Hostia podcastu, Lucia Mládeková z Tatranu a Vladimír Michal z Artfora hodnotia uplynulý knižný rok z pohľadu predaja a titulov, ktoré čitateľov zaujali najviac. Vysvetľujú, prečo sa snažia vydávať aj slovenských autorov a či má slovenská literatúra nejaké špecifiká. Dozvieme sa, ako prebieha proces edičného plánu a aký je vkus slovenského čitateľa. Prezradia, v čom ich ostatný vianočný predaj prekvapil a ako úzko súvisia ich tržby s klimatickými zmenami. S moderátormi Pavlom Sibylom diskutujú aj o tom, prečo zahraničné bestsellery nie sú na Slovensku zárukou úspechu. „Neprišli sme na to, prečo oceňovaní zahraniční autori nie sú u slovenských čitateľov obľúbení,“ hovorí Lucia Mládeková. Témou podcastu bol aj Fond na podporu umenia. Podľa hostí, jednania s ním dokazujú, že tam sedia ľudia, ktorí majú otvorené uši, bystré hlavy a sú ochotní počúvať pripomienky. Slovenský knižný trh sa podľa respondentov mení. Začína prevládať non-fiction a vychádza viac pôvodnej slovenskej literatúry, čo sa odrazilo aj na súťaži Anasoft litera. Z roka na rok musia jej porotcovia prečítať viac hodnotených kníh.  

Hostia podcastu, spisovateľka Daniela Kapitáňová a aforista Tomáš Ulej boli blízkymi priateľmi nedávno zosnulého básnika, prozaika, dramatika, textára a kráľa aforizmov Tomáša Janovica. Obaja mu desať rokov spravovali sociálne siete. Za ten čas zablokovali iba jediného človeka. „Sociálne siete sú pre aforizmy úžasný prostredím,“ tvrdí Tomáš Ulej. Respondenti v podcaste prezrádzajú aj to, ako sa Tomáš Janovic vyrovnával s tým, že prežil holokaust, čo rozhodlo, že v roku 1968 napokon neemigroval a čo vo svojej tvorbe považoval za najdôležitejšie. „S Tomášom Janovicom odišiel svet, v ktorom ľudia snímajú klobúky a hovoria ruky bozkávam,“ objasňuje jeden z hostí.  Aforizmy, ktoré zaznejú v podcaste:  · Čo si hovorímev každom režime: prežime. · Čo moja žena povie, toplatí(m). · Hovoríme čo sa patrí, robíme, čo sa patrí, aby nám všetko patrilo. · Prečo sme kostra? Aby niečo zostalo aj po takých, po ktorých by inak nič nezostalo. · Nehovoríme vyvraždiť, ale vyhladiť. · Hovoríte, že za všetko môžu Žida. Keby ste neboli leniví, mohli ste za to môcť vy. · Prečo sa jeden človek nevolá ľud? Lebo jeden človek je viac ako ľud. · Bosého si kúpiš už aj šnúrkami do topánok. · Keď máme ísť so ženou do divadla na siedmu, ja začínam byť nervózny o šiestej, moja žena o deviatej. · V dobrom aforizme sa jedno oko smeje, druhé plače. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

To, ako sa o zvieratách rozprávame a akú o nich píšeme literatúru, sa podpisuje na našom správaní voči zvieratám. Na právach a povinnostiach, ktoré im určujeme, či na etike, ktorú zvieratám prisudzujeme. Pohľad na zvieratá sa však v modernej spoločnosti aj pod vplyvom literatúry a humanitných vied mení a pred nami tak vyvstáva otázka,ako by sme sa k nim mali správať a čo by sme mali voči nim pociťovať.    Modrosleposť, nový román slovenskej spisovateľky Kataríny Kucbelovej, je plný rôznych obrazov zvierat, ktoré ukazujú vzťah človeka a zvierat v celkom prekvapivých súvislostiach. V podcaste hovorí o tom, čo ju k „románu o zvieratách“ viedlo, aká literatúra ovplyvnila jej vlastný pohľad na zvieratá, ale aj o zásadných rozdieloch medzi perspektívou humanitných vied a pozíciou krásnej literatúry. Druhá hostka, Ivana Hostová, skúma, akým spôsobom sa v našej kultúre ustálili určité stereotypné chápania zvierat a ako sa tieto koncepty odrážajú na našom vzťahu k zvieratám. Výskum v tejto oblasti pokladá za vzrušujúci a naliehavý zároveň. Tvrdí, že ekologickým problémom sa v súčasnosti nemôžu vyhýbať žiadne spoločenské odbory. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Úspešná a oceňovaná poetka Katarína Kucbelová, napísala svoju druhú prozaickú knihu s názvom „Modrosleposť“. Vyšla minulý rok vo vydavateľstve Slovart. V príbehu vystupujú dvaja hlavní hrdinovia – introvertná rozprávačka a jej bývalý učiteľ Molnár. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu. Román otvára viacero tém, ako sú materstvo, násilie na ženách, starnutie, či smrť. Je to román o vlastných väzeniach a o bludnom hľadaní cesty von. Rozprávačka prežíva neustály vnútorný konflikt. V podcaste zaznie ukážka, v ktorej sa zamýšľa nad tým, aké by to bolo hibernovať. Priznáva, že naplno žiť nedokáže ani len polovicu z roka. Nočný spánok je pre ňu iba slabá kompenzácia, ku koncu roka sa cíti taká vyčerpaná, že by tri alebo štyri mesiace najradšej prespala. Katarína Kucbelová je autorkou viacerých básnických zbierok, jej prozaickým debutom bola novela „Čepiec“ (2019), ktorá sa stretla s mimoriadnym ohlasom. Ocenenie Zlatá vlna 2023 získala za zbierku básní „K bielej“. Ukážku z jej najnovšej knihy „Modrosleposť“ číta herečka Lujza Garajová Šrámeková. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V súčasnej dobe začína téma umelej inteligencie vstupovať do našich životov a jej použitie kladie čoraz viac otázok a etických dilem. Čo všetko tento mohutný nástup prinesie, je z veľkej časti na nás. Pokiaľ ale vývoj umelej inteligencie nebudeme usmerňovať a necháme ho stáť nazlých základoch, v určitej fáze ju už zrejme skrotiť nedokážeme. Zuzana Husárová, úspešná slovenská poetka, literárna vedkyňa a akademička na katedre digitálnych umení a katedre teórie na VŠMU v Bratislave, vytvorila spolu s manželom, programátorom Ľubomírom Panákom ešte v roku 2016 Lizu Gennart – neurónovú sieť GPT 2, ktorá píše poéziu. „Jej výstupy boli veľmi dobré, vzhľadom na to, že sme ju trénovali iba dva dni,“ približuje proces vzniku. V podcaste hovorí o počiatkoch tvorby literatúry vytvorenej neurónovou sieťou GPT2. Respondentka v rozhovore vysvetľuje riziká, ktoré môže priniesť vývoj umelej inteligencie v najbližšom čase. „Sme v ére, kedy bude extrémne podstatné kriticky uvažovať o všetkom, čo robíme, aké zdroje čítame, aké máme kritické myslenie, pretože tu budeme zavalení množstvom informácií,“ dodáva. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kniha s mierne provokatívnym názvom Postsedliaci - Slovenský ľudový protest od autora Juraja Buzalku s veľkým nadhľadom komentuje našu súčasnosť i moderné dejiny. Kniha nezarezonovala iba medzi čitateľmi, recenzent Martin Posch chváli spisovateľa za to, že sa nebojí otvárať aj otázky, ktoré mnohým akademikom nemusia byť príjemné. V knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve Mamaš nájdeme úvahy na témy: slovenská kaviareň, pandémia, klimatická kríza, ale aj populizmus. Veľkú časť v nej zaberá náš postoj voči menšinám. Kritik Martin Posch oceňuje, že dielo kladie bolestivé, ale dôležité otázky a robí tak bez zbytočného pátosu.  Text, ktorý bol uverejnený v časopise Knižná revue, číta herec Kamil Kollárik. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

„Existovali mnohé otázky, ktoré som si v súvislosti s otcovým životom kládla a chcela som na ne dostať konzistentnú odpoveď,“ vysvetľuje spisovateľka Denisa Fulmeková v podcaste Knižná Revue. Napísala knihu rozhovorov so svojím otcom, Jozefom Kotom, pod názvom: Pohyb v uzavretom kruhu. V podcaste priznáva, že kniha o otcovi sa jej nepísala ľahko. Pýtala sa na jeho bohatú a nevšednú prekladateľskú tvorbu, ale i na obdobie, keď na ministerstve kultúry počas normalizácie zastával funkciu riaditeľa odboru umenia. „Bolo zložité robiť rozhovor s otcom, vnášala som tam kontroverzné otázky, ale zároveň som ho hlboko milovala. Bolo ťažké mu robiť prokurátora, lebo zároveň vo mne bola aj obhajkyňa.“ Autorka opisuje, aký vzťah mal jej otec s vtedajším ministrom kultúry, Miroslavom Válkom. „Básne Miroslava Válka milovala aj moja mama,“ prezrádza. Denisa Fulmeková je presvedčená o tom, že pre rodinu je dôležité zaznamenávať pamäte seniorov a chrániť ich ako najcennejšie dedičstvo. V rozhovore odhalí, čo do knihy nedala a čo ju na otcových odpovediach úprimne prekvapilo. Zmieňuje sa o situáciách, ktoré jej o vzťahoch a o období bývalého režimu povedali viac ako čokoľvek iné. „S odstupom času otcovi lepšie rozumiem“, konštatuje respondentka. „Asi nemal vo svojej výbave hrdinstvo, alebo chuť postaviť sa na odpor. Čo by som robila ja v jeho koži? S najväčšou pravdepodobnosťou by som nebola schopná postaviť sa na odpor a pridať sa k disentu. Moja generácia by sa na životy svojich rodičov mala pozerať aj s takýmto pochopením. Naši rodičia v niečo verili, budovali štát a potom sa ukázalo, že to bolo márne. Asi by sme ich nemali súdiť, veď do života nám vstupujú rôzne aspekty a ja si nemyslím, že by môj otec robil vedomé zlo.“  Jozef Kot patril k priekopníkom teórie prekladu a výuky. Svojimi prekladmi z anglickej a americkej literatúry obohatil slovenských čitateľov o diela Williama Shakespeara, Jeroma Davida Salingera, Williama Faulknera, Ernesta Hemingwaya, Jamesa Joycea, a mnohých iných. Knižný rozhovor s Jozefom Kotom si môžete zakúpiť v každom dobrom kníhkupectve alebo na našej stránke: https://www.litcentrum.sk/dielo/pohyb-v-uzavretom-kruhu Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.

