ich chceme vidieť v ich prirodzenej zvedavosti štastné a spokojné?Slovensko však ani v roku 20323, a ani po trpkej skúsenoosti s pandémiou, nie je na takéto deti pripravené. Nie je tomu tak ale vždy a všade, i tu u nás sú mnohé pokusy, ako vzdelávanie takpovediac “ušit na mieru” deťom, ktorým je poskytované, či už vo forme “homeschoolingu” alebo v školách ako je Slobodná demokratická škola v Košiciach.   “Bez neustáleho riadenia a prísunu podnetov poskytneme priestor pre osvedčený model slobodného vzdelávania a voľnej hry potvrdený aj najnovšími poznatkami z pedagogiky, psychológie a neurológie. Formálne sme bežná základná škola a preto päť dní v týždni bude kvalifikovaný personál sprevádzať deti svetom v slobode, inklúzii, pri zachovaní vnútornej motivácie a hojnom pobyte vonku. Dovolíme Vášmu dieťaťu učiť sa spôsobom a tempom jemu vlastným, píše sa na webe tejto vzdelávacej inštitúcie.“Menej štatistické deti” dokážu dosiahnuť svoj potenciál práve tým, že niektoré pravidlá uvoľníme, čo ale nezamená, že na nich znížime nároky. No a ten vzdeláací systém sa dá nastaviť tak, aby umožňoval individuálne stupne voľnosti pre každé dieťa tak, ako to to dieťa potrebuje a aby vedolo dosiahnuť svoj potenciál, hovorí jej riaditeľ Juraj Mazák. . “Pokiaľ sa k moci alebo na ministerstvo školstva nedostane niekto, ktorý si osobne zažil, čo to je mať dieťa napriklad s nejakou formou autizmu, a nemôcť ho umiestniť do školy, tak sa nič nezmení, dodáva Monika Keméňová, matka štyroch deti z ktorých dve forme “homeschoolingu” túto experimentálnu školu v Košiciach navštevujú.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Premiér Robert Fico dnes predložil v Národnej rade programové vyhlásenie vlády a zároveň nová vláda žiada aj o dôveru v parlamente. Opozícia programové vyhlásenie kritizuje a podľa nej je vágne, plné vaty a nekonkrétne. „Nechcem o vláde, ktorá sedí za mnou hovoriť, že je najlepšia na svete, že je najreformnejšia. Chcem o nej hovoriť ako o vláde Slovenskej republiky, ktorá sa vyskytla v konkrétnom čase a vznikla z výsledku parlamentných volieb a stojí pred viacerými výzvami,“ reagoval Robert Fico v úvode svojho dnešného vystúpenia pred poslancami Národnej rady. Igor Matovič počas dnešného dňa v parlamente kritizoval vládu näjme z dôvodu, že podľa neho oklamali svojich voličov a neplnia sľúbi, ktoré im pred voľbami dali. Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska označil plán vlády ako vágny, nekonkrétny a deravý. Očakáva, že rovnaké bude aj vládnutie Ficovej vlády.Opoziční poslanci sa dnes pokúsili odvolať podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Návrh na jeho odvolanie v parlamente ale neprešiel. Opozícia mala len 69 hlasov, pričom potrebných bolo minimálne 76 poslancov. Lídrovi KDH Milanovi Majerskému sa nepáčia kroky novej koalície, ktorá sa hlási k EÚ, no zároveň podpredseda parlamentu schováva jej vlajku do skrine. Majerský bol kritický aj k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je podľa jeho slov nekonrétne. Vidí tam ale aj pozitíva, medzi ktoré patrí zmena volebného systému. KDH by takúto zmenu podporilo.

Slovenskí hokejisti zvíťazili vo svojom záverečnom zápase na Nemeckom pohári 2023 nad domácim výberom 2:1. V 34. ročníku tradičného merania síl hokejistov štyroch krajín v Landshute predtým zdolali Rakúsko 7:1, prehrali s Dánskom 3:4 a obsadili konečné 2. miesto. Ak by vyhrali v poslednom zápase o 2 góly, radovali by sa z prvenstva. Našich hokejistov delil napokon jediný gól od víťazstva na Nemeckom pohári. Na výkony Slovákov na tradičnom podujatí sa pozrieme v našom dnešnom podcaste.

Ivan Korčok kandiduje na prezidenta s predstavou, že ľudia nechcú koncentráciu moci, ale rovnováhu. Slovensko sa podľa neho nestane Orbánistanom, lebo máme silnejšiu občiansku spoločnosť. S Putinom by sa nestretol, lebo je to vrah.V podcaste s Ivanom Korčokom sa dozviete:– že vláda by nemala vymieňať kvalifikovaných úradníkov na ministerstvách;– kto ženie ľudí na barikády;– že Andrej Danko sa z tragickej postavy stal karikatúrou;– prečo zo Slovenska nebude Orbánistan, aj keď sa o to bude Robert Fico snažiť;– že výber medzi 2 percentami mimovládkam a rodičom je fejkové riešenie a najviac potrestá ľudí, napríklad deti s Downovým syndrómom;– ako hodnotí výkon Roberta Fica v Bruseli;– že v zahraničí sledujú aj spôsob komunikácie;– prečo nemáme právo hovoriť Ukrajincom, že majú prestať bojovať;– či by mier skončil tak isto ako v roku 2014, že Rusi počkali a znova zaútočili;– aký má názor na izraelsko-palestínsky konflikt;– čo je jeho prezidentský program;– na čom by sa dokázal zhodnúť s vládnou koalíciou;– že ľudia nechcú vidieť koncentráciu moci v rukách súčasnej vlády, ale rovnováhu;– či by ako prezident bojoval proti vláde;– či by sa stretol s Putinom a niektorými balkánskymi prezidentmi;– čo hovorí na možného protikandidáta Petra Pellegriniho.

Klinická onkologička MUDr. Monika Sláviková, ktorá pracovala viac ako tri desaťročia v oblasti klinickej onkológie prezradí viac o tom, aké sú najčastejšie reakcie ľudí, ktorým lekár oznámi diagnózu rakovina, či ich najčastejšie obavy a problémy. Liga proti rakovine na svojej Onkoporadni spolupracuje s množstvom odborníkov, preto ponúkame uhol pohľadu a skúsenosti nielen onkologického pacienta.Každý z nás zrejme pozná vo svojom okolí niekoho, kto trpí týmto ochorením a mnohí netušia, čo všetko prežíva.Tento rok sa Liga proti rakovine v kampani venuje téme intimity onkologického pacienta, pričom z nej vznikol aj tento podcast, ktorého cieľom je hovoriť o témach, ktoré sú pre verejnosť stále tabu.Podcast pripravili Liga proti rakovine a Aktuality.sk.

Toto nebude pre mimovládne organizácie fatálne.Mimovládky tu prežili dve zákerné a kruté totality, fašizmus aj socializmus. Prežili a mimovládky nezomrú po zásahoch vlády ani dnes. Prežijú, akurát neurobia to, čo doteraz urobili s daňovou asignáciou a tým pádom budú ich aktivity chýbať: Budú chýbať v regiónoch, v školách, v zariadeniach pre seniorov, či v športe, kultúre alebo v aktivitách pre zdravotne znevýhodnených, odkazuje vláde šéf Komory mimovládnych organizácií Marcel Zajac.“Táto spoločnosť je rozsypaná. Nachádzame tu zásadné odlišnosti a to dokonca i v samotných rodinách, no a teraz síce všetci hovoria, že musíme túto spoločnosť spojiť, ale týmto sme neurobili nič iné, ako to, že sme priniesli do rodín nový problém. Toto bude strašná voľba a táto voľba je strašný omyl, hovorí o návrhu Ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša (Hlas) oklieštiť financovanie mimovládneho sektora podpredseda Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie Marcel Zajac.Organizácie podporujúce predčasne narodené deti, organizácie pre deti s nejakou formou vývojovej poruchy či pre deti s vážnymi zdravotnými či mentálnymi znevýhodneniami. Organizácie podporujúce umierajúce deti na ich poslednej ceste. Organizácie, ktoré zaštitujú všemožné športové či kultúrne aktivity deti, ale aj tie, ktoré sa venujú podpore zdravotne znevýhodnených alebo našim otcom a mamám na tej ich poslednej ceste: Aby z tohoto sveta odišli bez bolestí a naozaj dôstojne.Sú tam i spolky rybárov či poľovníkov, no aj organizácie podporujúce ekológiu či proste len obnovu a revitalizáciu prírody, práve v tom našom konkrétnom kúsku sveta. Spolky šachistov, filatelistov, modelárov či jednoducho zberateľov niečoho, čo nám napĺňa dušu či srdcia. Organizácie zbierajúce peniaze na ľudí s rakovinou či inými závažnými ochoreniami, ale aj podporujúce týrané ženy či bité deti. Je to približne 16 tisíc mimovládnych organizácií (a to je len ozaj malý výsek tohoto bohatého mimovládneho života), ktoré sa už dlho, prakticky rok čo rok legitímne a nenásilne uchádzajú o tzv. Daňovú asignáciu, teda o dve percentá z vašich zaplatených daní. Pokojne, nenásilne a dobrovoľne. Až doteraz.Nový minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš tento zavedený a osvedčaný mechanizmus totiž plánuje zmeniť a časť týchto, tak neuveriteľne prepotrebných zdrojov, chce odkloniť smerom k tzv. Rodičovským dôchodkom.Erik Tomáš síce hovorí, že on nič nikomu neberie, stavia však donátorov pred doslova: “Sofiinu voľbu”.Inak povedané, voľbu: Buď podporíš svojich rodičov alebo dáš tieto peniaze mimovládkam: Napríklad tej, ktorá sa stará o športové či kultúrne aktivity tvojho dieťaťa, či dokonca môže prísť aj k voľbe: “Dve percentá pre tvoju mamu versus dve percentá pre organizáciu starajúcu sa o pokojný a dôstojný odchod tvojho umierajúceho dieťaťa”.Áno, i pred takéto “Sofiine voľby” nás chce stavať nová vládna moc. Aký má na to dôvod a ako to pre mimovládny sektor môže dopadnúť? A najmä, kto sú konkrétne tie povestné ficom zadefinované “sorošove” mimovládky a čo pre nás a našu spoločnosť robia,ako ju menia a čo by sa zmenilo keby prišli o naše peniaze? Bude to strašný omyl pretože mechanizmus daňových asignácií bol vymyslený pre solidaritu so spoločnosťou. My potrebujeme mechanizmus, ktorý prekračuje hranice rodín. Už je predsa dávno známe, že tie naše rodiny nestačia, ale keď budem myslieť na to, že uspokojením mňa a mojej rodiny to nekončí, tak rozvíjam komunitu: Susedia, ulica, mesto alebo inak povedané: Komunita. A o tomto je tento mechanizmus mimovládneho sektora, hovorí Marcel Zajac.Téma pre podpredsedu Rady vlády pre Mimovládne neziskové organizácie Marcela Zajaca.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico sa opäť vyhráža médiám a teraz si chce posvietiť na financovanie Markízy. Zároveň dnes vláda schválila aj programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa píše aj o rozdelení RTVS.„Úlohou médií je kritizovať, identifikovať chyby, ktoré vládna moc robí. Práve na to tie média máme, keď tak činia, je to len dobre. Neznamená to, že sú protištatné a protislovenské,“ hovorí v podcaste Marína Urbaníková z Katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.Predseda vlády sa rozhodol pokračovať v útokoch na médiá. Vo svojom videu na sociálnych sieťach označil televíziu Markíza, Denník N, Sme a Aktuality za nepriateľské médiá. Úloha zlikvidovať komerčné media by bola podľa Urbaníkovej náročné. Kvôli komplikovanému procesu by to mohlo trvať niekoľko rokov. Podľa príkladu Maďarska ale vidíme, že to nie je nemožné. „U RTVS sa časť verejnosti zmierila s tým, že to bude „štátna televízia“ a nemá už vyššie očakávania. Ide o únos celého konceptu médií verejnej služby.“„Pozrieme sa na tých viac ako 26 miliónov eur, ktoré Markíza dostala za predchádzajúcej vlády a minimálne ministrom za stranu Smer –slovenská sociálna demokracia dám pokyn, ako majú finančne pristupovať k tejto televízii v nasledujúcom období. A samozrejme sa pozrieme na monopolné správanie sa Markízy na mediálnom trhu, ktoré dnes televízia predvádza v plne nahote,“ tvrdil líder Smeru vo svojom videu na sociálnej sieti.

To je hodnota nového svetového rekordu. Má ho na svedomí elektrické super auto. Maxovi Verstapenovi pustili v cieli Toma Jonesa a Max si aj zaspieval. Prečo práve Toma Jonesa? Automobilka Cadillac vyrába SUV na ktorého šoférovanie by ste potrebovali vodičák na náklaďák. Aj tieto informácie sa dozviete v ďalšom vydaní auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Silný sociálny štát, opätovný strop pre dôchodkový vek, vyššie dôchodky pre ultra sedemdesiatnikov a trináste dôchodky v garantovanej výške tých priemerných, naviac „dôstojný“ dôchodok rovno v ústave. Ale aj „prehodnocovanie štruktúry a nastavenia viac pilierového systému dôchodkov“. Koaličné zámery štvrtej Ficovej zostavy v oblasti dôchodkov. To všetko v situácii, keď je krajina rekordne zadĺžená a pod tlakom konsolidovať – a teda sporiť. Kde to na to chce nová vládna zostava zobrať? Pri trinástych dôchodkoch vidí zdroje v tom, čo ľudia dávajú mimovládkam. Čo pri ďalších zámeroch? Neulakomí sa na miliardy z druhého piliera, ako to v jeho histórii urobila už štyrikrát? Téma pre exministra Jozefa Mihála. „Je to delostrelecká príprava na otvorenie druhého dôchodkového piliera“. Exminister Jozef Mihál reaguje na zámery aktuálnej vládnej zostavy s dôchodkami. Očakáva, že to, čo sa aktuálne mediálne deje s rodičovskými dôchodkami, s miernym časovým odstupom očakáva aj druhý dôchodkový pilier. Aktuálne je v ňom vyše trinásť miliárd dôchodkových úspor. V doterajšej histórii sa Ficovým vládam z neho podarilo presmerovať na účty Sociálnej poisťovne vyše miliardu eur. Počas štyroch otvorení systému a masívnej kampani z neho odišlo vyše 300 tisíc ľudí. „Toto je obrovské lákadlo pre politikov tohto typu“, hovorí exminsiter Mihál. V podcaste sa tiež dozviete, kde by hľadal potrebné úspory on. Nahrával Jaroslav Barborák. 

Ak môžeme v československých dejinách hovoriť o dobe temna, potom sú to rozhodne päťdesiate roky 20. storočia. V tom čase dochádzalo zo strany komunistického režimu k prenasledovaniu, perzekúciám a vraždeniu nevinných ľudí.Toto je aj príbeh Karla Šlinga. Narodil sa 29. apríla 1945 v Londýne Matka bola Angličanka, Otto Šling bol Čech židovského pôvodu. Obaja boli presvedčení komunisti. Po vojne sa rodina presťahovala do Československa. Otec ako krajský tajomník KSČ v Brne spoluorganizoval „Víťazný február“. V roku 1952 bol odsúdený v antisemitskom procese s Rudolfom Slánskym a ďalšími na trest smrti. Matka bola väznená medzi rokmi 1950 a 1953. Karel s bratom Janom strávili tieto roky v detských domovoch. Všetci boli komunistami doslova prinútení k odchodu do Británie, Karel tam odišiel posledný, po podpise Charty 77.

Treba ísť na sever, juh alebo do stredu Vietnamu? Záleží na tom, čo chcete. Dáme vám rady na gastrotrip, ale aj cestovateľské tipy od Vietnamcov a aj od slovenského turistu.Turisti a cestovatelia si musia vybrať, či chcú vo Vietname odpočívať alebo veľa vidieť a zažiť. V prvom prípade nájdete tropický raj a ostrovy. Ak chcete cestovať, musíte sa pozrieť na mapu a poriadne si naplánovať cestu.My vás dnes vezmeme zo severu na juh. Začneme Hanojom a Dračou zátokou (Ha Long Bay). Pokračujeme centrálnym Vietnamom s historickým cisárskym mestom Hue, pobrežným Danangom, kde nie sú takmer žiadni turisti a fotogenickým mestom Hoi An.Dostaneme sa až do horského strediska Da Lat. Ako však po Vietname cestovať? Čo kde ochutnať? Napríklad na polievku Pho je najlepším miestom Hanoj. Každá z lokalít má svoju vlastnú špecialitu.  Niektoré, ako napríklad dananský Mi Quang, v bežných vietnamských reštauráciách na Slovensku nenájdete. Stredovietnamské jedlo je úplne iné ako to zo severu, je väčšinou pikantnejšie.Podcast Banánové deti moderuje Claudia Alner, ktorá sa narodila na Slovensku vietnamským rodičom. Spoluautorom scenára je Peter Hanák.

Po vraždách Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018 sa téma korupcie dostala do stredobodu pozornosti v rámci verejnej diskusie. Hovorilo sa veľa o korupčných kauzách, o vyšetrovaní uneseného štátu a o právnom štáte ako takom. Na tento vývoj zareagovala aj tzv. alternatívna mediálna scéna, pre ktorú dovtedy tieto kauzy neboli ťažiskové.Ako vnímajú ľudia témy korupcie a právneho štátu v porovnaní s reálnymi dátami? Koľko percent oslovených ľudí sa v prieskume Transparency International priklonilo k alternatívnym názorom o témach ako je špeciálna prokuratúra, samovražda Milana Lučanského alebo údajná manipulácia volieb? Ako často informovali o témach z oblasti právneho štátu a boja proti korupcii alternatívne médiá? Nakoľko sa frekvencia informovania líšila v porovnaní s mainstreamom? Existovali aj témy, ktorým sa alternatíva venovala viac ako štandardné médiá? Aké zdroje využívali alternatívne médiá pri informovaní o jednotlivých témach? Nakoľko sa objavovalo zdieľanie obsahu z tlačových agentúrach či publikovanie názorov influencerov a politických predstaviteľov? Ktorí politici boli citovaní najviac? Dokázala sa alternatívna scéna voči niektorým konšpiračným teóriám aj vyhraniť? Ktoré politické strany si pred voľbami platili propagáciu v alternatívnych médiách a prečo je takáto reklama problémová? Aké nedostatky a pochybenia v rámci novinárskych a etických štandardov boli typické v článkoch alternatívnych médií?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom.

Adam Ďurica je slovenský spevák, hudobník, textár a hudobný producent, ktorý v mladosti začínal v bratovej kapele ako basgitarista. Na začiatkoch kariéry musel presviedčať pizzérie a podniky po celom Slovensku, aby mu dovolili zahrať. Dnes je etablovaný člen slovenskej hudobnej scény, o čom svedčí aj jeho najnovší projekt v spolupráci s legendárnym Petrom Lipom.V podcaste sa dozviete: na akom projekte momentálne pracuje; v čom zmenil jeho producentský sluch; čo v ňom prebúdza kreativitu; kedy si vybral hudbu ako profesiu; či si píše vlastné texty; prečo si rád spomína na holičstvo vo Svidníku a iné…

In the ninth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.The new Slovak government has not yet received the confidence of the parliament, but the opposition is already planning the first dismissals of government officials. The Deputy Speaker of the Parliament Ľuboš Blaha (Smer-SSD) published a video on the Telegram social network of how he changed the flag of the European Union and the portrait of President Zuzana Čaputová in his new office.The court ruled that the Minister of the Interior, Matúš Šutaj Eštok, made a mistake in dismissing Police Vice President Branko Kišš from his position. Minister Šutaj Eštok issued an organizational measure by which he abolished the functions of vice presidents from November.Struggles with injuries and related complications kept Slovakian striker Martin Pospíšil from his debut in the NHL for a long time, but he finally made it. In his first match in the pro league, the Slovak striker managed to score, scoring his team's first goal in the game. The podcast used a short sample from youtube.com/TA3"The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Rokovanie ústavnoprávneho výboru dnes nebolo uznášaniaschopné, kedže na rokovanie prišlo príliš málo poslancov. Dôvodom zvolania výboru boli kroky Matúša Šutaja Eštoka v polícii, ktoré opozícia kritizuje. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok síce na výbore nevystupil, keďže výbor nebol uznášaniaschopný, no aj pred novinármi zdôraznil, že poslancom nemá čo vysvetľovať. „Ja postupujem podľa zákona. Mestský súd takto konať nemohol. Nemá na to príslušnosť. V takýchto veciach je jediný oprávnený správny súd. Došlo k rozhodnutiu nie správneho, ale mestského súdu, ktorý nemá kompetenciu ani príslušnosť konať,“ vyhlásil minister.Mária Kolíková z SaS po skončení výboru reagovala na ministerstra vnútra, ktorý podľa nej demonštratívne prevzal svoju moc a robí to spôsobom, ktorý je agresívny, arogantný a ktorým jasne dáva najavo, že u neho nemajú miesto nepohodlní policajti a ani sudcovia.Podľa Lucie Plavákovej z Progresívneho Slovenska si minister vnútra vďaka neúčasti koaličných poslancov na výbore zbabelo zabezpečil, aby nemusel odpovedať na otázky opozície. "Takto si Smer a Hlas predstavujú svoju vládu, nikým a ničím neobmedzovanú. Urobíme všetko pre to, aby sme im v tom zabránili," uviedla podpredsedníčka Progresívneho Slovenska.

Sľuby sa sľubujú...V Ťažkom týždni zanalyzovali, čo všetko už predviedla nová koalícia.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Peter Kubina je obhajcom viacerých policajtov, ktorých nová vláda odstavila od funkcií alebo postavila mimo služby, vrátane tzv. čurillovcov. Súd rozhodol, že viceprezident PZ Branko Kišš sa môže vrátiť do funkcie. Koľkí ďalší sa vrátia a ako dlho ich môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkciách napriek vôli novej vlády?V podcaste s advokátom Petrom Kubinom sa dozviete:– či je Branko Kišš v tejto chvíli policajným viceprezidentom, aj keď ho tam nový minister nechce;– dokedy môže Úrad na ochranu oznamovateľov držať vo funkcii policajných funkcionárov proti vôli vedenia rezortu a polície;– či sa vrátia do práce aj tzv. čurillovci;– čo vlastne oznámila skupina policajtov a prečo je ich úloha oznamovať a nie vyšetrovať;– ako je to so zaujatosťou vyšetrovateľa inšpekcie, ktorý stíhal práve čurillovcov;– či bol zaujatý aj nadriadený tohto vyšetrovateľa, ktorý rozhodol o zaujatosti;– aký výsledok sa dá očakávať od toho, keď prípad bude preverovať námestník generálneho prokurátora Kandera;– prečo vlastne niekto 2 roky bez riadneho súdu stíha policajtov Čurillu a spol.;– či sa všetci policajti budú súdiť so štátom a či majú šancu vyhrať;– či im potom budeme musieť platiť zo štátneho rozpočtu náhradu mzdy a odškodné;– že pri šikane vyšetrovateľa z inšpekcie za auto po nástupe jej nového šéfa Zuriana ide o bizarnú demonštráciu silu;– že minister vnútra cituje len polovicu paragrafu a policajti, ktorých postaví mimo služby, sa budú môcť súdiť.

V 138. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Chystá sa The Legend of Zelda film.Ako je možné, že Epic Games Store stále nezarába.Ako Rockstar konečne potešil fanúšikov novými informáciami o GTA 6.Odpovedáme na poslucháčske maily.Ako bude vyzerať Bratislava v roku 2040 podľa slovenských herných vývojárov.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Oficiálne: Prvý trailer z GTA 6 uvidíme už onedlho, vieme kedyAni po toľkých rokoch nezarába: Epic Games Store stále negeneruje ziskThe Legend of Zelda mieri na filmové plátna. Nintendo a Sony spája silyObrázok Bratislavy v roku 2040Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Našich futbalových reprezentantov delí jeden bod od účasti na Eure 2024 v Nemecku. Získať ho môžu už vo štvrtok doma proti Islandu. Štvrtok Island a v nedeľu o týždeň zápas v Bosne a Hercegovine. Týmito duelmi sa skončí pre Slovensko kvalifikácia Eura 2024. Slováci sú krok od osláv, pretože už len jedna remíza z týchto duelov ich posunie na turnaj do Nemecka. Tréner Francesco Calzona včera zverejnil nomináciu na spomenuté dva duely. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Poslanec za SNS a nový predseda mediálneho a kultúrneho výboru Roman Michelko potvrdil, že koalícia bude chcieť rozdeliť RTVS na rozhlas a televíziu. O Andrejovi Dankovi si už nemyslí, že je smiešny. Naopak tvrdí, že má sociálnu inteligenciu a zlepšuje sa. SNS na kultúre sľubuje zmeny v prerozdeľovaní dotácií na umenie.V podcaste s Romanom Michelkom z SNS sa dozviete:– či okrem klubu vstúpi aj do politickej strany SNS;– že národniari majú podľa neho väčší vplyv ako by zodpovedal ich volebnému výsledku a trúfajú si aj korigovať ministrov za iné strany;– prečo vláda nezruší obrannú zmluvu s USA, keď to jej strany sľubovali;– že Andrej Danko bude kandidovať do europarlamentu, ale nevie, či chce byť europoslancom;– či trvá na svojom niekdajšom výroku, že SNS musí zmeniť lídra a Andrej Danko je smiešny;– že výmena lídra SNS za Tomáša Tarabu je len špekulácia;– že SNS chce ústavou chrániť aj konšpiračné médiá pred vypínaním bez súdu;– či je definitívne rozhodnuté o rozdelení RTVS a prečo to chcú urobiť;– že nominanti v radách rozhlasu a televízie môžu byť hodnotovo orientovaní podobne ako strany vládnej koalície;– čo chce SNS presadiť v kultúre a čo pre nich znamená, že kultúra má byť slovenská;– aké zmeny nastanú v prerozdeľovaní dotácií na umenie;– že na ministerstve kultúry sa robia audity podriadených inštitúcii ako napríklad Slovenské národné divadlo, podľa ktorých sa rozhodne o riaditeľoch.

Vyhlásenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej sú desivé, hovorí filmová producentka a osobnosť Novembra 89 Zuzana Mistríková. Podľa nej kultúra a umenie sú síce výsledkom dejín, ale v nich takmer nič nie je čisto a rýdzo slovenské. „Tak ako je absurdné sa tváriť, že niekto má tisíc rokov čisto slovenský rodokmeň,“ hovorí Zuzana Mistríková. Maticu slovenskú považuje za hlásnu trúbu najpovrchnejších prúdov. Keď si ľudia budú mať vybrať, či dajú 2 percentá mimovládkam alebo rodičom, spôsobí to rozvrat a nenávisť v rodinách.Kultúra vlády buď nezaujímala, alebo ju zneužívali na propagandu. Dnes sledujeme pokus o romantizovanie kultúry národa z 19. storočia a politici majú prázdne slová. Je slovenskou kultúrou slovenský preklad Shakespeara?Čo vlastne môže pokaziť minister kultúry? Podľa Zuzany Mistríkovej to môže byť spoločenská atmosféra a vzťahy medzi ľuďmi.Prečo je problém degradácia jazyka na najvyššom poste na ministerstve kultúry? Môže sa podpora kultúry zmeniť na podporu propagandy? Ak by ministerka chcela znásilniť kultúru, musela by porušiť, alebo sa pokúsiť zmeniť množstvo zákonov. Zuzana Mistríková hovorí, že je podlé nechať ľudí vybrať si, či podporia mimovládky alebo vlastných rodičov. Najviac to podľa nej ublíži samosprávam a jednoduchším rodinám.Ak si koalícia rozdelí RTVS a politicky ovládne verejnoprávne médiá, bude to podľa nej demonštrácia moci a absurdné vyhadzovanie verejných peňazí. Vládnu propagandu ľudia nebudú pozerať a všetci sa na nej budeme zabávať ako na Rafaelovi Rafajovi v uniforme, tvrdí filmová producentka. Budeme fungovať ako v 90. rokoch a službu verejnosti budú plniť iné médiá.Ako vyzerá silná slovenská filmová jeseň a čo sa oplatí pozrieť si v kine?Čo má zmysel dnes hovoriť o Novembri 89 generáciám, ktoré nezažili totalitu?Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Podľa Borisa Zalu môže byť náznakom, že Pellegrini zabojuje o prezidentské kreslo aj to, že neprijal ponuku Progresívneho Slovenska na post predsedu vlády. Peter Pellegrini sa už netají tým, že premýšľa nad kandidatúrou na post hlavy štátu. Ivanovi Korčokovi sa tak môže podľa prieskumov postaviť do cesty dlhodobo jeden z najpopulárnejších politikov na Slovensku. O možnej Pellegriniho kandidatúre na post hlavy štátu sa v podcaste rozprávame s bývalým europoslancom, spoluzakladateľom a podpredsedom Smeru Borisom Zalom. Podľa neho bude Peter Pellegrini sledovať vývin nálad obyvateľstva vo vzťahu k nemu. „Podľa môjho názoru, ak by bol v prieskumoch najpopulárnejší politik, tak do sútaže o prezidentské kreslo pôjde,“ hovorí v podcaste bývalý europoslanec. Najväčším rizikom pre Pellegriniho môže byť podpora jeho kandidatúry zo strany Roberta Fica. V takom prípade ho podľa Zalu môžu brať voliči ako kandidáta Roberta Fica, ktorý by ho pravdepodobne v takejto kandidatúre podporoval.

Volodymyra Zelenskeho v prezidentských voľbách vyzval Olexij Arestovyč, ktorý v minulosti pôsobol práve v jeho tíme. Pre to posledné dni vznikla aj debata o možnosti usporiadať prezidentské voľby v roku 2024. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského však na to nie je pravý čas. V čom je komplikované usporiadať voľby počas vojnového stavu? Kto je Olexij Arestovyč a má ukrajinský prezident šancu na znovuzvolenie? V podcaste Nahlas z Ukraїny odpovedá reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.Reportérka v podcaste približuje prieskumy verejnej mienky. Tie ukazujú, že väčšinový názor Ukrajincov je, že voľby prezidenta by sa mali uskutočniť v stave, keď bude krajina v oblasti bezpečnosti v poriadku. Samotná ústava Ukrajiny zakazuje počas vojny organizovať voľby.„Vláda bude sondovať, čo si Ukrajinci myslia o voľbách. Majú totiž aplikáciu, v ktorej majú svoje doklady a mohli by tam zahlasovať, či sú za voľby alebo nie," hovorí Stanislava Harkotová. Vynárajú sa aj otázky, ako by napríklad mohli voliť vojaci.Kandidáti na prezidenta sa vyplavia. No vedia, že pokiaľ do toho pôjdu, tak sa budú biť s človekom, ktorý neklesá na popularite a dôvere, hovorí v podcaste Stanislava Harkotová. V podcaste tiež budete počuť:- aké komplikácie prinášajú voľby v čase vojny,- kedy by mohli byť voľby,- kto sú vyzývatelia Volodymyra Zelenského,- aká je dnes jeho popularita.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Šetrenie energiami. To je téma, ktorá sa v dnešnej dobe dotýka každého z nás. Ako môžeme ušetriť pri vykurovaní sme sa rozprávali v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk s odborníkom na vykurovanie zo spoločnosti Heat Decor Petrom Brieškom. Dozviete sa aj aké typy vykurovania sú na trhu a aké sú ich výhody a nevýhody. Keď sa stavajú nové stavby, tak dnes sa podľa Briešku počíta s opatreniami akým je napríklad zateplenie, aby boli na domoch a bytoch, čo najmenšie tepelné straty. „Najväčšie straty vznikajú únikom tepla cez stropy, okná a až potom sú steny. Treba sa zamerať na to, aby sa dosiahli čo najmenšie straty, pretože energie sú dnes drahé a nechceme na ne míňať zbytočné peniaze. Je preto lepšie sa zamerať na správny výber materiálov.“ Pri rekonštrukciách domov či bytov je to komplikovanejšie, ale aj tu sa dá veľa ovplyvniť. „Dá sa napríklad zatepliť strop, keď niekto znižuje stropy, môže sa tam použiť nejaká minerálna vata. Ide o pomerne jednoduchý zásah. Pri podlahe je to náročnejšie, pretože stavebná výška nás nepustí, aby sme tam dodali nejaký ďalší izolačný materiál,“ vysvetľuje Brieška.Typ vykurovania výrazne ovplyvňuje komfort bývaniaNa trhu je viacero typov vykurovania. Každý z nich má svoje špecifiká. „Pri podlahovom vykurovaní nám stačí menšia teplota vzduchu, keďže máme zdola od končatín teplo, takže pocitová teplota môže byť aj o tri stupne vyššia oproti radiátorom. To sa prejaví aj na finančných záležitostiach. Pri radiátoroch môže byť komfort bývania ovplyvnený vírením vzduchu, pretože radiátor funguje spôsobom, že vlastne vyťahuje studený vzduch, následne stúpa hore a cirkuluje v tej miestnosti.“ Nevýhodou pri radiátoroch je to, že stále zostáva chladná podlaha. Ďalšou možnosťou sú vykurovania na báze kotlov, či už ide o plynový a elektrický kotol alebo je možné využívať tepelné čerpadlo. „Nepríjemnými môžu byť rôzne zvuky, ktoré tieto technológie vydávajú. Musia byť preto umiestnené v technickej miestnosti, ďalej od spálne,“ zdôrazňuje Brieška.Viac o tom:·      aké rôzne typy podlahové kúrenia si môžeme vybrať·      aké sú výhody a nevýhody jednotlivých typov vykurovania·      ako fungujú infračervené vykurovacie fólie·      aké najčastejšie chyby robíme pri vykurovaní·      do akej miery sa dá fotovoltika využiť pri vykurovaní·      ako môžeme využívať smart termostat vo svoj prospechsi vypočujte v aktuálnom podcaste portálu Nehnutelnosti.sk.

Martin Navrátil je druhým Slovákom, ktorý dobyl južný pól, je však úplne prvým, ktorý sa k Južnému pólu dostal na vyše tisíc kilometrovej ceste od pobrežia. “Nie, toto nebola žiadna počítačová hra, kde má hrdina k dispozícií tri životy. Tam sa každá chyba veľmi kruto trestá a neodpúšťa sa, hovorí skúsený cestovateľ Martin Navrátil. A ako sa v dôsledku klimazmeny mení naša planéta?1047 kilometrov a takmer 50 nocí v stane pri priemernej teplote mínus 30 stupňov. Aj tak vyzerala cesta Martina Navrátila za jeho snom, dobyť Južný pól.Chlad, silný protivietor, únava, pocit samoty, oslepujúce slnko či tzv. Biele peklo, kde človek stráca akúkoľvek orientáciu, i tak vyzeral jeho pochod na najjužnejšie miesto našej planéty. A tam? Tam nie je absolútne nič, hovorí Martin Navrátil.Čo všetko znamená dosiahnuť Južný pól, aké nástrahy na polárnikov čakajú, ako sa vyrovnať s neustálym chladom, vetrom, pocitmi samoty, zlými podmienkami na tú najzákladnejšiu hygienu a ako sa vôbec dá pripraviť na, pre nás, až nepredstaviteľné podmienky? No a napokon, stálo to všetko za to?A ako sa mení naša pláneta tvrdo čeliaca rapídnym zmenám klímy?Ráno Nahlas so skúseným cestovateľom a polárnikom Martinom Navrátilom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Robert Fico sa aj po voľbách snaží stále oslovovať radikalnejšie zmýšľajúcich voličov, ktorí mu vyjadrili vo voľbách podporu. V Bruseli sa síce prezentuje jemnejšie, no na Slovensku zaňho odvádza špinavú prácu Ľuboš Blaha. Strana Hlas zažíva kritické obdobie v novej vláde. Kým sme od úvodu svedkami toho, ako Matúš Šutaj Eštok robí čistky v polícii, tak Erik Tomáš potvrdil, že dôchodcovia sa tento rok nedočkajú 13. dôchodkov v priemernej výške, ako to ohlasovala strana Hlas. Podľa politológa môže rozhodnutie Erika Tomáša, ktorý navrhol, aby sa rodičovský dôchodok vyplácal z dvoch percent z dane z príjmu, nahnevať aj voličov strany Hlas. Ľudia sa tak budú musieť vybrať, či svoje dve percentá z daní dajú svojím rodičom, alebo mimovládnym a neziskovým organizáciám. Predseda parlamentu Peter Pellegrini začal po voľbách poškuľovať aj o možnej kandidatúre na prezidentský post. Podľa Radoslava Štefančíka by bol Pellegrini horúcim kandidátom do druhého kola. Prípadný úspech Pellegriniho v prezidentských voľbách by ale mohol mať zlé následky na jeho stranu. Podľa politológa je možné, že by Fico mohol vo svojej vláde pohltiť stranu Hlas, keďže ide o dve podobné strany. Politológ Štefančík kritizuje aj opozičnú politiku Progresívneho Slovenska, ktoré namiesto toho, aby sa venovali ohrozeniu demokracie na Slovensku, riešilo na sociálnych sieťach kompostovanie tekvice z Halloweenu. Ako dobrého opozičného politika môžeme podľa politológa označiť Igora Matoviča, ktorý si túto pozíciu v parlamente užíva.

Nabíjanie mobilov, notebookov či inej elektroniky sa stalo nevyhnutnou súčasťou nášho každodenného života. Naši pomocníci však často potrebujú doplniť „šťavu” takmer každý deň. Koľko každodenné či nočné nabíjanie reálne stojí? Zruinuje to váš domáci rozpočet? Na tieto otázky odpovedá v technologickom podcaste SHARE redaktor magazínu Živé.sk Lukáš Koškár. Pýta sa ho Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Aká je cena nabíjania mobilov.Je v poriadku si nechať nabíjať mobil celú noc.Ako sa musíme k batériám správať, aby nám dlhšie vydržali.Koľko stojí nabíjanie notebooku.Téme sa bližšie venujeme aj tu:Koľko ma ročne stojí nabíjanie telefónu? Treba nabíjačku vyberať zo zásuvky?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„To je jeden z tých dní, keď si budete vždy presne pamätať, čo ste robili“, tak reaguje na sobotu, siedmy október. Besnenie medzi radikálmi Hamasu a Izraelom má mesiac. Po prvotných zverstvách radikálov prišla odveta – bombardovanie a pozemná operácia Izraela. Obe za sebou zanechávajú smrť, bolesť a spravodlivý hnev odplaty zo strany pozostalých...a opäť len zárodky ďalších konfliktov. Posledný víkend eskaloval ešte aj do hrozby použia atómovej bomby na vyhladenie Gazy, ako neprípustný a zavrhnutia hodný výkrik radikála vo svojej vláde ho okamžite odsúdil premiér Netanjahu. A hoci sme v našich stredoeurópskych končinách konfrontovaní najmä s vojnovým spravodajstvom tohto konfliktu, krajinu musí žiť a pracovať, aby mohla ísť ďalej. Čo urobil 7. október s Izraelom, ktorý je už pre svoju históriu odkázaný na spolunažívanie židov a arabov? Téma pre Janu Shemesh, slovenskú novinárku, ktorá si Izrael zvolila za svoj druhý domov. „O pol siedmej ráno nás zo spánku strhla siréna. A hoci sme si spočiatku mysleli, že sa susedom len omylom spustil alarm, o chvíľu sme pochopili – pre špecifiskosť toho zvuku – že sú to sirény. S manželom a dcérou sme utekali do našej tzv. bezpečnej izby, ktorú máme v byte“, rozpráva novinárka a prozaička Jana Shemesh. Podľa jej rozprávania boli doslova nalepení na televízor a s postupujúcim časom začali chápať, že „sa deje niečo hrozné, bezprecedentné, čo sme nikdy nezažili“. Ako šok prežívali fakt, že radikálom Hamasu sa podarilo preniknúť cez hraničnú bariéru a napáchať prvotné zverstvá, ktorých rozsah a krutosť začali naplno vychádzať najavo až s postupujúcim časom. Podvedomý strach prichádzal aj z faktu, že epicentrum vyčíňania radikálov bolo relatívne blízko, ani nie sto kilometrov vzdušnou čiarou. Odísť či zostať?Ak sa otázkou o možnom vycestovaní z Izraela Jana a jej rodina zaoberali pred konfliktom, aktuálna vojna a jej následky najmä v podobe narastajúceho antisemitizmu na Západe tieto úvahy zastavili. „K úvahám o vycestovaní nás ešte pred vojnou viedla slabnúca demokracia, po vojne však túto možnosť vôbec nezvažujeme. Máme strach z narastajúceho antisemitizmu, ktorý vidíme na Západe“, vysvetľuje Jana. „Neviem si predstaviť, že moja dcéra by študovala niekde na západnej univerzite a niekto ju tam – a poviem to veľmi škaredo – opľuval za to, že je Izraelčanka alebo Židovka. To je pre mňa neprijateľné!“, dopĺňa. Za hrozný označuje novinárka Jana Shemesh fakt, že v 21. storočí dostávajú Izralčania od svojej vlády výstrahy, aby zvažovali cesty do zahraničia. A ak už do zahraničia cestujú, aby nehovorili po hebrejsky. Aby nemali na hlavách jarmulky, nenosili retiazky z Dávidovou hviezdou, podľa ktorých by boli identifikovateľní. „To mi príde hrozné“, hovorí Shemesh. Napriek vojne sa život v Izraeli nezastavil. Ako sa však prejavuje aj v tých najbežnejších situáciách? Aj na to nájdete odpovede v rozhovore s Janou Shemesh. Hovoriť o radosti jej príde v tomto čase nepatričné, teší sa už z faktu, že nemusia riešiť situácie, ktorým sú vystavení v Izraeli mnohí.„Máme priateľov a známych, ktorí prakticky denne chodili na pohreby. Mám priateľky a tiež sú to spolužiaci môjho muža, ktorých deti už sú v armáde. A tí zas chodia na pohreby svojich priateľov. To sú dvadsaťročné – použijem to slovo – deti“, rozpráva Jana. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ivan Korčok chce byť v zahraničnej politike aktívnejší, ako doterajší prezidenti. Myslí si, že koalícia má dohodu na kandidatúre Petra Pellegriniho. Predseda parlamentu to však nedávno poprel.„Z toho vyplýva jedno a to čo ponúkam aj ja: byť nezávislým kandidátom a tým, ktorý ponúka a zebezpečuje rovnáhu. Je otázka, či iný kandidát takúto rovnováhu môže ponúknuť," uviedol dnes na tlačovej konferencii, kde oznámil, že už vyzbieral dostatočný počet podpisov a začína s prvou fázou kampane.Príbeh Ivana Korčoka je iný ako Zuzany Čaputovej, a preto môže osloviť voličov iným spôsobom, myslí si politológ Pavol Hardoš. Podľa neho môže Korčok osloviť aj voličov, ktorý by ho nevolili, keby bol lídrom politickej strany. Približuje totiž, že ľudia môžu v prezidentských voľbách vyberať iný typ politika, než akým dali hlas v parlamentých voľbach. Ivan Korčok zároveň hovorí, že jedna z tém, ktorú chce dať do popredia je vlastenectvo. Podľa politológa je to pozitívny strategický krok. „Vnímam tento krok ako signál, že nechce nevyhnutne osloviť nacionalistov, ale považuje za dôležité prevziať tému vlastenectva spôsobom, ktorý ju neprenechá autoritárskym a šovinistickým silám," približuje v podcaste.Približuje aj opatrnosť, ktorú vidieť v začiatkoch kampane Ivana Korčoka. „Opatrnosť v začiatkoch kampane je určite na mieste. Byť opatrný, aby neznepriatelil niektorých sympatizantov, ktorí by za neho mohli hlasovať v prvom, prípadne v druhom kole."Podľa neho bude Ivan Korčok vnímaný ako kandidát opozície alebo vyzývateľ súčasnej vlády a v neskoršej fáze kampane sa bude musieť vyhraňovať voči krokom vlády.V podcaste tiež budete počuť:- Na čom môže strácať Peter Pellegrini (ak by sa rozhodol kandidovať), - a prečo teda nemá nič isté,- či sa môže vyprofilovať aj neznámy kandidát a zamiešať karty,- prečo volia voliči inak v prezidentských voľbách a inak v parlamentých.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Naša reprezentácia v malom futbale obsadila na majstrovstvách sveta v Spojených arabských emirátoch siedmu priečku. Slováci vyhrali skupinu v konkurencii Albánska, Anglicka a Francúzska, v osemfinále si poradili s Čiernou Horou, vo štvrťfinále boli nad ich sily Maďari, ktorým podľahli 0:1. Na účinkovanie Slovákov na vrcholnom turnaji sa pozrieme v našom dnešnom podcaste.

Sociálna poradkyňa JUDr. Ivana Šarlinová z Onkoporadne Ligy proti rakovine prezradí viac o právach a nárokoch onkologického pacienta v rámci sociálneho zabezpečenia. Aké je jeho postavenie v zamestnaní, ako ho posudzujú úrady, či má nárok na invalidný dôchodok a ako mu môže pomôcť nezisková organizácia. Približujeme ako sa viac zorientovať v psychosociálnej oblasti onkologického pacienta.Každý z nás zrejme pozná vo svojom okolí niekoho, kto trpí týmto ochorením a mnohí netušia, čo všetko prežíva.Tento rok sa Liga proti rakovine v kampani venuje téme intimity onkologického pacienta, pričom z nej vznikol aj tento podcast, ktorého cieľom je hovoriť o témach, ktoré sú pre verejnosť stále tabu.Podcast pripravili Liga proti rakovine (PRELINK NA www.lpr.sk) a Aktuality.sk.

