V minulosti žeriavnička, dnes uznávaná sociálna pracovníčka a priekopníčka v občianskom aktivizme, ktorý sa zameriava na rodovú rovnosť rómskych žien, Maryška Oláhová v podcaste Ľudskosť rozpráva o živote Rómok a Rómov v Detve. Počas svojho života Maryška rozbehla viacero projektov, ktoré pomohli ľuďom v Detve postaviť sa na nohy po tom, čo väčšina z nich začiatkom deväťdesiatych rokov stratila prácu v miestnom závode. V podcaste hovorí o svojom detstve v detskom domove, o manželstve, materstve a vysvetľuje aj, kedy zistila, že sa chce vo svojej práci sústrediť najmä na ženy. "[U nás] mala žena v sebe vžité, že musí byť doma, kým príde muž. Musí mať navarené, poriadené - a mňa to hnevalo, lebo to nie je v poriadku. Lebo tá žena sa potom cíti zle a nikam sa nepohne, ” vraví Maryška v podcaste. "Chcela som, aby ženy dostali guráž a chuť robiť niečo pre seba," dodáva. Opisuje, ako vyzerali začiatky jej aktivizmu a čo presne pomohlo ľuďom v jej komunite zlepšiť svoje životy. "Prvá vec, ktorú rómske ženy potrebovali, bolo pracovať samy na sebe. Aby mali sebadôveru a aby sa mohli začať realizovať. Takže deti boli samozrejme stále pri nás, ale začali sme pracovať samy na sebe. Jedna druhej sme si pomáhali a veľmi dôverne sme sa rozprávali aj o veciach, ktoré sme inde nerozprávali." Skúsenosti z Detvy sa Maryške postupne podarilo rozšíriť aj do ďalších regiónov Slovenska a za výsledky svojej práce už získala aj ocenenie pod názvom Lúč z tmy. Spomenuté v podcaste: - Newsletter Barbory Marekovej z podcastu Ľudskosť Hostka odporučila: - Cigán (film Martina Šulíka) - Dunaj, k vašim službám (Seriál, TV Markíza) (00:00) Úvod (01:48) O súbore Rómka (06:41) O detstve a o detskom domove (21:11) Práca žeriavničky a úpadok komunity (54:51) O manželstve a materstve (58:54) Ako podporovať vylúčené komunity (01:14:56) Záver

Cítite príznaky vyhorenia? Ste už dlhšie preťažení, unavení, nahnevaní, možno aj trocha cynickí? A všímate si, že vám iní ľudia idú na nervy? Poďte s nami preskúmať, čo sa vo vás môže diať - a kde sa to začalo. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a lektorom Matúšom Bakytom o tom, čo presne nás núti ísť v živote tempom, ktoré nám škodí: ako vnímame prácu, ako nás ovplyvňujú technológie a ako s vyhorením súvisia zážitky z nášho detstva - konkrétne emocionálne zanedbávanie. Matúš porozpráva príbeh svojho vyhorenia a priblíži nám, s čím prichádzajú do terapie jeho klienti a klientky. Vysvetlí tiež, ako môžeme svoje prežívanie uzdraviť. Hosť odporučil knihy: Belonging / Přináležení (Toko-Pa Turner) 5 jazykov lásky (Gary Chapman) (00:00) Úvod (01:41) O Matúšovom vyhorení (15:13) Čo nás núti veľa pracovať (33:40) Ako nás môžu zaťažovať smartfóny (43:57) Čo s nami robí emočné zanedbávanie v detstve  (01:20:26) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ako sa má výrazná tvár občianskeho aktivizmu? A ako prežíva terajšie protesty? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s hercom Richardom Stankem. Richard hovorí, ako to uňho s občianskym aktivizmom vlastne začalo a kde berie motiváciu zapájať sa desiatky rokov do verejného diania. Povie tiež, prečo nikam neodchádza a prečo chce, aj dnes, žiť na Slovensku. Rozpráva o svojom detstve, o rodičovstve, o coming-oute, a tiež o tom, čo mu dal vzťah s partnerom Alešom Votavom, ktorý zomrel na rakovinu. Barbora sa pýta, ako Richard tvorí svoje prejavy na prostesty. Na čo dbá, keď ich píše a keď ich prednáša na námestí a ako podľa neho vznikajú zapamätateľné výroky a heslá. Spomenuté v podcaste Som Richard Stanke (Ján Štrasser) - kniha Sme v pohode - predstavenie SND Rodáci - predstavenie SND (už sa nehrá) Hosť odporučil: Pred očami západu - predstavenie SND Ježiš z Montrealu - predstavenie SND (00:00) Úvod (01:41) Prečo sa občiansky angažuje? (19:08) O detstve a o rodičovstve (23:22) O vzťahu s Alešom Votavom a o jeho smrti (45:15) O príprave na prostesty (56:25) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Porno pozerá aspoň príležitostne väčšina mužov a rastie aj počet žien. Aké sú na to dôvody? A čo by mali dospelí ľudia vedieť o porne? Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom o sexualite a sexe v dlhodobom vzťahu. Števo a Lenka sú obaja sú psychológovia, psychoterapeuti a venujú sa jednotlivcom aj párom a v rozhovore povedia, čo vidia v terapeutickej praxi: čo presne ľudí na porne láka, aká je úloha sexuálnych fantázií a tiež prečo majú ľudia často zábrany komunikovať svoje fantázie s partnerom či partnerkou. Barbora sa pýta, ako sa dnes odborníci a odborníčky dívajú na tému závislosti od porna a rozoberú aj etickú stránku porna. Spomenuté v podcaste: New York Times o obetiach zneužívania v pornopriemysle  Zmeny v pravidlách na portáli PornHub Jessica Steinrock - koodinátorka intimity pre filmy a seriály Lotta Love (Šárka Nohelová) - Burlesque performerka  Hosť a hostka odporučili: Foreplay - podcast (Laurie Watson) Rozdáme si to? - kniha (Mary Roach) (00:00) Úvod (02:26) Prečo ľudia pozerajú porno (29:31) Čo vieme o etických problémoch v porne (35:17) Aké máme možnosti, ak hľadáme sexy obsah (40:02) Prečo sú ľudia neverní (53:34) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Sex sa počas života veľakrát zmení. Je to dané nielen našou biológiou, ale aj prežívaním a životnými okolnosťami, ako je napríklad tehotenstvo, či narodenie detí. Podľa odborníkov na psychosexuálnu terapiu sa dá väčšina problémov v oblasti sexu riešiť, ak ľudia dostanú možnosť v bezpečnom prostredí zreflektovať vlastné prežívanie a potreby a tiež potreby svojho partnera či partnerky. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Lenkou Pavukovou Rušarovou a Štefanom Vankom o tom, čo potrebujeme všetci vedieť o sexe v dlhodobom vzťahu. Števo a Lenka sú obaja sú psychológovia a psychoterapeuti, venujú sa jednotlivcom, aj párom, takže problémy v sexuálnej oblasti prinášajú ľudia do ich ambulancií často. “Nikto sa sexuálne skúsený nenarodil,” vraví Števo v podcaste. “Všetci do toho vrastáme, zrejeme, vyvíjame sa, vytvárame si okolo toho rôzne fantázie. V dlhodobom vzťahu prechádza sex rôznymi fázami a je v poriadku aj to, ak je sex odsunutý na druhú, alebo štvrtú koľaj, lebo sú v živote aj dôležitejšie veci. Netreba z toho robiť tragédiu, treba tomu porozumieť a byť na to zvedavý," dodáva. Barbora sa pýta, čo presne zvykne ľudí v sexe trápiť a ako s nimi Števo a Lenka hľadajú riešenia. Hostia odporučili knihy: Becoming Cliterate: Why orgasm equality matters and how to get it (Dr. Laurie Mintz) Kniha o penise: Komplexná lekárska príručka o penise (Aaron Spitz) Bez hanby o ohanbí (Ellen Stokken Dahl, Nina Brochmann (00:00) Úvod (01:55) Ako sa zmenil pohľad na sex v dlhodobom vzťahu (9:16) Mýty a skripty ktoré komplikujú sex (21:46) Aké mávajú ľudia sexuálne fantázie (24:42) S akými problémami chodia na terapiu (58:26) Ako pracujú terapeuti v dlhodobej terapii (1:18:26) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Prečo sa hnevám? Čo potrebujem? Čo ma baví? A kedy zažívam pokoj? Väčšina z nás si tieto otázky nekladie - žijeme v zhone a nevnímame, aké sú dôležité. Často sa potom nevyznáme sami v sebe a je pre nás ťažšie porozumieť aj ľuďom naokolo. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so zakladateľkami Emocionálneho kompasu - programu, ktorý má deťom základných škôl hravou formou priblížiť emocionálne a sociálne zručnosti, ktoré potrebuje každý z nás pre spokojný a naplnený život. Anna Viľchová a Lenka Svoradová sa zoznámili v čase, keď na školách samy učili. Emocionálny kompas vyvinuli podľa overenej zahraničnej praxe a v spolupráci s tunajšími odborníčkami na duševné zdravie a vzdelávanie detí. "Rôzne štúdie hovoria, že emocionálne zručnosti, teda napríklad emočná regulácia, komunikácia, spolupráca sú najdôležitejšími zručnosťami pre súčasnosť, spolu s digitálnymi zručnosťami," vraví Lenka v podcaste. "Digitálne zručnosti sa už do školského prostredia dostávajú a veľa sa o nich hovorí, školy vybavujeme počítačmi - ale stále sa nerozprávame o tom, čo budeme robiť, aby si deti spracovávali svoj hnev," dodáva. Program Emocionálny kompas je dnes úspešne otestovaný na viacerých školách na Slovensku a je dostupný bezplatne ktorejkoľvek základnej škole u nás. Anna a Lenka rozprávajú, ako to na hodinách Emocionálneho kompasu vyzerá, čo presne sa deti naučia, čo naň hovoria učitelia a učiteľky a čo si o ňom myslia rodičia. Spomenuté v podcaste:Hostky odporučili knihy: knihy psychologičky a výskumníčky Lindsay C. Gibson (napríklad: Adult Children of Emotionally Immature Parents) Telo si pamätá (Bessel van der Kolk) All About Love (Bell Hooks) (00:00) Úvod (02:09) Ako Anna a Lenka založili Emocionálny kompas (10:39) Ako emocionálne zručnosti zlepšujú deťom život (25:00) Ako si deti osvojujú tieto zručnosti v škole (54:53) S kým vývíjali aktivity pre školy (01:02:26) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Každý z nás sa počas života vyvíja a mení, takže ak žijeme v partnerskom vzťahu, ktorý trvá desiatky rokov, žijeme s mnohými verziami seba, ale aj svojho partnera či partnerky. Toto prináša do vzťahu výzvy, s ktorými sa potrebujeme priebežne vyrovnávať. Čomu čelia ľudia v dlhodobých partnerských vzťahoch a ako vyzerá práca psychológa, ktorý im pomáha zorientovať sa v problémoch a hľadať riešenia? V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom Andrejom Zemandlom, ktorý sa venuje sa jednotlivcom aj párom. Spolu s manželkou, psychologičkou Janou Zemandl robia vzdelávacie kurzy a vedú tiež profil Rodinná psychológia na instagrame, kde popularizujú poznatky užitočné pre páry a pre ľudí starajúcich sa o deti. "Vo vzťahu je úplne v poriadku byť niekedy zmätený a nerozumieť, čo sa deje," vraví Andrej v podcaste. "Dôležité je vnímať udržateľnosť toho, čo je. Ak mi zviera žalúdok pri predstave, že takto budeme žiť aj o rok, je načase vyvolať krízu a povedať, že ja takto o rok fungovať nechcem." V rozhovore vysvetlí, ako vo vzťahu kultivovať pocit bezpečia, budovať spojenie, ako riešiť svoje zlyhania a ako mať zo vzťahu dobrý pocit. Spomenuté v podcaste:Hosť odporučil: 84. Psychológ Martin Miler o sebapoznaní a o tom, prečo toľkým z nás chýba (staršia epizóda podcastu Ľudskosť) knihy britskej párovej terapeutky Sue Johnson (napríklad: Držme se pevně - párová terapie zaměřená na emoce) (00:00) Úvod (01:41) Ako sa zmenili očakávania od vzťahov (08:20) Aké problémy prinášajú páry k psychológovi (22:42) Ako vieme, že vzťah je príliš veľa práce (01:11:14) Ako mať vo vzťahu príjemné pocity (01:18:32) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ženy sú od detstva vystavované tisíckam rôznych odkazov o tom, že fyzická krása bude v ich živote veľmi dôležitá. Prvé lekcie dostávame už ako bábätká, keď nám nasadia ružovú čelenku v snahe spraviť z nás dievčatko, ktoré sa bude ľuďom páčiť. Pokračuje to rozprávkami, v ktorých sú kladné ženské postavy krásne a ich cieľom je získať si priazeň muža a mať s ním vzťah. Úzko vymedzené štandardy krásy presadzovala desiatky rokov aj filmová tvorba či reklamy na produkty, vďaka ktorým majú ženy schudnúť a mať krajšiu pleť. Výsledkom sú nesplniteľné nároky na ženy a predstava, že sa potrebujeme neustále nejako zdokonaľovať, ak sa chceme realizovať a mať rešpekt. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatričkou a terapeutkou Magdou Frecerovou o vplyve štandardov krásy na prežívanie a na mentálne zdravie dievčat a žien. Rozoberajú, ako sa počas ich života vyvíjali spoločenské normy a hovoria aj o sebe a o tom, ako na ne vplývalo ich blízke okolie. Hovoria aj o tom, čo je pre ne dôležité dnes, v prístupe k svojim deťom - a čo robia ako mamy, aby svojim dcéram pomohli cítiť sa vo svojej koži dobre. Spomenuté v podcaste: ⁠The Best Skin-Care Trick Is Being Rich⁠ Pamela - dokumentány film o Pamele Anderson (Netflix) Jane Fonda in Five Acts - dokumentárny film o Jane Fonda (HBO) Blonde - film o Marilyn Monroe (Netflix) Hostka odporučila knihy: Home Body: Mé tělo, můj chrám (Rupi Kaur) Ženy, ktoré behali s vlkmi: Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy (Clarissa Pinkola Estés) _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Aké to je byť zraniteľný a porozprávať o tom, čím sme si v živote prešli? V tejto epizóde Barbora Mareková pokračuje v rozhovore so psychológom, psychoterapeutom a odborníkom na mindfulness, Andrejom Jeleníkom. Nedávno spolu rozobrali, ako sa v našej spoločnosti cítia chlapci a muži. Andrej povedal, aké témy prinášajú do terapie jeho mužskí klienti a hovoril aj o sebe - o tom, čo prežíval ako chlapec, ako sa cítil doma, v škole a ako sa cíti dnes, v roli manžela a otca. V tejto epizóde Andrej rozpráva, prečo ho po prvom rozhovore zaplavili úzkosti. Barbora sa ho pýta, ako mu s ich zvládaním pomohli odborné znalosti - napríklad techniky mindfulness. Vrátia sa aj k téme mentálneho zdravia chlapcov a mužov a Barbora sa pýta na hlbšie vysvetlenie toho, prečo majú muži potrebu navzájom súťažiť a ako sa prejavuje v bežnom živote. Andrej hovorí, ako súťaženie komplikuje blízkosť a priateľstvá medzi mužmi, a povie, ako si v dospelosti hľadal hlboké priateľstvá s mužmi on sám. Spomenuté v podcaste: EAMBA - Európsky inštitút všímavosti Hosť odporučil knihy: Keď detstvo bolí (Lindsay C. Gibson) Keď už detstvo nebolí (Lindsay C. Gibson) Kapitoly: (00:00) Úvod (02:27) Ako sa cítil po prvom rozhovore a čo s tým spravil (29:39) Ako rozpoznať dobrý kurz mindfullness (41:13) Súťaženie medzi mužmi a mužské priateľstvá (01:11:00) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Kresťanské cirkvi stoja pred viacerými výzvami - na jednej strane sa opierajú o tradície, no zároveň sú súčasťou demokratickej spoločnosti, kde ženy nechcú byť v podriadenej role a kde rešpekt a rovnosť chcú cítiť aj queer ľudia. Okrem výziev, ktoré si cirkvi potrebujú u seba spracovať, však organizované náboženstvo nesie aj rôzne prvky ľudskej, psychologickej či umeleckej múdrosti, ktorá zas môže inšpirovať sekulárnu spoločnosť. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so starokatolíckym kňazom Martinom Kováčom o význame inštitúcií a o tom, čo sú silné stránky organizovaného náboženstva, napríklad v téme osamelosti, v téme pomoci ľuďom v núdzi či vedomejšieho prežívania rôznych míľnikov v našich životoch. Martin porozpráva príbeh vzniku starokatolíckej cirkvi a povie, čo ho na nej lákalo. „Tá otázka je, nakoľko má cirkev slepo opakovať, čo sa dialo v minulosti a nakoľko má pripustiť aj dialóg s dobou, vedou a s ľuďmi okolo seba. Nakoľko si ich pripustiť k telu a podrobiť kritike aj vlastnú vieru. A myslím si, že v tomto je starokatolícka tradícia špecifická, lebo ona pripustila dialóg s modernitou,“ vraví v podcaste. Martin má manželku a dieťa, takže sa rozprávajú aj o manželstve - a o tom, či má táto inštitúcia dnes ešte stále význam. Hosť odporučil knihu: Slovensko a kultúra (Ján Lajčiak) Kapitoly: (00:00) Úvod (02:42) Príbeh starokatolíckej cirkvi (17:27) O dospievaní a začiatkoch v cirkvi (34:02) Ako prvý krát sobášil lesby (01:17:42) O manželstve a o otcovstve (01:33:11) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Čo je to narcizmus? A ako presne vzniká? Je pravda, že narcistický človek nedokáže úprimne empatizovať s inými a že empatiu iba predstiera? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou a psychoterapuetkou Lenkou Uherovou o tom, ako sa cíti človek ktorý má narcistické črty alebo narcistickú poruchu osobnosti. „Empatizovať s inými vieme vtedy, keď sme dobre [emočne] zregulovaní. Ale narcistickí ľudia sú veľmi ľahko zaplavení emóciami, s ktorými nevedia, čo majú robiť. Nemajú vhodné stratégie regulácie a práce s emóciami,“ vraví Lenka v podcaste. Barbora sa pýta, či je pri narcizme správne používať pojem „toxický človek“, ako vychádzať s narcistickými ľuďmi v rodine, blízkom okolí, či v práci a ako hovoriť o narcizme verejne činných ľudí - politikov, političiek a ďalších. Lenka opisuje, aké postoje zvykne zaujať pri klientoch s narcistickým ladením osobnosti a ako vyzerá terapia, ktorá má šancu im pomôcť. Hostka odporučila: Narcismus - vnitřní žalář. Vznik poruchy, průběh a možnosti jejího překonání (Heinz-Peter Röhr) Character Styles (Stephen M. Johnson) Gone Girl (film, USA, r. 2014) Kapitoly: (00:00) Úvod (01:58) Dá sa súcitiť s narcistickými ľuďmi? (19:57) Ako vzniká narcizmus? (33:36) Čo v kultúre podporuje narcizmus? (56:27) Ako fungovať s narcistickými ľuďmi medzi nami? _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Aké to je, byť v dnešnej spoločnosti mužom? A o prežívajú chlapci doma, v škole a medzi deťmi? A aké vzorce a presvedčenia si z toho odnášajú do dospelého života? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a psychoterapeutom Andrejom Jeleníkom o mentálnom zdraví chlapcov a mužov. Andrej hovorí o svojom vlastnom živote a tiež o tom, s akými témami prichádzajú do terapie jeho klienti - muži. Ako prežívajú smútok, bezmocnosť, hanbu a aké stratégie používajú pri zvládaní pocitov hnevu. "Pre mnohých mužov je krehkosť veľká výzva. Pre mňa boli výzvou oboje - aj krehkosť ale aj zdravá agresivita a prieraznosť," vraví Andrej v podcaste. Rozprávajú sa o tom, ako v našej spoločnosti reagujeme na smútok a bolesť chlapcov a Andrej vysvetľuje, prečo sa toľko chlapcov začne v detstve odpájať od vlastnej bolesti, a tým neraz aj od bolesti iných. Hosť odporučil knihy: Život samá pohroma - Jak čelit stresu, nemoci a bolesti pomocí moudrosti těla a mysli (Jon Kabat-Zinn) Skrytá spiritualita mužov (Matthew Fox) (00:00) Úvod (02:06) Prečo je pre mužov ťažké hovoriť o pocitoch (10:30) Andrej o chlapčenstve a dospievaní (52:39) O mužskej dospelosti, terapii a otcovstve (01:04:57) Ako mužom pomáha mindfullness (01:35:10) Záver _   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _   Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Bolesti sa pri rozvode asi nedá celkom vyhnúť, ale utrpeniu áno. Naše životy môžu byť raz znova spokojné a šťastné, ak my dospelí vieme, ako napĺňať potreby detí v čase rozvodu a po ňom, a ako sa postarať aj o seba. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Janou Hofstädter a Idou Želinskou, ktoré napísali knihu s názvom Dohodnime sa - Príručka férového rozvodu a života po ňom. Janka je vydavateľka a k napísaniu knihy ju inšpirovala vlastná skúsenosť s rozvodom, Ida je sociálna poradkyňa a sprevádza rodiny v procese rozvodu ako odborníčka. V podcaste hovoria, čo čaká rozvádzajúcich sa rodičov a ich deti a ako môžu dospelí sledovať najlepší záujem dieťaťa vtedy, keď ich partnerský vzťah nevyšiel. Rozprávajú sa aj o úlohe ľudí z okolia rozvádzajúcej sa rodiny - starých rodičov, priateliek a priateľov, ktorí môžu v živote detí zohrať pozitívnu rolu - ak vedia, ako na to. Hostky odporučili knihy: Svet včerajška (Stefan Zweig) Moruša (Iboja Wandall-Holm) Medveď, ktorý tam nebol (Oren Lavie) (00:00) Úvod (02:35) Ako Janka a Ida napísali spolu knihu (15:06) Janka a Ida o vlastných rozvodoch (29:19) Aké sú výhody rozvodu? Čo ním získame? (39:19) Ako do rodičovskej dohody zapojiť dieťa (01:03:59) Ako si nastaviť vzťahy so širším okolím (01:28:33) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Prečo sa niektorým ľuďom v živote darí, aj keď v detstve zažili viaceré ťažké veci? A prečo iným stres a traumatizácia spôsobujú v živote vážne problémy? Prečo sú niektoré deti často choré? Prečo reagujú citlivejšie na stres, kritiku, ? Je to o prístupe rodičov, alebo je za tým aj čosi hlbšie? Na tieto otázky máme dnes už vedecky podloženú odpoveď: odborník na zdravie detí, profesor Thomas Boyce o nich napísal knihu The Orchid and the Dandelion (Orchidea a púpava), v ktorej objasňuje, prečo reagujú rôzni ľudia na rovnaké podnety rôzne. Prečo sú niektoré deti ako púpavy a dokážu vyrásť a kvitnúť prakticky kdekoľvek, a iné ako orchidey, takže reagujú citlivo na všetko, čo sa deje. Barbora Mareková sa v podcaste Ľudskosť rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Janou Ashford o fyzickom aj mentálnom zdraví vysoko citlivých ľudí. Rozprávajú sa o vedeckom poznaní a Janka hovorí o svojich pozorovaniach z psychologickej praxe. Vysvetľuje, čo potrebujú deti - orchidey, aby v živote prosperovali a ako sa o seba môžeme postarať, ak sme vysoko citlivý dospelý. Spomenuté v podcaste: The Orchid and the Dandelion (Thomas Boyce) Hostka odporučila aj knihu: Vysoce citliví lidé - Jak vzkvétat ve světě, který vás zahlcuje (Elaine N. Aron) Kapitoly: (00:00) Úvod (02:35) O knihe Orchidea a púpava (05:58) Prečo majú rôzne deti v tej istej rodine iné detstvo (12:48) V čom vidíme u detí rozdiely v citlivosti (20:36) Prečo sa bojíme vidieť realitu svojho detstva (31:14) Praktické rady pre malé aj veľké orchidey (53:00) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Výročie novembra 1989 je pekná príležitosť na zastavenie sa a na spoločnú reflexiu. Ako sa darí demokracii v ktorej žijeme? Čo sú výzvy dnešných dní? Ako sa o seba postarať, keď sa nám zdá, že svet ide zlým smerom. A čo môžme robiť, keď sme ľudia bez politickej funkcie? V novej epizóde podcastu ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou, psychoterapeutkou a lektorkou Sylviou Ondrisovou o možnostiach, ktoré máme. V lektorskej práci Sylvia pomáha ľuďom v rôznych profesiách rozpoznať svoju moc a začať ju efektívne využívať. Spolupracuje s lekárkami, učiteľmi, štátnymi úradníčkami či s ľuďmi vo firmách - ale dnes sa jej Barbora pýta na občianstvo. "V našom jazyku, v našich asociáciách a predstavách je moc spojená s formálnou mocou," vraví Sylvia v podcaste. "Moc si predstavujeme ako politickú alebo moc autorít. A preto nemáme radi ten pojem, necítime sa okolo toho slova dobre. Máme veľa negatívnych zážitkov s tým, ako autority moc používajú. Ale toto je len jedna z foriem moci," vraví. Rozoberú spolu, čo môžme robiť, ak sme nespokojní s vývojom v našej krajine. Ako sa môžme priblížiť ľuďom, ktorí vnímajú verejné dianie inak ako my. A ako môžeme vedomejšie narábať s mocou v blízkych vzťahoch a v našich rodinách. "Jedna vec je vidieť makroprostredie, kde vytvárajú niečo politici. Ale druhá časť je, že my sa môžeme pozrieť aj na naše najbližšie okolie a na to, ako môžeme my sami žiť to, do čoho sme vkladali nádej pred voľbami a čo bola naša predstava Slovenska," vraví Sylvia. Spomenuté v podcaste: Moc bezmocných (Václav Havel) Hostka odporučila: Power: A User's Guide (Julie Diamond) Ako chutí moc (Ladislav Mňačko) Nikdy nie je neskoro (taliansky film o učiteľovi Albertovi Manzim) A máme, čo sme chceli (český film) Kung Fu Panda (animovaná rozprávka) Kapitoly: (00:00) Úvod (01:26) Ako Sylvia prežívala november 89 (05:31) Ako sledovať verejné dianie keď je toho veľa (21:06) Občianstvo a občianska moc (39:48) Cítiť, že sme užitoční, nám pomáha (01:05:38) Moc v rodinách a partnerských vzťahoch (01:27:06) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vychovávať deti bez trestov a bez manipulácie je niekedy celkom výzva. Najmä ak sme my sami, ako deti, rešpekt zo strany dospelých nezažili a učíme sa ho používať ako dospelí. Pri menších deťoch môže aj obyčajný odchod z domu eskalovať do kriku a odmietania. Ak to dokážeme ustáť, reagovať pokojne a primerane, naše deti sa od nás naučia, že ťažké situácie je možné zvládnuť. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Vaškovou, ktorá sa venuje vzdelávacím aktivitám a rodičovskému poradenstvu v občianskom združení Metanoia Centrum. “Keď je dieťa v emočne vypätej situácii, našou úlohou nie je sa k nemu pridať do jeho chaosu, ale zostať v kľude a vtiahnuť ho do nášho pokoja,” vraví Zuzana v podcaste. Rozprávajú sa o tom, ako sa ako rodičia môžeme postarať o dieťa a popri tom aj o seba. Ako dať svojim deťom nepodmienečnú lásku, a zároveň jasné a predvídateľné hranice. “Deti potrebujú predvídateľnosť. Potrebujú vedieť, čo sa bude diať a že nie sú obeťou náhod toho dňa, ale majú od nás pôdu pod nohami,” vraví Zuzana. “Keď sa deťom bojíme stanoviť hranice, často sú za tým naše zranenia. Napríklad preto, že rodič potreboval ochrániť sám seba a bál sa straty vzťahu. A toto je pocit, ktorý zneisťuje nás rodičov, ale zneisťuje aj naše dieťa.” Zuzka vysvetlí, čo môžeme robiť, keď, ako rodičia, niečo nezvládneme. Preberanie zodpovednosti za zlyhania naše deti učí, že chyby robí každý človek a že s tým vieme žiť. Rozoberú tiež, ako si do ťažších dní s deťmi priviesť viac pohody. “Rodičovstvo je ťažké, lebo nás naňho nikto nepripravuje. No podľa mňa je to zároveň jedna z najkrajších životných príležitostí, ako môžeme my sami rásť,” vraví Zuzana. Hostka odporučila knihy: - Efekt pripútania - Ako väzby vytvorené v útlom detstve ovplyvňujú naše vzťahy v dospelosti (Peter Lovenheim) - Objavte v sebe dobrého rodiča (Becky Kennedy) Kapitoly: (00:00) Úvod (02:29) Rodičovstvo je ťažké pre každého (09:08) O záťažových situáciách s deťmi (18:01) Keď deti robia veci “naopak” (27:22) Ako stanovovať hranice (45:29) Ako robiť nápravu keď zlyháme (01:13:36) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V minulosti sa od nás očakávalo, že si v mladej dospelosti nájdeme manžela alebo manželku a budeme mať deti. Iné scenáre boli vnímané podozrievavo. Dnes sa do vzťahov tlačiť nemusíme a môžeme si vybrať, čo nás napĺňa. Môžeme sa ponoriť do práce, ktorá nám dáva zmysel, môžeme cestovať a hlbšie rozvíjať svoje priateľstvá. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Karolínou Koščovou, ktorá žije v Bruseli, kde pracuje ako asistentka europoslanca. Karolína rozpráva o svojej práci v Európskom parlamente a o ľuďoch, ktorí zastupujú Slovensko. Ako vníma vlastenectvo? Čo je dnes v záujme Slovenska? A čo sa dá robiť s krízou dôvery v inštitúcie, ktorá trápi ľudí žijúcich na Slovensku? Počas pandémie sa Karolína rozviedla. Hovorí o dôvodoch, ktoré viedli k rozvodu a o tom, ako toto obdobie prežívala. Rozpráva o terapii, o single živote po 35-ke a tiež o tom, akú má skúsenosť s datingovými appkami. Hostka odporučila: It’s Me, Tinx - Podcast o tom, prečo je dnes ťažké byť single Die Sache mit der Liebe - Dvaja pároví terapeuti rozoberajú otázky moderných vzťahov za pomoci vedeckých poznatkov Kapitoly: (00:00) Úvod (01:53) O práci v európskom parlamente (14:04) O eurposlancoch a poslankyniach zo Slovenska (17:27) Ako sa dá zvyšovať dôvera v inštitúcie (34:37) O dospievaní v Banskej Bystrici (37:54) O manželstve a rozvode (45:26) O datingu a datingových appkách (59:55) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Šikanovanie môže mať vážny dopad na prežívanie detí a aj na to, aký výkon podávajú v škole. Môže ovplyvniť naše výsledky, naše možnosti sebarealizácie a aj náš sebaobraz na roky dopredu. Mnohé školy dnes už berú šikanovanie vážne a zavádzajú rôzne formy prevencie riešenia následkov. O téme sa viac hovorí aj preto, že niektoré prípady šikanovania sa objavujú v médiách. Pozornosť sa pritom orientuje dominantne na deti, ktoré sú obeťou šikanovania. Deti, ktoré sa šikanovania dopúšťajú, zostávajú nepochopené. Prečo majú niektoré deti potrebu šikanovať iné deti? A ako im dospelí vedia pomôcť zreflektovať svoje správanie a zmeniť ho? Barbora Mareková sa v podcaste Ľudskosť rozpráva so psychologičkou Máriou Vargovou, ktorá je zároveň riaditeľka Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia páchaného na deťoch. “Dieťa, ktoré sa dopúšťa šikanovania môže v rodinnom prostredí, na krúžku, v športovom tíme alebo medzi rovesníkmi zažívať veľmi silný pocit frustrácie,” vraví Mária v podcaste. “Môže byť obeťou šikany v inej skupine a potom si túto agresivitu, frustráciu a bolesť prináša do inej skupiny tak, že šikanuje iné deti.” Mária vysvetlí, aký postoj zaujať, ak sme učiteľkou, alebo rodičom dieťaťa, ktoré sa dopúšťa šikanovania. S Barborou rozoberú aj to, čo zažili na školách, keď boli deťmi a ako to vnímajú teraz, po rokoch. “Reakcie dospelých na šikanovanie sú veľmi dôležité. A v niektorých prípadoch oveľa dôležitejšie, ako samotné násilie, ktoré prebieha medzi deťmi,” vraví Mária. “Lebo reakcie dospelých nám hovoria o tom, ako by to malo byť.” Hostka odporučila knihu: - Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa (Fredrik Backman) Kapitoly: (00:00) Úvod (01:38) Šikanovanie a mentálne zdravie detí aj dospelých (11:47) Osobné zážitky z detstva (19:52) Čo je šikanovanie a kto zaňho nesie zodpovednosť (26:52) Prečo sa deti dopúšťajú šikanovania (47:47) Ako postupovať, keď sme v roli rodiča (01:19:58) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Všetci vieme, že pohyb zlepšuje naše fyzické aj mentálne zdravie, no mnohí sa aj tak nehýbeme. Často je to preto, že toho máme v živote priveľa a šport vnímame ako bonus navyše. Možno sa nám nepodarilo nájsť si pohyb, ktorý nás láka - k športu nás možno nikto nikdy neviedol a dnes teda nevieme, kde začať. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s bývalou profesionálnou snowboardistkou Bašou Števulovou o tom, čo nám bráni nájsť si pohyb, ktorý nám vyhovuje a aké máme možnosti, ak to chceme zmeniť. Baša rozpráva, akým športom sa venovala keď bola tínedžerka a mladá dospelá. Hovorí aj, ako sa menila jej chuť športovať, keď otehotnela, a ako sa cítila po pôrode. Dnes sa Baša živí ako podnikateľka, má vlastnú značku oblečenia, takže na šport si musí nachádzať čas popri práci a deťoch. Hovorí, čo jej pomáha vstať z gauča, ako to má podelené doma s partnerom a ako do športovania zapája svoje deti. Hostka odporučila knihu: Can't Hurt Me (David Goggins) Spomenuté v podcaste: Mr. Anatoly (Vladimir Shmondenko) Stefi Cohen Annie Thorisdottir Simona Kozerawski KAPITOLY: (00:00) Úvod (02:21) O odchode z profesionálneho športu (09:22) Rodové stereotypy v športe (14:30) Ako šport zlepšuje mentálne zdravie (21:07) O silovom tréningu (28:42) Šport v tehotenstve, po pôrode a popri deťoch (49:38) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V minulosti sa odborníci nazdávali, že ADHD je choroba detí, ktorá sa v dospelosti vytratí. Novšie výskumy však ukázali, že symptómy tejto poruchy si do dospelosti ponesie väčšina ľudí s ADHD, s tým, že viaceré sa môžu počas dospievania zmeniť, čo zvykne neskôr komplikovať odhalenie ADHD. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Michaelou Trúchlou, ktorá sa venuje dospelým ľuďom s ADHD. “Pri dieťati s ADHD sa hyperaktivita prejavuje tak, že sa hýbe a skáče, nevie zostať v kľude, a potrebuje niečo robiť rukami či nohami,” vraví Michaela v podcaste. “Ale vplyvom socializácie sa tá hyperaktivita postupne zvnútorňuje a začne byť o neustálom pocite stresu. Pocite, že sa niekam ponáhľame, niečo nestíhame, že sme stále v behu alebo v pocite ohrozenia.” Z tohto dôvodu sa v dospelosti u ľudí s ADHD zvykne objavovať viacero pridružených problémov ako sú úzkosti, problémy so spánkom či depresia. Podľa medzinárodných výskumov má ADHD okolo 5 percent ľudí, takže na Slovensku môže mať symptómy tejto poruchy až okolo 200-tisíc ľudí. Ku skríningu sa však dostane len minimum z nich. Porucha je do veľkej miery dedičná - ak má ADHD dieťa, je vysoká šanca, že ju má minimálne jeden z jeho rodičov. Aj preto odhalia dospelí ľudia vlastné ADHD často tak, že sa k správnej diagnostike dostalo ich dieťa. “Ženy odhalia vlastné ADHD často až vtedy, keď sú matkami. Dovtedy svoj život nejako zvládali, ale v momente, keď majú vytvoriť režim a štruktúru ešte aj svojmu dieťaťu, tak v tom začnú zlyhávať a nabaľuje sa k tomu veľký stres,” vraví Michaela v podcaste. “Niektoré zdroje uvádzajú, že vek dožitia ľudí s ADHD je až o 13 rokov nižší ako pri bežnej populácii. Takže aj preto je veľmi dôležité o tejto téme hovoriť,” dodáva. V podcaste rozoberieme aj to, v čom sa líšia prejavy ADHD u mužov a u žien, ako tieto rozdiely vznikajú a Michaela vysvetlí, ako vyzerá odborná pomoc, ktorá funguje. “Ľuďom, ktorí sa dajú zdiagnostikovať a dostanú pomoc, sa kvalita života zlepší markantne,” dodáva. Hostka odporučila knihy: Taking Charge of Adult ADHD (Russell A. Barkley) When an Adult You Love Has ADHD: Professional Advice for Parents, Partners, and Siblings (Russell A. Barkley) KAPITOLY: (00:00) Úvod (02:42) Ako vyzerá život dospelého s ADHD (23:57) Ako odlíšiť ADHD od vývinovej tramatizácie (31:20) V čom je iné ADHD u mužov a u žien (40:58) Čo sú príčiny vzniku ADHD (56:02) V čom spočíva terapia pri ADHD (01:13:14) Záver _  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _  Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Dvanásteho októbra uplynie rok od útoku na Zámockej, pri ktorom vrah zabil Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha a zranil Radku Trokšiarovú v bratislavskom bare Tepláreň. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s majiteľom Teplárne Romanom Samotným o tom, ako posledný rok prežíval a ako sa popri tom staral o svoje mentálne zdravie. Roman hovorí, vďaka čomu dokázal verejne vystupovať aj v takejto hraničnej situácii a stáť si za hodnotami, ktorým verí. Rozpráva aj o podpore, ktorú mal od blízkeho okolia a o terapii, ktorú absolvoval - nielen po vražde, ale aj v minulosti, keď ho, ako mladého dospelého, trápili úzkosti. Barbora sa pýta aj na dospievanie a na to, čo ho v živote formovalo. Čo ho lákalo počas štúdia na vysokej škole a čo, neskôr, v práci. Pred útokom na Zámockej sa Roman venoval queer aktivizmu a organizoval eventy a párties - v podcaste vysvetľuje, v čom vidí ich hodnotu. “Podľa mňa podceňujeme význam párties,” vraví. “Pre mladých ľudí je to miesto, kde sa uvoľnia a kde zažívajú vzťahy. To dôležité je, že je to nízkoprahový priestor, ktorý je otvorený pre každého. Ľudia sú tam vytrhnutí z bežného systému fungovania a pravidlá hry sú tam iné. Je to teda šanca prelomiť osamelosť,” dodáva. Spomenuté v podcaste: Queer Slovakia (online magazín) Záhrada v Banskej Bystrici Saplinq Prizma Košice Dúhový Pride Hosť odporučil knihy: Zen a umění údržby motocyklu (Robert M. Pirsig) LILA zkoumání morálních zásad (Robert M. Pirsig) Kapitoly: (00:00) Úvod ((02:32) Ako Roman prežil posledný rok (07:50) Ako vníma prácu médií, ako respondent (13:44) Kto mu je v živote oporou a čo zažil v terapii (33:59) O dospievaní a o cirkvi (42:01) Čo v nás je kultúra a čo sme my (52:53) Ako nám v živote pomáhajú parties (01:13:23) Záver _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Tomáš so Stankou žijú v Bruseli spolu s dcérkou Sárou. Pred vyše rokom sa tešili na svoje druhé dieťa, no v 38. týždni Stankinho tehotenstva ultrazvuk ukázal, že ich synček Oskar nežije. Stanka s Tomášom opisujú, ako vyzeral jeho pôrod a následná rozlúčka s ním. Hovoria aj, ako situáciu prežívala ich dcérka Sára. “Na začiatku som mala obrovské výčitky,” vraví Stanka v podcaste. “Rozoberala som každú minútu pred jeho smrťou, lebo asi ako každá matka, ktorej zomrie dieťa, aj ja som rozmýšľala, či som to nejak nezapríčinila. A na tomto sme so psychologičkou pracovali na začiatku - aby som sa neobviňovala, lebo to nebolo zapríčinené mnou. No a potom sme riešili aj to, aby som to nevyčítala ani okoliu.” V rozhovore Stanka a Tomáš striedavo opisujú situáciu - každý zo svojho uhla a hovoria, v čom prežívali synčekovu smrť inak a prečo sa začali od seba vzďaľovať. “Náš vzťah dosť trpel tým, že Tomáš sa z toho už chcel dostať a ja som si to, naopak, chcela pripomínať. A bolo to pre nás veľmi ťažké sa o tom rozprávať, lebo on sa tej téme vyhýbal a ja som sa zas pýtala, že s kým sa mám o tom teda rozprávať? Veď to bolo naše dieťa,” vraví Stanka. “Pomohlo nám až to, že sme si, každý, našli svojho psychológa. Až toto nás zblížilo,” dodáva. “Ja som taký, že emócie mám v sebe vo vnútri a neviem ich vyjadrovať. Väčšinou, keď ich vyjadrujem, tak plačem. A môj terapeut mi s týmto veľmi pomohol. Umožnil mi pozrieť sa do seba a rozumieť tomu, čo sa so mnou deje, že je to ok a že to má svoj čas,” vraví Tomáš. Opisujú zážitky z terapie, ale aj interakcie s okolím. Vysvetľujú, čo všetko bolo pre nich zraňujúce a čo im, naopak, pomáhalo ošetrovať svoje zranenia a posúvať sa bližšie k sebe. Hostia odporučili knihy: - An Exact Replica of a Figment of My Imagination (Elizabeth McCracken) - It's Ok That You're Not Ok - Meeting Grief and Loss in a Culture That Doesn't Understand (Megan Devine) - Spirit babies (Walter Makichen) - Raising a Secure Child (Kent Hoffman, Glen Cooper, Bert Powell) Kapitoly: (00:00) Úvod (02:40) O živote v Bruseli (07:04) O tehotenstvách a pôrodoch (24:37) O lúčení sa s bábätkom Oskarom (50:20) O smútení (01:01:51) O reakciách okolia a o tom, čo pomáha rodičom (01:26:59) Záver _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Tento týždeň Barbora Mareková pokračuje v rozhovore so psychologičkou a psychoterapeutkou Hanou Vojtovou. V prvej časti rozhovoru Hana vysvetlila, ako vzniká takzvané disociatívne prežívanie, ktoré je následkom traumatizácie v detstve. Ide o obranný mechanizmus, keď sa deti naučia odpájať sa od fyzických alebo aj psychických podnetov. V dnešnej epizóde Hana vysvetľuje, ako terapeutky a terapeuti pomáhajú dospelým ľuďom takéto odpájanie sa uzdraviť. “V psychotraumatológií sa vždy dívame na to, ako môže to, s čím človek prichádza, súvisieť s tým, čo zažil. A aké majú tie veci, ktoré zažil a nespracoval, teraz dôsledky,” vraví Hanka v podcaste. “A keď toto začíname objavovať, tak sa aj u komplexnej posttraumatickej stresovej poruchy (CPTSP) a aj u disociatívnej poruche identity (DID) začína objavovať niečo ako problematické detstvo alebo vyrastanie - zväčša je to dysfunkčná rodina alebo týranie, zanedbávanie a niekedy aj sexuálne zneužívanie. U ľudí s DID to môže byť tak, že tieto veci mohli byť dokonca aj úplne zabudnuté a začínajú objavovať až v priebehu terapie. Alebo sa objavili pred terapiou, ale nejakým nečakaným spôsobom. Tie spomienky sú často uložené vo vrstvách, že najprv sa objavia tie, v uvodzovkách, najnevinnejšie, a až postupne sa dostávame k tým naozaj ťažkým zážitkom,” dodáva. Hanka rozpráva o tom, ako sa diagnostikuje a lieči aj takzvaná disociatívna porucha identity (DID), ktorá je najzávažnejším následkom následkom traumatizácie v detstve, aký dnes poznáme. Vysvetlí tiež, prečo si traumatické zážitky z detstva nemusíme pamäta, a ako vyzerá proces ich postupného odkrývania. Rozprávajú sa aj o takzvanej identifikácií s páchateľom - teda o tom, prečo máme my ľudia sklon brániť človeka, ktorý nám v detstve ubližoval a preberať jeho vysvetlenia a názory na to, čo sa dialo alebo deje. Spomenuté v podcaste: Trauma a disociace - Bolest vnitřního rozdělení (Hana Vojtová) Hostka odporučila knihy: Pema Chödrön (autorka) - všetky knihy a prednášky dostupné na internete Kapitoly: (00:00) Úvod (01:58) Ako sa lieči disociatívne prežívanie (12:40) Ako sa odhaľuje disociatívna porucha identity (24:18) práca s rôznymi časťami osobnosti (35:25) prečo sa bojíme vidieť realitu svojho detstva (48:34) Ako pracujú terapeuti v dlhodobej terapii (01:18:51) Záver _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Človek má biologicky danú potrebu vzťahovej väzby. Keď sa narodíme, potrebujeme, aby sa o nás staral aspoň jeden dospelý človek, na ktorého sa môžeme spoľahnúť, ktorý vníma naše potreby a dokáže na ne primerane reagovať. Väčšina z nás zažila vo vzťahovej väzbe rôzne druhy traumatizácie. Niektoré sú ľahšie a zvládneme sa s nimi vysporiadať aj bez odbornej pomoci, no sú medzi nami ľudia, ktorí zažili v detstve veľkú dávku zanedbávania a krutosti a v dospelosti pociťujú následky, ktoré im komplikujú život. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Hanou Vojtovou o disociácii a disociatívnom prežívaní, ktoré je sprievodným javom traumatizácie z detstva. Ide o akési vnútorné odpojenie od fyzických či psychických podnetov, ktoré iní ľudia vnímajú. Hana Vojtová patrí k našim najrešpektovanejším odborníčkam v oblasti psychotraumatológie. V podcaste opisuje, ako vyzerá disociatívne prežívanie po traumách, ktoré boli menej závažné, ale aj to, ako sa prejavujú naozaj vážne následky traumatizácie. Hovorí aj o tom, ako vzniká takzvaná disociatívna poruchy identity (DID), čo je najvážnejšia posttraumatická porucha, akú dnes poznáme.Táto porucha vzniká v detskom veku a dochádza pri nej k vnútornému rozčleneniu na viacero častí, ktoré sa nemusia navzájom vôbec vnímať. Navonok sa to prejavuje napríklad cez výpadky pamäte. Hana vysvetľuje, ako u detí k tomuto rozčleneniu dochádza a ako sa prejavuje v dospelosti. Vysvetľuje tiež, prečo sú deti veľmi zraniteľné vo vzťahu k dospelým, ktorí sa o nich starajú. “Dieťa sa naviaže aj na takého rodiča, ktorý jeho potreby napĺňať nedokáže alebo mu dokonca škodí,” vraví v podcaste. “Keď je opatrovateľ zároveň zdrojom strachu, hrôzy, bolesti, tak v tom dieťati sa to strašne bije. Nevie si povedať, že dobre, tento človek je nebezpečný, naňho sa teda nenaviažem. Je to dokonca naopak: v okamihu ohrozenia sa naša potreba naviazať sa stupňuje, takže na opatrujúcu osobu sa naviažeme aj keď je pre nás nebezpečná. Je to taký zvláštny paradox, ale on vlastne vysvetľuje aj dôvod, pre ktorý od ľudí, ktorí nás týrali, nevieme odísť. Tá väzba na nich je často dokonca silnejšia, ako aj na opatrujúcich a láskavých rodičov - práve kvôli tomu, že vzniká v extrémnych momentoch, keď je potreba naviazať sa veľmi silná,“ dodáva Hana Vojtová. Spomenuté v podcaste: - Trauma a disociace - Bolest vnitřního rozdělení (Hana Vojtová) - 104. Psychiatrička Kaščáková: Chronický stres v detstve mení náš mozog, aj osobnosť (staršia epizóda podcastu Ľudskosť) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Aj na Slovensku sa postupne rozrastá koncept svojpomocných 12 krokových skupín, ktorý vznikol pred vyše 80 rokmi v USA. Pôvodne vznikol pod názvom anonymní alkoholici a dodnes sa väčšina týchto skupín sa zameriava na alkoholičky a alkoholikov, ktorí sa pokúšajú abstinovať. 12 krokov však postupne začali využívať aj ďalšie skupiny ľudí, s iným typom problémov. Niektoré skupiny sú tu pre ľudí, ktorí vyrástli v dysfunkčných rodinách, s rodičom závislým od alkoholu, a trpia následkami traumatizácie. Ďalšie sa zameriavajú na ľudí, ktorí žijú s alkoholikom v manželstve, či inom blízkom vzťahu (Al-Anon) a trpia takzvanou spoluzávislosťou, teda predstavou, že alkoholikovi dokážu pomôcť a zachrániť ho. Iné zas pomáhajú deťom alkoholikov (Alateen). Barbora Mareková sa bola na jednu z týchto skupín pozrieť a v novej epizóde Ľudskosti sa o svojich pozorovaniach rozpráva so psychiatričkou Martinou Paulinyovou. “Alkoholik sa postupne stáva ťažko dysfunkčným,” vraví Martina v podcaste. “Mení sa jeho správanie, prestáva byť spoľahlivým, funkčným a celé jeho okolie tým trpí a snaží sa ho zachrániť, zmeniť a snaží sa mu pomôcť.” Vysvetľuje, ako koncept svojpomocných skupín vznikol a čo nám o ich účinnosti hovorí aktuálne vedecké poznanie. Priblíži 12 krokov, na ktorých program stojí a v čom, podľa nej, môže spočívať ich terapeutická hodnota. Rozprávajú sa o výhodách svojpomocných skupín a o prípadných rizikách. “Ten program využíva podobné princípy ako skupinová psychoterapia a ľudia sa tam cítia veľmi prijatí,” vraví Martina. “Je tam priateľská atmosféra a prichádza tam ku kolektívnej skúsenosti a možnosti učiť sa od druhých. Ľudia získavajú informácie o alkoholizme a obnovuje sa tam aj ich sebaúcta.” Spomenuté v podcaste: - My name is Bill (film, r. 1989) - When Love Is Not Enough: The Lois Wilson Story (film, r. 2010) Hostka odporučila knihy: - Anonymní Alkoholici (kolektív anonymných autorov/iek) - Koniec spoluzávislosti (Melody Beattie) - Dýchat pod vodou (Richard Rohr) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠ _ Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly: (00:00) Úvod + Čo o svojpomocných skupinách hovorí veda (10:15) O čo ide v týchto skupinách a aké existujú (17:11) história svojpomocných skupín (24:43) čo je to spoluzávislosť a čo je dar zúfalstva (26:53) O čom je 12 krokov a aké majú skupiny pravidlá (48:08) Tip na literatúru (50:28) Záver