Richard Pupala napísal knihu s názvom „Druhý čierny zošit“ a jeho strašidelné príbehy nás zavedú do bratislavskej Petržalky, ale aj na vidiek, či do temného lesa. Kniha je pokračovaním jeho úspešného diela s názvom „Čierny zošit“, ktoré vyšlo v roku 2017 a bolo nominované na prestížnu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera a na cenu Európskej únie za literatúru.   V knihe „Druhý čierny zošit“, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Lindeni stretneme ľudí bez domova, opustené domy a budeme svedkami čohosi tajomného a neobvyklého.  Ukážku z knihy číta herec Kamil Kollárik. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei.  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra predstavujú svoje najobľúbenejšie knihy. V podcaste Knižná revue zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov, ako aj tipy na detskú literatúru. V rozhovore s moderátorom Dadom Nagyom respondenti vysvetľujú, čím ich dielo zaujalo a prečo ho čítali s veľkým pôžitkom. Zoznam kníh spomenutých v podcaste: Katarína Kucbelová - Modrosleposť Petra Hůlová - Nejvyšší karta Mila Haugová - Stigma : písať Jana Juhásová - Belasé Ó Básnická cesta Rudolfa Juroleka Soňa Balážová, Dávid Marcin - Dozvedela som sa, že žiješ Adam Allsuch Boardman: Ilustrované dejiny filmu Balla – Medzi ruinami Katarína Fedorová – Vyššia moc Jon Fosse - Lodenica  Barbara Zmušková - Život v Kocke Fatma Aydemir - Džinovia Necati Öziri - Vatermal Ivana Gibová - Babička Ali Smith - Leto Miloslav Švandrlík - Černí baroni Josef Škvorecký - Tankový prapor Ďuro Balogh Peter Gärtner - Deň radosti CIPÁR&LOGO.ETC, Miroslav Cipár: Univerzálny tvorca (Vladislav Rostoka a i.) Robert Galbraith – séria detektívok Ali Hazelwood – Analýza lásky Dominika Madro - Dediči posmrtnej ríše Caitlin Doughty - Dym v očiach Lana Bastašić - Chyť zajaca Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Piata kniha spisovateľky Ivany Gibovej vyšla len nedávno a sociálne siete sú už plné pochvalných komentárov. Viacerí recenzenti sa zhodli, že je to zatiaľ jej najlepšie dielo. Kniha s názvom Babička vyšla vo vydavateľstve Vlna. Hlavná hrdinka Magdaléna vyrastá spolu s bratom, otcom alkoholikom, poddajnou matkou a dominantnou babičkou. Magda svoje detstvo zažila v socialistickom malomeste. Jej traumy z detstva sú stále prítomné, aj keď je už dávno dospelá. V pútavom príbehu sú načrtnuté viaceré ťažké témy, avšak knihe nechýba humor, irónia, cynizmus. Ukážku z knihy prečíta herečka Lujza Garajová-Schrameková. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Soňa Uriková sa nedávno stala víťazkou našej najprestížnejšej literárnej ceny Anasoft litera. Podľa odbornej poroty napísala najlepšie prozaické dielo vydané v minulom roku, a to poviedkovú knihu Dôvod na radosť. V podcaste prezradí, ako vníma úspech knihy a ako sa stotožňuje s rôznymi nálepkami, ktoré jej dielo dostáva. Hoci tieto texty vznikali pred tromi rokmi, pre autorku sú stále živé. Priznáva, že v poviedke Marika sa nachádzajú najintímnejšie časti, aké kedy napísala.  „Chcem sa nazývať spisovateľkou, je to pre mňa dôležité a vždy aj bolo“, tvrdí. „Chcem sa stále zlepšovať.“ Doteraz pracovala na Úrade vlády, teraz plánuje byť na voľnej nohe a venovať svojej tvorbe viac času. „Umenie nie je napísať jeden dobrý text, umenie je napísať ten ďalší text ešte lepší,“ dodáva. Milovníčka muzikálov vyštudovala scenáristku a v podcaste približuje, ako jej tento odbor poskytol pohľad do vlastného písania, aj nazerania na svet. S moderátorom Danielom Domorákom sa porozprávajú aj o tom, čo znamená vysoká a nízka literatúra. „Vyčítajú mi, že v textoch používam príliš veľa vulgarizmov,“ poznamenáva Soňa Uriková. „Ja si to vôbec nemyslím.“ Respondentka v rozhovore nešetrí chválou na významného slovenského prozaika: „Jazykové majstrovstvo Pavla Vilikovského mi príde nedosiahnuteľné.“ Poslucháči sa dozvedia aj to, ktorú knihu by si podľa nej mal prečítať každý a čoho sa čerstvá laureátka Anasoft litera bojí najviac.  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V novej knihe Lukáša Cabalu „Spomenieš si na Trenčín?“, ktorú vydalo vydavateľstvo Artforum, sú príbehy pretkané humorom a magickým realizmom. Kniha voľne nadväzuje na spisovateľove dve predošlé diela Satori v Trenčíne a Jar v Jekaterinburgu, výborne však funguje aj samostatne. V príbehoch opäť figuruje Vincent, svojský majiteľ antikvariátu. Stretneme sa aj s Laurou, jeho kolegyňou a kamarátkou a spoznáme Tamaru, izraelskú novinárku, ktorá pátra po svojich predkoch v Trenčíne. Lukáš Cabala, ako sa píše v recenzii od Lucii Halovej, predstavuje Trenčín zahalený minulosťou, autor si povzdychne aj nad ničením priemyselných pamiatok, ktorého sme svedkami v súčasnosti. Vidíme však aj Trenčín zahalený nocou či okorenený záhadou. Mesto mnohým dôverne známe tak ponúka nové pohľady. Celú recenziu na túto knihu a veľa iných článkov si môžete prečítať, v aktuálnom, novembrovom čísle časopisu Knižná revue. Ukážku z knihy číta herec Luboš Kostelný. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Slovenska Jana Karšaiová napísala debut o rozpade Československa v kontexte rodinných vzťahov a nazvala ho „Zamatový rozvod“. Minulý rok zaň získala nomináciu na prestížnu taliansku cenu Premio Strega. Výnimočné na jej nominácii je nielen to, že sa jedná o debut, ale že nomináciu získala ako cudzinka. V rozhovores ňou sa dozviete, ako jej knihu vnímajú v Taliansku, v Čechách i na Slovensku. „Taliani sa v strednej Európe príliš neorientujú, nezaujíma ich to, pre nich je to východný blok,“ hovorí. „Príbeh, kde rozpad Československa načrtávam najmä cez vzťahy ich zaujal. Po prečítaní knihy, si mnohí z nich našu históriu vyhľadávali na internete.“    Písať začala počas materskej dovolenky, aby sa nezbláznila. Neskôr sa prihlásila na kurz tvorivého písania. „Lektor sa nás na prvej hodine spýtal, kto z nás si myslí, že je tu najhorší. Zdvihla som ruku a on sa ma spýtal prečo. Vysvetlila som mu, že som cudzinka. Pred taliančinou som mala veľký rešpekt. Spomínaný kurz vo mne odblokoval zábrany. Nadobudla som pocit, že si môžem dovoliť písať aj v cudzom jazyku.“ Mala šťastie na literárnu agentku a editorku v jednom. V podcaste približuje ich vzájomnú spoluprácu a proces tvorby. Tvrdí, že aj vďaka nej je text v knihe prepracovaný a motívy na seba nadväzujú. V podcaste prezradí aj to, či je možné presadiť sa v Taliansku bez literárneho agenta, ako vzniká obálka za pomoci umelej inteligencie a ktoré témy rezonujú v súčasnej talianskej próze. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Slovenský nadrealizmus sa dočkal výpravnej publikácie. Prináša množstvo osobnej korešpondencie rôznych ľudí, bez ktorých by obraz nadrealizmu nebol úplný.  Autormi publikácie "Slovenský nadrealizmus v korešpondencii (1935 – 1948)" sú Dušan Teplan a Marián Kamenčík. V článku Jaroslavy Šakovej, ktorý v podcaste zaznie, sa dozviete, že najmä otvorené listy dopĺňajú biele miesta v histórii tohto umeleckého smeru. Autorka v nasledujúcom texte vysvetľuje, prečo zmysel pre humor a hravosť predstaviteľom slovenského nadrealizmu rozhodne nechýbal. Túto knihu označila za Ariadninu niť v bludisku nadrealistického okruhu autorov a to tak pre súčasné ako i budúce generácie. Text bol uverejnený v časopise Knižná revue a prečíta ho herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Za knihu Psy malých plemien získala prestížne poľské literárne ocenenia i nomináciu. Búra v nej mýty o depresiách. Poľská spisovateľka Olga Hund vysvetľuje prečo sa rozhodla písať práve o tejto téme: „Pri článkoch o depresii je vždy fotka peknej ženy, ktorej vlasy zakrývajú tvár. Sedí v peknom oblečení, v peknom interiéry. Jediné, čo ju odlišuje od ostatných ľudí, je jej smutná tvár. Toto je stigmatizujúci obraz o duševnom zdraví. Depresia nevyzerá tak, že máš čas chuť a možnosť obliecť si pekné pyžamo, obklopiť sa kvetinkami a šálkou. Nemáš silu si upratať byt, nemáš silu sa osprchovať a tvoje vlasy nie sú čisté. Toto je skutočný obraz.“ Z jej knihy bude aj film, príbehu sa chopil uznávaný poľský režisér. Spisovateľka tiež prekladá slovenskú beletriu do poľského jazyka „Pozerala som veľmi veľa zlých mafiánskych filmov, aby som Pišťankov jazyk mohla nacítiť.“ Rozdiel medzi súčasnou poľskou a slovenskou prózou nevidí. Trendy sa jej zdajú rovnaké. „Bohužiaľ, Poliaci slovenskú literatúru moc nečítajú,“ konštatuje úprimne. Silná časť podcastu zaznie vtedy, keď sa respondentka rozhovorí o svojej dobrovoľníckej aktivite na poľsko-bieloruskej hranici. Pomáha utečencom schovaným v lese a podelí sa o naozaj mrazivé a osobné zážitky. V podcaste tiež prezradí, čo jej na Bratislave prekáža a ktorú slovenskú knihu bude prekladať najbližšie. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Týmito slovami opísal novú publikáciu slovenskej ilustrátorky Han Donau autor recenzie, ktorá odznie v tomto podcaste. Recenzent Jakub Pavlovský, predstavuje Jazero ako poetickú obrazovú publikáciu, v ktorej sú slová rovnako dôležité ako ilustrácie. Hlboké intímne obrazy sa v nej spájajú s minimalistickým textom. Priznáva, že o knihe sa píše ťažko, pretože ju každý číta inak. Nie je to len kniha na jedno prečítanie, podobne ako nemôžeme prečítať len raz Malého princa. Autorka knihy, Han Donau tvrdí, že jediná cesta, ako sa vyrovnať so smútkom je premeniť ho na niečo, čo nás presahuje a spája s ostatnými. Jej dielo ponúka viac otázok ako odpovedí a je výnimočné nielen obrazovou časťou, ale rovnako nezvyčajné je aj svojim formátom. Text bol uverejnený v časopise Knižná revue a prečíta ho Marek Vaňous. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V máji tohto roku zomrel významný prekladateľ Ján Vilikovský. Jeho doménou bola moderná anglická a americká literatúra, do slovenčiny preložil mnohé z významných diel od autorov ako William Faulkner, Norman Mailer, Philip Roth, Edgar Allan Poe, Ernest Hemingway, Salman Rushdie, či Francis Scott Fitzgerald. Je nositeľom mnohých ocenení za umelecký preklad. Napr. Ceny P.O. Hviezdoslava a Ceny Zory Jesenskej. Igor Navrátil, jeho niekdajší žiak a neskôr aj priateľ prijal pozvanie do podcastu a rozpráva o tom, ako sa spoznali, z akej rodiny Ján Vilikovský pochádzal (bol bratom spisovateľa Pavla Vilikovského), dotkne sa aj jeho súkromia a rozoberie diela, ktoré preložil. Igor Navrátil, prekladateľ z anglického a francúzskeho jazyka v rozhovore vysvetľuje prístup starej prekladateľskej školy a nové predstavy o preklade. Podelí sa aj o to, čo ho Ján Vilikovský naučil. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ľúbostné romány zažívajú na sociálnych sieťach rozmach. Instagram, či TikTok je plný príspevkov a videí o červenej knižnici. Z aktu súkromného čítania milostných románov pri svetle nočnej lampy sa stáva verejná činnosť. Priaznivci ukazujú svoje rebríčky najštipľavejších kníh, či knižných frajerov. Tento žáner už nepotrebuje mať v tlači reklamu. Vo virtuálnom priestore ju zabezpečuje aktívna čitateľská komunita, recenzenti, či knižní influenceri. V podcaste si vypočujete článok, ktorý porovnáva súčasné trendy s tými minulými a zisťuje, čo už nie je v červenej knižnici tabu. Dozvieme sa v ňom, že hodnotenia kritikov na obálkach milostných románov chýbajú. Nahradili ich pochvalné slová iných autoriek píšucich podobné knihy. Text bol uverejnený v časopise Knižná revue, napísala ho Lenka Macsaliová a prečítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Víťazkou dvadsiateho siedmeho ročníka literárnej súťaže Poviedka sa stala Lucia Pálinkáš. „Toto bola jediná poviedka, ktorú som zatiaľ napísala, respektíve jediná, ktorú som aj dokončila.“  Doposiaľ sa do žiadnej podobnej súťaže neprihlásila, ani nič nepublikovala. Literatúra je však súčasťou jej života: „Veľa čítam a pracujem v kníhkupectve.“ Víťazná poviedka má názov „Pod nechtami čisto“ a jej autorka priznáva, že text je do veľkej miery autobiografický. „Myslím, že preto som vyhrala túto súťaž, lebo v mojej poviedke sú obrazy, ktoré mnohí z nás poznajú z detstva a zachytila som ich formou, ktorá sa porote páčila.“ Hostkou podcastu je aj predsedníčka poroty Nicol Hochholczerová. Opisuje, ako súťaž prebiehala, ako na začiatok dostali všetci členovia poroty osemkilové anonymné balíky textov na čítanie.  „Písanie je pre mňa intímna záležitosť,“ hovorí. „Ako porotkyňu súťaže Poviedka ma dojímalo, že autori sú ochotní podeliť sa o svoje vnútorné svety a pozorovania s rizikom, že nebudú úspešní.“Tvrdí, že všetky poviedky prihlásené do súťaže spája špecifická citlivosť voči sebe, voči svetu. Citlivosť, ktorú autori vedia vnímať a vedia ju podať. Je presvedčená o tom, že krátke prózy majú svoje čaro: „Poviedky ako žáner sú super, máte to na pár ciest električkou a nebude vás mrzieť, že to musíte zatvoriť pred koncom.“ Herečka Michaela Fech v úvode podcastu prečíta ukážku z víťaznej poviedky. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte hovo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskúliteratúru.