To, s čím po Novembri 89. zápasíme je to, že veľké zločiny, ktoré sa tu počas fašistickej či komunistickej totality stali, sme prešli mlčaním a neboli potrestané. Prešli tu zločiny, ktoré sa tu diali s odobrením štátnej moci. Môžeme sa potom čudovať, že aj po Nežnej revolúcii tu máme zločiny, kryté štátnou mocou? Pýta sa novinárka, ktorá systematicky mapuje našu národnú pamäť Soňa Gyarfášová. Hrubá čiara za minulosťou po novembri 89 bola podľa nej chyba. Komunizmus je totiž rovnaké zlo ako fašizmus.„Ľudská pamäť je príšera; človek zabúda - pamäť nikdy. Všetky spomienky ukladá. Niektoré veci pre nás odkladá, iné pred nami ukrýva - a po čase ich vyvoláva do nášho vedomia úplne podľa vlastnej vôle. Človek si myslí, že má pamäť, ale je to presne naopak, pamäť má jeho!“ John IrvingČudujete sa, že je to tu u nás často: “Krok sun krok”, respektíve: “Krok vpred a potom zasa dva kroky vzad?”Deje sa to totiž zas a znova, neustále dookola. Staré známe, opakujúce sa a pritom nesmierne nefunkčné a paralyzujúce vzorce správania sa, v ktorých recyklujeme stále ten istý príbeh večných obetí pričom tí naši páchatelia zla sa opätovne vracajú do funkcií ako postavičky v orloji aby opäť a znova páchali to isté zlo, len tentoraz už pod inými heslami, v iných farbách dresov a s inou piesňou na perách.Prečo je to tak a čo to o nás hovorí?Odpoveďou môže byť aj naša obrovská nechuť čeliť vlastnej minulosti, je všemožným tieňom a naša neochota poctivo a čestne sa pozrieť do zrkadla toho, kým sme boli, z čoho koreníme a kým ako národ či spoločenstvo vlastne sme.  Nie, už žiadny “Pštrosí večierok”. Naopak, tak, ako znie titul slávneho filmu s Barbarou Streisand a Robertom Redfordom: “The way we were”. Takí sme boli.Hrdinovia, ale aj páchatelia- a občas oboje v jednom. Lebo, to sme my. Hrdinovia aj zloduchovia. Áno, aj takí sme boli.  A možno iba tzv. Bystanders, teda prihliadajúci sa - zlu, ktoré v 20. storočí lemovalo dejiny Slovenska v miere občas až neznesiteľnej. Raz to bola hnedá fašistická totalita a potom zasa totalita červená - boľševická.Čo sme sa teda z tejto zrážky s “Veľkými dejinami”, ako i nami samotnými naučili? A ako sme vlastne v tejto konfrontácii so zlom - páchanom neraz nami samotnými, historicky obstáli? A napokon, čo o týchto kapitolách našich vlastných dejín vieme a najmä: Chceme to vôbec vedieť?O našej pamäti, o tom, kým sme boli a z čoho vyrastáme ako i o tom, kde bytostne dejinne koreníme. O našich hrdinoch, ale aj o našich páchateľoch. A o tom, prečo si ich dnes tak málo všímame a oceňujeme, hoci nám ešte stále majú čo povedať. Tak prečo sa tak neradi pozeráme do zrkadla našich vlastných dejín a prečo je to tak veľmi potrebné - čeliť našej minulosti?Počúvate ráno Nahlas, s novinárkou Soňou Gyarfášovou z RTVS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Progresívne Slovensko sa pokúsi odvolať ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka hneď, ako vláda získa dôveru v parlamente. K strane Michala Šimečku sa pridala SaS a hnutie Slovensko.Progresívne Slovensko vidí najväčšie zlyhania novej vlády zlyhania práve v oblasti vnútra, ktoré ma na starosti Matúš Šutaj Eštok. Michal Šimečka kritizuje absurdné manévre na hraniciach, čistky v polícii, ktoré podľa lídra Progresívneho Slovenska prekračujú zákon. Na tlačovej konferencii sa zúčastnili všetky strany okrem KDH, ktoré pozvanie od Michala Šimečku dostalo. Na sociálnej sieti nakoniec potvrdili, že sú rovnako vážne znepokojení z prvých krokov ministra vnútra. Preto budú hlasovať za jeho odvolanie v parlamente. Strana Hlas sa postavila za svojho ministra vnútra. Návrh na jeho odvolanie považuje za absurdný. Podľa strany Hlas je zámer PS podať návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi Šutajovi Eštokovi iba reakciou neskúsených politikov na výčitky médií o nečinnosti opozície.

V New Jersey otvoria bytový komplex Fiat House. A Fiat nie je prvá automobilka, ktorá stavia aj byty. Istý číňan si do svojej Tesly model X namontoval aj tlačidlá pretože mu chýbali a britský youtuber chce dokázať, že formula vie jazdiť aj po strope tunela. Čo k tomu potrebuje? Odpovede aj na tieto otazky sa dozviete v ďalšom vydaní auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Platové ohodnotenie v kybernetickej bezpečnosti je luxusné. A hviezdami sú etickí hackeri. Kyberbezpečnosť je jedno z najrýchlejšie rastúcich odvetví vo svete a vyznačuje sa enormným dopytom po pracovnej sile. TIP: Ďalšie informácie - https://zive.aktuality.sk/clanok/pAwJpwV/planujete-si-buducnost-v-kyberbezpecnosti-sa-tocia-velke-peniaze-ak-nieco-viete/

V štruktúrach Európskej únie existuje niekoľko orgánov, ktoré majú na starosti jednotlivé zložky fungovania a vzájomnú spoluprácu medzi krajinami.Eurojust alebo Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach bol založený v roku 2002 a jeho úlohou je zvýšiť účinnosť spolupráce vnútroštátnych orgánov činných v trestnom konaní v boji proti terorizmu a organizovanej cezhraničnej trestnej činnosti v Európskej únii.Ladislav Hamran je opätovne zvoleným predsedom Eurojustu so sídlom v holandskom Haagu, pričom jedným z ústredných cieľov jeho prvého funkčného obdobia bola digitalizácia európskeho súdnictva.V čom spočíva jeho práca a s akými otázkami sa stretáva najčastejšie? Aký ústredný cieľ má v druhom funkčnom období? Toto všetko nám vysvetlil v podcaste s názvom Kariéra v EÚ. Podcast Slovensko v Európe vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Päťmesačná ministerka kultúry, skúsenosť, o ktorej hovorí ako o „neprenosnej“ a „výnimočnej“; predtým riaditeľka Divadelného ústavu, Slovenského národného divadla, Opery národného divadla a Štátnej opery v Prahe či Film Europe Media Company. Ale aj záchrankyňa starej dedinskej školy v Kokave nad Rimavicou. Kultúrna manažérka a teatrologička, ale najmä človek kultúry - Silvia Hroncová. Neprenosnosť ministerskej skúsenosti vidí v dvoch rovinách: v spolupráci so „vzácnymi kolegami“ z vlády odborníkov, ako spomína čerstvá exministerka a v tom, že v tridsiatke podriadených organizácií ministerstva kultúry stretla „veľmi zaujímavých ľudí, ktorí pracujú v kultúre“. „A boli niektoré organizácie, do ktorých som ako minister prišla až ja, hovorili mi“, spomína Silvia Hroncová. Pre jedného ministra je podľa nej dôležité nielen spoznanie rezortu, ale najmä živá komukácia s ľuďmi, ktorí v ňom pracujú. „Môžete poznať návody, ako to prostredie zlepšiť, no nezastupiteľné je spoznávať ľudí, vypočuť si ich, ich problémy, nápady a to vás môže inšpirovať k lepším riešeniam“, tvrdí. „Neprenosnosť“ svojej skúsenosti však chce prevteliť do „nových nápadov“ pre kultúru na Slovensku. Ako vidí budúcnosť verejnoprávnej RTVS? „Nebolo veľmi šťastné zrušiť tak rýchlo koncesionárske poplatky“, tvrdí exministerka Hroncová„Neprebehla diskusia a to bolo veľkou chybou“, dopĺňa. Vymeniť príspevky divákov a poslucháčov na jednej strane aktuálne zaručí pre RTVS viac peňazí, na strane druhej môže inštitúciu držať v područí politikov. Aktuálne nastavenie, keď poslanci odsúhlasili RTVS 0,17% HDP, môže parlamentná väčšina kedykoľvek zmeniť obyčajným zákonom. Na priamu otázku, či RTVS s takýmto modelom financovania nebude viac na úžitom politikom ako verejnosti exministerka opakuje, že „nebolo to šťastné rozhodnutie“. „Mali by sme sa snažiť, aby RTVS zostala verejnoprávnou inštitúciou, nezávislou od politikov“, dopĺňa. „Vyspelosť krajiny sa meria aj mierou nezávislosti verejnoprávnych médií. Uvidíme, či tento zákon bude platiť. Či RTVS po novom roku skutočne dostane sľúbených 0,17 percenta HDP“, pýta sa Hroncová. Generálneho riaditeľa RTVS by mali podľa nej voliť nie politici, ale odborníci. „Môžeme sa inšpirovať Českou repoublikou. Tam sa riaditelia ČT a Čro volia v radách“, poukazuje. Opätovné delenie RTVS? Nové povolebné usporiadanie s novou parlamentnou väčšinou strán Smer, Hlas a SNS prinieslo aj tému možného opätovného delenia RTVS. V politickom zákulisí sa hovorí aj o vplyvovom obsadení: Smer - televízna zložka, SNS - rozhlasová. Exministerka Hroncová hovorí, že by to bolo chybou. „Je veľmi dôležité, aby RTVS zostala nezávislá, apolitická a naďalej vykonávala verejnú službu“, argumentuje exministerka. „Na delenie RTVS nevidím žiadny dôvod“, tvrdí. „Malo by sa zadefinovať, čo je cieľom toho rozdelenia. Ekonomika to určite nebude, lebo náklady na rozdelenie by boli určite vyššie“, poukazuje. Čo so snahami o oslabovanie tradičných médií na úkor alternatívnych?„Musia sa ozývať profesionáli, umelci, novinári“, na druhej strane „nemožno zanedbávať vzdelávanie v oblasti mediálnej výchovy“, reaguje Hroncová. „Mám obavy o rezort pod vedením M. Šimkovičovej“„Je mi ľuto, že rezort nie je obsadený niekým, kto má ku kultúre dlhodobo vzťah, koho kultúrna obec vníma, poznám a koho rešpektuje. Ide už o predpoklady, keď sa vytvárajú podmienky pre kultúru oveľa ľahšie“, hovorí exministerka Hroncová. Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Rodená Prešovčanka a hviezda seriálu Dunaj Jana Majeská v Mimóze prezradila, či sa jej páči povýšenecká postava Helgy. Prečo ich s kolegom hercom Marekom Majerským, s ktorým tvoria pár takmer 18 rokov, vyzuli na letisku? A prečo sa nedajú deti ľahko oklamať? V relácii sa (ne)dozviete: či ešte má prešovský prízvuk; prečo materská dovolenka nie je dovolenka; akú rolu má najradšej; čo bolo špeciálne na jej psíkovi; čo plánuje do budúcnosti; ako učí svoje deti k láske ku prírode…

Keď mal Ján Dorúšek 18 rokov, jeho najlepším priateľom bol Ján Gabčík. Áno, ten slávny Ján Gabčík, legendárnu postavu druhého odboja, parašutistu z výsadku „Anthropoid“, účastníka operácie, ktorá zlikvidovala Heydricha. S Jánom Gabčíkom prekročili hranice, lebo túžili bojovať v zahraničnom odboji.

Desať rokov necvičiť a potom ísť na thajský box, to je takmer zaručená cesta do nemocnice. Podobne je to s maratónmi. Všetci poznáme aspoň jeden takýto príbeh. Niekto začal športovať, no ublížil si a vzdal to. Je to častý príbeh, ktorému sa však dá vyhnúť, ak si vyberiete správnu aktivitu, správnu intenzitu, venujete tomu dostatok času dostatočne pravidelne a najmä ak máte správny cieľ. Ak je vaším cieľom dokonalé telo, pravdepodobne nikdy nedosiahnete spokojnosť. Ako teda na to? Vypočujte si ďalšiu epizódu podcastovej série TELO. Nájdete ju pod paywallom Aktuality Navyše. Prinášame vám príbeh trénera, ktorý chcel mať dokonalé telo, no napriek tehličkám nikdy nebol úplne spokojný. Vystavoval telo extrémom, až si spôsobil vážne zdravotné problémy a musel zmeniť prístup. Je však legitímne niekedy sa snažiť o krásu, chudnutie, či napríklad veľké svaly. Nesmiete však čakať rýchle výsledky a prežívať sklamanie, ak sa nedostavia po pár tréningoch. Cvičiť totiž treba trvalo a udržateľne, pomaly a postupne. Ideálne pod dohľadom profesionálneho trénera, ktorý vám povie, ktorá aktivita nie je pre vás, alebo vás pošle k lekárovi. Ak budete cvičiť pravidelne celé mesiace, výsledky sa dostavia. Ideálne však je dať si za cieľ zdravie, nie primárne krásu. Podcast TELO vychádza každú druhú nedeľu a je súčasť predplatiteľského balíčka Aktuality Navyše. 

Čo si voliči vybrali, to zrejme aj dostanú.V najnovšom pokračovaní relácie nadácie Zastavme korupciu jej šéfka Zuzana Petková Jurajovi Kemkovi priblížila, kto pravdepodobne zaplatí za rozhodnutia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý sa podľa kritikov rozhodol ignorovať zákony.

Vývoj umelej inteligencie napreduje veľmi rýchlo, keďže je to segment, ktorý si získava obrovské množstvo zdrojov. Verejne dostupné a využívané modely sa na poli, kde ich vieme využívať, zjavili iba začiatkom tohto roka. Ich verzií je však už niekoľko a sú oveľa inteligententnejšie než predtým.Akí štátni a neštátni aktéri môžu využívať nástroje generatívnej umelej inteligencie pre vlastné účely? Ktoré režimy, resp. štáty sa dnes do využívania AI modelov zapájajú a aktivizáciu ktorých ďalších môžeme v blízkej budúcnosti očakávať? Môže AI ohrozovať prácu overených zdrojov a spravodajských platforiem? Aké ďalšie ohrozenia médií môžeme v technologickej sfére identifikovať? V akom zmysle môže AI predstavovať výzvu pre overovateľov faktov? Prináša problémy pre overovanie nefaktického obsahu o vojnových konfliktoch alebo investigatívnych témach?Môže AI uľahčovať aktivity podvodníkov alebo útočníkov v informačnom priestore? Má jej negatívne zneužitie vplyv aj na kvalitu demokraciu a kohézie v spoločnosti? Ako môže naopak AI napomáhať napríklad výskumníkom a analytikom? Je jej zapojenie výhodné napríklad pri spracovávaní a vyhodnocovaní dát alebo identifikovaní trendov? Má regulácia AI technológií zmysel a ako by mohla v budúcnosti vyzerať?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s expertom na informačnú bezpečnosť v Gerulata Technologies Tomášom Kriššákom.

In the eighth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.After the dismissal of the now-former police chief Štefan Hamran, the new Minister of the Interior, Matúš Šutaj Eštok, continues the personnel changes in the leadership of the police force. Most recently, decided on the temporary deprivation of civil service for six policemen because they were reasonably suspected of having committed a crime. The new minister was not bothered by the fact that they all had the status of a protected whistle-blower.Before leaving for the EU summit in Brussels, Slovak Prime Minister Robert Fico declared that he would not support military aid to Ukraine. He was saying it for a long time in the campaign, he said it before leaving for the summit and he also said it at the summit. But the results are different.Slovak skier and Olympic champion Petra Vlhová finished third in the first competition of the new downhill World Cup season. In Saturday's giant slalom in Sölden, Austria, she confirmed her position from the first run.The podcast used a short sample from youtube.com/eurosport."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Šéfovi SNS a podpredsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi prekážajú vyjadrenia ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej o očkovaní a tiež slova ministra školstva Tomáša Druckera o mimovládkach na školách. Pre Hospodárske noviny tiež uviedol, že nevie dokedy môže taká vláda vydržať.Podľa politologičky Anety Világi by mohlo byť pre poslancov z klubu SNS problematické podporovať takú politiku, v ktorej sa bude vládna koalícia snažiť zjemňovať predvolebné sľuby.„Robert Fico bude nasadzovať také témy, a komunikovať ich smerom do spoločnosti, kde sa vládna koalícia vie zhodnúť. Netreba zveličovať túto roztršku, pretože tém, kde sa dá získať podpora koaličných poslancov je mnoho a práve týmito témami môže Robert Fico svoje vládnutie začať," myslí si. Podľa Világi si Andrej Danko uvedomuje, aké náročné obdobie ho čaká, a preto si môže pripravovať aj uníkovú stratégiu, že sa pokúsi dostať do európskeho parlamentu. „Takúto ťažkú lídersku politickú pozíciu zrejme nemal žiadny z politikov, minimálne v poslednom období. Ak aj mal, tak to nedopadlo dobre a poslanecky klub sa rozpadol," tvrdí.„Kandidovať do eurovolieb a ďalšie päťročné obdobie stráviť v Bruseli mi príde ako úniková stratégia. V porovnaní s tým, čo by ho čakalo v našom parlamente by to bolo pre neho jednoduchšie. Nehovoriac o tom, že jeho ďalšie pôsobenie a pozícia v SNS môžu byť ohrozené."V podcaste si tiež môžete vypočuť:- či sledujeme prvý zárodokov budúcich konfliktov vo vládnej koalícii,- či si dokáže Robert Fico „upratať" v koalícii,- o čo ide Andrejovi Dankovi,- a aká je jeho vyjednávacia pozícia.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Všetko zlé je na niečo dobré a človek sa aj tak najviac naučí na vlastných chybách.V najnovšom Ťažkom týždni sa Jakub Gulík zamyslel nad tým, ako by vyzerala vláda bez Smeru.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Dnes aj o tom, či sa oplatí kupovať lacnejšie varianty TV ovládačov.V 137. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Ako majiteľov Xboxov prekvapila chyba.Ako to súvisí s novými pravidlami Microsoftu.V čom sa lacnejšie alternatívy ovládačov pre konzoly líšia od originálnych.Ako si Maroš kúpil lacnejší TV ovládač.Či preferujeme nočný alebo klasický režim na mobiloch a počítačoch.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Majiteľov konzol Xbox trápi nová chyba. O čo ide?Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Lionel Messi získal rekordný ôsmy raz Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu sezóny na celej planéte. Hoci Argentínu priviedol k zisku titulu majstra sveta, nie každý z tohto výberu jasal nadšením. Viac si o jeho úspechu povieme v našom dnešnom podcaste.

Rozvodná sieť nestíha a čakať hodiny sa nikomu nechce. Takmer dva roky pracovala automobilka Rolls Royce na aute, ktoré je darčekom k 90 narodeninám a auto kráľovnej Alžbety II. ide do dražby. Aj tieto informácie sa dozviete v tejto časti auto-moto podcastu inzertného portálu AUTOBAZAR.EU s Ďurom Sabom.

Ona nemá vôbec žiadne skúsenosti na poli kultúry a nemá ani žiadne odborné predpoklady aby tento rezort viedla, hovorí o novej šéfke rezortu kultúry producentka Wanda Adamík Hrycová. Problém je podľa nej ale oveľa hlbší a spočíva v dlhodobom nezáujme o rezort kultúry, ako aj v neprofesionalite štátnej správy. Bude opäť minister kultúry utekať pred umelcami s kabátom na hlave?“Snažil som sa chodiť v kruhu a dúfal som, že takto pôjdem rovno,” napísal svojho času klasik absurdnej literatúry Samuel Beckett.Protestovala, verejne a nahlas, voči nominácií Tomáša Tarabu na post ministra kultúry. Výsledkom je, že Taraba sa stal ministrom životného prostredia a do kresla šéfky rezortu kultúry zasadla bývalá moderátorka Markízy a tvár TV Slovan Martina Šimkovičová. Na čo to bolo dobré a čo môžeme od tváre TV Slovan čakať?Na verejnosti sa nová šéfka rezortu kultúry už uviedla a to listom svojmu českému rezortnému kolegovi pri príležitosti 105. výročia vzniku Československa. Ten list vzbudil (na tento typ korešpondencie) až nebývalo veľký záujem, ako aj množstvo pobavených, či dokonca až vydesených reakcií. Pôsobenie šéfky rezortu kultúry, ale bude nepochybne oveľa zásadnejšie ako i dôležitejšie, než je jeden, nie celkom vydarený, list alebo pár kontroverzných statusov na sociálnej sieti, ktorými sa aktuálna ministerka zapísala do našej verejnej mienky.Byť ministerkou kultúry znamená mať pod palcom divadlá, galérie, múzeá, knižnice, design, rôznorodé festivaly na medzinárodnej úrovni, ako i celé bohatstvo kultúrneho priemyslu či našich kultúrnych tradícií.  O tom je pôsobenie ministerstva kultúry, ktore môže značne pozdvihnúť, ale aj doslova zabiť to, kým ako kultúrny národ sme a kým by sme byť chceli, mali či mohli. A najmä, čo ako malý národ v komplikovanej geopolitickej i kultúrnej situácií Strednej Európy, chceme aby o nás Svet vedel.“Môžeš mať politického nominanta ako ministra, pokiaľ všetci okolo neho sú profesionáli, ktorí tam dlho pôsobia a rozumejú svojmu rezortu. V tom prípade to fungovať môže. Náš problém ale je, že keď sa vymení minister, tak sa vymení na ministerstve aj vrátnik. Toto je, žiaľbohu, pliaga a preto u nás štát funguje tak, ako funguje., hovorí dlhoročná úspešná filmová i divadelná producentka Wanda Adamík Hrycová na margo pôsobenia novej šéfky rezortu kultúry Martiny Šimkovičovej. Podľa nej treba dať novej ministerke šancu, zároveň však dodáva, že má aj značné obavy:“Mám hlavne obavu o rast dezinformácií a to, čo považujem za jednu z najdôležitejších agiend rezortu kultúry, a to je boj s dezinformáciami, tak to bude proste zabudnutá agenda. To sa pod Martinou Šimkovičovou asi diať nebude,” tvrdí Adamík Hrycová. Problémom však podľa nej je, i redukcia našej kultúry, tak, že sa nebude brať ohľad na pestrosť a bohatosť našich tradícií, ktoré netvoria iba fujary, valašky či krpce, ale aj nemecká, maďarská, židovská či rómska kultúra a ich tradície a kultúry.Čo budú výzvy našej kultúry pod gesciou Martiny Šimkovičovej a prečo sa ministra kultúry netreba báť? Alebo treba sa báť nového vetra na rezorte kultúry?Čo je to tá kultúra a prečo je pre nás všetkých dôležitá? Ako si definovať jej priority a kto je kompetentný do toho hovoriť? A prečo sme za 30 rokov od Novembra 1989 doteraz nedokázali nakrútiť celovečerný film o hrdinovi SNP generálovi Golianovi? No a ako to, že v susednom Česku máme seriály ako Prvá republika či Bohéma, ale my sa umelecky nevieme vrátiť ani k tak kľúčovým okamihom našich dejín, akými ú SNP, normalizácia či boj o hranice štátu v roku 1918?Témy a otázky pre producentku a prezidentku Filmovej a televíznej akadémie Wandu Adamík Hrycovú. Počúvate Ráno Nahla, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Bobšinský.

Branislav Zurian sa stane novým riaditeľom Úradu inšpekčnej služby. Po dnešnom dnešnom vypočutí ho vláda vymenovala do tejto funkcie. Opozícia na dnešnom vypočutí kritizovala jeho nomináciu. „Beriem plnú politickú zodpovednosť za pána Zuriana. Verím, že výkon svojej funkcie bude zvládať vždy v zmysle zákona a doba politickej pomsty tu už na Slovensku skončila,“ potvrdil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Poslanci sa na vypočutí pýtali aj na blízky vzťah Branislava Zuriana a Denisy Sakovej. Zurian potvrdil, že s ministerkou hospodárstva si tyká, k súkromnému životu sa ale vyjadrovať nechcel. Bulvár v minulosti informoval, že Zurian a Saková boli spolu na lyžovačke.V podcaste si môžete vypočuť bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana, minister vnútra Matúša Šutaja Eštoka, Juraj Krúpa z SaS, Jaroslava Spišiaka s Progresívneho Slovenska a Igora Matoviča z hnutia Slovensko.

Čítajte etikety na potravinách a hľadajte hmyz v latinčine! Aj takéto upozornenia sa šíria na sociálnych sieťach. Ľudia v statusoch tvrdia, že EÚ povoľuje výrobu potravín zo švábov. O tom, kde je pravda, sa v podcaste rozprávala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom. Hincová Frankovská vysvetlila, ktoré druhy hmyzu môžu byť v EÚ pridávané do potravín. Zdôraznila, že všetky tzv. nové potraviny, do ktorých spadá aj vybraný hmyz, musia prejsť schválením Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, ktorý overuje, či nepredstavujú bezpečnostné riziko pre zdravie. Pri zavádzaní každej takejto potraviny je tiež presne stanovené, ako má byť označená. Biochemik Peter Holub uviedol, že konzumácia hmyzu sa vo svete rieši najmä kvôli nárastu populácie, boju proti hladomoru a klimatickej kríze. „Hovorí sa o nutnosti využívať nové inovatívne formy poľnohospodárstva“. Hmyz môže podľa Holuba predstavovať kompletný zdroj proteínov vrátane všetkých esenciálnych aminokyselín. „Mohol by byť dokonca kvalitnejším zdrojom proteínov než napríklad sója,“ vraví vedec.

Ukrajina sa pripravuje na zimu. Prezident Volodymyr Zelenskyj dokonca sľubuje, že protivzdušná obrana bude fungovať lepšie ako minulý rok. V dôsledku ruských útokov boli počas zimy tisícky Ukrajincov bez elektriny a v mrazoch. Ako sa dá na niečo podobné pripraviť a skutočne je na to Ukrajina pripravená?Podľa reportérky Stanislavy Harkotovej, ktorá pôsobí v Kyjeve, to bude závisieť od toho, akým spôsobom budú Rusi ostreľovať ukrajinské mestá. „Zatiaľ nevieme, čo si Rusi pre Ukrajincov pripravili, a to do akej miery je Ukrajina schopná vychytať vzdušné nezpečenstvo," hovorí v podcaste.Ukrajinci sa však pre istotu pripravujú a nespoliehajú sa len na štát, približuje tiež reportérka.„Ukrajinci sa pripravujú na to, že zrejme prejdú do rozvrhu, kedy si musia zistiť, kedy elektrinu majú a kedy nie. Minulý rok mali napríkald elektrinu dve hodiny ráno, hodinu popoludní a večer," dodáva tiež.V podcaste tiež budete počuť:- či sa možno spoliehať na slová ukrajinského prezidenta o príprave na zimu,- ako sa domácnosti pripravujú na to, aby v zime nemrzli,- v čom je to iné v prifrontových líniach.Podcast nahrala Denisa Hopková.Ukrajina sa pripravuje na zimu. Prezident Volodymyr Zelenskyj dokonca sľubuje, že protivzdušná obrana bude fungovať lepšie ako minulý rok. V dôsledku ruských útokov boli počas zimy tisícky Ukrajincov bez elektriny a v mrazoch. Ako sa dá na niečo podobné pripraviť a skutočne je na to Ukrajina pripravená?Podľa reportérky Stanislavy Harkotovej, ktorá pôsobí v Kyjeve, to bude závisieť od toho, akým spôsobom budú Rusi ostreľovať ukrajinské mestá. „Zatiaľ nevieme, čo si Rusi pre Ukrajincov pripravili, a to do akej miery je Ukrajina schopná vychytať vzdušné nezpečenstvo," hovorí v podcaste.Ukrajinci sa však pre istotu pripravujú a nespoliehajú sa len na štát, približuje tiež reportérka.„Ukrajinci sa pripravujú na to, že zrejme prejdú do rozvrhu, kedy si musia zistiť, kedy elektrinu majú a kedy nie. Minulý rok mali napríkald elektrinu dve hodiny ráno, hodinu popoludní a večer," dodáva tiež.V podcaste tiež budete počuť:- či sa možno spoliehať na slová ukrajinského prezidenta o príprave na zimu,- ako sa domácnosti pripravujú na to, aby v zime nemrzli,- v čom je to iné v prifrontových líniach.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Mladý židovský otec, tlačí kočík, no cez ramenu mu visí automatická puška. Alebo: párik zaľúbencov, no on má cez plece samopal. A do tretice: trhy arabských obyvateľov Izraela bez židovských stálych zákazníkov. Obrazy Izrael týchto dní poznačené vojnou s radikálmi Hamasu.Blízkovýchodný spravodajca Českej televízie David Borek nimi ilustruje nastupujúcu nedôveru ako ovocie vojny. „Nedôvera sa vkráda aj tam, kde predtým nemala miesto: medzi židov a arabov, ktorí žili v susedstvách“, ilustruje. V Izraeli začínal ako pekársky učeň – to ešte v čase svojich štúdií. Aktuálne je pre susednú Českú republiku hlasom a tvárou verejnoprávneho spravodajstva z vojnovej oblasti, kde sa už takmer mesiac krvavo bije Izrael s radikálmi Hamasu. „Idea štátu Izrael v sebe niesla dať židom miesto, kde budú doma, bez útlaku väčšiny po skúsenostiach s pogromami v Rusku, nacizmom v Nemecku. Vrátime sa do svojej historickej vlasti a v nej budeme v bezpečí“, vysvetľuje David Borek. Pocit bezpečia pritom podľa neho stelesňovala po dlhé desaťročia izraelská armáda. „Zverstvá zo 7. októbra tento pocit vymazali. Beztrestne tam niekoľko hodín vyvádzali zvieracie gangy radikálov Hamasu, po ktorých zostávala smrť“, rozpráva Borek. „Optikou Hamasu to pritom malo zmysel. Zasievať strach, čo je presne definícia terorizmu“, dopĺňa. „Aby židia nepovažovali Izrael za krajinu, v ktorej by mali byť v bezpečí“. Tento pocit si podľa blízkovýchodného spravodajcu Českej televízie odnesie najmenej jedna generácia. Horúca fáza vojny môže mať podľa Davida Borka aj mesiace, doterajší vývoj udalostí však vyhodnocuje ako možné rozšírenie konfliktu smerom na libanonský Hizballáh. „Domnievam sa, že čelíme koordinovanému pokusu Iránu s pomocou svojich spojencov zničiť židovský štát a zároveň, čo je podstatné, zaútočiť na Západ“, uvažuje Borek. Ako sa zažíva krvavý vojnový konflikt v epicentre? A čo má napočúvané od miestnych, keď sám s nimi hovorí aj v ich rodnej hebrejčine? Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Spoločnosť Apple začiatkom týždňa predstavila tretiu generáciu procesorov pre svoje notebooky a stolné počítače M3. Aké novinky prináša a aká je ponuka ARM procesorov pre Windows v podcaste SHARE porozprávali redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo nové prinášajú procesory M3, M3 Pro a M3 Max.Že medzigeneračné zrýchlenie veľmi nenadchne.Aké plány má s ARM architektúrou výrobca Qualcomm.Ako ešte môže zamiešať karty AMD a Nvidia.K téme: Avizuje o desiatky percent vyšší výkon a efektivitu. Apple predstavil trio nových procesorovNová farba aj výrazné šliapnutie na plynový pedál: Apple ukázal nové počítačePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Znečistené ovzdušie ročne zabije sedem miliónov ľudí na celom svete. V mnohých častiach Slovenska je najmä v zimných mesiacoch kvalita ovzdušia zhoršená až vyložene zlá.Fľaše a plechovky nemusíte nosiť do obchodu, dva reťazce vám ich odvezú. České štátne lesy ťažia staré bukové lesy najmenej udržateľným spôsobom a drevo ponúkajú papierenskému gigantovi na Slovensku, Mondi SCP, ktorý z nich vyrobí papier.V EKO výbere sa dočítate, že Slovensko v roku 2035 podľa odhadov vytvorí 3,1 milióna ton komunálneho odpadu.Čo nás v rámci novej vlády ohľadom životného prostredia a ekológie čaká nám v podcaste Ekocaste povedala viac novinárka a environmentálna aktivistka Marta Fandlová.

Za návrat Roberta Fica podľa neho môžu na 90 percent médiá a iba na 10 percent on sám svojimi chybami. Tvrdí, že médiá čistili Petra Pellegriniho, ale nespomenul si ani na jeden konkrétny príklad, kedy by to robili Aktuality. Zmeny v polícii nazval čistkami, ktoré majú zastrašiť slušných policajtov. Ako sa vlastne teraz volá jeho hnutie a súhlasí s hodnotením, že zanechal verejné financie v najhoršej kondícii od vzniku Slovenska?V podcaste s Igorom Matovičom sa dozviete:– že nečestní ľudia by sa podľa neho mali odsťahovať zo Slovenska;– či s 500-eurovkou za voľby nezavádzal rovnako, ako zavádzajú Hlas so Smerom s dôchodkami a migráciou;– že čistky v polícii sú podľa neho mafiánske, a majú zastrašiť slušných policajtov;– že nominácia Branislava Zuriana za šéfa policajnej inšpekcie je výsmech, lebo bol podozrivý z toho, čo má inšpekcia vyšetrovať;– či vie podložiť obvinenia, že by Aktuality čistili meno Petra Pellegriniho, aspoň jedným jediným príkladom;– ako sa bude správať v opozícii a či bude robiť dohody s Robertom Ficom na zmenách ústavy;– ako sa bude v tomto volebnom období správať Anna Záborská;– či bude kandidovať v eurovoľbách proti Richardovi Sulíkovi;– či jeho homofóbny prejav v parlamente znížil úroveň politickej kultúry a či sa kritizovať vládu nedá aj kultivovane;– čo hovorí na tvrdenia novej vlády, že zanechal verejné financie v katastrofálnom stave;– prečo teda aj úradnícka vláda konštatovala, že musíme konsolidovať;– že k Ivanovi Korčokovi treba do prezidentských volieb postaviť ešte jedného protikandidáta.

A tie výčitky si so sebou nesú po celý svoj život. V drvivej väčšine prípadov nás brzdí strach. Strach zo smrti, strach zo zomierania. Z niečoho, čo kedysi bolo prirodzenou súčasťou nášho života a dnes sme túto tému odsunuli na okraj spoločnosti. Je pre nás ľahšie privrieť oči, otočiť sa chrbtom, ideálne zavrieť dvere v nemocnici či hospici a tváriť sa, že sa nás to netýka. Skúsenosti však jednoznačne hovoria jasnou rečou, výčitky prídu, aj ľútosť, ale často vtedy, kedy je už neskoro. Pritom, keď človek trochu prekročí hranicu svojho strachu, tak dokáže ešte so zomierajúcim stráviť veľmi kvalitný čas, pripomína Katarína Gerbranda Vydrová.Aký život, taká smrť... Ľudia nechcú zomierať sami, napriek tomu tak väčšina Slovákov umiera. Podľa posledných prieskumov, ktoré robila napríklad aj nezisková organizácia Viaticus, sa Slováci najviac zo všetkého boja bolesti pri zomieraní a hneď na druhom mieste je strach z odlúčenia od blízkych v ich poslednej chvíli. Z toho vyplýva, že chceme zomierať doma a pri svojej rodine, ale realita na Slovensku je dnes, žiaľ, celkom iná. Kým v minulosti bolo zomieranie prirodzenou súčasťou nášho života, rokmi sme ho vytlačili do nemocníc a ako tému aj na okraj spoločnosti. Hoci smrť ako taká ľudí láka, v momente, kedy sme s ňou konfrontovaní, máme strach a prekonať nám ho v spoločnosti rozhodne nenapomáha jednak nemocničné či hospicové prostredie, kde sa s ňou stretneme v prvom kontakte a ani slovenský systém s obrovskými rezervami, v ktorom je nedostatok atestovaných lekárov - paliatrov, málo mobilných hospicov a aj málo opatrovateľských služieb či psychologických podporných poradní, ktoré by mali byť oporou rodinám, ktoré by aj z lásky k svojmu blízkemu chceli prekonať ten strach, ale sami to nezvládnu. A tak dnes viac ako 60% Slovákov zomiera v inštitúciách a nemocniciach, väčšinou osamote. Ako teda prekonať strach, až sa raz s blízkym dostaneme do podobnej situácie? A ako zomieranie prijať a prečo sa so smrťou najskôr musíme sami vyrovnať? „V rozhovoroch so zomierajúcimi sa totiž často reflektujú naše vlastné strachy," hovorí Katarína Gerbranda Vydrová, sprievodkyňa pre umierajúcich v našom dnešnom podcaste. Podľa nej je však rozdiel, ak za blízkym chodíme do nemocnice či hospicu, a keď si ho zoberieme domov: „Rozdiel vidím v tom, že tí, ktorí majú blízkeho doma, už nemajú smrť ako strašiaka. Tým, že ňou každý deň žijú a je prítomná v ich dňoch, tak už nemajú tú tendenciu ju odtláčať, skôr sa s ňou učia spolupracovať, kdežto v hospicovej starostlivosti sa tomu rodiny vyhýbali, alebo ani často nechodili, pretože to bolo pre nich tak náročné vidieť svojho blízkeho zomierať v tom prostredí, že bolo pre nich jednoduchšie nechodiť..." Potom však prídu výčitky, a často už v čase, kedy je neskoro. V tieto dni, kedy chodíme na cintoríny zapáliť sviečku v spomienke na blízkych zosnulých, je dobré popremýšľať aj o samotnom zomieraní. Pretože príde čas, kedy sa bude týkať aj nás a aj podľa Katky Gerbrandy platí, aký život, taká smrť. Prečo? Počúvajte s nami náš dnešný podcast o zomieraní, dozviete sa aj to, na čo sa pri zomieraní blízkeho psychicky pripraviť, či je lepšia pravda alebo milosrdná lož, čo zomierajúci od nás najviac potrebujú a čo v posledných chvíľach najviac ľutujú. Rozoberieme i to, či je vhodné, aby boli prítomné aj deti, prečo záleží aj na drobných láskavostiach, a že zomieranie nemusí byť len o smútku, počúvajte s nami podcast Do hĺbky o zomieraní, s hostkou sa rozpráva Martina Smatanová. 

Personálne zmeny v rezorte vnútra a masívna nočná akcia proti migrantom na hraniciach. Nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok začal vo svojej funkcii vo veľkom štýle. Plnú podporu pri jeho krokoch mu vyjadril aj predseda vlády Robert Fico.Podľa bývalého ministra vnútra Romana Mikulca je zrejmé, že zo strany novej vlády ide len o pomstu a revanš. Matúš Šutaj Eštok sa ešte včera vyjadril, že slovíčka pomsta alebo revanš nemá vo svojej osobnostnej ani personálnej výbave.Matúš Šutaj Eštok ešte včera vyhlásil, že jeho kandidátom na šéfa inšpekcie je Branislav Zurian, ktorého meno je spájané práve s takzvanou vojnou v polícii. Zurian čelil v minulosti dvakrát obvineniu za to, že vynášal informácie z polície. Tieto obvinia nakoniec zrušila generálna prokuratúra. Brannobezpečnostný výbor parlamentu bude vypočúvať Branislava Zuriana už tento štvrtok od 9:00. Ak výberom prejde, vláda ho môže vymenovať do funkcie ešte tento týždeň.Minister vnútra včera informoval, že Slovensko čaká masívna akcia, ktorá by mala chrániť našu krajinu pred nelegálnymi migrantmi. Počet zadržaných migrantov ostal na čísle nula. Matúš Šutaj Eštok po akcii reagoval, že takto si predstavuje silný štát, ktorý vie chrániť svoje hranice.

Fanúšikovia lyžovania sa dočkali, tento víkend odštartoval seriál Svetového pohára a v akcii bolo aj naša lyžiarske eso. Petra Vlhová skončila v prvej súťaži novej sezóny na treťom mieste. V sobotnom obrovskom slalome v rakúskom Söldene potvrdila pozíciu z prvého kola. Nielen o nej budeme hovoriť v našom dnešnom podcaste.