V novej epizóde podcastu Ľudskosť Barbora Mareková pokračuje v rozhovore s Paťou Jarjabkovou. Minulý týždeň sa rozprávali o Patinom detstve, o práci v televízii, o prvom manželstve a jeho smutnom konci - a v tejto epizóde sa Barbora pýta na súčasnosť. Paťa rozpráva o tom, ako prežíva starnutie a zmeny svojho tela, hovorí o menopauze, ale aj o intimite vo vyššom veku. Vo svojej aktuálnej práci Paťa sprevádza ľudí, ktorých život sa chýli ku koncu. “Každý sa bojí smrti,” vraví Paťa v podcaste. “Takže smrť sme zamietli pod koberec, ale každého to čaká a myslím si, že keby sme to znova vrátili do života, tak by sme mnohé veci urobili ináč, lebo by sme vedeli, že nič nie je len teraz a v našom živote ten koniec je. Takže by sme viac rozmýšľali nad tým, čo robíme.” Hovorí, čo si odniesla z kurzov, kde sa vzdelávala ako dula pre umierajúcich, a ako zážitky s jej klientami a klientkami prehĺbili jej vlastné prežívanie, a tiež jej rozhovory s manželom. “Veľa sa tam učím. Učím sa pokore, lebo musím byť ticho, musím byť trpezlivá a musím prijať, že mi to nejde. A pritom sa teším, že som s tými ľuďmi, lebo niečo dávam, ale pritom aj veľa dostávam,” vraví Paťa. Rozpráva aj o tom, čo prežívajú jej klienti a klientky - teda ľudia, ktorých život sa blíži ku koncu - a aké veci sa im v tomto období vyplavujú na povrch. Vysvetľuje, čo z týchto zážitkov, podľa nej, vyplýva pre nás všetkých, prečo je dôležité nepopierať ťažké veci, ktoré sa nám počas života stali ale naopak, konfrontovať sa s nimi, spracovávať ich priebežne, kým na to ešte máme silu a čas. “Keby sme celý život so sebou takto pracovali, komunikovali si to a príjmali sa takí, akí sme, mali by sme omnoho menej tých tráum a zranení, ktoré musíme v tom starom období zrazu upratovať. A keby sme chodili za terapeutmi, mali by sme vyriešené trebárs aj znásilnenie, alebo stratu, alebo haváriu, omnoho menšiu nálož by sme si niesli do toho absolútneho starnutia a starli by sme spokojne, príjmali by sme sa, lebo celý život máme šancu sa to učiť, že áno, takto to je a príjmam to,” dodáva Paťa v podcaste. Hostka odporučila knihy: - Umění rozhovoru o konci života (Angelo E. Volandes) - Máme konec na paměti? Umírání, smrt a moudrost v době popírání (Kathryn Mannix) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.  (00:00) ÚVOD + O starnutí, menopauze a intimite vo vyššom veku (14:11) Ako sa Paťa dostala k práci duly pre umierajúcich (34:30) O psychoterapii pre ľudí vo vyššom veku (48:08) Čo nás čaká po smrti (01:02:47) Umieranie v tunajšom zdravotníckom systéme

Poznáme ju ako bývalú moderátorku detských programov, divadelnú herečku, neskôr sa živila ako poslanecká asistentka, či realitná maklérka a dnes sa venuje ľuďom, ktorých život sa blíži ku koncu. V podcaste Ľudskosť Patrícia Jarjabková rozpráva o rodine, v ktorej vyrástla, o štúdiu a aj o tom, ako sa dostala k práci v televízii. Hovorí aj o začiatkoch vzťahu s prvým manželom a o tom, ako prežívala materstvo s dvoma deťmi - synom Ondrejom a dcérkou Miškou, u ktorej sa v rannom veku potvrdilo zdravotné znevýhodnenie. Spomína si na obdobie, keď si prvý krát pripustila, že jej vtedajšieho manžela trápi alkoholizmus a vysvetľuje, ako jeho ochorenie časom začalo ovplyvňovať aj ju. Hovorí, ako sa dostala k terapii, kedy sa rozhodla, že odíde bývať do krízového centra a ako následne prežívala rozvod. “Môj syn Ondrej mal vtedy 15 rokov, išiel práve na strednú školu,” vraví Paťa v podcaste. “Ja som sa v tom čase snažila saturovať a zachraňovať najmä Mišku, lebo som sa hrozne bála, ako jej vysvetlím, že odchádzame od ocka, ktorého ona miluje a ktorého som aj ja mala rada. A snažila som sa im to vysvetľovať tak, že ocko je chorý. Že toto už nie je ten náš ocko ktorého sme tak veľmi mali radi. Ale pritom som asi mala oveľa viac saturovať Ondreja, ktorý bol v puberte a ktorému sa úplne všetko zrútilo, pretože zrazu otec, o ktorom mal veľmi vysokú mienku a ktorého obdivoval, sa mu v okamihu zosypal.” Krátko pred päťdesiatkou sa Paťa vydala znova, tentokrát šťastne. Barbora Mareková sa jej pýta, ako sa má dnes, a čo ju naučili obe jej manželstvá. Hostka odporučila: - Všetky úžasné veci (divadelné predstavenie) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.  (00:00) ÚVOD + Paťa o náhrávaní svojej relácie s Kukom (11:04) Ako pokračoval jej život po odchode z televízie (20:08) V akej rodine Paťa vyrástla (33:47) O prvom manželstve, o rodičovstve a o rozvode (01:04:58) O súčasnom manželstve a o tom ako vníma vzťahy

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy popísali vedkyne a vedci v druhej polovici minulého storočia. Najprv to bolo u vojnových veteránov a u preživších sexuálneho násilia, no neskôr si začali všímať, že symptómami traumatizácie trpia aj ľudia, ktorí vojnu, či sexuálny útok nezažili. Ďalšie výskumy viedli k zisteniu, že traumatizujúci býva aj dlhodobý stres, ktorý zažívame ako deti a pred ktorým nevieme uniknúť. Tento typ stresu ovplyvňuje vývoj nášho mozgu, centrálnej nervovej sústavy, naše osobnostné nastavenie a aj našu odolnosť voči stresu, ktorý zažívame neskôr, ako dospelí. Odborníci tieto symptómy traumatizácie označujú pojmom komplexná posttraumatická stresová porucha (CPTSP). V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychiatričkou, psychoterapeutkou a výskumníčkou Natáliou Kaščákovou o tom, ako presne komplexná traumatizácia vzniká, a aké má neskôr symptómy. „CPTSP vzniká v detstve,” vraví Natália Kaščáková v podcaste. „Je to vtedy, keď dieťa zažíva chronický stres v podobe emočného, psychického týrania, alebo sexuálneho zneužívania, alebo to môže byť aj z dôvodu emočného, či fyzického zanedbávania. Ide tu však o opakované situácie, kedy zároveň nedochádza k náprave, takže dieťa je neustále vystavované hrozbe a postupne sa týmto situáciám prispôsobí." V roku 2019 pridala Svetová zdravotnícka organizácia Komplexnú posttraumatickú stresovú poruchu aj na oficiálny zoznam diagnóz. Natália vysvetlí, ako táto zmena pomohla zlepšiť jej terapeutickú prácu s pacientami a pacientkami. „Mne osobne to veľmi pomohlo pochopiť niektoré veľmi zložité situácie u mojich pacientov, kedy niekto trpel napríklad chronickými depresívnymi stavmi a nemalo to charakteristické znaky sezónnej depresie, alebo rekurentnej depresívnej poruchy a nefungovala ani príliš farmakologická liečba, a ani niektoré psychoterapeutické postupy. Ale keď sme spolu s pacientom prišli na to, že práve nejaké traumatické implicitné spomienky spúšťajú tie stavy nehodnosti, porazenosti, depresie a ďalších symptómov a pracovali sme cielene s týmito traumatickými spomienkami, tak sa tá situácia postupne začala zlepšovať,” dodáva. Barbora sa pýta, ktoré druhy terapie môžu pomôcť ľuďom s týmto typom problémov, aké účinky môže mať pohyb a práca s telom a Natália opíše, ako to vyzerá, keď sa symptómy traumatizácie zmiernia a keď sa stav pacientiek a pacientov začne zlepšovať. Spomenuté v podcaste: Kruh bezpečného rodičovstva (Kent Hoffman, Glen Cooper, Bert Powell) Hostka odporučila knihy: Brainstorm: The Power and Purpose of the Teenage Brain (Daniel J. Siegel MD) Mindsight: The New Science of Personal Transformation (Daniel J. Siegel MD)  Dobré dôvody na zlé pocity (Randolph M. Nesse)  Disociácia - Keď sa odpojí časť duše (Wolfgang Wöller)  Trauma a disociace - Bolest vnitřního rozdělení (Hana Vojtová) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. Kapitoly: (00:00) ÚVOD + Ako sa prejavuje CPTSP a ako vzniká (20:41) O pocitoch hanby a o tom, ako sa uzdravia v terapii (33:05) Aké formy terapie uzdravujú CPTSP (57:14) O tom, čo Natália Kaščáková zistila v tunajších výskumoch

Pred pár týždňami sa médiá zaoberali prípadom muža, ktorého zdravotník Košickej Univerzitnej nemocnice ťahal za ruku po zemi von z priestorov urgentného príjmu. Situáciu zaznamenal niekto na mobil a zavesil ju na sociálne siete. Vedenie nemocnice uznalo, že správanie zamestnanca nebolo v poriadku, no v ich oficiálnom stanovisku sa objavili aj dehumanizujúce poznámky o “asociálnom správaní” pacientov, a o “neprispôsobivých ľuďoch” - čo zas naznačuje, že problém bude v tejto nemocnici zrejme hlbší. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s lekárkou a pedagogičkou Michaelou Kostičovou o tom, akým prekážkam čelia najzraniteľnejší ľudia v našej spoločnosti, keď potrebujú lekársku pomoc. “Ľudia, ktorí majú zdravotné problémy, a žijú na ulici, nemajú kde vyhľadať pomoc,” vraví Michaela v podcaste. “Čiže aj pre nás býva často jediným riešením poslať ich na urgentný príjem. V povedomí zdravotníkov a verejnosti je informácia, že urgentný príjem sa zneužíva, ale naša skúsenosť je taká, že ľudia bez domova práveže odmietajú ísť na urgentný príjem. A tí, čo sa tam dostanú, sú len veľmi malá časť, je to špička ľadovca.” Michaela učí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a vo svojej akademickej práci sa špecializuje na to, ako sociálne prostredie ovplyvňuje zdravie. Popritom sa venuje aj pouličnej medicíne: spolu s kolegyňami rozbehla projekt mobilnej ambulancie, ktorá pomáha ľuďom bez domova. V podcaste porozprávala o vlastných skúsenostiach s ošetrovaním ľudí, ktorí žijú na okraji spoločnosti. Vysvetlila, prečo chodia títo ľudia na urgentný príjem v zlom fyzickom a psychickom rozpoložení a aké problémy im spôsobuje legislatíva okolo zdravotných odvodov. “Akékoľvek správanie, aj to, čo bolo spomenuté [nemocnicou v Košiciach] ako asociálne, alebo pod vplyvom návykovej látky, alebo to, keď je človek bez domova, je vnímané ako slobodná voľba toho jednotlivca. Akoby sa oni sami rozhodli a chceli takto žiť. Ale s tým sme sa my, priznám sa, nikdy nestretli,” vraví Michaela. “Príbehy, s ktorými sa stretávame pri ľuďoch bez domova, sú neuveriteľné a zvyčajne v prostredí, kde žijú, niečo odmalička nefunguje. Napríklad vzťahy.” Rozprávajú sa aj o tom, prečo zdravie a bezpečnosť zdravotníckeho personálu nemusí byť v rozpore s napĺňaním potrieb chudobných pacientov a ľudí bez domova. Barbora sa pýta, aké ochranné prvky používa Michaela, keď poskytuje zdravotnú pomoc ľuďom, ktorí sú v zlom fyzickom a psychickom stave. A Michaela vysvetlí, čo robia pre zraniteľné komunity v krajinách, kde zdravotníctvo funguje lepšie. Hostka odporučila knihy: - Narodený v modrú stredu (Daniel Tammet) - knihy od Nota Bene _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. Kapitoly: (00:00) Úvod (03:08) O incidente s ťahaním pacienta po zemi (19:22) Ako dlh na poistnom bráni ľuďom čerpať lekársku pomoc (32:36) Ako funguje terénna medicína a prečo jej treba viac (47:34) Čo treba zmeniť na urgentných príjmoch (56:04) Čo hodnotovo ovplyvnilo Michaelu ako lekárku