V druhom špeciálnom vydaní podcastu si vypočujete výberový článok z mesačníka Knižná revue. Je o výnimočnej britskej spisovateľke Bernardine Evaristo, držiteľky Bookerovej ceny, u nás známej vďaka knihe „Dievča,žena, iné“.   Autorkou článku je Lucia Halová, ktorá vyššie zmienenú knihu aj preložila. Nasledujúci text poodhalí spisovateľkino neľahké detstvo v Londýne. Narodila sa v roku 1959 rodičom zo zmiešaného páru a radšej sa ani nechodila hrávať na ulicu. Aj keď bola spolovice biela, pre ostatných bola iba čierna. Neskôr založila „Divadlo černošiek“ prvé svojho druhu v Británii a začala písať. Nerobí jej problém zahodiť do koša 200 napísaných strán a začať tvoriť odznova. Prekladateľka románu „Dievča, žena, iné“ v texte otvorene priznáva ako veľmi sa vytrápila, aby vety mali rovnakú silu ako v origináli. „Keď som dostala ponuku prekladať tento román, potešila som sa, no zároveň zľakla. Počúvala som o spisovateľkinom nezvyčajnom štýle – čo ak mi nesadne? No len čo som sa pustila do čítania, naskočila som na autorkinu hru s textom a jej písanie ma uchvátilo.“ Text načítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Prof. Tomáš Kubíček, literárny vedec, riaditeľ Moravskej zemskej knižnice v Brne a blízky priateľ Milana Kunderu už ako študent vedel, že spisovateľove texty prekračujú český román a patria do svetovej literatúry. V podcaste vysvetľuje, v čom je jeho tvorba výnimočná. „Kunderove knihy komunikujú s čitateľom a neopovrhujú ním. Sú stále aktuálne a dodnes majú schopnosť oslovovať ľudí po celom svete.“ Hosť v rozhovore s Dadom Nagyom opisuje rozhodnutie Milana Kunderu vystúpiť z verejného priestoru. „Francúzi si Kunderu adoptovali v polovici osemdesiatych rokov. Na rozdiel od Čechov, akceptovali, že Milan na verejnosti nekomunikuje.“ Reč bude aj o knižnici Milana Kunderu, ktorá sa nachádza v Brne. Je v nej uložených viac ako 3000 autorových publikácií, recenzie a časť dokumentačného archívu s korešpondenciou. Po spisovateľovej smrti, bola z Paríža do Brna dovezená aj jeho súkromná knižnica. Tento rozhovor sa uskutočnil iba niekoľko hodín po tom, čo ju prof. Kubíček doviezol z Kunderovho bytu v Paríži do Brna. Prof. Tomáš Kubíček poslucháčom približuje situáciu po Kunderovej smrti. Hovorí o tom, že kníhkupectvá v Paríži menili výklady, rešpektované francúzske noviny mu venovali celé strany a európsky parlament si ho uctil minútou ticha. „Počul som, že bývalý francúzsky prezident François Mitterrand sa po Kunderovej smrti okamžite skontaktoval s pani Kunderovou a navrhol štátny pohreb.“ Respondent sa v podcaste nevyhol ani súkromným spomienkam: „Najosobnejšiu vec, ktorú od neho mám je jeho klobúk. Daroval mi ho, keď som vychádzal z jeho bytu a vonku pršalo. Povedal mi, aby som mu ho už nevracal, aj tak ho nemal rád.“ Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Vo výberovom texte časopisu Knižná revue budete počuť článok prekladateľky Valérie Juríčkovej. Podľa nej, skutočnú Ukrajinu nepoznáme a už vôbec nepoznáme literatúru tejto krajiny. Je presvedčená o tom, že bez kníh nebudeme schopní pochopiť „ukrajinskú dušu“, ich svet, všetku tú ich čudnosť a výnimočnosť. Valéria Juríčková prekladá ukrajinskú beletriu aj za cenu nedospatých nocí a pracovných víkendov. Tvrdí, že preklady potrebujeme ako soľ. V článku otvorene konštatuje, že Putin je Putinom aj vďaka textom Tolstého, či Dostojevského. „Pocit, že by sme mali kritizovať Dostojevského je pre nás taký svätokrádežný, akoby sme sa mali pustiť do kritiky Biblie.“ Text načítala herečka Michaela Fech. Partnerom podcastu je kníhkupectvo Panta Rhei. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka píše aj beletriu. V prvej časti podcastu hovorí o Ústave Slovenskej republiky, ktorú kedysi nazval „puzzlami poskladanými z náhodných záchvatov velikášstva“. Dozvieme sa, ako ústava vznikala a ako dlho to trvalo.„Ak by ústava mala zachrániť národ, kládli by sme na ňu príliš vysoké ambície,“ vysvetľuje. Je presvedčený o tom, že ústava nemôže zachrániť národ predtým, čo je v ňom zlé. To musí urobiť občianska spoločnosť. Radoslav Procházka bol spolutvorcom novely, ktorá upravuje situáciu, keď vládne vláda bez dôvery. Čo ukázala prax? Aj na tieto otázky odpovie moderátorovi Pavlovi Sybilovi. Spolu sa pozrú na ústavu ako na literárny text. V druhej časti podcastu Radoslav Procházka hovorí o svojich spisovateľských ambíciách. Je vášnivým čitateľom beletrie. Mal vnútornú potrebu písať a vyskytol sa mu časový priestor, ktorý nechcel premrhať: „Záhaľka vo mne vzbudzuje výčitky“. Dozviete sa, prečo svoj vydarený debut „Na brehu spieva dav“ napísal pod pseudonymom. Vďaka sociálnym sieťam v ňom hlavná hrdinka zažíva peklo. „Dav na internete dokáže šialené veci,“ tvrdí autor. V závere rozhovoru spomenie svojich obľúbených spisovateľov: „Pavel Vilikovský je pre mňa vrcholom slovenskej románovej tvorby“ a prezradí aj to, o čom bude jeho tretia beletristická kniha. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kvôli svojej najznámejšej knihe je často prirovnávaná k českej spisovateľke Kateřine Tučkovej. Slovenská autorka Alena Sabuchová za knihu Šeptuchy získala v roku 2019 hlavnú cenu v našej najznámejšej domácej literárnej súťaži Anasoft litera. Alena Sabuchová pracuje na ďalšej knihe a dokončiť by ju mala aj vďaka účasti na štipendijnom programe Slovenského literárneho centra (SLC), do ktorého bola vybratá spomedzi takmer dvadsiatky etablovaných mladých spisovateľov a spisovateliek. V reprízovanej epizóde podcastu Knižná revue prezradila, o čom kniha bude a ako sa vyrovnala s autorským blokom, ktorý mala po víťazstve v Anasoft litera. Moderátor epizódy Pavel Sibyla sa jej tiež spýtal, ako prežívala uplynulý vojnový rok a v čom je pre ňu písanie scenárov obohacujúce. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Imidž manželky bol v dobovej literatúre mnohoraký. Lenka Rišková a Martin Braxatoris, spoluautori novej publikácie „Plamene lásky - Obraz manželstva a ideál manželky v príležitostnej poézii 16. - 18. storočia“ hovoria o výsledkoch výskumu manželstva a úlohy ženy v ňom. Hostia podcastu moderátorovi Danielovi Domorákovi prezradia, ako pamiatky staršej literatúry postupne rekonštruovali a odhaľovali skutočný obraz ženy v literárnom živote. Literárno-historické sondy vyhodnocovali s prihliadnutím na danú dobu. Podľa ich slov sa žena, v kontexte rodinnej tematiky, začína objavovať ako plne individuálna bytosť. „Ja v tých textoch vidím úctu manžela voči žene. Muž si uvedomoval jej dôležitú úlohu a nevnímal ju ako slúžku,“ zhodnotila Lenka Rišková. Respondenti taktiež upozorňujú na významné ženy dobového literárneho života. Spomínajú prvé poetky v našich dejinách a ich literárne ambície.  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hosťom podcastu je poetka a prekladateľka Mária Ferenčuhová. Poézia pre ňu znamená všetko. Vďaka nej objavuje svety, ktoré by inak jej pohľadu unikli. „Obyčajne chodíme po svete poloslepí,“ tvrdí. „Poézia upriamuje pozornosť na detaily, trhliny a praskliny, otvára nové komnaty.“  Poetka sa s moderátorkou Monikou Nagyovou porozpráva aj o Zlatej vlne, cene za poéziu, ktorá nedávno vyhlásila svoju finálovú päťku. Mária Ferenčuhová bola členkou poroty a o súčasnej slovenskej poézii hovorí vášnivo. V podcaste prečíta verše, ktoré sa jej z víťazných zbierok páčili najviac. Respondentka nezaprie v sebe ani filmovú teoretičku, v závere rozhovoru prezradí, čo sa oplatí vidieť na veľkom plátne. Finalisti piateho ročníka ceny za poéziu Zlatá vlna: Alena Brindová: Horolezci Katarína Kucbelová: K bielej Juraj Kuniak: Ako sme sa stali Anna Ondrejková: Strmina Ivan Štrpka: Hermovská chôdza Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zamestnanci Slovenského literárneho centra o knihách diskutujú pri kávovaroch, na obedoch či na poradách. Tentoraz si sadli pred mikrofóny, aby sa s vami podelili o ich obľúbené diela, vhodné aj na letné čítanie. Vypočujte si knižné tipy od tých najpovolanejších. V podcaste zaznejú odporúčania na rôzne žánre od slovenských i zahraničných spisovateľov. Moderátor Dado Nagy sa nepýta iba na samotné tituly, ale aj dôvody ich výberu. Respondenti hovoria najmä o svojich pocitoch z prečítaných kníh a tým tak trochu prezradia čo-to o sebe. Lebo platí: povedz mi čo čítaš a ja ti poviem, kto si. Ak by sme z názvov spomenutých kníh mali poskladať vetu, znela by aj takto: Akoby samota na Gemeri nestačila. Číha tam vlk, zdúchli odtiaľ hrobári, sesternice i všetky krásne kone. Pištáčik ušiel z rybárskej chaty pri jazere a zabarikádoval sa do domu pre jeleňa. Tam si číta poviedky o témach, ktoré sa nevyslovujú. Zoznam diel uvedených v podcaste: Narodila som sa pod šťastnou hviezdou – Elena Lacková, Milena Hübschmannová Sesternice - Aurora Venturini Tam, kde číha vlk - Ayelet Gundar-Goshen Všetky poviedky - Clarice Lispector Nevysloviteľné a iné konverzačné témy – Meghan Daum Vango – Timothée de Fombelle Gemer je vesmír – Danka Bodnárová, Michal Hudák, Slávo Stankovič Vesmírna plavba Pterodactyla Kôstku - Dušan Šuster Gemer Deň prvý - Daniel Majling Samota - Natalio Grueso Jazero – Han Donau Pištáčik – Dušan Dušek Dom pre jeleňa – Dominika Moravčíková Môj rok pokoja a odpočinku - Ottessa Moshfegh Sklenená záhrada - Tatiana Țîbuleac Komnata ozvien - John Boyne Hrobári slovenskej politiky - Rado Baťo Všetky krásne kone - Cormac McCarthy Nikdo není sám - Petra Soukupová Rybárska chata - Stein Torleif Bjella Ukrajinskí autori na sociálnych sieťach: Halyna Kruk a Serhij Žadan Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Pavla Horáková napísala knihu „Teorie podivnosti“ a v roku 2019 za ňu získala prestížne české ocenenie Magnesia Litera. Je o cynickej vedkyni, ktorá kritizuje fakt, že viac ako výskumu sa akademici musia venovať tabuľkám a výkazom. Kniha mimoriadnym spôsobom popisuje telesnosť ženy. Autorka svoju prózu charakterizuje ako červenú knižnicu pre ženy s červeným diplomom. Je v nej milostná linka, ale zároveň je plná úvah a pri jej čítaní si prídu na svoje aj intelektuáli.  V podcaste priznáva, že v literatúre ju zaujíma juxtapozícia: „Moja hlavná hrdinka premýšľa o filozofii, o Bohu o cestovaní časom, o rôznych metafyzických problémoch a šliapne pri tom, s prepáčením do hovna.“ V rozhovore nám porozpráva aj o škandále, ktorý nedávno vypukol na českej literárnej scéne a prezradí nám svoje dojmy z rezidenčného pobytu v Bratislave. Vďaka medzinárodnému vyšehradskému fondu strávila v našom hlavnom meste šesť týždňov.  Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ján Smrek sa vo vojnových rokoch rozhodol vydávať sériu kníh s kvalitnou úpravou i obsahom. Nazval ju „Komorná knižnica“. Mala prezentovať to najlepšie z pôvodnej a prekladovej tvorby. Knihy oku i srdcu lahodiace dosiahli úspech. Knižná séria zarezonovala tak silno, že prekonala samotného tvorcu, našla svojich nasledovateľov a stala sa predmetom záujmu knihomoľov i zberateľov. Moderátor Daniel Domorák si do najnovšej epizódy podcastu Knižná revue zavolal kultúrnu historičku Moniku Kaprálikovú. Je autorkou novej publikácie „Komorne o Komornej knižnici Jána Smreka.“ Kniha opisuje zákulisie vydavateľskej práce. Hoci je plná faktov, je písaná príbehovo a cítiť z nej osobné trápenia poeta. Publikácia obsahuje aj nové skutočnosti, ktorým predchádzal autorkin výskum. K pamätiam Jána Smreka „Poézia moja láska“ sa respondentka podcastu dostala počas štúdia na vysokej škole a odvtedy v ňom hľadá človeka z mäsa a kostí. Prebádala archívy, staré časopisy a skúmala jeho život i tvorbu. Monika Kapráliková píše o básnikovi rovnako oduševnene ako o ňom hovorí. V podcaste poodhalila aj básnikov vzťah k jeho manželke Blanke. „Jej podiel na jeho tvorbe dnes ešte nie je docenený ani zdokumentovaný,“ zdôraznila. Z rozhovoru sa dozviete aj o tom, ako básnik propagoval slovenskú literatúru v zahraničí, či bol workoholikom a ako je možné, že zo Zborníka mladej slovenskej literatúry, ktorý pripravil, sa predalo viac ako dvanásťtisíc kusov. Viac o knihe si môžete prečítať tu: https://www.litcentrum.sk/dielo/komorne-o-komornej-kniznici-jana-smreka Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Štyri mená, štyri portréty, dvaja autori, jedna knižka a veľa otázok. Reč bola a je o novej publikácii Slovenského literárneho centra s názvom Modernizácia kritikou: Hamaliar, Chorváth, Bor, Matuška od autorov Magdaleny Bystrzak a Vladimíra Barboríka. Riaditeľ Slovenského literárneho centra a spisovateľ Pavel Sibyla si do podcastu Knižnej revue o knihe venovanej tvorivým začiatkom štyroch literárnych kritikov tridsiatych rokov 20. storočia pozval prirodzene jej autorov. A debata zďaleka nebola len o štyroch kritikoch, ale aj o čechoslovakizme, konci liberálneho kapitalizmu či nástrojoch dnešnej kritiky. Čechoslovakizmus Jána Igora Hamaliara, ľavicové predstavy Michala Chorvátha, Alexander Matuška a jeho modernizácia kultúrou či Ján E. Bor so svojím paradoxom. Tak štyroch literárnych kritikov priblížili autori publikácie. A hoci sa dátumy narodenia vybraných kritikov zmestia do piatich rokov a snažili sa o to isté, modernizáciu kritikou, každý mal inú predstavu, formu. „Uspeli, neuspeli? V podstate ani jeden z nich neuspel, no nikto neprehral. Ich texty mali mobilizačný potenciál,“ zamýšľala sa Magdalena Bystrzak, spoluautorka knižky a vedecká pracovníčka v Ústave slovenskej literatúry SAV. „Všetci štyria našli dostatok sily, aby sa zúčastnili na modernizačnom procese a aktivizovali sa v tej chvíli, ktorú považovali za vhodnú.“ Je pre modernizáciu a kritiku vhodná akákoľvek chvíľa? Aké má kritika postavenie dnes? Môže sa spoločnosť meniť kritikou, písaním? Aj tieto otázky kládol moderátor podcastu Pavel Sibyla svojim hosťom. Hovoril o súčasnej kritike rozriedenej v množstve informácií a mediálnom pretlaku správ. „Modernizácia nie je o technologickom pokroku, ale o ideách,“ debatoval spoluautor knižky Vladimír Barborík, literárny historik a kritik. „Ak čítate oficiálne média, tak máte pocit, že polemika z médií zmizla, ale nezmizla úplne. Transformovala sa aj do nekonečného sveta sociálnych médií. Niekedy sa kritik zo svojej nahnevanosti vybije v diskusii alebo emotikone.“ Kritika mení svoj nástroj a už ním nie je len slovo. Slová o kritikoch, polemike, názoroch aj na pozadí historickej doby približuje predstavovaná publikácia a hoci je o kritike a kritikoch, zďaleka nie je nekritická. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Čo sa stane, keď sa stretne literárna kritička, spisovateľ a téma, ktorej názov vyvoláva otázky už len svojím pomenovaním? Možno sa aj z antihrdinu stane hrdina alebo sa spisovateľ prizná, že ak mu dôjde inšpirácia, prerozpráva film. Literárny vedec Daniel Domorák si na diskusiu o Ja písaní, čiže próze subjektu, v ktorej vystupuje do popredia sám autor, pozval literárnu kritičku, vedkyňu a pedagogičku Tamaru Janecovú a spisovateľa Máriusa Kopcsaya. Janecová je aj autorkou knihy Proti wetrysku o prózach Máriusa Kopcsaya. Z kostrbatých pojmov literatúry spoločne urobili dojmy. Od teórie sa presunuli k súčasnej literatúre, a najmä zážitku z nej.  V teoretickej časti rozhovoru Tamara Janecová priznala, že aktuálne je prózou subjektu presýtená. „Je to žáner, ktorý nie je v našej literatúre žiadnou novinkou, nemožno mať voči nemu žiadne výhrady, tie možno mať podľa mňa k niektorým výkonom v súčasnej próze v tomto žánri.“ Kritička tu hovorí napríklad o manifestácii autorovho ega alebo o tom, ak máte z diela pocit, že jeho napísanie znamenalo viac pre autora než pre čitateľa.  „Často označovaný aj za autora, ktorý píše autobiograficky, teda nie takou tou formou pamätí,“ pridal sa k  debate o Ja písaní spisovateľ Márius Kopcsay. „Hoci možno to vyzerá tak, že opisujem svoje autobiografické zážitky a ľudia sa ma potom napríklad pýtajú: To na tej nudistickej pláži si bol ty? Ja čerpám zo svojich zážitkov, lebo iné nemám, no posúvam ich v sebe, spracúvam ďalej a do literatúry sa dostávajú premiešané s fikciou.“ S úsmevom priznáva, že sa mu stáva i to, že v jeho literárnych postavách sa nachádzajú aj viacerí jeho známi súčasne. Napríklad k jednej emancipovanej ženskej postave sa hlásilo hneď niekoľko dám z okruhu spisovateľa. V rozhovore poodhalil aj svoju autorskú metódu písania, ktorú prirovnal k príbehu z generačného románu Tisícročná včela. Tamara Janecová zas priznala, že ju oslovuje pri čítaní antihrdina a s ním spájané sebabičovanie. Nachádza v ňom veľa, objavuje katarziu. My sme zvedaví nielen na jej objavy literárnej vedy do budúcna. Možno aj v podcaste Knižnej revue. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Poznáme sa, aj keď sa nepoznáme. Vieme, koľkokrát chodíme na toaletu, počujeme vzdychy pri milovaní, kýchnutia, nadávky, hádky. No často nevieme, kto sa zvukmi skrýva. Susedia v jednej bytovke, známi – neznámi. Taký, takmer nepoznaný v literárnom svete, bol donedávna aj Dušo Martinčok, spisovateľ, právnik-lingvista a zakladateľ občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa venuje téme medzigeneračného dialógu. Aktuálne žije viac v Luxemburgu ako na Slovensku. Napísal svoj prozaický debut „Niekto sa nájde“ a porotcovia literárneho ocenenia Anasoft litera ho zaradili do finále. Hovorí o susedoch v jednej bratislavskej bytovke. S humorom priznal, že podľa hodnotenia poroty, ktorá ho označila ako autora s citlivými podaním bez patetiky a vydierania s túžbou vyjsť z vlastnej osamelosti, sa cíti takmer hviezdne.  Vo svojej knižke nazrel aj na domové schôdze, opísal ich nehostinné prostredie chodieb a hovoril o ich presťahovaní do obývačky suseda či spoznávaní sa na dvore pri slivkovom koláči. V podcaste Dušo Martinčok poodhalil aj rozdielnosť vnímania seniorov či komunity LGBTI+ na Slovensku a v Luxemburgu. „Je to veľký rozdiel, luxemburský premiér sedí v kostole a natáča si svojho manžela, ktorý spieva v  zbore,“ hovorí o vnímaní inakosti. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V súčasnej dobe téma umelej inteligencie začína vstupovať do našich životov a jej použitie kladie čoraz viac otázok a etických dilem. Čo všetko tento mohutný nástup prinesie, je z veľkej časti na nás. Pokiaľ ale vývoj AI nebudeme usmerňovať a necháme ho stáť na zlých základoch, v určitej fáze ju už zrejme skrotiť nedokážeme. Zuzana Husárová - úspešná slovenská poetka, ale aj literárna vedkyňa a akademička na katedre digitálnych umení a katedre teórie na VŠMU v Bratislave hovorí o počiatkoch tvorby literatúry vytvorenej neurónovou sieťou. Ale aj o rizikách, ktoré môže priniesť vývoj umelej inteligencie v najbližšom čase. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Hoci sa z obhajoby komiksu prostredníctvom dokazovania jeho histórie stáva dnes už takmer povinnosť, nedalo sa jej vyhnúť ani v najnovšej epizóde podcastu Knižná revue. Komiks totiž stále príde mnohým príliš jednoduchý na to, aby bol považovaný za umelecký druh a dospelý, ktorý sa prizná k čítaniu komiksu, môže tak stále vyvolávať rozpaky. Práve tieto podozrenia vyvracia teoretik popkultúry Juraj Malíček, ktorý dokáže obhájiť existenciu komiksu v našej kultúre, pomenúva príčiny problémov s vydávaním komiksov, ale aj objasňuje cez pojmy čítanie medzier či komiksová gramotnosť špecifiká tohto umeleckého druhu. Hoci, zároveň sa nevyhýba tvrdeniu: „Tam, kde naráža komiks na košatosť a krásu jazyka, tam vzniká problém.“ Daniel Majling, autor grafických románov Zóna, Rudo a najnovšie Gemer, dopĺňa jeho pohľad z pozície autora. Hoci sám ironicky hodnotí svoje kresby slovami – vyzerajú ako keby som ich nakreslil nohou – je zrejmé, že patrí v súčasnosti k najzaujímavejším zjavom domácej komiksovej produkcie. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ženské romány, live-style prózičky, ezo literatúra aj regionálne kroniky – musia čítať porotcovia Anasoft litrea naozaj všetko? Je síce pravda, že tohtoročný zoznam 123 kníh patrí svojím rozsahom k najmenej obsiahlym za posledné ročníky, no vzhľadom k obvyklému zatracovaniu porotcov zo subjektivity či zaujatosti, je ich práca výkonom, ktorému je hodné venovať pozornosť. Napriek tomu, Petr Borkovec, pre ktorého je pôsobenie v tohtoročnej porote Anasoft litera prvou skúsenosťou so súťažou hľadajúcou najlepšiu slovenskú prózu za minulý rok, hovorí najmä o cennej lektúre z čítania pre neho samého. Faktom tiež je, že napriek počtu napísaných kníh nie je vždy jednoduché desiatku najlepších vôbec naplniť. Opačnú skúsenosť ma ale Tamara Janecová, minuloročná porotkyňa, ktorá mohla s odstupom času, ale zároveň s čerstvou pamäťou posúdiť, či práca porotcu v súťaži Anasoft litera stojí za to. Vďaka nej tiež možno pochopiť, v čom je súčasná situácia na poli prozaickej literatúry aj oproti minulému ročníku skutočne špecifická. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Beata Balogová patrí k renomovaným slovenským novinárom. V úvode rozhovoru hovorí  o stupňujúcich sa útokoch na novinárov a ich vplyve na mentálne zdravie novinárskej komunity. V druhej časti sa venuje svojmu debutovému románu Kornélie, ktorý vyvolal nielen veľký čitateľský ohlas, ale aj záujem zahraničných vydavateľov – momentálne sa prekladá do maďarčiny, poľštiny a angličtiny. Ide o autobiograficky ladenú rodinnú ságu niekoľkých generácií silných žien z južného Gemera. Meno Kornélia sa tu dedilo z generácie na generáciu, podobne ako rodinné príbehy. Rozprávačka Alma od detstva žije v magicko-realistickom svete, v ktorom sa každodennosť mení na zázrak a autobiografia na literatúru. Beata Balogová otvára otázky komplikovanej maďarsko-slovenskej identity, špecifík novinárskeho a umeleckého písania, podania rodinných príbehov a hovorí aj o pripravovanom „mužskom ekvivalente“ príbehov vlastnej rodiny. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Kvôli svojej najznámejšej knihe je často prirovnávaná k českej spisovateľke Kateřine Tučkovej. Toto prirovanie však v mnohom krýva a Tučková na rozdiel od nej nikdy nezískala hlavnú cenu v najznámejšej domácej literárnej súťaži. Alene Sabuchovej sa to podarilo už s jej druhou knihou s názvom Šeptuchy v roku 2019. Mladá autorka pracuje na ďalšej knihe a dokončiť by ju mala aj vďaka účasti na štipendijnom programe Slovenského literárneho centra (SLC), do ktorého bola vybratá spomedzi takmer dvadsiatky etablovaných mladých spisovateľov a spisovateliek. V najnovšej epizóde podcastu Knižná revue prezradila, o čom kniha bude a ako sa vyrovnala s autorským blokom, ktorý mala po víťazstve v Anasoft litera. Moderátor epizódy Pavel Sibyla sa jej tiež spýtal, ako prežívala uplynulý vojnový rok a čo človeku s ambíciou písať knihy dá štúdium scenáristiky. Starší rozhovor s touto autorkou si môžete prečítať aj na stránke SLC. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste si ho na odber. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Audioknihy – čiže nahrávky hovoreného slova sú fenoménom, ktorý sa z čítania pre nevidiacich posunul v Spojených štátoch do mainstreamu v polovici osemdesiatych rokov minulého storočia a začal si získavať obrovskú popularitu.  Na Slovensku, ak odhliadneme od nahrávok rozprávok na platniach, začali prvé audioknihy vznikať až začiatkom deväťdesiatych rokov. Ako experiment, resp. hobby. A v tejto polohe zostali počas nasledujúcich takmer dvoch desaťročí. Na rozdiel od Česka bolo u nás povedomie o audioknihách mizivé, trh ešte menší a navyše - akákoľvek nahrávka sa začala už na druhý deň po vydaní pirátsky šíriť na internete.  Inak povedané – vydávanie slovenských audiokníh bolo ekonomicky nerentabilné. Dôvodov bolo viacero – napr. ťažko uchopiteľný spôsob predaja, distribúcie či samotného nosiča nahrávky (kazeta, CD, USB). Táto epizóda podcastu Knižná revue hovorí o tom - čo sa v tejto oblasti stalo takzvaným „game changerom“. Moderátor epizódy Dado Nagy sa o špecifikách tvorby a predaja audiokníh rozprával so zakladateľom e-shopu a vydavateľstva Audiolibrix Ivanom Sabom. Svoju firmu založil v Londýne a trvalo mu dlhé roky, kým prekonal desiatky prekážok a zmenil svoj koníček na prosperujúci biznis. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nová filmová adaptácia Piargy, ktorá vznikla spracovaním literárnej predlohy Františka Švantnera, vyvolala v kritických ohlasoch rozporuplné diskusie. Jedni ju vyhlasujú za najlepší slovenský film roka 2022, iní za film, ktorý svoju literárnu predlohu celkom zbanalizoval. Znovu sa tak otvára diskusia o kvalite a spôsobe filmového adaptovania našej domácej literatúry. Hoci týchto adaptácií v posledných rokoch nevzniká málo, ide prevažne o spracovanie žánrovej literatúry alebo literárnej klasiky. Otázka, prečo sa neadaptujú aj náročnejšie tituly súčasnej slovenskej literatúry, zostáva otvorená. Odpoveď na ňu sa pokúsila hľadať Mária Ferenčuhová, úspešná slovenská poetka, ale aj filmová teoretička a kritička. Naznačila, akú funkciu a zmysel má filmové umenie od čias svojho vzniku až po dnes. Súčasnú situáciu domácej kinematografie priblížila cez kritickú analýzu filmových Piargov, ale aj cez problémy, s ktorými sa stretávajú súčasní filmári so zámerom adaptovania slovenskej literatúry. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Slovenské literárne centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Úvod nového roka býva často venovaný rekapitulácii toho predošlého a práve v lete 2022 spustilo literárne centrum svoj vlastný podcast. K najpočúvanejším a najkomentovanejším patrila hneď prvá epizóda podcastu Knižná revue s názvom Kauza Ponická, ktorú sme venovali významnej slovenskej spisovateľke a disidentke Hane Ponickej. Aj preto sme sa rozhodli ponúknuť vám ju v repríze. S literárnym vedcom Pavlom Matejovičom sme sa rozprávali najmä o roku 1977, kedy Ponická nabrala odvahu a rozhodla sa otvorene pomenovať krivdu, ktorú komunistický režim a spisovateľský zväz páchal na niektorých autoroch. Jej reč si síce ľudia na Slovensku nemohli prečítať, no vyšla vo francúzskom Le Monde. Aké to malo pre známu spisovateľku následky? Epizódu moderoval Pavel Sibyla a zaznejú v nej aj úryvky z Ponickej knihy Lukavické zápisky v podaní poetky Dany Podrackej. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Zvláštna vzájomná rivalita, nostalgia za spolužitím, spokojnosť s rozchodom. Tieto a iné pocity ešte aj 30 rokov po rozpade Československa vyvoláva v ľuďoch na oboch brehoch rieky Moravy spomienka na spoločný štát. Je to historická skúsenosť, ktorá sa nedá ignorovať. V podcaste Knižná revue sme si položili otázku, ako sa existencia spoločného štátu Čechov a Slovákov prejavila v literatúre. Odolala tá slovenská centralistickým snahám v dobe Prvej republiky? Akú rolu hrala Praha ako kultúrne centrum a kedy nové trendy nastoľovala Bratislava? A existovalo vôbec niečo ako československá literatúra? V prvej časti epizódy si vypočujete Magdalenu Bystrzak a Radoslava Passiu z Ústavu slovenskej literatúry SAV. V druhej časti, kde prišla reč aj na vývoj na oboch literárnych scénach po roku 1989, sme v našom podcaste vyspovedali Lubomíra Machalu z Univerzity Palackého v Olomouci. Moderátorom tohto dielu podcastu Knižná revue bol Pavel Sibyla. Ak vás moderné dejiny našej literatúry zaujímajú viac, do pozornosti vám dávame vynikajúcu knihu Pohyb k nehybnosti, ktorú napísali Vladimír Barborík a Vladimír Petrík. Podcast Knižná revue pre vás pripravuje Literárne informačné centrum. Prihláste si ho na odber a ohodnoťte ho vo vašej podcastovej aplikácii. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Milan Kundera zakázal divadelnú aj filmovú dramatizáciu svojich kníh, pretože podľa neho medzi literatúrou a divadlom nie je prienik, a literárny text sa s prechodom na divadelné dosky banalizuje. Mnohí divadelní režiséri a dramaturgovia s ním našťastie nezdieľajú tento názor, vďaka čomu niektoré diela svetových, ale aj slovenských spisovateľov a spisovateliek na chvíľu ožijú pred hľadiskom plným divákov. S dramaturgom Slovenského národného divadla Danielom Majlingom sme sa rozprávali, čo sú nástrahy dramatizácie a divadelnej adaptácie literárnych diel, prečo je na slovenských divadelných scénach už dekády úspešná Božena Slančíková-Timrava a ktorého zo súčasných autorov by sa rád chopil on. „Dialogickosť situácie je to, čo nás ako dramaturgov zaujíma,” hovorí D. Majling, no v podcaste na príkladoch tiež vysvetľuje, kedy je možné pre divadlo adaptovať aj monologické texty. Moderátorom tejto epizódy podcastu Knižná revue je Daniel Domorák. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nájsť esteticky kvalitné leporelo pre deti nie je vôbec jednoduché, a pritom mnohé knihy z tejto kategórie sú stálicami na trhu niekoľko desiatok rokov. Stačí spomenúť detskú knihu Môj Macík od obľúbenej spisovateľky Márie Rázusovej-Martákovej. Vychádzajú však aj v súčasnosti kvalitné pôvodné knihy pre najmenších? Alebo sa oplatí skôr vracať k overeným klasikám? Práve o tejto téme a o mnohých ďalších sa rozprávala redaktorka detského časopisu Slniečko Kristína Soboň s ilustrátorkou a autorkou kníh pre deti Máriou Nerádovou. V podcaste sa okrem iného tiež dozviete, aká cesta viedla Máriu Neradovú k ilustrovaniu a písaniu detských kníh, ale tiež aké sú rozdiely medzi slovenským a zahraničným knižným trhom pre deti. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Nové platformy predaja použitých kníh (Knihobot, Knihovrátok) určite potešili časť čitateľskej obce, na druhej strane spôsobili likvidačné problémy klasickým antikvariátom so všeobecnou knižnou ponukou bez internetového predaja. Výnimkou sú antikvariáty s exkluzívnym výberom starých a vzácnych tlačí, ktorých ceny sa pohybujú v desiatkach, stovkách a tisíckach eur. Čo odlišuje knižný „second hand“ od výberového antikvariátu? Na čo všetko sa špecializujú knižní zberatelia? Ako to vyzerá, keď zberateľská vášeň prekročí únosnú mieru? Čo sa deje s knižnicou po smrti jej majiteľa? Na tieto a ďalšie otázky odpovedali spisovateľ a majiteľ malého antikvariátu pri Prezidentskom paláci v Bratislave Peter Uličný a majiteľ najväčšieho slovenského antikvariátu z Banskej Štiavnice Tomáš Lazar. Moderátorom podcastu bol Dado Nagy. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ľútostivosť Stanislava Rakúsa, Vilkovia Ivana Medešiho, Táto izba sa nedá zjesť Nicol Hochholzerovej, Šesť cudzincov Mareka Vadasa a Medzi ruinami Ballu. To je päť titulov štyroch autorov a jednej autorky, ktoré odborná porota súťaže Anasoft litera označila za najlepšie prózy roku 2021. V stredu sme sa už dozvedeli, že tohtoročným laureátom sa stal Stanislav Rakús. Aké sú ďalšie menovatele prepájajúce túto päticu titulov? Čo vypovedá tento výber o súčasnom stave slovenskej literatúry? Chýba medzi nimi plnohodnotný román“? Podľa akých kritérií sa vlastne hodnotí najlepšia próza? A čo vlastne znamená to, že je kniha „kvalitná“? Na tieto a ďalšie otázky odpovedal literárny vedec a kritik Vladimír Barborík. Moderátorom epizódy bol Daniel Domorák. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Špeciálne vydanie podcastu Knižná revue vám prináša rozhovor s dvomi spisovateľmi, ktorí patria k LGBTI+ komunite. Nočná streľba v centre Bratislavy, ktorej výsledkom boli mŕtve telá dvoch mladých nevinných ľudí, ich nemohla nezasiahnuť. “Ľudia sa zradikalizovali vplyvom referenda za rodinu,” myslí si jeden z hostí epizódy, básnik a prekladateľ Michal Tallo. Politici, ktorí naskočili na vlnu nenávisti voči queer komunite, to podľa neho robia preto, že nedokážu ľuďom ponúknuť skutočný politický program a myslia si, že tým získajú nových voličov. Prozaik a organizátor literárnych podujatí Marek Hudec si nemyslí, že zo strany všetkých politikov ide len o kalkul. “Mnohí nie sú v tejto téme vzdelaní, otvorení a je pre nich jednoduchšie pridať sa k extrémnym názorom,” hovorí v podcaste. Ľuďom na Slovensku, ktorí k téme akceptácie queer ľudí boli do teraz vlažní či rovno odmietaví, odkazuje, aby skúsili v sebe prebudiť láskavú zvedavosť o ich život. Moderátor Pavel Sibyla sa hostí tejto špeciálnej epizódy pýtal aj na objavovanie ich identity počas školských rokov a ako vražda Matúš Hortvátha a Juraja Vankuliča ovplyvní ich literárnu tvorbu. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste si ho na odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Laická verejnosť ho takmer nepozná, no odborníkmi je považovaný za jedného z našich najvýznamnejších intelektuálov dvadsiateho storočia. Je pozícia Oskára Čepana dostatočne docenená aj širšou verejnosťou? A je vôbec na mieste snažiť sa o popularizáciu osobnosti, ktorej texty sú pre neodborného čitateľa prakticky nezrozumiteľné? Na tieto a ďalšie otázky sme sa v podcaste Knižná revue pýtali literárneho vedca Petra Zajaca, ktorého Oskár Čepan celoživotne ovplyvnil. Moderátorom epizódy bol Daniel Domorák. V podcaste okrem rozhovoru zaznejú aj ukážky z Čepanovho diela Literárne bagately. Všetky jeho diela nájdete tu: https://www.litcentrum.sk/autor/oskar-cepan/diela Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