Liga proti rakovine vníma v poslednom období alarmujúci pokles veku onkologických pacientov. Preto sme sa s onkopsychologičkou Luciou Budačovou a onkologickou pacientkou Danielou Maruškovou venovali téme intimita pacienta, ktorú vnímame stále ako tabuizovanú. Tak z pohľadu pacientov, ich partnerov, ako aj z pohľadu širokej verejnosti.Poskytujeme pohľad k lepšiemu pochopeniu psychického prežívania ľudí s rakovinou, nasmerovania na správnu dávku porozumenia. Každý z nás zrejme pozná vo svojom okolí niekoho, kto trpí týmto ochorením a mnohí netušia, čo všetko prežíva.Tento rok sa Liga proti rakovine v kampani venuje téme intimity onkologického pacienta, pričom z nej vznikol aj tento podcast, ktorého cieľom je hovoriť o témach, ktoré sú pre verejnosť stále tabu.Podcast pripravili Liga proti rakovine www.lpr.sk a Aktuality.sk.Kontakt na bezplatnú onkoporadňu Ligy proti rakovine www.lpr.sk.0800 11 88 11, poradna@lpr.sk

Primárnou povinosťou Katolíckej cirkvi na Slovensku, je povedať, že tisova verzia kresťanstva nemá s kresťanstvom nič spoločné. Práve naopak, je to doslova antievanjelium lásky k blížnemu. Kým sa s tým nevyrovnáme, tak sa to tu bude vracať. To však môže urobiť iba cirkev, hovorí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. A ako sa vyrovnať so smrťou: Či už našou alebo našich blízkych?Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť preto: Pamätaj na smrť.Áno, práve v tieto dni, dni keď sa otvárajú brány medzi svetmi živých a mŕtvych, keď si opäť pripomíname sviatok zosnulých si mnohí z nás znova a nástojčivo kladieme otázku: Čo je to smrť a aký je jej zmysel?Je smrť definitívny koniec, zánik a zmar? Alebo je to bolesť a jazvy, keď nám Dáma s kosou vytrhne z nášho náručia našich blízkych a milovaných? Je smrť zmierenie a úľava od každodenných krížov, starostí a bied alebo je to posledný a spravodlivý odpočet či sú to azda dvere do úplne iných dimenzií presahujúcich našu obmedzenú fyzickú a materiálnu skúsenosť?V tejto dobe plnej neistôt, tak zostáva len jediná istota, istota smrti. Čo však tá smrť je a ako sa s vlastnou konečnosťou a smrteľnosťou vyrovnať? A ako v jej tieni prijať a zmieriť sa s odchodmi našich blízkych a milovaných? No a napokon, ako život v tieni našej smrteľnosti, ale aj našej snahy vytlačiť toto vedomie z našich životov, ovlyvňuje to, kým sme, ako konáme a ako vyzerá naša spoločnosť? A kde je v to všetkom miesto cirkví? Témy a otázky pre kazateľa Cirkvi bratskej, ale aj básnika a spisovateľa Daniela Pastirčáka.“Podľahli sme smiešnej pýche. Žijeme nepokornú dobu, dobu neúcty a nerešpektovania tých, ktorí majú iní názor či pohľad na život a svet. Kým sa na Slovensku nenaučíme, že kompromis nie je prejavom slabosti a že sa potrebujeme navzájom prijať a hľadať vzájomne schodný kompromis, tak dovtedy sa nám bude zas a znova opakovať ten istý príbeh, až kým to ľudí prestane baviť a odsťahujú sa odtiaľto kamsi preč,” hovorí Daniel Pastirčák.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Experti sa nezhodujú na hodnotení vystupovania Roberta Fica v zahraničnej politike. Časť tvrdí, že je nepredvídateľný a jeho vláda už krátko po nástupe robí hanbu Slovensku. Exminister Pavol Demeš dokonca tvrdí, že Robert Fico nám svojou protiukrajinskou politikou pokazí vzťahy s Českom a Poľskom. Alexander Duleba si naopak myslí, že premiér sa v Bruseli správal oveľa racionálnejšie než to navonok vyzerá.Robert Fico bol už v minulosti známy dvojtvárnou politikou – voči slovenskému publiku sa tváril ako silák bojujúci proti celej Európe, no v Bruseli potom zahlasoval, za čo bolo treba. Stalo sa to isté teraz na minulotýždňovom summite v otázke zbraní na Ukrajinu?Premiér síce tvrdil, že na Ukrajinu už nepošleme ani náboj, no nakoniec súhlasil so záverečným vyhlásením, v ktorom je jasne napísané, že Európska únia a jej členské štáty budú poskytovať Ukrajine aj vojenskú pomoc.Časť expertov hovorí, že naša nová vláda je teraz pre celú Európu nevypočítateľná a preto nespoľahlivá. Alexander Duleba z SFPA však upozorňuje, že v skutočnosti je naša politika pragmatická, na Ukrajinu sme pripravení poslať viac peňazí a sankcie chceme blokovať len tie, ktoré vôbec nehrozia.Čo sa teda vlastne odohralo na summite v Bruseli? Ide Robertovi Ficovi len o silné reči smerom k domácemu publiku a nie o reálne blokovanie pomoci Ukrajine? A budeme naozaj v Európe stáť v kúte hanby s Viktorom Orbánom, alebo je realita o dosť zložitejšia?V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas odpovedajú komentátor Zolo Mikeš, exminister zahraničia Pavol Demeš a expert na Ukrajinu Alexander Duleba.Nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Fotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE-Fotovoltika

Slovensko má nového premiéra Roberta Fica, no a kandidátom na poľského premiéra je Donald Tusk. Ako sa zmenia pomery síl a čo sa zmení v EÚ po výsledku volieb v Poľsku a Slovensku? Odpovedajú Barbara Zmušková z portálu Euractiv a europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati).Podľa Barbary Zmuškovej maďarský premiér Viktor Orbán v otázke Ukrajiny a Ruska ešte nemal takého spojenca ako teraz. „Morawiecki a Kaczyński boli protiruskí, jedni z najväčších podporovateľov Ukrajiny. No takého spojenca v otázke Ukrajiny a Ruska zatiaľ Orbán nemal. Myslím, že sa dosť teší na zmenu pomerov," hovorí v podcaste.Zmuškova tiež hovorí, že všetko čo Orbán od Únie chce je, aby nemusel prerušiť vzťahy s Ruskom, aby neprišiel o eurofondy a mohol si robiť s krajinou, čo chce. „Viem si predstaviť, že Robert Fico bude Orbána podporovať a kryť mu chrbát pri porušeniach princípov právneho štátu."Podľa europoslanca Vladimíra Bilčíka by Slovensku len uškodilo, ak by sa v EÚ správalo ako Maďarsko alebo Poľsko. „Keď sa dlho staviate na zadné, tak ste v izolácii. Aj poľská vláda sa o to v minulosti pokúsila a čo jej to prinieslo? Dnes má zablokovaných 10 miliárd eur, minimum priateľov medzi členskými štátmi a pre ľudí v krajine to prinieslo dodatočné náklady a žiadne príspevky," približuje s tým, že Slovensko by si malo rozmyslieť, či sa vydá podobným smerom.V podcaste tiež budete počuť:- čo sa očaká od zrejme budúceho poľské premiéra Donalda Tuska,- čo všetko môže ovplyvniť Ficova vláda v Únii,- či môze jedna krajina zrušiť už prijaté sankcie voči Rusku,- aké témy sa budú otvárať v EÚ,- ako môže Únia zasiahnuť, ak sa porušuju princípy právneho štátu v krajine.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Každý, kto sa narodil na Slovensku, v podstate patrí medzi najbohatších ľudí na svete a mal by pomáhať, hovorí podnikateľ, investor a filantrop Milan Dubec. Keď s manželkou Renátou zakladali v jeho rodnej Žiline nadáciu, chceli zlepšiť život v meste a prispieť k udržaniu mladých ľudí na Slovensku. Život ich však vlani vo februári postavil pred úplne inú výzvu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.„Pomoc je prirodzená vlastnosť človeka, je to prirodzený ľudský reflex. Nerozoberáme to filozoficky, vyslovene si robíme svoju povinnosť,“ hovorí Renáta Dubec o pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou, ktorých prichýlili v Campe Žilina. Milan Dubec pri jeho manažovaní využil aj skúsenosti z podnikania. „S manželkou sme naštartovali myšlienku, ja som nabral odvahu. A na konci dňa prišli stovky ľudí, ktorí nám s tým chceli pomôcť, ale individuálne by to nevedeli naštartovať,“ opisuje. V podcaste sa dozviete:·      či musí mať úspešný podnikateľ zaparkované v garáži Ferrari,  ·      prečo utečenci z Berlína volali, či sa môžu vrátiť späť na Slovensko,·      čo okrem nocľahu našli ľudia utekajúci pred vojnou na Ukrajine v Žiline,  ·      prečo manželia založili aj nadáciu a čomu sa venuje, ·      ako do pomoci zapájajú svoje deti a starých rodičov,·      či majú filantropi a filantropky pomáhať diskrétne, alebo o tejto téme hovoriť verejne. Kto sú manželia Dubcovci?  Milan Dubec je slovenský podnikateľ a investor, zakladateľ portálu Azet.sk. Stojí za úspešnými projektami ako Pokec, spravodajský portál Aktuality.sk či donášková služba Bistro.sk. V súčasnosti riadi developerskú spoločnosť Reinoo. Renáta Dubec pracovala 17 rokov v internetovom portáli Azet. V spoločnosti Reinoo sa venuje najmä dizajnu. Po napadnutí Ukrajiny bola iniciátorkou myšlienky pomáhať utečencom. Manželia spolu vychovávajú štyri deti. Nadáciu Milana Dubca založili v roku 2021, podporujú žilinské projekty obnovy zanedbaných miest, diskusiu o zastavení odlivu mozgov zo Slovenska aj pomoc ukrajinským odídencom. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

„Som smutná z Fica. Ak on hovorí, že vojna na Ukrajine nie je našou vojnou, ja tvrdím, že je aj mojou“, reaguje Eliška Horsáková, ktorá už druhý rok vozí na Ukrajinu humanitárnu pomoc, ktorú sama vyzbiera. „Veď keby náhodou Ukrajina prehrala, salámovou metódou Putina bude Slovensko prvé na rade“, dodáva. „Vedeli ste, že tanky majú vždy prednosť? Vždy vás však spoľahlivo privedú k babičkám, tam niekde obďaleč na frontovej línii.“ Status vodičky s desiatkami tisíc kilometrov na cestách i nestách Ukrajiny, ktorá sa už pomaly druhý rok bráni Putinovej agresii. A ak staronový premiér Robert Fico hovorí, že „vojna na Ukrajine nie je našou“ ona ju za „svoju“ berie. Už takmer druhý rok zháňa to, čo Putinova vojna Ukrajincom nasilu berie. A zásobuje – áno aj babičky na frontovej línii. Eliška Horsáková. „Keď mi povedia, že na odovzdávku pomoci máme štyri a pol minúty, ideš za našim autom, tu máš vysielačku a keby niečo, vyskoč z auta a ľahni si na zem, ja to rešpektujem“, rozpráva Eliška. Na Ukrajine si za ten čas, čo tam vozí humanitárnu pomoc, získala sieť kontaktov, ktoré siahajú aj do ozbrojených zložiek. Vďaka tomu sa môže príležitostne spoliehať aj na protileteckú ochranu, vyhradenú priamo jej. „V niektorých najviac ostreľovaných mestečkách a dedinách mám dohodnuté, že jedna hliadka protivzdušnej obrany má vysielačku a vie, že je tu Slovenska. Nevedia síce zmeniť všetko, no naozaj sa o mňa starajú tak, že skôr by oni zahynuli za mňa, ako by som mala zahynúť ja“. Eliška hovorí, že už vie rozoznať typ striel podľa zvuku, ktorý vydávajú. „Je to dôležité, lebo podľa toho sa vieme pripraviť, čo môže prísť“, vysvetľuje. Na východ Ukrajiny vozí aktuálne najmä potravinové a hygienické balíčky, minulú zimu to boli aj generátory. Vozí tam to, čo sama vyzbiera. Keď sa pýtam, že pri takejto práci sa aj zomiera – naposledy to boli dvaja dobrovoľníci koncom septembra, ktorých auto zasiahla strela – Eliška reaguje vetou o vďačnosti tých, ktorých stretáva. „Niektorí nemajú strechu, možno majú porozbíjané okná, polepené igelitom. Ale keď vás privíta stará žena s barlou, podá vám čaj – hoci aj v neumytom hrnčeku – uprie na vás pohľad a povie vám, že je vďačná, že som tam prišla, to sa nedá pustiť z pamäte“, rozpráva Eliška. Ak minulú zimu bol dopyt najmä po generátoroch, teraz je to „teplé oblečenie, ponožky a topánky“. Únava z vojnyUkrajinci sú podľa dobrovoľníčky Elišky Horsákovej čoraz viac unavení z ťahajúceho sa konfliktu. „Už to nie sú prvé dni a mesiace, keď boli všetci zajedno. Musia platiť šeky, verejnú dopravu. Aj ja som čoraz častejšie vystavená korupcii, ktorá sa tam vracia“, otvorene rozpráva Eliška. V podcaste budete počuť aj konkrétne podoby korupčnej chobotnice. „Je smutné, že niektorí aj na vojne zarábajú“, konštatuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Dňa 13. októbra vyštartovala sonda Psyché na rovnomenný asteroid, kde preskúma jeho povrch pripomínajúci jadro našej Zeme. Nachádza sa v hlavnom páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom a jeho skúmaním môžeme získať cenné informácie o formovaní a deformovaní mladých planét.Medzi ciele misie patrí napríklad určiť, relatívny vek oblastí povrchu Psyché (veľký ako tri Slovenská), charakterizovať jej topografiu či zistiť, aké prvky v sebe ukrýva.O prvej misii, ktorá preskúma kovovo-silikónový svet, sa v 63. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Marián Psár a Matúš Toderiška.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 63. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:kedy dorazí sonda k asteroiduna koľkých obežných dráhach bude obiehať,či aké prístroje sa budú nachádzať na palube a čo budú merať.Zaujímavé odkazy:Info o asteroideO misii, trajektórii cesty a orbitePodcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

Kristína Tormová pred 10 rokmi predčasne porodila dvojičky. Ako si na to obdobie spomína, čo ju to naučilo, čo ako mama predčasniatok potrebovala najviac a čo zo svojej skúsenosti odovzdáva ďalej dnes? Prinášame vám ďalšiu časť relácie Pre mamy s Babsy venovaný pokračovaniu témy predčasne narodených detí.Podporiť predčasne narodené bábätká môžete aj vy svojim nákupom akýchkoľvek plienok značky Pampers.Na Slovensku sa každoročne narodí okolo 4 a pol tisíc predčasniatok, čo predstavuje zhruba 7 až 8 % zo všetkých narodených detí. Predčasne narodené deti sú vystavené vyššiemu riziku zdravotných problémov, medzi ktoré patria problémy s dýchaním, trávením, rastom či vývojom mozgu a nervového systému. Blížiaci sa 17. november oslavujeme Svetový deň predčasniatok, ktoré si vyžadujú špeciálnu starostlivosť a pozornosť. Sú to malí bojovníci, ktorí si zaslúžia náš veľký obdiv a empatiu, rovnako tak aj ich rodičia.O tom, ako vyzerá život s predčasne narodenými deťmi, na čo všetko sa treba pripraviť a kde vyhľadať pomoc sa Babsy Jagušák rozpráva v novej časti relácie Pre mamy s Babsy s hostkami – mamou, scenáristkou, spisovateľkou, moderátorkou a herečkou Kristínou Tormovou a prezidentkou OZ Malíček Ľubicou Kaiserovou. V rozhovore dnes sa okrem iného dozviete:- Ako si na to náročné obdobie spomína Kristína Tormová a prečo spolu s odborníčkou, s ktorou sa práve vtedy spriatelili aj v súkromí, hovorí o tom, že je dôležité mať bonding s predčasniatkom v úplne inom rozmere než len krátko po pôrode.- Porovnanie, ako dnes doba pokročila, dokonca už aj od čias pôrodu Kristíny, ktorá si túto situáciu prežíva znova, pretože je oporou svojej blízkej v jej rodine, kde sa narodilo bábätko v 24. týždni tehotenstva.- Ako vznikol OZ Malíček a prečo je dôležité nielen pre rodičov predčasne narodených detí.- Ako prebieha deň v perinatologickom centre, prečo sú sestričky vlastne monitormi bábätiek a ako veľmi sú dôležité pri záchrane predčasne narodených detí.- Že aj taká maličkosť ako nové plienky od Pampers pre predčasne narodené deti zrazu dokáže pomôcť a odbremeniť zdravotníkov i rodičov. Dnes je až neuveriteľné, ako si ešte pred tromi rokmi pomáhali každý sám, napríklad aj strihaním dámskych vložiek na menšie kúsky, keďže ide o naozaj malé plienočky.- Prekvapivý fakt, že aj káva pomáha predčasne narodeným deťom.- Prečo je objatie matky, ktorá si predčasným pôrodom sama prešla, iné ako ostatné.- Kde hľadať pomoc a čo potrebujú rodičia predčasne narodených detí a čo potrebujú samotné predčasniatka, aby vedeli napredovať nielen v boji o život, ale aj neskôr, v boji o svoj plnohodnotný život bez následkov.

Zdenka Koláriková vyrastala v rodine, ktorá už od tridsiatych rokov minulého storočia verila myšlienkam komunizmu. S manželom Michalom v roku 1968 verejne prejavili nesúhlas s okupáciou Československa a následne sa stali obeťami normalizácie: stratili zamestnanie i možnosť pracovať vo svojom odbore, boli vylúčení z komunistickej strany, ich synovia mali problémy s prihláškami na stredné i vysoké školy. Napriek tomu svoj postoj nikdy nezmenili a pohybovali sa v slovenskom disidentskom prostredí.

Vypočujte si podcast Banánové deti, konkrétne jeho trinásty diel. Tento raz ide o reportáž z vietnamskej reštaurácie Hanoi Garden v Bratislave. Vedeli ste napríklad, že denné menu varia deň vopred?Vo vietnamských reštauráciách varia väčšinou Vietnamci, ktorí sem prišli z Vietnamu pracovať. Zdržia sa často niekoľko rokov a niektorí aj celý život. Varia to isté, čo vo Vietname alebo pripravujú poslovenčené jedlá? Viete rozoznať čínske a vietnamské jedlá?A ako sa pripravuje juhovietnamská špecialita Bun Bo Nam Bo? Predviedol nám to Laco, vietnamský kuchár, ktorý po rokoch praxe zvláda pripravovať aj tri rôzne objednávky naraz. Ani jedna z nich netrvá dlhšie ako pár minút. Ako vyzerá život vietnamského pracovníka na Slovensku – tipovali by ste, či si dokáže zarobiť na vlastné bývanie?Čím sa odlišuje vietnamská káva od akejkoľvek inej? Jej ľadová verzia je podľa Vietnamcov lepšia. Viete si predstaviť solenú kávu?Podcastovú sériu Banánové deti moderuje Claudia Alner, narodená vietnamským rodičom na Slovensku. Reportáž z reštaurácie nahrával Peter Hanák.

Počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane hovorili politici o novinároch a médiách frekventovane. Až dve tretiny analyzovaných facebookových príspevkov pritom obsahovali útok. Častokrát išlo o statusy, ktoré boli zaplatené v rámci kampane.Ktorí politici mali počas posledných dvoch mesiacov predvolebnej kampane najviac interakcií na príspevky o novinároch a médiách? Aké témy títo aktéri komunikovali a nakoľko ich príspevky obsahovali útočnú rétoriku? Objavovali sa útoky na médiá a novinárov aj v rámci plateného obsahu? V akých kontextoch sa v obsahu nachádzali útoky na investigatívnych novinárov a novinárky? Prečo bola častým terčom útokov investigatívna novinárka DenníkaN Monika Tódová? Aké typy manipulatívneho obsahu boli smerované proti jej osobe počas kampane či moratória? Ktorí ďalší investigatívni novinári boli počas kampane najviac exponovaní?Aké naratívy sa šíria v rámci tzv. alternatívnych médií či obsahu politikov o téme vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice? Aké nové nástroje využívali politici počas kampane s cieľom diskreditovať tradičné médiá? Ako je slovenská mediálna scéna pripravená na vyššiu úroveň diskreditácie a pretláčanie tzv. alternatívy? Ako môžu novinári a médiá pomáhať konzumentom informácií pri odhaľovaní nepravdivého obsahu? Ako môže na súčasný stav v mediálnom priestore reagovať občianska spoločnosť a watchdogové platformy? Môžu k skvalitneniu médií prispieť aj samotní občania ako konzumenti informácií?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s aktivistkou a výskumníčkou Investigatívneho centra Jána Kuciaka Karolínou Farskou.

In the seventh part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.Slovakia’s president swore in a new government on Wednesday, led by a former populist prime minister Robert Fico. He is poised to end the country’s military aid for Ukraine as it fights Russia’s invasion.The Freedom and Solidarity Party will change its chairman after almost 15 years. Party founder Richard Sulík announced at a press conference that he will not run for re-election as party leader at the congress in March of next year.Pope Francis appointed a new Slovak archbishop. In the Cathedral of St. John the Baptist in Prešov on Thursday at noon, the name of the new metropolitan archbishop of Prešov was announced. Jozef Jonáš Maxim became him."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Na rezorte spravodlivosti bude vo funkcii štátneho tajomníka syn Tibora Gašpara - Pavol Gašpar, ktorý sa na poľovníckej chate v Čifároch stretával so špičkami Smeru a Miroslavom Bödörom. Tajomníkmi sa stanu aj naprikad Kuffovci, ktorí aktuálne čelia obžalobe za vyhrážanie ale aj známy Norberta Bödöra. V podcaste budete počuť Lauru Kellö Kalinskú a Martina Turčeka.O téme sa rozprávame aj s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu. Niektoré mená nových šéfov úradov a štátnych tajomníkov vníma ako nepríjemné prekvapenie. „Vzhľadom na ich pôsobenie v minulosti. Nie je tiež dobrý signál, že štátnymi tajomníkmi budú otec a syn Kuffovci, ktorí sú obžalovaní," hovorí v podcaste.V podcaste tiež približuje, akú moc dostanú štátni tajomníci či generálna tajomníci služobného úradu, na jednotlivých rezortoch.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Dnes aj o tom, ako si Maroš zablokoval služobný notebook a kúpil Minecraft na Nintendo Switch.V 136. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Ako sa Marvel’s Spider-Man 2 stal najrýchlejšie predávaným titulom PlayStation Studios.Na čo používame Reddit.Aké nové neoverené informácie o GTA 6 vyšli na povrch.Tipy na filmy, seriály a hry, ktoré vychádzajú v novembri.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:RECENZIA Marvel’s Spider-Man 2: Dychberúci zážitok v koži pavúčieho mužaSpider-Man 2 je ohromný hit. Za prvý deň predal rekordne veľa kusovMarošov príspevok na Reddite o SpaceXGTA 6 by mohlo ponúknuť novú úroveň hernej fyziky. Objavili sa prvé únikyNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.Podcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. 

Včerajší deň nebol dobrý pre slovenský futbal. V 3. kole Konferenčnej ligy prehrali obaja naši zástupcovia Slovan Bratislava a Spartak Trnava. Slovan prehral na trávniku Lille 1:2 a v tabuľke A-skupiny klesol na druhú priečku práve pod francúzsky tím. Trnava je po domácej prehre s Nordsjeallandom 0:2 v H-skupine stále bez bodu a logicky posledná. Na ich výkony sa pozrieme v našom dnešnom podcaste

Predseda SaS Richard Sulík po 15-tich rokoch končí na čele strany. Chce zostať čestným predsedom s čiastočným právom veta na niektoré rozhodnutia. Do europarlamentu bude zrejme kandidovať aj Jana Bittó Cigániková či Marián Viskupič, len aby zvýšili volebný zisk SaS. Robert Fico bol podľa neho kedysi eurohujer. V podcaste s Richardom Sulíkom sa dozviete:– prečo končí vo funkcii a či máme turné s podpredsedami vnímať ako podporu Branislava Gröhlinga;– že Mária Kolíková je podľa neho v SaS krátko na to, aby bola predsedníčkou;– či sa ešte externista môže stať predsedom SaS;– aké právomoci bude mať ako čestný predseda;– že Matoviča by v europarlamente vyviedli z pléna, ak by mal taký prejav ako včera v NRSR;– že Robert Fico bol v roku 2017 eurohujer;– či bude v europarlamente aj niečo pozitívne presadzovať, alebo len blokovať;– že na kandidátke do europarlamentu budú aj ďalší významní straníci SaS, ktorých úlohou je len zvýšiť volebný zisk;– či nie je dezorientovaný v zahraničnej politike a špeciálne vo vzťahu k Rusku;– že Martin Klus a Lucia Nicholsonová podľa neho robili a hovorili hlúposti;– či bude môcť nová vláda cez ministerku hospodárstva blokovať pomoc Západu Ukrajine;– že Štefan Kuffa ako štátny tajomník rezortu kultúry je nominácia namierená proti kultúrnej obci;– že Boris Kollár robil zákulisné dohody so Smerom, podľa Sulíka bez hodnôt;– či sa nebojí, že Smer s pomocou KDH zmení volebný systém po vzore Maďarska.

Zdá sa, že hlúposť zďaleka nekvitne len na Slovensku.Kto by chcel pred hlúposťou ujsť do zahraničia, môže zažiť trpké sklamanie.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.

Ja nemám strach pretože som zažil epochálny pád komunizmu. Celých 40 rokov som žil v komunizme, v mojom okolí stále niekoho zatvárali a nedalo sa predpokladať, že to niekedy skončí no v jednej chvíli to padlo ako domček z karát. Nebolo k tomu treba nič len taký tichý vánok z raja. To je taká historická skúsenosť, že keby teraz aj čokoľvek prišlo, tak mám stále vieru, že to nakoniec dobre dopadne. Samozrejme nie tak, že budeme pasívne sedieť v kúte, ale že sa pokúsime mať opäť spoločenstvá, mať hodnotovú líniu, mať vzory a ísť za nejakou ideou. Hovorí bývalý disident a dlhoročný poslanec KDH František Mikloško. Ako vidí výzzvy, ktorým bude Slovensko dnes čeliť a kde sú jeho červené čiary?Do parlamentu nastúpil krátko po páde komunistickej totality, už v marci 1990,pôsobil v ňom ako poslanec dlhých 20 rokov. Čelil snahe o ovládnutie štátu Vladimírom Mečiarom, keď kládol politický odpornásledkom tzv. “noci dlhých nožov”, zmerenému referendu, pozbaveniu mandátu jeho kolegu z HZDS Gauliedera či vyčínaniu lexovej tajnej služby. Bol pri formovaní bloku demokratických opozičných strán, ktoré pod názvom SDK napokon vladimíra Mečiara vo voľbách porazil. Dnes sa do parlamentu po 13 rokoch zasa vracia.O čom to hovorí, keď sa do politického zápasu mobilizujú už i autority prednovembrového disentu? Čo František Mikloško očakáva od štvrtej vlády Roberta Fica a čomu podľa neho budeme čeliť? Hrozí nám orbanizácia režimu a kam povedie frustrácia vládnych voličov v prípade nenaplnených predvolebných sľubov?O čo sa môžeme v našich dejinách oprieť a kde dnes ležia autority, na ktoré sa môžeme v zápase o charekter štátu odvolávať? Slovensko je rozpoltené. Ako národ sme v našich hlavách rozpoltení  Polovica chce vodcu a polovica demokraciu. Problém je, že tú jednu polovicu spája ich vodca, zatiaľ čo tá demokratická časť je rozhádaná. Tu sa ukáže zodpovednosť týchto ľudí za krajinu, či chcú ísť iba za svjomi ideovými cieľmi alebo tá demokratická časť ukáže schopnosť pre dobro krajiny sa dohodnúť, hovorí Mikloško.Nie je teda opäť čas na integráciu opozičných síl a akú rolu by v tom malo hrať jeho materské KDH? No a odolajú kresťanskí demokrati vábeniu tzv. “hodnotových” sírén z radov vládneho tábora?Počúvate Ráno Nahlas, s poslancom KDH a autoritou prednovembrového disentu Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Robert Fico vyrazil už ako štvornásobný predseda vlády zastupovať Slovensko na samit EÚ. Pred cestou do Bruselu na parlamentnom výbore pre európske záležitosti vyhlásil, že ako predseda vlády bude podporovať nulovú vojenskú pomoc pre Ukrajinu.  Podľa Martina Poliačika z Globsecu takýmito vyjadreniami Robert Fico len komunikuje s voličmi, ktorí ho dostali k moci. „Čítal by som to ako správu pre jeho domáce publikom, nie ako správu pre zahraničných partnerov.“„Ako predseda vlády budem podporovať nulovú vojenskú pomoc Ukrajine,“ reagoval Robert Fico na otázky Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá sa obáva zahraničnej politiky pod novou vládou. Ak Robert Fico na samite potvrdí, že Slovensko nebude vojensky pomáhať Ukrajine, tak podľa Šimečku bude musieť prísť na výbor a vysvetliť, prečo sa odklonil od záväzného stanoviska.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Ľudmila Husejnova v zajatí doneckých separatistov strávila presne tri roky a trinásť dní. Za jej proukrajinské postoje ju najskôr držali v utajovanom väzení známom ako Izolácia, následne v doneckej vyšetrovacej väzbe – medzi ženami, ktoré si odpykávali tresty za vraždy, obchodovanie s drogami či so zbraňami.„Dozorcovia ich pozorovali kamerou. Napríklad, aj keď sa prezliekali, vždy tam bolo oko pozorovateľa," približuje reportérka Harkotová. Ľudmila musela v cele celý deň stáť, z toho, aby ju iné väzenkyne „nešikanovali" sa vykúpila balíčkami cigariet, ktoré jej posielali blízki.Harkotová v podcaste tiež opisuje, že sú blízki a príbuzní zajatých ľudí nespokojní s tým, že nevidia pravidelné výmeny zajatcov. V ruských väzniciach a vyšetrovacích väzbách pritom môžu byť stále stovky vojakov aj stovky civilistov.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Máme tu chladné mesiace v roku. Čo je potrebné urobiť s našou záhradou? Aké cibuľoviny a ovocné stromy si môžeme v tomto období nasadiť a ako si správne zazimovať záhradu? O všetkom čo potrebujeme urobiť v záhrade pred zimou sme sa rozprávali v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou.V prvom rade sa treba v jesenných mesiacoch podľa Janky Bielikovej upokojiť a nesnažiť sa všetko v záhrade upratať. „Stretávam sa s tým naozaj veľmi často, že ľudia majú tendenciu všetko naozaj upratať, dať do kompostu alebo do nejakého bio odpadu, aby im ostali všetky záhony a zeleninové hriadky čisté a nebol nikde ani jeden list. A v tomto prípade platí, že menej je viac.“ Je ale veľmi veľa úkonov, ktoré v záhrade môžeme postupne robiť. „Napríklad v jeseni sa môžeme sústrediť na výsadbu cibuľovín, aby nás na jar mohli prekvapiť rôznymi farbami, vôňami a tvarmi. Určite môžeme siahnuť aj do zeleninových výsadieb. To čo treba, môžeme spratať a využiť ako kompost. Môžeme dávať preč lístie z trávnikov a iných plôch a môžeme vysádzať ovocné a okrasné stromy.“Cibuľoviny je dobré sadiť až v druhej polovici jeseneJana Bieliková si spomína na povestnú vetu, ktorá sa spájala kedysi so sadením cibuľovín. Znela: Keď idú deti do školy, tak idú cibuľoviny do zeme, a keď idú deti zo školy, tak idú zo zeme. Dnes to už podľa nej neplatí. „Vzhľadom na to aké máme počasie posledné roky, tak nie je tá skorá jesenná výsadba najvhodnejšia. Je to z niekoľkých dôvodov. Aj preto, že nám cibule môžu začať vychádzať už krátko po výsadbe, lebo pocítia ešte teplo tej zeme a majú tendenciu začať rásť, lebo si možno myslia, že už je ich čas, ale oni musia ešte pár mesiacov odpočívať v zemi. A zároveň sú potom aj náchylnejšie na hubové choroby.“ Skúsená záhradná architektka začína vysádzať cibuľoviny v polovici októbra, pokračuje počas celého novembra až do decembra. Viac o tom:·       ako sa správne sadia cibuľoviny·       ako pristupovať k výsadbe trvaliek a ktoré druhy je možné kombinovať·       na čo si dať pozor pri výsadbe ovocných a okrasných stromov·       ako si správne zazimovať záhradu·       ako sa treba postarať o trávnik a zeleninové záhony·       ako si uskladniť citlivé rastliny na teplejšie miestasa dozviete v podcaste portálu Nehnutelnosti.sk v rozhovore redaktorky Zuzany Majerčíkovej so záhradnou architektkou Jankou Bielikovou.   

Riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti hovorí, že Fico šíri bludy a burcuje svojich fanúšikov, ktorí sa následne vyhrážajú konkrétnym ľuďom. Má obavy, aby táto demagógia neprerástla do tragédie. Podľa neho tu ide o útok na slabších – mimovládky a napríklad aj LGBTI+ ľudia sú ľahký terč.V podcaste s Fedorom Blaščákom sa dozviete:– ako vníma útoky Roberta Fica na mimovládky;– že politici spúšťajú vyhrážky svojich fanúšikov na mimovládky a ľudia im hrozia samopalmi;– či doteraz na Slovensku vládli mimovládky;– prečo sú mimovládky terčom pre autoritárskych politikov;– že Robert Fico písal články o ľudských právach do publikácií financovaných Nadáciou otvorenej spoločnosti;– čo sa stane, ak by Robert Fico presadil zákon označujúci mimovládky za zahraničných agentov;– aké aktivity má na Slovensku Nadácia otvorenej spoločnosti;– že učia deti finančnú gramotnosť a nie žiadne ideológie;– že odchod Sorosa mladšieho z Európy takmer neovplyvní fungovanie slovenskej Nadácie otvorenej spoločnosti;– prečo by mal George Soros dostať na Slovensku štátnu cenu, a že v Česku ho už navrhli;– či bolo 100 miliónov od Sorosa investovaných správne a efektívne;– čo môže bežný človek robiť na ochranu demokracie a občianskej spoločnosti;– že sa treba rozprávať so susedou, ktorá volila Smer;– či by naši starí otcovia boli hrdí na dnešné Slovensko;– kto položil život za slobodu a demokraciu na Slovensku;– či máme utekať do Londýna;– že mu prekáža negativizmus a prečo je optimista;– že s politikmi, ktorí nastupujú do vlády, sa vysporiadame s humorom a nie s hlavou v smútku.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Logika vojny akoby bola silnejšia a hlas OSN volajúci po prímerí akoby zostával nevypočutý, dopredu ho však ženú príbehy žien, mužov a detí z krízových oblastí sveta, ktorým pomoc OSN „vracia ľudskú dôstojnosť“. Stanislav Šaling z UNDP - Rozvojového programu OSN. Komunikoval za OSN v začiatkoch Putinovej agresie voči Ukrajine. Predtým nasadený v tímoch krízovej reakcie v Afganistane, Kirgizsku, Pakistane, Južnom Sudáne a na Filipínach. Viedol tiež komunikačné projekty a tímy v newyorskom sídle OSN, či operáciu v Mjanmarsku. Aktuálne zodpovedný za strategickú komunikáciu Rozvojového programu OSN. Ako sa komunikuje za organizáciu, ktorú síce počuť, no zostáva nevypočutá? Za globálneho hráča, ktorý volá po mieri, no akoby záujmy vojny a násilia boli silnejšie?„OSN nie je nadnárodná polícia či armáda, je to globálna platforma na diskusiu suverénnych krajín“, tvrdí Šaling. Jej osobitnú silu vidí okrem toho v humanitárnej pomoci. „Napríklad len tento rok sme na Ukrajinu doručili takúto pomoc pre osem miliónov ľudí“, vysvetľuje. V konflikte medzi Izraelom a radikálmi Hamasu poskytuje v deväťdesiatke budov OSN bezpečný úkryt pre štyristo tisíc civilných obyvateľov Pásma Gazy. „Je medzi nimi tri tisíc tehotných“, tvrdí. Aj preto prichádzajú silné apely na „humanitárne prímerie“ v oblasti zo strany najvyšších predstaviteľov organizácie. V podcaste sa so Stanislavom Šalingom pozrieme aj na jeho pôsobenie hovorcu OSN pre Ukrajinu v prvých dňoch Putinovej agresie, či na jeho skúsenosti z pôsobenia v konflitkých zónach v Iraku či Mjanmarsku. „Sme špecialisti na mediáciu a pomoc ľuďom v núdzi“, hovorí Šaling. Nahrával Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Nič dobré či nič veľké? To sú dve odpovede komentátorov a opozície na otázku čo čakať od novej vlády. Staronový premiér Fico sľubuje „suverénnu zahraničnú politiku“. Majú sa novinári báť a ako nás ovplyvní možný bojkot kritických médií zo strany časti koalície? Igor Matovič sa do opozície vrátil homofóbnym prejavom o Petrovi Pellegrinim. Časť SaS a PS sa počas jeho prejavu zdvihla a opustila sálu.V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas budete počuť Roberta Fica, nových poslancov za PS Ivana Štefunka a za SNS Romana Michelka. Na prejav Igora Matoviča reagoval aj poslanec, no o pár hodín neskôr už nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Predsedu OĽaNO, dnes premenovaného na hnutie Slovensko, sme konfrontovali otázkami, či homofóbne reči patria do našej politickej kultúry.Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy odpovedá na otázky čo čaká od novej vlády a ako sa Aktuality vysporiadajú s bojkotom zo strany niektorých vládnych politikov.Nahrával Peter Hanák.  Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Generatívna umelá inteligencia (AI) dokáže na vyžiadanie tvoriť obrázky, hudbu, videá či produkovať text. Nedávno musel Amazon obmedziť pridávanie nových publikácií, pretože sa to na jeho knižnom trhu začalo hemžiť dielami vytvorenými umelou inteligenciou. Aj generátory obrázkov poháňané AI tvoria diela. Môžeme ich ale považovať za skutočné umenie? Ako blízko k nemu má umelá inteligencia a ako nové technológie ovplyvňujú umelcov?Aj na tieto otázky sme hľadali odpovede s odborníkmi, ktorí majú k danej téme azda najbližšie. Hosťami dnešného podcastu SHARE sú pán docent András Cséfalvay a pani doktorka Zuzana Husárová. Pôsobia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení s názvom Digitálne umenia.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Či je jednoznačná odpoveď na to, kto by mal byť majiteľom autorských práv na dielo vytvorené umelou inteligenciou.Akým spôsobom naši respondenti už využili AI vo svojej práci.S akými inšpiratívnymi spôsobmi využitia AI sa v rámci svojej praxe stretli.Ako András Cséfalvay pracoval s generátormi obrázkov.Či je ohrozená práca umelcov.Či by mohla umelá inteligencia ohroziť ľudskú kreativitu.Odkazy na témy, ktoré sme spomenuli v podcaste:Takto vyzerá socha vytvorená umelou inteligenciou. Je inšpirovaná sochárskymi géniamiUmelá inteligencia ide zmeniť Photoshop, Firefly je dostupný pre všetkých používateľovUmelci sú naštvaní. Obraz vytvorený umelou inteligenciou vyhral na výtvarnej súťažiGodzilla ako balerínka či posledné selfie pred koncom sveta? Umelá inteligencia hrozivo nakreslí čokoľvekNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.Podcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny Živé.sk a HernáZóna.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo <a...

Znalosť histórie je účinnou zbraňou proti hoaxom.Sandra Sviteková je mladá žena, ktorá chcela byť pani učiteľkou, ale slovenské podmienky boli pre ňu neprijateľné. Preto radšej niekoľko rokov pracovala v obchode na oddelení mäsiarskych výrobkov.Popri tom sa ale nechcela histórie vzdať a veľmi efektívne využila technológie 21. storočia. Dnes už o nej môžeme hovoriť ako o jednej z najznámejších influenceriek na Slovensku.V relácii Sloboda nie je happy end! sa so Sandrou Polovkovou rozprávala o svojej ceste influencerky, o jej práci, ale napríklad aj o crossfite, ktorému sa obe Sandry venujú v bratislavskom Crossfit Proton.

Na nich je príznačné, že nevedia, čo to znamená štát. Myslia si, že štát je iba veľký bankomat, kde sa budú obsluhovať oni sami, ale každý kto trošku rozmýšla vie, že štát je predsa oveľa vážnejšie a zožitejšie spoločenstvo. Možno by im pomohlo, keby sa prestali tak vášnivo venovať bludárstvu a tmárstvu, ktoré si osvojili ako svoju politickú komunikáciu pretože realita vždy zvítazí. Všetky tie ich povery, rozprávky a fóbie, ktoré majú, sa totiž pri strete s realitou rozsypú, hovorí na margo nastupujúcej vládnej moci publicista Michal Havran. Čo nás čaká v ére Fica IV.?Slovensko prešlo predčasnými parlametnými voľbami a ako povedal kedysi dávno, ešte v 90. rokoch, jeden z klasikov slovenskej politiiky: “Je po voľbách, zvyknite si.” A tak si Slovensko zvyká na nastupujúcu vládu Fica IV. Aká bude nová vládna moc a čo nás čaká? O čom vypovedajú výsledky volieb, toré rozčesli krajinu prakticky na dve polovice? Kam sme sa týmito voľbami ako spoločnosť posunuli a akým výzvam budeme ako krajina čeliť? Kto sú naši noví mocipáni a o čo im vlastne ide? No a čomu, okrem čoraz napätejšej svetovej geopolitiky, zadrhávajúcej sa ekonomiky, práznej štátnej kasy a enormným očakávaniam vlaatných voličov, bude vládna moc čeliť? A aká éra to bude pre slovenskú kultúru v gescii SNS?Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana.&nbsp;Podľa neho sa slovenská spoločosť veľmi psunula i občiansky emancipovala. “My sme sa to naučili za Mečiara, pripomenuli sme si to pred piatimi rokmi a každy, kto je dnes v našej politike, musí s týmto počítať, musí počítať s existenciou tejto tzv. Tretej sily, ktorou je proste ulica slovenských miest,” hovorí Havran.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Prezidentka Zuzana Čaputová už zajtra vymenuje novú vládu. Dôvodom je, že Rudolf Huliak nakoniec stiahol svoju kandidatúru na ministra životného prostredia. SNS tak na tento post nominovala Tomáša Tarabu.„Vznikla otázka, či moja osoba bude rozhodujúca pri štiepení vznikajúcej koaličnej vlády. Týmto spôsobom ja určite nedopustím, aby nám tu vyhralo Progresívne Slovensko,“ odôvodnil Rudolf Huliak svoje stiahnutie kandidatúry na ministerstra životného prostredia.Podľa Tomáša Tarabu SNS cíti obrovskú zodpovednosť za vznik novej vlády. Zároveň národniari chceli dosiahnuť aj to, aby Robert Fico mohol vo štvrtok hájiť v Bruseli slovenské záujmy v oblasti migračného paktu.V podcaste sa budeme rozprávať s politológom Jozefom Lenčom o vplyve Tomáša Tarabu. Rovnako sa zameriame na prezidentka Zuzanu Čaputovú, ktorá by mala podľa Lenča umožniť vláde, aby fungovala v tých intencich, aké si zvolili voliči v parlamentných voľbách.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Naša reprezentácia v malom futbale odletí už tento týždeň do Spojených arabských emirátov, kde absolvuje majstrovstvá sveta. Je to už štvrtý svetový šampionát a druhýkrát so slovenskou účasťou. V roku 2019 obsadili naši reprezentanti v Austrálii siedme miesto. Dosiahnu teraz viac? Tomuto podujatiu sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Martin Hojsík (PS) je novým podpredsedom Európskeho parlamentu. Ako dlhoročný enviroaktivista tvrdí, že ak by bol Rudolf Huliak ministrom životného prostredia, môžu vyhynúť niektoré druhy, viac ľudí by zomrelo následkom znečisteného ovzdušia a prišli by sme o európske peniaze. Európski socialisti boli podľa neho už dlhodobo znechutení z politiky Smeru. Hovorí, že pozastavením členstva Smeru Robert Fico stratil európskych spojencov.V podcaste s Martinom Hojsíkom sa dozviete:– prečo by Rudolf Huliak nemal byť minister životného prostredia;– že Robert Fico zrejme bude musieť prezidentke ponúknuť nové meno ministra životného prostredia, inak prezidentka môže brzdiť menovanie celej vlády;– či je možné, že by R. Huliak mohol riadiť rezort z úzadia a či iný nominant SNS nebude také isté zlo;– že zlý minister by mohol spôsobiť vyhynutie korytnačky močiarnej;– že tisíce Slovákov zomierajú pre zlú kvalitu ovzdušia a preto pri nominácii na ministra ide aj o životy;– či by sme prišli o európske peniaze;– ako sa dostal k funkcii podpredsedu Európskeho parlamentu;– prečo ľudia na vidieku volia SNS a Smer a nie PS;– že politika SNS a výrub lesov doteraz nepriniesli rozvoj vidieka, no turizmus ho prinesie;– ako by sa zatvárili v Bruseli, keby tam prišiel Rudolf Huliak ako minister;– prečo je PS v jednej europarlamentnej frakcii s Andrejom Babišom, ktorý reprezentuje proorbánovskú a protimigračnú politiku;– čo stratí Robert Fico tým, že európski socialisti pozastavili členstvo Smeru;– že SNS v Bruseli vnímajú ako extrémistov;– že niektorí európski socialisti, napríklad holandský poslanec marockého pôvodu, sa na Smer pozerali so znechutením.

“Keď človek dostane rakovinu, vnímanie okolitého sveta sa zúži na jeho vyliečenie, pozornosť sa kladie len na fyzickú liečbu. Pacient v sebe nesie ale oveľa zložitejšie pocity, pacient je stále bytosť, s vedomím, snami, túžbami, koníčkami, na čo sa častokrát zabúda.” hovorí v 1. časti novej podcastovej minisérie Intímne o rakovine onkologická pacientka Daniela Marušková a onkopsychologička Lucia Budačová, s ktorými sa rozprávala moderátorka podcastu&nbsp; Vera Wisterová.Jeseň je každoročne pre Ligu proti rakovine obdobím, keď do spoločnosti prináša témy, o ktorých treba hovoriť – preventívne prehliadky, potreba pohybu, starostlivosť o zdravie či aspekty, ktoré so sebou rakovina prináša.&nbsp;Tento rok sa Liga proti rakovine v kampani venuje téme intimity onkologického pacienta, pričom z nej vznikol aj tento podcast, ktorého cieľom je hovoriť o témach, ktoré sú pre verejnosť stále tabu.Podcast pripravila: Liga proti rakovine a aktuality.skKontakt na bezplatnú Onkoporadňu Ligy proti rakovine:0800 11 88 11, poradna@lpr.sk www.lpr.sk

281 miliónov. Práve toľko je podľa odhadov OSN migrantov – a teda ľudí, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoje domovy. Ak by vytvorili štát, bol by rovno štvrtý najľudnatejší – po Číne, Indii a Spojených štátoch. Najatraktívnejšou destináciou pre nich je pritom Európa.&nbsp;Migrácia a osobnitne tá vynútená je aktuálne bolestnou kapitolou týchto dní: už takmer dvojročná vojna na Ukrajine či vyše dvojtýždňový konflikt medzi Izraelom a Hamasom. Aj tie vyhnali z domov už milióny ľudí. A k tomu môžeme pridať opäť oživenú migrantskú vlnu, ktorá aktuálne zatvára hranice okolitých štátov nášho regiónu – a to aj toho najžiadanejšieho – Nemecka.&nbsp;Hrozba či príležitosť? Téma pre Líviu Styp-Rekowsku, ktorá stojí na čele misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu v Poľsku.&nbsp;Keď sa jeden život zmestí do batôžka„Pri záchrannej operácii v Taliansku som stretla rodiny z Iraku, ktoré sa chceli do Európy dostať cez Stredozemné more. Každý mal malilinký batôžtek, v ktorom mali pas, najosobnejšie veci, najosobnejšie spomienky. Z ich bývalého života im zostalo len to, a to museli mať šťastie“, spomína Styp-Rekowska.Migranti a osobitne utečenci sú tak odkázaní na pomoc a citlivosť spoločností a štátov, ktorými prechádzajú.&nbsp;„Veľmi často sa ľudia pýtajú, prečo sem tí ľudia prišli? Vždy odpoviem: Skúste si predstaviť, že by ste boli v ich situácii. Urobili by ste presne to isté“, rozpráva.&nbsp;Opustiť rodnú krajinu a domov je podľa šéfky poľskej misie Medzinárodnej organizácie pre migráciu vždy výsledkom reakcie na „beznádej“ a kritický stav spoločnosti. „Určite by ste sami chceli zachrániť svoje deti, rodičov. Dať im nové možnosti, bezpečie, vzdelanie…“, dodáva.&nbsp;V rozhovore sa tiež dozviete:&nbsp;- čo môžu urobiť zatvorené hranice s migračnými vlnami- akú dôležitú úlohu zohráva v živote migranta mobil- aký je rozdiel medzi migrantami a utečencami- ako Poliaci prijímajú Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou;- že neznalosť domáceho jazyka je prekážkou pre uplatnenie v obore, no je to len dočasné;- ako na neriadenú migráciuPodcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Branislava Gröhlinga si viem predstaviť ako lídra strany, uviedla pre Aktuality.sk Mária Kolíková. Podobne to vníma aj Juraj Droba, podľa neho vie byť Gröhling silným kandidátom.Richard Sulík čoskoro skončí ako šéf SaS. Kandidáti, ktorí majú záujem stať sa jeho náhradníkmi majú päť mesiac. Predseda SaS dnes uviedol aj mená ľudí, ktorých si vie predstaviť ako náhradníkov. V podcaste budete počuť Branislava Gröhlinga, Máriu Kolíkovú a Juraja Drobu.O tom, že SaS po takmer 15 rokoch zmení predsedu sa v podcaste rozprávame s politológom Radoslavom Štefančíkom. Podľa neho je to veľmi dobrý ťah. „Vyzerá to tak, že si to premyslel a zvážil, že to nebude pre stranu jednoduché. Takýmto spôsobom chce celý tento proces menežovať z úzadia," myslí si.Podľa Štefančíka sa Richard Sulík už nevidí ako rádový poslanec, ktorý z opozičných lavíc kritizuje vládnu moc. „To už ako keby sa mu ani nechcelo. Chce ísť do Bruselu, pretože tam bude mať zrejme pokoj od prekáračiek typických pre Slovensko," tvrdí s tým že slovenská politika bude dôležitejšia ako politika v Bruseli.Politológ si nemyslí, že sa v SaS nachádza podobne autentický líder ako je Richard Sulík.V podcaste tiež budete počuť:- kto môže byť Sulíkov favorit na predsedu,- nakoľko môže byť nový predseda autentický,- či neuškodí SaS zmena šéfa.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis KonaFotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE-Fotovoltika

Bol preťažený a policajti takúto pokutu už dali viac krát. Ako je to na Slovensku? Futbalista David Beckham predal svoje Lamborghini Gallardo veľmi lacno a Ford si dal patentovať vylepšenie slnečnej clony v aute, ktorá môže pomôcť zachrániť životy. Aj tieto informácie sa dozviete v ďalšej časti auto-moto podcastu inzertného portálu&nbsp;AUTOBAZAR.EU&nbsp;s Ďurom Sabom.