Počet detí s autizmom v západnom svete desaťročia stúpa. Presnú príčinu zatiaľ nepoznáme, no vedci a vedkyne sa domnievajú, že to môže súvisieť so zmenami v našich génoch. Už dnes ale vieme, že kvalita života ľudí s autizmom sa dá zásadne ovplyvniť - včasnou diagnostikou a dostupnosťou odbornej pomoci. Váha tejto zodpovednosti je však u nás zatiaľ kompletne na pleciach rodičov. Ak chcú svojmu dieťaťu pomôcť, musia aktívne zháňať termíny u odborníkov na diagnostiku, na terapie, miesto v škôlke a škole, kde pracuje odborný personál schopný rozvíjať dieťa s autizmom. Okrem toho sa musia aj sami vzdelávať: naučiť sa nové komunikačné techniky, ktorým bude ich dieťa rozumieť a prispôsobiť zariadenie bytu, či štruktúru svojich dní tak, aby sa dieťa cítilo v bezpečí. Mentálne zdravie samotných rodičov pritom zostáva celú dobu v úzadí. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Evou Petričkovou, ktorá sa, spolu s manželom Michalom, stará o dve dcérky - neurotypickú Elišku a o Paulínku s autizmom. Eva rozpráva o tom, ako prežívala narodenie svojich detí a neskôr zistenie, že mladšia dcérka má autizmus. “Rozmýšľať nad tým, keď raz bude veľká, som dlho nedokázala,” hovorí v podcaste. “Riešila som si to aj na terapiách, že toto je niečo, na čo, keď si spomeniem, tak sa rúcam. Terapeut mi povedal, že to je v poriadku a že teraz na to nemusím myslieť. Že je tam veľa vecí, ktoré neviem a trápiť sa niečím, čo neviem ovplyvniť, mi teraz nerobí dobre. Dnes už ale nad tým rozmýšľať dokážem.” Barbora sa jej pýta, čo potrebovala počuť v krízových situáciách od najbližšieho okolia. “Veľa ľudí sa snaží toho rodiča nejak uchlácholiť alebo upokojiť - a tak začnú negovať. A to nie je dobré,” spomína Eva na obdobie, keď sa Paulínkinym autizmom ešte len začali zaoberať. Vysvetľuje, vďaka akým metódam sa postupne naučili spolu dobre fungovať a hovorí aj o tom, ako ustálo záťažovú situáciu jej manželstvo s Michalom. Ako každému z nich pomohla terapia a ako dnes získavajú peniaze, ktorými sú schopní vykryť svoj znížený príjem a zároveň vyššie výdavky na deti. Barbora sa pýta aj na to, ako môžeme v našej spoločnosti chrániť deti s autizmom a ich rodiny pred izoláciou a osamelosťou - a ako im dať najavo, že patria medzi nás. Napríklad, ako zareagovať, keď vidíme rodiča s dieťaťom, ktoré kričí, leží na zemi alebo robí niečo, čo sa nám zdá byť zvláštne. Hostka odporučila knihy: - Autizmus od A po S (Daniela Ostatníková a kolektív) - Autismus & Chardonnay (Martin Selner) - Ako to vidím ja (Temple Grandin) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod (02:13) Eva hovorí o živote pred rodičovstvom (07:44) O narodení neurotypickej Elišky a autistickej Paulínky (13:03) Aké boli prvé signály, že Paulínka má autizmus (20:59) Ako reagovala širšia rodina (30:29) Ako vyzerajú záťažové situácie a ich riešenia (41:37) Ako funguje zdravotnícky a sociálny systém z pohľadu rodiča (44:03) Ako zvládlo záťažovú situáciu Evine manželstvo (51:43) Ako zvládajú s manželom situáciu finančne (01:16:50) O správaní okolia + ako reagovať na dieťa s autizmom

Letné tábory môžu byť pre deti veľmi prospešné - venujú sa aktivitám, ktoré rozvíjajú ich zručnosti, môžu kultivovať svoje priateľstvá - a to všetko v prírode, kde dnes väčšina z nás trávi veľmi málo času. Na tábore však môžu zažiť aj veci, ktoré ich poškodia: môžu byť obeťou šikany, psychického násilia, či sexuálneho zneužívania. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva o psychologickom bezpečí detí v táboroch s Dášou Cingálkovou, ktorá spolupracuje s ústredím Slovenského skautingu ako odborníčka na safeguarding - teda vytváranie bezpečného prostredia pre deti. Dáša vysvetľuje, ako vedenie skautingu zaviedlo rôzne nové postupy a pravidlá do svojej práce s deťmi: ako vyzerá proces výberu ľudí, ktorí majú za deti zodpovednosť, cez ich vzdelávanie, až po pravidlá komunikácie cez mobil, či riešenie problémov, ktoré už vznikli. Barbora sa pýta, čo všetko by si rodičia mali vopred zistiť nielen o tábore, ale o akejkoľvek inštitúcii, ktorej plánujú zveriť svoje dieťa a ako položiť svoje otázky škôlke, škole, alebo organizátorovi tábora vtedy, keď to nie je celkom komfortné. Dáša vysvetľuje, prečo by mali byť dospelí vždy obozretní, keď dávajú na sociálne siete fotky a informácie o deťoch. A prečo je dôležité deti naučiť, aký je rozdiel medzi tajomstvom, prekvapením a súkromím. Spomenuté v podcaste: - Epizóda č. 60. Slávka Karkošková o obetiach sexuálneho zneužívania detí medzi nami - Centrum Slniečko - online kurzy - AMAZE a Thorn foundation - webmináre o safeguardingu - Detstvo bez násilia - Moje telo patrí mne! (Jayneen Sanders) - Povedz mi, čo sú hranice tela, súhlas a rešpekt (Jayneen Sanders) Hostka odporučila: - Dohodnime sa - Príručka férového rozvodu a života po ňom. Pre rodičov a pre ich deti (Jana H. Hoffstädter, Ida Želinská) - Dar - 12 lekcií, ktoré vám môžu zachrániť život (Edith Eva Eger, Esmé Schwall Weigand) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod (02:14) Pred čím všetkým treba deti chrániť (15:08) Ako budujú safeguarding v Slovenskom skautingu (20:07) Ako sexuálni predátori manipulujú deti (grooming) (29:53) Mobily a bezpečie na sociálnych sieťach (38:04) Čo robiť keď vidíme podozrivé správanie (44:43) Ako vieme, že safeguarding v organizácii funguje? (50:47) Kde sa dá v tejto téme vzdelávať? (55:57) Ako sa pýtať táborov, škôlok a škôl na bezpečie detí

V novej hre Slovenského národného divadla Deti hrá postavu matky, ktorá si myslí, že dospelému synovi pomáha, no v skutočnosti mu neustálym zasahovaním do života škodí. V podcaste Ľudskosť herečka Kamila Magálová reflektuje nielen na túto postavu, ale aj na ďalšie, ktoré boli pre ňu dôležité. Hovorí o tom, ako sa zvykne cítiť počas príprav na premiéry a prečo máva až do poslednej chvíle pochybnosti o svojom výkone. Barbora Mareková sa jej pýta aj na dôležité chvíle v jej vlastnom živote a na veci, ktoré ju formovali. Kamila rozpráva o svojom detstve, o tom, ako otec opustil rodinu a ako sa tento zážitok podpísal na zdraví jej matky. Hovorí aj o dospievaní a vzťahu s babkou, ktorá ju, aj s bratom, vychovávala. Reflektuje, ako zážitky z detstva ovplyvnili jej postoje s ktorými šla neskôr do svojho partnerského vzťahu. Rozprávajú sa aj o pôrodoch, o materstve, o dlhom živote a zmenách, ktoré prináša. A Kamila hovorí aj o tom, čo jej robí radosť a čo robí pre to, aby bola v živote spokojná. Spomenuté v podcaste: Rodina je peklo, z ktorého sa nedá vymaniť (recenzia hry Deti od Soni Jánošovej) Hostka odporučila knihy: - detektívky z konského prostredia od Dicka Francisa - Dych - Nová veda o stratenom umení (James Nestor) - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. KAPITOLY: (00:00) Úvod + Kamila hovorí o hre Deti v SND (14:22) O práci herečky (21:01) O živote po 70-tke (28:58) Ako Kamila prežívala pôrody a materstvo (33:18) Kamila hovorí o detstve a náhlom odchode otca (41:08) O smrti otca a jej pohľade na smrť (46:25) O partnerskom vzťahu a o rozvode (53:41) O mentálnom zdraví, sebasúcite a súcite k iným

Koučovacie služby u nás ponúka množstvo ľudí, no neraz sú veľmi spornej kvality. Toto povolanie nie je regulované štátom, takže pod označením kouč môže svoje poradenstvo predávať prakticky ktokoľvek. Dopyt po službách okolo mentálneho zdravia vysoko prevyšuje ich dostupnosť a vzniknutý priestor často zapĺňajú ľudia, ktorým chýba primerané vzdelanie a transparentný etický rámec, na ktorý by sa klienti a klientky mohli odvolať v prípade otázok alebo problémov. Časť koučiek a koučov si zarába aj nárazovo - organizujú skupinové workshopy zamerané na ľudí v zlej životnej situácii, kde umne využívajú skupinovú atmosféru, v ktorej sme menej obozretní a máme sklon vnímať veci skreslene. Do novej epizódy podcastu Ľudskosť si Barbora Mareková pozvala koučku Silviu Gallovú, ktorá pôsobí aj ako supervízorka a mentorka koučiek a koučov. Silvia je členkou všetkých troch oficiálnych organizácií zastrešujúcich vzdelávanie dohľad nad koučkami a koučami na Slovensku. Rozprávajú sa o tom, za akých podmienok môže koučing fungovať - a na čo si dať pozor. Silvia hovorí o problémoch a dilemách, ktoré trápia ľudí na pracovisku, kde sa koučing využíva veľmi často a ako sa za posledné roky zmenili témy, ktoré ľudia riešia. "Pred piatimi rokmi rezonovala téma výkonu, teraz pracovné tímy riešia najmä tému psychologického bezpečia,” vraví Silvia v podcaste. "Dôležitá je aj téma komunikácie - konkrétne toho, ako si v práci povedať ťažké veci rešpektujúcim spôsobom.” Hovorí tiež o tom, ako sa v práci zvyknú cítiť zamestnanci, čo trápi ľudí v riadiacich pozíciách a prečo šéfovia a šéfky tak často bojujú s pocitom prázdnoty, osamelosti a pocitom straty zmyslu. A Barbora sa pýta aj na to, čo robí koučka v zložitých situáciách - napríklad vtedy, keď je záujem zamestnanca a záujem firmy vo vzájomnom rozpore. SPOMENUTÉ V PODCASTE: - Medzinárodná federácia koučov (IFC) - The European Mentoring and Coaching Council (EMCC) - Slovenská asociácia koučov (SAKO) HOSTKA ODPORÚČILA KNIHY: - Moje telo, môj domov (Rupi Kaur) - Slnko a jeho kvety (Rupi Kaur) - Rozhodnout se pro lásku (Stan Tatkin) 📣 Hlasujte za svoj obľúbený podcast v prvom ročníku Orange Podcast roka 2023 na www.podcastroka2023.sk. Projekt ďalej podporujú: ESET, Httpool, Fun rádio, TV Markíza, SITA a okto.digital. - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. Kapitoly : (00:00) Úvod + Na čo je dobrý koučing (13:38) Ako by kouč pomohol novinárke, alebo šéfke redakcie (22:48) Ako prebieha koučing (32:09) Aké témy a problémy riešia ľudia na pracovisku (39:24) Čo zvykne trápiť šefky a šéfov (48:31) Čo spraví kouč ak má klient eticky sporný cieľ (01:18) Ako rozpoznáme, že kouč je šarlatán?

Je možné cítiť sa vo svojich veciach dobre, nemíňať pritom veľa peňazí a chrániť aj životné prostredie? Natália Pažická si myslí, že áno a na instagrame ukazuje, ako na to. Ako tínedžerka sa stala modelkou, neskôr vyštudovala módu a branding na Amsterdam Fashion Institute a dnes sa venuje šíreniu osvety okolo sociálne a enviromentálne zodpovednej módy. Na instagrame robí videá, v ktorých vysvetľuje, ako funguje módny priemysel, kto vyrába oblečenie, ktoré nosíme a ako sa módne korporácie správajú k zamestnancom v zraniteľnej pozícii. S kamarátkou vytvorila o tejto téme aj podcast s názvom Fashion Session, a robí tiež workshopy pre ľudí, ktorí sa chcú v tejto téme ďalej vzdelávať. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková pýta na obdobie, keď bola Natália ešte modelka a Natália rozpráva, ako táto skúsenosť ovplyvnila jej pohľad na svet. “Celý modelingový priemysel stojí na ideáli krásy a na rôznych falošných hodnotách,” vraví v podcaste. “Nehovoriac o tom, že ako modelky sme na fotkách aj tak ešte retušované - takže málokedy som vyzerala naozaj tak, ako moja fotka. Keď som mala 15-16 rokov, videla som, že ľudia na fotkách obdivujú niečo, čo nie som - a toto na mňa nepôsobilo veľmi dobre. Musela som sa navyše veľmi skoro vyrovnať s tým, že niekto stále kritizuje môj výzor.” Rozprávajú sa aj o luxuse a o tom, prečo toľkých ľudí láka ukazovať drahé oblečenie, kabelky, šperky a zariadenie bytu na instagrame. Natália vysvetľuje, prečo si v minulosti sama kúpila luxusnú kabelku - a prečo ju po krátkej dobe predala. “Luxusné veci si kupujeme kvôli tomu, že sa môžeme ukázať s logom, ktoré o nás hovorí, že sme dobre zabezpeční, zdraví jedinci, ktorí majú dobrú prácu - tým pádom sme asi aj inteligentní a vzdelaní. Je to niečo, čo nám dáva v tej spoločnosti status - ale je to veľmi povrchný status.” vraví Natália. Spomenuté v podcaste: - Fashion Session (podcast Natálie Pažickej a Zuzany Dutkovej) - The True Cost (dokumentárny film na Youtube) - Slave to fashion (Safia Minney) - Let My People Go Surfing (Yvon Chouinard) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly : (00:00) Úvod + Aké to bolo, byť počas dospievania modelkou (10:17) Natáliine štúdium módy a brandingu v Amsterdame (16:32) Aké to má nevýhody, keď sú ženy krásne (23:00) Ako sa dá pekne obliecť a nezničiť pritom planétu (47:59) Ako mať dobrý život a nemíňať toľko peňazí (01:05:12) Prečo niektorých ľudí tak veľmi láka luxus

Prípad malej Editky so spinálno-muskulárnou atrofiou, ktorej zdravotná poisťovňa musela na príkaz súdu preplatiť drahú génovú terapiu, otvoril veľa dôležitých otázok - z oblasti medicíny, udržateľnosti verejných financií, práva, ale aj morálky. Ukazuje tiež viaceré slabiny nášho zdravotníckeho systému - jednou z nich je aj existencia výnimiek v preplácaní liekov. Ďalším problémom sú spoločenské očakávania a verejná debata o liekoch: ľudia očakávajú že poisťovňa preplatí každú liečbu, ktorá existuje a nepreplatenie čohokoľvek považujú za dôkaz zlyhaného zdravotníctva. Ako rozhodovať o liekoch tak, aby sme verili, že peniaze sú u nás rozdelené spravodlivo - a najlepšie ako sa len dá? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Michalom Staňákom, šéfom štátnej inštitúcie, ktorá hodnotí, ktoré drahé lieky je vhodné preplácať z verejných zdrojov. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) vznikol nedávno - po vzore západných krajín Európskej únie a jeho úlohou je prinášať do rozhodovacích procesov v zdravotníctve vedecký prístup a transparentnosť. “V medicíne sa veľa pracuje s nádejou, lebo to je to, čo zostáva vo chvíli, keď sa človek dostáva do úzkych - zostáva mu nádej, že to ešte môže byť lepšie. Ale častokrát má tá nádej veľmi malý prínos a liečivo, ktoré nádej prináša, príliš malý prínos vo vzťahu k peniazom, ktoré sa doňho dajú. Takže v tom treba byť ostražitý,” vraví Michal v podcaste. Rozoberú spolu, akým dilemám čelí slovenské zdravotníctvo - a ako sa s podobnými problémami vysporiadali, alebo snažia vysporiadať, v zahraničí. “To, ako drahé dnes niektoré lieky sú, na to dnešné zdravotnícke systémy pripravené nie sú. Keď boli dizajnované, s týmto [nárastom cien] sa nerátalo. Takže realita je taká, že prioritizácia sa tu nejak diať musí,” dodáva. “Lekár sa môže reálne dostať do situácie, ktorá sa volá morálna tieseň. Vie, že tu je liek, ktorým by mohol pacienta liečiť, ale nemá ho k dispozícii. A táto situácia je náročná.” Barbora sa pýta, ako Michal vníma verejnú debatu, ktorá vznikla okolo prípadu malej Editky, a pýta sa aj na ďalšie dilemy v preplácaní liečby, ktoré verejnosť až tak nesleduje. Michal vysvetlí aj to, ako preplácanie Editkinho lieku napokon vyhodnotil úrad, ktorý vedie. Hosť odporučil knihy: The Art of Living - séria kníh od vydavateľstva Routledge Middle Age - špecifické vydanie z tejto série (Christopher Hamilton) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod (02:08) Ako Michal vnímal verejnú debatu o lieku pre Editku (05:12) V čom sme, ako verejnosť, zraniteľní pri témach, kde ide o život (20:18) Čo robí Michal v novom inštitúte, ktorý u nás rieši preplácanie liekov (34:13) S akými dilemami sa stretávajú lekári, keď predpisujú drahé lieky (39:56) Čo je to medicína založená na dôkazoch. Funguje aj u nás? (45:56) Ako vieme oceniť ľudský život a prečo to treba robiť (52:14) Čo nás čaká s preplácaním liekov v budúcnosti (01:01:43) Ako chcú zapájať do rozhodovania verejnosť (01:15:58) Ako reagovať na prosby ľudí na sociálnych sieťach

My ľudia máme prirodzenú túžbu ovplyvňovať to, čo sa deje okolo nás - a niekedy nás láka ovládať aj iných ľudí. Dôvodov je viacero, ale veľmi často to robíme preto, že cítime strach alebo diskomfort - a prostredníctvom manipulácie sa ho snažíme zbaviť. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Uherovou o tom, aké techniky manipulácie existujú a prečo sú účinné. Hovorí aj, ako sa môžeme brániť, ak sme terčom manipulácie. Rozoberú manipuláciu vo vzťahoch s blízkymi, a rozprávajú sa aj o nebezpečnej manipulácii, ktorej čelia ľudia v práci. “Treba si zmapovať, akú má ten druhý človek nado mnou moc,” vraví Lenka v podcaste. “Vie ma vyhodiť? Vie ma v niečom obmedziť? Niečo mi zabrániť alebo limitovať ma v nejakých mojich potrebách? Lebo náš strach môže niekedy zväčšiť ten pocit, že sme bezmocní - a ono to tak nemusí celkom byť.” Lenka vysvetľuje, ako vieme pri odhaľovaní manipulácie využiť kontakt s vlastným telom. Vysvetlí, čo funguje a čomu sa radšej vyvarovať. A povie tiež, v akých situáciách je lepšie zapojiť do riešenia aj niekoho zvonka. Spomenuté v podcaste: - Gaslight - film r. 1944 - Nenásilná komunikace (Marshall B. Rosenberg) Hostka odporučila knihy: - Nenechte sebou manipulovat (Isabelle Nazare - Aga) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod (01:17) Čomu sa Lenka venuje ako psychologička (02:13) Čo je to manipulácia a prečo ju používame (10:38) Ako manipulácia poškodzuje vzťahy (16:40) O rôznych technikách manipulácie a ako sa im brániť (41:21) Manipulácia v kontexte osobnostných porúch (58:09) Nebezpečná manipulácia na pracovisku (01:08:48) Ako vyzerá zdravá komunikácia bez manipulácie

Dobrovoľná bezdetnosť je pre veľkú časť spoločnosti stále nepochopiteľná. Najmä ženy sú v tejto oblasti vystavené obrovskému tlaku a spochybňovaniu vlastného úsudku. Spoločnosť očakáva, že bezdetné ženy by mali deti buď plánovať, alebo sa o ne snažiť - alebo sa aspoň viditeľne trápiť tým, že ich nemajú. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s aktivistkou a lektorkou Natáliou Pažickou o jej vlastnom rozhodnutí nemať deti. Natália hovorí, ako o deťoch uvažovala, keď bola malá, ako to pokračovalo, keď vyrástla a ako sa o deťoch rozprávali s partnerom, s ktorým sú spolu už vyše dekády. Natália vysvetľuje, prečo sa rozhodla, že bude túto tému otvárať verejne a s akými reakciami sa pri tom stretáva. Rozoberú, prečo je tlak na rodičovstvo taký intenzívny a prečo poškodzuje nielen dospelých, ale aj samotné deti a rozprávajú sa aj o tom, ako môžeme v našej spoločnosti rodičovstvo podporovať bez toho, aby sme obťažovali ľudí, ktorí deti mať nechcú. Spomenuté v podcaste: - I Regret Having Children (skupina na Facebooku) Hostka odporučila knihu: - Život na míru: (Marek Rabij) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly (00:00) Úvod (01:17) Prečo Natália nechce deti (12:09) Prečo sa ľudia rozhodnú, že deti chcú (19:55) Ako si Natália vykomunikovala tému s partnerom (26:57) Ako na jej postoj reaguje okolie a sociálne siete (42:28) Prečo niektorí ľudia rodičovstvo ľutujú? (48:23) Aký má Natália vzťah k deťom v okolí?

Ruská vojna síce ešte trvá, no už dnes môžeme premýšľať nad tým, čo nás čaká, keď sa raz skončí. Z minulých vojen a násilných konfliktov vieme, že uzavretím mierovej dohody minulosť nezmizne: generácia ľudí zostáva traumatizovaná tým, čo videli, čo cítili a čo stratili. K prežitému sa mnohí preživší a preživšie nemajú chuť vracať, necítia bezpečie a porozumenie pre rozpovedanie svojho príbehu. Ďalšia generácia, ktorej sa vojna nedotkla, tak často nemá informácie o tom, čím si rodičia a starí rodičia prešli a spoločnosť, ktorá si nezreflektuje svoju minulosť tak zostáva zaseknutá v kolektívnej traume. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dagmar Kusou, politologičkou a odborníčkou na procesy zmierenia po vojnových a iných násilných konfliktoch. Rozprávajú sa o spoločenstvách, ktoré prekonali obdobie vojny, či genocídy a pokúsili sa s ním vysporiadať. Dagmar povie, aké lekcie si môžeme z týchto príbehov vziať do dnešnej situácie, ale aj do budúcnosti a čo presne vedie k skutočnému mieru, k uzdraveniu a k rovnosti medzi ľuďmi. Rozprávajú sa napríklad o Južnej Afrike, kde si v 90. rokoch - po páde apartheidu - zriadili takzvanú Komisiu pre pravdu a zmierenie, ktorej vypočutia boli vysielané v televízii. “Táto komisia je dodnes jedným z najúspešnejších modelov,” vraví Dagmar v podcaste. “Aj tým, ako dlho trvala, ako rozsiahla bola, ako pracovala s verejnou mienkou, vďaka širokému kontaktu s verejnosťou, a aj tým, aký dôraz kládla na osobné, ľudské zmierovanie medzi preživšími a páchateľmi.” Dagmar hovorí, ako sa po vojne cítia preživší a ich potomkovia a ako páchatelia a ich potomkovia. Kto všetko by sa mal zodpovedať za násilie a ako pristupovať k ľuďom, ktorí bránili svoju krajinu, ale popri tom spáchali aj zločiny proti ľudskosti. Rozobrali aj tému odpustenia. Či po brutálnom násilí, ako je vojna a genocída, je vôbec možné - a ak áno, za akých podmienok. Spomenuté v podcaste: - No Future Without Forgiveness (Desmond Tutu) Hostka odporučila knihy: - A Human Being Died That Night (Pumla Gobodo-Madikizela) - The Lost Executioner: A Story of the Khmer Rouge (Nic Dunlop) - Revolúcia s ľudskou tvárou (James Krapfl) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Rodičovstvo je skúsenosť, ktorá ovplyvní všetky dôležité vzťahy v našom živote. Ako rodičia malých detí máme zrazu výrazne viac povinností, takže máme menej voľného času a v nejakej miere sa zmenia aj témy, ktoré potrebujeme riešiť. S ľuďmi, ktorí nám boli donedávna blízki, si preto zrazu nemusíme až tak dobre rozumieť, a niekedy nám nevyhovuje ani rytmus, v ktorom funguje sociálny život okolo nás. Alexandra Just je ilustrátorka, pôsobí v online magazíne Kurník, v ktorom jej nedávno vyšiel článok s názvom Sisterhood (Sesterstvo), v ktorom rozoberá, ako jej priateľstvá ovplyvnilo narodenie dieťaťa, a čo pre ňu znamenajú ženské priateľstvá, teraz, keď si prechádza rozvodom. Barbora Mareková sa jej pýta na to, ako presne udržuje kontakt s kamarátkami a ako sa vyvíjajú jej priateľstvá s tými, čo deti nemajú. V minulosti Alexandra ilustrovala aj knihu, v ktorej ženy opísali, ako prežívali svoje pôrody, interrupcie a zdravotnú starostlivosť po zamĺknutom potrate. S Barborou preto rozobrali, či výtvarné umenie patrí aj do zdravotníckych zariadení - a ako by vyzeralo umenie, ktoré rešpektuje rôzne potreby a rozmanitú skúsenosť žien. Spomenuté v podcaste: - Nahlas - príbehy solidarity (kniha, Ženské kruhy) - Sisterhood - článok, Kurník magazín (Alexandra Just) - Musíme sa rozprávať o deťoch? - článok, Kurník magazín (Michaela Kučová) Hostka odporučila knihy: - Dievča, žena, iné (Bernardine Evaristo) - Polovica žltého slnka (Chimamanda Ngozi Adichie) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly: (00:00) Úvod (01:48) Ako Alexandra ilustrovala príbehy z pôrodov a interrupcií (10:59) Alexandrin vlastný pôrodný príbeh (15:15) Aké umenie sa hodí do nemocníc (19:55) O online magazíne Kurník, ktorý tvoria ženy (26:46) O priateľstvách žien po narodení detí

Tatiana Speváková je pediatrička a mama troch malých detí. Jej najmladšia dcérka Miška sa narodila presne v čase, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Krátko po pôrode sa Tatiana rozhodla, že pomôže rozbehnúť ambulancie, kde môžu pracovať Ukrajinskí zdravotníci a zdravotníčky, ktorí utiekli pred vojnou, aby ľuďom z Ukrajiny, žijúcim v Bratislave a okolí, vedeli pomôcť v ich rodnom jazyku. “Naša lekárka - psychiatrička robila predtým upratovačku na Slovenskej technickej univerzite,” hovorí Tatiana v podcaste. “Takže je pre ňu dnes určite dobré, že môže robiť prácu, ktorá je blízka jej pôvodnej.” Za prvý rok svojej existencie prijala klinika do svojej starostlivosti okolo 7000 ukrajinských pacientiek a pacientov. Sú to predovšetkým ženy a deti. “Máme u nás veľa novorodencov, ktorí sa tu narodili z nesledovaných gravidít, pretože matky neboli schopné dostať sa ku gynekológovi,” vraví Tatiana. “Logisticky, kultúrne, alebo neviem prečo, boli odmietané v týchto ambulanciách, takže dnes už u nás máme aj gynekológa, ktorý pomáha sledovať, ktoré pacientky potrebujú byť hospitalizované.” Rozprávajú sa o mentálnom zdraví ľudí z Ukrajiny a o tom, ako sa prejavujú symptómy traumatizácie. Tatiana hovorí, ako vojnu prežívajú jej kolegyne, ukrajinské lekárky a vysvetľuje tiež, v čom sú rozdiely v postupoch medzi lekármi zo Slovenska a lekármi z Ukrajiny. Rok po svojom vzniku je klinika zastabilizovaná, takže Tatiana postupne rozmýšľa, ako sa vrátiť k pôvodnému plánu, ktorým bolo otvorenie vlastnej detskej ambulancie v Malackách. Barbora sa jej pýtala aj na stav pediatrie na Slovensku - a na to, ako Tatiana vníma množiace sa sťažnosti detských lekárov a lekárok voči rodičom, ktoré zaznievajú v médiách. V rozhovoroch lekári tvrdia, že sa rodičia na ambulancie a pohotovosti obracajú s banalitami, ktoré si majú vyriešiť sami. Barbora s Tatianou hľadajú odpoveď na otázku, v čom presne je tu problém naozaj - a ako by sa dal riešiť. Hostka odporučila: Unorthodox (Netflix) - miniseriál _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly: (00:00) Úvod (01:48) Ako Táňa pomohla rozbehnúť kliniku pre ľudí z Ukrajiny (10:54) V čom sa líšia postupy ukrajinských lekárov od slovenských (17:20) S čím na kliniku prichádzajú ukrajinskí pacienti/tky (32:04) Čo sa Táňa naučila vďaka práci na klinike (37:02) Aké bolo jej detstvo v rodine pediatričky (44:22) Prečo sa pediatri sťažujú na rodičov - a čo s tým?