S prichádzajúcou jeseňou sa blíži čas, kedy sa dozvieme, ktoré boli najlepšie knihy roku 2021 z oblasti prózy aj poézie. Ale keby otázka stála tak, ktoré sú najlepšie slovenské knihy všetkých čias, ako by znela odpoveď? Opýtali sme sa ju troch rôznych ľudí, ktorí majú k literatúre blízko: spisovateľky, čitateľa a literárneho kritika. Hosťami tejto epizódy boli Mila Haugová, Andrej Svorenčík a Peter Darovec. Pýtali sme sa ich nielen na tri najlepšie knihy slovenských autorov a autoriek, ktoré v živote čítali. Ale rozprávali sme sa aj o ich optike, ktorou literárny text čítajú a posudzujú, čo v ňom hľadajú, čo ich vie na knihe nadchnúť či dojať. Z úst hostí podcastu zaznejú mená a diela očakávané, ale aj také, ktoré by ste v batožine na opustený ostrov nečakali. Keby vás zaujímal komplexnejší výber toho najlepšieho, čo sa na Slovensku napísalo za ostatné tri desaťročia, prečítajte si výsledky staršej ankety časopisu plav.sk. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste si ho na odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ako sa dokumentaristka  Anna Grusková dostala k príbehu literárnej vedkyne, prekladateľky, feministky a účastníčky SNP Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej? Čo ju na nej najviac fascinovalo? Ktoré „fakty“ nie sú na Wikipédii úplne pravdivé? A čo o nej dodnes hovoria Štiavničania? To a mnoho iného sa dozviete od našej ďalšej hosťky podcastu Knižná revue Anny Gruskovej. Moderátorom epizódy bol Dado Nagy. V podcaste tiež diskutovali o tom, čo si na Alžbete Gwerkovej-Göllnerovej najviac vážil jej muž, maliar Edmund Gwerk, či aký bol ich osobný i pracovný vzťah. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste sa na jeho odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Existuje na Slovensku podnetná literárna kritika? Hrozí literárnym periodikám zánik? A je problém, keď literárnemu kritikovi imponuje ideologické zameranie knihy alebo keď je s jej autorom dobrý kamarát? O týchto témach sa v podcaste Knižná revue rozprával Daniel Domorák s literárnym vedcom zo SAV a redaktorom časopisu Platforma pre literatúru a výskum Viliamom Nádaskayom. V podcaste tiež diskutovali o tom, či má v dnešnej dobe delenie na žánrovú literatúru zmysel a či kritici majú vplyv na to, aké knihy sa na Slovensku píšu a vydávajú. Aké recenzie sa u nás píšu, to si môžete prečítať v publikácii Kritická ročenka, ktorej zostavovateľom bol tento rok práve Viliam Nádaskay: https://bit.ly/3PSe9Mw Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste si ho na odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Pred dvesto rokmi sa narodil Janko Kráľ. Je záujem o jeho tvorbu udržiavaný len povinným čítaním alebo je jeho poézia živá? Je možné si k „básnikovi búrlivákovi“ aj dnes vytvoriť osobný vzťah a je vôbec jeho prezývka v dnešnej spoločnosti na mieste? Ako sa vplyvom času menia kontexty čítania Kráľovej poézie? Na otázky v najnovšom podcaste Knižná revue odpovedá Marta Fülöpová, ktorá sa na Univerzite Komenského v Bratislave venuje Kráľovej poézií, ale aj ostatnej romantickej literatúre nášho národného obrodenia. Svoj osobný vzťah k "divnému Jankovi" priblíži írsky prekladateľ John Minahane, vďaka ktorému si vypočujú poslucháči ukážky znejúce viac ako Byron, než Kráľ. John Minahane sa totiž postaral o preklad výberu Kráľovej tvorby do angličtiny,  ktorý v rámci vydavateľstva LIC onedlho vyjde pod názvom Narodený pre nepokoj / I was not born for quiet. Na webe Literárneho informačného centra si môžete tiež prečítať článok o Jankovi Kráľovi, ktorý napísala pri príležitosti jeho narodenia literárna vedkyňa Ľubica Schmarcová: https://www.litcentrum.sk/clanok/romantik-cestovatel-advokat-mesianista. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste si ho na odber.  Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