Poznáme ju z mnohých seriálov, ale aj ako speváčku. Čo všetko sa skrýva za jej úspechom a ako sa držať prirodzenosti aj v čase, keď naokolo vládne najmä ilúzia o dokonalosti?“Vždy som chcela byť herečka a vždy som sa chcela uberať týmto smerom, ako dieťa som bola obrovský introvert a na dramatickej výchove som prišla na to, že pri hraní môžem byť kýmkoľvek a pustiť von svoje emócie. A vtedy som zistila, že toto je moja cesta. Za svoj najväčší úspech považujem to, že som si mohla vybrať čo robím. Tvoriť pre deti nie je ľahké, je to veľká zodpovednosť, pretože vychovávame budúce generácie, otvára svoj príbeh herečka a speváčka Adriana Pešinová, ktorú poznáme aj ako speváčku skupiny Paci Pac. Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Aká bola jej cesta k práci, ktorú miluje? “Vždy som svojim učiteľkám hovorila, že chcem byť herečka, ale nechcem byť známa, ja mám rada svoje súkromie, nikdy ma nehnal úspech, ale vždy som vedela, že si chcem zarábať tým, čo ma baví. Stačí robiť to, čo nás baví a úspech či peniaze prídu samé, tiež mám za sebou dlhú a ťažkú cestu, hovorí v podcaste Ženy ako my. A ako sa dostala k&nbsp;spievaniu v Paci Pac? Zaujímavé je, že najskôr spievať vôbec netúžila, najskôr sa hanbila spievať pred publikom, keď však prišla ponuka byť speváčkou v Paci Pac, neváhala. “Začala som chodiť na hodiny spevu, zistila som, že spev mám rada, no a keď prišiel kontakt s deťmi, to ma úplne zlomilo, dovtedy som netušila, aký mám ku nim vzťah. To som zistila, až keď som začala koncertovať. Zistila som, že sama som ako dieťa, a že ich svet je aj môj svet. Ak deti cítia, že pre ne robíte niečo zo srdca a úprimne, tak to ocenia," hovorí Adriana Pešinová.V rozhovore sa okrem iného dozviete:&nbsp;-ako sa Adriana dostala k herectvu&nbsp;-čo najviac miluje na svojej práci a čo je na neja najťažšie&nbsp;-či je ťažšie tvoriť pre dospelých alebo pre deti&nbsp;-čo ju naučila práca a vystúpenia s deťmi&nbsp;-aký vzťah má k móde a kráse

Tento štát sa nespráva voči chorým, zdravotne či inak znevýhodnením, príliš láskavo a dokonca sa nespráva tak, ako by sa mal, ani voči tým, ktorí sa o nich starajú a ktorí tým preberajú úlohy štátu, hovorí bývalá poslankyňa a dhodobá bojovníčka za práva zdravotne či inak znevyhodnených Jana Žitnanská. Pre koho je teda tento štát, ak nie je pre chorých či zdravotne a inak znevýhodnených?“Táto krajina nie je pre starých,” tak znie názov kultového filmu bratov Coenových. Slovensko však ani po vyše 30 rokoch od svojho vzniku nie je krajinou nielen pre starých, ale ani pre chorých, chudobných, zdravotne či inak znevýhodnených či proste iba akokoľvek iných. Namiesto pomocnej ruky, snahy o pochopenie či o vyrovnanie štartovacích čiar sa totiž až príliš často stretávajú s ignoranciou, výsmechom, hejtom a dokonca sa neraz stávajú i objektami závisti či nenávisti.V tejto krajine si vieme závidieť i žalúdočný vred, hvorí bývalá poslankyna Demokratov a predtým Za ľudí či KDH a dlhoročná bojovníčka za práva znevýhodnených Jana ŽitnanskáAk teda Slovensko nie je pre starých, chorých či nejako znevýhodnených, tak potom si musíme položiť zásadnú otázku: Pree koho vlastne táto krajina je? A v čom je problém, v zlom a neprajnom nastavení systému alebo jednoducho systém iba odráža naše mentálne nastavenie, teda naše sebectvo, sebazahľadenosť a neohotu k empatií, súcitu a solidarite k akejkoľvek inakosti či dokonca údajnej slabosti?Témy a otázky pre bývalú poslankyňu a človeka, ktorý náš sociálny systém, ako i jeho problémy a výzvy, pozná veľmi dobre Janu ŽitnanskúPočúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Posledný kus Hyundai Kona Hybrid style 1. 6 GDI HEV za skvelú cenuAutopolis Kona

Východným Slovenskom 9. októbra otriaslo zemetrasenie s magnitúdou 4,9 stupňa. Pre verejnosť bolo nečakané.Či bolo nečakané aj pre odborníkov a či si máme na zemetrasenia odteraz zvykať, nám v podcaste SHARE porozprával profesor fyziky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave so špecializáciou na seizmológiou Peter Moczo. Rozprával sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Prečo sa zemetrasenia nedajú predpovedať.Čo by bolo nutné urobiť, aby to možné bolo.Či bolo zemetrasenie z 9. októbra na slovenské pomery výnimočné.Vedci zemetrasenie týždeň analyzovali. Čo zistili?Aké iné silné zemetrasenia boli v minulosti na Slovensku zaznamenané.Či je čas prehodnotiť bezpečnostné normy.Existuje možnosť, aby jedno zemetrasenie vyvolalo zemetrasenie niekde celkom inde?K téme: Zemetrasenie, aké si nikto z nás nepamätá: Čo vedci zistili o minulotýždňových otrasoch? (+detaily o udalosti) Podceňované: minulé a budúce zemetrasenia na Slovensku | Aktuality.sk Upozorniť na zemetrasenie môže aj smartfón: Ako si to nastaviť?Operátori: Vieme pomôcť aj pri zemetrasení. Len nás o to musí štát požiadaťAko si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Adela Vinczeová (rodená Banášová) vyštudovala odbor kulturológia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Najprv moderovala v slovenskom Fun Radiu. Do povedomia divákov sa ale dostala predovšetkým moderovaním troch sérií hudobnej súťaže Slovensko hľadá Superstar. Nasledovala tanečná súťaž Let´s Dance. Účinkovala aj ako porotkyňa v programe Slovensko má talent.&nbsp;V rokoch 2010/2011 uvádzala svoj program Adela show. Aktuálne sa na televíznych obrazovkách objavuje ako moderátorka talkshow Trochu inak s Adelou a hudobného programu Chart show.&nbsp;Je najúspešnejšou účastníčkou v doterajšej histórii diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky (OTO).V relácii sa dozviete:čo ju najviac prekvapilo pri výchove dieťaťa&nbsp;aký a či má ešte nejaký sen&nbsp;pre koho rapovala po nemeckyakú najväčšiu hanbu zažila počas svojej kariérykam rada chodí na dovolenku a iné…

Alexander Burger prežil pestrý život. Narodil sa v obci Ratkovské Bystr, odišiel tzv. balkánskou cestou do Francúzska, v libanonskom Bejrúte bol odvedený do československej armády. V Marseille nastúpil ako vojak 1. československej divízie. Zúčastnil sa obrany Francúzska, odplával z juhofrancúzskeho prístavu Séte do Liverpoolu, zúčastnil sa obliehania Dunkerque pri meste Bourbourg. Hovoril, že nebol naivný a&nbsp;stále rátal s&nbsp;tým, že vojnu neprežije. Keď sa vrátil domov, uvedomil si, že nemá žiadnu kvalifikáciu.

Cvičiť je zdravé, ale dôležitá je motivácia. Cvičiť by ste podľa odborníkov mali každý deň, ale iba ak to robíte pre zdravie a správne. Ak je vašim cieľom dokonalá postava, pravdepodobne sa to skončí zle. Väčšina ľudí totiž uvažuje ako Simona Salátová, ktorá cvičila do odpadnutia a potom to vzdala. Počúvajte náš podcast TELO, dostupný iba predplatiteľom služby Aktuality Navyše.Jedenásť tréningov týždenne, aby ste za rok zhodili 30 kíl, je extrém. Aj také extrémy zažili naši poslucháči a poslucháčky. Toto je však najlepšia cesta k úrazu alebo dokonca k psychiatrickej diagnóze. Podľa odhadov britských vedcov je až každý desiaty pravidelný návštevník posilňovne chronicky nespokojný so svojim telom a trpí teda poruchou zvanou bigorexia.Ako často by sme teda mali cvičiť? V dnešnej epizóde podcastovej série TELO budete počuť rady od lekára, profesionálneho trénera s doktorátom zo športovej vedy, psychologičky aj psychiatričky.Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Autorom scenára, viacerých rozhovorov a v tomto prípade aj protagonistom tohto podcastu je Peter Hanák.

Témy spojené s korupciou a právnym štátom predstavovali počas predvolebného obdobia u niektorých dezinformačných aktérov pomerne markantnú časť obsahu. Celkový diskurz v jednotlivých témach určite k dôvere v súdnictvo, právny štát, ale aj médiá či politikov neprispel. Práve naopak, smeroval k podrývaniu ich autority a znižovaniu celkovej dôvery verejnosti v dané inštitúcie.Ako sa v uplynulých mesiacoch vyvíjala diskusia o témach korupcie a právneho štátu v dezinformačných zdrojoch? Líšila sa komunikácia starších tém ako je vražda Jána Kuciaka a jeho snúbenice, a tém, ktoré sa objavili až koncom predvolebnej etapy? Nakoľko sa dané témy objavovali v obsahu politických predstaviteľov? Vyskytovalo sa aj preberanie rétoriky politikov v príspevkoch alternatívnych médií či skupín na Facebooku a Telegrame? Čím sa odlišuje komunikácia korupčných tém na oboch sociálnych platformách? Existuje v rámci nich rozdiel v manipulatívnosti obsahu alebo vzorcoch prezdieľavania obsahu?Ktoré témy boli počas sledovaného obdobia najviac prezentované a na ktoré sa viazalo najviac manipulatívnej rétoriky? Od akých aktérov pochádzalo najviac manipulatívnych príspevkov a na ktorej sociálnej sieti takýto obsah prevažoval? Aké konšpiračné naratívy sa objavovali tesne pred voľbami, napríklad v spojitosti so zadržaním Tibora Gašpara či s témou Úradu špeciálnej prokuratúry? Prečo bola na témy korupcie a právneho štátu naviazaná klamlivá rétorika o údajnom štátnom prevrate či snahe zlikvidovať opozíciu?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová so šéfredaktorkou Infosecurity.sk Michaelou Ružičkovou.

In the sixth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.The new government will be formed by the party Smer with the parties Hlas and SNS. Slovakia has been familiar with the names of the new personnel for a few days now. It was the proposal of Rudolf Huliak as Minister of the Environment that aroused opposition among environmentalists, foresters, and part of the public. More than 40,000 people have already signed the petition against his nomination.&nbsp;Zuzana Čaputová also refused to appoint him as a minister.The Slovak Republic apologized to former Minister of the Interior and future Minister of Defense Robert Kaliňák for the accusations of founding a criminal group and other acts - disclosure of tax secrets and abuse of authority of a public official. His charges were dropped by the General Prosecutor's Office.Slovakia is only a small step away from progressing to the European football championships. Two rounds before the end of the qualification for advancing to Euro 2024, Slovakia is in second place. To definitively confirm participation in Germany, one point is needed.The podcast used a short sample from facebook.com/RudolfHuliak."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Až do poslednej chvíle nebolo zrejmé, kto zasadne na post ministra zahraničných vecí. Robert Fico si nakoniec vybral podpredsedu Smeru Juraja Blanára. Už pred pár dňami informoval, že tento post potrebujeme šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie.Počas prebiehajúcich rokov bola nominácia ministra zahraničných vecí jednou z tých najľahších, tvrdí v podcaste bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš. Tentokrát sa Robert Fico rozhodlo pre Juraja Blanára. Na čele ministerstva zahraničných vecí stáli už štvrťstoročie kariérni diplomati. Budúci predseda vlády a minister zahraničia budú musieť podľa Demeša vysvetľovať v zahraničí svoju predvolebnú rétoriku. Tá bola počas posledných rokov agresívna a často proruská. Podľa Pavla Demeša by bolo nepredstaviteľné, ak by prezidentka súhlasila s nomináciou Rudofla Huliaka na ministra životného prostredia. Rozhodnutie Zuzany Čaputovej bolo podľa bývalého poradcu prezidenta Michala Kováča správne. Huliak dlhdobo prezentuje názory, že neuznáva zmenu klímy a na sociálnej sieti schvaľoval násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi.

Otázkou súčasnosti je, či sa zastaví stíhanie „našich ľudí“.Riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom okrem iného zhrnula, čím sa líši prípad Andreja Kisku od kauzy Ladislava Bešternáka.

Dnes aj o tom, ako vyriešiť problém neposlušného psa po odchode z bytu kamerou. Počas nahrávania sa jeden z nás sa trápil s preinštaláciou počítača.V 135. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Fenomén menom Minecraft predal rekordný počet kópií.Prečo ho deti žerú aj v škôlke.Prečo sa Netflix chce dostať do sveta hier.Ako s tým súvisí GTA.Ako jeden z nás vyskúšal kameru na domáceho miláčika.Boli sme na premiére filmu Vrahovia mesiaca kvetov.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Minecraft láme rekordy v popularite. Počet predaných kópií je neuveriteľnýGTA na Netflixe? Streamovací gigant má odvážne plány Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny&nbsp;Živé.sk&nbsp;a&nbsp;HernáZóna.sk.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Naši futbaloví reprezentanti v októbri prehrali v Portugalsku 2:3 a zvíťazili v Luxembursku 1:0. Dve kolá pred koncom kvalifikácie im jediný bod stačí na postup na budúcoročné EURO. Slováci podľa názorov fanúšikovskej aj odbornej obce hrali výrazne horšie v porovnaní so septembrovými zápasmi, hoci sa posunuli k šampionátu v Nemecku. My sa na ich výkony pozrieme dnes rečou dát. Čo hovoria o zápasoch Slovenska čísla? Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Užívame si na úkor budúcich generácií, hovorí odchádzajúci minister financií úrandíckej vlády Michal Horváth.V podcaste s ministrom financií Michalom Horváthom sa dozviete:– či sú verejné financie naozaj v najhoršom stave v celých našich dejinách;– kto alebo čo to spôsobilo;– že doterajšie vlády pri rozdávaní nemysleli na to, odkiaľ vezmú peniaze;– čo sa stane, ak bude Ficova vláda šetriť len tempom pol percenta ročne;– ako voliči Smeru doplatia na Ficovu politiku;– či nás čaká grécka cesta a štátny bankrot, alebo nás finančné trhy prinútia šetriť viac;– či bude nevyhnutné zdvihnúť dane;– že znárodnenie druhého piliera by z dlhodobého hľadiska zhoršilo náš problém;– že aktuálne žijeme na účet budúcej generácie;– ktoré dane bude musieť vláda zvýšiť;– že vláda bude musieť zapracovať opatrenia z "lega" - a škrtať úradníkov, zdaňovať majetok a rušiť daňové úľavy;– že reforma dôchodkov nás nezachráni;– či potrebujeme reformu zdravotníctva a škrtanie nemocničných oddelení;– že Slovensko má rezervy v zamestnanosti žien a marginalizovaných komunít;– že na ekonomický rastu budeme potrebovať aj migrantov, najmä tých šikovnejších;– či sa o nás v starobe budú starať Sýrčania;– ako by vláda mala dotovať energie a či by väčšine populácie mali zdražieť.

Už sa črtá, kto sa môže tešiť na ministerský plat.Témou najnovšieho Ťažkého týždňa je zostavovanie vlády.Ťažký týždeň môžete podporiť na&nbsp;aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Bezpečnosť technologických spoločností je mimoriadne komplexná téma. Jedným z veľmi efektívnych prístupov je využívanie služieb takzvaných etických hackerov.O tom, čo to znamená a kedy to dáva zmysel, sa s nami v podcaste SHARE rozprávali dvaja hostia, šéf technologickej bezpečnosti Slovak Telekomu a T-Mobile Česká republika Tomáš Masný a etický hacker zo spoločnosti Istrosec Milan Kyselica. Spovedal ich redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Slovak Telekom.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo sú penetračné testovania a aký je ich význam.Aká je úloha etického hackera.V čom je výhoda, keď kyberbezpečnosť rieši profesionálna firma.Že zapojenie profesionálnej firmy aj etického hackera v kyberbezpečnosti sa vhodne dopĺňa.Ako sa pripraviť na kybernetický útok.Čo robiť, ak už k útoku došlo.Akú rolu hrá v momente útoku ľudský faktor a ako obmedziť riziká z toho vyplývajúce na minimum.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

„Niektorí majú dojem, že kampaň nebola špinavá. Podľa mňa však bola špinavšia, ako kampane, ktoré sme videli doteraz," hovorí v podcaste politický marketér Martin Burgr.Podľa neho sa počas kampane šírila neskutočná špina a prvýkrát do kampane vstúpila aj umelá inteligencia. „Zároveň sme boli prvýkrát svedkami toho, že sa rôzne prúdy, vrátane konšpiračných, dokázali spojiť v prospech jednej strany."Podľa Martina Burgra je Robert Fico z pohľadu marketingu politický fenomén. „Z akej situácie dokázal stranu vytiahnuť spät na víťaznú, je zaujímavé. Aj ťažko napodobiteľné. Na druhej strane sa mi vždy žiada povedať, že ak má neobmedzené pole pôsobnosti a nelimituje sa pravdou, tak sa hrá oveľa ľahšie," zdôrazňuje.Nemyslí si, že sa v kampani Progresívneho Slovenska udiali nejaké chyby a tvrdí, že sa poučili z neúspešnej kampane v roku 2020. „V našej kampani bola od začiatku jednota v tom, čo chceme ponúkať a ako chceme vystupovať. Dobrá kampaň má vyzerať takto. A zlá je vtedy, keď sa lieta ako šarkan vo vetre: kde zafúka tam sa ide."V podcaste budete tiež počuť:- čo rozhodlo voľby,- prečo si myslí, že bola táto kampaň špinavšia, ako tie predošlé,- prečo je ťažké zhodnotiť kampaň Smeru,- a prečo nesúhlasí s tým, že Robert Fico určoval témy počas kampane,- ako vyzerá práca volebného stratéga,- a ako vyzerá príprava kampane.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Prezidenta Zuzana Čaputová sa rozhodla, že nevymenuje Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia. Medzi dôvody patrí aj to, že Huliak neuznáva zmenu klímy a schvaľuje násilné vysporiadanie sa s názorovými oponentmi.„Prezidentka má svojimi rozhodnutiami zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Riadny chod ministerstva životného prostredia nemôže zabezpečiť človek, ktorý svojimi vyjadreniami neguje dlhodobo platnú environmentálnu politiku tohto štátu a medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná,“ vysvetľuje v podcaste hovorca prezidentky Martin Strižinec.Strana SNS sa nechystá nomináciu Rudolfa Huliaka&nbsp; na ministra životného prostredia zmeniť. Huliak vo svojom facebookovom videu kritizoval prezidentku, že nemala žiadny dôvod neschváliť jeho nomináciu. Prezidentka Zuzana Čaputová pravdepodobne nemá problém s ostatnými menami, ktoré boli v návrhoch na nových ministrov. Naznačila to dnešných vyjadrením, konštatuje v podcaste vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte univerzity Komenského v Bratislave a poradca prezidentky Marián Giba.

Z okna domu vidíš tank, približuje v podcaste Stanislava Harkotová, ktorá sa bola pozrieť na územia blízko frontu. A stretla sa aj s tankistami priamo na mieste, kde plnia bojové úlohy.Úsek frontu pri Kupjansku a Lymane je celkom aktívny, opisuje v podcaste Stanislava Harkotová. „Práve v tomto úseku frontu sa Rusi snažia o lokálnu ofenzívu."Novinárku zaujímalo, ako v tomto úseku vyvíja front. Pohybovala sa bližšie k Rusom. „Išli sme za tankistami, ktorí sú skrytí v lese. Mala som možnosť navštíviť aj delostrelcov. Videli sme aj prácu ukrajinských bojových vrtuľníkov. " približuje, čo zažila v ukrajinskom teréne Stanislava Harkotová.Novinárka v podcaste opisuje, ako vyzerá prostredie, kde vojaci plnia bojové úlohy. Ako vyzerá deň tankistov? Čo hovoria civilisti, ktorí žijú blízko frontu?Vypočujte si podcast Nahlas z Ukraїny, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Naše budovy, byty či domy sú často stavané len pre zdravých a&nbsp;vitálnych ľudí. Akosi sa zabúda na to, že sú medzi nami aj ľudia so zdravotným znevýhodnením, seniori, rodičia s&nbsp;kočíkmi alebo sa nám nedajbože môže stať úraz. Ako je to na Slovensku s&nbsp;bariérami a&nbsp;čo by sa zmenilo keby sme budovy navrhovali univerzálne pre všetkých? V podcaste portálu Nehnutelnosti.sk sme sa o&nbsp;tom rozprávali s&nbsp;vedúcou Výskumného a školiaceho centra bezbariérového navrhovania CEDA na Fakulte architektúry a dizajnu STU v&nbsp;Bratislave Leou Rollovou.S&nbsp;odstraňovaním bariér na Slovensku sme na tom podľa Lei Rollovej pomerne zle. „A v&nbsp;rámci Európy sme na tom veľmi zle. Pretože sa veľmi málo investuje do odstraňovania bariér a&nbsp;nie je žiadny strategický plán, ktorý by nejaké míľniky stanovil alebo kde by sa nejakým spôsobom systematicky pracovalo na tom, aby sa bariéry odstraňovali.“ Rollová zdôrazňuje, že môže za to u&nbsp;nás to, že nie sú prijaté v&nbsp;tejto oblasti žiadne systémové opatrenia. „Napríklad, keď sa upravujú chodníky, tak sa to deje len vtedy, keď sa v&nbsp;okolí niečo stavia. Čiže nie je to stanovené tak, že by si obec povedala, tak teraz ideme odstraňovať bariéry na celej trase nejakej ulice. Je málo takýchto situácií. Skôr to súvisí s&nbsp;tým, že sa upravuje cesta alebo chodník alebo sa stavia niečo v&nbsp;okolí a&nbsp;vtedy ten developer je zaviazaný, že musí upraviť aj okolie danej budovy. A&nbsp;tak sa už urobia znížené obrubníky, prípadne vodiace línie pre ľudí so zrakových postihnutím.“Najhoršie sú na tom samotné budovyNa Slovensku neexistuje žiadny plán ako v&nbsp;ostatných krajinách, že do nejakého roku by sa mali postupne odstrániť všetky bariéry vo vnútri v budovách. „Možno u&nbsp;nás to súvisí&nbsp;s&nbsp;finančnou stránkou. Väčšinou, keď sa investuje do nejakej rekonštrukcie budov, tak to ide na zníženie energetickej efektívnosti a&nbsp;financuje sa to z&nbsp;eurofondov a&nbsp;už menej sa myslí na bezbariérovosť. Lenže teraz Európska únia stanovila, že každé euro, ktoré sa investuje do nejakej budovy alebo do nejakého prostredia, tak by malo byť&nbsp;aj nediskriminačné. Čiže Európska únia požaduje, aby keď sa zatepľuje budova, tak aby sa aj debariérizovala, ale na Slovensku sa to nejako neuplatňuje. Možno v&nbsp;ďalšom programovacom období to už bude. Uvidíme,“ dúfa Rollová.Najväčšie bariéry sú v postojoch ľudíRollová hovorí, že všetko čo prechádza stavebným konaním – či už ide o&nbsp;nové stavby či rekonštrukcie, tak musí byť debariérizované alebo pri novostavbách bezbariérovo prístupné. „Ale nakoľko neexistujú žiadne kontrolné mechanizmy v&nbsp;existujúcej legislatíve – v&nbsp;starom stavebnom zákone alebo&nbsp;vo vyhláške 532/2002 Z. z. alebo v&nbsp;iných vyhláškach. Nikto nekontroluje ani v&nbsp;projektovej dokumentácii či tá bezbariérovosť sa dodržiava a&nbsp;málokedy sa to kontroluje aj v&nbsp;rámci kolaudácie. Opäť je to chyba toho systémového riešenia.“ Takže rozhodnutie či v&nbsp;konečnom dôsledku bude napríklad budova bezbariérová je na samotnom stavebníkovi. Ak sa rozhodne, že nebude, tak žiadne sankcie mu za to nehrozia, pretože to nemá odkontrolovať. Bezbariérové prostredie nepotrebujú len ľudia, ktorí používajú vozíkPri bytoch je v&nbsp;legislatíve stanovené, že všetky spoločné priestory bytového domu musia byť bezbariérové. „Nemyslíme len na skupinu ľudí, ktorí sú na vozíku – ako si to často ľudia myslia, napríklad investori a&nbsp;stavebníci, že kvôli tým dvom – trom ľuďom na vozíku sa predsa neoplatí robiť takú veľkú investíciu. Nie je to pravda. Je totiž preukázané rôznymi výskumami, že 30% populácie potrebuje bezbariérové riešenia a&nbsp;najväčšia skupina z&nbsp;nich sú seniori. A&nbsp;čím viac naše obyvateľstvo starne, tak tým viac potrebuje bezbariérové riešenia,“ vysvetľuje Rollová. Netreba zabúdať na dôležitú

Orbanizácia. Výraz, ktorý postupne naberal na frekvencii s rastúcimi preferenciami pre Roberta Fica a jeho Smer. A po víťazných voľbách dokonca zaznelo, že „pokiaľ bude Fico premiérom, orbanizácia Slovenska je reálnou hrozbou“. Za týmto výrokom pritom stojí človek, ktorý s čoskoro štvornásobným premiérom zakladal jeho Smer. Boris Zala. Čo však takéto očakávanie v sebe skrýva? Čo všetko v sebe obsahuje pojem orbanizácie? A čo by priniesol Slovensku? Téma pre pozorného pozorovateľa diania aj u našich južných susedov – sociológa Ábela Ravasza.&nbsp;„Orbanizácia v Maďarsku je zmena politického režimu“, vysvetľuje Ravasz. Jej predpokladom bolo výrazné volebné víťazstvo Viktora Orbána v roku 2010, keď získal v parlamente rovno ústavnú väčšinu. „Začal postupne meniť charakter politického režimu, s tým, že moc si chce udržať dlhodobo“, dodáva. Faktom je, že Viktor Orbán je premiérom nepretržite práve od spomínaného roku 2010.Cestou bola zmena ústavy, reforma justície a ústavného súdu, ovládnutie verejnoprávnych médií, programové pretláčanie ideológie konzervatívneho nacionalizmu, či zoficiálnenie tzv. „národných oligarchov“. A cieľ? „Konsolidácia moci v rukách Orbána“, vysvetľuje Ábel Ravasz.&nbsp;O to všetko sa podľa neho bude viac či menej usilovať aj Robert Fico, bude mu však chýbať zásadná vec: ústavná väčšina.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;

Parlament by mohli spolu s predsedom Hlasu Petrom Pellegrinim z pozície podpredsedov, ak to odobria poslanci, viesť líder SNS Adnrej Danko, exminster za Smer a dnes poslanec Hlasu Peter Žiga, ktorý čeliu obvineniu z podplácania, a šéf progresívcov Michal Šimečka. Podľa informácií Denníka N by štvrté miesto podpredsedu mohol obsadiť Ľuboš Blaha, Strana ešte verejne neoznámila, koho do tejto funkcie nominuje.O nominácii Petra Žigu, ktorý od konca roku 2020 čelí obvineniu z podplácania sa rozprávame s Xéniou Makarovou z Nadácie Zastavme korupciu „Je namieste pýtať sa strany Hlas, či nemala iného kandidáta," konštatuje.Peter Žiga sa po obvinení de facto stiahol z verejného života a neukazoval sa ani na tlačovkách strany Hlas. Podľa Makarovej má však silnú pozíciu v strane. „Hovorí sa aj jeho silnej finančnej pozícii z pohľadu strany Hlas."O tom, ako vyzerá práca podpredsedov, nakoľko ido významnú a reprezentatívnu funkciu sa v podcaste rozprávame s bývalou podpredsedníčkou národnej rady a dnes europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou.V podcaste hovorí o tom, že podpredseda zastupuje predsedu národnej rady napríklad aj v zahraničií. „Možno si Peter Pellegrini v prípade Andreja Danka rozmyslí, či ho nechá na nejakom fóre prečítať jeho svoj prejav. Predpokladám aj to isté v prípade Ľuboša Blahu.Nomináciu Petra Žigu vníma ako „hanbu". Je to hanba pre krajinu. Najmä, ak bude reprezentovať Slovensko smerom navonok. Je to vec, ktorá ho bude sprevádzať kamkoľvek pôjde," dodáva.Na nomináciu sme sa pýtali aj lídrov opozičných strán. „Tak sa ho rozhodli nominovať a hotovo," reagoval Richard Sulík. „Rešpektujem to, uviedol šéf progresívcov Michal Šimečka.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Pred desiatimi rokmi Elon Musk prišiel s niečím, čo tvrdil, že úplne nový spôsob dopravy. Nazval ho hyperloop. Ten koncept iba predstavil, a ponúkol to odbornej verejnosti, nech ho ďalej rozvíja.Chopili sa toho rôzne spoločnosti, ale komerčnú prevádzku sme zatiaľ nikde nevideli. Jednou z najnovších spoločností, ktorá vyvíja vlastný hyperloop je v Španielsku a spolupracuje s Európskou úniou.&nbsp;Redaktor Živé.sk Maroš Žofčin navštívil vývojové centrum tejto spoločnosti a zisťoval, či majú v silnej konkurencii šancu na úspech. V technologickom podcaste SHARE nám povie dojmy zo Španielska. Pýta sa ho Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo je to hyperloop.S akou myšlienkou vzniká.V čom je odlišný oproti inými dopravnými prostriedkami.Na aké vzdialenosti bude určený.Aké plány majú s ním v Španielsku.Prečo sa pár rokov dozadu hovorilo aj o bratislavskom hyperloope.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slováci v posledný septembrový deň rozhodli o tom, kto bude našu krajinu viesť najbližšie roky. Rozhodovanie o tom, kto bude premiér, predseda vlády či minister je síce mimo kompetencie bežných občanov, no ako angažovaní ľudia by sme sa mali zaujímať o to, ako budú vyzerať nielen jednotlivé rezorty, ale aj ich práca a budúcnosť našej krajiny.&nbsp;Z nedávneho&nbsp;Eurobarometra&nbsp;vyplynulo, že 81 percent opýtaných Slovákov považuje riešenie environmentálnych a klimatických problémov za prioritu pri zlepšovaní verejného zdravia. O tom, čo nás v rámci novej vlády ohľadom životného prostredia a ekológie asi čaká, nám v podcaste Ekocaste povedala novinárka a environmentálna aktivistka Marta Fandlová.&nbsp;Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Aké zákony by mali v nadchádzajúcej vláde prejsť?&nbsp; Očakávate nejaké zásadné zmeny v smerovaní? Čo si máme všímať, na čom by sme mali trvať?&nbsp;

Strana SNS získala vo voľbách 5,62 percenta všetkých hlasov. V parlamente bude mať 10 mandátov. Okrem Andreja Danka však ostatní poslanci pochádzajú z iných strán.&nbsp;Ako k&nbsp;tomu došlo, o&nbsp;ako stabilné zoskupenie pôjde a&nbsp;čo od nich môžeme čakať diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a s politológom a&nbsp;šéfom katedry Politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Erikom Lášticom.Veronika Hincová Frankovská rozoberala výrok Tomáša Tarabu z&nbsp;relácie O&nbsp;5 minút dvanásť podľa ktorého odišiel z&nbsp;ĽSNS po tom ako sa dozvedel, že si Milan Mazurek zavolal do vysielania vydavateľa Mein Kampf. Rovnako poukázala na dezinformácie, ktoré v&nbsp;poslednej dobe šírili Rudolf Huliak a&nbsp;Martina Šimkovičová.&nbsp;&nbsp;Podľa Erika Láštica je podoba zastúpenia SNS v&nbsp;parlamente dôsledok väčšieho vplyvu voličov, ktorý majú nad poradím na kandidátkach a&nbsp;potom špecificky v&nbsp;prípade SNS vidí „príklad toho ako digitálni kandidáti a&nbsp;kandidátky môžu byť úspešní“. Ukazuje sa totiž úspech kandidátov, ktorí majú „obrovský výtlak v&nbsp;digitálnom prostredí a&nbsp;hlavne na sociálnych médiách“.

Na Rudolfa Huliaka ako ministra by sme doplatili všetci, lebo by nám Brusel mohol zastaviť eurofondy na životné prostredie, tvrdí podpredseda SaS. Liberáli vyzývajú prezidentku, aby takýchto ministrov nevymenovala. Tomáš Drucker podľa exministra školstva nemá skúsenosti na riadenie tohto rezortu a Slovensko nepotrebuje ministerstvo športu.V podcaste s Branislavom Gröhlingom sa dozviete:– že Slovensku bude vládnuť koalícia hanby;– ako bude Európa reagovať na ministra R. Huliaka, keď bude na zasadaní ministrov životného prostredia EÚ šíriť konšpirácie;– či nám hrozí zastavenie eurofondov;– prečo by podľa neho M. Šimkovičová nemala viesť ani kultúrny dom, nie ešte ministerstvo kultúry;– či debata o Huliakovi a Šimkovičovej nie je len prekrytie nominácie Roberta Kaliňáka a iných toxických ľudí zo Smeru;– čo hovorí na nomináciu Tomáša Druckera na ministra školstva;– či potrebujeme ministerstvo športu;– čo sa v športe dá pokaziť alebo rozkradnúť;– prečo zlyhali rokovania o štvorkoalícii a či s Hlasom rokovala aj SaS;– či sa Richard Sulík chystá skončiť na čele SaS;– kedy sa o tom rozhodne a či bude B. Gröhling jeho nástupcom;– ako sa bude SaS správať v opozícii a či budú stačiť štandardné opozičné metódy;– že SaS podporí Michala Šimečku za podpredsedu parlamentu.

Regionálny konflikt nehrozí. Nemyslím si, že by sa do toho zapojili arabské krajiny. Skôr mám obavu, čo sa bude diať v Európe a USA z pohľadu spolužitia moslimov a väčšinovej spoločnosti. Jednak sú tu obavy židovských komunít o svoju bezpečnosť, ako i hrozba nárastu islamofóbie, hovorí o ďalšom vývoji po teroristickom útoku Hamasu na Izrael šéfka Hertzlovho centra pri Karlovej univerzite Irena Kalhousová. Podľa nej nie sú vylúčené ani ojedinelé teroristické útoky v Európe.Izrael zazil najčiernejsi deň svojej novodobej histórie. Bezprecedentne nečakaný, masivny a predovšetkym až neuveriteľne brutálny útok Hamasu na uzemie Izraela si vyžiadal stovky civilnych obeti, medzi nimi aj úplne nevinné deti či ženy.Tento akt nevídaneho&nbsp;terorizmu postavil na nohy doslova celý Izrael a svet je v napätom očakávani masívnej a nepochybne i veľmi tvrdej odvety na uzemie Gazy, plnej civilistov i unesených izraelskych rukojemníkov. Na severe krajiny sa pritom mobilizuje ďalši nepriateľ Židovského štátu, hnutie Hizballáh. Irán oslavuje a do Stredozemneho mora priplávala úderna flotila Spojených štátov.Izrael nikdy nič také vo svojej modernej histórii nezažil, je to pre Židov najkrvavejší deň od dôb Druhej svetovej vojny. Ten šok je obrovský, to zranenie je nepredstaviteľné a tá trauma bude niečo, čím sa bude Izrael zaoberať po mnoho dekád. Samozrejme, tá reakcia na to, bude túto atmosféru odrážať. Aktuálne je tam veľmi silná potreba zaistiť, aby už Hamas naozaj nikdy nebol niečoho takého schopný, tvrdí Irena Kalhousová.Čo môžeme očakávať v najbližších dňoch a týždňoch a kam povedie táto eskalácia teroru a násilia? Ako sa to Izraelu, dlhodobo bazírujúcom najmä na bezpečnosti a ochrane svojho obyvateľstva vôobec mohlo stať, kto zlyhal a prečo? No a predovšetkým, aké to bude mať dopady na ďalší vývoj štátu Izrael, jeho politických či vojenských elit, pocitu bezpečnosti židovského obyvateľstva a aká bude vo svetle týchto udalosti budúcnosť takzvanej palestínskej otázky? Je vôbec ešte v hre vznik zmysluplného a aj Izraelom akceptovaného Palestínskeho štátu?To, čo Izrael prežil, nikto z ich myslí na veľmi dlhú dobu nevymaže. Na jednej strane sa môže oslabiť pravicová koncepcia akcentujúca silu a status quo, ale dnes nevieme čo príde potom. Nebude to vôbec jednoduché lebo aj ľudia mierovo a ľavicovo orientovaní potom, čo videli, čoho je Hamás schopný, si začnú klásť otázku: “Dá sa s takýmito susedmi hovoriť, dá sa s nimi uzavrieť mier a dá sa im vôbec veriť?” Je preto možné, že sa izraelská spoločnosť výrazne zradikalizuje, ale toto si predpovedať naozaj netrúfam. Je to ešte príliš čerstvé, hovorí renoovaná expertka z Karlovej univerzity Irena Kalhousová.No a čo my? Môžeme očakávať nárast teroristických útokov či antisemitských nálad tu u nás, v Európe?Témy a otázky pre šéfku Hertzlovho centra izraelských štúdii na Karlovej univerzite v Prahe Irenu Kalhousovú.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Strana Petra Pellegriniho dnes oficiálne predstavila mená nových ministrov v budúcej vláde. Okrem strany Hlas prišla z návrhom na ministrov aj SNS Andreja Danka. Ministrom životného prostredia by sa mal stáť Rudolf Huliak a ministerkou kultúry Martina Šimkovičová. V podcaste si môžete vypočuť budúceho predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, ktorý sa aj tentokrát vyjadril k možnej kandidatúre na prezidenta. Vypočuť si môžete aj reakcie nových ministrov za stranu Hlas, ktorí približujú ich hlavne ciele, ktoré chcú naplniť v danom ministerstve. Novými ministrami v novej vlade budú Erik Tomáš (ministerstvo práce), Zuzana Dolinková (ministerstvo zdravotníctva), Richard Raši (ministerstvo investícií a informatizácie), Peter Kmec (vicepremiér pre plán obnovy), Denisa Saková (ministerstvo hospodárstva), Tomáš Drucker (ministerstvo školstva) a Matúš Šutaj Eštok (ministerstvo vnútra).Odborníci ale aj opoziční politici kritizujú hlavne kandidátov na ministrov zo strany SNS. Podľa Michala Šípoša z hnutia OĽaNO ide o tie najhoršie možné scenáre pre životné prostredie a kultúru. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling si myslí, že Martina Šimkovičová by nemohlo riadiť ani kultúrny dom, nie to ministerstvo kultúry.

Naši futbaloví reprezentanti včera zvíťazili v Luxembursku 1:0 a sú krok od postupu na budúcoročné Euro do Nemecka. Nielen o tomto dueli bude reč v našom dnešnom podcaste. Slováci v októbrových zápasoch kvalifikácie Eura 2024 získali tri body, keďže v piatok prehrali v Portugalsku 2:3. Po včerajšom dueli v Luxemburgu majú už päťbodový náskok na druhej postupovej priečke v J-skupine práve pred Luxemburskom. Môžeme už strieľať šampanské?

Víťazstvo proerópskych síl v Poľsku znamená pre Slovensko, že budeme ešte viac izolovanejší. Donald Tusk sa s Robertom Ficom nebude určite objímať, hovorí v podcaste bývalá veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Poľsku Magda Vášáryová.Víťazom poľských parlamentných volieb sa stala aj tentokrát vládnuca strana Právo a spravodlivosť, no aj napriek víťazstvu nebude mať pravdepodobne s kým vládnuť. Parlamentné voľby tak priniesú veľkú zmenu v krajine. Po rokoch vládnutia strany Právo a spravodlivosť budú mať Poliaci novú vládu na čele s proeurópskou Občianskou koalíciou, ktorej sa dávajú väčšie šance na vytvorení väčšiny v parlamente. "Vyhrali sme demokraciu, slobodu, vyhrali sme naše milované Poľsko,“ povedal ešte pred ščítaním väčšiny hlasov líder Občianskej koalície Donald Tusk.

Po minulotýždňovom memoradne dnes koaličná zmluva. Smer-Hlas a SNS sa podpismi svojich lídrov zaviazali k vládnej spolupráci. A ak verejnosť očakávala už aj potvrdenie ministerských nominácií a ich priradenie ku konkrétnym menám, dočkala sa len avíza, že po tom, ako si ich odsúhlasia stranícke orgány dezignovaný premiér Robert Fico ich predstaví prezidentke.&nbsp;„Očakávam náročnú komunikáciu s pani prezidentkou“, tvrdí líder Smeru.&nbsp;Z podpisu koaličnej zmluvy je tak informačným posunom len fakt, že budúca vládna zostava garantuje opozícii post podpredsedu parlamentu a vedenie kontrolných výborov národnej rady. A rovnako krížová kontrola niektorých rezortov cestou štátnych tajomníkov. Politológ Radoslav Štefančík ale hovorí skôr o trafikách pre Dankových ľudí.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:Fotovoltika je dobrá investíciavyrobí vám vlastnú elektrinu zo slnka má rýchlu návratnosť, už od 7 rokov s využitím Virtuálnej batérie v najbližších týždňoch sa očakáva spustenie nového programu dotácií Zelená domácnostiam dotácie budú pre celé Slovensko, vrátane Bratislavského kraja fotovoltické panely vám vydržia 30 - 40 rokov šetríte prírodu, lebo slnko je obnoviteľný zdroj energieZSE-Fotovoltika

To, ako budete vládnuť predznamenáva aj spôsob ako ste súťažili vo voľbách. Tá súťaž bola nekalá, agresívna, vulgárna a nevidím žiadnu zmenu v štýle, ktorý Robert Fico používal počas celého svojho vládnutia. Nezabúdajme ani na to, že Ficová vláda &nbsp;bola vždy postavená na tom, že sa orientoval iba na svojich ľudí a svoju podpornú skupinu, ktorú si potrebuje udržať i naďalej, tvrdí o našich vyhliadkach za vlády SMERu expremiérka Iveta Radičová. Už teraz, ak sa niečo kritické voči politike SMERu objaví, nasleduje obviňovanie z vlastizrady a poškodzovaní občanov, pripomína expremiérka. &nbsp;&nbsp;Do premiérskeho kresla opäť mieri Robert Fico. Už po štvrtý krát. Vracia sa síce ako víťaz volieb, no so skúsenosťou pádu jeho vlády po masových protestoch kvôli vražde novinára, ako i skúsenostou pobytu v opozícii, v ktorej čelil aj hrozbe väzobného stíhania a mnoho “jeho ľudí” čelilo nielen hrozbe stíhania, ale aj reálnym a právoplatným rozsudkom súdov. Navyše, jeho vláda nastupuje v čase prázdnej štátnej kasy, vysokého zadlženia štátu a bude čeliť i neľahkým dopadom vysokej inflácie, energokrízy, ako aj eskalácie násilia vo svete. &nbsp;Ako sa teda politik “dobrých čias” vyrovná s priehrštím vlastných veľkolepých sľubov, ktoré občanom tak štedro porozdával vo volebnej kampani a kde na ne vezme finančné zdroje? Ako sa postaví k temným démonom minulosti jeho vlastnej strany, ktorú lemoval doslova celý les korupčno klientelistických káuz a podozrení zo zneužívania moci? A nájde jeho chuť po revanši, ktorou sa v kampani ani netajil, &nbsp;inšpiráciu v mečiarovských časoch permanentnej polarizácie, stihomamu vládnucej moci a snahe umlčať akýkoľvek náznak kritiky či dokonca oponentúry? No a ako odpovie na možné občianske protesty, tlak opozície , médií či mimovládneho sektora? A ako si porad so špirálou frustrácií, hnevu, hľadania nepriateľov a vysokých očakávaní svojich voličov, ktorú pomáhal rozkrúcať a živiť aj on sám? A to s “Bruselom” za chrbtom, ktorý dohliada ako na eurofondy, tak i na štandardy európskej demokracie?Témy a otázky pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský. &nbsp;&nbsp;&nbsp;Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Náš redaktor sa rozprával s nobelistom a astrofyzikom Michaelom Mayorom. V podcaste hovorí, aké to bolo a čo sa dozvedel.Pred pár dňami sa v Bratislave uskutočnila vedecká diskusia o hľadaní života vo vesmíre, vrátane toho inteligentného. Na diskusii vystúpil nositeľ Nobelovej ceny a astrofyzik Michael Mayor spoločne so zakladateľom festivalu Starmus Garikom Israelianom a popularizátorom vedy Davidom Eicherom.Diskusie sa zúčastnil aj astrofyzik a redaktor magazínu Živé.sk Marek Jurčík. S Michaelom Mayorom sa následne zhováral aj osobne. V technologickom podcaste SHARE porozpráva, čo najdôležitejšie a najzaujímavejšie sa dozvedel. Pýta sa ho na to Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Prečo sa planéty vo vesmírne vyskytujú tak často.Ako často sa na nich môže nachádzať voda.Prečo je práve voda parameter, ktorý nás pri hľadaní života tak zaujíma.Čo sú to technosignatúry.Ako by mohol život na inej planéte vyzerať.Prečo sme zatiaľ nenarazili na žiadny život mimo našej planéty.Aké dôsledky by mala detekcia mimozemského života.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Zdravotná sestra Liana Hanusová si už nepamätá, či bola v službe práve to popoludnie 16. januára 1969, keď sa svetom rozletela šokujúca správa, že na hornom konci Václavského námestia sa polial benzínom a potom zapálil dvadsaťročný študent histórie na Karlovej univerzite Jan Palach.&nbsp;Spomína si na prvé aj posledné stretnutie s ním. Pracovala vtedy na oddelení popálenín v Legerovej ulici.