Alkoholizmus je ochorenie, ktoré ovplyvňuje život celej rodiny. Najviac zo všetkých ním však trpia deti, ktoré sú na dospelých odkázané vo všetkých svojich potrebách: fyzických aj emocionálnych. Detstvo v tomto type dysfunkcie je u nás pomerne bežná skúsenosť. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie je od alkoholu závislých približne 5,5 % ľudí - a ak k nim pridáme aj ľudí, ktorí majú problém s nadmerným pitím, je to až 10 % populácie staršej ako 15 rokov. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s pani Annou, ktorá je členkou 12 krokového programu Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín. Anna vyrástla so štyrmi súrodencami v rodine, kde otec pil a mama skúšala jeho správanie skrývať a manažovať. Na deti tým pádom nezostávala primeraná energia a ani peniaze. “To že bol otec alkoholik spôsobovalo, že sme boli neustále v strehu,” hovorí Anna v podcaste. “Celú dobu bolo v rodine napätie, lebo sa stále očakávalo, kedy otec príde a v akom stave príde.” Zanedbávanie potrieb detí je typickým príznakom rodín, kde rodič trpí závislosťou od alkoholu. Dnes je Anna už sama matkou dvoch dospelých detí, takže rozpráva aj o tom, ako jej život pokračoval po odchode z rodiny, v ktorej vyrástla. Hovorí, ako zvládla svoje štúdium a svoju prácu, aké mala v dospelosti partnerské vzťahy, a ako sa vyvíjal jej vzťah s jej deťmi. Porozprávala aj o skupine, v ktorej stretáva a uzdravuje spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí v detstve prežili čosi podobné. Spomenuté v podcaste: - I'm Glad My Mom Died (Jennette McCurdy) - Dospelé deti alkoholikov a detí z dysfunkčných rodín (12 krokový program - svojpomocné skupiny) Hostka odporučila knihy: - Klaun si povídá s Bohem / Klaun to zkouší znovu (Jiří Suchý) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠ludskost@sme.sk⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť. _ Kapitoly: (00:00) Úvod (02:01) O skupine Dospelé deti alkoholikov a o pani Anne (07:04) Detstvo v domácnosti s alkoholikom (41:13) Kedy začala vnímať problémy, ktoré si odniesla (49:36) Aké problémy sa prejavili u nej, ako vyzeralo liečenie (01:09:42) Ako vníma Anna tému odpustenia rodičom

Prvé roky nášho života majú zásadný vplyv na to, ako sa nám bude dariť neskôr v škole, v práci, vo vzťahu k sebe a vo vzťahoch s inými ľuďmi. Ľudia, ktorí sa narodia do chudoby, musia v prvých rokoch svojho života prekonať množstvo prekážok, od nedostatku jedla a zdravotnej starostlivosti až po nedostatok podnetov a pozornosti zo strany dospelých. Na ľudí uviaznutých v generačnej chudobe sa sústredí občianske združenie Cesta von. Cez program Omama sa pokúša zlepšiť situáciu najmenších detí a robí to v spolupráci so ženami, ktoré v zraniteľných komunitách sami vyrástli. Takzvané omamy sa vo vzdelávacích programoch najprv naučia, ako vytvárať podnetný program pre malé deti, a potom chodia do rodín, kde deťom robia zážitkové lekcie. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s omamou Alenkou Pustajovou z obce Čierny Balog, kúsok od Brezna. Alenka vysvetľuje, ako vyzerajú jej lekcie v rodinách. Čo robí s dieťatkom, ktoré sa práve narodilo a čo robí neskôr, keď majú deti dva, alebo tri roky. “Matky sú vždy súčasťou lekcie,” hovorí Alenka v podcaste. “Nejde tam o to, aby som bola ja tá hrdinka, pre mňa sú hrdinkami práve matky, ktoré toto vôbec nepoznali.” Barbora sa pýtala, ako si Alenka získava dôveru rodičov v chudobnej komunite a vysvetľuje, prečo niektorí rodičia o lekcie nemajú záujem - hoci sú úplne bezplatné. Alenka porozprávala aj o svojom živote: “Ja som vyrastala tak, ako aj dnes vyrastajú deti bežne, teda v chudobe. Tiež som mala rodičov, ktorí nevedeli písať ani čítať. A mama mi často vravela, aké to je výborné keď niekto vie čítať a písať. A chcela, aby sme sa to my, jej deti, naučili.” Rozprávajú sa aj o zdravotníctve, o materstve, o výchove detí v chudobe a aj o dlhovej pasci, do ktorej sa prepadáva veľa rodín žijúcich v sociálnom vylúčení. Spomenuté v podcaste: Skúsenosti rómskych žien so zdravotnou starostlivosťou o reprodukčné zdravie na Slovensku (analýza Poradne pre občianske a ľudské práva) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠ludskost@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠ _ Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Takzvaná vojna proti drogám trvá desiatky rokov, no dnes už je jasné, že nefunguje. Ľudia užívajú nelegálne drogy aj napriek rizikám a drakonickým trestom, ktoré ich mali zo spoločnosti odstrániť. Skúsenosť s nelegálnymi drogami majú u nás ľudia zo všetkých vrstiev spoločnosti - deti aj dospelí, ľudia žijúci v chudobe, ale aj bohatí a kariérne úspešní ľudia. U dospievajúcich detí užívanie marihuany v posledných rokoch dokonca stúpalo. Viaceré krajiny v posledných dekádach zmenili svoje politiky týkajúcich sa užívania drog. Odklonili sa od trestov a rozbehli programy, ktoré sa sústredia na témy ako je osamelosť, nuda, chudoba, či nedostupnosť zdravotníckych služieb. Po zmene drogových politík volajú aj medzinárodne rešpektované inštitúcie, ako je Svetová zdravotníctva organizácia, či OSN. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Jakubom Popíkom zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Téme drogových politík sa Jakub venuje aj v rámci svojho PhD štúdia na Slovenskej akadémii vied. V rozhovore vysvetlí, čo všetko vieme o drogách dnes z hľadiska vedeckého poznania a objasní, ako vyzerá hodnotová argumentácia vo svete, ktorý sa hlási k demokratickým hodnotám. Porozpráva aj o motiváciách a potrebách ľudí, ktorí niekedy užili alebo užívajú drogy. Vysvetľuje, čo prinášajú drogy napríklad preživším traumatizácie, ľuďom žijúcim v chudobe, ale hovorí aj o tom, prečo ich užívajú ľudia s úspešnou kariérou, ktorí pracujú vo veľkom nasadení a vo veľmi súťaživom prostredí. Hosť odporučil knihy: - Vojna proti drogám: Prečo trvá? Kto z nej profituje? Kto sú jej obete? (Antony Loewenstein) - Drug Use for Grown-Ups: Chasing Liberty in the Land of Fear Kindle Edition (Carl Hart) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠ludskost@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

Dievčatá a ženy sú od detstva vystavované tisíckam subtílnych odkazov o tom, že fyzická krása bude v ich živote podmienkou spokojnosti a úspechu. Prvé lekcie dostávame už ako bábätká, keď nám nasadia ružovú čelenku v snahe spraviť z nás dievčatko, ktoré sa bude ľuďom páčiť. Pokračuje to rozprávkami, v ktorých sú kladné ženské postavy vždy krásne a ich cieľom je získať si priazeň muža a mať s ním vzťah. Úzko vymedzené štandardy krásy presadzovala desiatky rokov aj filmová tvorba, či reklamy na produkty, vďaka ktorým majú ženy schudnúť a mať krajšiu pleť. Výsledkom sú nesplniteľné nároky na ženy a predstava, že sa potrebujeme neustále nejak vylepšovať, ak sa chceme realizovať a mať rešpekt. Tlak na výzor má aj ďalšie náklady: u mnohých dievčat a žien vedie k úzkostiam, k zníženej sebadôvere a k pocitu, že musia so sebou niečo robiť len preto, že chcú ísť na pláž, alebo na spoločenskú akciu. U časti dievčat a žien prispieva dokonca aj k zdravotným problémom, ako sú poruchy príjmu potravy, závislosť na kozmetických zákrokoch a vylepšovaní svojho výzoru. Tlak na mladosť a krásu tak oberá ženy o schopnosť sústrediť sa na to, čo je dôležité pre ne - či už je to oddych, štúdium, kariéra, šport, rodičovstvo, aktivizmus, alebo účasť na verenom živote. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychoterapeutkou Magdou Frecer o vplyve štandardov krásy na prežívanie a na mentálne zdravie dievčat a žien. Rozobrali, ako sa počas ich života vyvíjali spoločenské normy a hovoria aj o sebe, a o tom, ako na ne vplývalo ich blízke okolie. Rozoberú, čo je pre ne dôležité dnes, v prístupe k svojim deťom, a čo robia, aby im pomohli cítiť sa vo svojej koži dobre. Spomenuté v podcaste: - The Best Skin - Care Trick Is Being Rich - Pamela - dokumentány film o Pamele Anderson (Netflix) - Jane Fonda in Five Acts - dokumentárny film o Jane Fonda (HBO) - Blonde - film o Marilyn Monroe (Netflix) Hostka odporučila knihy: - Home Body: Mé tělo, můj chrám (Rupi Kaur) - Ženy, ktoré behali s vlkmi: Mýty a príbehy o archetype Divokej ženy (Clarissa Pinkola Estés) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠ludskost@sme.sk⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠sme.sk/podcasty⁠

Pri téme mentálneho zdravia zvyknú odborníci a odborníčky zdôrazňovať dôležitosť voľného času, počas ktorého sa odpojíme od práce, a od myšlienok na prácu, a venujeme sa iným veciam, na ktorých nám záleží a ktoré dávajú nášmu životu zmysel. Pre časť ľudí to môžu byť prechádzky v prírode, rozvíjanie vzťahov s blízkymi a meditácia, pre iných zas čítanie, písanie, či umelecká tvorba. Mnohých ľudí teší aj občiansky aktivizmus, rozvíjanie komunity, rôzne športy a rôzne druhy hry. To, či máme voľný čas, a ako ho trávime, však nie je len vecou osobného rozhodnutia. Väčšina z nás naráža na rôzne druhy prekážok, ktoré ovplyvňujú jeho dĺžku, aj kvalitu. Voľný čas je tým pádom aj témou spoločenskou. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s filozofom a právnikom Michalom Liptákom o tom, ako máme v našej spoločnosti zorganizované hranice okolo voľného času a ako to na nás vplýva. Rozoberú, či by ľuďom u nás pomohol zákaz nedeľného predaja. Či zamestnancom pomáha, keď im firmy na pracovisku vytvoria oddychové zóny a miesta na hru. Aké sú naše možnosti, ak chceme svoj voľný čas zmysluplne využiť a čo sa o kultúre voľného času môžeme naučiť od cirkví a náboženstiev. Spomenuté v podcaste: - Každá minúta života - dokumentárny film (Erika Hníková) - Utópia pre realistov (Rutger Bregman) Hosť odporučil knihy: - Vita Activa (Hannah Arendt) - Inventing the Future: Postcapitalism and a World Without Work (Nick Srnicek, Alex Williams) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Mnohí a mnohé z nás máme v hlave hlas, ktorý sa ozve vždy, keď sa nám nedarí. Hovorí nám, že sme zase v niečom zlyhali, že sme sa málo snažili a že sme neschopní. Prichádza aj vo chvíľach, keď sa cítime osamelo, alebo keď nás zaplaví dojem, že nám všetko ide horšie, ako ľuďom naokolo. U časti ľudí býva taký intenzívny, že sa stáva spúšťačom silných úzkostí, alebo depresívnych epizód. Psychológovia a psychologičky označujú tento hlas pojmom vnútorný kritik. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Michaelou Trúchlou o tom, ako vnútorný kritik vznikol a ako sa môže prejavovať v našich životoch. “Vnútorný kritik veľmi často pochádza z nášho rodinného prostredia a odráža to, ako sa k nám okolie správalo keď sme zlyhali,” vraví Michaela v podcaste. “Keď je náš vnútorný kritik príliš krutý, môže nás to paralyzovať. Cítime, že nedokážeme nič robiť, takže začneme scrollovať sociálne siete, aby sme sa nejak zabavili, ale v tom príde ten kritik znova, aby nám povedal, že nič nerobíme, a že sme celí na nič.” Jedna z dôležitých zručností, ktorú sa môžeme naučiť v terapii preto je, ako sa so svojim vnútorným kritikom vysporiadať. A vedecké poznanie ukazuje, že v tomto procese je veľmi účinný sebasúcit. Ľudia, ktorí dokážu na seba nazerať súcitne a láskavo v zložitých situáciách sú spokojnejší, majú lepšie vzťahy a lepšie zdravie, fyzické i mentálne. Sú tiež odolnejší - vedia lepšie zvládať rôzne záťažové situácie vo svojom živote. Michaela vysvetlí, ako pomáha klientom a klientkám spozorovať svojho vnútorného kritika a pozvať ho do dialógu a hovorí aj o tom, ako môžeme začať zapájať sebasúcit sami u seba. Spomenuté v podcaste: - Radical Acceptance (Tara Brach) Hostka odporučila knihy: - Self Compassion a Fierce Self Compassion (Kristin Neff) - Stalking Your Inner Critic (Sonja Straub) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

O násilí v blízkych vzťahoch sa na školách nenaučíme takmer nič a mnohým z nás sa to neskôr vypomstí. Napríklad keď sme vo vzťahu, kde partner nepoužíva fyzické násilie, alebo iné formy násilia - pasívnu agresivitu, emocionálne vydieranie, či ekonomické násilie - a my nevieme, ako o tom rozmýšľať, čo je normálne, čo očakávať a ako svoj problém účinne riešiť. Keď je v tejto situácii žena v našom okolí, nevieme jej pomôcť, lebo nerozumieme, s čím všetkým zápasí. Kladieme si otázky typu: Prečo si to s tým mužom jednoducho nevysvetlia? Prečo sa zaňho vydala, keď je takýto? Prečo s ním mala deti? Alebo: Prečo neodišla, keď to bolo roky také zlé? Všetky tieto veci, ktoré nám v téme partnerského násilia prídu čudné, už majú vedecké vysvetlenia. Zatiaľ však neprenikli do spoločenského povedomia a ani do nášho vzdelávacieho systému. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dášou Malíkovou, výskumníčkou, lektorkou, terapeutkou a poradkyňou v oblasti násilia páchaného na ženách. Dáša pracuje v poradenskom centre Alej v Bratislave, na ktoré sa môže obrátiť každá žena, ktorá sa chce poradiť o svojej situácii a môžu sem zavolať aj ľudia z jej okolia, ktorí by jej chceli pomôcť. V rozhovore Dáša vysvetľuje, prečo bývajú muži násilní voči ženám a o čo im ide. Aké druhy násilia používajú a prečo im to dlhé roky funguje. “Takíto muži komunikáciu nepoužívajú na hľadanie riešenia, ale na to, aby ženu dostali tam, kde ju potrebujú mať. Čiže ju používajú zvráteným spôsobom,” vraví Dáša v podcaste. “Žena verí, že keď sa porozprávajú, tak si veci vysvetlia. On si to ale nechce vysvetliť. To chce len ona.” Ľudia páchajúci násilie bývajú zdatní v manipulácii a často presúvajú zodpovednosť za svoje správanie na obeť. “Deje sa to napríklad cez vzbudzovanie pocitu viny za všetko. Tá žena nie je nikdy dosť dobrá a to, čo robí, tiež nie je nikdy dosť dobré. Pre páchateľov partnerského násilia je typické, že odmietajú prijať zodpovednosť za akýkoľvek svoj čin. Vždy potrebujú ukázať buď na ženu, alebo na niekoho iného. Za všetko môže niekto iný, on sám zodpovednosť nikdy neprijme.” V podcaste Dáša vysvetlí, aké stratégie fungujú, keď chce žena svoj problém riešiť a ako jej môže byť nápomocný odborný tím v poradenskom centre Alej. - Kontakt na poradenské centrum Alej - Zažívam násilie? (Dotazník poradenského centra Alej) Hostka odporučila knihu: - Why Does He Do That? (Lundy Bancroft) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Jeden z následkov traumatizácie v detstve môže byť ten, že toho sami o sebe veľa nevieme. Máme problém identifikovať, čo chceme, čo potrebujeme, čo sa nám páči a tak celkovo, kto sme. Mnohí a mnohé sme si v detstve osvojili názory, ktoré nám o nás hovorili dospelí. Napríklad, že sme analytické typy, alebo, že sme citlivé, že sme introverti, extrovertky, že nám niečo dôležité chýba, alebo že sme priveľa. Tieto naratívy nám neskôr bránia vidieť komplexitu svojej osobnosti - teda to, že sme veľa vecí súčasne. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychológom a psychoterapeutom Martinom Milerom o tom, ako vyzerá nízke sebapoznanie. “Časť ľudí prichádza na terapiu s tým, že sa majú zle, ale nerozumejú prečo,” hovorí Martin v podcaste. “Vravia, že majú dobrú prácu, dobrý vzťah, majú koníčky, ale je to celé nejaké prázdne. Že nič necítia, a nedava im to zmysel a nechce sa im v tom pokračovať.” Opisuje aj ďalšie príznaky slabého kontaktu so sebou. “Taký základný ukazovateľ je, že človek o sebe hovorí v tretej osobe - teda štýlom, že človek to má tak a človek to má onak,” hovorí Martin v podcaste. “Čiže hovorí o akomsi univerzálnom a abstraktnom človeku, hoci nám je jasné, že hovorí o sebe. Takže prvý krok potom je, že si začneme uvlastňovať svoje prežívanie. A že začneme hovoriť - ja to mám takto.” Hovorí o tom, ako môžme začať kultivovať vzťah k sebe samému, či samej. Čo sú stratégie a činnosti, vďaka ktorým sa môžme lepšie spoznať, zistiť, čo nám robí dobre, čo sa nám páči, z čoho máme strach a čo potrebujeme. Zastavenie a spoznávanie sa, je pre mnohých ľudí zaplavujúce, takže mnohí a mnohé máme rôzne stratégie, ako sa mu vyhnúť. Martin vysvetlí, ako nám môže pomôcť terapia. No a s Barborou rozoberú aj to, či môže pozitívny vzťah k sebe rozvíjať každý človek - napríklad aj tí a tie z nás, ktorí urobili v živote chyby. Spomenuté v podcaste: The Wisdom of Trauma - dokumentárny film (Gábor Maté a kol.) Hosť odporučil knihy: - Všestrannosť (David Epstein) - Existenciální psychoterapie (Irvin D. Yalom) - Jak být volný (Tom Hodgkinson) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Nedemokratické režimy, v ktorých žili naši starí a prastarí rodičia ovplyvňujú naše vnímanie aj dnes. Mnoho ľudí žijúcich na Slovensku bolo obeťou násilia a vyvražďovania, iní sa snažili situáciu prežiť a príliš nevytŕčať, časť ľudí sa zapojila do odboja a niektorí sa zas na násilí v nejakej miere sami podieľali. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva so Sandrou Polovkovou z občianskeho združenia Post Bellum, ktoré mapuje naše moderné dejiny cez príbehy preživších a prináša ich na základné a stredné školy formou zážitku. Deti majú vďaka tomu možnosť precítiť ťažkosti, ale aj dilemy s ktorými sa stretávali naši predkovia. “Príbehy dávajú faktom iný rozmer. Rozmer životnej skúsenosti,” vraví Sandra v podcaste. Spoznávať dejiny cez zážitok môžu aj dospelí. Začiatkom leta organizuje Post Bellum púť s názvom Stopami ukrývaných detí. Účastníci a účastníčky si spolu prejdú trasu, ktorou počas holokaustu unikali pred transportom dvaja malí súrodenci - dvanásťročný Eli Vago spolu s mladšou sestrou Ester. V podcaste Sandra vysvetľuje, prečo sú lekcie z tohto obdobia našich dejín pre nás také relevantné dnes. “Nástrojov na zrušenie demokracie nie je nekonečné množstvo,” hovorí. “To, čo sa odohrávalo počas druhej svetovej vojny môže ovplyvniť, ako rozmýšľame a konáme dnes, napríklad keď vidíme obmedzovanie niekoho ľudských práv. Lebo my už z minulosti takúto skúsenosť máme.” Barbora sa jej pýta, ako sa môžeme rozprávať s rodičmi a starými rodičmi o tom, čím si prešli počas nedemokratických režimov. A ako to robiť vtedy, keď sa nám ich vtedajšie rozhodnutia zdajú byť byť problematické. Spomenuté v podcaste: - Pavel Eli Vago (video) - ukrývané dieťa hovorí o svojich spomienkach - A Child Through Time: The Book of Children's History (Phil Wilkinson, Steve Noon) - Tomíčkovi k jeho třetím narozeninám (Tomáš Fritta – Haas) Hostka odporučila knihy: - Moruša (Iboja Wandall-Holm) - Ľudskosť - Optimistická história človeka (Rutger Bregman) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Rodinu si v našej spoločnosti predstavujeme ako otca a matku s deťmi. Iné zloženie vnímame ako odchýlku od normy a ako osobný problém danej rodiny, ktorý si má riešiť po svojom. Rodina má ale odjakživa rôzne podoby - množstvo detí vyrastá v domácnostiach kde sa dospelí rozviedli, alebo spolu nikdy ani nežili, časť detí vyrastá u starého rodiča, u adoptívneho rodiča, alebo v rodinách, kde jeden z rodičov zomrel, je vo väzení, alebo má vážne ochorenie - takže nie je schopný sa o svoje deti postarať. Jednorodičovstvo je u nás pomerne bežné, no zároveň prehliadané a preto je osamelé a veľmi zaťažujúce - tak pre rodiča, ako aj pre deti. Môže za to najmä výpadok príjmov, ale napríklad aj stigmatizácia rozvodu či absencia účinných služieb, ktoré by ľuďom pomohli postaviť sa na nohy. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s mamou dvoch detí a zakladateľkou občianskeho združenia Jeden rodič, Evou Markovou. Eva hovorí o tom, ako prežívala svoj vlastný rozvod a aké špecifiká prináša život v jednorodičovskej domácnosti. Vysvetľuje, ako to funguje v zahraničí. Prečo je dôležité poskytnúť ľuďom pomoc hneď po rozvode a aké služby poskytuje jednorodičom združenie, v ktorom pracuje. Rozprávajú sa aj o predsudkoch, ktoré poškodzujú jednorodičov a ich deti, o ozdravnej úlohe komunity a o sile sociálnych služieb, ktoré môžu rodinu v kritickom období zachrániť pred voľným pádom. Spomenuté v podcaste: - Mismeasuring Our Lives: Why GDP Doesn't Add Up (Joseph Stiglitz, Amartya Sen, Jean-Paul Fitoussi) Hostka odporučila knihy: - Zen To Done (Leo Babauta) - Klub ranostajov (Robin Sharma) - V tieni stromu (Aminah Dobias, Eva Konrád) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

O transrodovosti vieme v našej spoločnosti absurdne málo - a je to problém. Naša neznalosť má reálne dopady na životy a na zdravie transrodových ľudí. Výskumy ukazujú, že transrodoví ľudia trpia duševnými poruchami výrazne častejšie, ako cisrodová populácia (teda ľudia, ktorí sa stotožňujú s rodom, ktorý im bol pripísaný pri narodení) a sú tiež častejšie obeťou samovraždy. Oba problémy vznikajú kvôli nadmerného stresu, ktorý zažívajú v dôsledku nerešpektu, šikany, spochybňovania, násilia, a vyčleňovania z rodín a komunít, v ktorých žijú. Tlak na mentálne zdravie transrodových ľudí u nás zvyšujú aj tunajší politici a političky, ktorí sa rozhodli používať queer ľudí ako svoju návnadu v politickom súboji. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Zarou Kromkovou z komunitného a poradenského centra PRIZMA v Košiciach, ktoré pomáha transrodovým ľuďom na východnom Slovensku. “Ja som mala od útleho detstva slobodu prejavovať sa tak, ako mi to bolo prirodzené. Nebolo mi to zakazované zo strany mojej mamy,” hovorí Zara v podcaste. “A toto beriem ako kľúčové k tomu, že som mohla vedieť, aký je to pocit.” Zara hovorí, s čím sa transrodoví ľudia zvyknú obracať na občianske združenie, v ktorom pracuje. Rozpráva o tom, ako sa ona sama cítila v škôlke a na školách - a ako sa pod tlakom okolia neskôr vyvíjal jej vzťah s mamou a ďalšími blízkymi. Rozoberajú vzťahy, prácu, cirkev, či návštevy lekárok a lekárov. “Slovenské zdravotníctvo nie je pripravené na transrodových ľudí,” vraví Zara. “Napríklad sa môže stať, že transrodová žena si prechádza tranzíciou a potrebuje byť hospitalizovaná kvôli niečomu, čo s tým nesúvisí. Lekári nevedia, kam ju dať - či k ženám alebo mužom - a toto spôsobuje tej žene obrovský stres. Časť transrodových ľudí kvôli tomu odkladá zdravotnú starostlivosť, lebo sa boja ísť na vyšetrenie.” Vysvetľuje aj, čo potrebujú transrodoví ľudia na to, sa v našej demokracii cítili bezpečne a aby mohli rozvíjať svoje životy a vzťahy podľa svojich predstáv. Spomenuté v podcaste: - Disclosure - dokumentárny film (Netflix) - Pose (seriál) - Postavenie transrodových ľudí na Slovensku (Právnická fakulta UK) - S Dušom Martinčokom o osamelosti a o tom, ako sa zblížiť s inými (63. epizóda podcastu Ľudskosť) Hostka odporučila knihy: - Príbehy o coming-oute (kolektív autorov - NoMantinels) - Niekto sa nájde (Dušo Martinčok) - Ja v tvojom veku…! Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite, vzťahoch a sexe (Dagmar Krišová, Marcela Poláčková) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Pocity ako sú hnev, smútok, či osamelosť nám nemusia byť príjemné, no sú pre nás užitočné. Pomáhajú nám zostať v bezpečí, napĺňať svoje potreby, byť v spojení so sebou a aj s inými ľuďmi. Pod tlakom výchovy a životných okolností sa ale časť z nás naučí od svojho prežívania buď odpájať, alebo si začneme svoje pocity nesprávne vysvetľovať. Práca s emóciami je preto jedna z kľúčových tém v rámci psychoterapie a v rámci vzdelávania v oblasti medziľudských vzťahov. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou Janou Zemandl o úlohe emócií v našich životoch. “To, k čomu najčastejšie vedieme klientov, je dostať sa k zvedomeniu svojich emócií,” hovorí Jana v podcaste. “Je to dôležité preto, aby sme vedeli, čo sa s nami deje a čo je našou hybnou silou. A aby sme sa mohli rozhodnúť, ako sa chceme hýbať.” Vo svojej práci sa Jana sústredí predovšetkým na deti a ich rodičov a robí vzdelávanie v témach rodiny a vzťahov a je tiež spoluautorkou knihy Psychológia pre milujúcich rodičov. V podcaste vysvetľuje, ako sa na svoje prežívanie môžeme začať dívať inak. “Napríklad emócia hnevu je veľmi zaujímavá, lebo za hnevom sa toho môže veľa skrývať. Môže za ním byť napríklad veľký smútok. Alebo bezmocnosť. Môže tam byť sklamanie, alebo osamelosť, čiže je dôležité dostať sa k jadrovej emócii, ktorá tam môže byť.” Rozprávajú sa aj o tom, ako prejsť od emócií k rozpoznaniu svojich potrieb a ako nám na ceste k ich naplneniu môže pomôcť dobré stanovovanie hraníc. Spomenuté v podcaste: Psychológia pre milujúcich rodičov (Jana Bašnáková, Eva Vavráková, Jana Zemandl) Hostka odporučila knihu: Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty (Heinz-Peter Röhr) Nastavte zdravé hranice - Ako nájsť vnútorný pokoj a získať späť samého seba (Nedra Glover Tawwab) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Príbehy našich predkov sa nás dotýkajú viac, ako si zvykneme pripúšťať. Výskumy ukazujú, že nevyliečená trauma zvykne putovať z generácie na generáciu a meniť naše fyzické zdravie, ale aj napríklad to, čo si všímame a ako nazeráme na seba, a na svet okolo nás. V novej epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s umelkyňou Kvet Nguyen, ktorej rodičia, ešte ako mladí, emigrovali z Vietnamu a prišli žiť na Slovensko. Kvet hovorí, čím si prešli a prečo o tom dlho nedokázali rozprávať. “Ja som túto tému otvorila s rodičmi až keď som dospela,” hovorí v podcaste. “Mám pocit, že som musela trocha dozrieť a spracovať si traumy z detstva, ale aj nevypovedané príbehy, ktoré sa u nás doma skrývali.” Rozpráva o presune z vietnamskej dedinky do Nových Zámkov, kde rodičia začali od nuly, nemali žiadne sociálne väzby a nepoznali ani náš jazyk. “Dlho som nevedela, že existuje niečo ako migrácia. Ja som si myslela, že rodičia sa tu narodili a že len vyzeráme troška inak. Ale ako som rástla, začali sa objavovať rôzne krátke príbehy o tom, že rodičia musia veľa pracovať, aby sme mohli posielať peniaze rodine do Vietnamu, kde je babka a veľká rodina,” dodáva. Hovorí aj o ďalších predkoch, ktorí zostali vo Vietname, kde zažili ťažké veci spojené s vojnou a autoritárskym režimom. Spomenuté v podcaste: - Je kraj sveta miesto, z ktorého možno hovoriť k svetu? / diplomová práca (Kvet Nguyen) Hostka odporučila knihu: - Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase (Reni Eddo-Lodge) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Dospievajúce deti sú v našej spoločnosti terčom rôznych predsudkov a klišé. Hovorí sa o nich, že sú prehnane emocionálne, že nič si nevážia, nič sa im nechce, čudne sa obliekajú - a tak celkovo, že sa im vraj nedá rozumieť. Tieto hodnotenia nie sú nápomocné. Zaťažujú mentálne zdravie dospievajúcich detí a zbytočne ich vzďaľujú od dospelých, medzi ktorými žijú. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so špeciálnou pedagogičkou Zuzanou Juránekovou z IPčka - organizácie, ktorá prevádzkuje online poradňu pre mladých, či kluby kam môžu teenageri a teenagerky prísť osobne, keď im je ťažko. Zuzana hovorí o tlaku, v ktorom vyrastajú dnešní teenageri a teenagerky, keďže cítia, že v našej spoločnosti je dôležitý výkon a status a vnímajú aj to, že ak náhodou neuspejú, môžu stratiť prijatie a rešpekt. Zložité to majú aj rodičia teenagerov, lebo je pre nich často veľmi náročné nájsť si miesto v živote dieťaťa, ktoré si zrazu hľadá svoju vlastnú identitu. “Aj keď sa to môže javiť tak, že teenageri čas s nami, rodičmi, nechcú, nepotrebujú, alebo nevyhľadávajú, je to práve naopak. Veľmi ho potrebujú,” Hovorí Zuzana v podcaste. “Potrebujú cítiť, že rodič sa nevzdáva, aj keď náhodou práve nie sme na seba celkom napojení, a je to pre nás ťažšie. Potrebujú cítiť, že ten rodič je tu.” Rozprávajú sa aj o tom, ako teenagerky a teenagerov zaťažila pandémia, alebo ako na nich vplýva hostilita našej spoločnosti voči LGBT+ ľuďom. Dotknú sa aj vážnych ťažkostí, s ktorými sa trápia teenageri, teenagerky a ich rodiny - napríklad sebapoškodzovanie, či pokus o samovraždu. Preto ak sa vy, alebo váš blízky necítite dobre, obráťte sa na niektorú z 24 hodinových, bezplatných liniek pomoci: - IPčko - chatová, aj e-mailová poradňa pre mladých ľudí - Liga za duševné zdravie - telefonická linka pomoci Nezábudka: 0800 800 566 Hostka odporučila: - Disclosure (Netflix) - dokumentárny film o transrodových ľuďoch _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Pred 80timi rokmi vydal kolektív autoriek obsiahlu knihu s názvom Žena novej doby, v ktorej pokryli všetko, čo považovali za dôležité pre dobrý život žien: zdravie, rovnoprávne vzťahy, práva žien, zdravé stravovanie, sexualitu, interrupcie, výchovu detí, ale napríklad aj to, ako sa pekne obliecť. Iniciátorkou a hlavnou editorkou knihy bola Alžbeta Gwerková-Göllnerová - vedkyňa, učiteľka, spisovateľka a verejná intelektuálka s modernými demokratickými postojmi. Fašistický režim však túto knihu vnímal ako ohrozenie a zakázal ju. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s režisérkou a spisovateľkou Annou Gruskovou, ktorá zmapovala život Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej vo svojej novej knižke s názvom Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej (2022). Anna rozpráva o tom, čo všetko by sa ženy dočítali v knihe Žena novej doby, keby sa k nej v minulosti dostali. “Ja si myslím, že keby vyšla o nejaké dva-tri roky skôr, tak by určite bola bestsellerom,” vraví v podcaste. “Mala poukázať na to, že demokracia nie je len o tom, že ideme raz za čas voliť, ale že musí prechádzať cez celý náš život. Že demokracia je spôsob života.” Anna rozpráva aj o štúdiách a kariére Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej o jej vzťahu s manželom, maliarom Edmundom Gwerkom, ktorý odrážal ich spoločnú vášeň pre demokraciu, umenie, vzdelávanie sa - a to nie len intelektuálne, ale aj vzťahové a emocionálne. Spomenuté v podcaste: Žena novej doby (Alžbeta Gwerková-Göllnerová - hlavná editorka) Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej (Anna Grusková) Žena novej doby (dokumentárny film Anny Gruskovej) Žena, která mi chybí v učebnicích (online stránka) Prvá (Iniciatíva) Aspekt (feministická organizácia) Hostka odporučila: knihu Sila (Naomi Alderman) seriál Berlin Alexanderplatz _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Mať počas sviatkov voľno z práce nie je to isté ako zažiť skutočný oddych. Svoju myseľ totiž nevieme len tak ľahko vypnúť a väčšina z nás začne hľadať spôsoby, ako ju zamestnať. Mnohí pozeráme do mobilu, prepíname kanály, rozmýšľame nad tým, čo sa stalo pred týždňom, alebo čo nás čaká. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozprávala s Pavlom Remiášom o tom, ako dať svojej mysli na chvíľu pauzu. Pavol je vydavateľ a hudobník, pôsobí v oblasti PR a má tiež dlhoročné skúsenosti s meditáciou a so sprevádzaním ľudí v meditačnom centre. V rozhovore vysvetľuje, ako môžme učiť svoju myseľ sústrediť sa na to, čo chceme vnímať a riešiť my. “Cítiť úzkosť je prirodzené, lebo žijeme vo svete, ktorý nás často v niečom ohrozuje,” hovorí Pavol v podcaste. “Ide o to, nenechať sa tým pohltiť. A v tomto pomáha meditácia.” Barbora sa ho pýtala na meditačné pobyty, na meditačné aplikácie v mobile, ale aj na to, ako sa dá meditovať doma, keď má človek malé deti. Rozprávajú sa aj o mýtoch okolo meditácie, lebo časť ľudí si myslí, že pri meditácii musíme potichu sedieť, alebo vypnúť svoje myšlienky. V skutočnosti to funguje úplne inak a meditovať sa dá kedykoľvek a kdekoľvek - aj počas chôdze do práce, či pri hre s deťmi. Hosť odporučil: knihu Hviezdne hodiny Ľudstva (Stefan Zweig) hudobný album Magic (Nas) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Katka Koščová je úspešná umelkyňa, ale v poslednom období aj dôležitým hlasom v téme mentálneho zdravia. V novej epizóde podcastu Ľudskosť rozpráva o ťažších obdobiach vo svojom živote: o tom, čo spustilo jej úzkosti a depresiu, aké pociťovala symptómy, a ako sa dostala k odbornej pomoci. “Keď si na to spomeniem, mám pocit, že to je ako také lepkavé blato. Že sa borím akýmsi močiarom a neviem z neho vytiahnuť nohy.” hovorí Katka v podcaste. Barbora Mareková sa jej pýta aj na obdobie keď vystupovala v Superstar. Katka hovorí ako na jej sebavedomie vplývali komentáre poroty, či bulvárne články a ako vníma túto skúsenosť teraz, po 18tich rokoch. “Po Superstar som mala pocit, že stále nie som dosť. Ani po fyzickej a ani po mentálnej stránke,” vraví Katka. “Od detstva som mala potrebu, aby ma ľudia mali radi. Všetci. Bola som nastavená tak, že keď sa na mňa nahnevala nejaká spolužiačka, bola som z toho hotová a snažila som sa urobiť hocičo, aby sa na mňa nehnevala a aby sme boli opäť kamarátky. Vždy som tým veľmi trpela, keď sa na mňa niekto nahneval a rozmýšľala som, čo mám robiť, aby som si získala lásku toho človeka späť.” Barbora s Katkou sa rozprávajú aj o sebavedomí, o hraniciach a o bodyshamingu. A rozoberali spolu dôvody, pre ktoré sme v našej kultúre nezmyselne krutí k ľuďom s nadváhou. Spomenuté v podcaste: - What We Don't Talk About When We Talk About Fat (Aubrey Gordon) Hostka odporučila knihu: - Tvoja neprítomnosť je tma (Jón Kalman Stefánsson _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Keď je v politických reláciách reč o zdražovaní potravín, alebo aj o tom, či nás bude mať kto liečiť, vychádzame zo skúsenosti väčšiny. Teda tých, ktorí máme kde bývať, máme prácu, mobil, čisté oblečenie, kartičku poistenca a aj vzťahy, ktoré nás podržia v prípade núdze. Medzi nami však žijú ľudia, ktorí o toto všetko prišli a mnohé verejné služby sa pre nich stali nedostupné, takže sa z krízovej situácie nevedia vymotať. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Alexandrou Károvou, riaditeľkou občianskeho združenia Vagus, ktoré poskytuje sociálne služby a odborné poradenstvo tisíckam ľudí bez domova. Rozoberú spolu, prečo ľudia na Slovensku prichádzajú o bývanie. Ako to súvisí s ich zdravím, vzťahmi v rodinách, situáciou v práci, ale napríklad aj s tým, aké majú nároky a očakávania sami od seba. “Mužov bez domova je viac ako žien,” vraví Alexandra v podcaste. “Je to zrejme preto, že ženy zvyknú skôr vyhľadať služby rôznych centier, a celkovo pomoc. Muži majú častejšie problém si priznať, že potrebujú pomoc. Trvá im to dlhšie.” Alexandra vysvetľuje, prečo ľudia bez domova strácajú prístup k zdravotnej starostlivosti a ako to ďalej vplýva na ich stav. “Naši klienti majú nárok na zdravotnú starostlivosť až keď sú v ohrození života, teda v krízových situáciách, keď už musíme volať sanitku,” vraví Alexandra. “Potom nám ale volajú z nemocnice, aby sme si po toho človeka prišli, lebo potrebuje ísť do domáceho doliečenia. A my takúto možnosť často nemáme, takže sa stáva, že toho človeka len vyprevadia pred nemocnicu.” Rozoberú aj mýty o bezdomovectve, ktoré v spoločnosti znižujú mieru súcitu a aj ochotu podieľať sa na riešeniach. Barbora sa pýta, ako vyzerá moderná sociálna práca a čo sú vedecky overené riešenia bezdomovectva a Alexandra hovorí, čo robia vo vyspelých demokraciách inak ako my. Hostka odporučila:: Země nomádů - kniha (Jessica Bruder) / Nomadsland - film (Chloé Zhao) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty –

Ako 16 ročnej jej zomrel otec, ktorého poznalo celé Slovensko a dospievajúca Lucia Satinská sa s jeho odchodom vyrovnávala tak, že mu začala písať listy. “To, čo mi v tých prvých mesiacoch chýbalo najviac boli naše rozhovory. A toľko vecí sa dialo okolo neho, že som mala potrebu mu to akoby rozprávať a zachytiť to,” hovorí dnes už dvojnásobná mama a úspešná jazykovedkyňa Lucia Molnár Satinská v podcaste Ľudskosť.  Myšlienky svojho mladšieho ja sa 20 rokov po otcovej smrti rozhodla vydať v knižke s názvom “Milý tato - listy z tohto sveta”. Lucia rozpráva, aké to je, vyrastať v rodine veľmi známeho rodiča. Ako s mamou a bratom prežívala otcove ochorenie, smrť a všetko, čo nasledovalo po nej. “Keď otec zomrel, mama zavolala záchranku. Robí sa to preto, aby lekár vystavil úmrtný list,” spomína Lucia. “Ja by som sa bývala chcela s ním ešte rozlúčiť. Byť s ním v tichu doma. Lenže o pár minút na to šiel na Markíze titulok, že zomrel Julo Satinský - a začali zvoniť telefóny. Od Dzurindu, cez susedov, až po mnohých ďalších a ten telefón nám neprestal zvoniť celý ďalší týždeň.” Po otcovej smrti sa Lucia navyše dozvedela, že Július Satinský mal ďalšiu dcéru, ktorú počas života tajil. Barbora Mareková sa jej pýtala, ako túto informáciou - aj s mamou - prijali a aký vzťah majú so sestrou dnes. Spomenuté v podcaste: - Ako byť k sebe bližšie vďaka jazyku (staršia epizóda podcastu Ľudskosť) - Zbohom, smútok (Olivia de Lamberterie) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Blízky vzťah k rodine, v ktorej sme vyrástli, nám môže prinášať radosť, aj úžitok. Niekedy je však vzťah dospelého dieťaťa s rodičom jednoducho pritesný. Hranice sú nejasné, alebo neexistujú vôbec. Takáto situácia je vyčerpávajúca a je témou mnohých ľudí, ktorí chodia na terapiu. Na strane rodiča dospelého dieťaťa sa prílišné prepletenie, alebo “enmeshment”, prejavuje napríklad smútkom rodiča z toho, že sa mu dospelé dieťa málo venuje. Rodič mu často telefonuje, chodí na návštevy - často bez ohlásenia, v byte svojho dospelého dieťaťa sa správa ako vo svojom, dáva nevyžiadané rady a hodnotenia, komentuje partnera, či partnerku, či prístup k deťom. Zo strany dospelých detí môže prílišné prepletenie s rodičom vyzerať napríklad ako pocit viny, či zodpovednosti za emócie rodiča. Dieťa má potrebu zachraňovať rodiča pred problémami, ale aj pred smútkom či frustráciou. Môže sa prejavovať aj ako nedôvera vo svoje vlastné schopnosti a ako strach robiť samostatné rozhodnutia a žiť svoj život po svojom - bez ohľadu na názory rodiča. V novej epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s terapeutkou Máriou Kubišovou o tom, ako tento problém u seba spozorovať a riešiť. Mária vysvetľuje, ako vyzerá zdravý proces odstrihávania sa detí a rodičov a prečo v ňom v niektorých rodinách nastávajú problémy. “V rodičovstve je sloboda priamo úmerná našej osobnej zrelosti. Svoje dieťa nevieme nezaťažiť, pokiaľ sme sami zaťažení. Nevieme mu odovzdať viac, ako sami máme” vraví Mária v podcaste. Vysvetľuje tiež, prečo je zodpovednosť za vznik enmeshmentu na rodičovi a prečo zvyknú riešenie častejšie v terapii vyhľadávať častejšie deti. Spomenuté v podcaste: - text piesne “Dni ako komíny” (Živé kvety) - Adult Children of Emotionally Immature Parents (Lindsay C Gibson) Hostka odporučila knihy: - Ako byť sám sebou (Carl R. Rogers) - Spôsob bytia (Carl R. Rogers) - Umenie milovať (Erich Fromm) - Ku psychológii bytia (Abraham H. Maslow) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Po havárii na Zochovej sa u nás roztočili debaty o alkohole za volantom, o rýchlej jazde či o bezohľadnosti vodičov. No a potom diskusia zhasla. Doprave u nás venujeme pozornosť len po trágédiách - jej kvalita sa nás pritom dotýka každý deň. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa pozrieme na tému hlbšie a položíme si otázku, čo sa v nás zmení, keď si sadneme za volant. Barbora Mareková sa rozpráva so šéfom Cyklokoalície Danom Kollárom o tom, ako dopravný prostriedok ovplyvňuje náš sebaobraz, naše vnímanie priestoru a naše správanie sa k ľuďom naokolo. Auto majú len niektorí z nás, no pešo sa presúvame všetci a všetky: deti, dospelí, seniori, rodičia s kočíkmi, ľudia so zdravotným znevýhodnením, či ľudia, ktorí na auto nemajú peniaze. Barbora aj Dan sú rodičmi malých detí, takže sa rozprávajú o tom, aké to je ísť po meste s kočíkom, či na bicykli. Dan hovorí, ako na bicykli vozí svoje bábätko, alebo nákup. “Primátor Bogoty mal taký zaujímavý výrok, že kto buduje chodníky, buduje demokraciu." A toto pekne vystihuje, o čom sa tu teraz rozprávame. Že spôsob, akým sa ľudia pohybujú vo verejnom priestore, vplýva na celú spoločnosť.” hovorí Dan v podcaste. Rozoberú fyzické aj psychické prekážky, ktoré ľudí odrádzajú od bicyklovania a Dan povie, aké máme možnosti v dnešných, nedokonalých podmienkach. Napríklad, ako sa dá jazdiť v zime a ako zariadiť, aby nám neukradli bicykel - a neminúť pritom veľa peňazí. Rozoberú aj, ako to funguje v krajinách s lepšou dopravou, prečo sa tam na bicykli, či mestskou hromadnou dopravou, presúvajú aj bohatí ľudia, prečo sú tam ľudia zdravší, a ako sa tam bez áut presúvajú seniorky, seniori, či ľudia so zdravotným znevýhodnením. Rozprávajú sa však aj o tom, ako tému dopravy pokrývajú slovenské médiá - a prečo majú viac pozornosti nové technológie, ako staršie a dobre preskúmané riešenia, ktoré fungujú. Hosť odporučil knihu: Boj o ulicu (Janette Sadik-Khan) _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V novembri 1989 nás generácia našich rodičov a starých rodičov zbavila totality - no ako sa ukazuje, väčšina ľudí mala skreslené predstavy o tom, ako demokracia funguje a čo nás v nej čaká. Na výročie Nežnej revolúcie sa preto v podcaste Ľudskosť vraciame k základom: Barbora Mareková sa rozpráva so Sylviou Porubänovou a Jakubom Popíkom o tom, čo je to demokracia a prečo ovplyvňuje to, ako sa cítime vo svojom tele, vo svojich rodinách, či v práci. Sylvia Porubänová je sociologička a riaditeľka Slovenského národného strediska pre ľudské práva. V čase novembrových udalostí bola matkou malého dieťaťa, takže v podcaste spomína aj na to, ako sa v tom čase cítila a aké mala očakávania. Jakub Popík je Sylviin kolega a moderátor podcastu No Práve. Revolúciu si nepamätá, lebo sa narodil až po nej, no ľudským právam a demokratizácii zasvätil okrem štúdia aj svoj profesijný život. V podcaste hovorí, čím si ho téma ľudských práv získala - a prečo by mala zaujímať nás všetkých. “My, ľudia máme sklon sa domnievať, že keď sa zbavíme totality - akéhokoľvek druhu, či už je to komunistickej alebo náboženskej, tak už všetko pôjde samo. No ono to, žiaľ, takto nefunguje,” hovorí Sylvia. “Demokratizácia je proces. Je to nejaký ideál, za ktorým by sme sa mali snažiť ísť a nemôžme pri tom zastať,” dodáva Jakub V rozhovore vysvetlia, čo znamená slovo “liberálna” - a či môže byť demokracia aj iná, ako liberálna. Kto je dnes u nás skutočne slobodný a kto si tento výdobytok demokracie nemá ako užiť. No rozoberú aj to, prečo sú práva žien a menšín považované za “kultúrnu vojnu” a čo nás môžu naučiť krajiny, kde si ľudia budujú demokraciu dlhšie, ako my. Spomenuté v podcaste: - O tyranii (Tymothy Snyder) - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSLP) - No práve (podcast SNSLP) Hostia odporučili knihy: - Manuál pre upratovačky (Lucia Berlin) - Listy môjmu palestínskemu susedovi (Yossi Klein Halevi) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Mať súrodencov môže byť skvelé - ale je to aj v niečom ťažké. V našom živote je to prvý vzťah, v ktorom sa učíme, ako sa o niečo (alebo niekoho) deliť, ako spolupracovať a ako riešiť konflikty. Kvalitu súrodeneckého vzťahu ovplyvňujú do veľkej miery rodičia, pretože rivalita, ktorú deti k sebe cítia, súvisí práve s nimi. Martina Vagačová je rodičovská a výchovná poradkyňa a autorka knihy Ako prežiť rodičovstvo. V podcaste Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o tom, čo spúšťa negatívne pocity medzi súrodencami a čo ich eskaluje. Ako môžu rodičia reagovať na hostilné správanie detí, na ich frustrácuiu a hnev - a ako deťom pomôcť nájsť si k sebe cestu. “My rodičia dokážeme naše deti učiť, aká je úloha emócií,” hovorí Martina v podcaste. “Že to môže byť napríklad nejaká vnútorná bitka, ktorá môže byť veľmi silná, až desivá a treba ju vnímať a aj uvoľniť - ale nie z nej konať.” Rozprávajú sa aj o tom, ako nás vzťahy so súrodencami ovplyvňujú v dospelom živote. Spomenuté v podcaste: - Siblings Without Rivalry / How to Help Your Children Live Together So You Can Live Too (Adele Faber, Elaine Mazlish) Hostka odporučila knihy: - Od osamelosti k blízkemu vzťahu v partnerstve (Ján Hrustič) - Aha! Rodičovství: Sourozenci / Jak zabránit sporům mezi sourozenci a vychovat z nich přátele na celý život (Laura Markham) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Už malé deti nám ukazujú, že sme bytosti, ktoré majú rady hudbu. Vo všetkých kultúrach existujú uspávanky a melódia nás upokojuje dávno predtým, ako sa naučíme rozumieť slovám. Ako dospelí vnímame aj text, no je to stále hudba, ktorá sa nám dostáva pod kožu: dokáže meniť naše prežívanie, hĺbku nášho dychu a tep. Je to jeden zo spôsobov, ako byť v kontakte so sebou samým. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s dirigentom a hudobným skladateľom Antonom Popovičom o tom, v čom spočíva schopnosť hudby rozvíjať našu emocionalitu. “Hudba je ako jazyk,” hovorí Anton v podcaste. “Napríklad v Holandsku sa všetci ľudia venujú nejakému umeniu. Buď hudbe, alebo výtvarnému umeniu, alebo divadlu. A nerobia to s tým, že ideme v tom byť profíci - ale s tým, že presne tak, ako sa učíme nemecky, francúzsky a anglicky, tak sa učíme aj umelecký jazyk.” Anton rozpráva o rodine v ktorej vyrástol, o učiteľoch ktorí ho ovplyvnili a aj o tom, akú hudbu má rád. Ako vníma spev a prečo sú mu bližšie hudobné nástroje. “Ja som skôr introvertná povaha a hudobný nástroj mi vytvorí takú ochrannú polohu. Keď mám nástroj môžem ti cez neho poslať nejaký zvuk. Ale pri spievaní musím použiť seba. Tam sa nemám za čo skryť. Takže preto je [ľudský hlas] veľmi ťažký nástroj, lebo okrem jeho technického zvládnutia je tam aj takáto psychológia.” Barbora sa ho pýtala aj na to, ako vzniká - a znie - kvalitná hudba pre deti. A ako pomôcť deťom vybrať si svoj vlastný hudobný nástroj. Hosť odporučil knihy: Slovenské národné povesti - trilógia (Pavol Dobšinský) Sila prítomného okamihu (Eckhart Tolle) Raya a posledný drak (Disney - animovaná rozprávka) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Prvá ochutnávka toho, či sme vo vzťahoch v bezpečí prichádza hneď, ako sa narodíme. Neprerušovaný kontakt koža na kožu s matkou nám dáva pocit pokoja, istoty a prijatia a podporuje tak zdravie dieťaťa, ako aj matky. Väčšina detí v slovenských pôrodniciach však zažíva separáciu od rodičov, a spolu s ňou aj toxický stres. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatrom, profesorom Jozefom Haštom o tom, ako vzniká bezpečná vzťahová väzba medzi dieťaťom a matkou, alebo iným dospelým, ktorý sa o dieťa intenzívne stará. Profesor Hašto vysvetľuje, ako nás vzťahová väzba chráni pred rozvinutím duševných porúch v neskoršom živote. “Raná vzťahová väzba je téma, ktorá sa môže veľmi ľahko zanedbať, pretože my, dospelí si nepamätáme prvé obdobia nášho života,” hovorí profesor Hašto v podcaste. “Nepamätáme si, ako sme sa mali v maternici, ako sme sa narodili a nepamätáme si ani prvé hodiny po pôrode. Prvé tri roky našich životov sú celé v hmle. Toto obdobie však máme uložené v takzvanej implicitnej pamäti a naše zážitky z neho sa môžu kedykoľvek neskôr aktivovať bez toho, aby sme vedeli, odkiaľ sa berú. A môžu ovplyvňovať aj naše správanie v dospelosti.” Podľa profesora Hašta je preto v prevencii psychiatrických ochorení veľmi dôležitý zdravotnícky personál, ktorý pracuje v pôrodniciach. Práve on môže svojim postupom vzťahovú väzbu medzi dieťaťom a matkou podporiť - ale aj skomplikovať. Hosť odporučil knihy: - Kruh bezpečného rodičovstva (Kent Hoffman, Glen Cooper, Bert Powell) - Vzťahová väzba / Ku koreňom lásky a úzkosti (Jozef Hašto) - Vzťahová väzba s domácimi zvieratami / Integratívny pohľad na vzťahy ľudí a zvierat s dôsledkami pre terapeutickú prax (kolektív autorov) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Kristínu Tormovú poznáme ako multitalent z divadla, z televízie, ale aj zo sociálnych sietí. Okrem toho je autorkou kníh o materstve (Som mama, Stále som mama, Budem mama), autorkou príbehov pre deti (O Duške a Luške) a venuje sa aj občianskemu aktivizmu. V podcaste Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o ťažších obdobiach v jej živote a o skúsnostiach s duševným ochorením. Kristína hovorí, kedy vyhľadala pomoc prvý krát, ako jej pomáhajú lieky a terapia a aké to je, hovoriť o svojom mentálnom zdraví verejne. Rozprávajú sa aj o materstve a o tom, ako byť pre deti dostatočnou oporou aj vtedy, keď rodič rieši vlastné ťažkosti. Rozhovor vznikol v piatok 14. októbra - teda krátko po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha v podniku Tepláreň. Kristína a Barbora sa preto rozprávajú aj o tom, prečo je dôležité byť spojenkyňami a spojencami queer ľudí na Slovensku. Hostka odporučila knihy: - Nočný cirkus (Erin Morgenstern) - Majster a Margaréta (Michail Bulgakov) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

„Slovensko vo financovaní starostlivosti o duševné zdravie výrazne zaostáva za vyspelým svetom,” konštatuje analýza Útvaru hodnoty za peniaze, ktorú zverejnilo ministerstvo financií pred dvoma rokmi. “Vyše polovica ľudí s duševnou poruchou je v produktívnom veku,” píše analytický tím a dodáva, že: „Investície do vhodných opatrení sa oplatia a v zahraničí majú vysokú spoločenskú, ale aj finančnú návratnosť.” V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Petrom Breierom, ktorý pôsobil ako psychiater na Slovensku, ale aj vo Veľkej Británii. V podcaste pán Breier hovorí o histórii psychiatrie na Slovensku - o tom, prečo sme ľudí s psychiatrickými ochoreniami vytesnili mimo spoločenský obzor a aké to malo dôsledky. Rozpráva aj o fungovaní psychiatrie v Anglicku, kde ľudia s psychiatrickým ochorením dostávajú odbornú podporu priamo vo svojej komunite, čo vedie k vyššej spokojnosti so životom a tiež nižšej miere hospitalizácií. „Keďže psychiatrické ochorenie ovplyvňuje život celej rodiny odbornú pomoc by mali dostávať všetci, rodičia, partneri a partnerky a samozrejme aj deti. Hovorí sa tomu rodinný prístup, alebo rodinná terapia, ktorá by mala byť súčasťou celého balíka opatrení, ktoré by sme mali s pacientami robiť,” hovorí Peter Breier, “no toto sa u nás prakticky nedeje,” Spomenuté v podcaste: - Maybe you should talk to someone (Lori Gottlieb) - Program Zippyho kamaráti (Liga za duševné zdravie) Hosť odporučil knihu: - Dreamland: The True Tale of America's Opiate Epidemic (Sam Quinones) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Množstvo detí v našej krajine vyrastá vo veľmi zložitých podmienkach. Naše školstvo, zdravotníctvo a ďalšie inštitúcie im nevedia pomôcť vymotať sa z bludného kruhu generačnej chudoby - sú nastavené na potreby detí zo strednej triedy a nezohľadňujú ťažkosti, ktoré so sebou prináša život na okraji spoločnosti. Pavel Hrica je riaditeľom Cesty von, občianskeho združenia, ktoré sa venuje práve týmto ľuďom. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa s ním Barbora Mareková rozpráva o projekte Omamy, ktorý sa sústredí na malé deti vyrastajúce v zraniteľných komunitách. Rozprávajú sa o rodinách, ktorým Cesta von pomáha ale aj o Omamách, ktoré zamestnáva. “Táto práca mení môj pohľad nie len na ľudí z vylúčených komunít, ale aj na nás, ľudí zo strednej vrstvy,” hovorí Pavel Hrica v podcaste. “Keď som začínal, myslel som si, že to bude najťažší fundraising na svete, lebo ideme do najťažšej témy. Málokto chce podporovať prácu s ľuďmi v osadách - boli na to dokonca aj dáta, že je to nepopulárne a ani firmy to nepodporovali. A toto sa úplne zmenilo. Stretávam tu stovky, tisíce ľudí, ktorí nás podporujú. Takže vidíme, že časť ľudí síce má predsudky, ale zároveň je tu veľká časť ľudí, ktorí sú konštruktívni a vnímajú, že niečo treba robiť,” dodáva. Pavel porozprával aj o tom, ako uvažuje o svojej kariére a ako robil pracovné rozhodnutia a vysvetlil, ako práca v Ceste von ovplyvnila jeho pohľad na rodičovstvo, a na celú našu spoločnosť. Hosť odporučil knihy: - Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou (Lacková Elena) - Karpatské hry (Miloslav Nevrlý) _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vzťahy sú naša biologická potreba - dokonca aj tých z nás, ktorí sme introvertnejší, plachejší či menej iniciatívni v kontakte s ľuďmi. Z výskumov vieme, že osamelosť poškodzuje fyzické aj mentálne zdravie. Po dlhšom období osamelosti sa mení naše prežívanie a náš pohľad na svet, aj naša imunita: začneme byť viac v strehu, máme sklon sa viac báť, a sme nepríjemní na iných. Osamelí sa v našej spoločnosti cítia nie len seniori a seniorky, ale veľmi často aj deti a teenageri, študenti vysokých škôl, matky na materskej, či starší muži, ktorým zomrela partnerka, alebo ktorí zostali na dôchodku - mimo pracovného kolektívu. Osamelo sa môžme cítiť dokonca aj keď sme medzi ľuďmi - a to najmä vtedy, keď nemôžme byť sami sebou. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Dušom Martinčokom, ktorý sa venuje práci v komunite: prepája ľudí rôzneho veku, záujmov, profesií. Dušo je spoluzakladateľom občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje medzigeneračnému dialógu a nedávno napísal aj knihu o susedských vzťahoch, s názvom “Niekto sa nájde”. V podcaste rozpráva o tom, kde uňho začala túžba zoznámiť sa s ľuďmi vo svojom okolí. Aké ďalšie aktivity nasledovali a vďaka čomu fungujú aj dlhodobo. S Barborou si tiež vymieňajú skúsenosti z terapie - a z období, keď sa sami cítili osamelo. Spomenuté v podcaste: -Recept na Dušov makovo slivkový koláč, ktorý zbližuje ľudí - Together (Vivek Murthy) - Anjeli (film Róberta Švedu) - Združenie rodičov a priateľov LGBT?+ ľudí Hosť odporučil knihy: - Mesto osamelosti (Olivia Laing) - Mojich 7 životov - Agneša Kalinová v rozhovore s Janou Juráňovou (Jana Juráňová) Poslucháčsky prieskum denníka SME o podcastoch je ukončený. Jeho výsledky zverejníme onedlho. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jazyk je nástroj. A keď sa mení svet, mení sa aj nástroj, ktorým sa dorozumievame. Slovenčinu obohacujú mladí ľudia, cudzie jazyky, ale v posledných dekádach aj napríklad ľudia z občianskeho sektora, ktorí sa venujú deťom, ľuďom so zdravotnými problémami, či rôznym zraniteľným komunitám. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s jazykovedkyňou Luciou Molnár Satinskou o tom, prečo má zmysel vťahovať do nášho vyjadrovania aj ženský rod. Lucia vysvetlí, ako sa vyhnúť otrockému menovaniu ženského aj mužského rodu v každej vete a zároveň z nášho rozprávania nevyčleniť dievčatá a ženy. „V používaní rodovo citlivého jazyka sme na nejakej ceste. V Nemecku hľadajú dobrý spôsob jeho používania už päťdesiat rokov, u nás je to len zhruba desať - a nie je na to žiadny manuál. Je to len neustále hľadanie vhodných vyjadrovacích prostriedkov,” vraví Lucia. V podcaste vysvetľuje, ako môžeme cez vhodné slová ukazovať rešpekt ľuďom, ktorí sú LGBT+ a ďalších menšín v našej krajine, ako spopularizovať slová na ktorých nám záleží a odkiaľ brať podnety na premýšľanie o tom, ako hovoríme a píšeme. Spomenuté v podcaste: - definícia Cisrodovosti - Žena, dievča, iné (Bernardine Evaristo) Hostka odporučila knihy: - Oteckovia, mamičky, deti, psy a mačičky (Lawrence Schimel, Elīna Brasliņa) - pre deti - Klub rozkoše - Tipy a triky pre kvalitný sexuálny život (Jüne Pla) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