V prvej epizóde podcastu Knižná revue sme priniesli odvážny príbeh Hany Ponickej, ktorý z obľúbenej autorky kníh pre deti razom spravil nepriateľku komunistického režimu. Keď najpopulárnejší československý reportér v lete 1966 odišiel do Izraela, neriskoval toľko, ako Ponická. Ale rovnako ako ona nastavil zrkadlo ostatným spisovateľom. Lebo na rozdiel od neho len mlčky sledovali, ako vládnuca strana začína podporovať arabské krajiny v ich snahe zničiť židovský štát. Reč je o Ladislavovi Mňačkovi, o ktorého popularite koncom 50-tych a v 60-tych rokoch minulého storočia môže väčšina súčasných slovenských spisovateľov len snívať. Ľudia ho spoznávali na ulici, jeho knihy vychádzali v 100-tisícových nákladoch, tykal si s najmocnejšími mužmi v štáte – aj vďaka tomu, že aj on bol členom komunistickej strany. Odchodom do Izraela a poskytnutím rozhovorov “kapitalistickým” médiám, v ktorých svoj čin vysvetlil, však mohol prísť o všetko. A aj prišiel. Čo Mňačka k odchodu do Izraela viedlo? A kým vlastne „červený Hemingway”, ako ho prezývali novinári na Západe, bol? O tom sa Dado Nagy rozpráva s Jozefom Leikertom, ktorý o Mňačkovi napísal už dve knihy. Tá ostatná s názvom Mňačko a Izrael sa nedávno dočkala už druhého vydania. V podcaste zaznie aj ukážka z jednej z najpopulárnejších Mňačkových kníh Ako chutí moc v podaní herca Borisa Farkaša. Vypočuť si stále môžete aj podcast o Hane Ponickej spomínaný v úvode. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste si ho na odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám píšte na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Ako prvá a zatiaľ jediná získala minulý rok najprestížnejšiu slovenskú literárnu cenu Anasoft litera ako debutantka. Peter Zajac ju obvinil, že jej tvorba sa nesie na vlne rodovej ideológie. Je to tak? Mali by sme pre vojnu na Ukrajine dočasne ignorovať ruskú literatúru? O tom aj o inom sme sa v novej epizóde podcastu Knižná revue rozprávali so spisovateľkou, scenáristkou a pedagogičkou Barborou Hrínovou. V rozhovore prezradila aj niečo o novej knihe, na ktorej pracuje, o svojich strachoch, aj o krásnych momentoch, ktoré naposledy zažila. Ak po vypočutí podcastu budete túžiť spoznať B. Hrínovú lepšie, do pozornosti vám dávame rozhovor s ňou na webe Literárneho informačného centra. Zaujať by vás mohla aj predošlá epizóda podcastu, ktorú sme venovali Hane Ponickej. Ak sa vám podcast Knižná revue páči, prihláste si ho na odber. Vaše komentáre, postrehy či otázky nám môžete písať na adresu podcast@litcentrum.sk. Ďakujeme, že sa zaujímate o slovenskú literatúru.

Špeciálne vydanie podcastu Knižná revue, v ktorom sa dve poetky rozprávali o tom, aké sú rozdiely v uchopení skutočnosti v poézii a v próze. V čom sa tieto svety odlišujú a čo ich spája? To spoločne s moderátorom Máriom Gešvantnerom rozoberali naživo v Zichyho paláci Mária Ferenčuhová a Veronika Dianišková. Literárne podujatia Text v meste organizuje Literárne informačné centrum spolu s Oddelením kultúry bratislavskej mestskej časti Staré mesto. Ak si chcete ďalšie diskusie vypočuť naživo, sledujte facebookovú stránku Literárneho informačného centra, kde vždy avizujeme tému, miesto a termín konania podujatia.

Špeciálne vydanie podcastu Knižná revue, v ktorom bude reč o tom, ako sa verejný priestor odráža v životoch obyvateľov a v našich, či knižných príbehoch. O meste v literatúre a literatúre o meste diskutovali naživo spisovateľka Jana Beňová, historik architektúry Peter Szalay a moderátor Mário Gešvantner. Literárne podujatia Text v meste organizuje Literárne informačné centrum spolu s Oddelením kultúry bratislavskej mestskej časti Staré mesto. Ak si chcete ďalšie diskusie vypočuť naživo, sledujte facebookovú stránku Literárneho informačného centra, kde vždy avizujeme tému, miesto a termín konania podujatia.

Majú naše najlepšie knihy rovnakú kvalitu ako oceňované zahraničné tituly? Presadia sa vo svete? O tom, či u nás vzniká svetová literatúra, diskutuje prekladateľka Mirka Vallová, poľská spisovateľka a porotkyňa Anasoft litera Weronika Gogola a jeden z našich najprekladanejších autorov Pavol Rankov. Moderuje Mário Gešvantner Literárne podujatia Text v meste organizuje Oddelenie kultúry MČ Staré mesto a Literárne informačné centrum.

Since April 2020 Julia Sherwood has interviewed nearly thirty guests for Lit_Cast Slovakia. In today’s final – and slightly longer, 30th episode Peter Michalík, who has worked with her on this podcasts series, has turned the tables on her. He coaxed the renowned translator and tireless promoter of Slovak literature to tell the fascinating story of her enforced exile from Czechoslovakia, her years in Germany, England and the US, her love of Central Europe and her beginnings as a literary translator.

Jókai Ági a LIT_cast Budapest harmadik részében Deák Renáta műfordítóval beszélgetett. A beszélgetésben szó esett a kortárs magyar és szlovák irodalom viszonyáról, arról, milyen lehetőségei vannak manapság egy fordítónak, de a nyári szünidőre is kaphatnak könyvajánlót, ha velünk tartanak.

In LitCast Slovakia 29 deputy director of Karolinum Press Martin Janeček talks to Julia Sherwood about bringing Czech books to foreign audiences, being undeterred by the disruptions to publishing schedules caused by the pandemic, and about the Modern Czech Classics series that aims to go beyond the traditional literary canon. And – ta-da! – he reveals plans for a new Modern Slovak Classics series and his publishing house‘s long-term commitment to introduce the best of Slovak literature.

A LIT_cast Budapest podcast-műsor második részében Jókai Ági Flóra Peťovskával beszélget. A beszélgetésből kiderül, hogy Flóra miért épp a gyermekirodalommal kezdett el foglalkozni, hogy néz ki egy kis könyvkiadó működése, mi alapján választja ki azokat a könyveket, melyeket később lefordít, s kiad. Hallgassák meg!

Die Übersetzerin Eva Profousová ist in Prag geboren und flüchtete als Jugendliche aus der Tschechoslowakei nach Hamburg. Heute gehört sie zu den profiliertesten Übersetzerinnen aus dem Tschechischen und ist als Literaturvermittlerin zwischen beiden Kulturen aktiv. Wie die deutsche Sprache in ihr Leben kam, warum sie nicht in ihre Muttersprache übersetzt (und was diese Übersetzungsrichtung so besonders macht) und was sie mit dem Slowakischen am Hut hat, das und noch viel mehr berichtet sie uns in der 27. Ausgabe von Lit_cast Slowakei, mit der die deutsche Version dieser Reihe zu Ende geht.

In LitCast 28 translator and journalist Tomáš Hučko talks to Julia Sherwood about what made him co-found the monthly Kapitál, about championing socially engaged writing and political comic books, about the most popular Slovak children’s books since 1989 as well as the joys and challenges of translating John Fante, Henry David Thoreau and John Steinbeck. He has plenty of suggestions of books by Slovak authors that might be worth translating into English, and recommends taking a fresh look at some interwar communist writers.

A LIT_cast Budapest I. részében György Norberttel fogunk beszélgetni Ivana Dobrákovová Anyák és kamionsofőrök című regényéről. György Norbert fordította ugyanis magyar nyelvre ezt a könyvet, mely 2019-ben elnyerte az Európai Unió Irodalmi Díját. György Norbert író, műfordító. A Typotex gondozásában megjelent Anyák és kamionsofőrök mellett Jaroslav Rumpli: Gabonakörök volt a másik regény, mely a fordító nevéhez fűződik. György Norbert jelenleg Pozsonyban él.