Slovenskí Vietnamci väčšinou začínali v čínskych reštauráciách. Dodnes nájdete vplyv čínskej kuchyne, napríklad kung pao. Nová generácia Vietnamcov na Slovensku sa už osmelila ponúkať aj autentické vietnamské jedlo. Aké vlastne je, ako odlíšiť severovietnamské a juhovietnamské jedlo a aké príbehy majú vietnamské jedlá? Počúvajte novú epizódu podcastu Banánové deti o vietnamskej komunite na Slovensku. Najznámejšia je polievka phở. Slováci ju jedia väčšinou na obed, no Vietnamci dosť často skôr na raňajky. Viete rozlíšiť phở bò od phở gà? Cesta polievky phở do slovenských žalúdkov bola dlhá. Dnes však ľudia cestujú a spoznávajú aj vietnamskú kuchyňu. Vietnamská kuchyňa je ovplyvnená čínskou, thajskou, kambodžskou, ale aj francúzskou. Vietnamci napríklad inovovali tradičnú francúzsku bagetu a spravili z nej úplne nové jedlo – bánh mì.Viete, ktoré prísady vám vytvoria typickú vietnamskú chuť? V podcaste Banánové deti vám tento raz prezradíme aj to, ako uvariť dokonalé phở. Podcast Banánové deti moderuje Claudia Alner, ktorá sa narodila vietnamským rodičom na Slovensku. Autorom scenára je Peter Hanák.&nbsp;

Tomáš Sloboda je slovenský hudobník, spevák, textár, skladateľ, hudobný producent, hudobný vydavateľ a dídžej pod pseudonymom „God Save The Vinyl“. Známy predovšetkým ako spevák a gitarista skupiny Le Payaco.V relácii sa dozviete: ako a kedy začal s hudbou akú hudbu počúva vo svojom voľnom čase ako vyzerá práca hudobného producenta prečo sa trochu bojí AI prečo by mali mladí hudobníci vyraziť do ulíc a iné…

Od roku 2014 boli voľby na Slovensku poznačené zaplavovaním informačného priestoru ruskými naratívmi. Cieľom bolo zdôvodniť agresiu a neutralizovať jej negatívne dopady. Jedným zo zámerov bolo aj podkopanie dôvery obyvateľstva voči demokratickým inštitúciám a demokratickému systému ako takému či spochybňovanie členstva v EÚ a NATO.Čím bola špecifická situácia pred predčasnými parlamentnými voľbami? Aké otázky v oblasti politickej demokracie a zahraničnej politiky voľby sprevádzali? Prečo bolo šírenie proruskej propagandy pred voľbami intenzívnejšie ako tomu boli v minulosti? Aké typy nefaktického obsahu boli šírené a ktorí aktéri s nimi operovali? Aký vývoj je možné očakávať v postoji Slovenskej republiky k pomoci Ukrajine a aké sú stanoviská politických strán?Aké bezpečnostné riziká by vyplývali zo zastavenia vojenskej podpory Ukrajine zo strany Slovenska alebo konsolidovaného Západu? Aké kontexty ovplyvňujú ruskú snahu o ovplyvnenie vývoja na Slovensku? Ako reagovali slovenské orgány na vyhlásenie ruskej tajnej služby o údajnom zasahovaní USA do volieb na Slovensku? Aké ciele týmto aktom sledoval ruský režim? Na aké publikum takéto kampane cielia a aké zraniteľnosti zneužívajú? Ktoré tendencie politických strán dnes prispievajú k podkopávaniu kvality demokracie a v akých kategóriách by mohla Slovensku hroziť tzv. maďarská cesta?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.

In the fifth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.A year has passed since the attack on the Tepláreň bar on Zámocká Street in Bratislava, when on Wednesday, October 12, 2022, a terrible murder of two young people took place. The innocent victims were non-binary Juraj Vankulič and bisexual Matúš Horváth, who got shot just because they were different.Peter Pellegrini is heading for a coalition with Robert Fico and Andrej Danko.&nbsp;At a press conference this week, Peter Pellegrini informed that the presidency of the Hlas party decided to cooperate with the parties Smer and SNS.The strongest earthquake recorded in Slovakia in 90 years, says Slovak seismologist.According to reports, the earthquake in the east of Slovakia was several seconds long. According to the preliminary conclusions of the Institute of Earth Sciences, the earthquake had a magnitude between 4.8 and 5.1.The podcast used a short sample from youtube.com/NHL and youtube.com/PeterPellegrini."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Peter Pellegrini zažil po voľbách ďalšiu reputačnú porážku aj v zahraničí. Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu. Ešte pred voľbami sa Pellegrini snažil vystupovať ako politik, ktorého prímajú aj západní socialistickí lídri. Strane európskych socialistov sa nepáčilo odklonenie strán Smeru a Hlasu od hodnôt európskych socialistov a spájanie sa s radikálnou pravicovou. Politológ Jozef Lenč rozumie takémuto rozhodnutiu, keďže Peter Pellegrini sa rozhodol vrátiť tam, odkiaľ v minulosti odišiel.Nová vláda to bude mať podľa Jozefa Lenča veľmi náročné so splnením sľubov, ktoré komunikovali pred parlamentnými voľbami. V minulosti sa Robert Fico často odvolával na vládu Ivety Radičovej. Teraz bude mať štvornásobný premiér možnosť odvolávať sa na predchádzajúcu vládu, pandémiu či krízu.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Dnes aj o tom, ako nám napísal poslucháč z Ameriky a ako sa jedna hra ospravedlnila za zlý štart pomocou umelej inteligencie.V 134. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Čo prezradilo Sony o novej PlayStation 5.Fakt, že GTA: San Andreas spustíte na inteligentných hodinkách.Ako ChatGPT môže pomôcť pri ospravedlnení za vydanie najhoršej hry.Zamýšľame sa, či sa oplatí hľadať akcie na hry v kamenných obchodoch.Odpovedáme na poslucháčsky e-mail.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Vylepšené PlayStation 5: Viac miesta v menšom tele. Prichádza i veľká novinkaNadšenec spustil legendárne GTA: San Andreas na inteligentných hodinkách. Sleduj videoOspravedlňujúci list za vydanie najhoršej hry roka vraj napísala umelá inteligenciaNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny&nbsp;Živé.sk&nbsp;a&nbsp;HernáZóna.sk.&nbsp;Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo&nbsp;Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Každé voľby zanechajú aj nespokojných voličov. Tieto voľby a ich výsledok – vláda Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka – sklamali najmä mladých, mestských a vzdelaných ľudí. Časť z nich je mobilná a v prípade potreby si vie nájsť prácu aj v zahraničí. Odchod zo Slovenska však nie je jediné riešenie povolebnej frustrácie. Oslovili sme odborníkov, ktorí odporúčajú, čo všetko môže nespokojný občan urobiť, aby nabudúce voľby skončili podľa jeho predstáv.V dnešnom podcaste nám na to odpovedajú politológovia&nbsp;Grigorij Mesežnikov a Radoslav Štefančík, a komentátor Aktualít a lokálny občiansky aktivista Ľubo Jaško.Hovoria o občianskej angažovanosti, o práci v komunitách, o zakladaní občianskych združení, organizovaní kultúrnych podujatí alebo diskusií, o umeleckých aktivitách, protestoch alebo o zmene politických strán zvnútra. Máte pocit, že politici neoslovujú ľudí správnymi témami? Prineste témy, na ktorých vám záleží – či priamo do politiky, alebo do občianskeh oa verejného života.Nahrával Peter Hanák.

Rád by som povedal, že sa situácia zmenila. Realita je však iná, hovorí po roku od vraždy dvoch mladých ľudí majiteľ Teplárne Roman Samotný. Uplynol rok od teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave. Pri prvom teroristickom útoky na Slovensku prišli o život dvaja kamaráti Juraj Vankulič a Matúš Horváth.&nbsp;A to len z dôvodu, že patrili k LGBTI+ komunite."Odmietame rodové ideológie, rodové dobrodružstvá, chceme návrat zdravého rozumu, tradícii, chceme návrat k tomu, čo je normálne, prirodzené. Pri plnom rešpektovaní rozmanitosti slovenského života," hovoril na včerajšej tlačovej konferencii Robert Fico. Vyjadrenie vnášajúce ďalšiu nenávisť na LGBTI+ komunitu prišlo deň pred výročím vraždy pred Teplárňou. Podľa riaditeľa iniciatívy Inakosť&nbsp;Martia Macka budú nasledujúce 4 roky výzvou.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hovorí, že Peter Pellegrini na ponuku na premiéra nereagoval a PS sa až z tlačovky dozvedelo, že si vybral Smer. Pellegriniho dôvody považuje len za výhovorky. Progresívci boli vraj na dobrej ceste dohodnúť sa s KDH aj na kultúrno-etických otázkach. Slovensko teraz podľa neho bude mať zlú vládu, ale nie je to koniec sveta.V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– či mal Peter Pellegrini reálny záujem rokovať alebo nie;– že výsledok určite nebol jasný vopred;– či hrozilo, že časť strany Hlas odíde do Smeru, ak by sa Hlas rozhodol ísť s PS;– či Peter Pellegrini sľuboval ďalšie rokovania, no nedodržal to;– do akej miery je realita, že sa PS nechalo zneužiť na zlepšenie vyjednávacej pozície Hlasu v koalícii so Smerom;– do akej miery bolo PS už dohodnuté s KDH aj na kultúrno-etických otázkach;– čo hovorí na konšpirácie, ktoré o PS šíria konzervatívci, napríklad o údajných 72 pohlaviach;– ako bude vyzerať spolupráca opozície;– či stačí garancia trojkoalície, že Slovensko zostane v EÚ a NATO;– čo nás čaká s Robertom Ficom;– či je v ohrození právny štát;– že podľa neho nejde o koniec sveta, lebo máme nezávislé inštitúcie, médiá a mimovládky;– či ešte verí Petrovi Pellegrinimu a či s ním bude ochotný rokovať, keby chcel Hlas jedného dňa opustiť vládu so Smerom.

Program „nový Samsung – Vymeňte starý za nový“ sa už rozšíril so smartfónov aj na ďalšie kategórie zariadení.Koľko smartfónov ste vystriedali za posledných 10 rokov? A čo tablety alebo smarthodiny? Tie staré sa niekedy podarí posunúť ďalej, no často sa rozbije displej, zostarne baterka alebo jednoducho nezvládajú najnovšie programy.Čo s rastúcim množstvom zariadení, ktoré sa nám hromadia po šuflíkoch? Samsung verí, že má odpoveď. To, ako sa ich zbaviť, mať z toho aj nejaký benefit a prečo to má celé zmysel nám v podcaste SHARE porozprával Peter Peško poverený vedením pobočky Samsung na Slovensku. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Samsung.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Akú hodnotu má stará elektronika.Aké možnosti má majiteľ, ktorý sa jej chce zbaviť.Prečo Samsung vykupuje starú elektroniku a ponúka za ňu bonus.Ako sa program „nový Samsung – Vymeňte starý za nový“ líši od klasického výkupu.Či sa dá bonus získať aj za iné zariadenia, ako smartfóny.Ako a kedy sa dá získať výkupný bonus dokonca aj za ručičkové hodinky.Čo sa s takto vykúpenými zariadeniami ďalej deje.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.&nbsp;Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy&nbsp;Apple Podcasts,&nbsp;Google Podcasts,&nbsp;Spotify,&nbsp;Deezer&nbsp;a&nbsp;YouTube.NAPÍŠTE NÁM:&nbsp;Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na&nbsp;podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Pred rokom to bola jedna z bratislavských kaviarní, kde sa dobre cítila „inakosť“. Po 12. októbri spred roka je to TEPLÁREŇ, miesto, kde došlo&nbsp;k útoku na túto inakosť.&nbsp;Zostali po ňom mŕtvi Juraj a Matúš. Stali sa obeťami len 19-ročného radikála a jeho nenávisti. Nenávisti k politikom, židom a LGBTI+ ľuďom, čo neskôr ukázal jeho manifest plný rasistického, antisemitského a homofóbneho obsahu. Teror z Teplárne potom načas zaplnil námestia, priviedol sem mocných – a to aj zo zahraničia. A z Teplárne „miesta“ sa postupne stala platforma – ochrany a osvety o inakosti. Kde sme po roku? Téma pre Romana Samotného, ktorý je dušou Teplárne.&nbsp;„Nenávistných prejavov voči našej komunite výrazny pribúda. A čo je smutné, po tom teroristickom útoku sme mali nádej, že by sa naše položenie mohlo zlepšiť, vidíme však opak: situácia sa ešte zhoršuje“, rozpráva Samotný.&nbsp;Parlamentné voľby a kampaň pred nimi to ešte podľa neho vyostrila. „Naše životy boli terčom politickej kampane“, tvrdí. A ľudia sa po voľbách cítia posmelení: „želajú nám smrť, posielajú nás do koncentračných táborov, situácia sa pre výroky politikov ešte zhoršila“.&nbsp;Aj preto podľa neho rastie potreba „bezpečných“ komunitných priestorov a platforiem pre LGBTI+ ľudí.&nbsp;„Keď som začal v pubert riešiť príťažlivosť k iným, všimol som si, že tá smerom k mužom bola pre mňa akoby samozrejmosťou. Dospieval som však v čase, keď nebolo dosť informácií, netušil som, čo sa to so mnou deje“, rozpráva o svojom objavovaní svojej osobnej inakosti.&nbsp;„Cítil som, že niečo je inak v porovnaní s mojimi spolužiakmi. A nerozumel som tomu. Bol som vystrašený, zmätený. Modlil som sa, aby som nebol iný“, spomína. Dodáva, že „po čase pochopil, že toto je jeho prirodzenosť, niečo hlboko v ňom, čo tvorí jeho identitu“.Pomocou v tomto kritickom období odhaľovania svojej identity je podľa Samotného „chápavé a prijímajúce“ okolie. V jeho prípade to boli spolužiačky a mama.&nbsp;„Keď som svojej mame v šestnástich rokoch povedal, že som gej, tak tá prvá reakcia bola taká, že síce sa im to nehodilo veľmi do plánu, no neprišlo odsúdenie. Cítil som vtedy v ich postoji to, že si naše dieťa a stojíme za tebou“. Roman Samotný hovorí, že toto bol preňho ohromný dar do nasledujúceho života. „Keď som pocítil, že mama ma proste berie takého, aký som.“S Romanom Samotným sa v podcaste rozprávame aj o bezprostrenom čase po útoku na Tepláreň a ako sa pôvodná podpora verejnosti po roku zmenila až do nárastu nenávistných prejavov či volebnú dohru, ktorá síce z verejného priestoru poslala do minulosti exkotlebovcov, no vrátila politikov tipy Danko, Taraba či Kuffovci.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;

Smer, Hlas a SNS podpísali memorandum, v ktorom si rozdelili posty a ministerstvá. Budete počuť Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka. Politický redaktor Aktualít Marek Biró v podcaste povie, kto by mohli byť noví ministri.Sme pripravení, poučení, predurčuje nás to, aby sme zvládli peklo, do ktorého ideme. Budeme sa riadiť starým slovenským príslovím: Do pekla? Dobre. A na veľkom bielom koni, uviedol Robert Fico po podpísaní memoranda.Progresívne Slovensko sa včera definitívne rozlúčilo s predstavou, že by mohli tvoriť budúcu vládnu koalíciu. Ako vnímajú rozhodnutie a dôvody Petra Pellegriniho ísť so Smerom a SNS? A ako prebiehali rokovania? V podcaste odpovedá poslanec PS Tomáš Valášek. „Keď počujem Petra Pellegriniho, tak mi to príde z jedno strany ako prázdné a prvoplánové slová," hovorí v podcaste Valášek.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Energetická kríza a rast cien elektriny, plynu i tepla prinútili ľudí zamyslieť sa nad možnosťami, ako šetriť. Niektorí sa pri pohľade na zväčšujúce sa účty rozhodnú pre radikálny krok. Vymeniť svoj spotrebič za novší, modernejší a najmä energeticky účinnejší. Oplatí sa však tento krok generálne vždy?Na to odpovedá v technologickom podcaste SHARE redaktor magazínu Živé.sk Lukáš Koškár. Pýta sa ho Lukáš Zachar.&nbsp;V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:&nbsp;Kedy sa oplatí výmena starého spotrebiča za nový.Ako zistíte, či sa vám investícia skutočne vráti.Čo potrebujete, aby ste zistili reálnu spotrebu elektroniky.Prečo sa môže stať to, že prevádzka nového spotrebiča bude drahšia.Čo robiť s funkčným, no neefektívnym spotrebičom.Ako sa zbaviť súčasného zariadenia s dobrou spotrebouTéme sa bližšie venujeme aj tu:Nová práčka či chladnička? Kedy skutočne ušetríte a čo je iba reklama výrobcov (otázky a odpovede)Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Nie je to len o peniazoch. Viete, aké je tajomstvo úspechu v podnikaní a či je to všetko len o nápade alebo sa investori a bankári pozerajú pri rozhodovaní aj na niečo netradičné? Nový diel Janolytika aj s investorom zo šou Jama levova Milanom Dubcom a zástupcom Brand HUBu Slovenskej sporiteľne Romanom Jazudekom.Všetky časti relácie Janolytik nájdete tu: https://video.azet.sk/relacie/janolytik/

Mám obavy lebo ak by Fico a Danko naplnili len 50 percent toho, čo sľubovali pred voľbami a keby naďalej eskalovali retoriku ako pred voľbami, tak Slovensko na to veľmi doplatí a v hre by bola aj naša územná integrita. Tvrdí to bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Slovensko je totiž podľa neho nedokončeným štátom s krehkými inštitúciami a slabým geopolitickým postavením.Voľby vyhral SMER a k moci sa derie koalícia Fica, Pellegriniho a Danka. Deje sa tak v situácií čoraz väčšej a väčšej geopolitickej nestability. Po ruskej agresií na ukrajine, prišli nepoje v Afrike do ktorých boli zapojení tzv. Wagnerovci, do hra sa zasa vrátila téma migrácie a na Blízkom východe teroristické hnutie Hamas bezprecedentne a brutálne zaútočilo na štát Izrael.Do vlády pritom mieria ľudia spochybňujúci vojnu u susedov ako ohrozenie našich bezpečnostných záujmov a často tvrdo kritizujúci našich najbližších spojencov.Aká geopolitická budúcnosť nás teda čaká a dočkala sa Moskva po Orbánovi ďalšieho spojenca vo Ficovi IV? Kam sa to rúti svet a máme sa obávať nárastu násilia a terorizmu nielen vo svete, ale aj v Európe? No a sme na to, ako Západné spoločenstvo, vôbec pripravení? Kam zmizla ochota prinášať v mene hodnôt aj obete a na akých záladoch a princípoch stojí naše vnútorná i medzinárodná bezpečnosť?Čo je to moderné vlastenectvo a z akých koreňov a tradícií vyviera naša národná hrdosť? Akým štátom je súčasné Slovensko a čo ho už celé dlhé roky permanentne oslabuje? No a naše politické elity, sú na výške doby a jej výziev či aspoň im rozumejú.Témy a otázky pre dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko pozná po dňoch čakania nové zloženie vlády. Peter Pellegrini dnes na tlačovej konferencii informoval, že predsedníctvo strany Hlas sa rozhodlo spolupracovať so stranami Smer a SNS. „Predsedníctvo Hlasu jednomyseľne rozhodlo o tom, že Hlas bude ďalšie rokovania o vládnej koalícii viesť so stranami Smer a SNS,“ uviedol na Peter Pellegrini na dnešnej tlačovej konferencii. Spojenectvo liberálov a konzervatívcov by bolo podľa lídra Hlasu plné konfliktov. Rozhodli sa preto vybrať stabilitu, ktorú prinesie nová trojkoalícia. Podľa lídra Progresívneho Slovenska Michala Šimečku ide len o výhovorky zo strany Petra Pellegriniho. „V skutočnosti sa omnoho skôr pravdepodobne rozhodol pre Roberta Fica, Andreja Danka alebo Tomáša Tarabu. Zrejme ich spájajú omnoho silnejšie záujmy a na tom nemohla zmeniť nič ani akékoľvek veľkorysá naša ponuka,“ reagoval Michal Šimečka na rozhodnutie strany Hlas.

Už túto noc štartuje najslávnejšia hokejová liga sveta – zámorská NHL. Získajú Stanleyho pohár obhajcovia trofeje z Vegas? Ako sa bude dariť Slovákom? Čo prinesie nový ročník? Odpovedať sa pokúsime v našom dnešnom podcaste.

Čurillovci sú podľa neho hrdinovia. Policajný prezident Štefan Hamran predpokladá, že nová vláda bude chcieť účelovo stíhať slušných policajtov, niektorých postaví mimo služby. Vyšetrovanie ktorých káuz to môže ešte ovplyvniť, a kde sa už nemôže nič zmeniť?V podcaste so Štefanom Hamranom sa dozviete:– za akých okolností odstúpi alebo zostane vo funkcii;– čo je najčiernejší scenár povolebného vývoja v policajnom zbore;– že polícií aj spoločnosti hrozí katastrofa, prenasledovanie slušných policajtov a opäť aj korupcia na najvyšších miestach;– že Čurillovci sú stíhaní účelovo a dôkazy hovoria v ich prospech;– ktoré kauzy už nový policajný prezident nezastaví a ktoré naopak ešte ovplyvniť môže;– že ľudia podpísaní pod špinavosťami sú podľa neho stále nervózni;– koľko policajných funkcionárov s ním skončí a že slušní policajti budú musieť vzdorovať tlakom;– aké chyby urobil vo funkcii;– že najviac dverí policajti vykopávali za Smeru;– prečo tvrdil, že hranicu nie je možné strážiť a o tri týždne je zrazu strážená;– že strážiť hraničné priechody pred migráciou je podľa neho zbytočné;– že nemohol odstaviť obvinených vyšetrovateľov, lebo takto by mu vykonštruovaním obvinením odstavili každého;– ako pokročila ochrana novinárov a či sa nezopakuje niečo ako vražda novinára.

Konflikt Izrael – Hamas: Keď radikáli privedú národy do vojny. Tak to vidí expert na oblasť Attila Kovács.Už tisícka obetí, takmer tritisíc zranených, stovky nezvestných a zajatých a správy o tisíckach vypálených rakiet. Bilancia po prvých troch dňoch konfliktu, ktorý prekvapil Izrael a svet. O sebe dalo opäť počuť islamistické hnutie Hamas a hneď spôsobom, že o konflikte sú nútené hovoriť vojenské mocnosti. Čo sa to v Izreali deje? O koho ide v prípade islamistov z Hamasu a aké ciele sleduje táto nová vojna? Témy pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave.&nbsp;„Vyhrali voľby, no nikto sa s nimi nerozprával“, Kovács sa vracia do minulosti a ilustruje ňou radikalizáciu Hamasu. „Ak sa s nami ani tak nik nebaví, cestou bude uchýliť sa k zbraniam“, vysvetľuje.&nbsp;Hamas mal vo svojich pôvodných cieľoch rovno likvidáciu Izraela a jeho obyvateľov, neskôr to zjemnil a podľa Kovácsa si „vystačil“ so svojim územím vrámci Pásma Gazy.&nbsp;Teraz mu ide podľa Attilu Kovácsa aj o úplne konkrétne a neideologické ciele v podobe výmeny svojich ľudí za izraelských zajatcov. „V izraelských väzeniach je zhruba milión Palestínčanov“, vysvetľuje. A poukazuje na konkrétny prípad výmeny vyše tisícky Palestíncov za jedného izraelského vojaka Gilada Šalíta spred dvanástich rokov. V tomto je podľa Kovácsa aj aktuálna logika mnohých zajatých rukojemníkov, ku ktorej sa uchýlil Hamas.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;

Rokovania o koalícii Smeru, Hlasu a SNS pokračujú. Podľa Andreja Danka v rokovaniach pokročili. No a šéf progresívcov Michal Šimečka, ktorý ponúkol Petrovi Pellegrinimu premiérsky post, je zatiaľ bez odozvy. Budete počuť reakcie Roberta Fica, Petra Pellegriniho, Andreja Danka a Michala Šimečku.Lídri aj spolu s ich kolegami zo strán sa stretli v priestoroch starej budovy Národnej rady, kde si prevzali osvedčenia o zvolení. Do poslaneckých lavíc zasadnú aj nováčikovia, ktorí nemajú ešte s parlamentom skúsenosť. Pýtali sme sa ich, s akou agendou prichádzajú.Budete počuť Zuzanu Dolinkovú a Michala Kaliňáka z Hlasu, ktorí sa chcú venovať zdravotníctvu alebo regiónom. Témou exšéfa polície Jaroslava Spišiaka z Progresívneho Slovenska bude bezpečnosť. Lucia Plaváková sa bude zasadzovať za rovnosť práv LGBTI ľudí alebo žien.Priority niektorých poslancov SNS sa nám nepodarilo zistiť, pretože s nami odmietli komunikovať. Pavol Ľupták však napríkald medzi svoje priority okrem ekonomiky radí aj hovoriť pravdu a otvárať oči. Podľa neho by mala začať verejná diskusia o vystúpení z NATO a nech si ľudia urobia názor. Za svoju prioritu tiež považuje&nbsp;„robiť kroky a rozhodnutia", aby Slovensko prestalo nekriticky vojensky podporovať Ukrajinu.Vilam Tankó z OĽaNO, ktorý sa spolu s ďalšími kolegami z platformy Pačivale Roma prekrúžoval do národnej rady, sa chce zamerať na školstvo, zamestnanie a bývanie.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Redkord milý, ale ako vždy zbytočný. Americký úradníci chcú skontrolovať 52 miliónov vraj chybných airbagov a limitovanú edíciu Porsche 911 si budete môcť najskôr&nbsp;prenajať na rok a až potom kúpiť. Prečo? Aj na túto otázku vám odpovie ďalšie vydanie auto-moto podcastu inzertného portálu&nbsp;AUTOBAZAR.EU&nbsp;s Ďurom Sabom.

Život v Európskej únii nám dovoľuje nielen používať euro či voľne cestovať, ale aj nachádzať nové pracovné príležitosti za hranicami našej krajiny. V rámci únie napríklad nepotrebujeme pracovné povolenie a ak spĺňame určité podmienky, môžeme žiť v krajine, kde pracujeme.Slavka Eley, zástupkyňa riaditeľa agentúry ELA, teda Európskeho orgánu práce, vedie Odbor riadenia a koordinácie zodpovedný za celkové nastavenie interných procesov, externých vzťahov, horizontálnu koordináciu hlavných činností agentúry, právne služby a komunikáciu. V našom podcaste povedala viac o svojej práci v štruktúrach Európskej únie aj o pracovných možnostiach, ktoré majú Slováci v rámci Európskej únie otvorené.

Okrem Špecialnej prokuratúry&nbsp;a vedenia polície&nbsp;sú&nbsp;nástupom Ficovej vlády&nbsp;ohrozene aj&nbsp;verejnoprávna RTVS,&nbsp;Úrad pre verejné obstarávanie,&nbsp;ale&nbsp;aj nezavislé médiá a tretí sektor, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Podľa nej si však šéf SMERu bude musieť vybrať, či pôjde za mocou tvrdo a bezohľadne alebo bude chcieť mať dobré vzťahy a z nich plynúce financie z Bruselu. Aká budúcnosť nás čaká pod Robertom Ficom a sme na neho pripravení?Predčasné voľby sú za nami, víťazstvo si v nch odniesla strana SMER SSD a jej šéf, Robert Fico, si bez váhaní kráča za ďalšou premiérskou funkciou. Oproti roku 2006, keď do kresla predsedu vlády zasadol po prvý raz, je však už iným človekom, Politikom, ktorého vládnutie lemovala ako drvivá podpora občanov, tak aj celý les korupčných a klientelistických káuz a škandálov a ktorého pobyt v čele vlády ukončili až masové demonštrácie po vražde novinára Jána Kuciaka.V opozícií síce doslova povstal z politického popola, mnohí nominanti spojení s jeho vládnutím, ale zároveň čelili a čelia stíhaniam, obžalobám či dokonca rozsudkom súdov a on sám súhlasu parlamentu s jeho vydaním na väzobné stíhanie unikol iba o povestný vlások.Kto sa to teda vracia do čela vlády i vládnej koalície, o čo mu ide,túži po pomste a bude chcieť uchopiť moc tak, aby o ňu už neprišiel? A ako sme na to, ako štát s mnohými nezávislými a kontrolnými inštitúciami, vlastne pripravení? Ako dokáže politickým tlakom čeliť vedenie Policajného zboru či Špeciálnej prokuratúry, Ako odolná bude justičná moc a Súdna rada? Udrží sa úrad pre verejné obstarávanie a nevrátia sa opäť kauzy typu mýtny či Nástenkový tender?Čo čaká verejnoprávnu RTVS a ako si s prípadným tlakom štátnej moci poradia nezávislé médiá a Tretí sektor?Témy a otázky pre šéfku Nadácie Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú.Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sonda OSIRIS-REx vyštartovala 8. septembra 2016 a 3. decembra 2018 dorazila k asteroidu Bennu. Nasledujúce dva roky strávila analýzou povrchu, aby našla vhodné miesto, z ktorého by bolo možné odobrať vzorku.20. októbra 2020 OSIRIS-REx pristál a horniny úspešne odobral. Z asteroidu odletel 10. mája 2021 a 24. septembra 2023 sme sa dočkali okolo 250 gramov cenného regolitu, ktorý teraz budeme skúmať.Načo je to celé dobré a ako nám to môže pomôcť pri nasledujúcom Armageddone?O transporte vesmírnych hornín z asteroidu na Zem a ich využití sa v 62. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 62. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:prečo sa OSIRIS-REx premenuje a kam poletí ďalej,ako prebiehal odber vzoriek a kde nastali problémy,a kedy sa dočkáme prvých výsledkov analýz.Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk.Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.

V diskusii sme prebrali všetko, čo by rodičia mali vedieť o deťoch a alkohole. Ako sa pozerajú na spoločenské pitie už odmala, kedy a prečo vyskúšajú po prvýkrát alkohol a najmä, ako by sme s nimi o tom všetkom mali rozprávať a čo rozhodne nepodceňovať. Počúvajte s nami dôležitú novú časť relácie&nbsp;Pre mamy s Babsy, ktorý vám prináša magazín Najmama.skDospievanie v dnešnej dobe nie je jednoduché. Svet okolo nás je stále menej čitateľný. Naše deti vnímajú tlak sociálnych sietí, rastie výskyt duševných ochorení, šikana v kolektívoch a pocit samoty. Veľké riziko so sebou prináša aj konzumácia alkoholu, ktorá patrí medzi najväčšie pokušenia detí medzi 12. a 16. rokom života, keď deti získavajú väčšiu slobodu a sú čoraz viac naviazané na svojich rovesníkov. Odborníci v našej diskusii dnes dokonca upozorňujú, že je to dokonca často ešte skôr.&nbsp;O tom, ako by sme sa s deťmi mali rozprávať o alkohole a aké chyby pri komunikácii najčastejšie robíme, sa Babsy Jagušák rozpráva v otvorenej diskusii so psychológom Matúšom Bakytom a Marínou Bartoňovou z občianskeho združenia Kaspian, ktoré podporuje komunitný život v Petržalke a poskytuje poradenstvo pre rodičov v oblasti výchovy.&nbsp;Dozviete sa:&nbsp;- ako veľmi je dnes alkohol rozšírený medzi deťmi a mládežou a prečo mladí ľudia pijú&nbsp;- čo by mal rodič vedieť o alkohole v rámci výchovy už od útleho detstva&nbsp;- ako sa deti pozerajú na nás v súvislosti s alkoholom&nbsp;- najčastejšie chyby v prístupe a výchove i v rozhovoroch s deťmi o alkohole&nbsp;- ako sa zachovať, ak dieťa príde domov pod vplyvom alkoholu&nbsp;- čo ak sa to deje opakovane, a kde hľadať pomoc, počúvajte diskusiu s odborníkmi v podcaste Pre mamy s Babsy.&nbsp;

Kapelu Chiki liki tu-a zložili ako päťnásťroční, dnes majú vlastný klub v centre Prešova. Festivaly sú zážitky aj pre kapely, niekedy sa to v backstagi zvrhne a kluby sú skôr o kamošoch, ktorí sa chodia zabaviť, hovorí v Mimóze slovenský hudobník Martin VišňovskýV relácii sa (ne)dozviete:koľko mal rokov, keď založili kapelu;prečo začína byť trápny;prečo je podľa neho politika nepochopený koncept;ako vznikol klub Stomoradie;aké bolo leto pre kapelu Chiki liki tu-a;kedy začínajú s dlho očakávaným turné;aký je rozdiel medzi v klubmi a festivalmi;či ich už ľudia začínajú spoznávať;čo by robil, ak by nerobil hudbu;či sa dá živiť hudbou na Slovensku.

Jehuda Bacon prežil iba vďaka súhre neuveriteľých náhod a&nbsp;ako dieťa prežil najväčšie peklo, aké si človek môže predstaviť. Napriek tomu sa z neho stal svetoznámy výtvarník a&nbsp;svedčil v&nbsp;procesoch proti nacistom (na titulnej fotografii proti Adolfovi Eichmanovi). Už ako 13-ročný bol deportovaný do geta Terezín a&nbsp;previezli ho do vyhladzovacieho tábora Osvienčim-Březinka. Bol jedným z&nbsp;tzv. Birkenau Boys, ktorí robili táborový servis a&nbsp;na vlastné oči videli najväčšie zverstvá. V januári 1945 sa zúčastnil na pochode smrti. Po vojne žil na zámku Štiřín, v ozdravovni založenej Přemyslom Pitterom. Na jar 1946 odišiel do Palestíny.V&nbsp;podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše band.&nbsp;https://mojseband.sk/

Poruchami príjmu potravy netrpia len ženy a nejde len o bulímiu a anorexiu. Aj muži, ktorí sú večne nespokojní so svojimi svalmi a sú tým posadnutí, sú chorí. Medzi nové poruchy patrí aj drunkorexia – nahrádzanie jedla alkoholom. Trpia tým napríklad vysokoškoláci. Čoraz častejším problémom je aj chorobná posadnutosť zdravým jedlom. Počúvajte podcast TELO. Dostanete sa k nemu po prihlásení do nášho systému predplatného Aktuality Navyše.Bigorexiou trpí asi 10 percent pravidelných návštevníkov posilňovní. Vidia totiž najmä nedokonalosti svojho tela, aj keď sú vyšportovaní. Tak ako modelky, ktoré sú chudé, chcú ďalej chudnúť, aj títo muži chcú ďalej zdokonaľovať svoje telo. Môžu si seriózne ublížiť.S tým súvisí aj posadnutosť zdravým jedlom. Človek vylučuje zo svojej stravy všetky nezdravé potraviny, až mu nezostane takmer nič, čo by mohol jesť. Volá sa to ortorexia. Namiesto zdravého jedenia sa tak ortorektik stane podvyživeným.Poruchy príjmu potravy však často nevidno, zhodujú sa experti. Potvrdzujú to aj obete týchto ochorení. Pre náš podcast viaceré priznali, že chorobu zatajovali alebo stále aj zatajujú dokonca pred najbližšou rodinou, a to aj celé roky.Podcastovú sériu TELO moderujú Henrieta Hanáková a Martina Smatanová. Spoluautorom scenára a viacerých rozhovorov je Peter Hanák.

Objektívne ukazovatele naznačujú, že náklonnosť k ruskému režimu je na Slovensku vysoká. V spoločnosti sa intenzívne prejavuje najmä mocenská hierarchia, kedy mocní členovia organizácie či inštitúcie častejšie konajú autokratickým spôsobom. Vo všeobecnosti je tento autokratický štýl preferovaný pred demokratickejšími formami.Aké sú psychologické dôvody náklonnosti slovenského obyvateľstva k ruskému režimu? Môže pre výskum v tejto oblasti poslúžiť ako ukazovateľ index moci či index maskulinity? Ako do nahliadania na štát a politiku vstupuje vymedzenie rodových rolí a vnímanie maskulínnych charakteristík? Ako ovplyvňujú informácie o ruských vojnových zločinoch vnímanie Ruska u ľudí, ktorí ruský režim dlhodobo velebia? Môže dochádzať ku kognitívnej disonancii a ako do tohto procesu vstupuje ruská propaganda? Ako sa menia propagandistické naratívy a čo môže spôsobovať dlhodobé vystavenie ich tvrdeniam?Môže byť vnímanie Ruska skresľované prostredníctvom fenoménu tzv. spomienkového optimizmu? Aké nástroje pre zamedzovanie dôvery v proruské naratívy môžeme využívať na úrovni psychológie? Aké spôsoby výchovy môžu deti motivovať k diskusii o dôležitých témach či zmierňovať náklonnosť k autokratickým lídrom v neskoršom veku?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s psychológom pôsobiacim na Paneurópskej vysokej škole Dušanom Fábikom.

In the fourth part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.The Populist pro-Moscow party led by former prime minister Robert Fico has won the Slovak parliamentary election for the fourth time in the history of Slovakia. Most likely, the new prime minister will be the man who was kicked out of the government office by the people. Robert Fico was forced to step down as prime minister following the murder of investigative journalist Jan Kuciak in 2018. The liberal party Progressive Slovakia surprised the public and ended up second. The party led by the vice president of the European parliament is a newcomer in the Slovak Congress house. The Slovak minority of the Roma people massively supported former prime minister Igor Matovic. Some people say it's because parliamentary campaign in which the OĽaNO party promised a 500 euro election reward. Others say it's thanks to Pačivale Roma movement on the candidate list of OĽaNO.The podcast used a short sample from youtube.com/dennikN."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Viacerí stíhaní sa dostali do parlamentu.Slovenské voľby vyhral Smer a Robert Fico hneď avizoval zmeny v polícii a v špeciálnej prokuratúre. Riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom priblížila, ako by politici dokátali pomôcť aj tým „našim ľuďom“, ktorých už súdy poslali do väzenia.

Niektorí exoti z parlamentu vypadli, iní sa vrátili.Kto čo sľúbil pred voľbami a kam ho to dostalo po voľbách, glosuje najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na&nbsp;aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa&nbsp;nájdete v špeciálnej sekcii.

Dnes aj o tom, ako sa jeden z nás teší na nový film s Leonardom DiCapriom.V 133. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Aká legendárna konzola sa vracia na trh.Prečo vývojári Fortnite prepúšťajú zamestnancov.Ako Maroš ukázal svoj záhradný domček v recenzii iPhone 15 Pro Max.Čo by ste si mali počas októbra pozrieť.Aké hry vyjdú počas tohto mesiaca.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Atari vidí budúcnosť v retro hrách. Jeho nová herná konzola je za dveramiVývojári Fortnite míňajú viac, ako zarobia. Epic Games prepúšťa zamestnancovVyskúšali sme najdrahší iPhone 15 Pro Max. Je to titánový luxus so superobjektívomNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny&nbsp;Živé.sk&nbsp;a&nbsp;HernáZóna.sk.&nbsp;Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo&nbsp;Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

„Belasí” sú po včerajšku lídrom svojej A-skupiny, spartakovci na prvý bod v H-skupine stále čakajú. Futbalisti&nbsp;Slovana Bratislava zvíťazili na trávniku Olimpije Ľubľana 1:0, Trnava doma podľahla Fenerbahce 1:2. Súbojom našich tímov v Konferenčnej lige sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Fico má dohodu. Pôjde s Hlasom a SNS. Môže počítať aj s tichou podporou KDH? (podcast)Od volebnej noci nás delí šesť dní. Od pondelkového prezidentského poverenia hľadať vládnu väčšinu päť. A podľa zdrojov Aktualít Robert Fico prvú etapu poverenia naplnil. Na akom pôdoryse?&nbsp;„Má ju poskladanú s Hlasom a SNS“, vysvetľuje Peter Bárdy, šéfredaktor a politický komentátor portálu Aktuality.skČo z toho vyplýva? Napríklad to, že takto narysovaná vládna zostava nebude disponovať ústavnou väčšinou. V podcaste sa pozrieme aj na možné ďalšie dôsledky. Peter Bárdy hovorí aj o možnej tichej podpore KDH pre túto koalíciu. Z čoho vychádza?Odpoveď nájdete v podcaste, ktorý pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;

KDH by mohlo dať Robertovi Ficovi nohu medzi dvere pri všetkých dôležitých témach, ak by s ním išlo do koalície, hovorí bývalý predseda strany Most-Híd Béla Bugár, ktorý vládol so Smerom a SNS. Orbanizácie slovenských médií sa nebojí, tie sú podľa neho dosť silné, aby zvládli aj ďalšiu Ficovu vládu.V podcaste s Bélom Bugárom sa dozviete:˗ prečo by podľa neho KDH malo ísť do vlády so Smerom;˗ čo by tým kresťanskí demokrati mohli získať;˗ že KDH čelí dileme, či pomôcť sebe alebo Slovensku;˗ ako Most-Híd brzdil Roberta Fica v konšpiráciách o Sorosovi;˗ že Mostu podľa neho neublížila vláda so Smerom, ale vražda Jána Kuciaka;˗ že Hlas bude ešte drahšia nevesta ako Boris Kollár;˗ či vôbec môže Šimečka ponúknuť Hlasu viac ako Fico;˗ na čo sa máme všetci pripraviť, keď bude opäť vládnuť Smer;˗ že orbanizácia slovenských médií nehrozí, lebo sú dosť silné;˗ prečo nechal Danka v minulosti ovládnuť RTVS;˗ že Matovičova koalícia otvorila dvere pre vplyv Fica na RTVS cez zrušenie koncesionárskych poplatkov;˗ či sa vôbec dá vládnuť s takými poslancami, akých má teraz SNS;˗ či to neskončí tak, že Tarabovi budú musieť dať napríklad SIS;˗ že s Andrejom Dankom sa podľa neho vládnuť dá;˗ či Smer naozaj zničí každého svojho koaličného partnera;˗ prečo je podľa neho vláda Smeru oveľa pravdepodobnejšia ako PS;˗ či sú kultúrno-etické témy vôbec dôležité a či sa na niečom zhodne KDH a PS;˗ či je pre Hlas najväčším strašiakom Richard Sulík.