24. február zmenil životy nie len ľuďom na Ukrajine, ale aj nám. V máji tohto roka mala v Slovenskom Národnom divadle premiéru hra s úsečným názvom 24. Inscenáciu o dopadoch vojny na nás všetkých si tak publikum mohlo pozrieť už tri mesiace po jej vypuknutí. Dotýka sa smrti, utečenectva, sexuálneho násilia vo vojne, medzigeneračných tráum, ale napríklad aj interrupcií. Účinkuje v nej Zuzana Fialová, Gabriela Dzuríková, Ivana Kuxová, Jakub Rybárik, a Branislav Bystriansky. Výnimočné je, že herečky a herci vstupujú do deja aj so svojou skutočnou identitou - hovoria vlastné príbehy zo života a hovoria aj o mentálnom zdraví. "Tá hra je kolektíva práca. Herci velmi aktívne participovali na výslednej podobe,” hovorí režisérka Valéria Schulczová, pod ktorej vedením hra vznikla. “Je o vojne, je o obyčajných ľuďoch, ktorí utekajú z Ukrajiny a čiastočne aj o ľuďoch, ktorí sú iného názoru a utekajú z Ruska. Ale v prvom rade je o tom, ako tú vojnu vnímame my a aký k nej máme postoj.” V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková s Valériou rozpráva o tom, ako vyzerali debaty divadelného tímu počas tvorby a skúšania. “Som rada, že sme mohli reagovať na situáciu takto veľmi rýchlo, lebo pre mňa je divadlo nástroj toho, ako reagovať na zásadné udalosti, ktoré sa dejú tu a teraz,” dodáva Valéria. Spomenuté v podcaste: - Vojna nemá ženskú tvár (Svetlana Alexijevič) - Kto bije deti, odovzdáva im zranenie, ktoré si nesie z detstva - staršia epizóda podcastu Ľudskosť s terapeutkou Erikou Bílikovou o medzigeneračnom prenose traumy Hostka odporučila hnihu: - Dávne proso (Jan Skácal) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V posledných rokoch začali aj na Slovensku pribúdať vo verejnom priestore prípady sexuálneho zneužívania detí. O svojich traumách hovoria preživšie a preživší často až po rokoch a verejnosť nevie, ako na tieto svedectvá reagovať. Z výskumov vyplýva, že k sexuálnemu zneužívaniu detí dochádza omnoho častejšie, ako si pripúšťame. Aký má dopad na ich mentálne zdravie? Čo treba zmeniť, aby boli deti v bezpečí? Aké opatrenia zaviesť v škôlkach, školách, v zdravotníckych zariadeniach, krúžkoch, v táboroch, v cirkvi, ak chceme znížiť riziko zneužívania na minimum? A ako vyzerá účinná podpora a pomoc obetiam sexuálneho zneužívania? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s expertkou Slávkou Karkoškovou, ktorá sa venuje výskumom v oblasti sexuálneho zneužívania detí a okrem toho vzdeláva ľudí na akademickej pôde, či mimo nej: školí učiteľov, kňazov, psychologičky, policajných vyšetrovateľov, či sudkyne. „Obeťou sexuálneho zneužívania sa môže stať ktorékoľvek dieťa,” hovorí Slávka. „Páchatelia alebo páchateľky si ale môžu vytipovať potenciálne obete, u ktorých predpokladajú, že tú ‘prácu’ budú mať s nimi ľahšiu. Stačí, že má dieťa nenaplnené základné potreby, napríklad potrebu bezpečia, lásky, pozornosti, ocenenia, a už toto je niečo, čím sa to dieťa stáva ľahšie manipulovateľným. Ale úplne najviac rizikovým faktorom je nedostatok uvedomelých dospelých v okolí dieťaťa,” dodáva. Spomenuté v podcaste: - Webová stránka Slávky Karkoškovej Návody dostupné na internete: - Be a Good Listener (Jennifer J. Freyd, PhD) - Ako reagovať, keď sa Vám dieťa zdôverí o násilí (Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch) - Ako viesť rozhovor s dieťaťom, ktoré sa zdôveruje o násilí  Knihy: - Obete sexuálneho zneužívania detí medzi nami (Slávka Karkošková) pdf verzia - Blind to Betrayal: Why We Fool Ourselves We Aren't Being Fooled (Jennifer Freyd, Pamela Birrell) Film: - Rodinná oslava (Festen) (Dánsko / Švédsko, 1998) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Umelé ukončenie tehotenstva u nás podstupujú dievčatá a ženy zo všetkých vrstiev spoločnosti: bohaté aj chudobné, matky viacerych detí, aj bezdetné ženy, katolíčky, agnostičky aj ateistky. Napriek tomu o ich zážitkoch a potrebách nevieme skoro nič. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so Zuzanou Kriškovou ktorá pôsobí Ženských kruhoch - občianskom združení ktoré sa venuje právam žien pri pôrode. Porozprávali sa o novej knihe “Nahlas” z dielne Ženských kruhov, v ktorej ženy opísali, ako sa cítili v slovenských pôrodniciach a v ambulanciách gynekológov a gynekologičiek. “Kniha ukazuje, že skúsenosti nás žien sú rôznorodé a že nestoja proti sebe. Jedna žena šla na interrupciu, druhá žena oplakáva svoje dieťa, ktoré stratila pri spontánnom potrate, ďalšia porodila a teší sa z bábätka, ale zároveň si tam možno nesie nejakú traumu. Tieto zážitky nie sú v protiklade, ale vedľa seba.” hovorí Zuzana Krišková, ktorá sa na knihe podieľala ako editorka. V podcaste vysvetľuje, prečo sa ona sama začala pred rokmi zaujímať o tému pôrodníctva a kedy začala vidieť, že kvalita pôrodníckych služieb súvisí aj s témou interrupcií. Spomenuté v podcaste: - Pôrod môže zlepšiť, ale aj zhoršiť mentálne zdravie žien (staršia epizóda Ľudskosti) https://domov.sme.sk/c/22785713/porod-moze-zlepsit-ale-aj-zhorsit-mentalne-zdravie-zien.html - Projekt "Healthcare denied" https://www.aclu.org/issues/reproductive-freedom/religion-and-reproductive-rights/health-care-denied - Nález ústavného súdu v téme umelého prerušenia tehotenstva z r. 2007 Rozhodnutie - Rozhodnutie PL. ÚS 12_01.pdf - Ústavný súdhttps://www.ustavnysud.sk › docDownload - “Pre ženy odborne” - iniciatíva lekárok Mudr. Tatiany Spevákovej a Mudr. Petry Kovarovičovej  https://www.facebook.com/Pre-ženy-odborne-110754788070669 Hostka odporučila: - Môj smutne slávny život (Kate Manning) - Birth Models That Work (R. E. Davis-Floyd, L. Barclay, J. Tritten, A. Daviss)  - Call the midwife (seriál)  https://www.imdb.com/title/tt1983079/  - The Knick (seriál)  https://www.imdb.com/title/tt2937900/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

František Košarišťan alias Fero Joke je komik a dnes už aj popkultúrny fenomén. Svojimi krátkymi videami rozosmieva Instagram a nás núti aj trocha rozmýšľať: jeho stvárnenie učiteliek, zdravotných sestier, či starších žien, ktoré píšu hejty na internet, nás bavia aj preto, že v nich všetci vidíme nejakú vlastnú skúsenosť. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková Fera pýtala, ako tvorí svoje videá a kto mu s nimi pomáha. Fero hovorí, pri ktorých videách dostal kritickú spätnú väzbu a ako sa k nej postavil. Rozprávajú sa však aj o téme starostlivosti. Ešte predtým, ako sa stal Fero komikom, pracoval v zdravotníctve a v sociálnej oblasti. V podcaste rozobrali, prečo si v našej spoločnosti tak slabo ceníme starostlivosť - o deti, o seniorov a seniorky, či o ľudí so zdravotným znevýhodnením a prečo zabúdame, že je to práca, za ktorú treba ľuďom riadne zaplatiť. Rozprávajú sa aj o mentálnom zdraví - o závislostiach na alkohole či na sociálnych sieťach a o skúsenostiach z psychoterapie. Fero hovorí, s čím v minulosti vyhľadal psychológa, čo o sebe zistil a ako mu terapia pomohla cítiť sa v živote lepšie. Hosť odporučil knihu: - Daj mi tvoje meno (André Aciman) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Stanislava Harkotová začala ako novinárka chodiť na Ukrajinu v roku 2015 a bola tam aj v čase, keď vypukla vojna. Počas prvých útokov ruskej armády cestovala v nočnom vlaku do Kramatorska. V podcaste opisuje, ako prežívala začiatok vojny ona a jej spolucestujúci. “Chvíľu to vyzeralo tak, že sa vlakom rútime do dramatických podmienok. A mala som prvýkrát takú skúsenosť, že som vôbec nevedela, čo mám robiť.” Za roky návštev našich východných susediek a susedov sa Stanka naučila ukrajinský jazyk a zoznámila sa z množstvom zaujímavých ľudí, ktorých príbehy prináša v článkoch na portáli aktuality.sk. Na Ukrajine zvykne bývať aj u ľudí doma, takže vidí, čo prežívajú. “Mám pocit, že keď máme možnosť zostať v nejakej rodine alebo u známych, dozvieme sa o tej krajine viac. Takže ja som si vždy hľadala tento model. Spala som na rôznych miestach a aj na frontovej línii.” V podcaste Ľudskosť Stanka porozprávala príbeh vojenského lekára, ktorému sa podarilo zachrániť 80 ukrajinských mužov, príbeh novinára, ktorý prežil ruské väzenie a mučenie, či príbeh ukrajinskej zdravotníčky, ktorá v nemocnici pomáhala zraneným vysporiadať sa so svojou situáciou. No hovorí aj o tom, ako po všetkých udalostiach na Ukrajine vníma Rusky a Rusov, a ako zážitky z posledných mesiacov zmenili jej pohľad na to, čo je dôležité. Hostka odporučila knihy: - Kolymské denníky (Jacek Hugo-Bader) - Kolymské poviedky (Varlam Šalamov) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Dobrý vzťah nezvykne byť vecou náhody. Experti a expertky prinášajú stále viac poznatkov o tom, ako si ľudia vo funkčnom vzťahu prejavujú rešpekt, ako vyzerá emocionálna blízkosť a ako dokážu ľudia v páre spoločne rásť a ošetrovať si aj prípadné zranenia z detstva. “Tým, akého si ľudia vyberú partnera alebo partnerku si vyberajú aj svoj život a jeho kvalitu: to, aké sebavedomie budú mať, ako sa budú cítiť vo svete a aké vzťahy budú mať aj s inými ľuďmi, ale aj so svojimi deťmi.” hovorí párová terapeutka Júlia Halamová, ktorá je zároveň profesorkou na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Vo svojej knihe s názvom “Pripútajte sa prosím” vysvetľuje, prečo majú ľudia vo vzťahoch problémy a ako sa dajú riešiť. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa jej reportérka Barbora Mareková pýtala, čo sú varovné signály, ktoré poukazujú na eróziu vzťahu a čo sa dá robiť, keď sa ľudia od seba vzdialili. Júlia Halamová vysvetľuje, prečo nás zbližuje a uzdravuje, keď sme k sebe ohľaduplní a staráme sa o citlivé miesta partnerky alebo partnera, ale hovorí aj o tom, ako si vo vzťahu dávať konštruktívnu spätnú väzbu a ako ju vedieť prijať. “Principiálne, ak mi niekto hovorí, že mu niečo vadí, tak je to v nejakom zmysle dar. Je veľa párov, ktoré si nepovedia, čo im vadí a ten vzťah sa musí rozpadnúť, lebo k tej kalibrácii nemá ako dôjsť, nie je tam dostatok spätnej väzby na to, aby si to mohli dobre nastaviť.” vraví Halamová. Barbora sa pýtala aj na to, kedy má zmysel ísť na párovú terapiu, a kedy je vzťah už natoľko dysfunkčný, že je lepšie ho ukončiť. Zaujímali ju konkrétne príklady z terapeutickej praxe, ale spýtala sa aj na niektoré myšlienky z knihy Júlie Halamovej, ktoré jej prišli zvláštne. Hostka odporučila knihy: - Emotion-Focused Couples Therapy: The Dynamics of Emotion, Love, and Power (Leslie S. Greenberg and Rhonda N. Goldman) - Pripútajte sa prosím (Júlia Halamová) - Naštartujte sa prosím (Júlia Halamová) - vyjde na jeseň 2022 – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Mnohí z nás cítime, že tresty a odmeny nie sú nástroje, ktoré by sme chceli používať vo vzťahu k našim deťom. Zároveň ale nevidíme dobré príklady, ako sa správať vo vyhrotených momentoch - keď dieťa plače, kričí, alebo máme pocit, že nás ignoruje. Je preto dobré ujasniť si, o čo nám vo vzťahu s dieťaťom vlastne ide. “Ľudia, ktorí spolu plánujú deti, by mali mať diskusie o hodnotách. Mali by sa rozprávať o tom, čo by chceli odovzdať svojim deťom. Zvyčajne sa ale rozprávajú skôr o rodinných rituáloch, ktoré zažili a o pozadí toho, čo si priniesli z rodiny, v ktorej vyrástli, takže vedia povedať, čo pre svoje deti nechcú. Málokto sa však rozpráva o tom, čo pre deti chce a v akých hodnotách sa to odráža,” hovorí rodičovská a výchovná poradkyňa Martina Vagačová, ktorá vedie kurzy efektívneho rodičovstva a je aj autorkou knihy “Ako prežiť rodičovstvo”. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa s ňou Barbora Mareková rozpráva o tom, prečo má zmysel prejavovať deťom rešpekt od narodenia - teda už aj v čase, keď ho oni sami ešte nedokážu opätovať. Rozoberú, prečo nás dospelých tak veľmi stresuje detský plač a krik a prečo nie je jedno, ako si rodičia interpretujú pocity a správanie svojich detí. “Ak v nás správanie detí vyvoláva hnev, alebo máme pocit, že nás dieťa ignoruje, či provokuje, máme voči nemu iné pocity, ako keď vnímame, že má nejaký skutočný dôvod, pre ktorý si za tým ide,” vraví Martina Vagačová. Porozprávajú sa aj o tom, prečo je dôležité pred dieťaťom uznať, ak sme spravili chybu a ako to urobiť tak, aby sme uzdravili a prehĺbili náš vzťah. Spomenuté v podcaste: Janet Lansbury (Elevating Child Care: A Guide to Respectful Parenting, No Bad Kids: Toddler Discipline Without Shame) Hostka odporučila knihy: - Držte si své děti: Proč jsou rodiče důležitější než kamarádi (Gábor Maté, Gordon Neufeld) - Parenting from the Inside Out: How a Deeper Self-Understanding Can Help You Raise Children Who Thrive (Daniel J. Siegel, Mary Hartzell) - Dar (Edith Eva Eger, Esmé Schwall Weigand) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vyhoretie je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie následok chronického stresu z práce, ktorý sa nepodarilo dostať pod kontrolu. Ide o problém životného štýlu a preťaženia a môže ním trpieť človek, ktorých chodí do platenej práce, ale aj človek, ktorý sa stará doma o blízkych. O svojej skúsenosti s vyhoretím prišla do podcastu Ľudskosť porozprávať speváčka, hudobníčka, autorka textov a ilustrátorka Zuzana Smatanová. Vysvetľuje, ako si v minulosti začala všímať, že čosi nie je celkom v poriadku. Ako sa zmenilo jej fyzické zdravie, celkové prežívanie ale aj interakcie s ľuďmi. "Predtým som bola veľmi pokojný človek a toto sa stratilo. Stratila som nadhľad a ľahkosť bytia. A začala som aj zle spávať." Hovorí aj, kedy začala chodiť na terapiu, čo tam o sebe zistila a čo vo svojom živote potom zmenila, aby sa cítila lepšie. "Bola som absolútna perfekcionistka. Mala som pocit, že všetko urobím dobre iba ja. Nechcela som svoje nápady rozložiť na iných. A mala som na seba veľmi vysoké požiadavky, čo spôsobovalo veľký tlak." Barbora Mareková sa jej pýtala aj na to, kde sa naučila maľovať a kresliť, prečo si prestala farbiť vlasy, ako vníma otázky o svadbe a deťoch, a ako sa díva na svoju budúcnosť. Hostka odporučila knihu: - Kincugi (Céline Santini) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vyrástla ako najmladšie z piatich detí v rodine dvoch slávnych rodičov. Talentovaná šansonérka, herečka a performerka hovorí o tom, ako sa u nej začali objavovať zdravotné problémy - najprv cukrovka, kvôli ktorej skončila dokonca aj v kóme, a neskôr bipolárna porucha. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s Katkou o tom, ako vyzerajú príznaky bipolárnej poruchy, čo boli kritické momenty v Katkinom živote a ako ich Katka zvládla. “Keď som upadla do depresívnej fázy, rozmýšľala som nad tým, ako by som odišla z tohto sveta. Aká som zbytočná a ako moja prítomnosť a iba prekáža iným ľuďom. A bola som o tom tak presvedčená, že keď umriem, tí príbuzní a priatelia budú chvíľočku smutní ale nakoniec sa im uľaví, keď tu nebudem,” hovorí Katka. Rozpráva tiež o tom, ako jej pomohla terapia a pobyty na psychiatrii, ako sa naučila lepšie rozumieť, čo sa v nej deje a súcitiť sama so sebou. “Každý máme právo cítiť sa zle. Porovnávať svoje problémy s problémami iných ľudí nie je dobré, lebo výčitky svedomia nás potom smerujú k ešte hlbšej depresii,” dodáva Katka. Hovorí tiež, ako sa cítila ako dieťa, ako ju v škole vytrápila šikana a ako vníma obraz, ktorý o nej v dospelosti vytvoril bulvár. Hostka odporučila knihu:  - Najkratší slovník slovenského jazyka (Anton Zelený) — V prípade, že vy, alebo váš blízky potrebujete pomoc, zavolajte na jednu z 24 hodinových, bezplatných liniek pomoci: IPčko - pomoc najmä pre mladých ľudí: 0800 500 333, email: poradna@ipcko.sk  https://chcemsazabit.sk/o-nas/ Liga za duševné zdravie - Linka pomoci Nezábudka: 0800 800 566  https://dusevnezdravie.sk/library/samovrazda/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Pred pár týždňami sa z Ukrajiny vrátil slovenský tím forenzných expertov a kriminalistických technikov, ktorí pomáhali tamojším štátnym orgánom preskúmať a zaistiť dôkazy vo vyšetrovaní vojnových zločinov. Na misii sa zúčastnil aj súdny lekár Norbert Moravanský. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa ho Barbora Mareková pýta, ako túto cestu prežíval a čo sa počas nej naučil. “Asi najťažší zážitok bolo, že človek sa pritom vracal do dokumentárnych filmov o druhej svetovej vojne. Videli sme zbombardované domy, obytné činžiaky, kde si ľudia vytvárali v predzáhradkách a na obrubníkoch kuchyne, ohníky, kde varili, krátko po tom, ako vôbec zistili, kto prežil. Ten ich život proste musel pokračovať. Museli v tých sutinách ďalej žiť.” Doktor Moravanský rozpráva aj o tom, ako v mladosti dospel k rozhodnutiu, že bude súdnym lekárom, na ktorého učiteľa rád spomína ale aj o tom, čo zažil na stážach v zahraničí. Vysvetľuje, prečo prečo má časť lekárov na Slovensku problém aktualizovať svoje názory a postupy podľa najnovších vedeckých poznatkov a prečo máme v slovenskom zdravotníctve problém priznať a zaznamenať pochybenia a brať si z nich poučenia do budúcna. Rozprávajú sa aj o feminizme a o nedávnych článkoch denníka SME, v ktorých novinárka Michaela Žureková rozobrala sexizmus na lekárskej fakulte. Spomenuté v podcaste: - Checklist Manifesto, Complications, Being Mortal (Atul Gawande) Hosť odporučil knihu: - Líška (Frederick Forsyth) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V posledných rokoch stúpal počet otcov, ktorí u nás poberali materské, no muži, ktorí reálne prevezmú zodpovednosť za starostlivosť o deti, sú u nás stále výnimkou. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s otcom, ktorý je na rodičovskej, kým jeho manželka pracuje na plný úväzok. Tomáš Benko opisuje, ako v minulosti s manželkou riešili problém s plodnosťou a prečo sa rozhodli pre adopciu. Hovorí, ako počas prípravy na adopciu reagovalo okolie na to, že dieťa bude rómskeho pôvodu. “V rámci predsudkov, ktoré v spoločnosti sú, odznela aj taká veta, že “dúfam, že nebude čierne”. Ale občianske združenie Návrat urobilo takú krásnu vec, že nás, aj s budúcimi starými rodičmi, zobrali na posedenie a tam sme si to vysvetlili. Padli tam aj slzy.” hovorí Tomáš. Rozpráva aj o tom, ako vyzerali prvé dni s adoptovaným bábätkom a ako zvláda starostlivosť o dieťa v spoločnosti, kde túto zodpovednosť preberajú typicky ženy. “Stávajú sa nám také skôr humorné veci, že boli sme na plávaní, a boli tam matky a ja, takže inštruktorka nás oslovovala “maminy.” “ Hovorí aj o tom, ako vyzerajú jeho dni s malým synčekom, a na koho sa obracal ako rodič - začiatočník, keď sa potreboval o niečom poradiť. “Veľa vecí sa pre mňa zmenilo. Ja si myslím, že rodičovstvo je láska a trpezlivosť, s väčším dôrazom na tú trpezlivosť, lebo tá láska je prirodzenejšia.” Spomenuté v podcaste: - Občianske združenie Návrat  https://navrat.sk - podcast EDUMA o adopcii rómskeho dieťaťa nerómskymi rodičmi  http://eduma.sk/podcast/ Hosť odporučil: - Stratená dcéra (The Lost Daughter) - film režisérky Maggie Gyllenhaal podľa knihy Eleny Ferrante – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Dospelé deti narcistických rodičov vyrástli v atmosfére manipulácie, citového vydierania a zlého zaobchádzania. Narcistickí rodičia totiž nedokážu vnímať a zrkadliť emócie svojich detí a často im pripisujú nesprávny význam. V dôsledku toho nedokážu napĺňať legitímne potreby svojich detí. Pre narcistického rodiča je dieťa jedným z prostriedkov napĺňania vlastných emocionálnych potrieb, a pokúša sa ho ovládať cez rôzne formy manipulácie: vyvolávaním pocitov viny, strachu, alebo cez apely na zodpovednosť, či na záväzky detí voči rodičom. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Lenkou Pavukovou Rušarovou o tom, aké to je vyrastať s narcistickým rodičom. “Pre dieťa je to veľmi nepríjemné, najmä tým, že je to chronické. Každému sa občas v živote stane, že zažije krivdu alebo ho niekto zle pochopí. Ale život s narcistickým rodičom je, akoby ste non-stop čelili jednému veľkému nedorozumeniu. Stále niečo vysvetľujete, kompenzujete, a odčiňujete, takže hlavné prežívanie takéhoto dieťaťa je, že nie je dosť dobré, niečo robí zle a zároveň nevie prísť na to, čo to je.” Odborníčka vysvetľuje, prečo majú súrodenci, ktorí spolu vyrástli u narcistických rodičov, často komplikované vzťahy medzi sebou. Aké ťažkosti musia tieto deti riešiť v dospelosti a ako im môže pomôcť terapia. Vysvetľuje tiež, ako máme reagovať na ľudí v našom okolí, ktorí si stanovili hranice voči svojim rodičom - a prečo rady o odpúšťaní nie sú v poriadku. Spomenuté v podcaste: - kniha Mommie Dearest (Christina Crawford) - televízny rozhovor s autorkou knihy Mommie Dearest Christinou Crawford - video: https://www.youtube.com/watch?v=L9t7AEfwBzY Hostka odporučila: - kniha Don’t you know who I am? (Ramani S. Durvasula) - seriál Succession (HBO) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Psychoterapia dokáže pomôcť s veľkým spektrom problémov v našom prežívaní, od úzkostí, cez depresie, závislostí, ale aj ťažkosti vo vzťahoch k deťom, v partnerských vzťahoch alebo s tlakom a stresom, ktorý cítime v práci. Nájsť kvalitnú odbornú pomoc ale nemusí byť ľahké. V podcaste Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou a EMDR terapuetkou Janu Ashford, ktorá vysvetlí, kedy sa oplatí vyhľadať pomoc, aký je rozdiel medzi psychológom, psychoterapeutom a psychiatrom a na koho z nich sa môžme obrátiť. Rozprávajú sa tiež o dôležitosti vzťahov detí s rodičmi a o tom, ako sa kvalita týchto vzťahov odráža na našom prežívaní v dospelosti. "Vplyv našich rodičov na to, ako v dospelosti fungujeme je obrovitánsky." vraví Jana Ashford "Úplne najviac záleží na tom, nakoľko má rodič poriešené svoje veci. Nakoľko má tzv. koherentný životný naratív - to znamená, že má upratané v tom, čo sa mu v živote udialo. Lebo každému sa niečo udialo, ale tí ľudia, ktorí to nemajú spracované to nechtiac budú posúvať na svoje deti." V podcaste preberú, aké terapeutické smery u nás existujú a ako spoznáme, či nám terapia pomáha. Dotknú sa aj finančnej dostupnosti terapie a toho, ako sa k téme mentálneho zdravia stavia štát. Spomenuté v podcaste: - Duševné zdravie a verejné financie (analýza Útvaru hodnoty za peniaze)  https://www.mfsr.sk/files/archiv/9/Dusevne_zdravie_verejne_financie_UHP.pdf Hostka odporučila knihy: - Tělo sčítá rány (Bessel van der Kolk) - Chlapec, kterého chovali jako psa (Bruce D. Perry)  - Čo sa vám stalo? (Bruce Perry, Oprah Winfrey) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

“Pomáhalo mi myslieť si, že môj syn ma odniekadiaľ vidí. Posúvalo ma to v tom, že musím žiť pekný život, lebo on nemôže vidieť zosypanú mamu.” Hovorí výtvarníčka Zuzana Medzay v druhej časti rozhovoru o traume a uzdravení. Zuzana prežila autonehodu, pri ktorej prišla o manžela a 14-mesačného syna. Rozvinuli sa u nej viaceré symptómy traumatizácie, ktoré si kompenzovala závislosťou na práci, či alkohole. V predošlej epizóde podcastu sa Barbora Mareková pýtala na začiatky psychoterapie, ktorá Zuzane pomohla zastabilizovať jej ťažký psychický stav. Dnes v rozhovore pokračujú. Rozprávajú sa o smútení a o tom, čo potrebuje človek, ktorý práve smúti. "Moja skúsenosť bola taká, že ľudia nevedeli reagovať na smútok, báli sa toho. Máme tendenciu smútok vytesňovať a schovávať." Zuzana sa v procese vlastného uzdravenia stala arteterapeutkou. V podcaste vysvetľuje, ako funguje arteterapia a skupinové stretnutia, kde ľudia tvoria a kde môžu zároveň zdieľať, čo potrebujú. “Robila som napríklad sebaspoznávacie skupiny a dala som tam tému hnev. Stvárnite svoj hnev. Ženy sa poprechádzali po ateliéri, povyberali si materiály a každá si spustila svoj proces tvorby. Tá, čo potrebovala búchať, búchala, tá čo potrebovala pustiť slzy, pustila slzy.” Barbora sa pýtala, ako začať s takouto tvorbou, a či arteterapia pomáha aj ľuďom ktorí nemajú výtvarnú talent. “Toto nie je o výsledku. Ak človeku záleží na výsledku, opäť je to jeho vnútorná téma, že prečo si nedovolí pustiť emóciu, ktorú potrebuje.” vraví Zuzana. Hostka odporučila knihy: - Proč lidé pláčou před obrazy (James Elkins) - Přísné milosrdenství (Vanauken Sheldon) - Aj vdovy chcú žiť (Becky Aikman) - Otázka smrti a života (Irvin D. Yalom a Marilyn Yalom) - Pohled do slunce - O překonávání strachu ze smrti (Irvin D. Yalom) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Pred dvanástimi rokmi prežila Zuzana Medzay autonehodu, pri ktorej prišla o manžela a 14-mesačného syna. Ona sama utrpela množstvo zranení, s ktorými ležala týždne v nemocnici, bez psychiatrickej, či psychoterapeutickej podpory. Po prepustení z nemocnice trpela rôznymi symptómami traumatizácie, závislosťou na práci, či alkohole. Až po vyše roku od nehody sa konečne dostala na terapiu, ktorá jej začala pomáhať. V novej epizóde podcastu Ľudskosť Zuzana hovorí, čo potrebuje človek, ktorý leží v nemocnici po vážnej traume. “Keby sme žili v ideálnom svete, prišiel by za mnou len psychiater zaškolený v traumách a vybrali by jednu osobu z môjho blízkeho okolia, ktorá by so mnou komunikovala - a aj túto by zaškolili.” Opisuje tiež, ako sa prejavuje postraumatická stresová porucha (PTSD) a prečo tak dlho nedostala žiadnu účinnú pomoc. “Vypínalo ma. Celá som sa triasla a trvalo to aj niekoľko dní. A takto nejak mi dochádzalo, že nie som v poriadku. Prešla som si rôznymi lekármi, až mi neurológ povedal, že to je psychiatrický problém.” A hovorí aj o tom, ako sa dostala k psychiatričke a psychoterapeutke, ktorá rozumie traumatizácii a ktorá jej pomohla začleniť stratu najbližších do dnešného života a nájsť si nové dôvody, pre ktoré sa oplatí žiť. Hostka odporučila video a knihy: - Moc závislosti a závislosť na moci (Gábor Maté) https://www.youtube.com/watch?v=IqQHZa50G-8 - Hľadanie zmyslu života (Viktor Frankl) - Trauma a rodinné konstelace (Franz Ruppert) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V úvode vojny na Ukrajine sa hovorilo o agresii Vladimira Putina, no ďalšie týždne ukázali, že problém je oveľa hlbší. Ukazuje to napríklad zverské správanie vojakov ruskej armády, či masívna podpora obyvateľstva, ktorú má Vladimir Putin po týždňoch krutej vojny, ale aj násilnícke vyjadrenia ruských politikov a analytikov voči západu, ktoré zaznievajú v ruských médiách. “Ruská sociologička Zorinová hovorí o syndróme naučenej bezmocnosti, ktorou trpí 90% Rusov a ktorý sa tam dlhodobo pestuje stovky rokov. Je to pocit, že sa nedá nič robiť. Aj preto predstavy o vybudovaní občianskej spoločnosti v 90tych rokoch nabúrali. A aj preto je predstava, že sú tam nejaké vnútorné zdroje pre zmenu, iluzórna.” hovorí filozof Fedor Blaščák. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa s ním Barbora Mareková rozpráva rozdieloch medzi Ruskom a západným svetom a tiež o tom, ako v dnešnej situácii reagovať na argument o výnimočnosti ruských umelcov. “V 150 miliónovom národe sa vždy nájde obrovské množstvo talentov vo všetkých oblastiach, takže ruská kultúra vyprodukovala historicky obrovské výkony. Ale sám Dostojevskij, ktorým sa oháňajú rusofili, bol vo vyhnanstve. Čiže treba povedať aj to, že Rusi sa k svojim vlastným ľuďom správajú príšerne.” Blaščák v rozhovore vysvetľuje, o čom je liberálna demokracia, ako sa k tomuto modelu dopracovali západné kultúry a v čom sa líši od autokratického systému fungovania v Rusku. V rozhovore preberú aj to, prečo Európska únia v posledných dekádach strácala svoje čaro. A prečo sloboda slova v demokratickej spoločnosti nie je - a nemá byť - absolútna. Spomenuté v podcaste: - O demokracii v Amerike (Alexis de Tocqueville) - Svetoslav Bombík - Bližšie k Európe - John Rawls - The Veil of Ignorance  https://scholarship.richmond.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1137&context=philosophy-faculty-publications Hosť odporučil: - The Clash of Civilizations? (Samuel Huntington) http://www.guillaumenicaise.com/wp-content/uploads/2013/10/huntington_clash-of-civlizations.pdf?fbclid=IwAR0ztPyx3DHcExqkRhkkblrjRNbMarxI17bXHgpWFPHJ265phnxWbW1m8z0 - Úvahy o vládnutí a o vojenství (Niccolò Machiavelli)