Wer steckt eigentlich hinter dem Literatur-Podcast aus der Slowakei? Petra Mikulášová ist im Literárne informačné centrum unter anderem für den deutschsprachigen Raum zuständig und berichtet vom Wirken des Literaturzentrums Bratislava. Gleichzeitig ist sie selbst Übersetzerin und ein Beispiel dafür, wie sich die europäische Sprachenvielfalt in eine Biografie einschreibt und Horizonte erweitert. Spannende und anregende Themen in der aktuellen Ausgabe von Lit_cast Slowakei.

In episode 27 of LIT_cast Slovakia the writer, artist, editor and DIY enthusiast Monika Kompaníková talks to Julia Sherwood about the universal appeal of her novel Boat Number Five, about book’s screen adaptation and the importance of translations as well as about discovering deep sea creatures with her son, writing lyrics for rock bands and commissioning books that aim to improve access of Roma children to education and change the way people think.

Das Thema des Fremdseins zieht sich durch Leben und Werk der preisgekrönten Autorin Irena Brežná. Geboren in der Slowakei, lebt sie seit ihrer Jugend in der Deutschschweiz. Wie sie ihr Fremdsein bewusst und positiv auslebt, wie ihr Verhältnis zu ihrer slowakischen Muttersprache und zu ihrer deutschen Alltags- und Literatursprache ist und wo sie selbst sich im Kontext der beiden Sprach- und Kulturkreise verortet, darüber berichtet sie in der aktuellen Folge von Lit_cast Slowakei.

Das Thema des Fremdseins zieht sich durch Leben und Werk der preisgekrönten Autorin Irena Brežná. Geboren in der Slowakei, lebt sie seit ihrer Jugend in der Deutschschweiz. Wie sie ihr Fremdsein bewusst und positiv auslebt, wie ihr Verhältnis zu ihrer slowakischen Muttersprache und zu ihrer deutschen Alltags- und Literatursprache ist und wo sie selbst sich im Kontext der beiden Sprach- und Kulturkreise verortet, darüber berichtet sie in der aktuellen Folge von Lit_cast Slowakei.

In LitCast 26 translator Tünde Mészáros talks to Julia Sherwood about growing up bilingually in Bratislava and raising multilingual daughters in Budapest, about the importance of musicality in translation, the variety of specialists she consults in her research, why she prefers good non fiction to bad fiction and how a swimming pool attendant helped her solve a particular translating challenge in Samko Tále’s Cemetery Book.

Mit dem Germanisten und Historiker Jozef Tancer begebe ich mich zurück in die Zeit vor hundert Jahren, nach Bratislava mit seiner Mehrsprachigkeit, wobei sich die Gewichtung von Deutsch, Ungarisch, Slowakisch und Jiddisch genau zu dieser Zeit deutlich verschoben hat. Mein Gast wirft ebenfalls einen Blick von außen auf seine Heimatstadt, auf ihr Image (auch das ist eins seiner Forschungsgebiete): Wie wurde das damalige Preßburg exemplarisch von Wien aus gesehen – und wie sieht das heute aus? Viele Aha-Effekte bietet diese Folge von Lit_cast Slowakei.

In LitCast Slovakia #25 David Short, scholar and translator from Czech and Slovak, talks to Julia Sherwood about some of the staggering number of books he has translated, about grappling with ambiguities and archaisms in Vladislav Vančura’s works and deciphering the mix of Czech and Slovak in the writing of 18th century Slovak writer Jozef Ignác Bajza. He reveals his preferred English rendition of Hrabal’s words pábení and pábitel and explains why České Budějovice might be the only place in the Czech Republic where people chat away in pidgin (Tok Pisin) in local pubs.

Dr. med. Ema Ďurišová, geboren und aufgewachsen in der Westslowakei, lebt seit 2006 mit ihrer Familie in Dresden, wo sie als Ärztin für Intensivmedizin am Städtischen Klinikum arbeitet. 2014 gründete sie zusammen mit Landsleuten den Verein Slowaken in Sachsen/Slováci v Sasku e.V. Über ihr Engagement zur Bekanntmachung der slowakischen Kultur, über das Leben in der neuen Heimat und über Projekte speziell zur slowakischen Literatur berichtet sie in dieser Ausgabe von Lit_cast Slowakei.

In LitCast Slovakia 24, literature scholar, translator and one-time rock band member Peter Petro admits to being baffled by the mysterious link between Slavonic studies and rock music. He further talks to Julia Sherwood about the difficulties in finding publishers for Slovak books in English, praises the natural beauty of Vancouver and the kindness of Canadians and pleads for fair pay for authors and translators.

Im Berufsleben von Professor Alexander Wöll spielt das Slowakische vor allem aus komparatistischer Sicht eine bedeutende Rolle, er schildert, wie stark die Sprachen Mitteleuropas sich über Jahrhunderte gegenseitig beeinflusst haben. Und er ist ein großer Optimist, dass die „kleinen“ Slawinen weiterhin für den Nachwuchs interessant bleiben, wenn die Lehre weniger aufs Nationale bezogen und eher interdisziplinär gestaltet wird. Sprachkenntnisse sind immer gefragt – denn es ist nicht absehbar, dass Maschinen jemals in der Lage sein werden, anspruchsvolle Belletristik zu übersetzen.

Jeho trefné, úderné texty poznáte najmä z blogov, sociálnych sietí a novín. Samo Marec aj však veľmi aktívny aj v oblasti literárneho prekladu a pod nejednu knihu sa podpísal aj ako autor. Vyrastal v Tatrách, vďaka ktorým spoznal už ako malý pravý význam „sloboda“. A hoci žije už veľa rokov v Bratislave, pri nahrávaní seriálu LIC_oral history sa rozrozprával najmä o živote pod našimi veľhorami.

In LIT_cast Slovakia 23 literature scholar Ivana Hostová talks to Julia Sherwood about the agendas that drive translations of Slovak poetry into English and why quantity does not necessarily translate into quality, and why publishing poetry in translation is challenging even in a translation-dominated culture such as Slovakia. She also introduces Nóra Ružičková, one of the first Slovak experimental poets, as well as the subversive poetry of Peter Macsovszky.

V prvej časti seriálu LIC_oral history s Petrom Gettingom sme si vypočuli rozprávanie autora o projekte Studne mútne, v ktorom autor spracoval tému kolaborácie slovenských umelcov s predstaviteľmi totalitnej moci počas druhej svetovej vojny. Dnes si vypočujeme spisovateľovo svedectvo o tvorcoch, ktorí, naopak, zoči-voči totalitnej hrozbe obstáli.

Die Übersetzerin Stefanie Bose durch einen Zufall beim Slowakischen gelandet: Ihren Freiwilligendienst wollte sie 2004/05 eigentlich in Südamerika verbringen. Doch wie das Leben nun einmal so spielte, landete sie schließlich in der Ostslowakei … Heute betreut sie nicht nur das Büro des slowakischen Honorarkonsuls in Leipzig, Dr. Albrecht Tintelnot, sondern ist auch noch als Sprach- und Integrationsmittlerin im Einsatz. Und das Übersetzen – von Kinderliteratur bis hin zur Lyrik – hat ebenso einen festen Platz in ihrem Leben. Es gibt viel zu erfahren in dieser Ausgabe von Lit_cast Slowakei.

Publicista a prozaik Peter Getting je výrazný, nonkonformný a odvážny hlas súčasnej slovenskej literatúry. Taký je aj jeho projekt Studne mútne, v ktorom sa venoval postojom osobností slovenského umenia zoči-voči totalitnej moci v období druhej svetovej vojny. Jeho rozprávanie vám prinášame v pokračovaní seriálu LIC_oral history.

In LitCast Slovakia 22 Hungarian literary organiser Éva Karádi talks to Julia Sherwood about championing European and, specifically, Slovak literature and which Slovak writers have made their mark in Hungary. She explains how editing Hungarian Lettre Internationale taught her that writers write better than philosophers, about the the importance of cultural bridge-building and why we shouldn’t make a distinction between ‘big’ and ‘small’ literatures.

Jej meno by ste našli v tiráži prakticky všetkých významejších detských časopisov. Tvorbe pre deti a mládež sa však Libuša Friedová (1925 – 2017) venovala aj v rozhlase a televízii – a tiež ako autorka knižných príbehov. Jeden by sa dal nepochybne napísať aj na základe jej bohatého a pestrého života. Vypočujte si rozprávanie Libuše Friedovej v pokračovaní seriálu LIC_oral history.

Der tschechische – und inzwischen auch ein bisschen deutsche – Schriftsteller Jaroslav Rudiš berichtet, wie er in seiner Jugend in Nordböhmen das Slowakische wahrgenommen hat. Bis heute ist er der Slowakei sehr verbunden, er liebt die Ost-West-Strecke der Eisenbahn und das Schnitzel im slowakischen Speisewagen. Und seit Jahrzehnten ist er ein großer Fan slowakischer Rock- und Popmusik, besonders begeistern ihn Živé kvety, Katarzia, Hex oder Miro Žbirka. Dass diese Musik auch viel mit Literatur zu tun hat, erfahren Sie in dieser Ausgabe von Lit_cast Slowakei.

Moderný evanjelista, mystik absurdizmu. Tak vidí básnika Ján Ondruša spisovateľ a prekladateľ Ivan Čičmanec. Vypočujte si rozprávanie tohto v Nórsku žijúceho autora o Ondrušovej poézii, ktorú prirovnáva k Bachovej hudbe. Autentické spomienky výrazných osobností slovenskej literatúry vám prinášame v seriáli LIC_oral history.

In LitCast Slovakia #21 the award-winning writer and journalist Irena Brežná talks to Julia Sherwood about rebelling against the dogma of writing in her native language, the importance of maintaining an outsider’s perspective and avoiding the trap of assimilation. She also talks about her political birth during the Prague Spring of 1968, about combining writing with activism as well as feminism.

Ako sa dá žiť medzi dvoma jazykmi? V seriáli LIC_oral history pokračujeme v počúvaní autencických svedectiev spisovateľa, básnika a prekladateľa Ivana Čičmanca, ktorý žije od konca šesťdesiatych rokov v nórskom Osle.

Als Mitherausgeber und Redakteur der seit 1994 bestehenden Zeitschrift für Literatur und Kunst OSTRAGEHEGE erzählt Axel Helbig, dass Sachsen – und speziell der Raum Dresden – von slawischen Sprachen umflutet ist. Er berichtet, wieso er (und nicht nur er) gerade von den „verrückten“ slowakischen Autorinnen und Autoren schwer begeistert ist – und warum es immer gut und wichtig ist, miteinander zu reden. Zum Beispiel in dieser Ausgabe von Lit_cast Slowakei.

Spisovateľ, básnik, esejista a prekladateľ Ivan Čičmanec našiel svoj druhý domov koncom 60-tych rokov 20. storočia v Nórsku. V hlavnom meste Oslo vyštudoval ruštinu, angličtinu a divadelnú vedu a zažil tam aj svoje prvé publikačné a prekladateľské úspechy. Vypočujte si priamo z úst tohto slovensko-nórskeho autora, ako vyzerala jeho cesta k literatúre a aké to je, žiť medzi dvoma jazykmi. Autentické spomienky osobností slovenského literárneho života vám prinášame v seriáli LIC_oral history.

In Episode 20 of Lit_Cast Slovakia Polish translator and theatre director Kasia Dudzic-Grabińska talks to Julia Sherwood about what she misses most about Slovakia and her favourite Slovak theatre companies, how she combines literary translation with theatre work, why she objects to „pop Auschwitz“ literature and about the challenge of finding hidden literary allusions in Milo Janáč’s alcohol-fuelled novella.

Andrea Bokníková oživila v antológii Potopené duše hlasy dvanástich poetiek, tvorba ktorých spadala do prvej polovice 20. storočia. Ako však vyzerala jej vlastná cesta k poézii? Ktoré osobnosti formovali jej vlastnú básnickú skúsenosť? Vypočujte si rozprávanie našej poprednej literárnej historičky v pokračovaní seriálu LIC_oral history.

Seit den späten 1980er Jahren ist Angela Repka nicht nur als Übersetzerin aus dem Slowakischen (und dem Russischen) aktiv, sondern auch als unermüdliche Vermittlerin, um dem deutschsprachigen Publikum die slowakische Literatur in ihrer Vielstimmigkeit näher zu bringen. Ihr Schwerpunkt liegt auf Lyrik, sie übersetzt aber auch Prosatexte, Theaterstücke, Liedtexte und Filmdrehbücher ins Deutsche und verfasst Texte zur slowakischen Literatur. Ende 2020 hat sie die Übersetzungen der neuesten Gedichte ihres Ehemanns Peter Repka fertiggestellt.

Jednou z literárnych udalostí roka 2017 na Slovensku bolo nepochybne vydanie antológie Potopené duše. Zostavovateľka tejto pozoruhodnej publikácie, literárna historička Andrea Bokníková, v nej odkryla životné osudy a najmä verše dvanástich málo známych slovenských poetiek, pôsobiacich predovšetkým v 30-tych a 40-tych rokov 20. storočia. V čase nahrávania projektu LIC_oral history sa nápad na antológiu ešte len kreoval, no už v tomto zázname cítiť fasciáciu zostavovateľky básnickou tvorbou zabudnutých autoriek.

In the first edition of LitCast Slovakia in 2021, literary critic Peter F. ‘Rius Jílek helps Julia Sherwood usher in the New Year in a conversation ranging from earthquakes and the pandemic to the importance of literary awards. He shares his experience of being on the jury of Anasoft Litera, explains why he doesn’t mince his words in his reviews, and calls for a sustained and better funded campaign to promote Slovak literature abroad.

2008 hat das Ehepaar Konstanze und Bernhard Borovansky den traditionsreichen Baumüller Verlag in Wien übernommen. Nach einer inhaltlichen Neujustierung werden Bücher in den Bereichen Sachbuch und Literatur publiziert. Dabei geht in beiden Sparten der Blick auch über den deutschsprachigen Raum hinaus: Neben einigen russischen und zahlreichen tschechischen Titeln (beispielsweise von Jiří Kratochvil, Iva Procházková oder Emil Hakl) ist mit Peter Krištúfeks Roman „Das Haus des tauben Mannes“ auch die slowakische Literatur im Programm vertreten. Wie wichtig ein Verlag als Vermittlungsinstanz für fremdsprachige Literatur ist, darüber berichtet (unter Anderem) Bernhard Borovansky.

Mohol by to byť začiatok vtipu: Príde literárny vedec do Uruguaja... Jozef Bžoch však takúto netradičnú výpravu s literárnym poslaním skutočne absolvoval. Vypočujte si, čo ho zaviedlo do týchto ďalekých končín. Autentické spomienky osobností slovenskej literatúry vám prinášame v seriáli LIC_oral history.

In the 18th and last instalment of Lit_Cast Slovakia of 2020, literature scholar Ivana Taranenková talks to Julia Sherwood about this year’s literary output, both by established and emerging Slovak writers and assesses the impact of the pandemic on the country‘s literary life and research. She introduces a forthcoming English-language publication that will offer insiders‘ and outsiders‘ look at contemporary Slovak literature, and tells why her favourite 19th century Slovak author is Martin Kukučín.