Keď NIE znamená MOŽNO? Pozícia, v ktorej sa v povolebnej šachovej partii o vládnu zostavu ocitlo KDH. Na jednej strane hovorí „nie“ Smeru, na druhej rovnako Šimečkovým Progresívcom. No toto „nie“, ktoré zaznieva z predsedníckeho poschodia, akoby nebolo jasným „nie“ úrovne celoslovenskej rady hnutia so stále silnými regiónmi. Ako sa nakoniec KDH rozhodne? A poučí sa zo svojej minulosti, keď sa už s ponukou od Smeru zaoberať muselo? Témy pre človeka, ktorý stál pri tom. Hosťom Rána Nahlas je Pavol Hrušovský, niekdajší dlhoročný predseda KDH.&nbsp;„Nechcel by som zasahovať do straníckych rozhodnutí, no som ochotný vždy poradiť, ak bude záujem“, tvrdí.&nbsp;V čase po voľbách je podľa Hrušovského pre KDH „povinnosťou“ rokovať s „kýmkoľvek“, kto o rokovanie prejaví záujem. „Iná vec je potom už rozhodnutie, ako s vyrokovaným hnutie naloží“, dodáva.V roku 2006 Pavol Hrušovský viedol takéto rokovania aj so Smerom. „To nebol ten Smer, ako ho poznáme dnes. Vtedy to nebol ten Robert Fico, ako je dnes“, spomína. A hoci dnes odmieta, že by sa vtedy KDH rozhodlo aj jeho hlasom pre koalíciu so Smerom, dianie tých dní zachytené v historických análoch ukazuje na niečo iné. Rada KDH napríklad 8. júla&nbsp;„podporila rozhodnutie predsedníctva strany schvaľujúce vytvorenie koalície&nbsp;so stranou Smer“.&nbsp;Spomínané predsedníctvo zasadlo v Senci „jedenásty deň po voľbách“, na ktorom spomínané rozhodnutie prešlo pomerom hlasov šesť k piatim. Podľa Vladimíra Palka to však už bolo v čase, keď sa „už deň predtým ku mne dostávali informácie od novinárov, že Smer je rozhodnutý ísť so SNS a HZDS“.&nbsp;Môže „nie“ predsedu zmeniť Rada KDH?„Je potrebné Slovensko prejsť a rozprávať sa s regionálnymi štruktúrami. Je to úloha vedenia strany“, tvrdí Pavol Hrušovský. Pred Milanom Majerským stojí podľa neho „rozhodnutie života“. Na jednej strane však hovoriť „nie“ ponuke Smeru či PS, na druhej stále opakovať, že to môže zmeniť celoslovenský orgán hnutia - Rada KDH - je podľa bývalého predsedu až na hranici výhovorky. „Ak sa predseda a predsedníctvo rozhodne inak, ako sa rozhodla rada, ten ktorý je na rade oprávnený predniesť iný návrh, je primárne predseda strany. Ak sa Milan Majerský rozhodne zmeniť postoj, tak rada to odsúhlasí“, myslí si Hrušovský.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;

Budeme poctivá opozícia, ktorá pôjde mafiánom po krku, tvrdí Igor Matovič. Líder OĽaNO bude opozíciou nielen vládnej koalície, ale aj strán v opozícii. Bude ťažký súper, myslí si politológ Grigorij Mesežnikov.Igor Matovič sa dnes stretol s hlavou štátu Zuzanou Čaputovou. Po stretnutí uviedol, že hnutie OĽaNO aktuálne s nikým nerokuje o možnej koalícii. Zdá sa teda, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude Igor Matovič súčasťou opozície. Ako mu to pôjde? „Nikdy ako opozičný politik nezlyhal. Bude hlasným kritikom akejkoľvek vlády," hovorí Grigorij Mesežnikov.Podľa politológa Matovič dokáže zaujať a do istej miery môže byť konkurencia pre strany v opozíci. „Ale napríklad také Progresívne Slovensko, ak bude v opozícii, uplatňuje inú metódu. V opozícii bude dbať na programové veci, než na bomabistické vyhlásenia," opozícia však bude podľa Mesežnikova „zaujímavá."Ak by sa Robertovi Ficovi podarilo zložiť vládu a v opozícii by bolo PS, SaS, OĽaNO či KDH, o akej opozícii môžeme hovoriť?Podľa Mesežnikova takáto opozícia môže vládu výrazne vyvažovať napríklad v otázkach demokracie, právneho štátu. Prípadne aj zabrániť zabrániť schváleniu niečoho alebo aj naopak. „Opozícia je pomerne silná. Koalícia by mala len o 8 mandátov viac než v opozícia. Mohol by to byť problém napríklad pri opätovnom hlasovaní o vetovaných zákonoch."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Rusov voľba Slovákov potešila. Doteraz sme pre nich neboli kľúčoví, ale keď sa ukazuje, že po Maďarsku môže byť v EÚ ďalšia krajina, ktorá nebude stopercentne prozápadná, tak Rusi si môžu povedať, že vyskúšajú svoje taktiky, ktoré sa im uplatnili v iných krajinách, hovorí v podcaste Stanislava Harkotová.Jeden z ruských analytikov otvorene v komentári písal o tom, že z pohľadu Ruska bolo Slovensko doteraz taký trpaslík, približuje Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „No teraz, keď si to zrátali a možno sa pozreli aj na staršie prieskumy verejnej mienky, ktoré ukazujú, že časť Slovákov je proruská, tak analytik zmieňoval, že treba so Slovákmi pracovať," približuje v podcaste.Podľa novinárky budú Rusi testovať hranice novej vlády. „Pokiaľ by bola konštalácia vlády taká, že by v nej bol Andrej Danko, o ktorom vieme, že v minulosti navštevoval Ruskú federáciu, tak si viem predstaviť, že sa budú Rusi snažiť nadväzovať komunikáciu. Budú skúšať, aká bude reakcia Slovensko. No a už uvidíme, kto bude vo vláde a ako na to bude reagovať."V podcste si tiež môžete vypočuť: - čo sa o nás písalo v ruských médiách,- ako sa pokúšajú Rusi nadviazať kontakty s krajinami,- čo sa o našich voľbách písalo v ukrajinských médiách- a na čo sú zvedaví ukrajinskí novinári.Podcast nahrala Denisa Hopková.

Keď sa povie novostavba, tak väčšina z&nbsp;nás sa teší na čerstvo postavenú budovu, v&nbsp;ktorej bude všetko nové a&nbsp;dobre spravené. Stačí sa už len nasťahovať a&nbsp;užívať si pokojné bývanie... Naša ideálna predstava sa nie vždy spája s&nbsp;realitou. Aké najčastejšie chyby sa robia pri novostavbách a&nbsp;čo všetko by nemalo byť tak, ako to postavia stavebníci sme sa rozprávali&nbsp;v&nbsp;podcaste portálu Nehnutelnosti.sk so s stavebným inžinierom a&nbsp;šéfom spoločnosti Kvalitné bývanie Jozefom Ilčíkom.Aké majú novostavby patológie?Aj napriek tomu, že je v&nbsp;novostavbe všetko nové, neznamená to automaticky, že to je aj dobre spravené. Svoje o&nbsp;tom vie aj stavebný inžinier Jozef Ilčík, ktorý tieto nedostatky označuje aj pojmom stavebné patológie. „Stavebné patológie by sa dali vysvetliť ako neželané javy, teda choroby stavieb, či už sú to hydroizolačné kolapsy alebo statické problémy. Ale takisto aj veci, ktoré na prvý pohľad nevidíme – napríklad problémy so zápachom. Na Slovensku máme nejaký systém noriem, zákonov, pravidiel a&nbsp;v&nbsp;podstate všetko, čo tieto pravidlá nespĺňa, môžeme označiť za nejakú patológiu,“ vysvetľuje Ilčík. Toaleta býva najzradnejšia miestnosť v&nbsp;byteČím menší objekt a menšia miestnosť, tým viac negatívnych prekvapení nás môže podľa Ilčíka čakať vo vnútri. „Miestnosť toalety alebo záchoda je taký typický príklad. Pri problémoch by som začal by som dispozíciou. Sú byty väčších veľkostných kategórií – trojizbové a&nbsp;štvorizbové, kde predpisy určujú koľko splachovacích WC by sme tam mali mať. Trojizbový byt by mal mať samostatnú miestnosť, kde je umiestnená toaleta a&nbsp;štvorizbové a&nbsp;viacizbové byty by mali mať aspoň dve. Toto sa v&nbsp;mnohých novostavbách nedodržiava. Takže to je hneď prvý problém.“ Typickým nálezom pri záchodoch je aj otváranie dverí. „Pokiaľ sa dvere do záchoda otvárajú do vnútra, tak opäť technická norma predpisuje aké tam majú byť rozmery. Problém je v&nbsp;tom, že keď niekto na záchode odpadne a&nbsp;skončí na zemi a&nbsp;tie dvere sa otvárajú do vnútra a&nbsp;toho priestoru je tam málo, vy sa k&nbsp;nemu jednoducho nedostanete. Práve pre tieto situácie, tí ľudia, ktorí tie normy tvorili, pamätali na to a&nbsp;povedali, že pokiaľ sa dvere otvárajú dovnútra, tak má mať ten záchod konkrétne rozmery. Toto sa v&nbsp;praxi tiež často nedodržuje.“ V&nbsp;praxi podľa Ilčíka zlyháva aj množstvo technických vecí, o&nbsp;ktorých sme podrobne hovorili v podcaste.Pri elektroinštalácii si dajte pozor na to, kto vám ju robíAk sa všetky dokumenty pri inštalácii zhodujú, môžeme pokojne spávať. Ak nie, treba spozornieť. „Elektroinštalácia je vo všeobecnosti oblasť tzv. vyhradeného technického zariadenia. Na to sa vzťahujú predpisy, podľa čoho sa majú tieto elektroinštalácie realizovať. Treba si dať pozor na to, aby bol zabezpečený súlad medzi projektovou dokumentáciou a&nbsp;reálnym vyhotovením a&nbsp;revíznou správou. Keď sú tieto tri aspekty vo vzájomnom súlade, tak by som sa nebál ničoho. A&nbsp;ak nie sú, tak by som sa bál. Bál by som sa z&nbsp;toho hľadiska, kto to robil, ako to robil, akú svoju vôľu do toho dal a&nbsp;kto to akým spôsobom skontroloval. Vy si takto prevezmete novostavbu, nasťahujete sa do nej, všetko sa bude tváriť, že to je v&nbsp;poriadku a&nbsp;čo ak vám tam vznikne nejaký skrat a&nbsp;požiar. Kto sa to ponesie zodpovednosť?“ pýta sa Ilčík.Viac o&nbsp;tom:·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;ako dokážem zistiť, že moja elektroinštalácia nemusí byť v&nbsp;poriadku·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;prečo si treba dať poriadne skontrolovať komín pri domoch·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;čo znamená príprava na klimatizáciu a&nbsp;koľko stojí·&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;prečo si musíme stavbu kontrolovať aj...

Nepravdy a&nbsp;zavádzania v&nbsp;predvolebných diskusiách, dezinformátori v&nbsp;parlamente, ale aj nahrávky vytvorené umelou inteligenciou. V&nbsp;najnovšom podcaste Demagóg.sk sa spolu Veronika Jursová Prachárová a&nbsp;Veronika Hincová Frankovská pozreli na overovanie predvolebnej kampane a&nbsp;trendy, ktoré ho sprevádzali. Šéfka portálu Demagóg.sk vysvetlila, že po dueloch politikov a&nbsp;aj ich vyjadreniach na sociálnych sieťach sa rozhodli overovať predvolebné diskusie TV Joj, ktorých sa zúčastnili lídri deviatich preferenčne najsilnejších strán. Nepravdivých tvrdení sa pri nich dopustili všetci diskutujúci: Robert Fico napríklad zavádzal pri tvrdení, že súdy zatvárali nevinných. Michal Šimečka povedal, že slovenské univerzity sa nenachádzajú v tisícke najlepších univerzít na svete, hoci Univerzita Komenského tam vo viacerých rebríčkoch je.Hincová Frankovská upozornila aj na zloženie budúceho parlamentu, keďže sa tam dostali politici, &nbsp;ktorí už v&nbsp;minulosti šírili dezinformácie. Rudolf Huliak z&nbsp;kandidátky SNS napríklad považoval klimatickú krízu za nástroj na ovládanie ľudí, Tomáš Taraba v&nbsp;minulosti spochybňoval počty obetí masakru v&nbsp;Buči či v&nbsp;mariupoľskom divadle.Novinkou v&nbsp;antikampaniach bolo využitie umelej inteligencie pri vytváraní falošných hlasových nahrávok politikov. Demagóg.sk fact-checkoval nahrávku Michala Šimečku o&nbsp;údajnom drastickom zvýšení ceny piva, počas moratória sa objavila aj nahrávka Šimečku s&nbsp;novinárkou Monikou Tódovou, na ktorej sa vraj dohovárali na manipulácii volieb. Veronika Hincová Frankovská opísala, ako postupovali pri overovaní nahrávky, ale aj aké sú obmedzenia overovania obsahu generovaného umelou inteligenciou, na ktoré sa musia fact-checkeri pripraviť.&nbsp;

Hlavnými tohtoročnými témami konferencie OpenSlava 2023 sú generatívna umelá inteligencia a digitálna identita. Už 18. a 19. októbra ju usporiada spoločnosť Accenture v spolupráci so svojimi partnermi.O tom, čím bude tento ročník výnimočný a prečo bude dôraz práve na tieto témy nám v podcaste SHARE porozprával IT expert a spoluzakladateľ konferencie OpenSlava Pavol Szorad. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Accenture.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo robí generatívnu umelú inteligenciu tak dôležitou.Aké z jej využití budeme na konferencii vidieť.Ako sa osvedčila v telefonickej podpore v USA.Že o pár rokov na letiskách nebudeme musieť vyberať pasy.A možno nebudeme musieť nosiť ani lístky do kina alebo divadla.Na čo sa expert na OpenSlave teší najviac.Prečo bude aj tento rok zadarmo.Kto sa môže prihlásiť.RegistráciaPrihláste sa na konferenciu OpenSlava 2023Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Riaditeľ migračného úradu je podľa Roberta Fica ďalší v poradí na odvolanie. Slovensko dnes zavádza kontroly na hraniciach s Maďarskom, no Ján Orlovský spochybňuje efektívnosť takéhoto rozhodnutia. „Aj keby sa všetci policajti postavili do radu na hranicu, vždy niekto prenikne." Migrantov podľa neho Slovensko potrebuje, problémy s nimi nie sú a strach z migrácie šíria len politici.V podcaste s Jánom Orlovským sa dozviete:– ako reaguje na slová Roberta Fica, že musí odísť z čela Migračného úradu Ministerstva vnútra SR;– či odíde sám ako Štefan Hamran alebo bude bojovať ako Daniel Lipšic;– že Robert Fico je podľa neho proti mimovládkam preto, že reprezentujú slobodu;– že za bojom proti mimovládkam sú dezinformácie a Orbánova kampaň;– či je George Soros dobrý človek, ktorého nadácie robia dobré veci;– že Soros zachránil ruskú vedu;– že pohyb na maďarskej hranici sa spomalí, ale kontrolovať sa budú hlavne dodávky;– prečo k nám práve teraz chodia migranti a či sú naozaj zo Sýrie a Afganistanu;– že k nám týždenne príde toľko migrantov, ako predtým za celý rok;– či je kontrola hraníc efektívne riešenie;– že zo 40-tisíc migrantov chce u nás zostať len 300;– že priemerný migrant verí, že v Nemecku dostane veci zadarmo a nie je to pravda;– že na Slovensku vzrástol počet migrantov z Indie a bez problémov ich zvládame;– či v malých počtoch zvládneme migrantov z akejkoľvek krajiny;– s koľkými migrantami sú na západe problémy a koľkí sú naopak plne integrovaní;– že migráciu aj migrantov potrebujeme, lebo nemáme kým obsadiť mnohé pracovné pozície;– či slovenskú xenofóbiu vytvárajú iba politici;– či neplánuje vstup do politiky.

Ja to tak čítam, že sa pozerá so závisťou na Viktora Orbána, ale hlavne na to, ako si udržuje vždy tú svoju väčšinu a udržuje si ju dlhodobo, hovorí o Robertovi Ficovi spoluzakladateľ SMERu a bývalý poslanec tejto strany Boris Zala. Podľa neho však Slováci nemajú sklon k autoritárstvu a Fico z pozície moci nebude mať k dispozícií ústavnú väčinu potrebnú na zmeny volebných zákonov. Aké bude rozhodnutie Petra Pellegriniho a jeho hlasu? Prikloní sa k vláde so SMEROM a SNS alebo dá prednosť Progresívnemu Slovensku?Je odvolené, víťazom sa stala strana SMER SSD a Robert Fico mieri opätovne k moci. KĹúčovým hráčom sa však stal HLAS Petra Pellegriniho. Ten totiž nevylúčil prípadnú dohodu ako so SMEROM, tak i s Progresívnym&nbsp;Slovenskom. Akou cestou sa teda Pellegrini vyberie a aké riziká by čakali na Petra Pellegriniho v spolupráci s Ficom, ale aj Šimečkom?Kto dnes v HLASE vlastne rozhoduje a čo budú kľúčové motívy, záujmy ale aj obavy Hlasistov? No a najmä, ak by opať vládol Robert Fico, zmení sa geopolitický kurz Slovenska a pôjde sa cestou vyčistenia orgánov činných vtrestnom konaní od tých, ktorí išli v uplynulých rokoch po krku mocným a vplyvným ľuďom? A aký je vlastne Peter Pellegrini ako človek a nakoľko ho poháňa snaha usadnúť do kresla premiéra?Ak by sa utvorila vláda SMERU, HLASu a SNS, tak Slovensko čakajú do roka opäť predčasné voľby, dôvodom je najmä nestabilný a pestrý poslanecký klub Národniarov, ktoré je plný “neriadných striel,” myslí si Boris Zala a upzorňuje aj na dlhodobý inštinkt a prax šéfa SMERu politicky zničiť svojich koaličných partnerov, tak ako sa to napokon stalo v prípade HZDS, slotovej SNS i bugárovho Mostu.Ráno Nahlas, tentoraz o povolebnom vyjednávaní a jeho kľúčových aktéroch: predsedoch Hlasu a SMERU.Téma pre spoluzaklaateľa SMERu a jeh bývalého dlhoročného poslanca a europoslanca Borisa Zalu.

Slovenské parlamentné voľby boli ostro sledované aj v zahraničí. Teraz západné krajiny očakávajú, aká vláda na Slovensku vznikne. Podľa českého komentátora Jindřicha Šídla nie je Peter Pellegrini nový politik, ktorý by chcel odstaviť Roberta Fica od moci. Pre Čechov je zvláštne, že toľko Slovákov dokáže dať hlas strane, ktorej rétotika je proruská. V českej politike si takéto vyjadrovanie nedovolia ani extrémisti, hovorí v podcaste český komentátor Jindřich Šídlo.O víťazovi parlamentných volieb aj teraz rozhodli regióny, ktoré volili práve stranu Smer. Podľa Šidla to kladie otázku, či sa na niektoré regióny nezabudlo. Populisti ako Andrej Babiš a Robert Fico využívajú regióny, v ktorých sa im už podarilo nájsť stabilnú voličskú základňu.

Keď ChatGPT prišiel na trh, bol slabo chránený proti zneužívaniu a umožňoval napríklad generovanie škodlivých kódov či phishingových mailov. Situácia sa ale postupne mení, ochranné mechanizmy sú lepšie premyslené a aj keď sa každú chvíľu objaví nejaký trik, akým ich obísť, nie je až taký nebezpečný.Do popredia sa dostávajú iné, ešte nebezpečnejšie nástroje. Jedným z nich je WormGPT, špeciálna neurónová sieť vytvorená pre hackerov, ktorá je dostupná na dark webe.V krátkom vydaní podcastu SHARE, ktoré sme nahrali na konferencii Kybernetická bezpečnosť 2023, o tejto téme hovoril Lukáš Kurtiniak, etický hacker zo spoločnosti Aricoma.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Prečo sa ChatGPT používa menej na tvorbu malvérov alebo phishingových emailov.Či používa etický hacker ChatGPT a aké sú jeho skúseností s inými, bežne dostupnými chatbotmi.Čo dokáže hackerský chatbot WormGPT.Prečo WormGPT vlastne existuje a koľko stojí prístup k nemu.Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Napriek tomu, že Slovensko žije povolebným časom, svet si ide ďalej. Volodymir Zelenskyj napríklad stále hlasnejšie klope na bruselské dvere európskeho spoločenstva, Poliaci sa paradoxne stále viac rozdeľujú pred dôležitými voľbami a zo Švédska deň po dni zaznievajú mená nových laureátov na Nobelovu cenu. Z Vatikánu sa zas „ozývalo“ ticho programového stíšenia sa pred udalosťou, ktorá vôbec nie je bežná.&nbsp;Práve dnes sa začína posledná etapa veľkého projektu pápeža Františka – celosvetovej synody.&nbsp;Pozrieme sa na ňu s Mariánom Prachárom, katolíckym kňazom a farárom v Rusovciach pri Bratislave.&nbsp;Hľadanie stratených pozícií, alebo pokorný návrat k prvopočiatkom, pri ktorých stál samotný historický Ježiš, v ktorom vidí svoj počiatok kresťanstvo? Ako chápať synodu, ktorej posledná fáza sa práve dnes začína vo Vatikáne?&nbsp;„Po skončení prvej fázy debát sa ľudia nepozerali ani tak na ich výsledky, čo sa napísalo a poslalo do ústredia na Slovensku či do Ríma. Za úžasné považovali už fakt, že sa vôbec stretli a počúvali. Že mohli vyjadriť svoj názor. Dúfali pritom, že sa to neskončí synodálnymi stretnutiami vo farnostiach“, hovorí o skúsenosti so synodálnou cestou na Slovensku. Kňaz Marián Prachár práve toto považuje za „pravú synodalitu pápeža Františka“.&nbsp;„Mali by sme sa zbližovať, vedieť sa počúvať a tiež sa spolu angažovať“, dopĺňa.&nbsp;Synody v katolíckej cirkvi nie sú ničím novým. Novým je prístup k nim zo strany pápeža Františka. Do tej aktuálnej chcel zapojiť až „kapiláry“ cirkvi a teda celé spektrum prostredia, v ktorých pôsobí katolícka cirkev. Podľa Prachára chce pápež František „mapu“ akčného rádia organizmu cirkvi, aby mohol spustiť „reformu zdola“.&nbsp;Aké problémy zachytil finálny dokument zo Slovenska?&nbsp;Nemáme podľa neho dostatočne&nbsp;rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu,&nbsp;je tu nechuť počúvať, neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku či nedostatok kritického myslenia.&nbsp;Zaujímavým problémom je „neschopnosť formulovať svoje túžby“. Podľa Prachára je to len dôsledok nedostatočnej kvalifikácie v cirkevnom prostredí.&nbsp;Dokument zachytil aj problém „nedostupnosti biskupov“ a ich „jednosmernú komunikáciu“.&nbsp;Nie je to aj prípad nedávneho vyhlásenia katolíckych biskupov k voľbám? Odpoveď nájdete v podcaste.&nbsp;Pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;

Budem čakať, kto bude aký štedrý a čo nám ponúkne, uviedol dnes Peter Pellegrini. Nevylúčil koalíciu so Smerom, ale ani s Progresívnym Slovenskom. V prípade vlády s Robertom Ficom existuje však riziko, že bude Hlas len ozvenou Smeru, myslí si politológ Jozef Lenč.Čo všetko môže žiadať Peter Pellegrini za to, že sa rozhodne ísť do vlády so Smerom? Podľa politológa sa šéfovi Hlasu nechce ísť do vládnej koalície, kde bude musieť sedieť s ľuďmi, ktorí v minulosti boli na kandidátke krajnej pravice. Okrem zaujímavej pozície pre seba, bude chcieť dôležité pozície aj pre ľudí, ktorí sú mu najblizší.„Bude to ťažká pokrová hra. Ak sa aj traja či štyria poslancu Hlasu zatnú a nebudú chcieť byť súčasťou takej koalície, tak taká koalícia nevznikne," hovorí Jozef Lenč.Šéf Hlasu podľa neho okrem funkcií môže zvažovať aj aké postavenie bude mať smerom k zahraničiu. „Hlas chce byť sociálnou demokraciou európskeho typu. A nie byť stranou minulosti," tvrdí Lenč.Môže sa stať, že by Robert Fico pustil kreslo premiéra svojmu bývalému straníckemu kolegovi? „Pre Roberta Fica to nie je také jednoduché. Obzvlásť, keď s ním Peter Pellegrini nechce byť v jednej vláde. Potenciálne by to bolo ľahšie pre Šimečku. Premiér nebol a mohol by zastávať aj inú funkciu v rámci exekutívy," konštatuje politológ.Hlas zároveň bude premýšľať aj nad budúcnosťou strany. „V prípade vlády s Robertom Ficom je riziko, že bude Hlas len ozvenou Smeru," myslí si Jozef Lenč.

Už o 10 dní nás čaká veľký futbalový sviatok. Slovenský národný tím sa predstaví v Porte v kvalifikácii budúcoročného Eura proti domácemu Portugalsku. V októbri odohrajú Slováci zápasy s najsilnejšími protivníkmi v J-skupine a oba na ich pôde. Po dueli v Porte ich čaká stretnutie v Luxembursku. Ak by v týchto dvoch zápasoch dosiahli priaznivé výsledky, cesta na šampionát do Nemecka by bola otvorená. Nielen týmto duelom sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je odolná voči “vareniu žaby”. Ak by Robert Fico vedel v čase núdze zastrašiť populáciu, tak ona sa zastrašiť nechá. Po skúsenosti s Mečiarom i Ficom, sú však mnohé zložky spoločnosti pripravené na rozoberanie právneho štátu nepomerne lepšie ako v Poľsku či Maďarsku, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Akú tvár môže mať Slovensko pod vládou Roberta Fica?&nbsp;&nbsp;&nbsp;“Dokonané jest,” alebo civilejšie povedané: Je po voľbách a v nich Slovensko výrazne sčervenalo. Z rozhodnutia voličov sa totiž dominantnou politickou stranou stal SMER SSD. Jeho šéf Robert Fico tak prakticky povstal z politického popola, prevzal si ako víťaz volieb poverenie na zostavene vlády a s veľkou pravedpodobnosťou opätovne mieri do kresla predsedu vlády. Kľúče od jej zostavenia ale drží v rukách bronzový medailista volieb: šéf Hlasu Peter Pellegrini. Aká politicá budúcnosť nás čaká a čo hovorí o nás výsledok predčasných parlamentných volieb?Pod vládou Roberta Fica nás čaká éra stagnácie a neonormalizácie spoločnosti. Budú sa tvrdo testovať hranice odolnosti občianskej spoločnosti a príde aj k hľadaniu obetných baránkov. S prípadnou “orbanizáciou”&nbsp;štátu&nbsp;to však vládna garnitúra nebude mať až také jednoduché, obávam sa však o férovosť ďalších parlamentných volieb, hovorí pre Rano Nahlas rešpektovaný sociológ Michal Vašečka.Aké zrkadlo&nbsp;teda&nbsp;nastavili&nbsp;tieto dlho očakávané&nbsp;voľby&nbsp;našej&nbsp;spoločnosti a čo o nás hovorí opatovné víťazstvo Roberta Fica? Pred akou dilemou stojí Peter Pellegrini a čo bude dnes prioritou pre Kresťanskych demokratov? No najmä: Akú tvár ukáže šéf Smeru v kresle predsedu vlády a čo budú jeho kľúcové motívy, ale aj obavy a limity,&nbsp;pri vládnutí nad dnes tak polarizovanou, frustrovanou a emočne vybudenou spoločnosťou? A obstojí opozícia v skúške boja o liberalnu demokraciu?Témy a otázky Rána Nahlas s Michalom Vašečkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Úloha hlavy štátu je rešpektovať výsledok demokratických volieb a zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Z tohto dôvodu poverím zostavením vlády predsedu strany Smer Roberta Fica.“Prezidentka Zuzana Čaputová. Predtým, ako Roberta Fica poverila zostavením vlády, mala potrebu svoj krok aj vysvetliť. Uviedla rešpekt k výsledku demokratických volieb a povinnosť chodu štátu. Nezabudla však dodať: „Tak ako bolo zvykom pri každom jednom poverení doposiaľ, aj toto poverenie bude časovo ohraničené“.Ako reagoval Robert Fico? „Nebude to ľahký proces, ale urobíme všetko preto, aby vznikla vláda“, uviedol.K dispozícii dostal od prezidentky 14dní.&nbsp;Čo jeho premiérske ambície prinesú? A aké sú ústavné rámce, v ktorých sa v týchto dňoch politickí vyjednávači môžu pohybovať. Pozrieme sa na to s expertom na ústavné právo Vincentom Bujňákom a šéfredaktorom Aktualít Petrom Bárdy.&nbsp;„Robert Fico sa bude chcieť pomstiť. Či už vyšetrovateľom a operatívcom, ktorí pracovali na kauzách jeho ľudí a jeho samého, rovnako vedeniu policajného zboru a špeciálnej prokuratúry. A tiež mimovládnym organizáciám a ku kritickým médiám“, tvrdí Bárdy. Dodáva, že „my tu zostávame a naša úloha bude ešte dôležitejšia“.Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.&nbsp;

Rebríček asi neprekvapí, ale porovnanie s hviezdou basketbalovej NBA áno.&nbsp;&nbsp;Z Mercedesu, vďaka novému infotainmentu budete môcť komunikovať so svojou inteligentnou domácnosťou. Ak ju budete mať a vedeli ste, že v 70 rokoch jazdila pilotka F1 Veľké ceny s mužmi? Aj tieto informácie sa dozviete v ďalšej časti podcastu inzertného portálu&nbsp;AUTOBAZAR.EU&nbsp;s Ďurom Sabom.

Skutočné problémy krajiny zrejme už čoskoro zvýrazní prázdna verejná pokladnica.V snahe dôsledne dodržať zákonom prikázané moratórium sme ďalšiu časť Ťažkého týždňa nezverejnili tradične vo štvrtok, ale až dnes. Výsledky volieb naznačujú, že našinci sa nechali nachytať „na predvolebný guláš“.Ťažký týždeň môžete podporiť na&nbsp;aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Ešte pred parlamentnými voľbami časť Slovákov hovorila o tom, že po nepriaznivých volebných výsledkoch opustia Slovensko. Podľa Michala Šimečku je dobré, ak mladí ľudia chcú ísť do zahraničia študovať a načerpať nové skúsenosti, no neskôr by sa mali vrátiť domov. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka je otvorený dialogu medzi liberálmi a konzervatívcami a vidí aj prieniky v hodnotových otázkach. Zároveň dodáva, že koalícia je o kompromisoch a žiadna strana nepresadí sto percent zo svojho programu. Hlavným cieľom progresívcov je zabrániť vládnutia strany Smer.„Štvorkoalícia Progresívneho Slovenska, Hlasu, Sasky a KDH sa mi zdá výhodná aj preto, lebo by to bolo spojenie liberálov, konzervatívcov, ľavičiarov a pravičiarov. To je niečo, čo by v dnešnej polarizovanej dobe mohlo priniesť stabilitu a spoločenské zmierenie. No pokiaľ sa KDH alebo Hlas rozhodnú ísť do vlády so Smerom, budeme to rešpektovať a pôjdeme do opozície," hovorí v rozhovore líder Progresívneho Slovenska.

Novinári pôsobiaci v ukrajinských mestách čelia rovnakým výzvam ako civilné obyvateľstvo. Nebezpečnejšou sa situácia stáva, čím ďalej k línii frontu sa dostávajú. Informačné zdroje však môžu mať aj priamo na okupovaných územiach, pričom poznatky o živote bežných občanov pod okupáciou alebo v deokupovaných zónach je možné čerpať zo sociálnych sietí alebo z ukrajinských médií.Akým hrozbám čelia novinári a civilné obyvateľstvo v jednotlivých oblastiach Ukrajiny? Aké problémy sú späté s overovaním faktov alebo získavaním dát strategickej povahy? Prostredníctvom akých kanálov je možné získať predstavu o živote v okupovaných zónach? Ako vyzerá život civilistov v deokupovaných územiach? Existujú rozdiely medzi oblasťami, ktoré sú okupované ruskými vojskami od roku 2014 a tými, ktoré sa pod okupáciu dostali počas plnoformátovej vojny? Ako prebieha proces okupácie území a ktoré konkrétne kroky zahŕňa?Čo zväčša motivuje občanov, aby v takýchto oblastiach zotrvali? K akým typom médií majú bežne ukrajinskí občania prístup? Akú úlohu zohrávajú jednotlivé informačné kanály, ako napríklad Telegram? Ako sa líšia interpretácie dejín či kultúrne otázky v rámci slobodných a okupovaných území? Aké témy a naratívy sa môžu v ruskej propagande objaviť v blízkych mesiacoch?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s novinárkou a reportérkou Aktuality.sk Stanislavou Harkotovou.

Vypočujte si atmósferu volebnej noci. Prinášame vám rozhovory, emócie šťastia či sklamania, zvraty a budúce plány z každej strany, ktorá sa dostala do parlamentu.Podcast nahrali Adam Oleš a Denisa Hopková.

Komunisti zariadili Daliborovi Norskému komplikovaný osud. Jeho sestra bola v&nbsp;50. rokoch 9 rokov väznená z&nbsp;politických dôvodov a&nbsp;on sám, napriek tomu, že bol veľmi šikovný študent, mohol sotva zmaturovať. Keď prišla revolúcia, žil už dlhšiu dobu vo Frenštáte pod Radhoštěm, kde bola veľmi veľká ruská posádka. Ako zakladateľ miestneho Občianskeho fóra si povedal, že z&nbsp;ich mesta odídu nenávidení paraziti ako prví z&nbsp;bývalých sovietskych satelitov. A&nbsp;dokázal to, úplne mimo aktivít Michaela Kocába, ktorého v&nbsp;tom čase ani nepoznal.

Je vojnová trauma prenosná aj na novú generáciu Vietnamcov narodených už na Slovensku? A podpísal sa na vietnamskej emigrácii aj komunistický režim? Aj vojnu na Ukrajine Vietnamci prežívajú inak, v kontexte vlastnej vojnovej traumy.Po troch dekádach vojny vo Vietname zostali milióny sirôt a ľudí so zdravotnými následkami, chudoba a aj hlad. Navyše, zvíťazil komunistický sever a nový režim sa vysporiadal s dovtedajšími spolupracovníkmi Američanov – ich deti sa nevedeli dostať na školy ani zamestnať. Niektorých dokonca režim poslal na „prevýchovu“, čo bola forma väzenia. Nasledoval masový exodus z Vietnamu. Tu sa začína príbeh vietnamskej diaspóry, najmä v USA.Aj medzi slovenskými Vietnamcami sú ľudia, ktorí vo vojne prišli o celú rodinu. Ide o celonárodnú traumu, podobnú ako po holokauste. Aj Vietnamci poznajú medzigeneračnú traumu, ktorá sa prenáša z rodičov na deti. Podpísala sa na tom, že slovenskí Vietnamci sa neobjavujú v slovenskej politike?Podcast Banánové deti moderuje Claudia Alner, ktorá sa narodila na Slovensku vietnamským rodičom. Spoluautorom tejto podcastovej série je Peter Hanák.Mentioned in this episode:Spot do Banánových detíSpot do Banánových detí

Vypočujte si reportáž z výstavy Vojna na Ukrajine. Tvár nepriateľa, ktorá predstavuje vyše tristo vojnových artefaktov zozbieraných z oslobodených území Ukrajiny, ktoré boli okupované ruskými vojakmi. Ide o prvú expozíciu počas vojny o vojne.&nbsp;Expozícia vystavuje ruské vojenské uniformy, topánky Rusov, ktoré nechali na územiach, ktoré okupovali, či napríklad ich doklady. „Ruskí okupanti videli inú úroveň žitia a bytia, tak sa prezúvali pri rabovaní našich domovov, približuje v podcaste riaditeľ Národného múzea dejín Ukrajiny počas druhej svetovej vojny so sídlom v Kyjeve Jurij Savčuk.Práve on sa spolu s fotografom boli pozrieť na oslobeoené územia, aby zdokumentovali vojnu. Povolenie im dal sám šéf ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. „Vchádzali sme do domov a videli sme, kde boli ruskí vojaci: čo robili, ako sa ich tanky otáčal na dvoroch, ako rabovali naše príbytky," približuje tiež Savčuk.Na expozícii vystavujú aj jedlo, ktoré si so sebou mali priniesť ruskí vojaci alebo staré papierové mapy. „Boli sme udivení, keď sme našli mapy z roku 1982, ktoré už nezodpovedajú realite."Na výstave sú tiež uniformy, ktoré patrili priamo ruským vojakom. „Našli sme ich napríklad na bojisku, kde ich nechali pri zničenej alebo poškodenej technike," približuje tiež Savčuk.Riaditeľ Národného múzea dejín Ukrajiny počas druhej svetovej vojny dodáva, že chce, aby ľudia aspoň na moment precítili to, čo zažívajú Ukrajinci, keď do ich mierových domov prichádzajú ozbrojení ľudia, ktorí na nich páchajú násilie.Viac si môžete vypočuť v reportáži, ktorú nahrala Denisa Hopková.Podcast Múzeum vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom.

Českí analytici budú vedieť vďaka vlastnému volebnému modelu predpovedať výsledky parlamentných volieb výrazne skôr. V českých prezidentských voľbách dokázali po 27 minútach po uzavretí volebných miestností vyhlásiť nového českého prezidenta.Aktuality.sk prinesú aj počas týchto volieb exkluzívny obsah pre svojich čitateľov. Počas minulých parlamentných volieb museli voliči čakať na výsledky až do skorých ranných hodín, keďže stranám ako Progresívne Slovensko a Spolu chýbali na vstup do parlamentu len stovky hlasov. Volebný model českých analytikov prezradí výsledky volieb už krátko po uzatvorení volebných miestností.Podľa českej analytičky Kateřiny Mahdalovej budú vedieť predpokladať výsledky volieb už po zrátaní 10% okrskov. Krátko po polnoci by sme tak už mohli vidieť prvé možné výsledky volieb.V úvode sčítania hlasov môžu vyskočiť v priebežných výsledkoch strany, ktoré majú väčšiu pdoporu na vidieku. Mestské strany tak budú podľa Kateřiny Mahdalovej rásť až neskôr, keď budú spočítané veľké okrsky. Medzi mestské strany môžeme zaradiť Progresívne Slovensko a SaS. Na vidieku sa očakáva silná podpora Smeru a Republiky.Podcast nahral Adam Oleš.

Dnes aj o tom, ako sa zamýšľať pri kúpe buď repasovaného, nového a použitého iPhonu.V 132. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Ako jeden z nás hrá “novú FIFU”.Prečo je táto herná séria stále o tom istom.Aké máme dojmy z iPhone 15 Pro Max, keďže ho testujeme.Čo Maroša na novom iPhone prekvapilo.Kde najlacnejšie kúpite akýkoľvek iPhone.Prečo je nadšený z filmu Tvorca.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:RECENZIA EA Sports FC 24: Iné meno, staré zvyky. „Nová FIFA“ to hrá na istotu, revolúciu nečakajObrázok na ktorom sme sa smialiNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny&nbsp;Živé.sk&nbsp;a&nbsp;HernáZóna.sk.&nbsp;Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo&nbsp;Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Futbalový Trenčín čaká veľký sviatok. Zajtra AS nastúpi na Sihoti proti Banskej Bystrici a otvorená bude prvýkrát už aj nová hlavná tribúna štadiónu. Štadión je z troch štvrtín hotový a zajtra to môže byť v Trenčíne skvelý zápas s ešte lepšou atmosférou. AS otvára hlavnú tribúnu nového štadióna v čase, keď mužstvo tróni tabuľke Niké ligy. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Z&nbsp;tohtoročných&nbsp;Svetovych hier&nbsp;špeciálnych olympiád v Berlíne priviezla 5 medailí. Gymnastka Gizka Billíková takto úspešne reprezentuje Slovensko už vyše dvadsať rokov a je držiteľkou množstva tých najcennejších medailí. Gizka sa pritom narodila s Downovým syndrómom. Jej mama to však s ňou nikdy nevzdala. Odmenou je pre ňu je tak šťastie jej dcáéry, ale aj pocit hrdosti na ňu, ako na jednu z našich najúspešnejších reprezentantiek s intelektuálnym znevýhodnením.Gymnstka Gzika Billíková reprezentuje Slovensko už viac ako dve desiatky rokov a reprezentuje ho naozaj veľmi úspešne. Doteraz je, podľa jej mamy, držiteľkou 9. zlatých, 9. strieborných, 7 bronzových medailý, ako aj množstva ďalších medzinárodných i národnených ocenení. Ako sa to všetko začalo a ako sa z dievčatka s Downovým syndrómom stala jedna z našich úspešných reprezentantiek v kategórií intelektuálne znevýhodnených športovcov?Čo všetko obnáša takáto kariéra a koľko pre ňu treba obetovať? A je to vlastne pre jej mamu či sestru skutočne obeť alebo práve naopak? A s akým prijatím spoločnosti sa na Slovensku stretávajú ľudia s intelektuálnym znevýhodnením a vie náš štát skutočne doceniť ich prínos a vytvoriť im také podmienky, aby nás mohli i nadalej úspešne reprezentovať?No a napokon, aká je základná rada Gizkinej mamy, Emílie, pre rodičov, ktorí sú konfrontovaní s tým, že sa im narodí dieťa, ktoré je v niečom predsa len “iné”?Témy Rána Nahlas, s Gizkou Billíkovou, jej mamou Emíliou a sestrou Máriou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na to, ako budú voľby prebiehať a ako majú voliči postupovať, aby ich hlas nebol neplatný, odpovie v podcaste šéfka odboru volieb Ministerstva vnútra Eva Chmelová.Mesiace sme boli svedkom predvolebných kampaní, ktorých cieľom bolo presvedčiť voličov, aby dali hlas danej strane. Prípravu by mali okrem politikov mať ja voliči. Tým bol domácnosti zaslaný pred voľbami zoznámi strán a kandidátov. Do volebnej miestnosti by sme tak mali ísť už rozhodnutí, hovorí v podcaste Eva Chmelová. Dôležité je si zobrať so sebou občiansky preukaz alebo hlasovací preukaz, ak budeme voliť mimo svojho trvalého bydliska. O hlasovací preukaz môžete osobne požiadať až do 29. septembra.