Vojnu vnímame najmä cez fotky plné deštrukcie a smrti. Život bežných ľudí však na Ukrajine pokračuje aj teraz. Čo robia celé dni? Kde spia? O čom sa rozprávajú s deťmi? A ako si zvykli na neustálu prítomnosť ohrozenia? V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s Ivou Mrvovou z Konzervatívneho denníka Postoj. Iva bola na Ukrajine ako dobrovoľníčka - spolu s tímom Slovenskej katolíckej charity odviezli do Kyjeva zdravotnícky materiál a aj v ďalších mestách potom zisťovali, čo teraz Ukrajinci a Ukrajinky réalne potrebujú. Iva hovorí, ako to vyzerá hlboko v podzemí na stanici Kyjevského metra, kam si ľudia chodia oddýchnuť od stresu a zvuku rakiet. Prespávajú tam rodiny s deťmi, aj domáce zvieratá. Iva rozpráva aj o nemocniciach, kde ošetrujú zranených vojakov a kde postupne príjmajú už aj civilistov a civilistky, ktorých zdravotné problémy mali počas horších vojnových týždňov nižšiu prioritu. Barbora sa pýtala aj skúsenosti z blízkeho východu, kde bola Iva ako reportérka v minulosti. Čo ju motivuje chodiť do komplikovaných oblastí? Ako sa pripravuje na cesty tam, kde nefungujú inštitúcie a kde je zvýšené riziko sexuálneho násilia? Ako vníma dnešný online rozmer vojny a fotky mŕtvych ľudí na sociálnych sieťach? A ako ju zmenila práca v ktorej vidí ľudí v hraničnej situácii? Spomenuté v podcaste: Dojčenie počas vojny - odborné odporúčania UNICEF https://www.unicef.org/ukraine/en/stories/feeding-children-under-2-years-emergency-situations Dojčenie počas vojny a utečeneckej krízy http://www.babymilkaction.org/wp-content/uploads/2022/03/joint-statement_IYCFe_Ukraine_March082022_V1_eng.pdf Hostka odporučila knihu: Pro smrt uděláno - živé rozhovory o posledních věcech (Michal Plzák, Lucie Vopálenská) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Rodina sa za posledné desaťročia výrazne zmenila. Až okolo 40% detí sa rodí mimo manželstva. Časť detí vyrastá s jedným rodičom, niektoré so starým rodičom či v adoptívnej rodine a časť detí u nás vychováva rovnakopohlavný pár. Naše predstavy o rodine sú však skreslené a voči mnohým modelom máme predsudky. Prispieva k tomu naša popkultúra - teda filmy a seriály, ale aj náboženské inštitúcie. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou a výskumníčkou Slovenskej akadémie vied Janou Fúskovou o tom, čo je to dobrá rodina. Aké potreby majú deti a kto ich dokáže napĺňať. Čo sú to rodové role a ako vplývajú na prežívanie detí, aj dospelých. A čo by mal spraviť štát, aby chránil deti vo všetkých rodinách, ktoré na Slovensku máme. Spomenuté v podcaste: - The L Word (seriál) - In poradňa Hostka odporučila knihu: Denník moderného fotra (Dominik Landsman) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Svadbe predchádzajú mesiace príprav a množstvo rozhodnutí - o vzťahoch, o peniazoch, o vkuse a tradíciách a robíme ich pred očami všetkých ľudí, na ktorých nám záleží. Prípravy a aj samotný svadobný deň sa preto nezaobídu bez istej dávky frustrácie. V našej kultúre ale o negatívnych pocitoch okolo svadieb nevieme hovoriť. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozprávala s novinárkou na rodičovskej dovolenke Tatianou Jančárikovou a s manažérkou a matkou Veronikou Pizano o tom, ako pred rokmi prežívali svoje vlastné svadby. Rozobrali konvencie, tlak na to, ako vyzerajú nevesty, ale aj to, prečo aj slovenskí muži zrazu kupujú drahé zásnubné prstene a kde tento zvyk vznikol. Ako prežiť svadbu, ak je človek introvert a na verejné vyznania nemá chuť? Je ešte stále vhodné, aby nevesty ženíchovi odovzdával otec? A čo robiť, keď nie sme veriaci, ale nesedí nám ani úrad s mestským poslancom. A ako pri svadbe riešiť rodinu, z ktorej máme úzkosti? V rozhovore hľadáme odpoveď na otázku, ako mať svadbu, na ktorú má človek dobré spomienky - a čo sa dá urobiť neskôr, ak nás trápi, že svadba nebola podľa našich predstáv. Spomenuté v podcaste:  - Knižný instagram Tatiany Jančárikovej  https://www.instagram.com/tatiana.jancarikova/?utm_medium=copy_link - How an Ad Campaign Invented the Diamond Engagement Ring (The Atlantic)  https://www.theatlantic.com/international/archive/2015/02/how-an-ad-campaign-invented-the-diamond-engagement-ring/385376/ - Have You Ever Tried to Sell a Diamond? (The Atlantic)  https://www.theatlantic.com/magazine/archive/1982/02/have-you-ever-tried-to-sell-a-diamond/304575/ - Diamonds Aren't Special and Neither Is Your Love (The Atlantic) https://www.theatlantic.com/family/archive/2021/01/diamonds-arent-special-and-neither-is-your-love/617859/ Hostky odporučili knihy: - Cez kosti mŕtvych (Olga Tokarczuk) - Snívanie v tráve (Etela Farkašová) - Všetko trvá krátko (Irvin D. Yalom) - Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Mnohí z nás ubytovali u seba ľudí z Ukrajiny. Niektorí zháňajú školy a krúžky pre ukrajinské deti, alebo nosia veci do centier pomoci. Utečenecká kríza však môže trvať dlho, takže dnešné nadšenie sa môže preklopiť do únavy, vyčerpania a nakoniec aj hnevu a polarizácie. "Pri Ukrajinských rodinách je kľúčový pocit zmocňovania. Je pre nich dôležité, aby sa čo najrýchlejšie osamostatnili a vlastnili svoje životy. Musíme si dať pozor na to, aby sme z nich nevyrábali ľudí závislých na našej pomoci a podpore," hovorí Karin Andrášiková, ktorá sa venuje utečencom z Ukrajiny ako psychologička a aj ako sociálna pracovníčka. Karin vyštudovala sociálnu prácu a psychológiu so špecializáciou na arteterapiu. Venuje sa terénnej sociálnej práci, poradenstvu pre deti, mládež a rodiny a po vypuknutí vojny na Ukrajine poskytovala prvotnú psychologickú pomoc utečencom priamo na hraniciach. V novej epizóde Ľudskosti sa s ňou Barbora Mareková rozpráva aj o mentálnom zdraví utečencov. Ako vyzerá traumatizácia ľudí, ktorí utiekli pred vojnou a čo potrebujú - tak deti, ako aj dospelí. Karin hovorí o tom, prečo by školy mali teraz zľaviť z akademických nárokov, a venovať zvýšenú pozornosť mentálnemu zdraviu detí - a to nie len ukrajinských, ale aj slovenských. V podcaste rozoberú, ako sa správať k ľuďom z Ukrajiny, ktorí bývajú u nás, alebo v našom susedstve - tak, aby sme boli všetci a všetky v čo najväčšej pohode. "Pomoc je dôležitá, no ak chceme zostať pri zmysloch, je žiaduce, aby sme žili svoje životy - aj s radosťami aj s kávou, aj s kinom a aj s víkendom v horách," vraví Karin Andášiková. Hostka odporučila knihy: - Vojna, ktorá zmenila Rondo (Romana Romanyšyn a Andrij Lesiv) - Hľadanie zmyslu života / Napriek všetkému povedať životu áno (Viktor E. Frankl) - Efekt pripútania (Peter Lovenheim) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Po rokoch úspešnej hereckej kariéry si teraz skúsila rolu režisérky: mladým slovenským ženám v nej pomohla vyjadriť, aké to je, byť v našej spoločnosti dievčaťom. V hre s názvom Krása nevídaná spolu rozobrali medzigeneračné, ale aj spoločenské traumy. Výchovu detí, dogmatické uvažovanie v rodinách a cirkvi, ale aj partnerské násilie - všetko očami dievčat. “Najprv som si myslela, že budeme rozoberať sociálne siete, no tie problémy, čo vyplávali na povrch, boli omnoho závažnejšie,” hovorí Fialová. V predstavení mladé ženy ukazujú bolesť, ktorú odovzdávajú matky dcéram v rámci výchovy, ale aj to, ako na dievčatá vplýva tlak na výzor, či politické diskusie, ktoré smerujú k obmedzovaniu ich práv. No ukážu aj postupné odkrývanie vlastných pocitov v dospelosti, ktoré sa, ešte ako deti, naučili potláčať. “Poprosila som vedenie DPOH, aby nám zaplatili terapeutku, ktorá tam bude s nami, pretože som chcela, aby tá hra bola osobná, aby to boli naozaj empirické skúsenosti mladých žien. Pri takejto hre totiž môžte naraziť na traumu, o ktorej ani neviete. A hercom sa často stáva, že si s tým nevedia rady - a tak cez to prejdú a iba si tú traumu prehĺbia,” dodáva Fialová V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková pýtala na to, ako nové predstavenie vznikalo, čo všetko v ňom vyplávalo na povrch a ako naň reaguje publikum. No zaujímalo ju aj to, ako sa v ženskej koži cíti samotná Zuzana Fialová. Spomenuté v podcaste: - The Confidence Code for Girls (Katty Kay, Claire Shipman) Hostka odporučila knihy: - Ruské denníky (Aľa Rachmanovová) - Svet včerajška (Stefan Zweig) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vrcholový šport je oblasť, v ktorej sa cení víťazstvo. Väčšina ľudí, ktorá sa oň pokúša, ale nakoniec neuspeje. Kľúčovou zručnosťou potom je, vedieť spracovať vlastné pocity sklamania, ale zvládnuť aj hodnotenia zo strany verejnosti, ktoré bývajú niekedy kruté. “Keď som bol dieťa, bolo to veľmi náročné, lebo okolie bolo zamerané na výsledok. A aj ja som to vnímal tak, že najdôležitejšia vec sú výsledky a bez nich nebudem šťastný človek. Bolo veľmi ťažké naučiť pracovať a žiť s tým, že to nie je vždy reálne. Ale že je reálne si to celé užívať,” hovorí najlepší Slovenský triatlonista Richard Varga. V podcaste Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková pýtala, aké to je, vydať zo seba maximum a následne dostávať od novinárov a novinárok otázku: “Prečo nemáte medailu?” “Niekedy je náročné byť nad vecou a kvalitne odpovedať, ja to nie vždy dokážem. Vzorom mi je Peťo Sagan. On vidí, ako to je - a tak to aj povie.” Richard porozprával, ako sa vysporiadal s obdobím depresie, ako mu pomohla terapia a čítanie kníh a tiež o tom, aké to je, mať počas náročnej športovej kariéry zodpovednosť za rodinu s dvoma malými deťmi. Spomenuté v podcaste:  - staršia epizóda Ľudskosti: Rapper Lyrik H o tom, ako mu pomáha meditácia  - “Everyone Is Going Through Something” - esej (Kevin Love) - Sapiens (Yuval Noah Harari) Hosť odporučil knihu: - Behind the Mask (Tyson Fury) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vojna na Ukrajine odkryla mnohé slabé miesta v našej spoločnosti. Nevieme, čo je to demokracia a právny štát, nepoznáme históriu Slovenska a ani našich susedov a máme ilúzie o Rusku. V dôsledku všetkých týchto vecí sme, ako krajina, ohromne zraniteľní voči dezinfo kampaniam. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s bývalou diplomatkou a predsedníčkou Živeny Magdou Vášaryovou o úlohe ľudských práv v demokratickej spoločnosti a tiež o tom, prečo je súčasťou Kremeľskej propagandy aj snaha upratať ženy. “Rakúšania a Poliaci zabudli, že existujú Slováci. Keď som prišla v roku 2000 do Poľska, tak tam spievali, že ’v českých Tatrách je hej’. A my sme za 70 rokov úplne zabudli na to, že existuje Ukrajina. Potrebujeme veľkú kultúrnu zmenu: prestať snívať o Rusku a začať byť Európanmi.” vraví Vášáryová. Spomenuté v podcaste: - Polnočný sused (Magda Vášáryová) - On Tyranny (Timothy Snyder) Hostka odporučila knihy: - The Idea of Galicia (Larry Wolf) - Dejiny Ruska 20. století (Andrej Zubov) - Šeptuchy (Alena Sabuchová) - Knihy Jakubove (Olga Tokarczuk) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ukrajinskí muži musia brániť svoj domov, takže na Slovensko prichádzajú najmä ženy s deťmi. Zbalili sa expresne a v kolóne na hraniciach potom čakali aj niekoľko dní. Mnohé majú zdravotné problémy a trpia aj príznakmi traumatizácie. Popri tom, sa starajú o deti - často aj tie, ktoré práve porodili. Ľudia na Slovensku sa snažia sa pomáhať, no nie všetko, čo robíme, je aj prínosné. "Cieľom nie je upratať si doma skriňu a poslať veci na hranice." hovorí Zuzana Suchová z iniciatívy Kto pomôže Ukrajine. Výhoda finančnej zbierky je v tom, že pokryje výdavky ktoré ľudia nedokážu predvídať. Ženy budú navyše potrebovať služby - od zdravotníčok, cez psychológov a právničky až po laktačné poradkyne. A za tie bude tiež treba zaplatiť. "Ponúkať odvozy je teraz problematické. Autá blokujú cesty v blízkosti hraníc a bránime ľuďom stretnúť sa s tými, s ktorými sa dohodli." hovorí Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva, ktorá pomáha utečencom autečenkyniam na Slovensku. "Ženy s deťmi sa navyše boja nastúpiť do auta niekomu cudziemu." dopĺňa Suchová. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková pýtala expertiek, aké formy pomoci sú v tejto fáze utečeneckej krízy najlepšie. Zdroje informácií o pomoci, spomenuté v podcaste: - Kto pomôže Ukrajine: https://ktopomozeukrajine.sk - Liga za ľudské práva: https://www.ukraineslovakia.sk/sk/home/ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Rodina by mala byť pre každého bezpečným miestom. Pod rúškom výchovy však mnoho detí na Slovensku zažíva násilie - a to práve od rodičov, ktorí by ich mali chrániť. "Násilie ide krížom cez celú spoločnosť." vraví sociálna poradkyňa Ida Želinská. "Násilníci a násilníčky sú takmer vždy príma chalani a príma baby. Je veľmi malé percento ľudí, u ktorých si poviete na prvý pohľad, že: s týmto by som teda nechcela byť." Ľudia, ktorí v detstve zažívajú násilie, trpia počas života rôznymi problémami: v dospelosti môžu mať zhoršené zdravie, znížené sebavedomie, problémy vo vzťahoch, niektorí trpia depresiou, úzkosťami, závislosťami a niektorí sami pokračujú v násilnom správaní. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť reportérka Barbora Mareková zisťovala, čo môžme robiť, keď sme svedkami násilia na deťoch. "Sebavedomá spätná väzba od iných ľudí môže veľmi tomu dieťaťu pomôcť. Ľudia sa správajú tak, ako im je to dovoľované spoločnosťou. Čiže keď sa začne dávať veľa spätných väzieb, správanie sa začína meniť." vraví sociálna poradkyňa Želinská. V tejto epizóde zaznie: - prečo sú rodičia násilní k svojim deťom - čo všetko je prejavom násilia - v akých rodinách sa vyskytuje násilie - aká je úloha štátu v riešení násilia na deťoch - čo majú robiť učitelia, či školské psychologičky, keď sa dozvedia o násilí - aká je úloha sociálych pracovníkov a pracovníčok - ako sa ozvať, keď vidíme rodičov biť svoje dieťa - čo nám ukázali postoje Kataríny Hatrákovej z OĽANO Hostka odporučila knihu: - Deníky 1933-1941 (Victor Klemperer) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

O meditácii koluje veľa mýtov. Časť ľudí si myslí, že pri nej treba vypnúť svoje myšlienky, alebo že pri nej treba sedieť v pozícii lotosa. V skutočnosti sa dá meditovať všade - aj počas chôdze do práce, či pri hre s deťmi. Účinky meditácie sú vedecky potvrdené - pomáha s nepokojom, úzkosťami, či neschopnosťou sa sústrediť. "Cítiť úzkosť je prirodzené, lebo žijeme vo svete, ktorý nás často v niečom ohrozuje. Ide o to, nenechať sa tým pohltiť. A v tomto pomáha meditácia." hovorí inštruktor meditačného centra Pavol Remiáš, známy aj pod umeleckým menom Lyrik H. Reportérka Barbora Mareková sa ho pýtala, ako vyzerajú meditačné pobyty, či ako sa dá meditovať, keď má človek doma malé deti. V rozhovore zaznie: - ako sa Pavol dostal k meditácii - čo je meditácia a s čím pomáha - čo sú najčastejšie mýty a ako môžu škodiť - ako začať meditovať - tipy pre mierne pokročilých - či má zmysel používať meditačnú aplikáciu v mobile Hosť odporučil: - knihu “Hviezdne hodiny Ľudstva” (Stefan Zweig) - album “Magic” (Nas) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Rozprávať sa s deťmi o sexe, sexualite a vzťahoch môže byť pre dospelých náročné. Mnohí nevedia, čo je vhodné povedať, v akom veku, a ako pri tom zvládnuť svoje vlastné pocity obáv, či hanby. Táto zručnosť je však dôležitá: Výskumy ukazujú, že vzdelávanie v tejto oblasti vedie k lepšiemu sebapoznaniu a pozitívnemu sebaobrazu u detí. U mladistvých vedie aj k zníženiu počtu tehotenstiev, interrupcií či sexuálne prenosných infekcií. Je tiež jedným z nástrojov prevencie sexuálneho násilia. V novej epizóde podcasu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s lektorkou Spoločnosti pre plánované rodičovstvo Zuzanou Bendíkovou o tom, ako so svojimi deťmi hovoriť o tejto téme prirodzene. V podcaste rozoberú: - kedy a ako začať s deťmi hovoriť o sexualite - čo je vhodný slovník - čo sú osobné hranice a prečo sú dôležité už aj pre deti - prečo je problém, keď dospelí prekračujú hranice detí - ako vyzerá súhlas a kto ho môže dať - s akými problémami sa deti stretávajú na internete - čo je to kybernásilie - čo nám uniká, keď sa sústredíme na obete a nie na páchateľov Spomenuté v podcaste: - Moje telo patrí mne (Jayneen Sanders) Hostka odporučila knihy: - Dospej Matere (Zuzana Bendíková, Veronika Trnková) - Spolu to zvládneme - Dospievanie (Robert Winston) - Ja a moje telo (Eva Poliaková) - Come as You Are (Emily Nagoski) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vede vďačíme za mnohé skvelé veci no nie je odpoveďou na všetko. V našich životoch je dôležité aj to, čo prežívame a cítime. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s lektorom kritického myslenia a šachovým veľmajstrom Jánom Markošom o tom, kadiaľ vedie hranica medzi vedeckým poznaním a subjektívnym prežívaním - a ako čerpať výhody oboch. V rozhovore rozoberú, prečo sú vo verejnom priestore dôležité príbehy a čo nám o ich sile ukázala napríklad kauza rímskokatolíckeho biskupa Haľka, ktorý sa sťažoval na pozitívne vyobrazenie lesieb v seriáli RTVS. Ján Markoš tiež vysvetlí, ako môže vedomie našej zraniteľnosti a konečnosti zlepšiť naše životy. V podcaste zaznie: - o čo prichádzame, keď zanedbávame svoj vnútorný svet - v čom nám pomáha veda - kde je priestor na pocity, hodnoty a vkus - ako zážitky a pocity ovplyvňujú vedecké poznanie - prečo sú dôležité príbehy - prečo sú dôležité témy ako zraniteľnosť a smrť - prečo sa nám zdá, že zosnulí blízki sú stále s nami - o čo prichádzame, keď vytesňujeme svoju konečnosť Spomenuté v podcaste: - Staršia epizóda ľudskosti s Jánom Markošom: "Ako hovoriť s ľuďmi, ktorí sa nechcú dať zaočkovať proti Covidu"  - Bližšie k sebe (Ján Markoš) - After Life - seriál (Netflix / Ricky Gervais) - Daily Rituals (Mason Currey) Hosť odporučil knihy: - Roviny života (Julian Barnes) - Podzemie (Robert Macfralane) - Phenomenology of the Broken Body (Dahl/Falke/Eriksen) - Arktické sny (Barry Lopez) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Byť rodičom je náročná práca a časť ľudí rieši túto záťaž každovečerným pohárom vína či piva. Nalejú si ho aj ľudia, u ktorých to celkom nečakáme: matky malých detí. Alkohol je pre ne únikom od samoty, obáv, smútku, alebo ho vnímajú ako odmenu za ťažký deň s deťmi. Z popíjania však ľahko vznikne problém, ktorý pretrváva roky a ktorého dlhodobé následky si odnesú aj deti. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s pracujúcou matkou Petrou Blaščák o tom, ako sa problémy s alkoholom začali u nej, čo všetko sa za nimi skrývalo, aký mali vplyv na prácu a rodinu a ako vyzerá odborná pomoc, vďaka ktorej sa jej dnes darí abstinovať. V rozhovore rozoberú: - kde začali Petrine problémy - kto si ich všimol ako prvý - ako sa problémy prejavujú v práci - ako k nim prispieva naša kultúra - prečo má toľko žien sexualitu spojenú s alkoholom - v čom spočíva dopad alkoholizmu na deti - ako vyzerá odborná pomoc a uzdravenie Spomenuté v podcaste: In the Realm of Hungry Ghosts (Gábor Maté) Tělo sčítá rány (Bessel van der Kolk) Dotazník o traumatizácii ACE's: https://www.cdc.gov/violenceprevention/aces/fastfact.html Hostka odporučila knihy: Denník Anny Frankovej - v origináli a pre deti ako komix od Ari Folman Bez hanby o ohanbí (Nina Brochmann a Ellen Stokken Dahl) Narodený v modrú stredu (Daniel Tammet) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

"Aj mne by kedysi veľmi pomohlo, keby o tom niekto hovoril” vraví novinárka denníka SME Michaela Žureková, ktorej diagnostikovali syndróm dráždivého čreva. Tráviace ťažkosti komplikujú osobný aj pracovný život mnohým ľuďom - no sú s tým väčšinou sami. Michaela v podcaste Ľudskosť hovorí, čo sa stalo, keď o nich povedala blízkym, a ako jej pomohol psychológ. V tejto epizóde príde na reč aj téma priateľstva žien. Reportérka Barbora Mareková s Michaelou rozobrala prekážky ktoré bránia ženám spolupracovať a tiež spôsoby, ako sa jedna na druhú môžme dívať inak. V rozhovore zaznie: - ako sa stala novinárkou - čím oslovujú Michaelu témy, ako sú práva žien a práva LGBT+ ľudí - aké má odozvy na články a podcasty o týchto témach - ako zistila, že má tráviace ochorenie - čo spúšťa jej problémy s trávením - ako ju tieto ťažkosti obmedzujú v práci a osobnom živote - ako jej pomáha psychoterapia - na akých základoch stojí rivalita žien - ako môžu ženy zmeniť svoje vnímanie a podporiť sa navzájom Hostka odporučila knihy: Ľudskosť (Rutger Bregman) Neviditeľné ženy (Caroline Criado Perez) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Juraj Čokyna vyštudoval politológiu a stal sa novinárom. Časom sa však rozhodol, že chce na vlastnej koži spoznať, ako žijú ľudia, ktorých životná skúsenosť nemá vo verejnej debate priestor. Cez program Teach for Slovakia, sa zamestnal ako učiteľ na základnej škole, ktorú navštevujú aj deti z vylúčených rómskych komunít. V podcaste Ľudskosť sa ho reportérka Barbora Mareková pýtala, ako sa cítil a čo zistil - o sebe, o deťoch a ich rodičoch, o učiteľoch a o celej našej spoločnosti. Juraj rozpráva aj o svojej súčasnej práci vo výrobnom závode, kde spoznáva realitu ľudí, ktorí tvrdo pracujú no napriek tomu zarábajú málo a necítia spoločenské uznanie a rešpekt. V podcaste rozoberú: - aké to je, pracovať vo výrobe - aké to je, byť učiteľ na základnej škole na východe Slovenska - akým ťažkostiam čelia deti z vylúčených komunít - prečo im školy v dnešnom nastavení nedokážu pomôcť - prečo sa mnohé dievčatá stanú matkou už ako teenagerky - čo sa musí zmeniť, aby deti mali šancu - čo potrebujú učitelia, ak chcú deti niečo naučiť - prečo si Juraj vyberá náročné a zle platené zamestnania - koho sa oplatí podporiť ak chceme vidieť zmenu Spomenuté v podcaste: kniha "A okraje máš kde" (Juraj Čokyna) Hosť odporučil: "Narodila jsem se pod šťastnou hvězdou" (Elena Lacková) "Za ostrou hranicou" (Zuzana Kusá) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Zdenu Studenkovú poznajú všetky generácie Sloveniek a Slovákov - v divadle a televízii je konzistentne úspešná celé dekády. Na hviezdnom piedestáli je to ale niekedy aj ťažké. Pre zachovanie vnútorného pokoja sa Zdena drží radšej ďalej od niektorých stránok na internete: “Všetci si myslia že som už obrnená. No voči niektorým veciam sa obrniť nedá.” V podcaste Ľudskosť sa jej reportérka Barbora Mareková pýtala na mentálne zdravie umelkýň a umelcov. Zdena hovorí o svojom sebaobraze a kráse, ale aj o tom, ako prežívala študentské roky, materstvo, prácu v divadle a televízii, či o svojom novom divadelnom predstavení, ktorým chce posmeliť ženy, aby nezabúdali samy na seba. V podcaste rozoberú: - ako sa Zdena cítila v škole - kto ju hodnotovo rozvíjal, počas jej študentských čias - ako prežívala tehotenstvo a materstvo - ako dnes vníma divadlo a televíziu - ako hercom a herečkám pomáha práca spracovať vlastné emócie - prečo je pre Zdenu dôležité cítiť sa vo svojom tele dobre - aké to je, ísť na internet, keď je človek slávna žena - ako vníma bulvár a satirické stránky na Facebooku - čo jej dodáva silu, čo ju baví a na čo sa teší Hostka odporučila knihy: Svetlo, ktoré nevidíme (Anthony Doerr) Trilógiu: Dieťa 44, Tajný prejav, Agent 6 (Tom Rob Smith) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Asertívna komunikácia je základná životná zručnosť, ktorú by sme sa mali naučiť ešte ako deti. Väčšina z nás má však problém stanoviť si hranice - či už voči priateľom a blízkym alebo aj pri kolegoch v práci. Snaha každému vyhovieť je choroba, ktorou v našej spoločnosti trpia najmä ženy a dôsledkom je únava, nespokojnosť so vzťahmi, zhoršené mentálne zdravie a niekedy aj ohrozenie vlastnej fyzickej bezpečnosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Biankou Urbanovskou, trénerkou sebaobrany. Rozoberajú spolu svoje vlastné problémy so stanovovaním si hraníc a tiež zistenia, ktoré im v živote pomohli zastať sa seba samej. Z rozhovoru sa dozviete: - čo sú to hranice a prečo majú ženy problém si ich stanoviť - ako nás ovplyvňuje výchova a spoločenské normy - čo je to people pleasing - ako zniesť nepríjemné pocity pri stanovovaní hraníc - ako riešiť, keď nás niekto nerešpektuje - ako spoločenské očakávania poškodzujú mužov - ako naučiť asertívne komunikovať deti – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Jeden z najbežnejších spôsobov, akým sa my ľudia rozdeľujeme do skupín, je podľa toho, či sme, alebo nie sme veriaci a o ľuďoch z “tej druhej” skupiny máme často predsudky: niektorí ateisti považujú veriacich za naivných a menej bystrých ľudí, a niektorí veriaci si zas myslia, že ateisti sú ľudia bez morálnych zásad. Do predvianočnej epizódy Ľudskosti si reportérka Barbora Mareková pozvala evanjelickú farárku Annu Polckovú, aby sa porozprávali o svojom vierovyznaní. Anna Polcková hovorí o svojej práci farárky a aj o tom, čo ju naučil blízky kontakt s ľuďmi. Rozobrali tiež, prečo máme od Vianoc také vysoké očakávania a prečo Štedrý deň v slovenských rodinách nezvykne mať atmosféru z vianočných reklám. V rozhovore zaznie: - čo obnáša práca farárky - ako sa Anna Polcková díva na Bibliu - či je kresťanstvo kompatibilné s dnešným svetom - či sa postoje cirkvi môžu v niečom aj zmeniť - prečo sú Vianoce pre mnohých záťažový test - ktoré skupiny ľudí majú zložité Vianoce - ako z nich urobiť sviatky väčšieho pokoja - v čom vidí Anna Polcková hodnotu Vianočného príbehu Hostka odporučila knihy: - Parabible (Alexandr Flek) - Lidé Lži (M. Scott Peck) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

"Sestra mi volala, že ju v čakárni opľul pacient, pretože ho upozornila, aby si nasadil rúško." hovorí prezidentka komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. Počas koronakrízy agresivita ľudí eskaluje, no podobné zážitky trápili sestry dlhodobo.  Ide o začarovaný kruh: Nemocnice si ich neevidujú a sestry ich nikomu nehlásia, lebo neveria, že to má nejaký zmysel. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková pýtala na mentálne zdravie sestier a pôrodných asistentiek. Podľa Ivety Lazorovej zažívajú sestry zlé zaobchádzanie už celé desaťročia - neraz aj zo strany kolegov.  V rozhovore rozoberú sexuálne obťažovanie v nemocniciach, sexizmus v populárnej hudbe a v televízii, ale aj to, prečo väčšinu sestier čaká po návrate z práce ešte druhá šichta. V rozhovore zaznie: - ako sa Iveta lazorová stala sestrou - s kým žije a o koho sa stará - aká je realita v nemocniciach a v ambulanciách z pohľadu sestier - ako vnímajú sestry nezaočkovaných pacientov - ako vyzerá sexuálne obťažovanie sestier - čo si myslí o "Sestričke z Kramárov" - prečo sa sestry nesťažujú, keď zažijú zlé zaobchádzanie - ako vnímajú pôrodné asistentky stav nášho pôrodníctva - prečo majú iný pohľad na pôrod, ako lekári Hostka má rozčítané: - Nôž (Jo Nesbo) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V našej kultúre veľmi oceňujeme priebojnosť, suverénny prejav a žoviálnosť. Začína to už v detstve: Tichšie deti sú tlačené do verejného vystupovania, len aby naplnili očakávania dospelých. Introvertní dospelí zase čelia predsudkom - v práci, alebo aj na rodinných oslavách. Pokoj a rozvážnosť sú pritom kvality, ktoré prinášajú do rodín, firiem a aj do politiky veľa dobrého. V novej epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s introvertom Otom Kóňom, ktorý pôvodne podnikal v gastronómii a dnes pracuje ako konzultant pre malých podnikateľov. V podcaste vysvetľuje, prečo sa veľkú časť života pokúšal byť extrovertnejší a ako si postupne našiel cestu k tomu, čo naozaj je. V podcaste rozoberú: - v akej rodine Oto vyrástol - ako sa cítil ako dieťa - prečo sa veľkú časť života snažil byť extrovert - kedy začal oceňovať svoju introverziu - ako môže šéf podporovať introvertov vo svojej firme - aké sú spoločenské predsudky voči introvertom - čo prináša do politiky pokoj a rozvážnosť - vďaka čomu si Oto rozumie s extrovertnou manželkou - ako mu pomohla psychoterapia Spomenuté v rozhovore: - kniha “Quiet” (Susan Cain) Hosť odporučil knihy: - Maybe You Should Talk to Someone (Lori Gottlieb) - Džentlmen v Moskve (Amor Towles) - Jiný TGM (Pavel Kosatík) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

“V hraničnej situácii človek zistí, že najväčšia hodnota je čas.” Hovorí expertka na sociálne siete, známa pod menom Tami. Jej profil sleduje na Instagrame množstvo ľudí, no málokto pozná aj jej životný príbeh. Keď mala tri roky, rodičia ju poslali preč z Kyjeva, aby ju ochránili pred následkami Černobyľskej tragédie. Po viacerých presunoch sa Tami ocitla na Slovensku, kde vyrástla. V novej epizóde Ľudskosti hovorí ako sa, ako 10 ročná, začala učiť po Slovensky a ako si postupne začala plniť sny o rodine a práci: “Pochopila som, že keď si nemôžem prisadnúť k žiadnemu stolu, môžem si vytvoriť vlastný stôl”. Z rozhovoru sa dozviete: - ako to vyzeralo v 80-tych rokoch na Ukrajine - ako sa Tami dostala z Kyjeva až do Vrábeľ - ako zdolávala jazykové a kultúrne prekážky - ako rástlo jej sebavedomie a odolnosť - čo ju naučilo materstvo - ako ľuďom pomáha využívať sociálne siete Hostka odporučila knihy: Rozhovory s Bohom (Neale D. Walsch) No Filter (Sarah Frier) Mamou po 30 (Tamara Rogožníková Gončarova) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