Dva týždne vo väzení – takýmto, ba aj podstatne horším trestom, sa mohlo v totalitnej minulosti skončiť prechovávanie zakázaného textu. Svoje o tom vedel aj literárny vedec Jozef Bžoch, ktorý si to zažil na vlastnej koži. Záznam jeho autentických spomienkom vám prinášame v seriály LIC_oral history.

Mirko Moritz Kraetsch im Gespräch mit Peter Deutschmann. Nach seinem Studium der Slawistik und Deutschen Philologie an der Karl-Franzens-Universität in Graz wirkte Peter Deutschmann weiter an der Alma Mater seiner Geburtsstadt. Seit 2013 ist er Professor für slawistische Literatur- und Kulturwissenschaft an der Paris-Lodron-Universität in Salzburg. Einer seiner Schwerpunkte ist die tschechische Literatur, Kultur und Geschichte, er hat aber auch zu slowakischen Themen publiziert. Peter Deutschmann berichtet von Einbahnstraßen des Interesses zwischen Österreich und den Nachbarländern. Es geht aber auch um Gemeinsamkeiten und Verbindendes im mitteleuropäischen Raum, was stärker in den Blick genommen werden sollte.

Literatúra a šport? Priznajme si, že toto spojenie nepatrí medzi práve typické. Človek si možno vybaví básnickú skupinu Osamelí bežci, tým sa však prvotné asociácie pomaly končia. Vypočujte si, ako sa pohyb a práca s knihami spája u literárneho kritika Valéra Mikulu, ktorý je ďalšou z osobností, ktorých autentické svedectvá vám prinášame v cykle LIC_oral history.

In LitCast Slovakia 17 writer and editor Mária Modrovich talks to Julia Sherwood about the works of literature and cinema that have inspired her writing, about Slovak literary prizes and festivals and the literary scene in New York City, as well as about helping people to navigate the waters of Slovak literature through the website Books from Slovakia.

Dejiny literatúry patria k hlavnej línii výskumu literárnych historikov, vedcov a kritikov. Ako však takéto dejiny písať? Vypočujte si autentické rozprávanie poprednej osobnosti našej literárnej kritiky Valéra Mikulu, ktoré vám prinášame v pokračovaní seriálu LIC_oral history.

Der bisherige Gastgeber Michal Hvorecky übergibt seine Rolle an Mirko Moritz Kraetsch – der ihn bei dieser Gelegenheit gleich zum ersten Interview bittet. Hvorecky ist im deutschsprachigen Raum nicht nur als Autor von Romanen und Erzählungen bekannt, sondern auch als Journalist, der gerne nach fundierten Auskünften zu seinem Heimatland gefragt wird. Im Gespräch berichtet er, wie sich bei ihm persönlich Identitäten überlagern und wie das Wissen über den mitteleuropäischen Raum westlich des früheren Eisernen Vorhangs verloren gegangenen ist.

In Lit_Cast Slovakia #16 writer and translator Lucia Duero talks to Julia Sherwood about the chance encounter in Spain that led her from Slovakia to Mexico, and navigating cultural differences between these two countries. She discusses her favourite Slovak poets whom she has introduced to Spanish readers through her translations, and to the Anglophone public through the journal Tupelo Quarterly and talks about the irrational criteria she uses to choose the authors she translates regardless of commercial considerations, and why she enjoys translating without a contract with a publisher.

Je potrebné prekladať knihy z češtiny do slovenčiny? Vypočujte si, čo si o tom myslí spisovateľ Ľubomír Feldek, ktorý sa okrem vlastných prozaických a básnických kníh, podpísal pod celý rad náročných prekladov, okrem iných aj Shakespearových hier.

Hra pre tvoje modré oči, Kuchárska kniha pre deti, ale aj Modrá a Zelená kniha rozprávok. Mnohí čitatelia spoznali tvorbu Ľubomíra Feldeka cez jeho detské veršíky a rozprávky. Táto vetva autorovej nesmierne širokej a plodnej tvorby, patrí k zlatému fondu slovenskej knižnej kultúry aj vďaka intenzívnej spolupráci so špičkovými ilustrátormi, napríklad Miroslavom Cipárom či Albínom Brunovským. Ľubomír Feldek je ďalším z autorov, ktorých autentické spomienky vám prinášame v seriály LIC_oral history. Vypočujte si, ako vyzerali jeho spisovateľské začiatky v redakcii vydavateľstva Mladé letá.

In Lit_Cast Slovakia # 15 translator John Minahane tells Julia Sherwood why a new English translation of the anti-war cycle The Bloody Sonnets was needed and what their author Pavol Országh Hviezdoslav has in common with the Russian futurist poet Velemir Khlebnikov. His succinct and vivid characterisations of a range of Slovak writers from Ladislav Novomeský, Miroslav Válek and Milan Rúfus through Ivan Štrpka to Ivan Kolenič and Peter Macsovszky are accompanied by spirited readings from his translations of their works.

Predtým, ako sa Lucia Piussi pustila do písania kníh, účinkovala ako divadelníčka v legendárnom divadle Stoka a tiež ako speváčka skupiny Živé kvety. Vypočujte si, ako vyzerala jej cesta k literatúre, a ktorí autori a autorky ju na tejto ceste ovplyvnili.

Adam Bžoch, Literaturwissenschaftler, Germanist, Übersetzer, Leiter des Instituts für Weltliteratur der Slowakischen Akademie der Wissenschaften. 2020 Gastwissenschaftler am Wiener Internationalen Forschungszentrum Kulturwissenschaften.

Meno Lucie Piussi, úspešnej hudobníčky a spisovateľky, bolo v deväťdesiatych rokoch späté najmä s Divadlom Stoka. Na doskách tejto legendárnej bratislavskej scény sa predstavila ako výrazná herečka, no nebolo to tak vždy. Vypočujte si, ako si na toto obdobie spomína samotná autorka.

In Lit_Cast Slovakia # 14 translation studies scholar Ľudmila Pánisová talks to Julia Sherwood about the legacy of Professor Anton Popovič and the need to treat the source text with respect; she welcomes the growing number of English translations of Slovak literature and suggests that more writing from the interwar and postwar period, as well as crime stories and books for children and young adults should be translated.

Bratislavské 90-te roky sú v slovenskej literatúre späté najmä s dielami Petra Pišťanka. Svoje o nich vie však aj Lucia Piussi, spisovateľka a speváčka skupiny Živé kvety, ktorá sa v tomto období realizovala na pôde legendárneho Divadla Stoka. Vypočujte si jej rozprávanie v poračovaní seriálu LIC_oral history.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Marianna Koliová, Slowakistin und Germanistin an der Comenius Universität in Bratislava. 2016 – 2018 tätig am Slavischen Institut der Universität zu Köln. Forscht zur deutschsprachigen Reiseliteratur und zum Bild der heutigen Slowakei in verschiedenen Epochen, vom Barock bis zur Romantik. Wissenschaftliche Studien über narrative Strategien verschiedener Autoren (Speer, Simonides, Bredetzky, Mednyansky, Hurban).

Keď vyšla 1. apríla roku 2000 Kniha o cintoríne, málokto vedel, kto sa skrýva za tajomným pseudonymom Samko Tále. K všeobecnému prekvapeniu sa k jej autorstvu čoskoro prihlásila dovtedy málo známa divadelná režisérka z Komárna. Odvtedy je však meno Daniela Kapitáňová pevnou súčasťou slovenskej literárnej scény. Vypočujte si, ako vyzeral jej vstup do tejto spoločnosti.

In Lit_Cast Slovakia #13 translator Marie-Theres Cermann talks to Julia Sherwood about persuading German-language publishers to give Slovak writers a chance, about the joys and challenges of translating Balla, Marek Vadas and Ivan Medeši and why she believes the plight of refugees remains relevant even during the pandemic.

V cykle LIC_oral history budeme pokračovať v počúvaní autentických svedectiev spisovateľky Daniely Kapitáňovej, ktorú poznáme ako autorku nesmrteľného Samka Tále z Knihy o cintoríne, ale aj ako vášnivú ctiteľku detektívneho žánru. Vypočujte si ako vyzeral jej pomerne neskorý vstup do literatúry.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Tanja Krombach. Studium der Slawistik, Germanistik und Betriebswirtschaftslehre in Berlin, langjährige Tätigkeit als Lektorin, Redakteurin und Herstellungsmanagerin in Publikums- und Wissenschaftsverlagen in Prag, Frankfurt und Köln. Seit 2002 im Deutschen Kulturforum Östliches Europa in Potsdam tätig. Stellvertretende Direktorin, Leiterin des Verlags, Länderreferat Tschechien und Slowakei.

Básnik a vydavateľ Peter Milčák strávil niekoľko rokov na slovenských lektorátoch v zahraničí. O tom, aké to je učiť slovenčinu ako cudzí jazyk nám porozpráva v pokračovaní cyklu LIC_oral history.

In Lit_Cast #12, Lutheran pastor, publisher, editor and blogger Sarah Hinlicky Wilson, who grew up in the US and now lives in Japan, talks to Julia Sherwood about diving into the history of Slovakia and unearthing some forgotten gems in her quest to read every single Slovak novel available in English. She explains her criteria for rating books, recommends her favourite Slovak works of literature and unveils the most translated Slovak writer of all times.

Peter Milčák priviedol za roky fungovania svojho vydavateľstva Modrý Peter na svet celý rad hodnotných a krásnych kníh. Vedeli ste však, že s vydávaním slovenských autorov a autoriek skúšal šťastie aj v Kanade? Vypočujte si jeho rozprávanie v pokračovaní seriálu LIC_oral history.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Márton Méhes, Kulturmanager, Initiator und Koordinator der Donau Lounge. Geboren im ungarischen Győr. Studium der Gemanistik und Linguistik in Pécs. Lehrtätigkeit an den Universitäten Pécs und Budapest. 2005 Promotion in germanistischer Sprachwissenschaft. Kulturmanager am Collegium Hungaricum Berlin (Ungarisches Kulturinstitut) und später Direktor des Balassi Instituts Wien. Initiator und Vorstand der internationalen Platform Danube Cultural Cluster. Seit Mai 2015: freiberuflicher Projektleiter und Kulturmanager. Lebt und arbeitet in Wien.

Ďalšou z osobností slovenského literárneho života, ktorá nám do seriálu LIC_oral history poskytla svoje autentické svedectvo, je Peter Milčák. Básnik a vydavateľ strávil dlhší čas mimo Slovenska, najmä na zahraničných lektorátoch, kde sa venoval výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka. Ešte predtým si však prešiel pracovnou skúsenosťou, ktorá nemá s literatúrou či jazykom až tak veľa spoločného...

In Lit_Cast Slovakia #11, Slovak poet and translator Mária Ferenčuhová tells Julia Sherwood how the pandemic made her appreciate virtual literary events and turn from writing straight poetry to texts dealing with fragility, aging and dying, on working in an interdisciplinary and intuitive way of working. She also talks about translating Michel Houellebecq and cooperative translation of poetry, and recommends a bunch of Slovak poets to read in, or be translated into English.

Život a tvorba Mily Haugovej sa spája predovšetkým s jej záhradou v Zajačom údolí. Dnes nám však poetka porozpráva o inom magickom mieste slovenskej literatúry, ktoré v minulosti často navštevovala - dome legendárneho Rudolfa Slobodu v Devínskej Novej Vsi.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Michael Stavarič. Michael Stavarič wurde 1972 in Brno (Tschechoslowakei) geboren. Er lebt als freier Schriftsteller, Übersetzer und Dozent in Wien. Studierte an der Universität Wien Bohemistik und Publizistik und Kommunikationswissenschaften. Zahlreiche Stipendien und Auszeichnungen, zuletzt: Adelbert-Chamisso-Preis, Österreichischer Staatspreis für Kinder- und Jugendliteratur. Lehraufträge zuletzt: Stefan Zweig Poetikdozentur an der Universität Salzburg, Literaturseminar an der Universität Bamberg. Zuletzt erschienen: „Fremdes Licht“, Roman, Luchterhand, 2020.

Má súčasná slovenská literatúra výrazné ženské postavy? Túto otázku si na pozadí úvah o tvorbe Dominika Tatarku a ďalších slovenských autorov kladie poetka Mila Haugová. Vypočujte si, ako v pokračovaní seriálu LIC_oral history rozpráva o (ne)prítomnosti výrazných hrdiniek v knihách, ktoré uzreli svetlo sveta za ostatných dvadsať rokov.

In Lit_Cast Slovakia #10, James Sutherland-Smith talks to Julia Sherwood about his own poetry and the intuitive link he feels with the poets he translates, why he doesn’t believe in creative infidelity and why he finds translating prose more difficult than poetry and why he feels that being a man is no hindrance to translating women poets.

Šetsnásta časť seriálu LIC_oral history bude trochu iná ako predchádzajúce: namiesto rozprávania Mily Haugovej si v nej vypočujeme verše, ktoré poetka čítala na svojom najobľúbenejšom mieste - doma, v záhrade v Zajačej doline.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Hans-Christian Trepte, Slawist, Polonist, Anglist/Amerikanist an den Universitäten Leipzig, Wroclaw, Bonn und Dresden. Zahlreiche Publikationen: slawische Literaturen und Kulturen, Exil und (E)Migration, Sprache- und Codewechsel, slawisch-deutsche Wechselseitigkeit. Träger des Kavaliersordens der Republik Polen.

Významnou časťou literárneho života je - alebo skôr bolo - dianie v redakciách kultúrnych časopisov. Práve tam dochádzalo viac ako hocikde inde k živej výmene názorov, utváraniu koncepcií a umeleckých východísk a v neposlednom rade priateľstiev. V pokračovaní seriálu LIC_oral history si dnes vypočujeme, ako si na viaceré z týchto stretnutí a spoluprác spomína poetka Mila Haugová.

In Lit_Cast Slovakia #9, Nataša Ďurovičová talks to Julia Sherwood about exile as the point of no return, reveals how creative writing came to be one of Iowa’s main exports alongside corn and pork, explains the different social need fulfilled by creative writing in the US and the rest of the world, and unpacks the writing and translation workshops at Iowa University.

Len nedávno si poetka Mila Haugová prebrala prestížnu cenu, ktorú udeľujú organizátori literárneho festivalu Vilenica v Slovinsku. Zaradila sa tak medzi také spisovateľské osobnosti ako Milan Kundera, Claudio Magris, či Olga Tokarczuk. Napriek medzinárodným úspechom však trávi Mila Haugová svoj čas najradšej vo svojom dome a záhrade v Zajačej doline, na mieste, ktoré zohralo zásadnú úlohu nielen v jej osobnom dozrievaní, ale aj v tvorbe.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Magdalena Baran-Szołtys. Magdalena Baran-Szołtys wurde in Polen geboren und kam 1991 mit der Familie nach Österreich. Sie hat Germanistik und Slawistik an der Universität Wien studiert. Sie promovierte 2018 mit dem Werk „Das österreichische Galizien und sein multikulturelles Erbe“. Aktuell forscht sie im Recet-Forschungscluster der Uni Wien über literarische Narrative von Transformation und Ungleichheit im postsozialistischen Polen. Sie ist azch Mitglied der vom FWF geförderten Forschungsplattform „Mobile Kulturen und Gesellschaften“.