V akej fáze sa nachádza protiofenzíva Ukrajincov, ktorá trva takmer štyri mesiace? V podcaste odpovedá Stanislava Harkotová. Stále sa rozoberá druhá línia obrany a teraz sa hovorí veľa o tom, že sa začala bitka o mesto Tokmak, hovorí.„Práve s súvislosti s mestom Tokmak sa hovorí o tom, že pokiaľ by tam Ukrajinci boli úspešní, tak by sa im podarilo plniť hlavný cieľ ofenzívy - odrezať Rusov od Krymu," hovorí v podcaste Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine.Podľa Harkotovej sa Rusi poučili z chýb z predošlých fáz vojny. „Teraz majú na juhu Ukrajiny skoro okolo 420-tisíc vojakov," spomína.V súvislosti s mobilizáciou Ukrajincov sa teraz pozornosť venuje aj ženám. Stanislava Harkotová v podcaste približuje, čo si máme predstaviť pod mobilizáciou žien. „Niektoré ženy v istých povolaniach sa budú musieť zaregistrovať a bude sa s nimi rátať pre prípad krízy. No a od prvého októbra sa musia prihlásiť ženy, ktoré majú profesie v zdravotníctve."Podľa Harkotovej to ale neznamená, že budú poslané na front. „Znamená to, že ak v meste, v ktorom žije žena, budú mať lekári veľa práce v nemocnici, tak ju armáda bude môcť zavolať pomôcť."Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Tablety už nie sú len na hry a videá. Čoraz viac sa využívajú aj na prácu a štúdium.Keď pred viac ako 10 rokmi začali na trh masovejšie prenikať tablety, mnohí sa pýtali, či má tento druh zariadenia popri smartfónoch a notebookoch vôbec zmysel. Dnes už o tom nepochybuje prakticky nikto. Tablety si našli svoje pevné miesto na trhu. Svoje o tom vie aj spoločnosť Lenovo, ktorá udržiava celý rad tabletov a zapojila sa dokonca aj do programu Digitálny žiak.O tom, nakoľko Lenovo vidí perspektívu práve v tejto kategórií zariadení, kto je ich cieľová skupina a ako sa osvedčilo poskytovanie tabletov žiakom porozprával v podcaste SHARE obchodný zástupca značky Lenovo pre spotrebiteľský segment Jozef Krilek. Zhováral sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.Aktuálny diel prinášame v spolupráci so spoločnosťou Lenovo.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Vďaka čomu sa tablety na trhu definitívne ujali.Používajú ľudia tablety aj na úkor notebookov?Kto je najväčší predajca tabletov na Slovensku.Štvrtina žiakov uprednostnila tablet pred notebookom.Môže tablet s nahradiť notebook pri práci či štúdiu?Ako vhodne prepojiť systémy Android a Windows.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Portál Aktuality.sk si pre vás pripravil sériu diskusií s členmi redakcie a známymi hosťami. Posledná z nich sa uskutočnila v Žiline. Prinášame vám jej záznamV Novej Synagóge v Žiline sa vo štvrtok 21. septembra o 18:00 uskutočnila diskusia redakcie&nbsp;Aktuality.sk&nbsp;o aktuálnych témach. Diskusie sa zúčastnili:Peter Bárdy, šéfredaktor&nbsp;Aktuality.skPeter Bátor, veľvyslanec Slovenska pri NATOBraňo Dobšinský, moderátor Aktuality.skRastislav Káčer, exminister zahraničných vecí

Na ukrajinské mestá dopadajú iránske drony so súčiastkami pochádzajúcimi od spojencov - firiem zo Spojených štátov, Nemecka, Kanady, Japonska či Poľska. V tajnom dokumente pre krajinyG7 Kyjev žiada útoky raketami dlhého doletu na ich produkčné centrá v Rusku, Iráne a Sýrii.&nbsp;Prezident Zelenskyj si musí zvykať na nové prístupy spojencov – vo Washingtone mu neumožnili vystúpiť pred kongresmanmi, v Poľsku sa s ním zas nestretol nik zo silných. A Vladimír Putin je po viacdňovom hosťovaní severokórejského diktátora Kim Čong-una, potrebuje jeho muníciu.&nbsp;Kde sme v aktuálnom konflikte Ukrajina-Rusko? Čo s ním spraví blížiaca sa zima? Témy pre Mateja Kandríka z Adapt Institute.&nbsp;Aktuálne vyšiel na povrch tajný dokument ukrajinskej vlády o spojeneckých komponentoch v iránskych dronoch, ktoré používa Moskva pri útokoch na Ukrajinu. So záverom „nedostatočnej koordinácie spojeneckých tajných služieb pri zabezpečení sankčného programu“.V iránskych dronoch sa totiž našli komponenty od spoločností zo Spojených štátov, Kanady, Nemecka, Holandska, Japonska či Poľska. Nešlo pritom o ich spoluprácu, len o fakt, že Irán ich získal na trhu a upravil si ich. Moskva si ich mala pritom objednať okolo šesť tisíc.Kyjev v tajnom dokumente údajne žiada zničenie tovární, kde sa tieto drony vyrábajú – Irán ich rozmiestnil okrem svojho územia aj v Rusku či Sýrii. Bol by to problém, ak žiada zásah raketami dlhého doletu?&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

In the third part of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia in English.It is September 27, 2023, and in less than three days, Slovakia will hold the early parliamentary election. Some people say that Slovakia is at a crossroads and this election can have a great impact on the future of our beautiful country. Why is that? How did we get to the point where Slovak people are seriously thinking about moving away after September 30? To answer this, we have to go five years back, and that’s why in the third episode of the Slovak Snapshots podcast, we won’t talk about the latest news, but we would like to take you on a journey through the political situation from February 2018 to the present.&nbsp;The podcast used a short sample from youtube.com/televíziaTA3 and youtube.com/SME."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Čo najhoršie sa môže stať po sobotných voľbách? Niektorí analytici predpovedajú volebný pat aopakované voľby. Českí analytici pre Aktuality.sk vypočítali pravdepodobnosť možných. Najväčšie šanceby malo PS zložiť pravicovú koalíciu, ak by sa do NRSR dostali aj Demokrati a keby sa dohodli aj sOľaNO. Koalícia PS – Hlas – SaS – KDH má šancu 75 percent. Smer – Hlas - SNS – Republika má podľaanalytikov pravdepodobnosť 56 percent.Niektorí analytici predpovedajú volebný pat a opakované voľby. Tvorbu koalície môže skomplikovať rast OĽaNO a jeho nízky koaličný potenciál. Najproruskejšia koalícia Smer – Republika – SNS má podľa analytikov prekvapivo nízke šance na väčšinu v parlamente.Komentátori však varujú pred akoukoľvek vládou vedenou Smerom. Podľa Arpáda Soltésza by sa Robert Fico naplno inšpiroval Viktorom Orbánom a už by za žiadnu cenu nechcel pustiť moc z rúk.Čo by znamenal volebný pat? Podľa politológa Pavla Baboša je to rovnako zlý scenár, pretože by išlo o chaos a nové obdobie nestability.Mentioned in this episode:23-28.10.2023 - Volby spot 1 v323-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

V posledných týždňoch prišlo k viacerým zásadným oznámenia v mobilnom segmente. Ďalší operátor chce poskytovať služby, iný zase mení majiteľa, vypína sa 3G sieť, rozširuje 5G a ako inak - zvyšujú sa ceny.Čo najdôležitejšie sa na poli mobilných operátorov stalo nám povie v technologickom podcaste SHARE redaktor magazínu Živé.sk Filip Maxa. Pýta sa ho Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Prečo nemá 4ka na celom Slovensku 4G sieť.Kedy sa bude vypínať 3G sieť a naopak rozširovať 5G.Kvôli čomu si budú O2 a Telekom zdieľať sieť.Aké informácie máme o novom operátorovi, ktorý chce vstúpiť na trh.Kto zvýšil ceny.Prečo regulátor kritizoval celý trh.Téme sa bližšie venujeme aj tu:Mobilní operátori stále zdražujú služby. Aký krok by však mohol priniesť opak (prehľad)Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.Mentioned in this episode:19-26.9. (Žive, Sport,)19.9. - 26.9.2023 - AutopolisAutopolis Ford Puma

Prvého októbra 2023 sa dozvieme, ktoré strany povedú našu krajinu ďalšie 4 roky.Pre mnohých voličov a voličky je pri rozhodovaní sa dôležité poznať ich program aj to, ako sa chcú popasovať s témami ako zdravotníctvo či školstvo. Nemenej dôležitá je však ochrana klímy, keďže celý svet čoraz vážnejšie pociťuje klimatickú krízu.&nbsp;Iniciatíva Klíma ťa potrebuje pripravila hodnotenie politických strán zamerané na oblasti ochrany klímy, životného prostredia a uhlíkovej transformácie.&nbsp;Jakub Hrbáň&nbsp;z iniciatívy o samotnom hodnotení a výsledkom povedal viac v rozhovore v rámci podcastu Ekocastu.&nbsp;Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Čo výsledky ovplyvňovalo najviac?&nbsp; Strany sa mierne rozchádzali v sociálnych opatreniach spojených s energetikou. O aké opatrenia šlo? Plánuje iniciatíva do budúcna podobné dotazníky, napríklad aj v rámci plnenia sľubov víťazných strán v najbližších rokoch?&nbsp;

Šanca, že by KDH vládlo so Smerom, je menej ako 0,1 percenta, hovorí v rozhovore kandidát František Mikloško. Smer a SNS totiž podľa neho reprezentujú návrat ku korupcii, ktorá je najhoršia v zdravotníctve. Ako sa bude vedieť KDH dohodnúť na prípadnej novej vláde s Progresívnym Slovenskom?V podcaste s Františkom Mikloškom z kandidátky KDH sa dozviete:– čo je najdôležitejšia otázka týchto volieb;– prečo aj od KDH počúvame iné témy;– či je „gender ideológia“ konšpiračnou teóriou a prečo na ňu naletela cirkev a aj KDH;– prečo v katolíckom Rakúsku kresťanom neprekážajú registrované partnerstvá;– či nie je príliš polarizujúce, keď šéf KDH označuje program PS za blízky k extrému, aj keď realita je iná;– že podľa neho malé strany môžu väčším klásť podmienky, ak by boli v koalícii nenahraditeľné;– ako bude KDH skladať vládu s PS;– aký kompromis na životných partnerstvách si vie predstaviť;– kto je pre KDH ideálny koaličný partner;– aký je rozdiel medzi spoluprácou s Borisom Kollárom a Robertom Ficom;– či mafiu, korupciu a systém našich ľudí nesymbolizuje najviac práve strana Sme rodina;– že podľa neho nie je ani 0,1 percentná šanca, že by KDH išlo do vlády s Ficom;– že KDH chce zlepšiť najmä zdravotníctvo, lebo to sa od roku 1989 nepohlo;– že v zdravotníctve je najväčšia korupcia;– prečo by podľa neho kresťania mali voliť KDH a nie Annu Záborskú;– či bude mať KDH ženskú kandidátku na prezidentku;– prečo by Ivan Šimko nemal byť predsedom KDH.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

Portál Aktuality.sk si pre vás pripravil sériu diskusií s členmi redakcie a známymi hosťami. Štvrtá z nich sa uskutočnila v Nitre. Prinášame vám jej záznam.V nitrianskom bod.K7 sa v stredu 20. septembra o 18:00 uskutočnila diskusia redakcie&nbsp;Aktuality.sk&nbsp;o aktuálnych témach. Diskusie sa zúčastnili:Peter Bárdy, šéfredaktor&nbsp;Aktuality.skMichal Vašečka, sociológAnnamária Dömeová, reportérka investigatívneho tímu Aktuality.skPavol Demeš, exminister a expert na zahraničnú politikuEva Pavlíková, herečkaMentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

Toto je o medzigeneračnej spravodlivosti. Ak politici hovoria, že si zaslúžime vyššie dôchodky či nižšie dane, znamená to, že si naše deti zaslúžia vyššie dane alebo menej štedry sociálny systém aby splatili dlh, z ktorého sa to všetko financuje? To sa pýta člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Slovensko má vážny problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financiíí a medzi odborníkmi sa čoraz viac začína skloňovať tzv. Grécka cesta. Komfort nášho sociálneho štátu je totiž na úver a veľkou témou sa tak stáva potreba opätovného uťahovania opaskov.Ekonomická výkonnosť prechádza v tomto a budúcom roku útlmom, výraznejšie oživenie ekonomiky očakávame až od polovice budúceho roka.&nbsp;To hovorí aktuálna, septembrová, prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V otázke takzvanej dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií je však Rada podstatne skeptickejšia.&nbsp;"V tejto chvíli sme na tom tak, že bez dodatočných opatrení je predpokladaná trajektória dlhu neudržateľná. V nejakom bode by sme hranicu, ktorú sú investori ochotní financovať, prekročili. Čo sa potom stane,&nbsp;to&nbsp;sme videli v Grécku."&nbsp;to sú slová šéfa Rady Jána Tótha.Politici však v predvolebnej kampani rozpútali doslova festival sľubov a rozdávania: Šľubujú nám, čo všetko postavia, kde všade budú investovať a komu všetkému zvýšia platy, dôchodky či všakovaké dávky alebo bonusy. Samozrejme, to všetko za naše dane a zväčša na úver. No a šetriť, to sa nechce prakticky vôbec nikomu. Slovensko má pritom doslova nakročené na tzv. Grécku cestu a bez povestného uťahovania opaskov to takto už zrejme dlho nepôjde. Čo nám hrozí v tomto gréckom scénári, ako veľmi je reálny no a ako sa mu dá vyhnúť? Kde je v našom štáte priestor na úspory a šetrenie a hrozia nám vyššie dane či redukcia sociálneho komfortu na dlh, na ktorý nás politici cieľvedomo a dlhodobo učia?V hre sú totiž miliardy eur, ktoré proste náš štát nemá no a finančné trhy nám to môžu už čoskoro veľmi bolestivo zrátať.Téma pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:23-28.10.2023 - Volby spot 1 v323-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

„Budeme voliť Fica. Je to najrozumnejší chlap,“ hovoria v podcaste dôchodkyne. Petra Pellegriniho odmietajú voliť kvôli jeho nerozhodným vyjadreniam. Už túto sobotu nás čakajú parlamente voľby, ktoré rozhodnú o smerovaní krajiny počas najbližších rokov. Navštívili sme preto časti Slovenska, aby sme sa opýtali rozličných generácií, ktorú stranu budú voliť a prečo?Kým staršia generácia verí v návrat Roberta Fica, mladá generácia dúfa, že tento scenár nenastane. „Naša generácia je tá, ktorá bude tvoriť budúce Slovensko. Nemyslím si, že je správne, ak by vyhrala strana, ktorá by sa najradšej vrátila pred rok 1989,“ hovorí v podcaste študentka Lara. Bezpečnostný pracovník na stavbe Peter je rozhodnutý dať svoj hlas hnutiu OĽaNO. Dôvodom jeho rozhodnutia je prístup Igora Matoviča ku korupcii. Jeho najväčšiu chybu vidí v jeho komunikácií. Zároveň neverí tomu, že by s Matovičom chcel ešte niekto spolupracovať.Mentioned in this episode:23-28.10.2023 - Volby spot 1 v323-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť?&nbsp;Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Slovenská agentúra životného prostredia vyrovnáva resty z predchádzajúcich výziev Obnov dom, na podpis zmluvy čaká posledných 1800 žiadateľov.Štátni ochranári reagujú na hoaxy niektorých politikov. Vstupné nezavedie Malá ani Veľká Fatra. Poslanci Filip Kuffa a Miroslav Suja si opäť zobrali na mušku štátnych ochranárov.Ľudia si robia z tatranských plies a potokov kúpalisko, poškodzujú biotop.Papierne dostali zelenú na výmenu kotla, miestni sa boja aj nového nižšieho komína.S čím idú do volieb politické strany v oblasti životného prostredia? Mnohé politické strany tému nepovažujú za svoju prioritu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen mala svoj posledný prejav o stave Európskej únie pred koncom jej mandátu. Ako sa jej darilo v jej funkcii? Pýtali sme sa viacerých europoslancov a aj odborníka na EÚ.Čo kľúčové zaznelo v prejave Ursuly von der Leyen o stave Európskej únie? Podľa Ondřeja Moceka z Asociáce pre medzinárodné otázky bolo vidieť, že jej prejav bol bilančný. „Nerekapitulovala len minulý rok, ale aj posledné štyri roky. Hovorila o tom, čo aké politické zadania a ciele stihli," konštatuje v podcaste.V prejave podľa neho zaznelo viac signálov smerom von. „Veľký signál je vymedzenie voči Číne. Určite je tiež podstatné zmieniť rozširovanie EÚ, ktoré tam zaznelo."Na to, ako vidia prejav šéfky Komisie a čo im tam chýbalo sme sa pýtali aj europoslancov, a to: Miriam Lexmann (KDH), Petra Polláka (Oľano), Roberta Hajšela (Smer-SSD), Eugena Jurzycu (SaS) a Vladimíra Bilčíka (Demokrati, pozn.redakcie: v eurvoľbách kandidoval za koalíciu Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia).No a zaujímali sme aj o to, ako vidia pôsobenie Ursuly von der Leyen na čele Európskej komisia.„Výkon jej mandátu nepovažujem za dostatočne presvedčivý," hovorí v podcaste europoslankyňa Miriam Lexmann.Podľa Petra Polláka je von der Leyen zrelá politička. „Obdobie, ktorému predsedala, bolo plné kríz a preto si zaslúži môj obdiv."Podobne to vníma aj europoslanec za Smer-SSD Robert Hajšel. „Celkové pôsobenie Ursuly von der Leyen bolo mixom chýb, neskorých reakcií, chýbajúceho líderstva, ale aj občasných úspechov a pozitív, ktoré často minuli podpory zo strany členských štátov."Podľa Vladimíra Bilčíka Komisia pod vedením Von der Leyen riešila otázky, o ktorých sa nám v minulosti ani nesnívalo. „Presadila sa ako líderka globálného formátu v čase globálnych kríz."Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.

Hokejisti Slovana Bratislava prežívajú katastrofálny vstup do extraligovej sezóny. Štyri zápasy, jediné víťazstvo, aj to nad nováčikom z Humenného, okrem toho pomerne veľa debaklov. To je bilancia Slovana Bratislava v tejto extraligovej sezóne. Práve nelichotivým výkonom „belasých” sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Portál Aktuality.sk si pre vás pripravil sériu diskusií s členmi redakcie a známymi hosťami. Tretia z nich sa uskutočnila v Banskej Bytrici. Prinášame vám jej záznam.V banskobystrickej Záhrade sa v utorok 19. septembra o 18:00 uskutočnila diskusia redakcie&nbsp;Aktuality.sk&nbsp;o aktuálnych témach. Diskusie sa zúčastnili:Peter Bárdy, šéfredaktor&nbsp;Aktuality.skMartin Sliz, šéf politickej redakcie Aktuality.skPeter Bátor, veľvyslanec Slovenska pri NATORóbert Slovák, marketingový expertMentioned in this episode:23-28.10.2023 - Volby spot 1 v323-28.10.2023 - Volby spot 1 v3

Hľadá cesty, ako na pomáhanie navnadiť čo najviac ľudí, snaží sa búrať predsudky o&nbsp;filantropii a&nbsp;o&nbsp;sociálnych inováciách sa rozprávala aj s&nbsp;Barackom Obamom. Hostkou v&nbsp;najnovšom diele podcastu Impact Talks o filantropii bola Martina Kolesárová – výkonná riaditeľka Nadácie Pontis. „Objatie od Baracka Obamu bol v&nbsp;istom zmysle signál, že sme rovnocenní partneri a zhodujeme sa, čo chceme vo svojich krajinách dosiahnuť,“ začína svoje rozprávanie o&nbsp;tom, aké to bolo stáť na jednom pódiu s&nbsp;jedným z&nbsp;najvplyvnejších ľudí na planéte, Martina Kolesárová. Ako prvá zo Slovenska sa stala súčasťou programu Obama Leaders Europe, ktorý vytvára sieť lídrov a&nbsp;líderiek – ľudí, ktorí podnecujú inovatívne zmeny vo svojich komunitách.Martina Kolesárová sa venuje podpore filantropie a&nbsp;sociálnych inovácií na Slovensku. Tvrdí však, že aj v&nbsp;týchto oblastiach existujú určité stereotypy.V&nbsp;podcaste sa dozviete:- či mala Martina trému pred Barackom Obamom , o&nbsp;čom sa rozprávali a&nbsp;ako sa zvítali,- čo je hodnotové líderstvo,- aký bol Martinin prvý dar a&nbsp;či sa stretol s&nbsp;pochopením,- ktoré sú dva najčastejšie stereotypy o&nbsp;filantropii,- aký je rozdiel medzi filantropiou u&nbsp;nás, v&nbsp;Izraeli, USA a&nbsp;v&nbsp;Česku,- prečo by sa mali neziskovky inšpirovať biznis komunitou.Kto je Martina Kolesárová? Spoluvýkonná riaditeľka Nadácie Pontis sa venuje rozvoju sociálnych inovácií a strategickej filantropie na Slovensku. V roku 2022 iniciovala mapovanie sociálnych inovátorov a inovátoriek v našej krajine a dlhodobo sa snaží o rozvoj individuálneho darcovstva či prepájania darcov z biznisu s ľuďmi z verejnej správy a občianskeho sektora. V roku 2023 sa stala ako zatiaľ prvá osobnosť zo Slovenska súčasťou programu Obama Leaders Europe. V júni ju na podujatí v Aténach vybrali ako zástupkyňu za Európu, aby diskutovala na pódiu s Barackom Obamom.Impact TalksV podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a&nbsp;zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a&nbsp;moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí reportérka Respektu Ivana Svobodová„Pred kultúrnym domom kúsok od Fontány lásky na námestí Osloboditeľov v Michalovciach sa hodinu pred Ficovým príchodom zhlukujú ľudia. Pivo a malinovky tu pri stánkoch Smeru tečú prúdom zadarmo, ľudia čakajú vo fronte na trhance s jahodami, najdlhšia fronta je na guláš“.&nbsp;Máte pocit, že ste tam? Ja hej. A veľmi plastický.&nbsp;„Stojí tu aj štyridsiatnik Jozef, ktorého sem priviedla viera, že Fico dokáže zodvihnúť ľuďom na východe výplaty alebo aspoň zlacnieť veci v obchodoch“ – to zas pokračujem v reportáži.Ak vám prezradím, že úryvok je prekladom a teda zo zahraničnej tlače, nastúpi hneď otázka: kde dokážu tak plasticky písať o Slovensku pred voľbami? A kto?&nbsp;Nebudem to zbytočne naťahovať: rozmítingované Slovensko pred voľbami pochodila a takto reportážne na stránkach českého Respektu zachytila majsterka reportážneho pera Ivana Svobodová. Na „súboj o charakter štátu“, na čo sa podľa nej menia naše voľby, nahliadneme práve s ňou a jej optikou.&nbsp;„Zrazu si uvedomíte, že politika je všade okolo nás a zasahuje do našich životov, do života jednej krajiny“, tak vysvetľuje svoj pozvoľný prechod od čiste politického spravodajstva k reportovaniu „z ulice“.&nbsp;Obyčajní ľudia sú podľa Svobodovej oslobodení od nánosov mediálnych školení, ktorých výsledkom je „hovoriť tak, aby nič nepovedali“, na ktorých pri politikoch pracujú celé poradcovské tímy.&nbsp;Na pochôdzkach mítingovým predvolebným Slovenskom si všimla, že najmä na podujatiach strany Smer stretávala ľudí, ktorí „si mysleli, že si myslia“. Opakovali pritom len počuté frázy z politických tribún.&nbsp;„Na mítingoch Smeru a Republiky stretávam typovo rovnakých ľudí. Ficovi sa podarilo vysať extrémistickú scénu kotlebovcov“, tvrdí.&nbsp;Rozdiel vidí v návštevníkoch mítingov Pellegrinovho Hlasu. „Prichádzali tam na jednej strane bývalí voliči Smeru, ktorí by s ním nemali problém ani dnes. Na druhej strane tam prichádzalo veľa takých, ktorí vidia v Pellegrinim „neficovskú“ nádej“.&nbsp;Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí Svobodová. „To Slovensko akoby bol jeden kotol, v ktorom sa miešajú neskutočné dezinformácie, propaganda, nezodpovedné vyjadrenia politikov, lži“, opisuje svoje postrehy.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

Igor Matovič pokračuje v útokoch na šéfa SaS Richarda Sulíka.&nbsp;Po zverejnení údajnej komunikácie Sulíka so šéfom Penty Jaroslavom Haščákom, hovorí o tom, ako mal Sulík ešte ako minister zmariť miliardovú investíciu z Číny.Čo môžu tvrdenia Igora Matoviča o šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi urobiť s politickými preferenciami nielen SaS, ale aj Oľano či ďalších strán? Odpovedajú: šéf agentúry Ako Václav Hřích a šéf agentúry Ipsos Jakub Hankovský.Podľa Václava Hřícha tvrdenia lídra Oľano môžu Slobode a solidarite uškodiť. „Igor Matovič spochybňuje kroky, ktoré robil Richard Sulík ako minister hospodárstva. No a vidíme, že SaS má kampaň postavenú na tom, že hovoria, čo všetko im podarilo - napríklad Volvo," približuje v podcate šéf agentúry Ako.Odklon voličov by mohol byť k strane, ktorú majú ako druhú možnosť - a to k Progresívnemu Slovensku. „Prevažná časť elektorátu SaS má ako druhú voľbu Progresívne Slovensko," konštatuje v podcaste Václav Hřích. „Možno si budeme takto o mesiac hovoriť,že Igor Matovič Progresívnemu Slovensku vyhral voľby."Hřích tiež v podcaste hovorí, či môže situácia pomôcť aj samotnému Oľano. „Igor Matovič možno ráta s tým, že mu aktuálne vyjadrenie prinesú jedno či dve percentá. To by pre neho znamenalo istotu, že bude v parlamente. Ak by teoreticky SaS nebola v parlamente a progresívci by skladali vládu bez Matoviča by vláda zložiť nešla," komentuje tiež, že v konečnom dôsledku to môže zablokovať parlament alebo sa vláda podarí zložiť Robertovi Ficovi.Aj podľa šéfa agentúry Ipsos Jakuba Hankovského môžu SaS tvrdenia lídra Oľano sťažiť boj o nerozhodnutých voličov. „Nemyslím si však, že to strhne percentá jedným alebo druhým smerom. Môže to mať efekt na časť voličov," dodáva. Pomôcť to môže napríklad aj Demokratom.Podľa Hankovského môžu mať udalosti posledných dní dopad v rôznych častiach politického spektra. „Aj na aktuálnych prieskumoch, ktoré sa zbierajú, vidíme, že udalosti posledných dní začínajú vytvárať dynamický efekt nielen tam, kde by sme ich čakali, ale zatrasie sa celý obraz, na ktorý sme boli zvyknutí," hovorí tiež Jakub Hankovský.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:23-28.9.2023-Voľby23-223-28.9.2023-Voľby23-2

Prečo sa to nepodarilo? Policajtka vyzvala cez vysielačku kolegov na pomoc pri prenasledovaní auta, akurát netrafila ani farbu, ani značku vozidla. Na svete je nový svetový rekord v zrýchlení z nuly na 100 kilometrov v hodine. Akú má hodnotu? Aj túto informáciu sa dozviete v novej časti auto-moto podcastu inzertného portálu&nbsp;AUTOBAZAR.EU&nbsp;s Ďurom Sabom.

Dubček neotrasiteľne veril, že je Brežnevov kamarát a že sovieti sem &nbsp;nepošlú tanky. Keˇsa ale z Moskvy vrátil do okupovaného Československa, tak prvý raz použil najhrubšie slovo aké od neho počuli: “To sú gauneri”. To hovorí Robert Kirchoff, autor dokumentu o asi najznámejšom Slovákovi 20. storočia Alexandrovi Dubčekovi. Stal sa symbolom veľkých nádejí, ale aj ich hanebnej zrady. Aký teda bol tento náš “Saša”? A bol slovenským Gorbačovom 60. rokov?&nbsp;Alexander Dubček. Muž Pražskej jari a tzv. Socializmu s ľudskou tvarou, ale aj Moskovských protokolov a podvolenia sa brutálnej okupácii Československa. Symbol nádejí, ale aj zrady ideálov. Presvedčený komunista, bojovník v SNP, no aj kariérny komunista a papaláš bez papalášskych manierov, ktorý však rezignoval na boj s nastupujúcou Normalizáciou.Kto vlastne bol&nbsp;Alexander Dubček, aký bol - ako človek, a čo boli jeho motívy: Ideové, ľudské ako aj intelektuálne? A kde boli jeho ľudské a filozofické limity?&nbsp;No a čo o ňom vlastne vieme a na aký odkaz sa - pri tom všetkom balaste našej nevedomosti a účelovej ideologizácie, môžeme pri jeho mene, ako moderná slovenská spoločnosť,&nbsp;odvolávať?&nbsp;To všetko sú témy dokumentu o Alexandrovi Dubčekovi “Všetci ľudia budú bratia” režiséra Roberta Kirchhoffa. Desakralizácia a detabuizacia jednej z našich najväčších legiend, ktorá nás doslova previedla druhou polovicou 20. storočia, a to očami dokumantaristu Roberta Kirchhoffa. Ráno Nahlas, tentoraz o Alexandrovi Dubčekovi.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo DobšinskýMentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Človek už dávno pochopil, že stredom vesmíru nie je Zem, ani Slnko a vlastne taký stred ani neexistuje. Preto upriamil svoju pozornosť smerom von a vydal sa hľadať svety, ktoré sa môžu podobať tomu nášmu.O exoplanétach sa špekulovalo dlho, ale prvú sme oficiálne zaznamenali až v roku 1992. Dnes nám s objavovaním výrazne pomáha Webbov teleskop, ktorý dokáže zachytiť oveľa viac infračerveného žiarenia ako napríklad ten Hubblov.Spôsobov, ako detegovať exoplanétu, je niekoľko a všetky sú nepriame. Aký je rozdiel medzi tranzitom, mikrošošovkovaním či meraním uhlovej rýchlosti?O&nbsp;objavovaní exoplanét sa v 61. epizóde Slnečnej zostavy rozprávajú Matúš Toderiška a Marián Psár.Máte otázku, žiadnu o doplnenie či len chuť na ponosovanie? Vaše postrehy píšte na na slnecnazostava@zive.sk. Čítame a odpisujeme!Nie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkami.V 61. časti Slnečnej zostavy sa tiež dozviete:čo sú to tulácke planéty,aký je rozdiel medzi teplým Jupiterom a subneptúnom,koľko miliárd potenciálne obývateľných planét veľkosti Zeme nájdeme v Mliečej dráhe.Podcast Slnečná zostava je súčasťou nášho redakčného podcastového feedu Technologický podcast SHARE | Živé.sk | HernáZóna.sk.Na odber všetkých nových dielov všetkých našich podcastov sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo Deezer.Mentioned in this episode:19-26.9. (Žive, Sport,)19.9. - 26.9.2023 - AutopolisAutopolis Ford Puma

Vždy jej hovorili, že má peknú tvár, ale mala by niečo robiť so svojím telom: „Zažila som veľa bodyshamingu, od trénerov, učiteľov... sú to silné slová, ale dnes už viem, že to bodyshaming&nbsp;bol. A ja ani dnes, po rokoch, ešte stále nie som spokojná so svojím telom...," priznáva slovenská influencerka Zuzana Mračková v podcaste&nbsp;Do hĺbky.&nbsp;Poruchy príjmu potravy zahŕňajú viaceré ochorenia, vrátane mentálnej anorexie, bulímie či diagnózy záchvatového prejedania. PPP majú viac príčin, no najrizikovejším obdobím pre ich vznik je detstvo, dospievanie aj šikana v ranom veku. Niekedy je to dokonca genetická predispozícia. Vypovedajú o tom mnohé skutočné príbehy a ten svoj nám dnes v rámci série&nbsp;podcastu TELO&nbsp;rozpovedala známa slovenská influencerka Zuzana Mračková. Na sociálnych sieťach sa dlhodobo venuje téme duševného zdravia. Sama si prešla poruchou príjmu potravy, konkrétne bulímiou. Ako dieťa dokázala pred rodičmi skrývať vracanie a aj po tom trvalo, kým sa jej dostalo pomoci. A že stále nie je v poriadku, priznáva ešte aj dnes. Počas dlhoročného boja spoznala hĺbku svojho duševného zdravia, o ktorom dnes na sociálnych sieťach vypovedá.&nbsp;V dnešnom podcaste sa dozviete:&nbsp;- čo spustilo jej prvé pochybnosti o výzore a vlastnom tele už v ranom detstve- ako vnímala, keď si jej mamu zavolali bokom, aby svojej dcére dohovorila ohľadom kíl navyše- kedy prepadla bulímii- ako si jedlo schovávala a koľko rokov trvalo, kým sa jej dostalo prvej pomoci&nbsp;- prečo má problémy dodnes a v akej podobe bulímia pretrváva- ako už ako dvojnásobná mama vníma všetko, čo sa jej udialo, a čo by odkázala iným&nbsp;- v závere rozoberieme nielen pohľad partnera, ale aj Zuzkin pohľad na spoločnosť a sociálne siete. V čom ochorenia PPP možno aj nechtiac podporujeme? Počúvajte s nami. So Zuzanou Mračkovou sa rozprávala Martina Smatanová.&nbsp;

Joe Trendy aka Teodor First je slovenský stand-up komik, scenárista, moderátor a podcaster. Známy je hlavne z vystupovania v stand-up comedy&nbsp;Silné Reči, z podcastu&nbsp;Nebezpečný obsah&nbsp;a z&nbsp;Joe Trendy Show.V relácii sa dozviete:čo si myslí o bosých noháchaká bola dovolenka na Slovenskuči doma pomáha (spolupracuje) s domácími prácamičo naposledy čítalaký je mužský vzor divyčo chystá pre divákov a pod.

Rozprávanie profesora Tomáša Radila pre Post Bellum sa od iných svedectiev líši. Zatiaľ čo väčšina pamätníkov popisuje svoj životný príbeh, profesor Radil hovorí o svojej životnej téme. Popri svojej profesii neurofyziológa sa paralelne zaoberal holokaustom ako všeobecným fenoménom, ktorý zasiahol, ovplyvnil a zmenil životy miliónov ľudí vrátane jeho vlastného. Vo svojom rozprávaní opísal formálnu organizáciu deportácií, psychologickú manipuláciu s jedincami v koncentračných a vyhladzovacích táboroch, snahu rozštiepiť ľudské spoločenstvo na elementárne jednotky aj obranné mechanizmy, ktoré to vyvolalo.&nbsp;V&nbsp;podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band&nbsp;https://mojseband.sk/

Prinášame vám ďalšiu bonusovú epizódu podcastovej série TELO, v ktorom hovoríme o problémoch s vlastným telom komplexne, v celom kontexte a s odborníkmi. Dnešná epizóda je rozhovor s lekárom a nutričným špecialistom Borisom Bajerom. Podcast TELO si môžete vypočuť po prihlásení do našej spoplatnenej sekcie Aktuality Navyše.&nbsp;Boris Bajer je známy lekár, ktorý sa zaoberá jedlom, chudnutím a cvičením, jedlom či dokonca plodnosťou. Je autorom viacerých kníh, napríklad aj zdravých receptov. Snaží sa naučiť Slovákov zdravo sa stravovať, napríklad aj úpravou tradičnej slovenskej kuchyne na jej zdravšiu verziu.&nbsp;

V&nbsp;roku 2010 bolo v&nbsp;rámci celonárodného sčítania takmer 25-tisíc ľudí identifikovaných ako „ľudia bez domova“. V&nbsp;roku 2020 ich počet narástol na viac ako 70 000. Ešte oveľa vyššie čísla sú v téme príjmovej chudoby. V roku 2021 bolo na Slovensku takto ohrozených takmer 660-tisíc osôb, pričom ide nielen o nezamestnaných, ale aj o viacpočetné rodiny či ľudí nad 65 rokov. Pre koho je teda Slovensko a patrí aj tým na okraj spoločnosti?„Kde domov môj,“ to bol začiatok štátnej hymny v čase Československa. Dnes už Československo nemáme, máme Slovenskú republiku, no tá otázka „Kde domov můj“, platí pre tisícky z nás aj dnes, tu u nás, na našom Slovensku. Čo vieme ako spoločnosť spraviť pre mnohotisícovú komunitu „ľudí bez domova“, ktorí sa až teraz konečne dočkali „Národnej koncepcie prevencie a ukončovania bezdomovectva“, a aké riešenie ponúkajú politici? A aké riešenia ponúkajú politické strany pre státisíce ľudí ohrozených príjmovou chudobou?Témou budú aj ľudia s určitým typom zdravotného či mentálneho znevýhodnenia, problematika nedostupnosti bývania, financovanie sociálnych služieb a jej dostupnosť, téma dlhodobej starostlivosti, hmotnej núdze, životného minima či marginalizovaných komunít a ich nediskriminácie.Diskutovať budú: Sergej Kára (PS), Anna Šmehilová (KDH), Vladimíra Marcinková (SaS) a Miroslav Kollár (Demokrati).Do diskusie sme pozývali aj reprezentantov strany Hlas a strany Sme rodina. Pre pracovnú zaneprázdnenosť sa však ich zástupcovia diskusie nezúčastnia.Moderuje: Braňo DobšinskýDiskusiu pripravili Aktuality.sk, Depaul Slovensko a SocioFórum.

Každé voľby so sebou nesú vyhrotenú rétoriku. Tou sa jednotlivé strany a ich predstavitelia snažia mobilizovať voličov a vytvoriť v nich pocit urgencie, aby skutočne prišli voliť. Keďže strach, neistota a hnev sú jedny z najsilnejších emócií, tak práve na ne sa snažia niektorí politici a rovnako tak aj dezinformátori apelovať. Mnohí skĺzavajú k manipulatívnym naratívom, útokom na rôzne skupiny alebo konkrétnych politikov.Akú úlohu hrajú politici pri formovaní predvolebnej agendy, vrátane nefaktického obsahu? Prečo predvolebnú kampaň sprevádzajú útoky na rôzne skupiny a z čoho pramení konštantné hľadanie nepriateľa? Ktoré vykonštruované hrozby sú pravidelne zneužívané ako nástroje na získavanie voličskej podpory? Z čoho vyplývajú ataky na prezidentku Čaputovú a aké motívy zahŕňajú? Akú úlohu hrá v predvolebnej kampani dehumanizácia LGBTI komunity či téma migrácie?Ako dané naratívy zapadajú do rétoriky zameranej proti EÚ či proti štátnym inštitúciám? Aké hlavné trendy a naratívy dnes téma sexuálnych menšín obsahuje? Líši sa komunikácia témy LGBTI komunity naprieč rôznymi sociálnymi sieťami s ohľadom na sentiment a úroveň toxicity? Ktorí aktéri dlhodobo šíria naratívy o údajných útokoch LGBTI na tradičné zažité hodnoty a čomu môže táto predstava napomáhať? Ako na tému reagujú politici, predstavitelia cirkvi či mediálne známe osobnosti?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou Asociace pro mezinárodní otázky v Prahe Nikoletou Nemečkayovou.

Vypočujte si ďalšiu časť podcastu Múzeum, a to opäť z rozsiahlej výstavy Hrdinovia odboja. Tentokrát budete počuť reportáž o ženách v odboji.„Marína Paulínyová získala prívlastok Štefánik v sukni. Časom sa na ňu zabudlo, možno je to aj tým, že boli skôr vyzdvihovaný mužskí účastníci odboja. Súčasná historia však znova objavuje ženské osobnosti, ktoré mali dôležité úlohy v našom odboji - a tam patrila aj Marína," približuje v podcaste kurátorka Miroslava Schiller Maurery.Počas druhej svetovej vojny sa stala predsedníčkou Červeného kríža pre Československo. Pomáhala zajatcom. „Jej zásluhou mohli dostať pridelové balíčky, a tak prežili zajatie," približuje tiež Miroslava Schiller Maurery.V reportáži si môžete vypočuť aj ďalšie príbehy žien v odboji. Schiller Maurery tiež približuje, aké úlohy mali ženy v odboji. „Plnili skôr úlohy, ktoré sa odohrávali v úzadi. Čiže pracovali ako spojovateľky, informátorky, či spravodajky."Podcast Múzeum vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom.Reportáž nahrala Denisa Hopková.

To, že slovenské zdravotníctvo je zdecimované nie je žiadnou novinkou. Tak isto je všetkým jasné, že po posledných dvoch rokoch je treba tento sektor dofinancovať viac ako nikdy predtým. Natíska sa však otázka, či to nie je akási čierna diera kam sa peniaze síce každoročne vkladajú, ale aj tak to pacient ani lekári necítia.Ako sa na to pozerajú pacienti? Ako vnímajú poplatky v zdravotníctve a koľko ich ročne stojí zdravie mimo odvodov za zdravotné poistenie? Koľko ľudí na slovensku zomrie ročne zbytočne a ako sme sa tom v porovnaní s inými krajinami európy?Tomu sme sa venovali v podcaste Na Tému s Henrietou Tulejovou, z Advance institute.V podcaste sme hovorili o:aký máme aktuálny stav financovania - prečo chýba 1-2 miliardy v slovenskom zdravotníctve a kde ich zobrať&nbsp;aké dopady na zdravie národa má podfinancované zdravotníctvo&nbsp;koľko úmrtí je na slovensku ročne zbytočných&nbsp;prečo si až 73% ľudí myslí, že by sa mali zaviesť jednotné a&nbsp;prehľadné poplatky (s výnimkou najchudobnejších), napr. za návštevu lekára alebo deň v nemocnicičo je to platba za poistenca štátuako funguje pripoistenie a ako by to mohlo byť zavedené u nás

It is less than two weeks before the parliamentary elections and the campaign is escalating to physical attacks. The biggest sensation was caused by the conflict between Igor Matovič and Robert Kaliňák.&nbsp;President Zuzana Čaputová filed a lawsuit against the member of the National Council of the Slovak Republic Robert Fico (Smer) for the protection of personality. The reason is the gross lies and fabricated accusations that he constantly spreads about her.October 1. will be the last day of Peter Sagan's era. He revealed earlier this week that his last race on the road will be the Tour de Vendée.&nbsp;However, Sagan does not plan to go to rest right away. On the contrary, he wants to focus on new challenges in mountain biking.The podcast used short sample from BBC Sport commentary."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák

„Musím povedať, že ma sklamal“. Prokurátor Matúš Harkabus takto reaguje na odôvodnenie rozsudku v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice, ktorý je spojený aj s prípadom prípravy vrážd prokurátorov. Špecializovaný trestný súd ešte v máji odsúdil Alenu Zsuzsovú a oslobodil Mariana Kočnera.&nbsp;Harkabus z pozície prokurátora prípad dozoruje s kolegom Danielom Mikulášom. O písomnom odôvodnení rozsudku hovorí ako o „nezrozumiteľnom a s vážnymi vadami“. Strany sporu tak už majú aj odvolanie.&nbsp;Od májového rozsudku prelomil mlčanie a prvýkrát o ňom prehovoril vo veľkom rozhovore práve pre náš portál Aktuality.sk. Viedla ho Laura&nbsp;Kellöová.Z Harkabusovho rozprávanie sa dozviete o dôkazoch ignorovaných, ako i tých, ktoré od súdu žiada ako nové.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Dnes aj o tom, ako je možné, že hra Mortal Kombat 1 vyzerá na konzole Nintendo Switch tragicky.V 131. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Ako je možné, že Microsoftu unikli citlivé dokumenty.Čo prezradili o ich chystaných hrách.Čo sme sa dozvedeli o budúcnosti konzoly XboxMortal Kombat má 1 tragický port na Nintendo Switch.Zažili sme novinársku premiéru filmu Bod obnovy.Prečo toto domáce sci-fi chválime.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Veľký únik Microsoftu: Vo vývoji má byť nový Doom, Dishonored aj remaster Fallout 3Veľký únik Microsoftu: Budúci rok refresh Xboxov, next-gen v roku 2028. Čo prinesú novinky70 eur za toto? Nový Mortal Kombat 1 na Nintendo Switch vyzerá tragickyNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny&nbsp;Živé.sk&nbsp;a&nbsp;HernáZóna.sk.&nbsp;Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo&nbsp;Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.Mentioned in this episode:19-26.9. (Žive, Sport,)19.9. - 26.9.2023 - AutopolisAutopolis Ford Puma

Prvýkrát v histórii má Slovensko dvojnásobné zastúpenie v skupinovej fáze európskych pohárových súťaží. Za nami sú úvodné zápasy Konferenčnej ligy, futbalisti&nbsp;Slovana Bratislava&nbsp;zvíťazili nad faerským Klaksvíkom 2:1,&nbsp;Trnava&nbsp;prehrala v bulharskom Razgrade s Ludogorcom 0:4. Viac si povieme našom v dnešnom podcaste.Mentioned in this episode:19-26.9. (Žive, Sport,)19.9. - 26.9.2023 - AutopolisAutopolis Ford Puma19-26.9. (Žive, Sport,)19.9. - 26.9.2023 - AutopolisAutopolis Ford Puma

O neprehliadnuteľné momenty nebola núdza.V prvom poprázdninovom Ťažkom týždni si môžete pozrieť, čo naši politicci predviedli v predvolebnej kampani.Ťažký týždeň môžete podporiť na&nbsp;aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.

Voliči na vidieku svojmu lídrovi odpustia veľa. Mestá nikdy nevyhrajú voľby a aj Slováci v mestách majú postsedliacke myslenie. Aj na vidieku sú rozmýšľajúci ľudia, treba ich však osloviť ich témami - napríklad o pôde a pozemkoch. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas to tvrdí sociálny antropológ z Univerzity Komenského Juraj Buzalka. Podľa neho Slovensko potrebuje progresívny populizmus. Populistom bol aj Ľudovít Štúr, no skutočným progresívnym populistom bol v našich dejinách až šéf agrárnej strany Milan Hodža. Sociálny antropológ Juraj Buzalka však nevníma pojem populizmus len v negatívnom kontexte, ale skôr ako politiku zameranú na ľud a ľudové témy. Progresívci podľa neho nadarmo chodili po dedinách podávať ruky dôchodkyniam, ak ich oslovovali témami ako kreatívny priemysel a nanotechnológie. Progresivizmom však nenazýva len politiku strany Progresívne Slovensko, ale akékoľvek pokrokárstvo.Vidiecki voliči si osvojili kultúru "našich ľudí" a na Robertovi Ficovi im vôbec neprekáža, že ich okráda, lebo je "náš". Naopak, líder by mal mať špeciálne postavenie, a preto vnímajú pozitívne, keď sa ukazuje ako mačo s mladými milenkami, drahými autami a lukratívnym bývaním.Akým najväčším mýtom veria Slováci? Častou hlúposťou je, že "pravda je uprostred". Z čoho to vyplýva a ako diskutovať s takýmto človekom? Podľa Juraja Buzalku sú to často rozmýšľajúci ľudia a treba im veci trpezlivo vysvetľovať.Rozhovor nahrával Peter Hanák.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Robert Fico a Peter Pellegrini sa počas posledných dní kampane pochytili a posielajú si odkazy cez sociálne siete. Kým Fico výzyva voličov Hlasu, aby volili Smer, tak Pellegrini sa ho pýta, či chce vládnuť s fašistami z Republiky. Spoluzakladateľ Smeru Boris Zala v podcaste tvrdí, že Robert Fico vždycky veľmi šikovne využíval všetky mechanizmy na to, aby oslaboval Hlas a bral mu voličov. Rozdiely medzi týmito stranami však vidí vo volebných programoch a postojoch strany Hlas, ktorá odmieta spoluprácu s fašistami. Smer by sa takejto spolupráci nebránil. Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa Fico pokúsi presvedčiť Pellegriniho, aby išli do vlády spoločne, keďže sú si názorovo blízky a vychádzajú z rovnakého prostredia. Možna spolupráca Smeru a poslancov okolo Milana Uhríka nie je podľa Štefančíka možnosťou číslo jedna, ktorú by si želal trojnásobný predseda vlády.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Ihor Kozlovskyj cez životný príbeh ukázal o čom je Ukrajina a o čo bojuje, približuje v podcaste Stanislava Harkotová.„Bol obľúbený nielen medzi študentmi, ale aj v spoločnosti. Je to človek, ktorý má mimoriadny príbeh, približuje autorka knihy Ešte sme nezomreli Stanislava Harkotová.Kozlovského meno najviac zarezonovalo v roku 2016, keď sa dostal do zajatia proruských separatistov. „Odmietol sa totiž podriadiť naratívom o ruskom mieri. Mal naďalej svoju proukrajinskú víziu a nechcel spolupracovať s proruskými úradmi."Práve to sa mu stalo osudným. „Separatisti ho zbalili a nechali v zajatí sedemsto dní, kým ho Ukrajina nevymenila v rámci výmeny zajatcov," približuje tiež Stanislava Harkotová.Viac si môžete vypočuť v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.