"Zistenie, že pacient nie je sám so svojim problémom a že ho už niekto riešil, môže byť veľmi uzdravujúce. Dodáva ľuďom nádej." hovorí psychiater a psychoterapuet Daniel Ralaus z Fakultnej nemocnice v Trenčíne. My všetci a všetky potrebujeme bezpečné miesto, kde sa môžeme vyrozprávať. Skupinová terapia je vedecky overená metóda, ktorá účinkuje pri väčšine psychických ťažkostí, ale aj ako opora počas zložitých životných období. V novej epizóde podcastu Ľudskosť sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s odborníkom, ktorý má bohaté skúsenosti s vedením takýchto skupín a pýta sa ho aj na to, ako môžeme poznatky zo skupinovej terapie využiť my všetci a všetky vo svojich každodenných životoch. V rozhovore rozoberú: - Čo je to komunitná starostlivosť a denný stacionár - Aké problémy môže človek priniesť do skupinovej terapie - Ako presne funguje liečivý efekt skupiny - Čo robí počas skupinovej terapie odborník/čka - Ako je to s peniazmi - kto platí za takúto terapiu - Ako ju podporuje štát - Aké sú poznatky so zahraničia - Ako využiť terapeutické techniky vo vzťahoch s blízkymi Hosť odporučil knihu: “Když tělo řekne NE” (Gabor Maté) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Prečo ide časť Bratislavčaniek rodiť radšej do dedín a menších miest v Rakúsku a Česku? Ako nás chránia ľudské práva pri pôrode? A ako by vyzeralo pôrodníctvo, ktoré chráni mentálne zdravie rodiacich žien a ich detí? “Cieľom nemá byť ideálny pôrod pre všetky ženy, ale rešpektujúca zdravotná starostlivosť pre všetky ženy určite áno.” hovorí Miroslava Rašmanová zo Ženských kruhov - občianskeho združenia, ktoré sa venuje právam tehotných a rodiacich žien. V novej epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková pýta na skúsenosti a pocity slovenských žien, ktoré rodili u nás, ale aj v zahraničí. Miroslava Rašmanová porozprávala, prečo začala riešiť tému pôrodníctva, ako vníma verejnú debatu o tejto téme - a v čom vidí jej hlavné problémy. V rozhovore rozoberú: - ako vplýva personál na priebeh pôrodu a na mentálne zdravie žien - čo je to “Mother Baby Friendly” iniciatíva - ako vyzerá dôstojnosť pri pôrode - prečo nedokážeme vypočuť ženy, ktoré sa sťažujú na traumatický pôrod - ako sa zmenili podmienky pre rodiace ženy a ich deti počas pandémie - čo odporúčajú medzinárodne uznávané odborné autority Hostka odporučila knihu: Trauma a uzdravenie (Judith Herman) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

"Nepoznáš niekoho na Antolskej?" Nejak takto sa na Slovensku začína riešenie zdravotných problémov. A zabúdame, že by to malo byť inak. Základom životného pokoja nás všetkých je fungujúci štát a inštitúcie, ktoré sú nápomocné každému - bez ohľadu na to, či má vplyvných známych. Kvalita inštitúcií však u nás nie je politickou prioritou - a dôvera, či súdržnosť je preto v našej spoločnosti aj preto nízka. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva so sociologičkou Elenou Gallovou Kriglerovou o tom, ako si slovenskí politici si zľahčujú svoju prácu a ako zneužívajú naše úzkosti - najmä z toho, či sme v bezpečí. *** V rozhovore zaznie: prečo je v demokracii kľúčová dôvera ako sa žije ľuďom v rôznych častiach Slovenska prečo nám vadia ľudia, ktorí sú iní ako my ako nás ovplyvňujú peniaze, rodina, či náboženstvo prečo sme stále v strehu ako sa správajú politici v krajinách, kde je kľud *** Spomenuté v podcaste: The Tyranny of Merit (Michael Sandel) *** Hostka odporučila knihy: Invisible Women: Exposing Data Bias in a World Designed for Men (Caroline Criado Perez) Co je odtud vidět (Leky Mariana) – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

"Deti sú hrdinovia empatie," hovorí psychologička a EMDR terapeutka Erika Bilíková. Naše mentálne zdravie sa nastavuje už v detstve - podľa dospelých, ktorí sa o nás starajú. Ich prežívanie a videnie sveta väčšina z nás zrkadlí celý svoj život - bez toho, aby sme si to uvedomovali. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková pýta na konkrétny mechanizmus prenosu traumy z generácie na generáciu. Čo s nami robí zlé zaobchádzanie zo strany rodičov, a prečo je dôležité sa k týmto zážitkom v dospelosti vrátiť. V rozhovore zaznie: - čo sa stane ľuďom, ktorí zažijú ťažké veci a nespracujú ich - ako sa na mentálnom zdraví našich predkov podpísala vojna - ako sa trauma rodičov prejavuje v ich prístupe k deťom - aké to je, byť dieťa traumatizovaných rodičov - ako vplýva na deti fyzické násilie - ako ich ovplyvní emocionálna nedostupnosť rodičov - čo potrebuje každé dieťa pre zdravý vývin - ako vieme riešiť vlastnú traumatizáciu, aby sme ju neposúvali ďalej *** V epizóde bolo spomenuté: Alice Miller - psychoanalytička a autorka kníh: - The Drama of the Gifted Child - Thou Shalt Not Be Aware - Banished Knowledge - For Your Own Good *** Hostka odporučila knihu: Tajemství předků (Peter Teuschel) - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

O mužoch a ženách panujú mnohé mýty: napríklad, že mužom nejde varenie a ženy to zas nevedia s počítačom. Počúvali sme ich už ako deti, takže väčšina z nás ich má za samozrejmé. Tieto predstavy však majú náklady: ženy si neveria, sú unavené a majú nízky príjem. Veronika Pizano robí v občianskom združení Aj ty v IT, ktoré sa snaží riešiť rodovú nerovnosť v IT sektore. V podcaste hovorí, čo všetko bráni ženám zapojiť sa do IT sektora a ako sa to jej tímu darí zmeniť. Rodové stereotypy rieši Veronika aj u seba doma. S manželom sa starajú o tri deti, čo im do života prinieslo viacero skúšok. Veronika vysvetľuje, ako im v zložitej fáze pomohla párová terapia a ako si v partnerstve nastavili pravidlá tak, aby ich rodina fungovala lepšie. V podcaste sa dozviete: - prečo majú chlapci bližšie k počítačom a IT - prečo si dievčatá v detstve prestanú veriť - ako k tomu prispievajú rodičia a spoločnosť - ako kvôli tomu neskôr ženy prichádzajú o peniaze - ako môže aj v dobrom vzťahu vzniknúť kríza - ako k tomu prispievajú naše podvedomé návyky z detstva - v čom vie pomôcť párová terapia - ako sa dá vyriešiť rozdelenie úloh v domácnosti - ako pomáha terapia v snahe byť lepším rodičom - ako sa dá popri povinnostiach postarať aj o seba *** Spomenuté v podcaste: Brave, not Perfect (Reshma Saujani) Parenting Beyond Pink & Blue (Christia Spears Brown) *** Hostka odporučila knihy: Možno by si sa mala s niekým porozprávať (Lori Gottlieb) Tři jablka spadlá z nebe (Narine Abgarjan) - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Ako dieťa mala veľmi rada knihy. Bola múdra a snaživá, no život jej komplikovali predsudky. Rómske dievčatko sa narodilo do chudobnej rodiny a v škole ju trápila šikana. Pomohol jej láskavý prístup učiteľky, knihovníčok a neskôr aj spolužiačky Lenky, vďaka ktorej sa začlenila medzi rovesníkov. Po tom však otehotnela a nasledovala ďalšia kaskáda komplikácií - v zdrvujúcej chudobe musela mladá rodina riešiť vážne zdravotné problémy všetkých svojich členov, vrátane bábätka. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva so Janette Maziniovou Motlovou o jej živote, ktorý zachytila v knihe "Cigánka". Janette rozpráva o zložitých momentoch, ale aj o tom, ako sa jej podarilo mnohé problémy prekonať - a o tom, čo môžeme urobiť my všetci a všetky, keď nám záleží Rómkach a Rómoch žijúcich medzi nami. V rozhovore zaznie: - v akej rodine Janette vyrástla - ako sa cítila v škole, prečo začala čítať knihy - ktoré postavy z kníh jej pomáhali cítiť sa lepšie - ako ju podporila učiteľka a knihovníčky - ako sa stala prvýkrát mamou - čo musela robiť, aby uživila malé dieťa - ako riešila zdravotné problémy bábätka - ako funguje naše zdravotníctvo, keď ho potrebuje rómska žena - prečo sa rozhodla pre interrupciu a ako spätne vníma svoje rozhodnutie - ako sa dostala do pozície riaditeľky štátnej inštitúcie - ako pomáha deťom dnes a ako im vieme pomôcť my všetci *** Spomenuté v podcaste: How to be an Antiracist (Ibram X. Kendi) *** Hostka odporučila knihu: Luciferov efekt (Philip Zimbardo) - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

"Štát sa spolieha na to, že matka neopustí svoje dieťa," hovorí bývalý politik SDKÚ-DS Pavol Frešo. Jeho syn Alan Frešo zostal po operácii mozgu v bdelej kóme a potrebuje intenzívnu, 24 hodinovú starostlivosť. Spolu s manželkou a dvoma staršími deťmi sa Pavol Frešo dohodol, že sa o najmladšieho syna budú starať doma a svoj rodinný život prispôsobia jeho potrebám. V podcaste Ľudskosť rozpráva o tom, ako starostlivosť o Alana vyzerá a aký má vplyv na mentálne zdravie a na fungovanie celej rodiny. V rozhovore zaznie: - ako začali vážne zdravotné problémy malého Alana Freša - čo je to bdelá kóma - čo potrebuje človek, ktorý je v bdelej kóme - ako funguje rodina, ktorá sa stará o ťažko choré dieťa - čo pomáha rodine prežiť náročné obdobie - ako vidí Pavol Frešo svoju budúcnosť - aké skúsenosti majú Frešovci so zdravotníckym systémom - ako sa po tejto skúsenosti spätne díva na politické priority SDKÚ-DS *** Hosť odporučil knihy: Literárne poklesky (Stephen Leacock) Chatrč (William Paul Young) - Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

"Dospel som vďaka spravodajstvu Markízy, ale aj vďaka svojej žene," hovorí úspešný televízny reportér, moderátor a entertainer Viktor Vincze.  Na nahrávanie podcastu prišiel v oblečení zo second handu a vysvetlil, prečo ho trápi práve klimatická kríza a ako sa snaží pre túto tému získať aj nás. Reportérka Barbora Mareková sa ho pýtala, ako sa tvarovali jeho postoje a sebavedomie, ako vníma svoj vzťah s rodičmi a manželkou, prečo verejne hovorí o neplodnosti a kedy máva najväčšiu trému. V rozhovore rozoberú: - aké to je, byť známy a zaujímavý pre bulvár - čo Viktora formovalo v detstve a čo v dospelosti - ako vznikalo jeho sebavedomie a schopnosť verejne vystupovať - aký má vzťah s otcom - či mu neprekážal vyšší vek partnerky - ktorá práca ho teší najviac - prečo má SUV, keď rieši klimatickú krízu - čo mu pomáha neprepadnúť svojmu egu *** Hosť odporučil knihu: Nová Zem (Eckhart Tolle) *** Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Problémy so spánkom, bolesti brucha, búšenie srdca, nárazové prejedanie, fajčenie alebo neustále obavy, ktoré človek nedokáže vypnúť. Úzkosti sú u nás najčastejšie sa vyskytujúci problém v oblasti mentálneho zdravia. Vznikajú zvyčajne už v detstve, ale poháňa ich aj to, čomu v dospelosti veríme a ako sa správajú ľudia okolo nás. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva so psychologičkou a psychoterapeutkou Janou Vyskočil o vedeckom poznaní v oblasti úzkostí. Rozoberú spolu, prečo sa tento problém nedá riešiť silou, ale naopak - väčšou všímavosťou a jemnosťou k sebe samému. V rozhovore zaznie: - ako k úzkostiam prispieva genetika a ako výchova - ako sa prejavuje úzkosť a čo je to úzkostný záchvat - čo je to útok, útek a zamrznutie - prečo a ako úzkosti zaťažujú celkové zdravie - ako k úzkostiam prispievajú hodnoty a kultúra, v ktorej žijeme - čo je to zvedavá všímavosť a sebasúcit - čo je to uzemnenie a aké techniky fungujú pri úzkostiach *** Hostka odporučila knihy: Chlapec, krtko, líška a kôň (Cherlie Mackesy) Cirkadiánny kód (Satchin Panda) *** Spomenuté v podcaste: epizóda podcastu Ľudskosť o hraniciach a people pleasingu *** Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Pred rokmi napísal článok o tom, aké ponaučenia sa dajú odniesť zo straty blízkeho. K prežívaniu tejto smutnej udalosti sme sa teraz vrátili. V podcaste Ľudskosť Adam porozprával, ako rodinná tragédia zmenila jeho pohľad na to, čo je spravodlivé. Reportérka Barbora Mareková sa ho pýtala aj na emocionálnu stránku novinárskeho povolania, na to, či v médiách dokážeme robiť sebareflexiu, ale zaujímal ju aj Adamov nový druh spolupráce s denníkom SME. V podcaste rozoberú: - ako ho zmenila smrť blízkeho - ako vnímal články o tragédii v novinách - prečo sa rozhodol pre prácu na voľnej nohe - aké výzvy ho čakajú a ako ich chce zvládnuť - čo je podľa neho dobrá novinárčina - kam smeruje žurnalistika v čase Facebooku a Instagramu - ako ju robiť zodpovedne a zároveň v nej vidieť zmysel - ako oddychovať, keď človek intenzívne prežíva svoju prácu *** Hosť odporučil knihu: Glenn Greenwald - "Nikto sa neskryje" *** Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Okolie vidí schopného a šarmantného človeka, no partnerka či deti znášajú obrovskú psychickú záťaž. Človek s narcistickou poruchou zneužíva svojich blízkych na sýtenie vlastných potrieb. V opakujúcich sa cykloch manipulácie u nich vyvoláva pocity zodpovednosti, viny či strachu a získava tak pozornosť, obdiv a poslušnosť. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s novinárkou Ivou Mrvovou, ktorá zmapovala nefyzické násilie v rodinách v unikátnom printovom seriáli. Slovenské ženy aj muži Ive porozprávali svoje príbehy o tom, čo prežili vo vzťahu s narcistom či narcistkou, ale aj o tom, ako sa im po rokoch utrpenia podarilo za seba postaviť. V rozhovore rozoberú: - Ako sa človek zamotá do vzťahu s narcistom a prečo je ťažké mu odolať - Prečo sa čarovné správanie narcistického partnera po čase zmení - Ako narcistický človek manipuluje partnera či partnerku - Prečo a ako poškodzuje svoje deti - Prečo je ťažké z takéhoto vzťahu odísť - V čom sa líšia príznaky narcizmu u muža a u ženy - Akí ľudia sa stávajú obeťou narcistickej šikany - Ako vyzerá psychické násilie v rámci katolíckej cirkvi *** Seriál Ivy Mrvovej o nefyzickom násilí: https://www.postoj.sk/temy/serial-o-nefyzickom-nasili *** V rozhovore hostka odporučila: - film "Môj kráľ" (Mon roi); r. 2015 - knihu "Mužský narcizmus" od Raphaela M. Bonelliho - Youtube kanál: "Spoznejte svého psychopata" *** Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Má mať plod právo na život? Toto je otázka, ktorá sa v debatách o interupčnej legislatíve objavuje najčastejšie. Má však jeden háčik: Jej zodpovedanie nepomáha vyriešiť problém a nastaviť dobré pravidlá. V tejto epizóde Ľudskosti sa novinárka Barbora Mareková rozpráva s odborníčkou na ústavné právo Luciou Berdisovou o tom, čo sú lepšie otázky a čo by nám pomohlo pozrieť sa na tému inak. Rozoberú spolu: - o čo ide v diskusii o umelom ukončení tehotenstva - koho a ako chráni slovenská ústava - ako sa k ukončeniu tehotenstva postavil ústavný súd - či a kedy sú práva ženy v rozpore s právami plodu - kto chodí na interrupciu najčastejšie - či existujú bezdôvodné interrupcie - ako nás ovplyvňuje naše detstvo a názory okolia na tému interrupcií - koho hlas chýba v diskusii o umelom ukončení tehotenstva - Hostka odporučila knihy: "Real estate" od Deborah Levy "The costs of living" od Deborah Levy "Things I don't want to know" od Deborah Levy – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Neznášanlivosť voči utečencom a migrantom sa u nás vybičuje zvyčajne tesne pred voľbami. Naposledy to bolo v roku 2015 a 2016, keď zároveň vrcholila migračná kríza, no problematické vyjadrenia sa začínajú objavovať aj teraz - počas krízy v Afganistane. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s Michaelou Pobudovou, riaditeľkou občianskeho združenia Mareena, ktoré v spolupráci so štátnymi inštitúciami u nás pomáha utečencom usadiť sa, nájsť si prácu, či školu pre svoje deti. V podcaste rozoberú: prečo sa ľudia stávajú utečencami kto sú, odkiaľ prišli a ako sa k nám dostali aké prekážky museli prekonať na ceste k nám čo u nás robia, ako sa cítia ako utečencov vnímajú Slovensky a Slováci ako sa Michaela díva na vyjadrenia politikov a na prácu médií v pokrývaní tejto témy kde, a ako môžeme utečencov spoznať osobne Spomenuté v podcaste: Dokumentárny film "For Sama" (Pre Samu) Hostka odporučila knihu: "Dievča, žena, iné" od Bernardine Evaristo – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Krutá "módna polícia", ktorá hodnotí postavu a oblečenie žien, alebo kultúra diétovania, ktorá nám podsúva, že do plaviek treba najprv schudnúť, sú v našej spoločnosti považované za normálne - no majú svoju cenu. Štíhlosťou sa trápia stále mladšie deti - niektoré už vo veku 10 rokov. Počas dospievania tak prichádzajú o zážitky, vzdelanie, radosť zo života a niekedy aj o život samotný. Poruchy príjmu potravy sú mentálne ochorenie s najvyššou mierou úmrtnosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s aktivistkou Valentínou Sedilekovou, ktorej sa z tohto ochorenia podarilo uzdraviť a teraz sa pokúša zmeniť systém pomoci pre ďalších ľudí s podobnými ťažkosťami. Valentína vysvetľuje, čo u nej spustilo problémy so sebaobrazom, ako znel vnútorný hlas, ktorý ju nútil chudnúť, čo potrebovala od svojho okolia a čo podľa nej môžeme robiť my všetci, aby sme pred ochorením chránili ľudí okolo nás. Z rozhovoru sa dozviete: - čo môže v deťoch spustiť nezdravý vzťah k jedlu - ako na nás pôsobia vzory na sociálnych sieťach či v televízii - aké príznaky má bulímia a anorexia - prečo ju niektorí odborníci prirovnávajú k závislosti - ako vyzerá terapia - ako vieme podporiť človeka s poruchou príjmu potravy - prečo sú pochvaly a komplimenty rizikové a čo je lepšia alternatíva - ako funguje profesionálna podpora v zahraničí, ktorá by pomohla aj ľuďom u nás Hostka odporučila knihu: “Medical Management of Eating Disorders” 3. vydanie, od C. Laird Birmingham a Janet Treasure. Nájdete ju napríklad tu: https://www.amazon.com/Medical-Management-Eating-Disorders-Birmingham/dp/1108465994 – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V minulosti sa odborníci na mentálne zdravie sústredili na určovanie diagnóz ako je depresia, úzkostná porucha či narcistická porucha osobnosti, no do popredia sa dostáva iný prístup. Terapia, ktorá skúma náš životný príbeh a to, ako zážitky z detstva ovplyvňujú náš sebaobraz, naše reakcie na okolnosti, situácie a aj na naše vzťahy - k partnerovi, partnerke či deťom. V tejto epizóde sa reportérka Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou, psychoterapeutkou a školiteľkou Katarínou Kárászovou o tom, ako traumy vznikajú, ako menia náš život a ako vyzerá terapia, ktorá ich môže uzdraviť. Z rozhovoru sa dozviete: - ako vzniká depresia či úzkosti - čo má spoločné závislosť od alkoholu so závislosťou od nakupovania - ako vzniká narcizmus a potreba ovládať iných - ako sa trauma rodičov prenáša na deti - prečo má traumatizovaný človek problém ovládať svoj hnev - ako vyzerá terapia, ktorá adresuje traumy z detstva – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Asertívna komunikácia je základná životná zručnosť, ktorú by sme sa mali naučiť ešte ako deti. Väčšina z nás má však problém stanoviť si hranice - či už voči priateľom a blízkym alebo aj pri kolegoch v práci. Snaha každému vyhovieť je choroba, ktorou v našej spoločnosti trpia najmä ženy a dôsledkom je únava, nespokojnosť so vzťahmi, zhoršené mentálne zdravie a niekedy aj ohrozenie vlastnej fyzickej bezpečnosti. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Biankou Urbanovskou, trénerkou sebaobrany. Rozoberajú spolu svoje vlastné problémy so stanovovaním si hraníc a tiež zistenia, ktoré im v živote pomohli zastať sa seba samej. Z rozhovoru sa dozviete: - čo sú to hranice a prečo majú ženy problém si ich stanoviť - ako nás ovplyvňuje výchova a spoločenské normy - čo je to people pleasing - ako zniesť nepríjemné pocity pri stanovovaní hraníc - ako riešiť, keď nás niekto nerešpektuje - ako spoločenské očakávania poškodzujú mužov - ako naučiť asertívne komunikovať deti – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Vakcíny sú dostupné a účinné aj pri nových variantoch koronavírusu, no Slovensko si nevie zabezpečiť kolektívnu imunitu. Ľudia s poruchami imunity sa nemôžu dať zaočkovať vôbec, deti do 12 rokov k vakcíne zatiaľ nemajú prístup, no najväčším problémom u nás zostáva neistota a nedôvera obrovskej skupiny dospelých, ktorí majú na očkovanie nárok. Spoločnosť bude chránená až vtedy, keď sa dajú zaočkovať minimálne tri štvrtiny z nás. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľom kritického myslenia Jánom Markošom, ktorý vysvetľuje, ako sa dá viesť dialóg s ľuďmi v našom okolí, ktorí s očkovaním váhajú, alebo sa mu chcú vyhnúť. Z rozhovoru sa dozviete: - prečo sa ľudia boja očkovania - prečo sú v téme očkovania kľúčové pocity ľudí - prečo nefunguje nálepkovanie, poučovanie a výsmech - ako viesť rozhovor s človekom, ktorý je proti očkovaniu - či by malo byť očkovanie povinné - prečo sa my, ľudia, mýlime a čo s tým vieme robiť – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Mesto, v ktorom žijeme, ovplyvňuje naše každodenné pocity a prežívanie. Ak sme napríklad často v zápche, znižuje to našu pohodu a oberá o čas, ktorý by sme trávili niečím, čo nás teší. Uličky, ktoré sú odkladiskom zaparkovaných áut, zas prichádzajú o život a pohyb. Naopak, verejné priestory, ktoré zohľadňujú potreby detí, ich rodičov, ale aj senioriek a seniorov, podporujú pocity radosti a súdržnosti medzi ľuďmi. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s expertkou na verejné priestory Zorou Pauliniovou o tom, ako vyzerá mesto, ktoré podporuje mentálne zdravie rôznych skupín obyvateľov a obyvateliek. Z rozhovoru sa dozviete: - ako vyzerá doprava, ktorá podporuje mentálne zdravie ľudí - ako vyzerajú budovy a štvrte, v ktorých sa dobre cítime - prečo sa má mesto zaoberať správaním žien, detí, teenagerov či seniorov - ako zapájať verejnosť do plánovania a predchádzať konfliktom - ako do mestského plánovania zapojiť deti - aké priestory podporujú empatiu a súdržnosť medzi ľuďmi – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Znalostná ekonomika či kritické myslenie sú témy, o ktorých sa u nás veľa hovorí. Menej pozornosti však venujeme tomu, ako sa počas vzdelávania cítime a aký vplyv majú pocity na našu schopnosť učiť sa a rozvíjať. My, ľudia, sa najefektívnejšie učíme vtedy, keď sa cítime byť v bezpečí. A najviac sa učíme od ľudí, ktorí sa nám páčia a ktorým dôverujeme. Samostatné myslenie sa rodí v takej triede, kde môžeme povedať, čo si naozaj myslíme, kde sa môžeme mýliť a kde sa nemusíme obávať, že budeme šikanovaní alebo vysmiate. V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s učiteľom základnej školy Petrom Humayom o tom, ako bezpečné prostredie pre svoje žiačky a žiakov vytvára on sám. V rozhovore sa dozviete: - aká je rola učiteľa v podpore mentálneho zdravia detí - ako na učenie detí vplývajú dysfunkcie v rodine - ako učiť deti, ktoré majú problém udržať pozornosť - ako zohľadniť potrebu detí sa hýbať - ako komunikovať s rodičmi, ktorí sa k dieťaťu správajú problematicky - ako chrániť deti pred šikanou zo strany spolužiakov a ako ju riešiť, ak nastane – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V našej kultúre sa zvykne hovoriť, že čo nás nezabije, to nás posilní. Vedecké skúmanie však ukazuje trochu iný príbeh. Traumatické zážitky, ktoré zažívame ako deti, oslabujú naše telo a zhoršujú naše zdravie po celý život. V tejto epizóde sa Barbora Mareková rozpráva s psychiatričkou, psychoterapeutkou a výskumníčkou Natáliou Kaščákovou o tom, aké sú aktuálne vedecké poznatky o traumatizácii v detstve a aké zdravotné problémy nás môžu v dôsledku traumatizácie trápiť v dospelosti. V tejto epizóde sa dozviete: - prečo je dôležité zaoberať sa zážitkami z nášho detstva - čo všetko nám mohlo spôsobiť v detstve traumu - prečo a ako si naše telo zapamätáva traumatické zážitky - aké zdravotné ťažkosti majú ľudia, ktorí boli v detstve traumatizovaní - ako vyzerá medzigeneračný prenos traumy - koľko Sloveniek a Slovákov zažilo v detstve traumu - aké typy traumy sú u nás najčastejšie - ako vnímajú tému traumatizácie v detstve lekári, či policymakeri v slovenskom zdravotníctve - ako chrániť deti pred vznikom traumy – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

To, čo zažívajú deti, má dôsledky pre celú spoločnosť. Časť dospelých sa - v mene výchovy - správa k deťom hrubšie, ako k iným dospelým. Akoby fakt, že sa deti od nás niečo učia, ospravedlňoval, že sa k nim správame povýšenecky a menej citlivo. Ak ale k deťom pristupujeme autoritatívne, nemôžeme čakať, že sa budú správať demokraticky. V tejto epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s lektorkou rešpektujúceho prístupu k deťom Radkou Rendošovou. Rozobrali spolu, čo sa s deťmi deje, keď od nich dospelí vyžadujú poslušnosť. A čo môžu byť lepšie ciele výchovy. Z rozhovoru sa dozviete: - ako sa cíti dieťa, ktoré zažíva rešpekt dospelých - prečo pri výchove nestačí, že rodičia svoje dieťa ľúbia - ako sa správajú dospelí, ku ktorým sa kedysi ich rodičia správali nadradene - ako podporiť u detí zodpovednosť - ako na deti pôsobí, keď ich chválime a ako ich vieme podporiť aj inak – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

LGBT+ ľudia zažívajú psychické problémy častejšie, ako väčšinová spoločnosť. Môže za to najmä spoločenský tlak a stres, ktorému sú LGBT+ ľudia vystavení v škole, v rodine a aj v práci. Barbora Mareková sa porozprávala s psychológom Andrejom Kurucom o tom, ako sa cítia predovšetkým mladí LGBT+ ľudia. Rozobrali spolu, aké to je objavovať svoju identitu, znášať odmietanie zo strany rodiny, sledovať dianie v parlamente, kde sa útočí na práva ľudí s inou vzťahovou orientáciou. V tejto epizóde sa dozviete: - v akom veku objavujú LGBT+ ľudia svoju identitu - prečo niektorí ľudia zistia, že sú LGBT+ až v neskoršom veku, keď majú deti s partnerom opačného pohlavia - ako vyzerá coming out - aký typ terapie pomáha LGBT+ ľuďom - ako na nás pôsobí, keď je láska vo filmoch a seriáloch zobrazovaná len medzi ľuďmi s opačným pohlavím - ako LGBT+ ľudia prežívajú, keď sa za nich rodičia a starí rodičia postavia aj verejne – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

V druhej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychológom a trénerom Róbertom Vavrom o násilí v blízkych vzťahoch. Rozoberú spolu, prečo majú muži problémy s násilím výrazne častejšie ako ženy a ako sa im dá pomôcť zmeniť svoje správanie. V tejto epizóde sa dozviete: Ako zážitky z detstva ovplyvňujú to, či máme sklony k násiliu V čom nás ovplyvňujú rodové stereotypy, napríklad očakávania, ktoré máme od chlapcov a mužov V čom nás ovplyvňujú tradície a náboženstvo Ktoré povolania a pracovné pozície môžu u človeka zvyšovať sklony k násiliu Ako zvládajú muži svoju meniacu sa rolu v rodine a v spoločnosti Ako sa dá pracovať s emóciami, napríklad s hnevom tak, aby neviedol k násiliu Ak máte návrhy na témy alebo nám chcete niečo odkázať, napíšte na ludskost@sme.sk.

Pred pár mesiacmi obletel slovenské aj zahraničné médiá prípad Sone z pumpy, ktorá bola podľa mediálnych výstupov obeťou sexuálneho násilia. Namiesto obáv o jej bezpečnosť a zdravie sa ľudia začali na prípade zabávať - a mnohí to robia dodnes. V prvej epizóde podcastu Ľudskosť sa Barbora Mareková rozpráva s psychologičkou Barborou Kuchárovou, ktorá Soňu z pumpy pozná osobne. Rozoberú spolu, prečo máme ako spoločnosť problém súcitiť so ženami v sexbiznise. Dozviete sa: v akých rodinách vyrástli ženy, ktoré pracujú v sexbiznise ako ich životné voľby ovplyvňujú traumy z detstva, napríklad zanedbávanie zo strany dospelých, alebo sexuálne násilie ako ich vnímajú ich vlastné deti prečo je ťažké so sexbiznisom skončiť prečo ich spoločnosť zosmiešňuje, odsudzuje a vytesňuje na okraj, hoci sú v zložitej a nebezpečnej situácii ako sa k nim stavia štát a prečo vláda zoškrtala rozpočet, ktorý pomáhal ženám pracujúcim v sexbiznise ako im v čase pandémie pomohol bratislavský sex shop Ak máte návrhy na témy alebo nám chcete niečo odkázať, napíšte na ludskost@sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ludskost@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Ľudskosť a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Ľudskosť.

Predstavujeme nový týždenný podcast denníka SME Ľudskosť. Reportérka Barbora Mareková sa v ňom bude s hosťami a hostkami rozprávať o zraniteľnosti, empatii a mentálnom zdraví. Budú odpovedať napríklad aj na otázky, prečo máme problém s alkoholom a prečo bulvár prenasleduje ľudí, ktorí sa začnú liečiť. Prečo sme zlí na ženy, ktoré nie sú štíhle. A prečo si vo voľbách vyberáme narcisov. Prečo sa muži tvária, že to dávajú, aj keď sa trápia, a prečo sa chcú ženy rozkrájať, aj keď o to iní nestoja. A najmä, prečo nechodíme na terapiu, hoci by nám ozaj pomohla. Podcast Ľudskosť vychádza každý štvrtok.