Zrejme málokomu z nás, ktorí máme radi slovenskú literatúru, v knižnici chýba nejaká knižka od Dušana Mitanu. Aké diela mal však v knižnici sám spisovateľ? Nahliadnime spolu s autorom a Danielom Hevierom, ktorý uňho doma nahrával, do jeho roky budovanej zbierky a vypočujme si, aký vzťah mal Dušan Mitana k veľkým postavám latinskoamerickej či ruskej literatúry.

In Lit_Cast Slovakia #8 writer and journalist Michael Stein talks to Julia Sherwood about Central European sensibility, the surreal sight of a tourist-free Prague and the unforced surrealism in the writing of Uršuľa Kovalyk as well as subtle irony of Jana Juráňová, and recommends his other favourite Slovak writers Pavol Rankov, Dušan Mitana, Peter Karpinský and Ondrej Štefánik.

Literárne začiatky Dušana Mitanu sa spájajú s časopisom Mladá tvorba. V rovnakom období, koncom šesťdesiatych rokov, sa u spisovateľa rodí blízky vzťah k básnickej skupine Osamelí bežci, na obranu ktorej vystúpi ešte ako prakticky neznámy autor.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Lydia Nagel. Lydia Nagel, geboren in Wismar, studierte in Berlin, Belgrad und Moskau Slawistik und Kulturwissenschaft. Sie leitete ein Praktikantenprogramm für ukrainische und belarussische Studierende im Land Brandenburg und war wissenschaftliche Mitarbeiterin für ostslawische Sprachwissenschaft an der Uni Wien. Sie übersetzt aus verschiedenen slawischen Sprachen ins Deutsche, vor allem zeitgenössische Prosa und Dramatik. Gründungs- und Vorstandsmitglied von Drama Panorama: Forum für Übersetzung und Theater e.V. Stipendiatin der Berliner Übersetzerwerkstatt im LCB, 2016 Arbeitsstipendium im Künstlerhaus Lukas.

To, že hudobník Dežo Ursiny našiel svoj zrelý umelecký výraz v slovách Ivana Štrpku, je dobre známe. Menej známe je už to, kto za týmto vzácnym hudobným spojením stál...

In Lit_Cast Slovakia #7 literature scholar Katarina Gephardt talks to Julia Sherwood about intrepid women travellers who helped shape an ambivalent image of Central and Eastern Europe in 19th century Britain, about generational memory and productive nostalgia in the writing of Verona Šikulová and Maroš Krajňak and her plans for a Companion to Contemporary Slovak Literature. *** Background notes Katarína Gephardt The Idea of Europe in British Travel Narratives 1789 – 1914 Productive uses of nostalgia in contemporary Slovak fiction: Veronika Šikulová’s and Maroš Krajňak’s experiments with generational memory Veronika Šikulová - Miesta v sieti Maroš Krajňak - Excerpt from Carpathia Silvester Lavrík - Posledná k. & k. barónka See also: 10 Slovak Women Writers We’d Love to Read in English Svetlana Boym: The Future of Nostalgia

Dušan Mitana sa do modernej slovenskej kultúry zapísal nielen svojimi nezabudnuteľnými poviedkami a románmi, ale aj silnými priateľstvami, ktorých sila a význam ďaleko presiahli hranice literatúry. Medzi tie najintenzívnejšie a najpevnejšie patrilo celoživotné priateľstvo s hudobníkom Mariánom Vargom. V pokračovaní projektu LIC_oral history, v ktorom prinášame autentické svedectvá výrazných postáv literárneho života u nás, Dušan Mitana spomína na chvíľu, kedy sa s legendárnym hudobníkom spoznali, aj na ich nekonečné nočné telefonáty.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Alfrun Kliems, deutsche Literaturwissenschaftlerin, Slawistin und Hochschullehrerin. Sie kommt aus Wriezen im Land Brandenburg. Von 1988 bis 1993 studierte Kliems Russistik und Bohemistik an der Humboldt-Universität zu Berlin und der Karls-Universität in Prag. Sie promovierte mit der Dissertation Im Stummland. Zum deutschsprachigen Exilwerk von Libuše Moníková, Jiří Gruša und Ota Filip zur Doktorin. Kliems ist Professorin für Westslawistik an der Humboldt-Universität zu Berlin. Ihre Forschungsschwerpunkte sind Kultur- und Sprachwechsel, Literaturen des Exils sowie der Underground in Ostmitteleuropa. Sie brachte 3-bändige Lyrik des 20. Jahrhunderts in Ost-Mittel-Europa heraus. Neulich erschienen: Der Underground, die Wende und die Stadt. Poetiken des Urbanen in Ostmitteleuropa.

Cesta Michaely Jurovskej k prekladateľskému povolaniu odráža v značnej miere aj situáciu prekladovej literatúry na Slovensku v druhej polovici 20. storočia. O tom, že to najmä po roku 1968 nebolo s vydávaním zahraničnej literatúry u nás jednoduché, svedčia aj autentické spomienky tejto uznávanej prekladateľky a milovníčky francúzskej kultúry.

In Lit_Cast Slovakia #6 Jonathan Gresty talks to Julia Sherwood about his British DNA and going native in Slovakia, about translating two very different books – Anton Baláž’s Camp of Fallen Women and Jana Bodnárová’s Necklace/Choker and explains what is skopos theory, and what is wrong with English-language information for tourists and why some Slovak books would benefit from some serious editing.

Michaela Jurovská patrí k našim popredným prekladateľkám z francúzštiny. Jej podpis nájdeme pod celým radom vynikajúcich prozaických a esejistických diel, ako aj divadelných hier, a na konte má množstvo ocenení. Vypočujte si, ako v seriáli LIC_oral history spomína na svoju cestu k francúzštine.

V pestrej, no bohužiaľ predčasne uzavretej, tvorbe spisovateľa a filmového režiséra Petra Krištúfka, sa žánrovým vymedzeniam azda najviac vzpiera jeho Atlas zabúdania. Kniha, ktorá prehovorila o dejinách Slovenska a strednej Európy v 20. storočí celkom novým spôsobom, patrila zároveň k priekopníkom spolufinancovania vydavateľských projektov prostredníctvom fanúšikovských príspevkov, takzvaného crowdfundingu. Odbornú aj laickú obec však zaujala predovšetkým nápaditou hrou s dobovými dokumentami: listami, tlačovinami, ale aj úradnými záznamami. Ako si na zrod tejto idey, ako aj jej rozvíjanie, spomína jej autor?

World traveller and translator Janet Livingstone talks to Julia Sherwood about reinventing herself in Seattle after living in Bratislava for 16 years, picking up foreign languages, translating Slovak women writers, cultural differences between Europe and the US, and praises the politeness of the Slovak people.

Hovorí sa, že jedným zo základov spisovateľského remesla je veľa čítať. Peter Krištúfek patril nepochybne k tým, ktorí toto pravidlo vo svojom tvorivom živote potvrdzovali. Jeho knižnica bola bohatá na literárne postavy, žánre, ale aj historické obdobia a rôzne kuriozity. Aké knihy mal najradšej Peter Krištúfek - čitateľ?

Michal Hvorecký im Gespräch mit Renata SakoHoess. Renata SakoHoess kam in einer deutsch-slowakischen Familie in Bratislava auf die Welt und verließ im Herbst 1968 als Kind mit ihren Eltern die Tschechoslowakei. Von klein auf zweisprachig, studierte sie Germanistik und Slawistik in München, wo sie dann als Lehrbeauftragte für Slowakisch tätig war. Ihr Reiseführer Slowakei erschien seit 2001 in fünf Auflagen im DuMont Verlag, im selben Jahr publizierte sie als Mitherausgeberin eine Anthologie über Bratislava in der Reihe Europa erlesen. Sie veröffentlicht Literaturkritiken und Reiseberichte u. a. in der Neuen Zürcher Zeitung und in der Süddeutschen Zeitung. 2017 erschien ihr Literarischer Reiseführer Pressburg | Bratislava.

Veľa spisovateľov sa v súvislosti so svojou tvorbou priznáva k istému, veľmi špecifickému, druhu zberateľstva: v ich dielach možno nájsť myšlienky, témy, slová, vety, či celé rozhovory, ktoré "zozbierali" vo svojom bezprostrednom okolí a neskôr použili pri písaní. U Petra Krištúfka však malo zberateľstvo aj iný, tradičnejší rozmer. Záujem o dávne, často až bizarné artefakty a diela, sa koniec koncov tiahne aj celou jeho autorskou tvorbou. Vypočujte si, čo o svojej zberateľskej váčni prezradil Danielovi Hevierovi počas nahrávanie série LIC_oral history.

In Lit_Cast Slovakia #4, American literary scholar and translator Charles Sabatos talks to Julia Sherwood about searching for his Slovak roots, the Pittsburgh University’s Slovak studies programme and the legacy of Martin Votruba, about translating Pavel Vilikovský’s „Evergreen is...“ – “a side-splitting satire on totalitarianism, spy mania, Slovaks and nationalism” as well as Dominik Tatarka and Gejza Vámoš.

Málokedy sa stretnú hneď dva výrazné talenty v jednej osobe v takej miere, ako u Petra Krištúfka (1973 - 2018). Spisovateľ a filmár sa podpísal pod celý rad úspešných dokumentárnych a publicistických formátov, jeden celovečerný film a viacero poviedkových zbierok a románov. Špeciálne postavenie má v jeho literárnej tvorbe dvojica kníh, ktoré spája hlboký záujem o históriu stredoeurópskeho kultúrneho priestoru, ale aj vlastnej rodiny - román Dom hluchého a experimentálny Atlas zabúdania, na ktorých pracoval priebežne popri svojej režijnej práci niekoľko rokov. A práve o podobnostiach a rozdieloch medzi filmovou a literárnou tvorbou, sa zhováral so spisovateľom Danielom Hevierom. Sprievodné slovo: Tereza Siman.

Michal Hvorecký im Gespräch mit der Übersetzerin Marie-Theres Cermann. Marie-T. Cermann, geboren 1980, verbrachte nach dem Abitur im Rahmen eines Freiwilligendienstes ein Jahr in der Slowakei. Anschließend studierte sie Übersetzen für Slowakisch, Französisch und Portugiesisch. Nach Aufenthalten in Frankreich und Brasilien lebt und arbeitet sie nun in Leipzig. Aus dem Slowakischen hat sie das Buch "Im Namen des Vaters" von Balla übersetzt.

Patafyzika, Alfred Jarry, Kráľ Ubu či pátranie po bradatej svätici tvoria sieť rozprávania záverečného podcastu. Albert Marenčin ako prekladateľ Jarryho otvoril slovenský literárny priestor aj pre patafyziku ako umelecké hnutie, bojujúce proti hlúposti iróniou, satirou a výsmechom. Komédia Kráľ Ubu sa stala predchodkyňou absurdnej drámy, dadaizmu a surrealizmu. Opakovane sa inscenovala aj na Slovensku. Línia spomínania je vygradovaná patafyzickými kuriozitami od stroja na miškovanie mozgov po reálnu pani Caucescovú, lakujúcu si nechty pred popravou.

In the third episode of Lit_Cast Slovakia, literature scholar and translator Magdalena Mullek talks to Julia Sherwood about living between three countries and two languages, the joys of translating living authors, cooperative translating and forging links with publishers.

Filmová dráma Muž, ktorý luže vznikla v čase, keď Albert Marenčin st. pôsobil v prvej tvorivej skupine vo filmových ateliéroch na Kolibe. Film scenáristu a režiséra Alaina Robbe-Grilleta sa realizoval na Slovensku, v slovensko-francúzskej koprodukcii. V Bratislave mal premiéru 21. augusta 1968, v deň okupácie spojeneckými vojskami. Film skončil v trezore. Hlavnou postavou je Boris, vracajúci sa po vojne domov. V krčme sa dozvie, že istý Ján Robin je nezvestný. Navštívi dom jeho rodiny, predstaví sa ako jeho priateľ a vyrozpráva im vymyslený príbeh o ich priateľstve, až po Jánovu smrť. Film je podobenstvom o manipulácii, o zameniteľnosti pravdy a lži. Grillet film obsadil plejádou slovenských hercov ako Mistrík, Kocúriková, Kroner a ďalší.

Michal Hvorecký im Gespräch mit Andrea Reynolds, Übersetzerin aus dem Slowakischen, Tschechischen und Englischen, u.a. von Svetlana Žuchová, Jana Juráňová, oder Jana Beňová. Andrea Reynolds wurde in Erfurt geboren. Buchhändlerlehre und journalistische Ausbildung, Studium der Westslawistik und Kunstgeschichte.

Umelecké videnie sa začína pozorovaním ľudských osudov. Priateľstvo a literatúra prehlbovali v mladom Albertovi Marenčinovi spriaznenosť, hĺbavosť a empatiu. V objavovaní rozličných žánrov písania sa zoznámil nielen s Dostojevským, ale aj s Novomeským, cez ktorého objavil Nezvala, Žáryho či Fabryho. Pre budúceho spisovateľa, scenáristu i básnika boli kľúčové reálne obrazy, odpozorované zo života. Napríklad žlté topánky spolužiaka či stretnutie s Deziderom Sternom, židovským hercom, s ktorým sa zoznámil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Pri uvedení hry Kristína, ktorú Marenčin preložil z francúzštiny, tam však Stern už nebol...

In our second Lit_Cast Slovakia, Rajendra Chitnis talks to Julia Sherwood about teaching Czech and Slovak in the UK, why Vladimír Mečiar was good for Slovak literature and Franz Kafka is the biggest problem for literatures of small European countries. Also: is knowledge of history needed to understand older Slovak literature and would the world think as highly of Milan Kundera if Ján Johanides had been translated into English.

Albert Marenčin nám ponúka vhľad do svojho vnútorného bytia cez postavu otca. Otec bol pre neho nielen vzorom, ale aj postavou, ktorá ho viedla bez ohľadu na to, či bol alebo nebol prítomný. Po smrti otca mal sen. V ňom má otec s amputovanou nohou zdravú nohu a svižne vystupuje po železničnom svahu. Tam je cesta, pomyselná koľaj, na ktorú ho sprevádza, ukazuje mu cestu, idúcu ďalej. Radil mu počas života a sprevádza ho aj po smrti. Otec poznamenal jeho myslenie a cítenie nielen keď bol malým chlapcom, ale aj keď sa sám stal otcom a neopúšťal ho na celej jeho ceste životom. Sprievodné slovo: Tereza Siman

Die neue folge mit Zorka Ciklaminy, Übersetzerin aus dem Slowakischen und Russischen, Mitarbeiterin Übersetzerhaus Looren, lebt in Zürich.

„Všetko, čo robím, robím pomaly“ je myšlienkovou pozvánkou do vnútorného sveta prozaika, básnika, scenáristu, surrealistu a kolážistu Alberta Marečina (1922 – 2019). Dozviete sa, že celok môže byť aj koláž, niektoré poznámky majú veršovanú podobu a spontaneita je možná iba z vlastnej vôle. Vypočujte si vyznanie tvorcu, pre ktorého literatúra predstavuje podstatnú časť života.

Julia Sherwood in discussion with the translator and publisher Donald Rayfield.

Michal Hvorecký im Gespräch mit dem Übersetzer Mirko Kraetsch.