Na prezentáciu knihy FICO — Posadnutý mocou Peter Bárdy pozval aj Arpáda Szoltésza, Lauru Kellö Kalinská a Jakuba Gulíka. Debatovali aj o aktuálnej politickej situácii na Slovensku.V košickej Tabačke sa minulý týždeň uskutočnila debata spojená s predstavením novej knihy Petra Bárdyho FICO — Posadnutý mocou. Knižný bestseller je politickým profilom najvplyvnejšieho politika histórie samostatného Slovenska, plný zákulisných informácií z pozadia domácej politiky.O aktuálnych témach debatovali:Peter Bárdy, šéfredaktor&nbsp;Aktuality.skArpád Soltész, komentátor a spisovateľJakub Gulík, komikLaura Kellö Kalinská, investigatívna reportérka&nbsp;Aktuality.skKúpte si novú knihu Petra Bárdyho Fico – Posadnutý mocou, ktorá je politickým príbehom jedného z najvplyvnejších politikov éry samostatného Slovenska. Zhruba 30 ľudí aj z Ficovho bezprostredného okolia prezradilo aj informácie, ktoré mali ostať pod kobercom.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Musíme prehodnotiť kresťanskú antropológiu a pripustiť, že dnes máme iné poznanie o ľudskej sexualite než aké mali autori biblických textov. Tie pasáže, ktoré hovoria o ľudskej sexualite sú vo svetle súčasného poznania&nbsp;neudržateľné. Časom&nbsp;k tomu dospeje aj kresťanské prostredie na Slovensku, hovorí evanjelický teológ a dnes kandidát za PS Ondrej Prostredník. Ježiš, podľa neho, v sebe obsahuje celú univerzalitu človeka a teda aj ľudí z LGBTI komunity. A je potrat skutočne vraždou a kde bol Boh keď sa vraždilo v Osvienčime?Kresťanstvo, presnejšie jeho všakovaké interpretácie sa opäť stalo jedným z dôležitých faktorov našej predvolebnej kampane. Aký je však odkaz samotného nositeľa kresťanstva, teda Ježiša z Nazaretu? Čo o tom my dnes vlastne vieme, ako chápať vo svetle moderného poznania biblické texty a prečo nestačí ich doslovný výklad? Prečo sú cirkvi u nás tak fixované na otázky normatívneho výkladu ľudskej sexuality a kto je a kto nie je pre Krista “pliagou”?Kde je miesto a rola kresťana v 21. storočí a aký je aktuálny kresťanský výklad takých tém ako sú právo na interupciu či LGBTI práva? No a napokon: Patrí teda kresťanstvo vôbec do politiky a majú cirkvi politicky ovplyvňovať veriacich, zvlášť v štáte s negatívnym odkazom prezidenta a kňaza Jozefa Tisa?&nbsp;&nbsp;Témy a otázky Rána Nahlas, s evanjelickým teológom, bývalým Generálnym tajomníkom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike a dnes kandidátom za Progresívne Slovensko v predčasných parlamenntých voľbách Ondrejom Prostredníkom.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Satelitná internetová služba Starlink od spoločnosti SpaceX čoskoro dostane konkurenciu. Okrem Elona Muska sa na komerčný boj satelitných internetových služieb chystá aj zakladateľ Amazonu a miliardár Jeff Bezos. Jeho projekt Kuiper má síce licenciu na prevádzkovanie viac ako 3-tisíc satelitov, no po troch rokoch sa na obežnej dráhe nenachádza ani jeden z nich.Čo sa dá od neho očakávať a prečo má problémy v podcaste SHARE vysvetlí redaktor magazínu Živé.sk Martin Hodás. Pýta sa ho Lukáš Zachar.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Čo môžeme od Kuiperu očakávať.V akej fáze sa projekt nachádza.V čom má problémy.Prečo nedokáže vlastné satelity dostať na obežnú dráhu.Prečo peniaze tento problém nevyriešia.V čom môže mať Kuiper oproti Starlinku výhodu.TIP na tému:https://zive.aktuality.sk/clanok/zVC4Q10/eu-sa-nespolieha-na-muska-nad-vlastnym-starlinkom-bude-mat-plnu-kontrolu-rozhovor/ Ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami:https://zive.aktuality.sk/clanok/KaFWa78/ako-na-podcasty-aj-aplikacie-zadarmo-ponukaju-mnohe-funkcie-navyse/Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.Mentioned in this episode:19-26.9. (Žive, Sport,)19.9. - 26.9.2023 - AutopolisAutopolis Ford Puma

Jadrové reaktory na Slovensku doteraz využívali výhradne ruské palivo. Má sa to zmeniť vďaka zmluve, ktorú podpísali Slovenské elektrárne s Westinghouse. Viacerí politici však naznačujú, že veci zostanú po starom a naďalej pôjde o palivo z Ruska, akurát za vyššiu cenu.O&nbsp;tom ako to naozaj je diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a s politológom a expertom na energetiku z&nbsp;Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Matúšom Mišíkom.Veronika Hincová Frankovská hovorila o&nbsp;nepravdivom výroku predsedu SNS Andreja Danka, ktorý uviedol: “Po novom ho (jadrové palivo) kupujeme od americkej spoločnosti, ktorá ho kupuje z Ruska. Ešte že sankcie fungujú na 100%.” Hincová Frankovská sa odvoláva na informácie z&nbsp;Westinghouse a&nbsp;Slovenských elektrární, ktoré pre Demagóg.sk povedali, že ide o&nbsp;plne západné palivo pre náš typ reaktora a&nbsp;ani jedna časť nie je ruského pôvodu. &nbsp;Matúš Mišík ozrejmil, že jadrové palivo sa skladá z&nbsp;viacerých zložiek vrátane uránu, pričom Rusko ani zďaleka nie je jeho najväčším producentom, „Najväčší producent je Kazachstan a aj keby, napríklad táto krajina odmietla predávať urán pre “Západ”, čo sa nestane, lebo je za to veľa peňazí, tak je tu ešte stále veľa ďalších veľkých producentov - Kanada, Namíbia, Austrália.“ Taktiež doplnil, že v roku 2022 dodalo Rusko 17 % uránu pre EÚ, no dá sa mu vyhnúť.Slovensko predstavuje špecifický prípad, v&nbsp;čom konkrétne ozrejmuje Mišík v&nbsp;podcaste.

Peniaze, peniaze, peniaze? Ak vám napadlo toto ako najväčší slovenský problém, tak ste na omyle. Sú to najmä hašterenie, byrokracia, ale aj ignorácia reality. 22. epizóda Janolytika s hosťami, analytikom Slovenskej sporiteľne Mariánom Kočišom a vesmírnou inžinierkou Michaelou Brchnelovou.Všetky časti relácie Janolytik nájdete tu: https://video.azet.sk/relacie/janolytik/

Dnes je veľký večer pre fanúšikov futbalu, štartuje totiž Liga majstrov aj so šiestimi Slovákmi. Síce s Milanom Škriniarom, Stanislav Lobotkom, Martinom Dúbravkom, Denisom Vavrom, Dávidom Hanckom a Leom Sauerom, ale bez slovenského tímu. Posledný šampión spod Tatier, ktorý si zahral v Lige majstrov, bol klub MŠK Žilina na jeseň 2010. Viac si povieme v našom dnešnom podcaste.

Na prezentáciu knihy FICO — Posadnutý mocou Peter Bárdy pozval aj Pavla Čekana, Lauru Kellöovú a Katarínu Koščovú. Debatovali aj o aktuálnej politickej situácii na Slovensku.Minulý týždeň v stredu sa v Prešove uskutočnila debata spojená s predstavením novej knihy Petra Bárdyho FICO — Posadnutý mocou. Knižný bestseller je politickým profilom najvplyvnejšieho politika histórie samostatného Slovenska, plný zákulisných informácií z pozadia domácej politiky.O aktuálnych témach debatovali:Peter Bárdy, šéfredaktor&nbsp;Aktuality.skPavol Čekan, vedecKatarína Koščová, speváčkaLaura Kellöová, investigatívna reportérka&nbsp;Aktuality.skKúpte si novú knihu Petra Bárdyho Fico – Posadnutý mocou, ktorá je politickým príbehom jedného z najvplyvnejších politikov éry samostatného Slovenska. Zhruba 30 ľudí aj z Ficovho bezprostredného okolia prezradilo aj informácie, ktoré mali ostať pod kobercom.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Namiesto informačnej tmy predvolebné prieskumy ešte aj tri dni pred volebným dňom. Naposledy sa mohli posledné zverejňovať dva týždne pred volebnou sobotou. A boli tu snahy časti politického spektra natiahnuť takúto „infotmu“ aj na 50 dní.Čo môžu robiť prieskumy so správaním pri volebných urnách a majú sa politické strany prieskumov skôr obávať, či z nich ťažia? Témy pre Jakuba Hankovského z agentúry IPSOS.&nbsp;„Budú určite to najpresnejšie zo všetkých doterajších, lebo budú najbližšie k voľbám“, vysvetľuje Hankovský. Nemusia však priniesť definitívny pokoj stranám, ktoré sú na pomedzí zvoliteľnosti. Môže za to štatistická veličina, ktorú odborníci pomenovali intervalom spoľahlivosti. Má pritom trojpercentný rozpyl.&nbsp;„Ak je dnes strana na troch percentách, tak je pravdepodobne pod hranicou zvoliteľnosti. Ak je napríklad na štyroch percentách, je už dosť možné, že má podporu piatich percent“, dodáva Hankovský.&nbsp;„Je tu ale taká masa nerozhodnutých voličov, že už len tento samotný faktor môže zahýbať volebných výsledkom“, konštatuje.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Národná kriminálna agentúra dnes zasahovala počas akcie Vírus, ktorá sa má týkať rozkrádania peňazí vo Vojenskom spravodajstve. Medzi obvinenými sú mená ako podnikateľ Michal Gučík, exriaditeľ vojenských tajných Ján Balciar a exšéf Vojenského obranného spravodajstva Ľubomír Skuhru. Polícia dohromady obvinila 16 osôb a dve firmy, ďalšie štyri osoby zadržala ako podozrivé. Podľa slov policajného prezidenta môžu byť obvinené aj ďalšie osoby. Polícia zadokumentovala škodu minimálne 74 miliónov eur.V podcaste budete počuť aj investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Martina Turčeka, ktorý sa dlhodobo venuje spomínanej téme. Na policajnú akciu reagoval Jaroslav Naď. “Dlhé roky som upozorňoval na špinavosti, ktoré sa diali na rezorte obrany a vo Vojenskom spravodajstve za vlád Smeru, Hlasu, SNS a ďalších,” uviedol bývalý minister obrany.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

V tejto epizóde sme konfrontovali priamo Roberta Kaliňáka. Zaoberáme sa ním, ale aj ďalšími Bödörovskými právnikmi – Marekom Parom a Pavlom Gašparom. Vedeli ste, že Pavol Gašpar kedysi pracoval na NAKA?&nbsp;A keď sa pôjdeme pozrieť do Bödörovskej Nitry, aká veľká náhoda by bola, keby ste v hoteli Zlatý Kľúčik stretli Ľubomíra Ferusa, obžalovaného z mafiánskej vraždy?&nbsp;Aktéri tohto podcastu zväčša ešte nie sú právoplatne odsúdení – sú obvinení alebo obžalovaní. Trestné konania voči nim pokračujú, niektoré už aj priamo pred súdmi. V tomto bode preto končíme prvú sériu krimipodcastového seriálu Mafiánsky štát. Pre poslucháčsky úspech Mafiánskeho štátu už teraz plánujeme aj druhú sériu. Tentoraz ale o úplne inej kriminálnej skupine ako o Bödörovcoch.&nbsp;Namiesto Mafiánskeho štátu tak v apríli spustíme dva nové podcastové seriály, ktoré budú tiež vychádzať v nedeľu: Podcast Telo – o tom, kde je hranica medzi štandardmi krásy a zdravím. A tiež úplne nový podcastový seriál Banánové deti – o druhej generácii Vietnamcov na Slovensku. V rámci tejto metafory, ktorú si sami vymysleli – sú zvonka žltí, no zvnútra bieli.&nbsp;Krimipodcast Mafiánsky štát napísal a načítal Peter Hanák. Na tejto epizóde spolupracovali Ivana Zigová, Matej Ohrablo, Adam Oleš, Martin Turček, Xénia Makarová, Laura Kellöová a Adam Obšitník.

Pražský krst knihy šéfredaktora Bárdyho sprevádzala diskusia o politickej situácii na Slovensku.Novú knihu šéfredaktora Petra Bárdyho FICO — Posadnutý mocou pokrstila redakcia Aktuality.sk aj v Prahe. Špeciálnymi hosťami krstu boli českí hostia — politický komentátor Jindřich Šídlo a novinár a podnikateľ Jan Dobrovský.V diskusii sa hostia venovali variantam, ktoré môžu nastať v októbri na Slovensku po voľbách. Dozviete sa tiež, či Zuzana Čaputová podľa Bárdyho nesklamala voličov rozhodnutím sa opäť nekandidovať na prezidentku a ako vnímal šéfredaktor Aktuality.sk Maroša Žilinku pred nastúpením do funkcie generálneho prokurátora.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Je tu podstatne väčší dopyt po autoritatívnom type vládnutia, v spoločnosti je veľmi silne zastúpená nenávisť, ako i nedôvera medzi ľuďmi. Tie trendy sú negatívne a nedajú sa obísť. Nie je to však náš osud ani niečo, čo sa musí stať. Záleží na nás, ľuďoch, a na tom, ako svojim hlasovaním rozhodnú o budúcnosti Slovenska, hovorí o aktuálnych náladách v spoločnosti kráto pred predčasnými parlamentnými voľbami sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.A o čom vypovedajú najnovšie, septembrové, preferencie politických strán?Parlamentné voľby by v prvej polovici septembra vyhrala strana Smer. Volilo by ju takmer 19 % opýtaných. Za ňou je v tesnom závese Progresívne Slovensko, ktoré si medzimesačne mierne polepšilo a získalo podporu 16,5 %.Na tretej priečke by skončila strana hlas s takmer 15 %. Do parlamentu by sa dostala aj Republika (8 %), SNS (6,4), KDH (6,2) a&nbsp;napokon by parlamenté lavice obsadili aj poslanci za SaS (5,1%).Prieskum vykonala agentúra Focus pre reláciu Na telo Markízy od 6. do 13. septembra na vzorke 1001 respondentov.Čo tieto čísla o možnom výsledku predčasných parlamentných volieb hovoria a aké sú trendy vo vývoji preferencií relevantných politických hráčov? Kto sú tzv. Nerozhodnutí voliči a na základe čoho sa budú rozhodovať v deň volieb? Čo súto tzv. Druhé voľby a čo môžu priniesť z hľadiska možných presunov voličov medzi politickýi stranami a kto sú si, práve na základe týchto druhých volieb, skutoční politickí konkurenti?A aké sú predvolebné nálady v slovenskj spoločnosti, čo môžu byť relevantnými témami a prečo sa z niektorých doslova marginálnych udalostí, stávajú zlomové alebo aspoň kľúčové témy? Mení sa volebné správanie Slovákov za uplynulé desaťročia a kam sa politicky uberá Stredná Europa?Témy a otázky dnešného rána nahlas, so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarokom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V poslednom prieskume agentúry Focus sa Progresívne Slovensko blíži k Smeru-SSD. Voličov, ktorí by im pomohli dotiahnuť náskok, chcú hľadať medzi nerozhodnutými. Michal Šimečka hovorí, že namiesto toho aby si strany brali navzájom voličov a vymedzovali sa medzi sebou, sa majú sústrediť na nerozhodnutého voliča. Je ale ešte možné získať nových bez toho, aby sa strany obrali o svojich voličov? Odpovie šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.Michal Šimečka zároveň ešte v lete v rozhovore pre Aktuality.sk uviedol, že sa v septembri vyjadria k povolebnej spolupráci s Hlasom. Budete počuť šéfa PS Michala Šimečku.Môže strane vyjadrenie o povolebnej spoluráci s Hlasom uškodiť? Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika každý, kto sleduje prieskumy verejnej mienky, vidí, že s Hlasom bude potrebné počítať. No podľa neho sa tu ukazuje aj jedna skúsenosť z minulosti. „Je tu aj jedna negatívna skúsenosť z minulosti, ktorá sa týka strany Sieť. Radoslav Prochádzka pred voľbami takúto možnosť pripustil a to mohlo časť voličov odradiť práve od voľby tejto strany," hovorí v podcaste.Strana sa zároveň fixuje na nerohodnutých voličov. Čo vieme o tejto skupine a ktoré strany môžu profitovať z toho, ak by sa nerozohnutí voliči rozhodli ísť k voľbám? Martin Slosiarik približuje, že voličov, ktorí nemajú jasno v tom, koho voliť, je približne desatina.„Je to realtívne stále veľké číslo. Sú to dve akokeby politické strany, ktoré by získali 5 %. To môže zásadne ovplyvniť výsledky volieb."Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Viktor Orbán a jeho politika rozdeľuje aj prozápadné strany. Podľa niektorých je Maďarsko pre nás bezpečnostná hrozba. Andrej Žiarovský z KDH síce nekandiduje, ale za určitých okolností by si vedel sám seba predstaviť ako ministra. Ostatní kandidáti sa však voči nemu ostro vymedzili pre jeho postoj práve k Maďarsku.Do diskusie sme pozývali aj predstaviteľov strán Smer, SNS a Hlas, pozvanie neprijali. Tomáš Valášek z PS nakoniec pre zdravotnú indispozíciu do štúdia neprišiel.Máme ešte čo poslať Ukrajine? Podľa viacerých politikov je už pripravený ďalší balíček vojenskej pomoci, ktorý čaká len na súhlas úradníckej vlády. Dodávky munície na Ukrajinu podľa Jaroslava Naďa podporujú slovenský obranný priemysel a zabezpečujú pracovné miesta v slovenských regiónoch.Je Sme rodina stále strana spolupracujúca s európskou krajnou pravicou, a ako to dokázal obhájiť Martin Klus?Diskusiu so zástupcami politických strán moderuje Peter Hanák.

Podľa štúdie sú len dve značky, ktoré dovoľujú naše dáta úplne vymazať. Lewis Hamilton má konečne novú zmluvu, prečo to tak dlho trvalo? O tom ako bude vyzerať rozlúčkové video športového auta, ktoré sa prestáva vyrábať, rozhodli fanúšikovia v ankete. Ktorý je to model a ďalšie informácie sa dozviete v auto-moto podcaste inzertného portálu&nbsp;AUTOBAZAR.EU&nbsp;s Ďurom Sabom.

„Neúčasťou na voľbách podporujeme neakceptovateľných“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.&nbsp;Mimoriadne schôdze, kultúrne domy, tlačové konferencie a televízne diskusie. No najmä sociálne siete a virtuálny svet online priestoru, kde sa&nbsp;všetko to z reálneho sveta&nbsp;prenáša na obrazovky smartfónov a počítačov až do hlavy potenciálneho voliča. A čo v nej zostáva? Najmä emočne vypäté situácie bitiek politikov, vzájomného osočovania, či nekritického sebavynášania. Rácio akoby nemalo šancu. Od predčasných parlamentných volieb nás delí trinásť dní.Vstupuje Slovensko do rozhodujúcich hodín, ktoré naznačia, kam sa bude uberať od októbrového rána? Na čo sa máme pripraviť a ako sa poučiť z volieb minulých?&nbsp;A bude to aj o „výtržníkovi“ a „pouličných kriminálnikoch“, či o hľadaní miery prípustnej neakceptovateľnosti pri rozhodovaní sa pre tú ktorú stranu, „aby sme po voľbách nemuseli tolerovať neakceptovateľných“.Témy pre Grigorija Mesežnikova, politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky.&nbsp;V rozhovore prezradí, ako vyzerá jeho proces „volebného“ rozhodovania sa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Mnohí našinci nevedia prevziať zodpovednosť za vlastné činy a naivne veria, že ich problémy vyriešia krikľúni, ktorí sľubujú zázraky.Uprostred memoriálu Stopami ukrývaných detí diskutovala v banskobystrickej Záhrade Sandra Polovková s Martinou Strmeňovou a Miroslavou Čiernou.Debatovali o tom, ako demokraciu vnímajú ľudia v regiónoch a čo sa podarilo v regiónoch po protestoch Za slušné Slovensko.Táto časť relácie Sloboda nie je happy end! vznikla s podporou Férovej nadácie O2.

Milan Kužela je hokejovou legendou, dres s jeho menom v súčasnosti tróni v Sieni slávy slovenského hokeja. Takmer celú kariéru strávil v bratislavskom Slovane, pre fanúšikov „Belasých“ je symbolom jeho zlatej éry. Napriek nespornému talentu to za komunizmu ako športovec nemal ľahké. Mnohým ležal v žalúdku práve kvôli rozhodnutiu nevstúpiť do strany.

Jednou z najzásadnejších udalostí, ktoré formovali vietnamskú identitu, je vietnamská vojna. Medzi mnohými Vietnamcami známa aj ako vojna s Američanmi.Aké spomienky z tejto vojny si odnášajú slovenskí Vietnamci prvej generácie?72-hodinové bombardovanie, rozdelené rodiny, zlikvidované dediny či dodnes pretrvávajúce traumy.Misia "nájdi a znič" bola jednou z vojenských taktík amerických vojsk. Aké ďalšie taktiky používali americkí vojaci počas americkej intervencie? Aké následky malo použitie chemickej zbrane Agent Orange počas bojov?Vietnamskí partizáni, známi ako Viet Kong, efektívne využívali v bojoch aj tzv. Cu Chi tunely, ktoré sa dodnes dajú navštíviť.Vypočujte si 10. diel podcastu Banánové deti o vietnamsko-americkej vojne, a o spomienkach slovenských Vietnamcov z prvej generácie, ktorí vojnu zažili ako deti.Spoluautorom tejto podcastovej série je Peter Hanák. Moderuje Claudia Alner, Vietnamka narodená na Slovensku.

Prvým hosťom v novej relácii s Jergušom Oravcom je slovenský spevák, skladateľ, hudobný producent a inštrumentalista - Laco Lučenič. V súčasnosti pôsobí ako gitarista v Slobodnej Európe. Do povedomia verejnosti sa dostal ako člen skupín Fermata, Prúdy, Modus a Limit, ale aj prostredníctvom sólovej dráhy, hudobno-divadelným projektom v podaní skupiny Laco Lučenič &amp; Satisfactory, či postom predsedu poroty v televíznej šou Slovensko hľadá Superstar.V relácii sa dozviete:&nbsp;• sú kraťasy na pódiu faux-pas&nbsp;• aké hudobné inšpirácie Laca ovplyvnili&nbsp;• aké miesto má AI v hudbe&nbsp;• ako prebiehala spolupráca s Ibrahimom Maigom a iné…

Časť politickej scény sa dnes snaží oživovať národné mýty. Aj súčasná diskusia v spoločnosti ilustruje, že nemáme uchopený náš vzťah a pochopenie štátnych a národných symbolov. Zároveň to ukazuje, ako sa dajú národné symboly zneužívať a aké slabé historické povedomie máme.Z akých faktorov majú podľa prieskumov Slováci strach a ako to vplýva na ich rozhodovanie či vnímanie problémov? Čo tento fenomén strachu naprieč populáciou umožňuje extrémistom či populistom v politike? Z čoho vyplýva citlivosť Slovákov na svoju identitu či národné symboly? Akými spôsobmi by dnes mohli kultúrne inštitúcie ako Matica slovenská budovať moderné vlastenectvo?Z čoho pramení zneužívanie Slovenského národného povstania pre budovanie mýtov? Ako sa k udalosti stavajú politici inklinujúci ku krajnej pravici? Prečo dnes dochádza k relativizácii historických udalostí? Prečo dnes sledujeme hlbšiu radikalizáciu pronárodne orientovaných voličov a v čom sa môže odrážať? Aké príklady vyprázdňovania kľúčových pojmov dnes nachádzame v politike? Prečo politici posilňujú dezorientáciu voličov v základných termínoch?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s Jurajom Rizmanom z organizácie Post Bellum.

Vypočujte si príbeh Imricha Karvaša, ktorý je súčasťou výstavy Hrdinovia odboja v priestoroch Bratislavkého hradu. Vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky bol významným podporovateľaom domáceho odbojového hnutia a Slovenského národného povstania. Cez svoju funkciu finančne zabezpečil SNP.Okrem životného príbehu Imricha Karvaša si môžete v priestoroch Historického múzea SNM pozrieť aj jeho salón, ktorý odkúpil od židovskej rodiny, aby jej pomohol. „Kúpil ho po druhej svetovej vojne od Židov, ktorí prežili holokaust. Rodine pomohol tak, že za salón získali peniaze a mohli vycestovať do dnešného Izraela," približuje šéf Historického múzea Peter Bárta.Ekonóm Karvaš bol pozoruhodnou osobnosťou slovenských dejín, približuje tiež. „Do funkcie ho zavolal Jozef Tiso napriek tomu, že bol Karvaš demokrat a zástanca Československa. Prijal túto funkciu s výhradami a s tým, že chce Slovensku pomôcť" približuje.Funkciu guvernéra Slovenskej národnej banky využil v prospech SNP, ktoré pomáhal zásobovať finančne aj materiálne. „Bol výrazna postava, zaslúžil sa o to, aby bol odboj úspešný - možno nie so zbraňou v ruke, ale so všetkými možnosťami, co mal," približuje v podcaste tiež Peter Bárta.Svoju funkciu využíval aj tak, že pred Nemcami zatajoval existenciu zdrojov, aby neboli vyvezené z územia Slovenska. Účtovne falšovali, či razbu v Kremnici, aby nebolo vyvezené striebro. Dokonca využili fintu, že pozlátili olovo, ktoré Nemci vzali v domnení, že habú zlato."Gestapo zatklo Imricha Karvaša 3. septembra 1944.Celý príbeh si môžete vypočuť v najnovšej reportáži.Podcast Múzeum vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk so Slovenským národným múzeom.Reportáž nahrala Denisa Hopková.

Dnes aj o tom, prečo sa cítime starí kvôli narodeninám digitálnej platformy Steam. Aké staré účty na nej máme?V 130. časti podcastu SHARE_talks sa spolu rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin a redaktor HernáZóna.sk Lukáš Zachar.V novej časti podcastu SHARE_talks zaznejú aj tieto témy:Herná platforma Steam oslavuje 20. rokov.Prečo sa herný vývojári hnevajú na autorov enginu Unity.Čo sme sa dozvedeli o novom Nintendo Switch 2.Čo hovoria špekulácie o tejto konzole.Boli sme na novinárskej premiére filmu Bod obnovy.Ako hodnotíme druhú časť slovenského seriálu Víťaz.Odkazy na témy, ktoré sme v podcaste spomínali:Steam je tu s nami už neuveriteľných 20 rokov. Tento odznak získajú len tí najvernejšíTvorcovia hier zúria: Unity zavádza poplatok za každú inštaláciu aj už vydaných hierNintendo Switch 2 je čoraz bližšie. Úroveň grafiky má všetkých prekvapiťNie ste si istí, ako si tento podcast vypočuť najlepšie? Pozrite si nášho sprievodcu podcastovými appkamiPodcast SHARE_talks spoločne pripravujú magazíny&nbsp;Živé.sk&nbsp;a&nbsp;HernáZóna.sk.&nbsp;Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify alebo&nbsp;Deezer.Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu sa snažíme odpovedať.

Dnes je veľký deň pred fanúšikov nášho hokeja. Začína sa totiž extraliga. Práve štartu novej sezóny bude venovaný náš dnešný podcast. Titul obhajuje HC Košice, nováčik súťaže je Humenné.

Nadávanie na Brusel sa stalo pre niektorých výnosným remeslom.Členovia hnutia Rebublika míňajú viac, než oficiálne zarobia. Viac sa o téme porozprával Juraj Kemka so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

In the first episode of "The Slovak Snapshots" podcast, we'll traverse through a diverse landscape of news in Slovakia. From groundbreaking scientific achievements that will leave you in awe, to inspiring community initiatives that'll warm your heart, we've got it all covered. This podcast is purely about Slovakia, recorded in English. Slovakia is experiencing a dramatic increase in illegal migrants coming from Hungary. The police chief Štefan Hamran admitted that the police do not have the capacity to control the situation. The Slovak-Hungarian border is very long, and since these two countries are both in the Schengen zone, one can cross it anywhere.&nbsp;The speaker of the parliament Boris Kollár must face his past again. While in the past he had faced scandals such as an accusation of domestic violence or texting minors, most recently, he is caught up in a relationship with another young woman, Ema Ferusová.The players of Spartak Trnava advanced to the group stage of the European Conference League. In the playoff rematch, they defeated the Ukrainian team Dnipro-1 2:1 after the extra time in Košice.&nbsp;Don't miss our 'Slovak Spotlight,' where we shed light on remarkable individuals shaping our society. Get ready for an informative and exciting ride!The podcast used short samples from youtube.com/HumanRightsWatch and youtube.com/Pimpinocka."The Slovak Snapshots" podcast is written and recorded by Zorislav Poljak in cooperation with Ivan Hrušovský and Peter Hanák.

Politikov čakajú posledné týždne predvolebnej kampane. Kým niektorí zvolili taktiku pokojnej komunikácie, niektorí si vybrali cestu konfliktov, strachu a nenávisti.Najnovší prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme poukázal na predvolebné nálady v spoločnosti. O víťazovi volieb by sa malo pravdepodobne rozhodovať medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom. Strana Hlas Petra Pellegriniho v prieskumoch stále klesá. Premierské ambície Pellegriniho sa tak pomaly rozplývajú. Politológ Grigorij Mesežnikov ešte stále vidí možnosť, že Robert Fico ponúkne svojmu bývalému kolegovi kreslo predsedu vlády.&nbsp;Konflikty medzi stranami OĽaNO a Smerom nie sú žiadnym prekvapením. Podľa Mesežnikova je politický boj medzi Igorom Matovičom a Robertom Ficom bojom na život a na smrť.Podcast pripravil Adam Oleš.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Téma slovenských parlamentných volieb sa začína objavovať aj v ukrajinských médiách. Čím bližšie sú voľby, tým viac sa tomu venujú ukrajinské média. Ukrajinu začína zaujímať, kto je Robert Fico. Vidia prieskumy a že používa proruské naratívy, približuje v podcaste Stanislava Harkotová.Slovensko má teraz na Ukrajine dobrú povesť - a to pre vojenskú pomoc, ako aj pomoc pre Ukrajincov, ktorí utekali pred vojnou. „Ukrajinci hovoria, či nám nehrozí maďarská cesta," približuje v podcaste Stanislava Harkotová.Ukrajinský Inštitút stredoeurópskych stratégií píše napríklad o tom, čo by sa mohlo stať, ak by sa k moci dostal Robert Fico s antizápadnými silami. „Píšu o tom, že by to mohlo znamenať krízu v krajine, keby sa sa zo Slovenska, spoľahlivého spojenca, stal zdroj problémom vo vnútri Únie a Nato."Podcast nahrala Denisa Hopková.

Čo si bude môcť vláda dovoliť po voľbách? Kto chce rozdávať a kto bude šetriť? Ktorým rezortom chcú strany pridať a ktorým naopak zoberú? Niektoré strany jasne pomenovali, že viac peňazí má ísť do zdravotníctva, jeden z kandidátov by šetril v rezorte obrany, ďalší by prepúšťali úradníkov či spájali obecné úrady.Do diskusie o ekonomike sme pozývali aj zástupcov Smeru a SNS, tí však diskutovať odmietli. Pozvanie prijali Igor Matovič z OĽaNO, Eduard Heger z Demokratov, Tomáš Drucker z Hlasu, Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska, dvojka kandidátky KDH Jozef Hajko a Marián Viskupič z SaS.Pýtali sme sa, aké reformy je potrebné urobiť, aby sa zvýšil ekonomický rast Slovenska a aby sa zvýšila životná úroveň. S ohľadom na varovania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sme tiež od kandidátov vyžadovali, aby jasne pomenovali, kde konkrétne chcú šetriť, a kde presne zoberú peniaze na sľubované rozdávanie alebo dotácie.V čom sa zhodli Progresívne Slovensko a KDH, a kto je naozajstný konzervatívec z pohľadu rozpočtu?

Môžete sa rozhodnúť akokoľvek. Alebo sa môžete rozhodnúť správne. Na slovensku každý rok v septembri vrcholí prepoisťovacia kampaň. Súboj zdravotných poisťovní je vždy napínavý do posledného možného dňa. Hlavná otázka by však mala znieť čo z toho má pacient a celkovo aký je prínos tohto, už tradičného folklóru pre slovenské zdravotníctvo.&nbsp;Existuje na Slovensku poriadok, alebo dochádza k nekalému prepoisťovaniu? Hrozí poistencom, že prídu o svoj najobľúbenejší benefit? Ako sa rozhodnúť a vybrať si správne svoju zdravotnú poisťovňu.&nbsp;V novom diely podcastu NA TÉMU sme práve na tieto otázky hovorili s Braňom Jendroľom, riaditeľom úseku služieb&nbsp;poistencov zo zdravotnej poisťovne Dôvera.&nbsp;&nbsp;V podcaste sme hovorili o:●&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;aký je stav slovenského zdravotníctva●&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;čo potrebuje systém●&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;čo potrebujú pacienti●&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;ako Dôvera zdravotná poisťovňa prispieva ku kultivácii prostredia&nbsp;●&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;ktorý benefit je u poistencov najobľúbenejší●&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;ako si vybrať zdravotnú poisťovňu●&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;čoho sa pri výbere zdravotnej poisťovne vyvarovať&nbsp; Je slovenské zdravotníctvo a práca v ňom taký, nazvem to, že adrenalinový šport? “Vždy je niečo nové, vždy do toho vstupujú politici.. Raz je to nová nemocnica, inokedy zas folklór o financovaní zdravotníctva. Stále mám však pocit, že neriešime tie bazálne problémy. Napríklad dostupnosť lekárov. Dostupnosť lekárov je téma, ktorá nás bude dlho dobiehať. A mali sme sa jej začať venovať oveľa skôr, pretože keď chcete mať dnes dosť lékárov, tak OK, môžeteu robiť rýchle riešenie, že ich prijmete zo zahraničia. Alebo si ich sami postupne vychováte. Ale vychovať lekára znamená, že musítezvýšiť kapacitu vysokých škôltých študentov tam vychovať. To je 6 rokov, a potom o ďalšie 4 roky ich čaká atestácia. Až potom príde do praxe ten prvý lekár, ktorý bude z tej zvýšenej kapacity. Čiže dnes, keď to začneme reálne riešiť, výsledok uvidíme o 10 rokov”, hovorí Jendroľ&nbsp;Hrozí poistencom, že prídu, o niektorý zo svojich obľúbených&nbsp;benefitov? “Počuli sme aj my, že na úrovni ministerstva sa celkom intenzívne diskutuje o tom, že by sa mal obmedziť takzvaný zubný benefit (poznm. preplácanie nákladov za vyšetrenie u&nbsp;zubára). Treba povedať, že je to najpopulárnejší benefit, ktorý máme my. Za krátke obdobie trvania toho benefitu sme vyplatili 50 miliónov euro. Jedným dychom však chcem dodať, že čerpanie tohto benefitu je podmienené preventívnou prehliadkou u&nbsp;zubára aj u všeobecného lekára. V minulosti bola účasť na preventívnej prehliadke o&nbsp;všeobecného lekára na úrovni 28%. Keď sme tento benefit zaviedli dokázali sme sa dostať na 52%. To je obrovský skok. Navyše z toho profituje každý, najmä pacient. Ak sa včas odhalí ochorenie tak je šanca na jeho uzdravenie omnoho vyššia a najmä sa skráti doba liečby. To sú veci, ktoré žiadnymi peniazmi nedokážete vyvážiť”, dopĺňa Jendroľ.&nbsp;&nbsp;Ako vnímate v Dôvere tému duševného zdravia a ďalšie benefity?V prvom rade chcem povedať, že my vnímame zdravotníctvo komplexne a z viacerých rôznych pohľadov. my sa snažíme naše benefity koncipovať tak, aby reflektovali na potreby pacientov. Najdôležitejšia je dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Lekárov je málo a v najbližších rokoch ich bude menej. A teraz otázka, čo môže spraviť zdravotná poisťovňa preto, aby tých menej lekárov, ktorých máme, aby sme ich dokázali možno využiť efektívnejšie. A my sme prišli s niekoľkými riešeniami. Jedným z nich je aplikácia na vyhodnocovanie kožného ochorenia pomocou umelej inteligencie. Tá vyhodnotí snímok kožného problému a...

Sused, s ktorým už nebudú môcť počítať – aj to sa k nám ozýva z Ukrajiny, napadnutej Putinom, pred našimi parlamentnými voľbami. Dôvodom majú byť obavy z prípadného zastavenia našej podpory Kyjevu.&nbsp;Na východe Ruska si zas Vladimír Putin dáva schôdzku s Kim Čong-unom, aby si dohodli vzájomnú vojenskú pomoc – a to aj pre vojnu s Ukrajinou. G20tke sa k tomu v Indii síce podarilo dohodnúť na výzve dodržiavať zásady medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti a suverenity, no záverečný dokument obišiel Rusko ako pôvodcu agresie tichom.&nbsp;Ako sa to počúva v Kyjeve, pravidelne ostreľovanom ruskými dronmi či raketami? Na perspektívy vývoja sme sa pýtali Martina Poliačika z kyjevskej kancelárie Globsecu.„Zmena politiky na Slovensku už nemusí až natoľko trápiť Ukrajincov, ako musí trápiť Slovákov“, tvrdí Poliačik. Po vojenskej stránke si už podľa neho Slovensko svoju „dejinnú úlohu“ splnilo. Poukazuje pritom na fatk, že sme Ukrajine dodali svoj obranný systém S-300 či bojové stroje Mig-29 medzi prvými. „Tam sme prelomili istú psychologickú hranicu“, vysvetľuje.&nbsp;„Je úplne prirodzené, že ľudí na Ukrajine trápi, či Slovensko zostane medzi krajinami, ktoré ich podporujú, alebo bude vo svete ich snahy podrývať“, hovorí Poliačik. „Je prirodzené, že sa na nás pozerajú s obavami“, dodáva.&nbsp;„Ja tu môžem povedať len toľko, že my sme tí, čo si musíme urobiť domácu úlohu, ísť k voľbám a zabrániť, aby došlo k otočeniu politiky“. Obávaným otočením má byť podpora strán, ktoré sú proti podpore ukrajinských snáh o vymanenie sa z okupácie Putinovým Ruskom.&nbsp;Podcast pripravil Jaroslav Barborák.&nbsp;Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Vladimir Putin a Kim Čong-un rokovali v Rusku o spolupráci ich krajín a posilneniu spoločného priateľstva. Podľa zahraničných zdrojov bolo cieľom Putina vyjednať dodávky zbraní, ktoré by im mohla Severná Kórea poskytnúť.Bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer označuje priateľstvo Vladimíra Putina a Kim Čong-una ako stretnutie dvoch grázlov. Severokorejský vodca na počas návštevy prisľúbil, že podporí Putina v jeho spravodlivej vojne.K téme spojenectva Vladimíra Putina a Kim Čong-una sme sa v podcaste pýtali na vyjadrenie politických strán, ktoré by chceli udržiavať dobré vzťahy s Ruskom. V podcaste budete počuť poslanca za Smer Mariána Kéryho. Andrej Danko sa k téme nechcel vyjadriť a na otázky Aktualít nebude odpoveď.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Apple predstavil iPhone 15 a iPhone 15 Pro. Ide o nové vlajkové lode, ktoré budú na vrchole ponuky Applu na nadchádzajúci rok.O tom, čo presne spoločnosť predstavila a čo si o tom myslíme sa rozprávajú v podcaste SHARE redaktori magazínu Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.V aktuálnej časti podcastu SHARE sa dozviete:Či sa iPhone 15 dizajnovo zásadne zmenil.Čo je funkcia Dynamic Island.Aký fotoaparát bude mať.Ako sa zmenil iPhone 15 Pro.Aký je rozdiel medzi iPhone 15 a iPhone 15 Pro.Prečo bol Apple donútený oznámiť prechod na USB typu C.Koľko budú stáť iPhone 15 a iPhone 15 Pro.Ďalšie informácie o novinkách Apple:Apple predstavil nové iPhony 15: Skvelá fotovýbava a veľká premiéra USB-CApple predstavil nové hodinky Watch Series 9. Čím chce zaujať tento rok?Za koľko bude Apple predávať iPhone 15 na Slovensku? Prekvapil zlacnenímAko si tento podcast vypočuť najlepšie? Tu je náš sprievodca podcastovými appkami.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Google Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo sme povedali niečo zle a chcete nás opraviť, môžete nám napísať na podcasty@zive.sk. Všetky maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Moje dokumenty sú predovšetkým o úcte a rešpekte k našej planéte. Žijeme na najkrajšej planéte vo vesmíre a musíme si to vážiť a byť šťastný z každej chvíle, ktorú na nej môžeme prežívať, tvrdí neúnavný cestovateľ a medzinárodne oceňovaný dekumentarista Pavol Barabáš. Prešiel prakticky celý svet, vrátane Severného či južného pólu, za svoj domov a pevný bod v živote však považuje Vysoká Tatry. Dosiahol Severný aj Južný pól, stál na vrchole najvyššej hory sveta, žil s Pygmejmi v Keni, aj s kmeňom Suri v Etiópií. Prešiel také ťažké kaňony ako Trou de Fer či Bras Magasin a aktuálne sa vrátil zo splavu Veľkého kaňonu. Tam všade spoznával našu planétu a popritom nakrútil viac ako 4 desiatky oceňovaných dokumentárnych filmov, napríklad aj o našich horských vodcoch a kráse Vysokých Tatier, kde našiel svoj domov. Za domov však považuje celú našu planétu. Cestovateľ a dokumentarista Pavol Barabáš. Držiteľ Slnka v sieti i Krištáľového krídla.Aká je naša planéta očami cestovateľa Barabáša, čo objavil keď žil s domorodcami, ktorý sú ešte neskazení modernou civilizáciou a čo sa o sebe dozvedel keď bol vystavený extrémom polárnika či na vrchole Mount Everestu? A čo ho vlastne ženie zas a znova objavovať tie najodľahlejšie kúty Zeme a čo nám chce povedať svojimi dokumentami?&nbsp;Počúvate Ráno Nahlas,dnes s cestovateľom a dokumentaristom Pavlom Barabášom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský&nbsp;&nbsp;Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Kvalitné vzdelanie by malo byť nevyhnutnou súčasťou našej krajiny. Politici si ale vybrali vo svojich kampaniach iné témy, ktorými chcú prilákať voličov na svoju stranu. Školstvo sa tak opäť dostalo len na druhú koľaj. Predseda odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek v podcaste konštatuje, že doteraz všetky vlády tvrdili, že školstvo je pre nich prioritou, no reálnom prioritou sa nikdy nestalo. V podcaste si môžete vypočuť aj názory expertov na školstvo z jednotlivých politických strán. Za stranu KDH bývalého ministra školstva Jána Horeckého, ktorý vníma školstvo a zdravotníctvo ako najdôležitejšie body politiky KDH. Vo svojej práci chce pokračovať aj Branislav Gröhling z SaS. Podľa bývalého ministra školstva sa strana zaujíma o tému vzdelania aj naďalej. Dôkazom je podrobný program k danej téme a Gröhlingové druhé miesto na kandidátke strany. Vzdelanie a školstvo nepatria medzi hlavné témy predvolebnej kampane. Experta na vzdelanie Ingrid Kosová si to vysvetľuje tým, že politici sa zameriavajú skôr na témy, ktoré polarizujú spoločnosť.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Norbert Bödör čelí obžalobe v kauze Dobytkár. Neexistuje priamy svedok, ktorý by potvrdil, že Bödör priamo dostával úplatky od farmárov. Či pôjde do väzenia, záleží na dôkazoch o praní špinavých peňazí.Ako sa niečo také dá dokázať? Rozhodujúcim faktorom môže byť čistý telefón, s ktorým kedysi sám prišiel na políciu. Alebo – plán na stavbu termálneho kúpaliska pod Tatrami. Krimiseriál Mafiánsky štát môžete počúvať po prihlásení so služby Aktuality Navyše.Norbert Bödör kúpil firmu, ktorá mala stavať kúpalisko, za 3 milióny. Petrovi Kubovi potom tú istú firmu predal za 16 miliónov. Na firme sa medzitým nič nezmenilo – a Bödör tak podľa obžaloby vypral špinavé peniaze z úplatkov. Ako sa Bödör a Kuba bránia pred súdom?Peter Kuba totiž konal proti logike podnikania – draho nakupoval a lacno predával. Avšak Bödör konal zdanlivo logicky. Je teda možné, že to Bödörovci vymysleli tak dobre, že ho za to neodsúdia? Dokázať niekomu legalizáciu príjmov z trestnej činnosti totiž nie je jednoduché.Krimipodcastovú sériu Mafiánsky štát napísal a načítal Peter Hanák. Na tejto epizóde spolupracovali Peter Sabo, Ivana Zigová, Adam Oleš a Matej Ohrablo.

Štyri víťazstvá, jedna remíza, jedna prehra. To je bilancia Slovákov po šiestich zápasoch kvalifikácie EURO 2024. Zverencom trénera Francesca Calzonu patrí druhá priečka J-skupiny. Naša futbalová reprezentácia má za sebou septembrový asociačný termín, v rámci ktorého najskôr podľahla Portugalsku 0:1 a následne zdolala Lichtenštajnsko 3:0. Týmto duelom sa budeme venovať v našom dnešnom podcaste.

Pozerať mainstreamové filmy stále o tom istom ma už nebaví, hovorí Peter Konečný z festivalu Cinematik pre náš podcast Ráno Nahlas. Cinematik sa začína už dnes v Piešťanoch, potrvá do nedele. Mnohé z filmov, ktoré festival premietne, inde neuvidíte. O ktoré snímky ide?Filmové hity z Cannes alebo z Berlína budete môcť v Piešťanoch vidieť v najväčšom kine na Slovensku – v 620-miestnej kinosále v Dome umenia. Aj táto megasála sa niekedy zaplaní do posledného miesta, a preto bude Cinematik v nedeľu 17. 9. reprízovať najúspešnejšie filmy.Niektoré z nich pôjdu aj do kín, ale mnohé uvidíte len v Piešťanoch. Napríklad bulharský film Blažine lekcie o „šmejdoch“, ktorý vyhral cenu na festivale v Karlových Varoch.Podľa Petra Konečného je komédiou roka film Karaoke Blues od legendárneho fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, a zasmiať sa dá aj na filme o putovaní do Lúrd The Miracle Club. V hlavnej súťaži sa objavuje aj neobyčajný a výnimočne inteligentný romantický film Falcon Lake a množstvo ďalších skvostov súčasnej európskej kinematografie.Slovenskú premiéru si na festivale odkrúti nový dokument Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Všetci ľudia budú bratia.Pre ďalšie tipy a informácie si pustite rozhovor s Petrom Konečným v dnešnom podcaste Ráno Nahlas.Spravodajský portál Aktuality.sk je partnerom festivalu Cinematik a na tomto festivale budeme diskutovať na tému: Môže film ovplyvniť výsledky volieb? Debatovať budú Arpád Soltész, autor predlohy k filmu Sviňa, Matyáš Prikler, režisér nového slovenského filmu Moc a práve Peter Konečný, filmový kritik. Moderuje Peter Hanák.Lístky na Cinematik si môžete kúpiť na webe cinematik.sk.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953